Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 24, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Cpr/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115224794
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115224794.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: S.. O. N., V..
XX.X.XXXX, P. Y., K.Á. XX, zastúpená: JUDr. Viliam Obšastník, nar. 12.5.1958, Prešov, Švábska
35 p r o t i žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, o neplatnosť výpovede zo
štátnozamestnaneckého pomeru a prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e konanie o náhradu funkčného platu.

Žalobu o určení neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru a určenie trvania
štátnozamestnaneckého pomeru medzi účastníkmi z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou zo dňa 30.9.2015 sa domáhala určenia neplatnosti výpovede jej
štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá jej bola daná žalovaným dňa 4.5.2015 a žiadala určiť, že jej

štátnozamestnanecký pomer so žalovaným trvá. Uplatnila aj nárok na zaplatenie funkčného platu vo
výške 215 eur mesačne, avšak žalobu v tejto časti ešte pred začatím konania vo veci samej zobrala späť.

Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že výpoveď jej bola daná 4.5.2015 podľa § 46 ods. 1 písm. b/
zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe z dôvodu, že na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra SR
opatrením ministra vnútra č. 4 a č.6 sa dňom 1.4.2015 zrušilo štátnozamestnanecké miesto hlavný

radca, PT 8 na oddelení nehnuteľností Centra podpory Prešov, služobného úradu Ministerstva vnútra
SR, na ktoré bola zaradená. Podľa jej názoru žalovaný si nesplnil svoju ponukovú povinnosť podľa §
47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z., pretože žalobkyňa na internetovej stránke žalovaného našla dňa
5.5.2015 ponuky na vnútorné výberové konania na obsadenie funkcie hlavný radca - zástupca vedúceho
oddelenia PT 08 na oddelení nehnuteľnosti Centra podpory Košice s miestom výkonu služby Košice
a druhé výberové konanie na obsadenie funkcie hlavný radca - zástupca vedúceho oddelenia PT 08
na oddelení autodopravy Centra podpory Košice s miestom výkonu služby Košice. Pred doručením

výpovede jej žalovaný toto miesto neponúkol, ale ponúkol jej miesto vo funkcii odborný radca PT 07
organizačno-technické oddelenie Centra podpory Bratislava s miestom výkonu služby Bratislava, ako
aj miesto vo výkone prác vo verejnom záujme s platom nižším asi o 300 Eur. Obe ponúknuté miesta
odmietla. Prvé z dôvodu vzdialenosti a tiež preto, že na príslušnom oddelení nikdy nepracovala a druhé
kvôli nízkemu platu.

Poukázala tiež na to, že aj po doručení výpovede po dobu dvoch mesiacov jej boli prideľované úlohy
v súlade s popisom doterajšej pracovnej činnosti štátnozamestnaneckého miesta, ktoré bolo zrušené
ku dňu 1.4.2015. Preto jeho zrušenie považuje za účelové, spochybňujúce jej nadbytočnosť. Vyslovilanázor, že po zrušení štátnozamestnaneckého miesta už nemôže zamestnávateľ prideľovať prácu podľa
doterajšej zmluvy.

Ďalší dôvod neplatnosti výpovede videla v tom, že vo výpovedi bolo nesprávne uvedené, že jej
štátnozamestnanecký pomer vznikol rozhodnutím o vymenovaní do štátnej služby zo dňa 1.7.2002, išlo
totiž len o dočasnú štátnu službu, ktorá trvala najdlhšie do 1.7.2004, teda žalovaný jej dal výpoveď z
neplatnej zmluvy o štátnozamestnaneckom pomere.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Zdôraznil, že v čase podania výpovede žalobkyni nebolo okrem
ponúknutého miesta voľné iné vhodnejšie štátnozamestnanecké miesto. Štátnozamestnanecké miesta
v Centre podpory Košice, na ktoré poukázala žalobkyňa, sú miesta vo funkcii vedúceho zamestnanca,
na ktoré môže byť štátny zamestnanec preložený len na základe výberového konania, pokiaľ už
nevykonáva funkciu vedúceho zamestnanca (§ 36 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. ). Žalobkyňa však
nebola vo funkcii vedúceho zamestnanca a preto tieto miesta jej nemohli byť ponúknuté. Pokiaľ ide o

nesprávne uvedenie dátumu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne v napadnutej výpovedi,
ide o irelevantný argument.

Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že sporné štátnozamestnanecké miesta v Centre
pomoci Košice spĺňajú charakteristiku vedúceho zamestnanca v zmysle § 11 ods. 1 zákona č.

400/2009Z.z..Podľaichcharakteristík,ktorédoložila,súpovinnostivedúcehozamestnancavykonávané
zástupcom vedúceho oddelenia iba počas jeho neprítomnosti. Tento záver vyplýva aj z nariadenia
vedúceho služobného úradu Ministerstva vnútra z 29.4.2013 o personálnej pôsobnosti vo veciach
štátnozamestnaneckýchvzťahov,podľaktoréhosústanovené4stupnepersonálnejpôsobnostivedúcich
zamestnancov. Štvrtý stupeň sa vzťahuje na vedúceho oddelenia. Zástupca vedúceho oddelenia, ak

by mal byť vedúcim zamestnancom, musel by byť v piatom stupni, ktorý však citované nariadenie
nepripúšťa. Preto zástupca vedúceho oddelenia je len bežným štátnym zamestnancom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich písomnými vyjadreniami, rozhodnutím o
vymenovaní stálej štátnej služby, výpoveďou zo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 4.5.2015,

oznámeniami žalobkyne o ďalšom trvaní štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 12.5.2015,
25.6.2015, 30.6.2015, 16.8.2015, stanoviskom žalovaného zo dňa 20.7.2015 a 28.7.2015, rozhodnutím
o vymenovaní do štátnej služby, organizačným poriadkom žalovaného, dohodami o zmene
štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 2.1.2004, 1.2.2012, 2.1.2013, dodatkom k služobnej zmluve zo
dňa 25.9.2013, záznamom z pohovoru zo dňa 4.5.2015, vyhlásením vnútorného výberového konania,

opisom činnosti štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne, vyhotovenými objednávkami s finančnou
kontrolou, predpismi k úhradám, internými dokladmi ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav:

Žalobkyňa bola vymenovaná do štátnej služby dňa 1.7.2002, išlo o dočasnú štátnu službu služobného

úradu Okresného úradu v Sabinove vo funkcii samostatný radca - vedúca odboru. Do stálej štátnej
služby vo funkcii odborný radca bola vymenovaná 17.2.2005 Krajským úradom životného prostredia v
Prešove. Od 1.2.2012 na základe dohody zo dňa 30.1.2012 došlo k zmene funkcie na hlavný radca.
Z dôvodu zmeny služobného úradu na základe dohody zo dňa 2.1.2013 s účinnosťou od 1.1.2013
služobným úradom sa stal Obvodný úrad životného prostredia Prešov. Dodatkom k služobnej zmluve

zo dňa 25.9.2013 s účinnosťou od 1.10.2013 došlo opäť k zmene služobného úradu, stalo sa s ním
Ministerstvo vnútra SR a ako pravidelné miesto výkonu štátnej služby bolo uvedené Centrum podpory
Prešov, oddelenie rozpočtu. Medzi účastníkmi je však nesporné, že u žalobkyni došlo k ďalšej zmene,
keďže žalobkyňa začala pracovať na oddelení nehnuteľnosti Centra podpory Prešov vo funkcii hlavný
radca, čo napokon vyplýva z opisu činnosti tohto jej štátnozamestnaneckého pomeru (č.l. 58).

Na základe rozhodnutia ministra vnútra SR č. 4 z 18.2.2015 a č.6 zo dňa 11.3.2015 dňom 1.4.2015 bolo
zrušené štátnozamestnanecké miesto vo funkcii hlavný radca, PT 8 na oddelení nehnuteľnosti Centra
podpory v Prešove. Žalovaný preto ponúkol žalobkyni, ako to vyplýva z písomného záznamu zo dňa
4.5.2015 (č.l. 42) trvalé preloženie vo funkcii odborný radca - PT 7, organizačnotechnické oddelenie

Centra podpory v Bratislave s miestom výkonu služby v Bratislave. Žalobkyni pre rozhodnutia o tejto
ponuke riaditeľ Centra podpory poskytol časový priestor, ktorý požadovala na rozhodnutie a po zvážení
veľkej vzdialenosti od miesta bydliska, jej zdravotných problémov a skutočnosti, že manžel je dôchodca,
žalobkyňa toto miesto odmietla.Medzi účastníkmi je nesporné aj to, že žalovaný ponúkol žalobkyni aj miesto mimo
štátnozamestnaneckého pomeru na výkon prác vo verejnom záujme vo funkcii radca na oddelení

nehnuteľnosti Centra podpory v Prešove, ktoré žalobkyňa taktiež odmietla z dôvodu nižšieho platu asi
o 300 Eur.

