Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2014

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 3C/457/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613207271
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Bejdová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2014:8613207271.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

U. súd A., samosudca B.. Anna Bejdová, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom

Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, p r o t i žalovanej Slovenská republika, v jej mene
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o
náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy XXX,XX eura z titulu majetkovej

škody a sumy XX,XX eura z titulu nemajetkovej ujmy.

A. žalobu odôvodnil tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním a
to postupom podľa ust. § 38 a násl. zák. č. XXX/XXXX Z.z. (ďalej len N. poriadok) zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu. N. navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom B. L., nar. X.X.XXXX. Po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX XXXXX/

XXXX.

A. exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní jeho pohľadávky efektívne a účinne, predložil
jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému U. súdu v
K. a poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k
zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej
právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných

pravidiel uvedených v § 44 ods. X N. poriadku platného od X.X.XXXX a od X.X.XXXX do XX.X.XXXX
sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi. O. exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do XX dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená
vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených. V
XC/XXX/XXXX

- X -

exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel obsiahnutých v § 44 ods. X N. poriadku
od X.X.XXXX do XX.X.XXXX sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi, a preto exekučný súdmal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do XX dní od doručenia takejto žiadosti a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý
sa exekúcia navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu (štátneho orgánu), rozhodnutie

rozhodcovského súdu, alebo exekučným titulom bola napr. notárska zápisnica. N. súd napriek tomu,
že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až
dňa XX.X.XXXX, konanie pritom začalo XX.X.XXXX a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia, a to aj napriek tomu, že návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom. K
rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako XXX dní).

G. úradný postup charakterizovaný: a) nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp.

v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, b) vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok, bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody
a nemajetkovej ujmy na jeho strane. N. súd tým, že svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné
posúdenie jeho práva na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto
postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi ním

ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úver.
Na jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý
nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty uvedenej v ust. § 41 zákona o rozhodcovskom konaní a
chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne
nevykonateľný, a na druhej strane, nie je možné z jeho strany iniciovať občianske súdne konanie a

požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku
rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. O. právoplatne rozhodnutej
veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. F., že podľa
platnej právnej úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom
vydaným všeobecným súdom v občiansko-súdnom konaní.

O. exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. X
N. poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene asozbytočnýmiprieťahmitak,že kvydaniurozhodnutiaožiadostioudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť,

ktorábyumožňovalavytvoriťstavzakladajúcireálnunevymožiteľnosťistinyajejpríslušenstvazaložením
prekážky veci rozhodnutej.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody,
ktorú vyčíslil v celkovej výške XXX,XX eura. E. predstavuje náhradu

XC/XXX/XXXX

- X -

istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu

v občiansko-súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi so záväzkového zmluvného vzťahu založeného
zmluvou o úver. G. preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a prísl. zo
strany exekučného súdu. M. si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. XX ods. X X. A. republiky a práva na
spravodlivý súdny proces zaručeného čl. X ods. l N. dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. G. úradný postup okresného súdu je podľa jeho názoru dôsledkom jeho nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do
výkonu jeho majetkových práv. G. úradným postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania,
že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Z. skorému rozhodnutiu

exekučného súdu v zákonnej lehote mohol čas efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov
smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej
príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. O. exekučného
súdu mu zamedzil správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. G. nemajetkovej ujmy vníma akospravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho nárokov a základných práv. F. si ako primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom

čase stav predpokladaný zákonom, straty dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky cestou exekúcie spôsobené v priamej príčinnej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu sumu XX,XX eura, t. j. XX % z uplatňovanej istiny
s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou).

J. v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa XX.X.XXXX k procesným námietkam uviedla, že žalobca
nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného
konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď. J. síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje
na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sám. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ust. § 43 ods. X O.s.p., pričom
poukázala na to, že v tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Zo žaloby

nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa
tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. G. je
zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z
dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, poznamenal, že žalobca neuvádza kroky,

ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. J. neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci
predbežného prerokovania z jeho strany, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v
príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti (to znamená,
či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania). Má za to, že všeobecný súd v
konaní o náhradu

XC/XXX/XXXX

- X -

škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo
X. súd SR.

