Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Monday, August 19, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/202/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818201889
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Chlebovič Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7818201889.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a
členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Agnesy Hricovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti G. F. nar. XX.X.XXXX a N. nar. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Rožňave detí rodičov G. G. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na T. ulici č. XXX v L.
podhradí a K. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na E. ulici č. X v A. zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom

Csákóom so sídlom na Hviezdoslavovej ulici č. 4 v Rožňave v konaní o zverení maloletej F. do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a o zvýšenie výživného na maloleté deti o odvolaní matky proti
uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 25.2.2019 č.k. 5P 66/2018-96 v spojení s dopĺňacím uznesením
Okresného súdu Rožňava z 19.3.2019 č.k. 5P 66/2018-125 takto

r o z h o d o l :

Zastavuje odvolacie konanie o odvolaní proti výroku I napadnutého uznesenia.

Potvrdzuje uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie z dôvodu späťvzatia otcom podaného
návrhu na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a o trovách účastníkov
konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu. Dopĺňacím uznesením návrh matky

o zvýšenie výživného na maloleté deti vylúčil na samostatné konanie.

2.Protiuzneseniu,ktorýmkonajúcisúdzastavilkonaniearozhodolotrováchúčastníkovkonania,podala
v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a priznal
jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a v ostatnej časti napadnuté rozhodnutie zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Konštatovala, že podľa jej názoru otec svojím konaním

zapríčinil vznik trov konania, pretože inicioval začatie konania podaním návrhu, ktorý bez vážnych
dôvodov zobral späť. Vyslovila presvedčenie, že otec podal návrh, ktorým žiadal zverenie maloletej F.
do striedavej osobnej starostlivosti celkom bezdôvodne, a preto ho následne zobral späť. V dôsledku
takéhoto konania jej vznikli výdavky na cestovné a služby advokáta. Zdôraznila, že týmto konaním
spôsobil vážnu psychickú ujmu maloletým deťom, ktoré veľmi ťažko niesli skutočnosť, že môžu byť od
seba na základe otcom podaného návrhu odlúčené. Pretože konajúci súd zastavil konanie bez toho,

aby rozhodol o ňou podanom návrhu na zvýšenie výživného, podala odvolanie aj voči prvému výroku
napadnutého uznesenia, ktorým konajúci súd konanie zastavil. Po vydaní dopĺňacieho uznesenia,
ktorým konajúci súd vylúčil jej návrh na zvýšenie výživného na samostatné konanie, vzala odvolanie
voči výroku č. 1 napadnutého uznesenia späť.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že návrh zobral späť z vážnych dôvodov, ktoré nastali až

po jeho podaní. Vzťahy s deťmi sa za pomoci úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zlepšili, začal sa s
nimi opäť častejšie stretávať a rovnako sa v dôsledku týchto stretnutí zlepšila aj komunikácia medzi níma matkou maloletých detí. Zdôraznil, že matke svoj úmysel zobrať návrh späť oznámil, preto sa podľa
jeho názoru nemusela zúčastniť znaleckého dokazovania a jej tvrdenia označil za účelové a nepravdivé.
Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne.

4. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 369 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) dokiaľ o odvolaní
nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

7. Podľa § 369 ods. 3 CSP ak sa odolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd

odvolacie konanie zastaví.

8. Podľa § 369 ods. 4 CSP ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
odsekov primerane.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd skôr, ako pristúpil k rozhodnutiu o odvolaní navrhovateľa
preskúmal, či boli splnené podmienky pre nariadenie odvolacieho konania. Z predloženého spisu zistil,
že matka podaním z 25.3.2019 zobrala späť odvolanie v časti proti výroku č. 1 uznesenia Okresného
súdu Rožňava z 25.2.2019 č.k. 5P 66/2018-96, ktorým konanie zastavil (č.l. 133). Z týchto dôvodov
odvolací súd podľa § 369 ods. 3 a 4 CSP odvolacie konanie v tejto časti zastavil.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie aj v napadnutom výroku o trovách konania
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP
a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie

matky nie je dôvodné, preto uznesenie vo výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil ako
vecne správne. Na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku rozhodnutia dodáva nasledovné.
12. Podľa § 49 ods. 1 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

13. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

14. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,

ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

15. Podľa § 54 CMP ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil
trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.

16. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

17. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

18. V danom prípade, ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia, súd prvej inštancie o trovách konania
rozhodol podľa § 52 CMP a to bez uvedenia bližších dôvodov, nota bene rozhodnutie v časti trov konaniaje nepreskúmateľné, keďže však tento nedostatok ( ktorý ani nebol v odvolaní namietaný) bolo možné
napraviť v odvolacom konaní, odvolací súd tak urobil.

19. Konania vedené podľa zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok sa podstatným
spôsobom líšia od sporových konaní vedených podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
Sporové konanie plní reparačnú funkciu tým, že v jeho rámci dochádza k riešeniu určitého už
jestvujúceho sporu o právo t.j. konkrétneho právneho konfliktu. Naproti tomu, mimosporové konanie
plní funkciu preventívnu, pričom jeho cieľom je (v spoločensky najdôležitejších oblastiach), zabezpečiť

úpravu pomerov účastníkov do budúcna. Rozdiely medzi oboma druhmi konaní sa prejavujú nielen
v spôsobe začatia konania, v postavení účastníkov, v odlišných možnostiach dispozície konaním, v
aplikácii rozdielnych procesných zásad, ale aj v otázke náhrady trov konania. Rozdiel od sporového
konania, kde sa náhrada trov zásadne riadi zásadou úspechu vo veci, v mimosporových konaniach
primárne platí, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda
sám znáša svoje trovy, pričom výnimky vyplývajú len z ustanovení § 53 až 55 CMP.

20. Prvú výnimku predstavujú konania vo veciach určenia rodičovstva a vo veciach notárskych úschov,
v ktorých vzhľadom na povahu týchto konaní, zákon pripúšťa rozhodnutie o náhrade trov konania
podľa zásady úspechu v konaní (§ 53 CMP). Druhou výnimkou je tzv. separácia nákladov (§ 54 CMP),
kedy môže súd zaviazať účastníka na náhradu trov konania, ktoré by bez jeho zavinenia neboli vôbec

vznikli (napr. v dôsledku neodôvodneného nedostavenia sa na pojednávanie a pod.). Pri rozhodovaní o
separátnych trovách však nemožno prihliadať k úspechu v konaní, ani k zavineniu zastavenia konania,
nakoľko náhradu (separátnych) trov konania môže znášať aj ten účastník, ktorý mal v konaní úspech
(§ 53 CMP), pokiaľ druhému účastníkovi spôsobil vznik trov svojim procesným zavinením. Treťou
a poslednou výnimkou je možnosť súdu priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom

na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). Zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto
ustanovenianáhradutrovkonaniapriznať,pretomateriálnykorektívspravodlivéhopožadovanianáhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Treba zároveň zdôrazniť, že
pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.

21. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že na prejednávaný prípad nedopadá
ustanovenie § 53 CMP (nakoľko nejde o konanie o určenie rodičovstva alebo konanie vo veciach
notárskych úschov) ani § 54 CMP, preto sa zaoberal len otázkou, či by mohol v danej veci prichádzať
do úvahy dôvod na priznanie náhrady trov, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé tak,
ako žiadala matka v podanom odvolaní, pričom takýto dôvod v posudzovanej veci neidentifikoval. Podľa

názoru odvolacieho súdu v danom prípade matka ako jediné kritérium pre priznanie nároku na náhradu
trov konania uvádzala ňou tvrdenú ,,bezdôvodnosť“ návrhu otca o zmenu výchovného prostredia mal.
detí (kde majú obaja rodičia rovnaký pomer účastníctva na veci a konaní), ktorý dôvod však v zmysle ust.
§ 55 CMP nie je relevantný. Bezprostredne relevantným nie je totiž to, ktorý účastník konanie inicioval,
prípadne ktorý účastník navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu a ani samotné späťvzatie návrhu v

zmysle ust. § 29 ods. 1 CMP, ktoré otec učinil po rozhovore s maloletými deťmi, tiež nemožno považovať
za dôvod, pre ktorý by mal súd priznať matke náhradu trov konanie, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym
zastúpením. Odvolací súd preto považuje odvolacie dôvody matky za založené na jej subjektívnych
názoroch, čo však nie je pre súd rozhodujúcim kritériom.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o
náhrade trov konania ako vecne správne podľa § 387 CSP potvrdil.

23. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).