Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/122/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216213493
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216213493.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

RenátyPátrovičovejaJUDr.DenisyŠaligovejvsporežalobcu:BENCONTCOLLECTION,a.s.,sosídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: M. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX I. S., o zaplatenie sumy 1.860,19 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 13Csp/58/2016-83 zo dňa 06.03.2018
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a

vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti prevyšujúcej sumu 925,44 eura
vyčísleného úroku ako aj úroku z omeškania zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
557,50 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 797,50 eura od 01.05.2016 do 16.05.2016, zo
sumy 747,50 eura od 17.05.2016 do 17.10.2016, zo sumy 697,50 eura od 18.10.2016 do 14.11.2016, zo
sumy 647,50 eura od 15.11.2016 do 16.6.2017, zo sumy 617,50 eura od 17.06.2017 do 18.7.2017, zo

sumy 587,50 eura od 19.07.2017 do 18.08.2017, zo sumy 557,50 eura od 19.08.2017 do zaplatenia, to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti prevyšujúcej sumu 557,50 eura a v časti vyčísleného
úroku a vyčísleného úroku z omeškania, v časti 24,5 % úroku ročne od 01.05.2016 do zaplatenia
a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že ich
žalovanému nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s., uzatvoril

dňa 13.03.2012 so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej mu poskytol úver 2.000 eur a žalovaný
sa tento úver zaviazal uhradiť v 72 mesačných splátkach po 54 eur počnúc dňom 13.04.2012. Dátum
konečnej splatnosti bol dňa 13.03.2018, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala
29,08 % a celková výška nákladov podľa zmluvy mala byť 1.860,35 eura, pričom do 18.08.2017
žalovaný zaplatil len 1.442,50 eura. Zmluvný vzťah založený Zmluvu o úvere súd prvej inštancie posúdil
ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a aplikoval naň ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Vychádzal z obsahových náležitostí,
aké má mať spotrebiteľská zmluva podľa § 9 ods. 2 tohto zákona, a vyhodnotil, že neobsahovala údaj
o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j/) a údaj o dobe trvania zmluvy (§
9 ods. 2 písm. f/), čo má za následok, že úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľskýchúveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho je údaj o celkovej výške nákladov v zmluve
nesprávny, pretože ak mal žalovaný zaplatiť 72 splátok po 54 eur, tak to celkovo predstavuje sumu 1.888
eur, a keďže úver bol poskytnutý vo výške 2.000 eur, tak potom náklady predstavujú sumu 3.888 eur

a nie 3.860,35 eura, ako vyplýva zo zmluvy. Celková výška nákladov má vplyv na vyčíslenie samotnej
RPMN, kde je základom výpočtu výška nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
a ak tento údaj nie je správny, tak ani výška RPMN nemôže byť správne stanovená a je vypočítaná v
neprospech spotrebiteľa. Keďže súd prijal záver, že úver je bezúročný a bez poplatkov, tak žalovanému
vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi len rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru (2.000 eur) a sumou

splateného úveru (1.442,50 eura), t. j. 557,50 eura. V časti dlžnej istiny prevyšujúcej sumu 557,50 eura
ako aj v časti vyčísleného úroku a úroku z omeškania v žalovanej výške 925,44 eura a v časti 24,5 %
ročného úroku od 01.05.2016 do zaplatenia súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Zároveň konanie v
časti v súlade s § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
zastavil. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 1 ods. 1, 2, § 2 písm.
g), § 9 ods. 2 písm. f), h), j), § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl., §

517 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a § 261 ods. 6 písm. d), § 497 a nasl. zákona č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Úspešnému žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal s
odôvodnením, že mu žiadne trovy nevznikli, a tento výrok súd oprel o ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku v zamietajúcej časti výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý tento

rozsudok navrhol zmeniť a žalobe vyhovieť, alebo zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Namietal nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie a inú vadu
konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že Ústavný súd
SR rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s
čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Ďalej uviedol, že celkovú čiastku úveru (celkovú výšku nákladov) tvorí súčet výšky

úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený v
zmluve v časti 3. Samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno
sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere. Nesúhlasil ani so záverom súdu, že
RPMN je nesprávne vypočítaná v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na výpočet RPMN, ktorý priložil k
odvolaniu, z ktorého jasne vidieť, „že 70. splátka úveru bola už len vo výške 52,11 eura a 71. a 72. splátka