K podmienke uplatnenia nároku na súde žalovaná uviedla, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody jej boli doručené dňa XX.XX.XXXX a vzhľadom na skutočnosť, že v mesiaci
september XXXX bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že žalobca ju nepodal
po uplynutí X-mesačnej lehoty, ale skôr. Z ustanovení § X5 ods. X a § 16 ods. 1 zák. č. XXX/
XXXX Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia na

príslušný orgán) o predbežné prerokovanie na náhradu škody. O. prerokovanie nároku je zákonom
ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. O. má za
to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. M. uviedla, že napriek opakovaným výzvam na
doplnenie žiadostí, ktoré M. spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bola jej doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca

nepreukázalpožadovanéskutočnosti,nedoplnilžiadanéinformácie,dátumy,kedysažalobcadozvedelo
škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti
predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom
povinného,resp.jehoinsolvenciou,stratoukontaktuspovinným,ktorýmiodôvodňujevzniknemajetkovej
ujmy. V celku žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a

tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie
sám požiadal. Z uvedeného dôvodu preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.

K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote odkázala na ust. § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. v

znení zákona č. XXX/XXXX Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy potrebné pre
posúdenie tejto otázky, predpokladané týmto ustanovením, nepredložil. M. uviedla, že prax ukázala uždávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne
posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok,
najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. X písm. c) zákona č. XXX/XXXX Z.z. o

rozhodcovskom konaní. O. sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov
exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok A. dvora EÚ (Q. C-XX/XX), ktorý nevylučuje
posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. F. konanie zo strany súdov, by mohlo viesť k
nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa
všetky kritéria zákonnosti. Z ustanovenia § 44 ods. X N. poriadku účinného od X.X.XXXX jednoznačne

vyplýva skutočnosť, že XX dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského
súdu ako exekučnom titule. J., že zo samotnej dikcie § 44 ods. X N. poriadku vyplýva, že lehota XX dní
sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, XX dňová
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
XC/XXX/XXXX

- X -

(okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. X písm. c) a d) N. poriadku). Ak ho súd nepoverí, XX
dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o
zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie

exekúcie a exekučného titulu. Z judikatúry X. súdu sp. zn. I. ÚS XX/XX vyplýva, že ani samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejme,
že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.

K zamietnutiu návrhu na vydanie poverenia žalovaná uviedla, že žalobca si v súvislosti so zamietnutím
návrhu na vydanie poverenia uplatňuje svoj nárok titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý
podľa neho spočíva v nesprávnej aplikácii právnych predpisov. G. absencii legálnej definície pojmu
nesprávny úradný postup v samotnom zákone, je v súlade so závermi rozhodovacej praxe v tejto

oblasti nutné dospieť k záveru, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré sú vyvolané inou činnosťou
orgánov verejnej moci než rozhodovacou. G. úradným postupom je porušenie pravidiel predpísaných
právnymi normami pre postup štátnych orgánov pri ich činnosti, a to najmä takej, ktorá nevedie k vydaniu
rozhodnutia. I. nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú štát zodpovedá bola spôsobená aj nesprávnym
úradným postupom realizovaným v rámci činnosti rozhodovacej, avšak pre túto formu zodpovednosti

je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú, a ak by
aj bolo rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia. V tejto súvislosti žalovaná
odkázala na rozsudok NS ČR zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. XCdon XXX/XX, rozsudok NS SR sp. zn.
XCdo/XX/XXXX a uznesenie NS ČR zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX. O. žalobca
uviedol, že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal „opätovné posúdenie práva žalobcu

na zaplatenie dlhu“ žalovaná uviedla, že v zmysle uznesenia ÚS SR z 3. marca XXXX č. k. IV.ÚS
XX/XXXX-XX, uznesenia NS SR zo dňa XX. októbra XXXX sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, uznesenia NS
SR zo dňa XX. septembra XXXX sp. zn. XMCdo XX/XXXX a uznesenia NS SR zo dňa XX. marca
XXXX sp. zn. XCdo XXX/XXXX vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez

účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátnej procesné pravidlá v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátne povahy.

