Decision was made at the court Okresný súd Martin
Judgement was issued by JUDr. Miroslav Dobrík
Judgement form – Rozhodnutie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/383/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715213163
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Dobrík
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715213163.5
Rozhodnutie
Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Miroslav Dobrík v právnej veci žalobkyne: T. O., A..
XX.XX.XXXX, W. S.G. S., J.. Ž. XXX/X proti žalovanému: F. , X..X..H..E.., X. X. Q. W., J.. F. XX, G.: XX
XXX XXX v konaní o neplatnosť zmluvy takto
r o z h o d o l :
Súd určuje, že Zmluva o úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 22.07.2010 uzavretá medzi žalobkyňou a
žalobcom je neplatná.
Žalovaný je povinný vydať žalobkyni sumu 337 € s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 20.10.2015
do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh žalobkyne na zaplatenie 5,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 337 € za obdobie od
14.09.2015 do 19.10.2015 zamieta.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni všetky trovy konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa v podanom návrhu žiadala, aby súd určil, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
22.07.2010 uzavretá medzi ňou a žalovanými je neplatná. Ďalej žiadala, aby súd určil, že žalovaný je
povinný jej vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 337 € spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od
14.09.2015. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaný nepostupoval v súlade s dobrými mravmi. V zmluve
je veľké množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Je nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu. Na základe tejto zmluvy , ktorá je pod číslom XXXXXXXXX zo dňa 22.07.2010 jej žalovaný
poskytol úver - istinu vo výške 1.400 €. Okrem tejto sumy zaplatila navyše sumu 337 €. Túto žiada
vrátiť a to z titulu bezdôvodného obohatenia. Okrem uhradenej sumy si ešte žalovaný uplatňuje sumu
6.522,12 €. Zmluva je neplatná , nakoľko v nej nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov. V
tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 258/2001 Z.z. , konkrétne § 4 ods. 2 písm.g) v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy , podľa ktorého ak nie je v zmluve uvedená ročná percentuálna miera nákladov,
tak sa jedná o úver bez poplatkov, teda jedná sa o úver bezúročný. Ďalej poukázala na to, že nie je
pravdou, že by úver jej bol poskytnutý na podnikanie, ako je to vyplnené v zmluve o úvere. Úver brala
už ako dôchodkyňa, nepodnikala. Ak sú pochybnosti, či sa jedná o úver na podnikanie, alebo nie, je
povinnosťou veriteľa, t.j. žalovaného, aby preukázal, na aký účel bol úver poskytnutý. V tejto súvislosti
poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.6Co 84/2011. Ďalej v súvislosti s konaním
žalovaného poukázal aj na nekalé praktiky pri uzatváraní zmlúv, konkrétne na konanie vedenom na
Okresnom súde v Martine vedenom pod sp.zn. 10C 273/2012, v ktorom nepochybne bolo preukázané,
že obchodní zástupcovia žalovaného boli inštruovaní tak, aby vyznačovali na úveroch v zmluvách, že
tieto sú poskytnuté za účelom podnikania. V tomto zmysle vypovedali obchodní zástupcovia. V súvislosti
s nekalým postupom zo strany žalovaného poukázala aj na rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej
obchodnej inšpekcie, ktorá zistila takéto pochybenie na strane žalovaného. Svoj návrh ďalej odôvodnila
aj výškou poplatkov úrokov , nakoľko tieto sú neprimerane vysoké. Poplatok, ktorý musí na poskytnutýúver nad sumu 1.400 € zaplatiť žalobkyňa vo výške 1.216 €. Jedná sa podľa nej o úžeru. Taktiež je v
rozpore s právami spotrebiteľov aj tá skutočnosť, že spotrebiteľka, t.j. žalobkyňa podpísala aj dohodu o
vyplnení zmenky. Zmenka je klasický obchodnoprávny inštitút, naviac dohoda o vyplnení bianco zmenky
umožňuje dodávateľovi vypísať ju výhodne, napríklad 0,25 % zmenkový denný úrok, čo sa rovná 91,25
%. V tomto prípade pri zmenke žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť ovplyvniť takú dohodu vo
VOP a táto dohoda spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa.
2.Žalovaný vo svojom stanovisku nesúhlasil s tvrdením žalobkyne. Uvádzal, že predmetná úverová
zmluva nepodlieha ochrane v rámci zákona o ochrane spotrebiteľov, nakoľko bola poskytnutá na
povolanie,apretonemôžebyťneplatnázdôvodov,ktoráuvádzalažalobkyňavosvojomnávrhu.Nadaný
vzťah teda je nutné aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené, teda
neplatnosť nie je spôsobená ani tým, že v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov.
