Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8C/31/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814202052
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8814202052.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. M. A., N.. XX.XX.XXXX, F.
XXX/XX, XXX XX B., 2. Q. A., N.. XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, XXX XX W., 3. V. V., N.. XX.XX.XXXX, Q.
XXX/XX,XXXXXM.N.C.,zastúpený:JAKUBIS&PARTNERS,s.r.o.,Zámocká36,81101Bratislava,za
účasti vedľajších účastníkov na strane žalovaných: 1. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS",
Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, zastúpený: JUDr. Jaroslava Oravcová, advokát,
AK, Dobrianskeho 1651, 093 01 Vranov nad Topľou, 2. Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom

Šafárikovo nám.7, Bratislava - Staré Mesto, zastúpený: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Zámocká 36,
811 01 Bratislava, o zaplatenie 4.821,66 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. až 3. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 392,07 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 22.08.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Konanie o zaplatenie sumy 1.071,48 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 269,65 € a vo výške 8,5

% ročne zo sumy 1.071,48 € od 22.08.2013 do zaplatenia z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 3. rade trovy konania vo výške 100 %.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajším účastníkom 1, 2 trovy konania, každému z nich vo výške 50 %.

Žalovaným v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na
zaplatenie istiny 4.821,66 € spolu s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 medzi postupcom B. B., P..B.. a žalobcom, postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa
10.08.2004 Zmluvu č. 561226990, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v
znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy B. B., P..B.. poskytla žalovaným v 1. a 2. rade

peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplanení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve
a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný v 3. rade prevzal na seba ručiteľský záväzok.
Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 6.332,58 €, ktorápozostávala z istiny 4.849,40 €, riadneho úroku 868,20 €, úroku z omeškania 555,18 € a ostatného
príslušenstva 59,80 € v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca B. B., P..B.. deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej zmluve je generovaná bankovým systémom a

predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňa postúpenia pohľadávky. Sumu 59,80 € predstavujúcu ostatné
príslušenstvo a poplatky a sumu 555,18 € predstavujúci úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní
neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovaným úver vo výške 6.638,78 €, ktorý mal byť
splácaný v mesačných splátkach vo výške 89,29 € vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní
uplatňuje splátky úveru splatné od 20.03.2010 do 20.08.2014 v počte 54 a celkovej výške 4.821,66 €.

Splátky pôvodne splatné od 20.08.2013 do 20.08.2014 sa stali splatnými dňa 21.08.2013 kedy žalobca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky si žalobca neuplatňuje. Uplatňovaná dlžná suma
ku dňu podania žaloby pozostáva z 54 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 4.821,66 €.

2. Tunajší súd žalobnému návrhu žalobcu vyhovel a vo veci vydal platobný rozkaz sp.zn.
13Ro/85/2014-35 zo dňa 31.03.2014, ktorý však následne uznesením č.k. 8C/31/2014-78a zo dňa

22.01.2015 zrušil pre nemožnosť jeho doručenia žalovaným do vlastných rúk.

3. Žalovaní 1,2 sa vo veci nevyjadrili. Žalovaný v 3. rade so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi pripojenými k žalobe, zmluvy o

splátkovom úvere uzatvorenej medzi B. B. P..B.., žalovanými v 1. a 2. rade zo dňa 10.08.2004, dohody o
ručení uzatvorenej medzi B. B. P..B.. a V. V. zo dňa 10.08.2004, všeobecnými obchodnými podmienkami
B. B., oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvy o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier zaslaným
právnym zástupcom žalobcu žalovaným, písomné vyjadrením právneho zástupcu žalovaného v III. rade,
písomným vyjadrením spolu s čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa 27.06.2017, písomným vyjadrením

právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného v 3. rade, vyjadrením žalobcu zo dňa
13.09.2017 a 14.09.2017, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného v 3. rade zo dňa 25.08.2017 a zo
dňa 22.09.2017 a zistil tento skutkový stav veci:

5. Medzi spoločnosťou B. B., P..B.. ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi bola

uzatvorená dňa 10.08.2004 zmluva o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového
úveru veriteľom dlžníkom v sume 200.000,- Sk s výškou úrokovej sadzby 9,80 % ročne v deň podpisu
zmluvy a s výškou splátky 2.690,- Sk mesačne splatnou k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola
dohodnutá na deň 20.09.2004 a konečná splatnosť úveru mala nastať dňa 20.08.2014. Za poskytnutie
úveru si veriteľ zaúčtoval poplatok 2 % z výšky úveru, ktorý bol splatný v deň podpisu zmluvy. Poplatok

za správu úveru bol dohodnutý vo výške 40,- Sk mesačne. Zároveň medzi spoločnosťou B. B., P..B..
a žalovaným v 3. rade ako ručiteľom bola dňa 10.08.2004 uzatvorená dohoda o ručení, v ktorej ručiteľ
vyhlásil, že uspokojí v dohode špecifikované pohľadávky veriteľa súvisiace s vyššie uvedenou zmluvou
o splátkovom úvere.

6. Žalovaní z poskytnutého úveru uhradili sumu v celkovej výške 6.246,71 €.

7. Spoločnosť B. B., P..B.. listom zo dňa 20.05.2013 oznámila žalovaným, že nastal prípad porušenia v
zmysle bodu 7.6.1 písm. a) VOP, preto B. B., P..B.. ku dňu 17.05.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť
poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo Zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu. Zároveň

ich vyzvala k splateniu pohľadávky vo výške 6.234,41 € spolu s príslušenstvom do 15 dní od prevzatia
oznámenia.

8. Spoločnosť B. B., P..B.. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 28.06.2013 Zmluvu o
postúpenípohľadávokč.0655/2013/CE,nazákladektorejpostúpilpostupcapohľadávkuvočižalovaným

v 1. až 3. rade. Spoločnosť B. B., P..B.. listom zo dňa 09.07.2013 oznámila žalovaným postúpenie
pohľadávky.

9. Žalobca listami zo dňa 13.02.2014 označenými ako pokus o zmier, vyzval žalovaných na uhradenie
dlžnej čiastky vo výške 7.427,98 € najneskôr do 28.02.2014.

10. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, podaním zo dňa 14.04.2014 oznámil vstup do
tohto súdneho konania ako vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaných. Zároveň podali voči
vyššie uvedenému platobnému rozkazu odpor. V písomnom podaní zo dňa 23.04.2014 označenomako odpor voči platobnému rozkazu zo dňa 31.03.2014 uviedli, že v prebiehajúcom súdnom konaní ide
jednoznačne o spotrebiteľskú vec a preto namietli neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve. Napriek skutočnosti, že predmetná úverová zmluva je absolútnym obchodom, nevylučuje to

aplikáciu ustanovení § 52 až §54 OZ, pričom tieto ustanovenia, ktoré upravujú oblasť spotrebiteľského
právamajúprednosťpredustanoveniamiObchodnéhozákonníka.Dalidopozornostiprávnuskutočnosť,
že v zmluve o úvere absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“).
Neuvedenie RPMN má za následok, že predmetný úver má byť bezúročný a bez poplatkov.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu vedľajšieho účastníka zo dňa 01.07.2014 poukázal na
skutočnosť, že v konaní o vydanie platobného rozkazu je vedľajšie účastníctvo z povahy veci vylúčené
a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo 207/2011. Kým žalovaný nepodá
odpor proti platobnému rozkazu, nenastanú ani účinky vzniku vedľajšieho účastníctva. Žalobca namietol
neprípustnosť vedľajšieho účastníctva v skrátenom konaní a navrhol, aby súd odpor vedľajšieho
účastníka odmietol.

12. Uznesením č.k. 8C/31/2014-80 zo dňa 03.02.2015 súd odpor vedľajšieho účastníka Združenie -
Pomoc a ochrana spotrebiteľa POS zo dňa 23.04.2014 proti platobnému rozkazu Okresného súdu
Vranov nad Topľou zo dňa 31.03.2014, č.k. 13Ro/85/2014-35, odmietol ako podaný neoprávnenou
osobou.

13. Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, podaním zo dňa 02.09.2014 oznámila vstup do tohto
súdneho konania ako vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaných.