Kexistenciiprieťahovvkonanípoukázalana§9ods.Xzákonač.XXX/XXXXZ.z.vznenízákonač.XXX/

XXXX Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. A. konajúci o náhrade škody,
môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní
len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom

konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí N. súdu pre
XC/XXX/XXXX- X -

ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí X. súdu A. republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým X. súd
A. republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. J. si
vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť
tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania, a teda vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje existenciu
prieťahov v konaní za preukázanú. U., či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. XX ods. X X. SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na
konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť
veci, správanie účastníka a postup súdu. N. a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať
súd v konaní o náhrade škody, ale len X. súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda
príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Z uvedených dôvodov nepovažuje za preukázanú

ani existenciu prieťahov v konaní.

K materiálnej škode vo výške istiny s príslušenstvom vymáhanej od povinného žalovaná uviedla, že pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zák. č. XXX/XXXX Z.z., je okrem iného nevyhnutne
preukázať existenciu škody. O. nej žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje,

je možné považovať za hypotetické.

K vyčísleniu škody žalovaná uviedla, že žalobcu od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody
neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní. J. v prvom rade
nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha, v druhom rade

nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a v treťom
rade ani nevymožiteľnosť pohľadávky. J. ďalej uviedla, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať
žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si uplatnil, pretože nepreukázal vznik ani výšku škody. Čo sa týka
tvrdenia žalobcu, že nie je možné vymôcť pohľadávku od jeho dlžníka, a že rozhodnutie v podobe
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia spôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky, žalovaná poukázala

na to, že rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku
byť exekučným titulom. G. rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res judicatae pre uplatnenie
nároku žalobcu na súde.

K nemajetkovej ujme žalovaná poukázala na dve skutočnosti v prvom rade na to, že vznik nemajetkovej

ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. O. členov riadiacich orgánov spoločnosti v
podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si
náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. V druhom rade
požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške XX % z istiny a príslušenstva nie je podložená
akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou. O. za krajne nesprávny spôsob určenia

náhrady nemajetkovej ujmy percentuálnou čiastkou z tvrdenej skutočnej škody. O. uplatňovaní nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcim zadosťučinením. F. zo žalobného návrhu nevyplýva, a z toho dôvodu nie je preukázaný
vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa žalobcovi mala poskytnúť náhrada v peniazoch.
XC/XXX/XXXX

- X -

V závere žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že je potrebné zohľadniť aj ust. §
X ods. X U. zákonníka ako aj ust. § XX ods. X a X zákona č. XXX/XXXX Z.z. pri formovaní záveru

o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp. o výške takejto náhrady. Po aplikácii
uvedených ustanovení nemožno dospieť k záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu,
pričom v tejto súvislosti upozorňuje na list N. komisie, W. riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. B./
Q D(XXXX) XXXX adresovaný stálemu predstaviteľovi A. republiky pri N. únii, v ktorom N. komisia

poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských
spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov. J. a jeho praktiky sú
vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu N. komisie, súdy konštatovali porušovanie práv
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebuochranyprávspotrebiteľovnavšetkýchúrovniachštátnejmoci.J.jevnímanýakospoločnosťvyužívajúca
neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaná je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia po uplynuté XX dňovej lehoty) a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Má

skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej
činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje
ničímneodôvodnenéaničímnepreukázanéčiastky,čiužvpodobemajetkovejškodyalebonemajetkovej
ujmy. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z., považuje žalobu za právne neopodstatnenú a
navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

O. § 101 ods. X O.s.p., súd pojednával v neprítomnosti oboch účastníkov konania napriek tomu, že
právny zástupca žalobcu sa pre kolíziu s iným pojednávaním ospravedlnil a žiadal pojednávanie odročiť.

V. XX.XX.XXXX bolo doručené súdu ospravedlnenie žalobcu a žiadosť o odročenie na iný vhodný

termín a to z dôvodu, že v určenom čase boli vytýčené pojednávania O., s.r.o., zastúpený advokátskou
kanceláriou Y. O., s.r.o. proti žalovanej a to v konaniach vedených pred U. súdom E., senát XXCbZm
na deň XX.XX.XXXX od XX:XX h do XX:XX h., klient pritom trvá na účasti splnomocneného advokáta
a vylučuje substitúciu. A. žiadal súd, aby sa nekonalo v jeho neprítomnosti.

