Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 14, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/214/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615205890
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3615205890.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov

JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu V. s.r.o. so sídlom V. č. XX, O., H. XX
XXXXXX,protižalovanejI.B.,narodenejdňaXX.XX.XXXX,bytomul.O.XX/XX,V.,ozaplatenie200Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 6C/360/2015-58
zo dňa 18. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200 Eur s
5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 200 Eur od 16.04.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok voči žalovanej na náhradu trov konania
vo výške 100 %.

2. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 02.11.2012 strany sporu uzavreli zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej sumu 200 Eur, žalobcovi žiadnu sumu

nevrátila. Rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 6C/111/2015-132 dňa 23.11.2016 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.12.2017 č.k. 27Co/87/2017-159 bola zmluva o úvere č. 303800050
zo dňa 02.11.2012 vyhlásená za neplatnú. Vzájomný návrh žalovaného zo dňa 22.04.2015 bol
uznesením tamojšieho súdu zo dňa 16.10.2015 č.k. 6C/111/2015-95 vylúčený na samostatné
konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn. 6C/360/2015.

3. Na základe výsledkov vykonaného mal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba žalobcu je

dôvodná, nakoľko zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 02.11.2012 uzavretej
medzi stranami sporu vyplýva, že žalovaná prevzala na základe tejto zmluvy sumu 200 Eur, žalobcovi
sumu 200 Eur nevrátila. Predmetná zmluva o úvere bola v konaní tamojšieho súdu sp. zn. 6C/111/2015
vyhlásená za neplatnú, čím vzniklo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako plnenia
z neplatnej zmluvy vo výške 200 Eur. Okrem istiny má žalobca nárok aj na zákonom stanovený úrok z
omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania zo sumy 200 Eur od 02.12.2012 (od uzavretia zmluvy).
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca nevyzval žalovanú písomne na vydanie bezdôvodného obohatenia,

táto sa dozvedela, že žalobca od nej žiada vydať bezdôvodné obohatenie až potom, čo jej bola doručená
žalobaovydaniebezdôvodnéhoobohateniadňa15.04.2018,tedaažod16.04.2018sažalovanádostala
do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 200
Eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 200 Eur od 16.04.2018 do zaplatenia a žalobu v častiúroku z omeškania za obdobie od 02.12.2012 do 15.04.2018 ako nedôvodnú zamietol. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 3, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, o trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

4. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol, podal žalobca v
zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a písm. h/
CSP a domáhal sa, aby odvolací súd v tomto rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu
vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na znenie ust. § 262 ods. l, ods. 2 Obchodného

zákonníka a dôvodil, že nebolo možné na Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX uzavretú medzi stranami
sporu dňa 02.11.2012 aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Žalovaný bol oboznámený s predmetnými ustanoveniami a súhlasil s aplikáciou Obchodného zákonníka
na záväzkovo-právny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere, na znak čoho ju aj podpísal. Mal
za to, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na
prednej strane zmluvy o úvere, preto nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov, ani o akejkoľvek absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový
vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi
podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá
pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude

aplikovať. Žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere so žalobcom slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni
ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojim podpisom. Hlavným predmetom Zmluvy
je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa (navrhovateľa) dlžníkovi (odporcovi),
pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie
finančných prostriedkov. Úrok patrí žalobcovi od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných

prostriedkov, a to až do doby, kedy budú poskytnuté finančné prostriedky vrátené veriteľovi. Úrok ako
aj jeho zabezpečenie považoval za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období
podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní
úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov. Čo sa týka
poplatku za poskytnutie úveru, ten nie je podľa žalobcu neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť,

že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú
rozdielne - vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere žalovanému vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu
uzatvoril a peňažné prostriedky od neho prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal. Teda bolo na
dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka či na dané podmienky Zmluvy pristúpi alebo nie. Pokiaľ ide o výšku

príslušného poplatku, tento je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je
uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda žalovaný musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia
a mal okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť, aká je cena úveru. V tejto súvislosti dal
do pozornosti rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 C-42/15. Ďalej uviedol, že dohodnutá výška
nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, resp. dobrými

mravmi. Z uvedeného dôvodu, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nežiadal od žalovaného
zabezpečenie úveru, účastníci dohodli tieto úroky z omeškania a takto prejavenú vôľu
účastníkov by mal aj súd rešpektovať. Zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je
dlžníkpovinnýzaplatiťveriteľovipreprípadporušeniazmluvnejpovinnostiazaťažujetohoktodohodnutú
povinnosťporušil,t.j.dlžníka,atoajkeďveriteľovinevzniklažiadnaškoda.Zmluvnápokutavovýške312

Eur bola dojednaná písomne a jej výška bola dojednaná úmerne s výškou zabezpečenej pohľadávky.
Dôvodil, že zmluvná pokuta nie je poplatkom ani úrokom z poskytnutej zmluvy a preto aj keď je zmluva
súdom považovaná za bezúročnú a bezpoplatkovú, nemožno poprieť jeho nárok na úhradu zmluvnej
pokuty, ktorá predstavuje zabezpečovací prostriedok. Žalovaný porušil zmluvné podmienky, je dlhodobo
v omeškaní s úhradou dlhu, preto naďalej trval na uplatnenom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo

výške 33 Eur a poukázal na absenciu odôvodnenia negatívneho výroku (ktorým bola zamietnutá žaloba
v časti zmluvnej pokuty). Uvedeným postupom - neodôvodnením rozhodnutia, došlo k porušeniu jeho
práva na spravodlivý proces a riadne odôvodenie rozhodnutia vo veci samej.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc
viazanosť odvolacími dôvodmi § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancieje potrebné v napadnutej časti - vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v súvisiacom
výroku o trovách konania potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. l CSP.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolaním žalobcu spochybnený vo výroku, ktorým bola
žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne od
16.04.2018 do zaplatenia, v tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a
odvolací súd sa ho nedotýkal.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu sa týkala výlučne výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku
zamietnutá a súvisiaceho výroku o trovách konania.