Žalobkyňa žalobu podala z dôvodu, že žalovaný jej neponúkol iné vhodnejšie štátnozamestnanecké
miesto, na ktoré vyhlásil vnútorné výberové konanie. Išlo o funkciu hlavný radca - zástupca vedúceho

oddelenia na oddelení autodopravy Centra podpory v Košiciach a funkciu hlavný radca - zástupca
vedúceho oddelenia na oddelení nehnuteľnosti Centra podpory v Košiciach. Žiadosti na výberové
konanie bolo potrebné podať do 17.4.2015. Ako vyplýva z kvalifikačných požiadaviek na výkon funkcie
na oddelení nehnuteľnosti sa vyžadovalo vysokoškolské vzdelanie 2.stupňa stavebný odbor. Žalobkyňa
na pojednávaní potvrdila, že požadované vzdelanie nemá, preto uznala, že nespĺňa kvalifikačné
predpoklady na danú funkciu.

Nafunkciuhlavnýradca-zástupcavedúcehooddelenianaoddeleníautodopravyCentrapodporyKošice
sa vyžadovalo len vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a počítačové znalosti, čo žalobkyňa podľa
jej vlastného vyjadrenia spĺňala. Najnáročnejšie činnosti tejto funkcie boli vyšpecifikované nasledovne:
- vykonávanie správy zvereného hnuteľného majetku - automobilová a člnová technika, pohonné hmoty

a materiál,
- v neprítomnosti vedúceho oddelenia zabezpečuje chod oddelenia autodopravy
- vykonáva rozborovú a hodnotiacu činnosť v odbornej agende
- vykonáva inventarizáciu majetku - automobilová a člnová technika, pohonné hmoty a materiál,
organizuje ponukové konanie prebytočného materiálu a zásob, riešenie škôd,

- zabezpečuje vykonávanie vlastných opatrení na dodržiavanie schválených finančných plánov
nákladov, odsúhlasovanie účtovného stavu za oddelenie autodopravy
- zabezpečuje a riadi činnosť vodičov a vodičov referentov, prepravu osôb a majetku centra podpory v
plnom rozsahu
- zabezpečuje výkon dopravnej služby v pôsobnosti Centra

- v prípade neprítomnosti zamestnanca (likvidátora poistných udalostí ) vedie evidenciu nehôd
automobilovej techniky, služobných malých plavidiel, zabezpečuje prípravu podkladov potrebných na
likvidáciu škôd,
- zabezpečuje úlohy v oblasti automobilovej služby vyplývajúce z nepredvídateľných a kritických udalostí
- zabezpečuje odstránenie nedostatkov zistených bezpečnostnotechnickou službou v oblasti

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi podľa osobitných predpisov
- vykonáva a plní ďalšie úlohy súvisiace s dohodnutým druhom práce podľa pokynov priameho
nadriadeného.

Výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru podal riaditeľ Centra podpory v Prešove Ministerstva

vnútra SR. Toto jeho oprávnenie vyplýva z nariadenia vedúcej služobného úradu Ministerstva vnútra SR
č. 13 z 29.4.2013 o personálnej pôsobnosti vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov v služobnom
úrade Ministerstva vnútra SR (č.l. 27).

Podľa čl. 1 ods. 1 toto nariadenie upravuje pôsobnosť vedúceho štátneho zamestnanca Ministerstva

vnútra SR vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov v súvislosti s vykonávaním štátnej služby
štátnymi zamestnancami v služobnom úrade Ministerstva vnútra SR (ďalej len „služobný úrad“).

Podľa čl. 1 ods. 2 personálna pôsobnosť na účely tohto nariadenia je konanie a rozhodovanie vedúceho
zamestnanca vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov v súvislosti s vykonávaním štátnej služby

štátnymi zamestnancami služobného úradu podľa osobitného predpisu.