Vzhľadom na to, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, samotná dohoda o vyplnení zmenky nie je v
rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný teda takto vyhodnotiac úverovú zmluvu dospel k
záveru,žesanejednáobezdôvodnéobohatenienajehostrane,pretožiadalnávrhžalobkynezamietnuť.
3.Súdpovykonanídokazovaniaavyhodnotenídôkazov,ktorékuspisupripojilapredovšetkýmžalobkyňa
dospel k záveru, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Z tohto dôvodu vychádzal z rozhodnutia Krajského
súdu v Trnave sp.zn. 10CoE 70/2010, kde je okrem iného uvedené, že v prípade pochybností, či ide o
spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno dodávateľ. Bezpečným preukázaním nie je údaj o uzavretí
zmluvy, poskytnutí úveru na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku , aké je povolanie
odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním , či predmetom činnosti odberateľa vôbec
uzavretie príslušnej zmluvy má. Pochybnosti žalovaný neodstránil. V čase uzavretia úverovej zmluvy
bola žalobkyňa už na starobnom dôchodku. Celý úverový vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľský
vzťah. Stotožnil sa s tvrdením žalobkyne, že sa jedná o zmluvu bezúročnú a bez poplatkov vzhľadom na
to, že v zmluve nebola uvedená RPMN. Taktiež sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že sa jedná v danej
veci o úžeru , keď výška odplaty pri úrokoch v bankách je v priemere 13,84 €, avšak v zmluve o úvere je
uvedený poplatok za úver v sume 1.216 €. Nepochybne teda je tu úžera. Takéto dojednanie je v rozpore
s dobrými mravmi a následne je teda celá úverová zmluva v zmysle ust. § 39 O.z. neplatná. Taktiež sa
stotožnil aj s tvrdením žalobkyne ohľadom dohody o vyplnení zmenky v tomto spotrebiteľskom vzťahu.
Pri uzatvorení dohody o zmenke sa spotrebiteľ dostáva do hrubej nerovnováhy s veriteľom, t.j. v tomto
prípade so žalovaným. Žalovaný môže vyplniť bianko zmenky jednostranne výhodne, napríklad 0,25
% zmenkový úrok, čo sa rovná 91,25 % ako to robil vo veľa prípadoch, ktoré boli predmetom súdnych
sporov aj na Okresnom súde v Martine.
4.Súd teda vyhodnotiac každý dôkaz osobitne, ako aj v ich vzájomných súvislostiach dospel k
jednoznačnému záveru, ako je to už uvedené vyššie, že úverová zmluva je absolútne neplatná , lebo
obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom.
5.Podľa § 451 ods. 1 O.z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
6.Podľa § 451 ods. 2 O.z. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, ako aj plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z neplatného právneho
úkonu, ktorý odpadol, resp. získaný z nepoctivých zdrojov.
7.Jednoznačne v danej veci došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, lebo zmluva
vyplýva z neplatného právneho úkonu.
8.Podľa § 456 O.z. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, ktorý ho získal . Ak ho
nemožno zistiť, je potrebné ho vydať štátu.
9.Súd vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia zaviazal žalovaného vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie vo výške 337 €. Je to suma, ktorú zaplatila nad úver, ktorý jej bol poskytnutý.
10. zmysle ust. § 517 ods. 2 O.z. ďalej súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 5,5 % ročného úroku z
omeškania zo sumy 337 € od 20.10.2015 až do zaplatenia, lebo nepochybne s vrátením tejto sumy
je v omeškaní. Prvýkrát sa mohol dozvedieť o žiadosti žalobkyne na vrátenie žalovanej sumy dňa
19.10.2015 , kedy mu zo súdu bola zaslaná žaloba. Vo zvyšku, teda nároku žalobkyne na zaplatenie 5,5% ročného úroku z omeškania zo sumy 337 € za obdobie od 14.09.2015 ako to žiadala žalobkyňa, do
19.10.2015. Súd návrh zamietol, lebo žalobkyňa nepreukázala, že by predtým vyzvala žalovaného na
vrátenie uvedenej sumy a teda že by sa skôr dostal do omeškania s vrátením bezdôvodného obohatenia.
11.V zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobkyni všetky trovy
konania, keď pri tom vychádzal z úspechu vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.