O. § 101 ods. X O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd
vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.

XC/XXX/XXXX

- X -

O. § 119 O. s. p., súd môže pojednávanie odročiť iba z dôležitých dôvodov, ktoré je povinný dotknutý

účastník, resp. jeho právny zástupca oznámiť súdu bez zbytočného odkladu a samotný návrh na
odročenie pojednávania musí obsahovať jednak dôvod, pre ktorý sa navrhuje pojednávanie odročiť,
deň, kedy sa účastník o tomto dôvode dozvedel a uvedie adresu, na ktorú bezodkladne súd oznámi,
ako návrh posúdil.

Z pripojených doručeniek je nesporné, že právny zástupca žalobcu v predmetnej veci prevzal
predvolanie dňa X.XX.XXXX, pričom žiadosť o odročenie pojednávania bola súdu doručená dňa
XX.XX.XXXX, v deň pojednávania.

O.ospravedlnenímažiadosťouoodročenie žalobcanepreukázalexistenciudôležitéhodôvoduvzmysle

§ 101 ods. X O.s.p., keďže v predmetnej žiadosti ani nešpecifikoval pojednávania presnou spisovou
značkou, prípadne predvolaním, s ktorými došlo ku kolízii s pojednávaním vytýčeným na U. súde A..
A. poukazuje na to, že dôležitý dôvod brániaci účastníkovi pojednávania sa zúčastniť, musí
sa vyznačovať znakom nepredvídateľnosti, závažnosti a ospravedlniteľnosti. E. dôvody, ktoré uviedol
právny zástupca žalobcu podľa názoru súdu žiadosť o odročenie nespĺňajú.

O. článku XX ods. X X. A. republiky každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom.

O.článku XXods.XX.A.republikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabezzbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Z. možno
vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.O. § 3 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len citovaného zákona), štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

O. § 4 ods. X písm. a) bod X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkoneverejnejmocivzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlencitovanéhozákona),vovecináhradyškody,
ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. X, koná v mene štátu M. spravodlivosti
A. republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

O. § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
XC/XXX/XXXX

- X -

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

O. § 9 ods. X citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

O. § X5 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom
podľa § 4 a XX.

O. § X6 ods. 1 citovaného zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa
týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa
poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

O. § 16 ods. X citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. O. uplatnení nároku na súde môže

poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

O. § 17 ods. X citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

O. § 17 ods. X citovaného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku X sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

O. § X9 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

XC/XXX/XXXX

- XX -

O. § X9 ods. X citovaného zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15
odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

O. § 41 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
od X.X.XXXX (ďalej len N. poriadok), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

O. § 41 ods. X N. poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov N. únie,
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu

nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia,

i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte N. únie, ak ide o
vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu).

O. § 41 ods. X N. poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku X písm. c) vznikol z právneho

úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba
sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. T. sa záväzok v notárskej
zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

O. § 44 ods. X N. poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,

predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do XX dní od doručenia alebo odstránenia
vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

O. § 44 ods. X N. poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do XX
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí ak ide
o exekučný titul podľa § 41 ods. X
XC/XXX/XXXX

- XX -písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. O. tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

O. § X4 ods. X N. poriadku ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné
konanie aj bez návrhu zastaví. O. tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

O. § 44 ods. 4 N. poriadku odseky X až X sa nepoužijú v konaní o výkon rozhodnutia, pri ktorom vznikla

poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a
iné trovy súdneho konania.

O. § 44 ods. X N. poriadku ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia, súd
doručí návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk. Ak povinný do XX dní od doručenia
návrhu na vykonanie exekúcie nepodá návrh na samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia, súd poverí

exekútora, ak sú splnené podmienky podľa odseku 2, aby vykonal exekúciu.

O. § 44 ods. X N. poriadku poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje označenie

a) súdu, ktorý poveruje exekútora vykonaním exekúcie,

b) exekútora, ktorý je poverený vykonaním exekúcie,
c) exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal,
d) oprávneného a povinného,
e) vymáhaného nároku,
f) prípadne potvrdenie o vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu.

O. § 44 ods. X N. poriadku ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom,
poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje okrem náležitostí podľa odseku X aj výšku preddavku na
odmenu a na náhradu hotových výdavkov podľa § X97 ods.3.

O. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Z. dokazovaním bolo preukázané, že v prejednávanej veci si žalobca uplatňuje nárok na náhradu

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote
vrátane skutočností, že exekučný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, v danom prípade rozsudok rozhodcovského
súdu spôsobom odporujúcim zákonu.

XC/XXX/XXXX

- XX -

G. úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho
nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok.

G. úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote. O. vyššie citovaných zákonných ustanovení teda štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne
a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody.

K. ohľadu na rôzne výklady ustanovenia § 41 ods. X písm. d) N. poriadku v znení pred X.X.XXXX a
po tomto dátume, teda či pod slovné spojenie rozhodnutia v rozhodcovských komisiách a zmierov nimi
schválených je možné a potrebné zahrnúť rozhodcovské rozsudky vydané rozhodcovskými súdmi alebovydané jedným rozhodcom súd uvádza, že v ust. § 44 ods. X N. poriadku uvedenú lehotu XX dní na
preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia exekútora považuje za mimoriadne krátku na to, aby mohol
exekučnýsúdnáležitepreskúmaťpredloženýrozhodcovskýrozsudok,akoajžiadosťsúdnehoexekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V súvislosti so vstupom do N. únie sa A. republika zaviazala poskytnúť spotrebiteľom zvýšenú ochranu
vzhľadom na ich postavenie v spotrebiteľských vzťahoch, pričom v ust. § X3 ods. 5 U. zákonníka
bolo zakotvené, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, teda v

akomkoľvek štádiu exekučného konania je oprávnený exekučný súd skúmať, či rozhodcovský rozsudok
nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolenéaleboodporujúcedobrýmmravomapozistení,žerozhodcovskýrozsudoktakétonedostatky
má, exekúciu zastaví s poukazom na ust. § 45 ods. X až X J. o rozhodcovskom konaní.

O. názoru X. súdu A. republiky vyslovenom v uznesení zo dňa X.XX.XXXX pod sp. zn. T exekučný

súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Je povinný
dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a to v
každom štádiu exekúcie, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti exekúcie adekvátne procesne

zareagovať. Je tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 N.
poriadku.

K zhodnému záveru dospel aj G. súd A. republiky v uznesení zo dňa XX.X.XXXX pod sp. zn.

XCdoXXX/XXXX, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v ust. § 45 J. o rozhodcovskom konaní, nakoľko ide o
exekučný titul s určitými špecifikami. Na rozdiel od iných exekučných titulov zákon oprávňuje súdy, aby
v konaní o nútenom výkone rozhodcovského rozsudku vedenom, či už podľa U. súdneho poriadku alebo
XC/XXX/XXXX

- XX -

N. poriadku, toto konanie zastavili na návrh, ale aj bez návrhu, ak rozhodcovské konanie nemalo vôbec
prebehnúť, pretože predmetom sporu bola vec, ktorá nemôže byť podľa § 1 predmetom rozhodcovského

konania alebo predmetom sporu bola vec už rozhodnutá. E. vtedy, keď rozhodcovský rozsudok je v
rozpore so zákonom alebo je v rozpore s dobrými mravmi alebo nim bolo prisúdené plnenie nemožné,
pričom nie je podstatné, že nebola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

A. v danej veci poukazuje aj na rozhodnutie X. súdu pod sp. zn. T zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej sa

zaoberal sťažnosťou žalobcu v obdobnej veci ako vo vzťahu k namietanému porušeniu postupu U. súdu
v O. a to porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov pred U. súdom v P.
A. pod sp. zn. XXEr XXX/XXXX. O. zistení X. súdu bola okresnému súdu dňa XX.X.XXXX doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, na vykonanie exekúcie, kedy XX.X.XXXX súd vyzval
žalobcu na predloženie rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola predložená X.X.XXXX a uznesením zo dňa

X.XX.XXXXbolazamietnutážiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.X.
súd v nadväznosti na uvedené zistenia poukázal na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nie každý
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. XX ods. X X..

O. zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. XX ods. X je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho
orgánu nemusí vyznačovať takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy zbytočné v
zmysle ust. čl. XX ods. X X. (napr. nález X. súdu T

X. súd poukázal na to, že už v predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu v
trvaní aj niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. F., že v zmysle ust. § 44 ods. X N. poriadku v znení účinnom v relevantnom
čase už XX- dňová lehota od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia neplatí, ak súdzistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí
žiadosti na vykonanie exekúcie.