Podľa čl. 1 ods. 3 ustanovujú sa 4 stupne personálnej pôsobnosti vedúcich zamestnancov.

Čl. 4 upravuje 3. stupeň personálnej pôsobnosti, podľa neho (okrem iných) je v tomto stupni uvedený

riaditeľ centra podpory Prešov, ktorý koná a rozhoduje vo všetkých veciach štátnozamestnaneckých
vzťahov v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami služobného úradu v rámci
svojej riadiacej pôsobnosti.Posledný štvrtý stupeň personálnej pôsobnosti je upravený v čl. 5. Podľa ods. 1 priamy nadriadený
vedúci zamestnanec štátneho zamestnanca koná a rozhoduje vo veciach štátnozamestnaneckých
vzťahov v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami služobného úradu v rámci

svojej priamej riadiacej pôsobnosti.

Podľa čl. 5 ods. 2 priamy nadriadený vedúci zamestnanec najmä
a/ určuje a ukladá štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonávanie štátnej služby a dáva mu na tento
účel pokyny

b/ organizuje, riadi, kontroluje a hodnotí vykonávanie štátnej služby štátnym zamestnancom
c/ predkladá návrhy majúce vplyv na vznik, zmenu a zánik štátnozamestnaneckého pomeru štátneho
zamestnanca
d/ predkladá opis činnosti štátnozamestnaneckého miesta
e/ navrhuje štátnemu zamestnancovi funkčný plat a jeho zložky
f/ navrhuje štátnemu zamestnancovi odmeny podľa osobitného predpisu

g/ určuje štátnemu zamestnancovi čerpanie dovolenky.

Centrum podpory v Prešove vychádzajúc z organizačného poriadku Ministerstva vnútra SR - nariadenia
z 30.3.2015 predstavuje len zariadenie ministerstva. Nemá teda právnu subjektivitu.

Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení účinnom v čase dania výpovede, na
štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje zákonník práce len ak to ustanovuje tento zákon.

Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona vedúci zamestnanec na účely tohto zákona je nadriadený štátny
zamestnanec, ktorý je podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu oprávnený

a/ určovať a ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonanie štátnej služby a dávať
mu na tento účel pokyny
b/ organizovať, riadiť, kontrolovať hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadeného štátneho
zamestnanca.
Podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje služobný úrad

preložením štátneho zamestnanca alebo na základe výberového konania alebo na základe výberu.
Voľné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca obsadzuje služobný úrad preložením
vedúceho zamestnanca alebo na základe výberového konania.

Podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona štátnozamestnanecké miesto uvedené v § 20 ods. 2 písm. a)

obsadzuje služobný úrad z uchádzačov
a) výberovým konaním zo štátnych zamestnancov a z občanov, ktorí sa uchádzajú o štátnu službu (ďalej
len "vonkajšie výberové konanie"), alebo
b) výberovým konaním zo štátnych zamestnancov v príslušnom služobnom úrade (ďalej len "vnútorné
výberové konanie").

Podľa § 36 ods. 1 citovaného zákona štátneho zamestnanca možno trvale preložiť vymenovaním do
funkcie vedúceho zamestnanca na základe výberového konania. Vedúceho zamestnanca možno trvale
preložiť vymenovaním do funkcie iného vedúceho zamestnanca aj bez výberového konania.

Podľa § 46 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona štátnozamestnanecký pomer možno skončiť výpoveďou.

Podľa § 47 písm. b/ citovaného zákona služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď ak
sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca
iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v

služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.

Podľa § 48 ods. 1 citovaného zákona ak je daná výpoveď, štátnozamestnanecký pomer sa skončí
uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre služobný úrad aj pre štátneho zamestnanca
a je dva mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 citovaného zákona výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca.Podľa § 56 citovaného zákona ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote

dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného potvrdenia podľa § 52 ods. 3. Ak podľa právoplatného
rozhodnutia súdu k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, nároky
štátneho zamestnanca sa posudzujú ako pri neplatnom okamžitom skončení štátnozamestnaneckého
pomeru; na tohto štátneho zamestnanca sa primerane použije aj ustanovenie § 55.

