Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113208634
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113208634.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.
LadislavaCakocihoaJUDr.AdrianyMurínovejvsporežalobkyneS.Š.,G.I.Q.Č..XX,protižalovanejS..
M. G. - I., N. N. I. H., Z. Č.. XX, o zaplatenie 1.812,08 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Košice I zo dňa 2.6.2015 č.k. 41C/185/2013-251 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie prerušil do právoplatného skončenia konania
vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 37C/106/2013 a 19C/253/2012.

2. Uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalovaná navrhla prerušiť konanie z dôvodu, že na
tamojšom súde pod sp. zn. 37C/106/2013 a 19C/253/2012 sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre

rozhodnutie súdu v tejto právnej veci. Z pripojených spisov súd prvej inštancie mal za preukázané, že
v uvedených konaniach je uplatňované bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemkov, ktoré žalovaná
využívala na podnikateľské účely. Vec 37C/106/2013 doposiaľ nie je právoplatne skončená, vo veci
nebolo vydané ani meritórne rozhodnutie a vec 19C/253/2012 bola rozhodnutá a v súčasnosti sa
nachádza na odvolacom súde.

3.Podľanázorusúduvuvedenýchveciachsariešiotázka,ktorámôžemaťvýznamprerozhodnutiesúdu
ohľadom žalobkyňou uplatneného nároku, nakoľko v týchto konaniach je predmetom konania žaloba o
zaplatenie peňažnej sumy titulom bezdôvodného obohatenia za identické rozhodné obdobie vo vzťahu
k identickým pozemkom a vo vzťahu k identickej žalovanej ako v prebiehajúcom súdnom konaní s tým
rozdielom, že žalobkyňou je iná podielová spoluvlastníčka. V oboch konania súd predbežne rieši otázku,
či dané pozemky sú alebo nie sú využívané pre poľnohospodárske účely a rovnako sa v nich rieši

otázka nároku nájomného k týmto pozemkom. Podľa názoru súdu v prejednávanej veci je nehospodárné
duplicitne riešiť požadované otázky, opakovať úkony, spôsobovať nadbytočné trovy, súd prerušil konanie
podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p..

4. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že ani

skutočnosť obdobného konania neznamená, že sa v inom konaní rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Prerušením predmetného konania z dôvodu čakania
na výsledok v konaní, ktoré nemajú relevantne objektívny odôvodnený význam pre toto konanie by
došlo k neodbornému predĺženiu a prieťahom v konaní a v konečnom dôsledku k zásahu do práv
účastníkov konania garantovaný čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. V predmetnom konaní sa jedná o výšku
nájomného, resp. bezdôvodného obohatenia, čo nie je otázka, ktorú by súd nemohol posudzovať

samostatne a sám aj vyriešiť, t.j. konať a rozhodnúť vo veci sám. Je toho názoru, že v predmetnom
konaní súd môže a vie rozhodnúť na základe skutočností zistených v konaní a na základe predloženýchdôkazov. Má za to, že nie je potrebné prerušiť konanie z dôvodu, že sa vedú aj iné podobné konania
na súde a že sa čaká na rozhodnutie iného sudcu v rovnakej alebo obdobnej veci bez priamej
súvislosti na dané konanie. Zároveň skutočnosť, že sa vedú aj iné obdobné konania nevylučuje, že súd

môže na základe vykonaného dokazovania v predmetnom konaní dospieť k iným záverom, resp. iným
dôvodom rozhodnutia súdu, nakoľko sudca je povinný rozhodovať podľa svojho najlepšieho vedomia
a svedomia. Žalovaná takmer v každom vedenom konaní navrhuje prerušenie konania s odkazom,
že vec sa má prerušiť do právoplatného skončenia nejakého konania a to bez ohľadu na to, v akom
štádiu sú jednotlivé konania, ktorých prerušenie sa žiada, bez ohľadu na to, že už bolo vykonané určité

dokazovanie, vypočutí účastníci konania a pod.. Takýmto postupom by mohlo dôjsť k situácii, že sudca
by nerozhodoval na základe svojho vedomia a svedomia, na základe skutočností zistených zákonom
alebo zachovaním vecného profesionálneho prístupu, ale rozhodoval by len mechanicky na základe
skutočností zistených iným sudcom. Vzhľadom na to, že v predmetnom konaní sa nejedná o prípad
podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ale o prípad, kedy titulovaný súd je oprávnený sám rozhodnúť o veci,
nie sú splnené podmienky na fakultatívne prerušenie konania.

5. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

6. Podľa ust. § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha
súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

7. Vyššie cit. zákonné ustanovenie C.s.p. účinné od 1.7.2016 zodpovedá úprave § 109 ods. 2 písm. c/

O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. V zmysle vyššie cit. zákonného ustanovenia
súd môže prerušiť konanie z čoho vyplýva, že ide o tzv. fakultatívne prerušenie konania, ktoré nie
je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže
konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu
a je upravené len ako procesná možnosť súdu, nie jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť

iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia
(napr. spojenie veci, prerušenie konania, vyriešenie predbežnej otázky), slúžiaceho účelu racionálnej
organizácie postupu pri vedení príslušného konania má súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a
účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a spomedzi viacerých opatrení použiť to, ktorým sa
ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim hľadiskom

je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr
výnimku ako pravidlo.

8.Pokiaľsúdkonanieneprerušíaneurobíinévhodnéopatrenie,danúotázku-prevýsledokjehokonania
zásadného významu - si musí rozriešiť sám v podobe rozhodnutia o predbežnej otázke. Riešenie

predbežnej otázky pritom súd nevyjadrí formou výroku, ale prejaví sa v spôsobe rozhodnutia o návrhu
vo veci samej.

9. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie je daný
dôvod na prerušenie konania podľa § 164 C.s.p., nakoľko súd je oprávnený vyriešiť v prebiehajúcom

konaní sporné otázky ako otázky predbežné a nemusí čakať na výsledok konaní uvedených vo výroku
napadnutého uznesenia.

10. Navyše v konaniach vedených pred Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 37C 106/2013 a 19C
253/2012 sa rieši otázka nároku na zaplatenie peňažnej čiastky voči žalovanej za užívanie sporných

nehnuteľností za iné obdobia, preto ani otázka, či dané pozemky boli alebo neboli v inom období
využívané na poľnohospodárske účely nie je vo vzťahu k prejednávanej veci významná.

11. Navyše v konaní vedenom pod sp.zn. 19C 253/2012 odvolací súd vo veci rozhodol dňa 16.6.2016
rozsudkom č.k. 2Co 198/2015-499, preto aj z tohto dôvodu nie je prerušenie konania opodstatnené.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené závery je prerušenie konania v danej veci neúčelným a
nehospodárnym predĺžovaním sporu.13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie súd dané
dôvody na prerušenie konania podľa ust. § 164 C.s.p., preto zmenil napadnuté uznesenie podľa § 388
C.s.p. tak, že zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).