14.Žalobcavpísomnompodanízodňa28.01.2015vzniesolnámietkuprotivstupuvedľajšiehoúčastníka

do konania. V podaní poukázal na to, že namieta neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania
z dôvodu nepreukázania súhlasu odporcu. Súd uznesením č.k. 8C/31/2014-116 zo dňa 09.10.2015
námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva - Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“
a námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva - Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov vznesenú
žalobcom zamietol. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací

súd uznesením sp.zn. 20Co/38/2016-138 zo dňa 28.02.2017 tak, že uznesenie potvrdil.

15. Vedľajší účastník - Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov vo svojom podaní zo dňa 27.04.2015
uviedol, že nebolo dokázané, či a ako žalovaný úver vyčerpal. Taktiež nebolo dokázané, kedy a ktorou
splátkou sa žalovaný dostal do omeškania, či a ako bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžných súm

a kedy a ako B. B., P..B.. uplatnila svoje právo žiadať pre nezaplatenie splátky splatenie celej istiny.
Namietolnedostatokaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu.Postupca,ktorémubolapohľadávkapostúpená
bankou, je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala
na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň
90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

Žalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému v čase jej postúpenia na žalobcu existovala, teda,
že finančné prostriedky boli skutočne žalovanému poskytnuté, a že bola spôsobilá na postúpenie v
zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto
postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom.
Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

16. K žalobnému návrhu sa vyjadril aj vedľajší účastník Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS“ a to podaním zo dňa 28.10.2015, v ktorom poukázal, na to, že žalobca doposiaľ nepreukázal,
že by zo strany B. B., P..B.. bola vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru a z uvedeného
dôvodu neuniesol dôkazné bremeno o riadnom ukončení predmetného úveru zo strany postupcu.

Vyvodil záver, že žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní,
nakoľko zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 považujú za neplatnú keďže na žalobcu
nemohol byť zo strany postupcu postúpený takzvaný živý úver, keďže žalobca nie je držiteľom
bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich správu, ktorá je súčasťou
bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je potrebné bankové povolenie. Ďalej uviedli, že ku

dňu postúpenia pohľadávky dlh vo výške 6.332,58 € nemohol existovať. Táto pohľadávka predstavuje
skapitalizovanú sumu z celkového úveru, ktorý mal trvať do roku 2014. V prebiehajúcom súdnom
konaní ide jednoznačne o spotrebiteľskú vec, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide o spotrebiteľský úverpodľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva o splátkovom úvere neobsahuje všetky
podstatné náležitosti vyžadované ust. § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože v zmluve
chýba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, čoho následkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť

poskytnutého úveru. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

17. Žalovaný v 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 22.06.2017 poukázal
rovnako ako vedľajší účastníci na nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Žalobca nedokázal, že
pohľadávka bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.

18. Písomným podaním zo dňa 27.06.2016 vzal žalobca žalobu späť v sume 1.071.48 € spolu s úrokom
z omeškania v sume 269,65 € a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.071,48 € od 22.08.2013 do zaplatenia.
Žalobca uviedol, že požaduje od žalovaných zaplatenie neuhradených a nepremlčaných splátok ku
dňu podania žaloby, t.j. 42 splátok splatných od 20.03.2011 do 20.08.2014 v celkovej výške 3.750,18
€ a navrhol, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy vo výške 3.750,18 € spolu s úrokom z

omeškania za obdobie od 21.03.2011 do 21.08.2013 vo výške 275,36 €, ročného úroku z omeškania
8,5 % zo sumy 3.750,18 € od 22.08.2013 do uplatnenia a na trovy konania.

19.Kvyššieuvedenémupodaniužalobcusavyjadrilžalovanýv3.radeprostredníctvomsvojhoprávneho
zástupcu. Vo svojom podaní poukázal, že postupník teda žalobca, ktorému bola na základe zmluvy o

postúpení pohľadávky postúpená pohľadávka bankou, je povinný preukázať, že banka klienta písomne
vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splnením svojho záväzku
minimálne 90 dní. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, že výzva
bola žalovanému riadne doručená. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá doručenie
výzvy klientovi, čo v danom prípade nebolo preukázané. Žalovaný doručenie tejto výzvy aj naďalej

spochybňuje. Poukázal opätovne na skutočnosť, že absentuje aj splnenie druhej podmienky platného
postúpeniapohľadávkyvzmysle§92ods.8zákonaobankách,ktoroujeomeškanieklientasosplatením
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má na mysli 90-
dňové omeškanie od doručenia výzvy a nie od prvého omeškania. Zdôraznil, že v spore o neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie, kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená,

je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo) ku skutočnostiam, ktoré majú za následok
absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo. Súhlasil so späťvzatím žaloby v sume
uvedenej žalobcom a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Vo zvyšnej časti nároku má za to,
že postúpenie pohľadávky nebolo v súlade so zákonom a pohľadávka nebola platne postúpená a preto
z dôvodu absencie aktívnej legitimácie navrhol, aby konajúci súd žalobu v celom rozsahu zamietol a

zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania.

20. Žalobca reagoval na uvedené podanie písomným vyjadrením zo dňa 07.09.2017, v ktorom uviedol,
že v konaní predložil relevantné oznámenia postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, spolu s
podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú

aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť
z týchto oznámení vyhádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť
zmluvy o postúpení. Dlžník (v súdenom prípade žalovaní) sa v takom prípade nemôže úspešne
dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie. Žalobca na podporu
svojich tvrdení poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov, ako aj najvyššieho súdu SR. žalobca

zastáva názor, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky.
Ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne
od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie § 92
ods. 8 predmetného zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli
otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona. Vo všeobecných obchodných podmienkach,

ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy si zmluvnú strany dohodli možnosť postúpenia
pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Vzhľadom na
uvedené možno konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal
a na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/11/2015, sp. zn. 9Co/145/2015 zo dňa
05.10.2016, sp. zn. 11Co/206/2015 zo dňa 05.10.2016. Žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods.

8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo
systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava
výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o
podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Žalobca tiež zastávanázor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spojiť
s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá
v § 92 ods. 8 zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky,

ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona
o bankách. Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92
ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak
banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť
postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu

byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Žalobca v ďalšom poukazuje na predloženú
platobnú históriu, z ktorej vyplývajú úhrady žalovaného, z ktorých vyplýva omeškanie z predpísanými
splátkami úveru. V tejto súvislosti taktiež žalobca poukazuje na skutočnosť, že v konaní predložil súdu
platobnúhistóriuúveru,vktorejsaopakovanevyskytujepoložkavygenerovanejupomienky(09.10.2007,
30.10.2007, 27.11.2007). Na základe uvedeného má žalobca za to, že predloženou platobnou históriou
a taktiež predloženým Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ktorým pôvodný veriteľ, vyzval

žalovaných k úhrade neuhradeného úveru bolo v konaní preukázané, že žalovaní boli opakovane
pôvodným veriteľom vyzývaní na úhradu dlžných splátok a teda v konaní bolo preukázané, že právny
predchodca žalobcu konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a nedošlo k porušeniu
bankového tajomstva.

21. Ďalej v písomnom podaní zo dňa 13.09.2017 žalobca poukázal na to, že v konaní bolo predloženými
listinnými dôkazmi preukázané, že žalovaní boli v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve
spoločnosti B. B., P..B.. v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Preukázanie splnenia podmienok uvedených v ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách navyše v konaní ani nebolo potrebné, nakoľko zmluvné strany si dohodli

otázku postúpenia odchýlne od zákona v súlade s ust. § 89 ods. 1 zákona o bankách, a to v bode 19.16
Všeobecných obchodných podmienok. Žalobca nesúhlasí s právnym názorom prezentovaným právnym
zástupcom žalovaného, podľa ktorého v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je na splnenie
predpokladov podľa tohto ustanovenia potrebné, aby bol dlžník v omeškaní so splnením čo i len časti
svojho peňažného záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom táto lehota začína plynúť

až po doručení tejto výzvy. A by zákonodarca mienil týmto ustanovením poskytnúť dlžníkovi lehotu na
dobrovoľné plnenie po dobu 90 dní od doručenia výzvy, bolo by to v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách
výslovne a jednoznačne uvedené.

22. Žalovaný v 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom podaním zo dňa

22.09.2017 uviedol skutočnosti, ktoré už prezentoval v iných jeho podaniach. Ďalej uviedol, že žalobca
v konaní doložil len Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.05.2013 a oznámenie o
postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2013, z čoho vyplýva, že v konaní nepreukázal riadne doručovanie
písomnosti žalovanému. Argumenty žalobcu uvedené vo vyjadrení ohľadom splnenia podmienok
platného postúpenia považuje za bezpredmetné, nakoľko na splnenie podmienok platného postúpenia

pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné riadne doručenie výzvy. Ďalej poukázal
na dôvodovú správu k § 92 zákona o bankách. Hlavným účelom § 92 zákona o bankách tak podľa
dôvodovej správy bolo nielen prelomenie bankového tajomstva, ale aj úprava možnosti použiť inštitút
postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Na
tomto mieste však zákon navyše stanovil podmienky, za akých je možné postúpiť bankovú pohľadávku,

a jednou z tých je zaslanie písomnej výzvy klientovi, ako aj zročnosť bankovej pohľadávky, ktorá je
predmetom postúpenia. Ak postupcom je banka, je zároveň pre platné postúpenie pohľadávky nutné
dodržať podmienky stanovené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Zákon o bankách pre
platnépostúpeniepohľadávkybankyvyžadujesúčasnésplneniepodmienokvzmysle§92ods.8zákona
o bankách, avšak ich splnenie žalobca nepreukázal resp. nedodržal. Z tohto dôvodu je postúpenie

pohľadávky neplatné v zmysle § 39 OZ. Z uvedeného tak jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, že
doručenie resp. preukázateľne odoslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o
bankách je jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky. Tento záver preukazuje aj ustálená
súdna prax krajských súdov, ako príklad uviedol Rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 11.3.2015
sp. zn. 4Co/145/2014.

23. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.24. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa

rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

25. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania
kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c)cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu
vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na

ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ

zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

26. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

28. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

29. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

30. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.33. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od

ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

34. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

36. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to

pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

37. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

38. V zmysle § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

39. V zmysle § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca

bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

40. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o bankách“), banka a pobočka zahraničnej banky pri vykonávaní bankových činností na
území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe
v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient má právo na uzavretie zmluvy o obchode
v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od banky a pobočky zahraničnej banky, na

predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky a na uskutočňovanie inej komunikácie s
bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku; týmto nie je dotknutá možnosť súbežného
používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo ak sa na tom banka alebo pobočka
zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú, pričom klient má právo vybrať si rozhodujúci
jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Banka alebo pobočka zahraničnej

banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od
zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak
z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť; takáto zmluva musí mať formu
a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej
banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu

najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.

41. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len častisvojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

42. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými ako

spotrebiteľskúzmluvupodľa§52anasl.Občianskehozákonníka,kdesúnajednejstranedodávateľana
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

43. Súd mal tiež za preukázané, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými

ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu, tak ako je to vyššie uvedené
a preto je potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

44. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

45. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

46. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

47.Ajnapriektomu,žeideoúverovúzmluvu,ktorásariadirežimomObchodného zákonníka,akoužsúd
uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia,

pričom obsah zmluvy bol daný právnym predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaných privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.48. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu - B. B., P..B.. a
žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli dňa 10.08.2004 zmluvu o splátkovom úvere, predmetom
ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru veriteľom dlžníkom v sume 200.000,- Sk s výškou úrokovej

sadzby 9,80 % ročne v deň podpisu zmluvy a s výškou splátky 2.690,- Sk mesačne splatnou k 20.
dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.09.2004 a konečná splatnosť úveru
mala nastať dňa 20.08.2014. Zároveň medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 3. rade ako
ručiteľom bola dňa 10.08.2004 uzatvorená dohoda o ručení. Žalovaní však svoj záväzok riadne a včas
neplniliasjehoplnenímsadostalidoomeškania.Keďženastalipodmienkypredpokladanévzmluvetým,

že dlžník porušil zmluvu, právny predchodca žalobca ku dňu 17.05.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo Zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu a zároveň
žiadal žalovaných o splatenie celej pohľadávky.

49. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 B. B., P..B.. postúpila na žalobcu pohľadávku
voči žalovaným.

50. Vedľajší účastníci a žalovaný v 3. rade namietali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v tomto konaní, a to z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky pre nedodržanie ust. § 92 ods.
8 zákona o bankách. Nakoľko pre rozhodnutie súdu bolo nevyhnutné v prvom rade posúdiť aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu, pristúpil súd k skúmaniu tejto otázky. Súd má za to, že námietka neplatnosti

zmluvy o postúpení pohľadávky zo B. B., P..B.. na žalobcu je nedôvodná. Súd poukazuje na bod 19.16.
Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou predmetnej zmluvy o úvere a podľa ktorého
klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky,
a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na
právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto

pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek
svoje záväzky na tretiu osobu. Súd považuje takúto dohodu medzi právnym predchodcom žalobcu
- B. B., P..B.. a žalovanými za možnú a zároveň v súlade s Občianskym zákonníkom. Podľa vyššie
citovaného ust. § 89 ods. 1 zákona o bankách, banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim
klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchýlne od zákona alebo osobitného

predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje, alebo ak z povahy ich ustanovení
nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú
zákonom, alebo dohodou účastníkov, pričom banka alebo pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej
preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, najneskôr pri uzavretí
obchodu a za jej uchovanie a ochranu podľa § 42 ods. 1. Tento názor vyslovil Krajský súd v Prešove vo

viacerých svojich rozhodnutiach, napr. v rozhodnutí sp.zn. 11Co/11/2015 zo dňa 25.8.2016.

51. Súd považuje za potrebné poukázať aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS
242/2007 z 03.07.2008, v ktorom je zdôraznené, že základným princípom výkladu zmlúv je priorita
výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak

sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha
súkromného práva a s ním spojená spoločenská, hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má
byť teda výnimkou, nie zásadou. Nie je ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu
vyplývajúcimi z čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak je taká prax, že všeobecné súdy preferujú celkom
opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy

nezakladajúcim.

52. Súd je však toho názoru, že zároveň pri postúpení pohľadávky boli splnené všetky podmienky
ustanovené v § 92 ods. 8 zákona o bankách. B. B.P., P..B.. pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
a táto bola vyhlásená ku dňu 17.05.2013. B. B., P..B.. tiež vyzvala žalovanému k úhrade vzniknutej

pohľadávky. Tieto skutočnosti mal súd preukázané doloženým Oznámením o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti, ktoré bolo doručené žalovaným na adresu podľa Zmluvy o splátkovom úvere. Podľa bodu
10.3 Všeobecných obchodných podmienok pri doručovaní písomnosti poštou sa zásielka považuje za
doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní. Žalovaní uzavreli
so B. B., P..B.. zmluvu, na základe ktorej im bol poskytnutý úver, ktorý mal byť dohodnutým spôsobom

v dohodnutom čase splácaný, čo však porušili a v čase postúpenia evidoval pôvodný veriteľ zo zmluvy
meškanie v rozsahu 1.193 dní.53. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že v predmetná pohľadávka bola platne postúpená na
žalobcu za základe zmluvy o postúpení pohľadávok, a preto je žalobca v tomto konaní aktívne vecne
legitimovaný.

54. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom
sa na účely tohto zákona považuje dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Pokiaľ ide

o spornú zmluvu, žalovaní majú s poukazom na § 3 ods. 2 citovaného zákona postavenie spotrebiteľa,
keďže pri jej uzavretí nekonali v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a právny predchodca
žalobcu má s poukazom na § 3 ods. 1 citovaného zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho
vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

55. Súd po preskúmaní náležitosti predmetnej zmluvy o splátkovom úvere zistil, že v zmluve nie je
uvedená ročná percentuálna miera nákladov, ktorá je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2
písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch obligatórnou náležitosťou každej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.Uvedenýnedostatokspôsobujedôsledokuvedenýv§4ods.2písm.g)zákonaospotrebiteľských
úveroch spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

56. Keďže poskytnutý spotrebiteľský úver vzhľadom na vyššie uvedené sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, vznikol žalobcovi nárok len na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Z predloženej
platobnej histórie vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade z úveru, ktorý im bol poskytnutý vo výške 6.638,78
€ uhradili sumu v celkovej výške 6.246,71 €. Keďže si žalovaní nesplnili povinnosť zo zmluvy a úver

riadne a včas nesplácali, súd ich zaviazal na zaplatenie sumy 392,07 €, t.j. doposiaľ nezaplatenej časti
poskytnutého úveru. V prevyšujúcej časti žiadanej istiny a úrokov bol návrh zamietnutý.

57. Žalovaní sa neuhradením peňažného záväzku dostali do omeškania, preto ich súd odo dňa
22.8.2013 zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 8,50 % ročne (základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,50% + 8% ).

58. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

59. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

60. V zmysle § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

61. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a na skutočnosť, že žalobca zobral svoju žalobu
späť písomným podaním zo dňa 27.06.2016 v sume 1.071.48 € spolu s úrokom z omeškania v sume
269,65 € a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.071,48 € od 22.08.2013 do zaplatenia, súd konanie v tejto

časti. Žalovaný v 3. rade so späťvzatím súhlasil, žalovaní v 1. a 2. rade sa k čiastočnému späťvzatiu
žaloby nevyjadrili.

62. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

64. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

65.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.66. Žalovaní v 1. až 3. rade boli v konaní neúspešní v pomerne nepatrnej časti, t.j. v rozsahu 8 %, preto
súd rozhodol tak, že im vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Možnosť priznania

náhrady trov konania žalovaným v 1. a 2. rade však vylučuje to, že žalovaným preukázateľne žiadne
účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§ 256 ods. 1 CSP a contrario i za použitia
analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP). Vzhľadom na uvedené súd žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania
nepriznal. Žalovanému v 3. rade trovy konania vznikli, preto mu súd priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté, v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2

CSP, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

67. V danej právnej veci v konaní vystupovali na strane žalovaných vedľajší účastníci. Keďže vedľajší
účastníci boli neúspešní len v nepatrnej časti, súd im priznal nárok na náhradu trov konania.

68. Ako už súd uzavrel, vedľajším účastníkom vznikol nárok na náhradu trov konania, no na druhej

strane je skutočnosť, že v konaní na podporu žalovaných vystupovali dvaja vedľajší účastníci a
nebolo by spravodlivé, aby súd priznal obom vedľajším účastníkom náhradu trov právneho zastúpenia
v celom rozsahu bez obmedzenia, na ktorých náhradu by zaviazal žalobcu a to preto, že úkony
oboch vedľajších účastníkov vyplynuli z opakujúceho sa právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
v spotrebiteľských konaniach, v ktorých aj žalobca používa obdobnú, takmer identickú, skutkovú a

právnu argumentáciu prostredníctvom písomných formulárových podaní a rovnako aj právni zástupcovia
vedľajších účastníkov v podstatnej miere realizujú zastupovania prostredníctvom formulárových,
opakujúcich sa písomných vyjadrení. Súd nepovažoval za správne pri prisúdení náhrady trov konania
brať do úvahy ani časové hľadisko, pričom v danej veci vedľajší účastníci vstúpili do konania zhruba
v rovnakom čase, nakoľko zmyslom vedľajšieho účastníctva bola v zmysle § 93 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku ochrana osôb - žalovaných ako spotrebiteľov a nie akési predháňanie sa, ktorého
výsledkom by bol prvší, resp. prvý vstup do konania s nárokom na náhradu trov konania.

69. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo o vec obdobnú, ak nie až identickú s inými konaniami, ktoré
prebiehajú na súdoch v rámci celého Slovenska, mal súd za to, že vystupovanie dvoch vedľajších

účastníkov na podporu žalovaných je dôvod hodný osobitného zreteľa ako ho predpokladá ust. §
257 CSP. Na základe tohto zákonného ustanovenia súd rozhodol o priznaní trov konania vedľajším
účastníkom len v pomere 50%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.