Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2014

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 3C/497/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613207399
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Bejdová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2014:8613207399.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Anna Bejdová,v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, p r o t i žalovanej Slovenská republika, v jej
mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konanío
náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy XXX eur z titulu majetkovej

škody a sumy XXX,XX eur z titulu nemajetkovej ujmy.

S. odôvodnil tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním a to
postupom podľa ust. § XX a nasl. zák. č. XXX/XXXX Z. z. (ďalej len „V. poriadok“) zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu. V. navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom: C. R., nar. XX.X.XXXX. Po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo Ex XXXX/

XXXX.

P. exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní jeho pohľadávky efektívne a účinne, predložil
jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému G. súdu
v Q. (ďalej len „V. súd“) a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V. súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie,
čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v

rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe. V exekučnom konaní vedenom podľa
procesných pravidiel uvedených v § 44 ods. X V. poriadku platného od X.X.XXXX a od X.X.XXXX
do XX.X.XXXX sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi. U. exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na
XC/XXX/XXXX

- X -

vykonanie exekúcie do XX dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym
zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V
exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel obsiahnutých v § 44 ods. X V. poriadkuodX.X.XXXX do XX.X.XXXX sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi, a preto exekučný súd mal
zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do XX dní od doručenia takejto žiadosti a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý

sa exekúcia navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu (štátneho orgánu), rozhodnutie
rozhodcovského súdu, alebo exekučným titulom bola napr. notárska zápisnica. V. súd napriek tomu,
že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až

dňa XX.X.XXXX a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby (omeškanie viac ako XXXdní). S. tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. O všetkých okolnostiach
priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody sa dozvedel po doručení upovedomenia
o začatí exekúcie.

S. si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody,
ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne: A. majetková škodapredstavujúca
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu XX eur,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu XX eur, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a

kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu vo výške XX eur. K. vynaložil vo veci správy a
vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti
exekučného súdu márne sumu XXX eur.A. suma by ho nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval
správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom

stanovenú
dobu.E.,ževýškahmotnejškodyjestanovenánazákladepaušalizáciereálnychvecnýchnákladovatoz
dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. W. škoda pozostáva zo
škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch
spojených so stratou času zamestnanca. F. vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany

osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne
predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy. B. žalobca si zároveň uplatňuje náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na
XC/XXX/XXXX

- X -

rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v
spojenísporušenímprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahovzaručenéhočl.XXods.XH.P.
republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. X ods. l V. dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. M. úradný postup okresného súdu je podľa jeho názoru dôsledkom
jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené
so zásahom do výkonu jeho majetkových práv. L. plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne
očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu

nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúryexekučným súdom k zániku povinného, k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu spovinným, k insolvencii povinného. M. nemajetkovej ujmy žalobca
vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov (definovaných
zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných práv. Do obsahu základného práva na
súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej

normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku P. republiky alebo v takých medzinárodných
zmluvách, ktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. P. má každý právo
na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva,
že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavnesúladne interpretovaná, platná a účinná právna úprava. U. náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. U. určovaní primeranej náhrady

nemajetkovej ujmy vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej,
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške XX XXX,- Sk, t. j. cca XXX eur. G. primeranosti požadovanej výšky
poukázal na doterajšie rozhodnutia ústavného súdu vo veci porušovania práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní. E. si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy

za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, straty dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu) sumu XXXeur. F. nároku uskutočnil alikvotným pomerom XX eur za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny

ústavného súdu, teda XXX eur za rok: XX mesiacov v roku = XX eur za mesiac. E., že v danej veci
bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako XXXdní. L. uviedol, že postupoval podľa ust. § X5 ods.
1 zák. č. XXX/XXXX Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody. S. však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala.

S.vpísomnomvyjadreníkžalobezodňa XX.X.XXXX uviedla, žežalobcanepriložilanijedenrelevantný
dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného
XC/XXX/XXXX

- X -

exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy. S. síce uviedol časť dôkazov, najmä
odkazuje na exekučný spis, alev skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu,
že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ust. § 43 ods. X O.s.p.,
pričom poukázala na to, že v tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody.Zo žaloby

nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tituly
prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. M. je zrejmé,
či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, na druhej
strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v
konaní,poznamenala, že žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. S.

neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil
možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu,
resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti (t. z. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie
konania). S. má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo H. súd SR.