Podľa § 120 citovaného zákona na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia §
10, § 11a ods. 1, § 12, § 13 ods. 4 a 7, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods.
1 až 3 a 5, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, § 64 ods. 1 a
2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 3, 4 a 6, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85
ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až
102, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142,

§ 143, § 144, § 144a, § 145 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 156, § 157 ods. 3, § 158
až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, §
217 až 222, § 230 až 236 a § 240 Zákonníka práce.

V danom prípade je nesporné, že štátnozamestnanecké miesto žalobkyne (hlavný radca na oddelení

nehnuteľnostiCentrapodporyPrešov)bolozrušenérozhodnutímslužobnéhoúradu-Ministerstvavnútra
SR. Súd nie je oprávnený skúmať účelnosť tohto postupu, čo naznačila žalobkyňa vo svojom vyjadrení
spochybňujúcom jej nadbytočnosť. Podľa dôvodovej správy k § 1 ods. 4 zákona č. 400/2009 Z.z.
delegovaná pôsobnosť zákonníka práce vystihuje skutočnosť, že štátnozamestnanecký pomer nemá
súkromnoprávny charakter a viaceré veci nemôžu byť predmetom dohody účastníkov na rozdiel od

pracovného pomeru. Verejnoprávne prvky tohto vzťahu, ktoré sú dané tým, že zamestnávateľom je
štát (§ 1 ods. 3) a jeho potreby majú niekedy prednosť pred záujmami jednotlivca (napr. jednostranné
preloženie štátneho zamestnanca). Štátna služba je budovaná na princípe profesionality (§ 1 ods. 2
písm. a/). Ten je premietnutý do ustanovení upravujúcich podmienky prijatia do štátnozamestnaneckého
pomeru a obsadzovania štátnozamestnaneckých miest výberovým konaním u vedúcich štátnych

zamestnancov.

Je teda potrebné rozlišovať medzi pracovnoprávnym vzťahom a štátnozamestnaneckým vzťahom. Iné
sú podmienky výpovede z pracovného pomeru pre nadbytočnosť (§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce), kde musí byť preukázaná nadbytočnosť zamestnanca v dôsledku rozhodnutia zamestnávateľa

o organizačných zmenách a iné sú podmienky výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa
§ 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. Pri spomínanej výpovedi zo štátnozamestnaneckého pomeru
totiž musia byť splnené dva predpoklady. Prvý predpoklad je, že sa zrušuje alebo bolo zrušené
štátnozamestnanecké miesto a to v tomto konkrétnom prípade medzi účastníkmi je nesporné, že
štátnozamestnanecké miesto žalobkyne bolo služobným úradom zrušené. Druhým predpokladom

platnosti výpovede podľa § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. je to, že služobný úrad nemá iné vhodné
štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením a nedohodne
so služobným úradom inak.

Predmetom sporu tak bolo posúdenie či žalovaný mal alebo nemal v čase výpovede iné vhodné

štátnozamestnanecké miesto pre žalobkyňu, keďže miesto ponúknuté na výkon prác vo verejnom
záujme nepredstavuje štátnozamestnanecké miesto a štátnozamestnanecké miesto v Bratislave
predovšetkým vzhľadom na vzdialenosť žalobkyňa odmietla. Bolo preto potrebné skúmať, či žalovaný
nemal pre žalobkyňu voľné vhodnejšie štátnozamestnanecké miesto. Žalovaný pritom tvrdil, že takýmto
voľnýmmiestomnedisponovalažalobkyňapoukázalanaužspomínanévoľnémiestanaCentrepodpory

v Košiciach, pričom však na miesto funkcie hlavný radca - zástupca vedúceho oddelenia na oddelení
nehnuteľnosti nespĺňala požadované odborné vzdelanie. Do úvahy by teda prichádzalo len miesto na
oddelení autodopravy, čo by nepochybne vzhľadom na bližšiu vzdialenosť k bydlisku žalobkyne bolo pre
ňu výhodnejšie ako ponúknuté miesto v Bratislave.