úveru bola vo výške 0 eur“. Namietal, že súd si jednoduchým vynásobením určil celkovú výšku nákladov
tak, že vynásobil počet mesačných splátok uvedených na úverovej zmluve výškou mesačnej splátky.
Takýto prepočet podľa neho nie je správny. Súd neprepočítaval celkovú výšku nákladov na základe
skutočností vyplývajúcich zo zmluvy a zákona, pričom ak by tak spravil, tak by mu vyšla presná suma,
lebo posledná splátka je v nižšej sume, ako bola mesačná splátka úveru. Veriteľ pred poslednou celou

splátkou zasiela dlžníkovi informáciu o výške poslednej splátky. Uvedené je práve z dôvodu, že bankový
systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom spotrebiteľ má možnosť zvoliť si výšku úveru
ako aj dobu splácania úveru v rokoch z dôvodu, že výška mesačnej splátky je zaokrúhľovaná na celé
eurá.Žalovanýsisámvybralvzmluveoúveremožnosťplatbyvhotovosti,kdepredstavujepoplatok0,76
eura za každú realizovanú platbu. Na základe uvedeného je zrejmé, že celkové náklady na úver boli vo

výške 3.860,42 eura (69 x 54,76 + 52,11 = 3.860,42 - 2.000 = 1.860,42 eura) a nie 3.888 eur ako si to súd
nesprávne ustálil. Na základe uvedeného mal za to, že celková výška nákladov ako aj hodnota RPMN
bola vypočítaná správne, a preto je nesprávny záver, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V súvislosti
s jeho názorom o nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia poukázal na viaceré rozhodnutia súdov
a rovnako tak poukázal aj na rozhodnutia týkajúce sa práva na spravodlivý súdny proces a neprimeranú

ochranu spotrebiteľa.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom aj dôvodmi odvolania (§

379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, §
219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej
zamietajúcej časti vecne správny. Preto tento rozsudok v tejto časti a v časti trov konania podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd

v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Rozsudok vo výroku o zastavení časti konania a vovýroku o vyhovení časti žaloby nadobudol v dôsledku absencie odvolania právoplatnosť. Odvolací súd
sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a na dôvažok dodáva nasledovné:

6. Podľa obsahu spisu si žalobca uplatňoval nároky zo zmluvy o poskytnutí úveru, ktorá bola
uzavretá ako úverová zmluvu upravená Obchodným zákonníkom (tzv. absolútny obchod), pričom však
zároveň ide o zmluvu spotrebiteľskú tak, ako to posúdil aj súd prvej inštancie. Základ právnej úpravy
je v Obchodnom zákonníku, no na daný spotrebiteľský vzťah sa aplikujú ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o poskytnutí úveru je spotrebiteľskou zmluvou,

pretože zmluvnými stranami sú na jednej strane veriteľ ako dodávateľ, ktorého predmetom činnosti je
poskytovanie pôžičiek a úverov z vlastných zdrojov a ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti,anastranedruhejsubjekt,t.j.dlžník,ktorýpriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe
otvoril priestor pre aplikáciu ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný
právny rámec ochrany spotrebiteľa, a tiež priestor na aplikáciu ustanovení zákona o spotrebiteľských

úveroch, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. V ustanovení § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch sú upravené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon tiež v

ustanovení § 11 ods. 1 stanovuje, pri absencii ktorých náležitostí zmluvy sa úver pokladá za bezúročný
a bez poplatkov.

7. Súd prvej inštancie konštatoval absenciu údaju o celkovej sume, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, údaju o dobe trvania zmluvy a

nesprávne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov v neprospech spotrebiteľa, a preto posúdil
úver ako bezúročný a bez poplatkov s odkazom na príslušné ustanovenia zákona. Odvolací súd sa
so záverom o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru stotožnil, lebo v zmluve skutočne chýba údaj o
celkovej sume, ktorú mal spotrebiteľ na základe úverovej zmluvy zaplatiť. Súčet výšky úveru a celkovej
výšky nákladov, ktorý je podľa žalobcu v zmluve postačujúci, predstavuje podľa zmluvy skutočne sumu

3.860,35 eura, z čoho vyplýva, že celková výška úveru by mala byť v zhode s touto sumou. Je však
zrejmé, že jednoduchým výpočtom po vynásobení počtu mesačných splátok (72) a výšky jednotlivej
mesačnej splátky (54 eur) celková výška úveru, ktorú mal spotrebiteľ uhradiť, činila 3.888 eur, čo je o
27,65 eura viac oproti údaju v zmluve. Neobstojí tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný mal zaplatiť len 70
splátok, pričom výška 70. splátky by bola len vo výške 52,11eura a výška 71. a 72. splátky by bola 0 eur.