K podmienke uplatnenia nároku na súde žalovaná uviedla, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody jej boli doručené dňa XX.XX.XXXX a vzhľadom na skutočnosť, že už v mesiaci
september XXXX bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že žalobca ju nepodal
po uplynutí X-mesačnej lehoty, ale skôr. Z ustanovení § X5 ods. X a § 16 ods. 1 zák. č. XXX/

XXXX Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia na
príslušný orgán) o predbežné prerokovanie na náhradu škody. U. prerokovanie nároku je zákonom
ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. U. má
za to, že ide opredčasneuplatnený nárok na súde. L. uviedla, že napriek opakovaným výzvam na

doplnenie žiadostí, ktoré L. spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bola jej doručená všeobecná odpoveď, kde
žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nebol ochotný priložiť
ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu, uznesenia o zmene súdneho
exekútora, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú

škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani
doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu
s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. F. žalobcaneposkytolžiadnusúčinnosť na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovaťnárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Z uvedeného dôvodu preto nárok
žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.

K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote odkázala na ust. § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z.
v znení zákona č. XXX/XXXX Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
XC/XXX/XXXX

- X -

porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca
doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky predpokladané týmto ustanovením nepredložil. L.
uviedla, že prax ukázalauž dávnejšie, želehota na poverenie exekútora jevýraznou prekážkou toho, aby

mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo
rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. X písm. c) zákona č.
H./XXXX Z. z. o rozhodcovskom konaní. U. sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom
vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok P. dvora EÚ (J. C-XX/XX), ktorý
nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. E. konanie zo strany súdov by mohlo

viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok
spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Z ustanovenia § 44 ods. X V. poriadku účinného od XX.XX.XXXX
jednoznačne vyplýva skutočnosť, že XX - dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. J. žalobcu je nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. X
písm. d) V. poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred X.X.H.. Z judikatúry H.

súdu sp. zn. I. ÚS XX/XX vyplýva, že ani samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkovsivyžadujeosobitnúprávnuúvahunajmäsohľadomnato,žetietosatýkajúprávnychvzťahov
podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.

K existencii prieťahov v konaní poukázala na § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. v
znení zákona č. XXX/XXXX Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.
P. konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie

prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažností na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho
previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí V. súdu
pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí H. súdu P. republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým H. súd
P. republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. S. si
vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť
tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania, a teda vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje existenciu
prieťahov v konaní za preukázanú. G., či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. XX ods. X H. SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na
konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť
veci, správanie účastníka a postup súdu. V. a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať
súd v konaní o náhrade škody, ale len H. súd SR na podklade ústavnej

XC/XXX/XXXX

- X -

sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Z uvedených dôvodov

nepovažuje za preukázanú ani existenciu v prieťahoch v konaní.K materiálnej škode vo výške XXX eur žalovaná uviedla, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu škody. U. jej názoru však
žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

K vyčísleniu škody žalovaná uviedla, že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že
nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň zastáva názor, že žalobcom
uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného,
ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č.

XXX/XXXX Z. z. S. by v tomto konaní musel na preukázanie vzniku majetkovej škody produkovať
dôkazy preukazujúce škodu. V prvom rade má za to, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá
spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý
poskytuje prehľad poskytnutých úverov. A. systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov,
ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií,
ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov. J.

výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému vznikala/vznikla žalobcovi bez ohľadu
na tvrdené prieťahy a
jej uplatnenie považuje za účelové. S. uvádza ako ďalšiu položku majetkovej škody „udržiavanie“
systému. Tu ide taktiež o činnosť, ktorú musí žalobca vykonávať na každodennej báze, najmä pri
poskytovaní úverov v takom rozsahu, ako ich poskytuje, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti

danéhodruhu.P.,ktorásašpecializujenaposkytnutieavymáhanieúverov,musímaťinformačnýsystém.
U. paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a znovu účelové.
P. škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom
prípade bymohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zostrany žalobcu a
preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Je toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a

nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal
jednak vznik a ani výšku škody.

K nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že žalobca poukazuje na viacero nálezov H. súdu SR, kde ÚS
rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. U. finančného zadosťučinenia

nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. B. prípadové okolnosti sú
osobitné a vychádzať z paušálnej sumy XXX eur alebo XXX,XX eur, ktorá musí byť priznaná za každý
rok prieťahov, je nesprávna úvaha. U. rozhodovaní H. súd SR vychádzal aj z významu sporu pre žalobcu,
pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. F. nemajetkovej
ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. U. členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe

„frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody
a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba.
XC/XXX/XXXX

- X -

V závere žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že je potrebné zohľadniť aj ust.
§ X ods. X G. zákonníka ako aj ust. § XX ods. X a 3 zákona č. XXX/XXXX Z. z. pri formovaní
záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp. o výške takejto náhrady.
Po aplikácii uvedených ustanovení nemožno dospieť k záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu, pričom v tejto súvislosti upozorňuje na list V. komisie, Y. riaditeľstva pre spravodlivosť pod
č. T./J D(XXXX) XXXX adresovaný stálemu predstaviteľovi P. republiky pri V. únii, v ktorom V. komisia
poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských
spotrebiteľov, ako aj

sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov. S. a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu V. komisie, súdy konštatovali porušovanie práv
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. S. je vnímaný ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových

osôb.

Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaná je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že
by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázalvznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia po uplynutí XX - dňovej lehoty) a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou

ujmou. Má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania
podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že
žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej
škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré sú
potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z., považuje žalobu za právne

neopodstatnenú a navrhuje žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

U. § 101 ods. X O.s.p., na pojednávaní dňa X.XX.XXXX súd pokračoval v konaní v neprítomnosti
účastníkov konania, pričom právny zástupca žalobcu sa pre kolíziu s iným pojednávaním ospravedlnil
a žiadal pojednávanie z tohto dôvodu odročiť.

R. X.XX.XXXX bolo doručené súdu ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu a žiadosť o odročenie
na iný vhodný termín zo dňa X.XX.XXXX a to z dôvodu, že v určenom čase bolo vytýčené pojednávanie
U. s.r.o., zastúpený advokátskou kanceláriou N. U., s.r.o. proti žalovanej P. republike a to v konaní
vedenom pred G. súdom S. v senáte 7C a 6C na X.XX.XXXX od XX.XX hod. do XX.XX hod a pred G.
súdom F. nad A. v senáte 9C a 4C na X.XX.XXXX od X.XX hod. do XX.XX hod. B. pritom trvá na účasti

splnomocneného advokáta a vylučuje substitúciu. P. žiadal súd, aby sa nekonalo v jeho neprítomnosti.

U. § 101 ods. X O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak
XC/XXX/XXXX

- X -

sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o
odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu
a dosiaľ vykonané dôkazy.

U. § 119 O.s.p., súd môže pojednávanie odročiť iba z dôležitých dôvodov, ktoré je povinný dotknutý
účastník, resp. jeho právny zástupca oznámiť súdu bez zbytočného odkladu a samotný návrh na
odročenie pojednávania musí obsahovať jednak dôvod, pre ktorý
sa navrhuje pojednávanie odročiť, deň, kedy sa účastník o tomto dôvode dozvedel a uvedie adresu, na

ktorú bezodkladne súd oznámi, ako návrh posúdil.

Z pripojených doručeniek je nesporné, že právny zástupca žalobcu v predmetnej veci prevzal
predvolanie dňa XX.X.XXXX, pričom žiadosť o odročenie pojednávania bola súdu doručená dňa
X.XX.XXXX, teda v deň pojednávania.

U.ospravedlnenímažiadosťouoodročenie žalobcanepreukázalexistenciudôležitéhodôvoduvzmysle
§ 101 ods. X O.s.p., keďže nepredložil ani predvolania, s ktorými došlo ku kolízii s pojednávaním
vytýčeným na G. súde P.. P. poukazuje na to, že dôležitý dôvod brániaci účastníkovi pojednávania sa
zúčastniť, musí sa vyznačovať znakom nepredvídateľnosti, závažnosti a ospravedlniteľnosti. A. dôvody,

ktoré uviedol právny zástupca žalobcu podľa názoru súdu žiadosť o odročenie nespĺňajú.

B. pojednávania na strane žalobcom zvoleného zástupcu nie je prijateľná z dôvodu tak, ako to už
uviedol H. súd SR v náleze z XX.X.XXXX pod sp. zn. I.ÚS XX/XXXX, že kolízia dvoch pojednávaní v tom
istom termíne na rozdielnych súdoch, o čom v danom prípade právny zástupca vedel v dostatočnom

časovom predstihu, nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“
nevyhnutne potrebného za účelom riadne a včas vytýčeného pojednávania. G. základného práva na
verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek
žiadosti o odročenie pojednávania, ale môže toto pojednávanie odročiť iba z dôležitého dôvodu. F. na
uvedené súd dospel k záveru, že existencia kolidujúcich pojednávaní na strane zvoleného zástupcu