9. Súd prvej inštancie založil svoj rozsudok v zamietajúcej časti, ktorá sa týkala výlučne počiatku
omeškania (žalobca požadoval omeškanie odo dňa 02.11.2012) a výšky úrokov z omeškania (žalobca
požadoval úroky z omeškania vo výške 9%) na tom skutkovom základe, že pokiaľ žalobca k vydaniu

bezdôvodného obohatenia žalovanú nevyzval pred podaním vzájomnej žaloby na súd a táto sa o jeho
nároku dozvedela až po doručení vzájomnej žaloby podanej žalobcom, t.j. dňa 15.04.2018, žalovaná
sa do omeškania dostala až dňa 16.04.2018. Preto žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania od
02.12.2012 do 15.04.2018 ako nedôvodnú zamietol.

10. Žalobca v podanom odvolaní, ktoré výslovne smerovalo iba proti výroku, ktorým bola žaloba
vo zvyšku zamietnutá uvádzal množstvo argumentov týkajúcich sa spotrebiteľských úverov vo
všeobecnosti (aplikácia ust. § 262 Obchodného zákonníka, nemožnosť aplikácie zák. č. 258/2001
Z.z., náležitosti zmluvy o úvere - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a
iných poplatkov, neprijateľné zmluvné podmienky, zmluvná pokuta a pod.), avšak nijako sa nevyjadril k

skutkovémuaprávnemuposúdeniutejtokonkrétnejvecisúdomprvejinštancievodvolanímnapadnutom
výroku, ktorým žaloba bola zamietnutá (časť úrokov z omeškania). Napriek tomu, že v úvode odvolania
konštatoval, že súd prvej inštancie podľa neho v napadnutej časti dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,
nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať procesné práva a konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci neuviedol, v čom mali spočívať nesprávne
skutkové zistenia, v čom vidí nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, ktorým
procesným postupom súdu mu bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva a aká iná
vada mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. K skutkovým zisteniam, ktoré odvolací súd citoval vyššie (v bode 9) z odôvodnenia napadnutého
rozsudku, sa žalobca v odvolaní vôbec nevyjadril. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), pričom pod odvolacími dôvodmi treba rozumieť nielen citáciu ustanovenia
§ 365 ods. 1 CSP, ale aj konkretizáciu dôvodov uvedených v citovanom ustanovení vo vzťahu k
napadnutému rozsudku, resp. konaniu, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Keďže teda žalobca v odvolaní

nijako vecne nezdôvodnil ním tvrdenú nesprávnosť skutkových zistení, procesného postupu, inej vady
a právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, odvolací súd nemohol pristúpiť k posúdeniu vecnej
správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti (s výnimkou prípadných vád, ktoré sa
týkajú procesných podmienok - § 380 ods. 2 CSP, ktoré však odvolací súd v napadnutom rozsudku a v
konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, nezistil).

12. Odvolací súd považuje za potrebné ešte uviesť, že neprichádzalo do úvahy ani odstraňovanie vád
odvolania (keďže ustanovenie § 373 ods. 1 CSP výslovne uvádza, že súd nevyzýva na doplnenie
odvolacích dôvodov). Neprichádzalo do úvahy ani odmietnutie odvolania. V odvolaní síce absentovali
konkrétne odvolacie dôvody (viď vyššie, bod 10), teda náležitosť odvolania vyžadovaná ustanovením
§ 363 CSP, nešlo však o situáciu, kedy by pre vady odvolania nebolo možné

pokračovať v odvolacom konaní, keďže bolo zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, čoho sa odvolateľ domáha a rámcovo aj to, z akých
dôvodov (citáciou príslušného písmena/písmen § 365 ods. 1 CSP). To, že odvolateľ neuniesol bremeno
tvrdenia v odvolacom konaní (teda povinnosť tvrdiť konkrétne okolnosti spochybňujúce
správnosť napadnutého rozsudku), môže viesť jedine k rozhodnutiu v jeho neprospech vo veci samej,

teda k potvrdeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá.

13. Naviac odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že danej veci predchádzalo konanie vedené
na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 6C/111/2015, v ktorom bolo právoplatnými rozsudkamiprvoinštančného i odvolacieho súdu rozhodnuté, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 02.11.2012
uzatvorená medzi stranami sporu je neplatná. Z obsahu tohto súdneho spisu vyplýva tiež, že vzájomnou
žalobou žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný) uplatnil proti žalovanej (v pôvodnom konaní žalobkyňa)

výlučne nárok na zaplatenie 200 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% od 02.11.2012 do zaplatenia.
Odvolacie námietky žalobcu smerovali voči predmetnej zmluve o úvere (súdmi právoplatne určenej za
neplatnú) a voči zmluvnej pokute, ktoré vôbec neboli predmetom tohto súdneho konania ako mylne
uvádzal žalobca v podanom odvolaní. Súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku, ohľadne časti uplatnených
úrokov z omeškania, zamietol z úplne iných dôvodov, ktorých sa odvolanie žalobcu vôbec nedotýkalo.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

15. V odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, preto by jej podľa § 396 ods. 1, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP patrila náhrada trov odvolacieho konania proti neúspešnému odvolateľovi
(žalobcovi). Keďže však žalovanej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd jej náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal.

16. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).