Žalobca namietal, že súd nevypočítal celkovú výšku nákladov na základe skutočností vyplývajúcich zo
zmluvy a zákona, pretože nezohľadnil, že posledná splátka je v nižšej sume. Odvolací súd sa s týmto
názorom žalobcu nestotožňuje, pretože - tak ako spotrebiteľ- aj súd mohol vychádzať len z tých údajov,
ktoré boli zrejmé zo znenia zmluvy, a nemal na základe čoho vedieť a zisťovať, že výška poslednej
splátky (zrejme mal žalobca na mysli 70. splátku), ktorá ani posledná nebola, je v skutočnosti nižšia

(52,11 eura), a 71. a 72. splátku už žalovaný platiť nemal.

8.Uvedenéskutočnostizúdajovzmluvyoúverevôbecnevyplývajúaniesúznejzrejmé.Navyšežalobca
vo svojom odvolaní tvrdil, že celkové náklady vo výške 3.860,42 eura (podľa údajov vyplývajúcich
zo zmluvy to však malo správne byť 3.860,35 eura) sú správne, pričom toto svoje tvrdenie podporil

nasledovným výpočtom: 69 splátok x 54,76 eura + 52,11 eura = 3.860,42 eura - 2.000 eur = 1.860,42
eura. Z tohto výpočtu jasne vyplýva, že žalobca vychádzal z počtu splátok 69 po 54,76 eura, čo po
vynásobení predstavuje sumu 3.778,44 eura a po pripočítaní 52,11 eura je to spolu 3.830,55 eura a
nie 3.860,42 eura, ako žalobca nesprávne uviedol. Po odrátaní 2.000 eur je výsledná suma nákladov
1.830,55 eura a nie 1.860,42 eura ako sa žalobca domnieva. Z tohto výpočtu je zrejmé, že žalobca

vôbec nevychádzal z výšky mesačnej splátky podľa zmluvy (54 eur), ale počítal so splátkou 54,76 eura,
pričom takáto výška mesačnej splátky zo zmluvy vôbec nevyplýva. Uvedené odôvodňoval poplatkom
0,76 eura za každú realizovanú platbu, keďže žalovaný si zvolil spôsob splácania úveru v hotovosti. Táto
skutočnosť týkajúca sa mesačnej platby však tiež mala byť obsiahnutá v zmluve, pretože spotrebiteľ pri
uzatváraní zmluvy má presne vedieť, aká bude výška mesačnej splátky a čo všetko je v nej zahrnuté.

Pri takýchto zmätočných údajoch uvádzaných v zmluve (a už vôbec nie tých, ktoré uvádza žalobca v
odvolaní) si spotrebiteľ nijako nemohol spočítať - ako sa žalobca mylne domnieva - aká bude skutočná
suma, ktorú má veriteľovi uhradiť.9. Odvolací súd sa stotožnil aj s argumentáciou súdu prvej inštancie, že pri výpočte RPMN ovplyvňuje jej
výšku celková výška nákladov spotrebiteľa. Keďže veriteľ pri jej výpočte vychádzal z nesprávnej výšky
nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, v nadväznosti na to bola RPMN nesprávne vypočítaná,

a to v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

10. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nesúlade ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa s Ústavou SR, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie zamietnutie zvyšku žaloby vôbec

týmto ustanovením, týkajúcim sa premlčania, nezdôvodňoval. Jeho rozhodnutie vychádzalo z posúdenia
úveru ako bezúročného a bez poplatkov, a preto priznal žalobcovi len rozdiel medzi sumou poskytnutého
úveru a sumou, ktorú žalovaný uhradil a vo zvyšku žalobu zamietol. Odvolanie s odkazom na uvedené
znenie zákona a nález Ústavného súdu SR bolo irelevantné.

11. Odvolací súd okrem toho konštatoval, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nedáva

podkladpreprijatienázoružalobcu,ženespĺňapožiadavkuriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutia.
Súd prvej inštancie totiž v dôvodoch svojho rozhodnutia zhrnul podstatné skutkové okolnosti a právne
argumenty, pričom jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo rozhodol daným spôsobom. Odôvodnenie
rozsudku má všetky zákonné náležitosti, a teda námietka žalobcu v tomto smere neobstojí. Zo strany
súdu nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval

jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Odvolací súd preto považoval námietky žalobcu vznesené v odvolaní za neopodstatnené. Zo všetkých
uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo
výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach
poukazuje na jeho odôvodnenie.

12. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý by mal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže mu v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd
rozhodol (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP), že sa mu nárok na ich náhradu nepriznáva.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).