žalobcu, ktorú okrem iného ani dostatočne nešpecifikoval, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie
pojednávania v zmysle ust. § 101 ods. X O.s.p.Je nesporné, že žalobca na súdoch P. republiky podal veľké množstvo žalôb, v ktorých splnomocnil na
zastupovanie toho istého právneho zástupcu, a je teda na ňom, aby personálne zabezpečil zastupovanie
svojho klienta na jednotlivých pojednávaniach, pretože vzhľadom na množstvo podaní môže aj v

budúcnosti vzniknúť situácia, že vzniknú kolízie jednotlivých pojednávaní a potom by súd mohol byť vo
svojej rozhodovacej činnosti paralyzovaný. G. toho mal súd za to, že k spoľahlivému zisteniu skutkového
stavu postačilo oboznámiť sa so žalobou žalobcu, právnym názorom žalovanej a so spisom, v ktorom
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

U. § 4 ods. X písm. a) bod X zák. č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu
XC/XXX/XXXX

- X -

spôsobenú privýkoneverejnejmocivzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlencit.zákona),vovecináhrady

škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. X, koná v
meneštátuL.spravodlivostiP.republiky,akškodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnom
konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

U. § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za

nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

U. § 9 ods. X cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

U. § X5 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a XX.

U. § X6 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do

šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

U.§X7ods.1cit.zákona,uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovujeinak.

U. § 17 ods. X cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

U.§17ods.Xcit.zákona,výškanemajetkovejujmyvpeniazochpodľaodsekuXsaurčujesprihliadnutím

najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

U. § X9 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody
zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

XC/XXX/XXXX

- XX -U. § X9 ods. X cit. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa
podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

U. § 41 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len V.
poriadok), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti
alebo postihuje majetok.

U. § 41 ods. X V. poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

a) rozhodnutí orgánov V. únie,
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených

týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte V. únie, ak ide o

vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.Xeaa)

U. § 41 ods. X V. poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku X písm. c) vznikol z právneho
úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy
predstavujúcejposkytnutépeňažnéprostriedkyaúrokovzomeškania.I.sazáväzokvnotárskejzápisnici

nemôže týkať zmluvných pokút.

U. § 44 ods. X V. poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom
najneskôr do XX dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.

U. § 44 ods. X V. poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do XX dní od

doručenia žiadosti písomne poverí
XC/XXX/XXXX

- XX -

exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. X písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. U. tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak
ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.
XXX/XXXX Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu je zrejmé, že predpokladom
zodpovednosti štátu za škodu je 1. vznik škody, 2. existencia nesprávneho úradného postupu a 3.
príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. S. č. XXX/XXXX Z. z. je vo vzťahu
k G. zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia G. zákonníka sa uplatnia vtedy, ak zákon nemá

vlastnú úpravu. S. č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
pojem škody nedefinuje. Z toho dôvodu tento pojem treba vykladať v zmysle ustanovení G. zákonníka
a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.U. § 442 ods. X G. zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

P. škodou je v zásade ujma, ktorá znamená zmenšenie, zničenie, stratu, zníženie či iné znehodnotenie
majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). E. zisk
predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie majetku
poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastal v

dôsledku škodnej udalosti (v prejednávanej veci v dôsledku nesprávneho úradného postupu).

F. dokazovaním bolo preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V prejednávanej veci si
žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a to z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

M. úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho
nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. M. úradným postupom je
aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. U. vyššie citovaných
zákonných ustanovení teda štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone

verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne a to nesprávny úradný
postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

V predmetnom konaní súd nemal za preukázané nesprávny úradný postup, existenciu prieťahov v
konaniach ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu

XC/XXX/XXXX

- XX -

spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Z exekučného spisu G. súdu Q. sp. zn. XEr/XXX/XXXX vedeného proti povinnému C. R., nar.
XX.X.XXXX, bytom M. U. č. XX pre vymoženie istiny XXX eur s príslušenstvom bolo zistené, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa XX.X.XXXX,
pričom uznesením G. súdu Q. pod č.k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX bolo exekučné konanie

zastavené. E. nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. Z uvedeného exekučného spisu mal tak súd
za preukázané, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nakoľko G. súd v Q. postupoval v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami a preto v tomto prípade nie sú dané zákonné dôvody pre zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobu
žalobcu zamietol.

U. § X42 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

U. súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal z dôvodu, že žalobca bol v spore neúspešný a
úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd

Svidník do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1. O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a
O.s.p.).

3C/497/2013

- 13 -

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Vo Svidníku, dňa 9. októbra 2014

JUDr. Anna Bejdová
Samosudkyňa: