Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 12, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/142/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113232801
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4113232801.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: Z. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. T. XX, o zaplatenie sumy 363,87 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9Csp/212/2017-70 zo dňa 05.04.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia

sumy 363,87 eura s príslušenstvom na tom základe, že jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa,
a.s. - ktorá mu pohľadávku postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.09.2011 - uzatvoril
so žalovaným dňa 06.07.2006 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorou mu bol poskytnutý úver vo
výške 1.526,92 eura (46.000 Sk) splatný v mesačných splátkach po 40,43 eura (1.218 Sk). Súd
po vykonanom dokazovaní zistil, že predmetná zmluva o úvere bola skutočne uzatvorená tak, ako
uvádzalžalobca.Posudzovanýprávnyvzťahstránsporusúdposúdilakovzťahzaloženýspotrebiteľskou
zmluvou a zároveň konštatoval absenciu aktívnej legitimácie žalobcu v spore, pretože neboli splnené

zákonné podmienky postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., na
žalobcu. Vychádzal pri tom z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“), v zmysle ktorého je predpokladom
postúpenia pohľadávky banky na inú osobu, aby bol klient s plnením v omeškaní aspoň 90 dní a aby
ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že banka písomne
vyzvala žalovaného na splnenie dlhu a že žalovaný bol v omeškaní s plnením nepretržite viac ako 90
dní, čím nesplnil podmienky postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Takéto

postúpenie pohľadávky potom súd považoval za neplatné a z toho dôvodu konštatoval nedostatok
aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa §
255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že úspešnému
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu alebo tento rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia. Poukázal
na bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, kde je uvedené, že klient výslovne súhlasí s tým, že
banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky. Banka alebo pobočka si so svojím
klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitnéhopredpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení
nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Keďže ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách
pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení zákona o bankách, pričom

ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nevylučuje odchylnú úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné
strany si v posudzovanom prípade dohodli otázku postúpenia odchylne od predmetného zákona, a
to v bode 19.16 Všeobecných obchodných podmienok (VOP). Oznámenie postupcu žalovaným o
postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá jeho aktívnu legitimáciu a súd má povinnosť z týchto
oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o

postúpení pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva
a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia
ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom
predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť
pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali
platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky

vyplýva, že žalovaný bol v omeškaní 1193 dní. Súčet všetkých dní omeškania žalovaného so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Preto má on konal v súlade
s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách aj v prípade, že písomnú výzvu žalovanému nezasielal.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po
prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.
1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok súdu prvej ako vecne správny podľa § 387

ods. 1 CSP potvrdil. Konanie v tejto veci bolo začaté za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“), a súd prvej
inštancie a aj odvolací súd postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1,2 CSP, podľa ktorého:
(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 27.09.2013 domáhal zaplatenia

sumy363,87euras9%ročnýmúrokomzomeškaniazosplátokzaobdobieod21.10.2010do20.06.2011
v sume 11,16 eura a 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 363,87 eura od 21.06.2011 do
zaplatenia. V žalobe uviedol, že pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenej
dňa 28.09.2011 so Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, (ďalej aj „banka“)
ako postupcom, pričom tento pôvodný veriteľ so žalovaným uzatvoril dňa 06.07.2006 zmluvu o úvere

s výškou úveru 1.526,92 eura a s dohodnutou dobou splatnosti 20.06.2011 s odkazom na ustanovenie
§ 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Žalobca v konaní uvádzal, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym
obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, a preto právne vzťahy zo zmluvy o
úvere uzavretej predo dňom 01.01.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkového vzťahu. Pohľadávka mu bola postúpená v celkovej výške 2.768,29 eura,

pozostávajúcej z istiny 2.413,84 eura, úroku v sume 105,52 eura a úroku z omeškania v sume 248,83
eura. Z obsahu žaloby a aj výzvy žalobcu, pokusu o zmier zo dňa 22.08.2013 (v spise na č.l. 32) vyplýva,
že ešte pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlhu, avšak žalobca si žalobou uplatnil len časť
tohto dlhu, a to splátky úveru splatné od 20.10.2010 do 20.06.2011, teda 9 dohodnutých splátok úveru
v celkovej výške 363,87 eura, spolu s 9 % úrokom z omeškania z jednotlivých splátok s počiatkom odo

dňa splatnosti tej - ktorej splátky, spolu v sume 11,16 eura a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 363,87
eura od 21.06.2011 do zaplatenia.

6. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu urobil záver, že súd prvej inštancie vo veci
rozhodol správne, keď žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu zamietol. Z právneho

hľadiska totiž správne skúmal, či žalobca ako postupník danú pohľadávku nadobudol platným právnym
úkonom postúpenia. S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania je nesporné, že ide o spor zo
spotrebiteľskej zmluvy tak, ako to uzavrel aj súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy. Podľa § 290 Civilnéhosporového poriadku spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, kedy ide o spor s ochranou slabšej
strany, teda o spor, v ktorom je súd povinný aplikovať odlišné procesné postupy od všeobecného

sporového konania. Zákonodarca tu vychádza z hmotnoprávnej úpravy, ktorá podľa neho dostatočne
pokrýva definičné znaky tejto skupiny sporov. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie
súduakoorgánuochranyprávadospotrebiteľskýchprávnychvzťahov,priktorýchsasúdnemáspoliehať
v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám.
Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako objektívne a prirodzene slabšej strany

právneho aj procesnoprávneho vzťahu vylučujú uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej pre
všeobecné sporové konania. Z tohto dôvodu spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti
a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. V zmysle
ustanovenia§295CSPsúdmôževykonaťajdôkazy,ktoréspotrebiteľnenavrhol,akjetonevyhnutnépre
rozhodnutie vo veci, a súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Na absolútnu neplatnosť
právneho úkonu vo všeobecnosti súd prihliada z úradnej povinnosti.

7.Podľaustanovenia§92ods.8zákonaobankáchvzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvyopostúpení
pohľadávky (ku ktorému v tejto veci došlo zmluvou zo dňa 28.09.2011): „Ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“ Pri rozhodovaní v tomto spore bolo potrebné mať na zreteli
aj ustanovenie § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak
by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. V prípade, ak by postúpenie bolo v rozpore
so zákonom, bol by daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo

sa prieči dobrým mravom.

8. Na základe uvedeného bolo potrebné urobiť záver, že proces postúpenia pohľadávky zo strany
veriteľa, ktorým je banka, mal byť nasledovný: Ak nastala splatnosť spotrebiteľom neuhradenej splátky
a klient bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho

peňažného záväzku voči banke, banka pred samotným postúpením pohľadávky mala preukázateľne
vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy (§ 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách). V prípade, že dlžník
na výzvu nereagoval a bola splnená podmienka omeškania po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní,
banka mohla postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku na inú osobu, a to aj na
takú, ktorá nie je bankou, a to bez súhlasu dlžníka.

9. V tomto prípade z výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že veriteľ
- dodávateľ - uvedené zákonné podmienky pred postúpením pohľadávky nedodržal. Ak zákonné
predpokladypostúpeniapohľadávkynainúosobuniesúsplnené,pohľadávkabankyjenepostupiteľná,a
tobezohľadunato,ževoVšeobecnýchobchodnýmpodmienkachmalabankauvedené,žeklientsúhlasí

s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky. Pokiaľ zákon stanoví
určité pravidlá pri postupovaní pohľadávky, nie je možné dohodnúť si také podmienky postúpenia, ktoré
súvrozporesozákonom;takétopostúpeniejepotomneplatné.Vykonanýmdokazovanímvtomtokonaní
bolo preukázané len oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky. Nebolo však preukázané,
že pôvodný veriteľ postupoval pred postúpením pohľadávky v súlade s citovaným ustanovením § 92

ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, teda že
preukázateľne pred samotným postúpením pohľadávky žalovaného vyzval na plnenie dlhu. Žalovanému
oznámil až po postúpení pohľadávky, že došlo k postúpeniu pohľadávky a že bola postúpená na žalobcu,
ktorému má žalobca plniť záväzky vo výške 2.768,29 eura s príslušenstvom. Odvolací súd v tomto smerepoukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo
dňa 28.03.2018, podľa ktorého podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia
ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez

splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom
za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho
zákonníka)“.

10. V dôsledku toho, že uvedené zákonné ustanovenia pred postúpením pohľadávky banky terajšiemu

žalobcovi neboli dodržané, sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že právny úkon
postúpenia je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na
tom základe bolo nutné urobiť záver, že žalobca, ktorý svoje právo opieral o zmluvu o postúpení
pohľadávky, v tejto veci nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu, a z toho dôvodu bolo potrebné žalobu
zamietnuť. Absolútna neplatnosť právnych úkonov totiž pôsobí voči každému, súd na ňu prihliada z
úradnej povinnosti, nemožno ju odstrániť ratihabíciou ani konvalidáciou a nepremlčuje sa. Odvolací súd

rovnako vyhodnotil postúpenie pohľadávky ako absolútne neplatný právny úkon, pre ktorý žalobe nebolo
možné vyhovieť; žalobca nepreukázal, že je nositeľom uplatneného práva, lebo na základe neplatnej
zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol platne nadobudnúť právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere
voči žalovanému.

11. V závere odvolací súd poznamenáva, že žalobcom namietané neuplatnenie ustanovenia § 89 ods. 1
zákona o bankách v čase uzavretia zmluvy o úvere neobsahovalo dnešné znenie o tom, že banka alebo
pobočka zahraničnej banky si so svojím klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov
odchylne od zákona alebo osobitného predpisu. Navyše v prípade aktuálne platného a účinného znenia
§ 89 ods. 1 zákona o bankách by bolo o. i. nutné posudzovať aj to, či zákon alebo osobitný predpis

výslovne iné dojednanie nezakazuje alebo či z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno
odchýliť. V tomto smere bola námietka žalobcu irelevantná. Rovnako odvolací súd nepovažoval za
právne významné ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný bol v omeškaní 1193 dní, a preto nebolo potrebné
zachovať postup podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Uvedené znenie zákona si
totiž žalobca nevykladal správne. Zákon banke ukladá, aby pred postúpením pohľadávky tretej osobe

písomnevyzvalaklienta,ktorýjeviacako90dnívomeškaní,nazaplateniedlhu.Akklientnereagujeadlh
neuhradí, môže aj bez jeho súhlasu pohľadávku postúpiť. Postúpiť pohľadávku však nemôže, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. To neplatí (čiže pohľadávku môže postúpiť aj
napriek tomu, že ju klient uhradil), ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho

istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Postup
banky ohľadne písomnej výzvy však musí byť vždy zachovaný. Pokiaľ klient na základe výzvy dlh splnil,
banka nemôže pristúpiť k postúpeniu pohľadávky, ibaže by klient bol v omeškaní viac ako jeden rok.
Vtedy banka pri splnení zákonnej podmienky výzvy na zaplatenie môže pohľadávku postúpiť, a to aj
napriek tomu, že došlo k úhrade dlhu.

12. Pokiaľ žalobca vo svojich podaniach uvádzal, že banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť dlhu a jemu
postúpila celý zostávajúci dlh voči žalovanému (z ktorého si žalobou uplatnil len časť), odvolací v tomto
smere poukazuje aj na to, že žalobca mal v konaní preukazovať o.i. aj splnenie podmienok stanovených
v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa

má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva. V zmysle § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie

nasledujúcej splátky. Napokon v zmysle § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému a s postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Na podklade týchto ustanovení mohla
banka v danom čase žalobcovi postúpiť len pohľadávku, u ktorej preukázateľne nastala splatnosť
niektorej splátky, pričom odo dňa splatnosti splátky mala prejsť doba 3 mesiacov omeškania. Banka vo

všeobecnostinemôžepostúpiťprispotrebiteľskomúverelenčasťnesplatenéhodlhu(napríklad1splatnú
splátku), ale buď musí vyčkať konečný termín splatnosti dlhu alebo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu
pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté (§ 565 Občianskeho zákonníka). Zároveň banka
musí vždy pred samotným postúpením zaslať spotrebiteľovi výzvu na zaplatenie v zmysle § 53 ods. 9Občianskeho zákonníka, t. j. upozorniť spotrebiteľa, že po 15 dňoch si uplatní právo na „zosplatnenie“
celého dlhu (ak ešte nenastala konečná splatnosť dlhu) v súlade s dohodou oboch zmluvných strán a v
súlade s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Až potom môže celú tzv. zosplatnenú

pohľadávku postúpiť inému subjektu. V súčasnosti navyše je potrebné rešpektovať aj ustanovenie § 17
ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch.

13. Odvolací súd s ohľadom na uvedené záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu s následkom zamietnutia žaloby považoval za správny. Preto napadnutý rozsudok ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, voči ktorému bola žaloba zamietnutá a ktorému z
toho dôvodu patrí náhrada trov účelne vynaložených v tomto štádiu konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže
mu však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1
CSP), že sa mu nárok na ich náhradu nepriznáva.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §

420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).