Súd následne sa musel vyporiadať s tým, či uvedená funkcia je funkciou vedúceho štátneho
zamestnanca, nakoľko tieto podľa zákona o štátnej službe možno obsadiť len výberovým konaním,
prípadne preložením iného vedúceho štátneho zamestnanca, ktorým žalobkyňa nepochybne nebola.
Definícia vedúceho zamestnanca vyplýva z § 11 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. Ako vyplýva zcharakteristiky najnáročnejších činností zástupcu vedúceho oddelenia autodopravy, ten zastupuje
vedúceho oddelenia počas jeho neprítomnosti, navyše však priamo riadi vodičov, čo znamená, že
aj bez zastupovacích právomoci vedúceho oddelenia je priamym nadriadeným vodičov a teda v

zmysle citovaného zákonného ustanovenia má status vedúceho zamestnanca. V tejto súvislosti je opäť
potrebné si uvedomiť , že štátna služba je budovaná na princípe profesionality a preto obsadzovanie
štátnozamestnaneckých miest vedúcich zamestnancov sa realizuje povinným výberovým konaním.

Súd teda dospel k záveru, že zástupca vedúceho oddelenia spadá do kategórie vedúcich štátnych

zamestnancov už tým, že ako zástupca zastupuje nejaký čas v roku (napokon nie je vylúčené, že
aj dlhšie obdobie) vedúceho oddelenia a teda má všetky jeho práva, ale aj povinnosti vrátane s
tým súvisiacej zodpovednosti za chod oddelenia. Je len prirodzené, že zamestnávateľ post vedúceho
zamestnanca má záujem obsadiť ľuďmi s čo najvyššou odbornou úrovňou so zodpovedajúcimi
osobnostnými predpokladmi a preto je relevantné obsadzovanie týchto miest výberovým konaním, čo
súvisí s už spomínaným princípom profesionality. Navyše je zrejmé, že s touto funkciou sú spojené

aj určité benefity a aj preto by nebolo správne, ak bez výberového konania by bolo umožnené
štátnemu zamestnancovi (okrem vedúceho) jeho preloženie na takúto funkciu. Práve takýto postup,
ktorý žiadala žalobkyňa, by totiž bol v rozpore nielen s princípom spravodlivosti, ale predstavoval
by aj porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, ak iní zástupcovia vedúceho oddelenia by museli
prejsť cez výberové konanie, ale žalobkyňa by sa tomu vyhla. V súvislosti s argumentáciou žalobkyne,

ktorá poukazovala na nariadenie vedúcej služobného úradu o personálnej pôsobnosti stanovením
štyroch stupňov personálnej pôsobnosti vedúcich zamestnancov medzi ktorými nie je funkcia zástupca
vedúceho oddelenia, súd zdôrazňuje, že toto nariadenie nevylučuje súdom vyslovený záver. Pre
posúdenie statusu vedúceho zamestnanca je totiž potrebné vychádzať zo zákona o štátnej službe - § 11.
Citované nariadenie sa vzťahuje len na tých vedúcich zamestnancov, ktorí majú personálnu pôsobnosť

vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov. Vyplýva to z predmetu úpravy tohto nariadenia v článku 1.
Nie každý vedúci zamestnanec musí mať aj personálnu pôsobnosť.

Zvyššieuvedenýchdôvodovsúdtedažalobupovažovalzaneopodstatnenúapretojuzamietol.Tvrdenie
žalobkyne o tom, že nebola nadbytočná, keďže zamestnávateľ jej aj po výpovedi prideľoval úlohy v

súlade s popisom jej zrušeného miesta je irelevantné. Zamestnávateľ musí predsa udeľovať aj počas
výpovednej lehoty služobné úlohy zamestnancovi, keďže jeho štátnozamestnanecký pomer trvá až do
uplynutia výpovednej lehoty. Irelevantná je aj skutočnosť, že vo výpovedi podľa žalobkyne bol uvedený
nesprávny dátum vzniku jej štátnozamestnaneckého pomeru, to nemôže ovplyvniť platnosť výpovede.
Tá sa totiž nedáva z nejakej pracovnej zmluvy alebo ako v tomto prípade z konkrétneho rozhodnutia o

vymenovaní do štátnej služby, ale z pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý
medzi zamestnancom a zamestnávateľom vznikol a trval v čase dania výpovede.

O zastavení konania o náhradu funkčného platu súd rozhodol podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Nárok na náhradu trov konania
vznikol len úspešnému žalovanému v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Súd však zohľadnil charakter tohto
sporu a predovšetkým skutočnosť, že žalobkyňa v súčasnosti je bez zamestnania a stáleho príjmu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.