Vuvedenomustanoveníjevýslovneuvedené,žetátolehotasanevzťahujenaprípady,akideoexekučný
titul podľa § 41 ods. X písm. c), a), d) N. poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. V.
tejto výnimky je nutnosť preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním
písomnosti, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie.

V čase rozhodovania pred X. súdom bolo už o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
rozhodnuté a doba rozhodovania o tejto žiadosti v trvaní viac ako XX mesiacov by vo všeobecnosti
nebola ústavne udržateľná, ale v okolnostiach daného prípadu, keď X. súdu je z jeho rozhodovacej
činnosti známe, že sťažovateľka podávala žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcie
hromadne, teda v rovnakom čase zaťažovala všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom na čo
musela počítať s určitým

XC/XXX/XXXX

- XX -

technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o jej žiadosti

bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je možné považovať za ústavne akceptovateľné. Z
uvedeného dôvodu bola sťažnosť sťažovateľky - žalobcu odmietnutá ako neopodstatnená.

V predmetnom konaní súd nemal za preukázané nesprávny úradný postup, v danom prípade existenciu
prieťahov v konaní ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom nevydaním rozhodnutia v zákonom určenej lehote.

V exekučnom konaní vedenom na U. súde K. pod sp.zn. XEr/XXX/XXXX proti povinnému B. L., nar.
X.X.XXXX, bol návrh na vydanie poverenia doručený súdu dňa XX.XX.XXXX, pričom uznesením U.
súdu K. pod č.k. XEr/XXX/XXXX-X zo dňa XX.X.XXXX bolo exekučné konanie zastavené. F. nadobudlo

právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.

V uvedenej veci exekučný súd konal sústredene bez prieťahov a tvrdená nečinnosť exekučného súdu
žalobcom v predmetnej žalobe nezodpovedala skutočnosti.

V uvedenej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po
doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia skúmal, či rozhodcovský rozsudok, ktorý bol
podkladom pre jej vykonanie nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, prípadne
právom nedovolené alebo ide o plnenie odporujúce dobrým mravom.

Ak rozhodcovský rozsudok týmto zákonným ustanovením odporuje, uvedené nedostatky predstavujú
hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. V. exekučného konania od doručenia
žiadosti súdneho exekútora do vydania rozhodnutia, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia
zamietnutá vzhľadom na skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť uvedenej exekúcie nie je
takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov.

A. súd uvádza, že ohľadom žalobcom tvrdených prieťahov v predmetnej veci neboli vedené žiadne
disciplinárne konania a neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní a ani nerozhodoval X. súd, či N. súd
pre ľudské práva.

V zmysle ust. § 9 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. v znení účinnom od X.X.XXXX pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o

prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní,XC/XXX/XXXX

- XX -

právoplatného rozhodnutia N. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia X. súdu SR o ústavnej

sťažnosti, v ktorom bolo konštatované, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, by len takéto podklady boli podľa názoru súdu relevantné pre priznanie žalobcom uplatnených
nárokov.

J. mal súd za preukázané, že bol opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý
po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnom

exekučnom konaní skúmal, či bola platne uzatvorená rozhodcovská zmluva.

G. súd SR pod sp. zn. XCdoXXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX, XCdoXXX/XXXX ako aj X. súd ČR pod sp.
zn. XÚS XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zaujali stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveň

povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. P.
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzavretá alebo bola
uzavretá neplatne. F. rozhodnutia v odôvodnení poukázali už na uznesenie NS SR zo dňa XX.XX.XXXX
pod sp. zn. XCdoXXX/XXXX, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že vychádza z jednotného názoru súdnej

praxe, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie sa okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j., či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho
vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch, ide o rozhodnutie vykonateľné
tak po stránke formálnej ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak

určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej
povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

N. súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia základných predpokladov pre poverenie súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný

titul bol alebo nebol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Z. tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak
exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce
žiadne právne účinky, a takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti, a na jeho
základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia.

U. postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a
rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. O. právomoci rozhodcovského súdu je teda platné
uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami a to či už vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej
rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle ust. § 4X ods. 2 N. poriadku okrem iného

zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho
vydanie,jelogické,žeexekučnýsúdmusípritomtozisťovaníposúdiťnielen to, či rozhodcovskázmluva
bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj
XC/XXX/XXXX

- XX -

to, či bola uzatvorená platne. T. platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc
rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho
úkonu má za následok akoby právny úkon uzavretý nikdy nebol.

Na základe uvedeného dovolací súd vyvodil záver, že exekučný súd, ktorý koná o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má preto dostatok skutkových a právnych
poznatkov, je oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie povereniana vykonanie exekúcie aj bez návrhu, t.j. ex offo skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými
stranami bola uzatvorená platne, a ak zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na
neplatnej rozhodcovskej zmluve, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných

právnych predpisov preto, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

Na základe uvedeného teda možno konštatovať, že postup exekučného súdu v predmetnej exekučnej
veci nebol posudzovaním vecnej správnosti rozhodcovského súdu a nesmeroval ani k zrušeniu tohto
rozhodnutia, ale iba realizoval svoje oprávnenia vyplývajúce mu z ust. § 44 ods. X N. poriadku vo vzťahu

posúdenia, či exekučný titul - rozhodcovský rozsudok je alebo nie je v rozpore so zákonom.

V prípade, ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok pre vydanie ktorého nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by tak rozhodnutie majúce charakter tzv. ničotného
právneho aktu.

G. je pravdivé tvrdenie žalobcu, že zo žiadneho ustanovenia procesného predpisu exekučnému súdu
nevyplýva oprávnenie rozhodcovskú doložku posúdiť z hľadiska jej platnosti, keďže toto oprávnenie
nesporne vyplýva z ust. § 44 ods. X N. poriadku tak, ako to bolo konštatované vo vyššie uvedených
rozhodnutiachG.súduSR.Vdanomprípadebolplneopodstatnenýazákonnýpostupexekučnéhosúdu,
ktorý pri podanej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či

rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne.

J. exekučného súdu, že rozhodcovská doložka v danom prípade núti spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom - žalobcom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, vykazuje znaky neprijateľnej zmluvnej
podmienky v zmysle ust. § 53 ods. X U. zákonníka, a preto uvedené neplatné zmluvné dojednanie,

nemohlo založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý bol podkladom
vyššie uvedeného exekučného konania, a preto správne exekučný súd postupoval, ak tento považoval
za nevykonateľný.

G. exekučný súd pri postupe podľa § 44 ods. X N. poriadku zistil, že exekučný titul vo forme

rozhodcovského rozsudku predložený žalobcom ako oprávneným bol vydaný v rozpore so zákonom,
dospel k správnemu záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia a
žiadosť exekútora zamietol.

F. postupom exekučný súd neposudzoval vecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu a ani

nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia a ani si neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. N. súd iba
skúmal, či predložený rozhodcovský
XC/XXX/XXXX

- XX -

rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, a či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou
prejednávať dané spory.

O. riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju rozhodcovský súd vyriešil, a aj v rámci

exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní
ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne práve účinky (T
uznesenie NS SR XCdoXXX/XXXX, XCdoXXX/XXXX, XCdoXXX/XXXX).

O. právoplatne rozhodnutej veci v zmysle ust. § 159 ods. X U. súdneho poriadku patrí k procesným

podmienkam konania a ich existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. O prekážku
právoplatne rozhodnutej veci ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už
bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu a tých istých osôb.

E. predmet konania je daný vtedy, ak ide o ten istý nárok vymedzený petitom vyplývajúci z rovnakých

skutkovýchtvrdení,zaakýchužbolpôvodneuplatnený.Ototožnosťúčastníkovkonaniaidenajmävtedy,
ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi, prípadne v novom konaní vystupujú
právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.O. rozsúdenej veci pre exekučné konanie však netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný
v rozhodcovskom konaní a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vo forme
rozhodcovského rozsudku je materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania, ktoré je

v zákonom vymedzených prípadoch alternatívnou možnosťou k súdnemu sporovému konaniu totiž
vyplýva, že jeho rezultátom môže byť titul, splnenia ktorého sa možno domáhať vykonaním exekúcie
(uznesenie NS SR zo dňa X.XX.XXXX pod sp. zn. XCdoXXX/XXXX).

Aj zo záverov rozhodnutia NS SR zo dňa XX.X.XXXX pod sp. zn. XCdo XXX/XXXX a rozhodnutia

NS SR XCdoXXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX je možné vyvodiť jednoznačný záver, že rozhodcovské
konanie nemá charakter exekučného konania a preto nim nemôže byť založená prekážka tzv. duplicitnej
exekúcie. Q. ničotné rozhodnutie rozhodcovského súdu nevyvoláva žiadne právne účinky a preto
nemôže byť prekážkou veci rozhodnutej.

C. v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom postupe exekučného

súdu v predmetnej exekučnej veci, nepreukázaním, že k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia došlo neprípustným preskúmaním exekučného titulu, vrátane porušenia jeho práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vydaním rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia podľa tvrdenia žalobcu po zákonom určenej lehote, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

S poukazom na nepreukázanie tvrdeného nesprávneho úradného postupu ako zákonného predpokladu
zodpovednosti za škodu podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody
ani nemajetkovej ujmy. J. do ukončenia pojednávania vo veci samej súdu nepreukázal ani vznik škody,
ktorej náhradu si v konaní
XC/XXX/XXXX

- XX -

uplatnilvsumepredstavujúcejnáhraduistinyspríslušenstvomnezaplatenejzostranydlžníkanazáklade
uzatvorenej úverovej zmluvy proti povinnému B. L. vo výške XXX,XX eur.

P. ako pri nároku na náhradu škody je povinný poškodený nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik
nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na základe ktorých bude možné podľa zákonom určených
kritérií posúdiť vznik ako aj rozsah ujmy. O. názoru súdu doba, ktorá v predmetnej veci uplynula od
doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s návrhom na

vykonanie exekúcie a exekučným titulom až do doručenia uznesenia exekučného súdu o zamietnutí
žiadosti exekútora, nemohla negatívne zasiahnuť žalobcu, ani vyvolať riziko ohrozujúce konečné
vymoženie pohľadávky, keďže exekučným titulom v danej exekučnej veci bol rozsudok rozhodcovského
súdu v spotrebiteľskej veci, pričom v iných exekučných konaniach žalobcu ako oprávneného bola už
skôr spochybnená právomoc rozhodcovského súdu určeného žalobcom na vydanie rozhodcovských

rozsudkov z úverových zmlúv nim poskytovaným vo vzťahu k spotrebiteľom.

O. názoru súdu prípadná nevymožiteľnosť pohľadávky nebola dôsledkom nesprávneho úradného
postupu alebo nezákonného rozhodnutia exekučného súdu, ale nečinnosťou žalobcu ktorý v pozícií
veriteľa, na strane ktorého neexistovala zákonná prekážka na ich uplatnenie v občianskom súdnom

konaní aj s poukazom na vyššie uvedené závery rozhodnutí všeobecných súdov A. republiky, v zmysle
ktorých rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky nevytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci, si tieto v súdnom konaní neuplatnil.

Vpredmetnejexekučnejvecibolonespornepreukázané,žerozhodcovskýrozsudok A.rozhodcovského

súdu spoločnosti A. rozhodcovská, a. s., K. sp. zn. SR XXXXX/XX, bol vydaný dňa XX.X.XXXX
a právoplatnosť nadobudol dňa X.X.XXXX. S poukazom na dátum uznesenia exekučného súdu o
zastavení exekučného konania mal žalobca v postavení veriteľa vytvorený dostatočný časový priestor
na včasné uplatnenie si predmetnej pohľadávky voči povinnému v občianskom súdnom konaní, s
vylúčením rizika nepriznania nároku uplatneného v súlade s princípmi spotrebiteľského práva pre

vznesenú námietku premlčania, prípadne inú hmotnoprávnu námietku, majúcu za následok nemožnosť
priznania dôvodne uplatneného nároku súdnym rozhodnutím. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.O. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal z dôvodu, že žalobca bol v spore neúspešný a
úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd
Svidník do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
3C/457/2013

- 19 -

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1. O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Vo Svidníku, dňa 14. októbra 2014

JUDr. Anna Bejdová
samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Dana Šepitková