Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/130/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417214111
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4417214111.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci žalobcu: HLIVASPOL, s.r.o., so sídlom
Nové Zámky, Forgáchova bašta 7, IČO: 36 554 367, zastúpeného: JUDr. Ema Zacharová, advokát
s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta 5676/7, IČO: 47 237 023, proti žalovanému: Duna-
Dráva Cement Kft., so sídlom Maďarsko, Vác, Kőhídpart dűlő 2, o určenie neplatnosti zmlúv o zriadení
záložných práv, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 19. februára 2018,
č. k. 9C/113/2017-348, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. a II. výroku m e n í tak, že žalobu v

tejto časti z a m i e t a .

II. Vo výroku III., IV., V. rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom určil, že je neplatná Zmluva o zriadení
záložného práva číslo 2013/02, ktorú uzatvorili žalobca ako záložca a žalovaný ako záložný veriteľ dňa
21. 10. 2013, podľa ktorej bolo zriadené záložné právo k hnuteľným veciam: 1. U. H. L XX B, rok výroby

2007, 2. U. H. L XX B, rok výroby 2008, 3. G. G. F. XX.XXX, evidenčné číslo NZ XXXCT, rok výroby
XXXX, H. číslo X 4. G. G. F. XX.XXX, evidenčné číslo NZ XXXCX, rok výroby XXXX, H. číslo X 5. G. G.
- R. XXXX AK, evidenčné číslo NZ XXXCX, rok výroby XXXX, H. číslo X ktoré vzniklo registrovaním v
Notárskom centrálnom registri záložných práv, sp. zn. NCRzp: 4237/2014 dňa 09. 04. 2014 o 14:11:23
hod. II. výrokom určil, že je neplatná Zmluva o zriadení záložného práva číslo 2013/01, ktorú uzatvorili
žalobca ako záložca a žalovaný ako záložný veriteľ dňa 28. 03. 2014, na základe ktorej bolo zriadené
záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré vzniklo rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny

odbor V 1683/2014 a je zapísané na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor v katastrálnom
území H. na LV XXXX v časti C ťarchy ako; Zriaďuje sa záložné právo v prospech: DUNA-DRÁVA
Cement Kft., sídlo 2600 Vác, Kőhídpart dűlő 2, Maďarská republika, IČO: 10324602-2351-113-13, na
základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 2013/01 zo dňa 26. 03. 2014, na nehnuteľnosti: parc.
registra CKN č. 4619/11, 4619/16, 4619/17, 4619/18, 4619/20, 4619/21, 4619/22, 4619/23 a stavba so
súp. č. XXXX na parc. registra CKN č. 4619/16, stavba so súp. č. XXXX na parc. registra CKN č. 4619/17,
stavbasosúp.č.XXXXnaparc.registraCKNč.4619/18,stavbasosúp.č.XXXXnaparc.registraCKNč.

4619/19 v podiele 1/1 - V-1683/2014 - č. zmeny 729/2014 (UP 2/2017, č. zmeny 607/2017) a podľa ktorej
bolo zriadené záložné právo k hnuteľným veciam technológia slúžiaca na výrobu betónu a jej distribúciu,
ktorá je podrobne špecifikovaná v posudku - Odbornom posúdení č. 2/2013 zo dňa 28. 01. 2013, ktoré
vypracoval Ing. G. D., D.., znalec v odbore strojárenstvo a pozostáva aj z komponentov: Základný strojOceľové konštrukcie - podstavec miešacieho centra z oceľových profilov - plošina miešačky, zábradlia,
obslužné plošiny, schody - držiaky a konštrukcie periférnych zariadení a váh - zastrešenie miešacieho
priestoru Skipový výťah - rám skipového výťahu kameniva - pohon výťahu a samotný skip Miešačka

betónu EMS 1000 ELBA Elektronická váha cementu - uzatváracia klapka pneumaticky ovládaná -
priložný vibrátor pre urýchlené vysýpanie - tenzometre so závesmi - vyhodnocovacia jednotka Zásobník
práškových prísad ZC32 /SILO/ 3x - nádoba zásobníka - podstavec zásobníka - výpuste zo zásobníka
- plniace potrubie - výstupný rebrík so zábradlím, Skipová dráha výťahu - dráha skipového výťahu
Kompresor a rozvody vzduchu - kompresor ATLAS COPCO s tlakovou nádobou - rozvody vzduchu po

stroji - úpravná jednotka vzduchu Váha vody a rozvody - nádoba váhy vody s prírubami - uzatváracia
klapka nádoby váhy - tenzometrické snímače - snímacia jednotka - vyhodnocovacia jednotka - filter vody
-ovládacíventil,núdzovýventil-rozvodyvody-fitinky,trubky,hadice...Elektronickáváhaplastifikačných
prísad - nádoba váhy s ventilmi a armatúrami - presné dávkovacie čerpadlo 2x - uzatváracia klapka -
tenzometrický snímač - vyhodnocovacia jednotka - oceľový kontajner 6 x 3 m Elektronická váha cementu
- rám váhy s pripevňovacími úchytmi - nádoba váhy s otvormi pre nasýpanie - odvetrávacie filtre Doplnky

pre zásobníky 3 sady - pretlakovo-podtlaková klapka - filter - prevzdušňovanie Závitovkové dopravníky
3 x - dĺžka cca 10.000 mm, sklon 40 stupňov Váženie zásobníka cementu 3 x Zásobník kameniva
radový trojfrakčný - tri komory zásobníka kameniva - cca 15 m3 - uzatváracie pneumatické klapky pre
každú komoru dve - 2 vibračné dosky - podpery zásobníka Vážený pásový dopravník 3000kg - pásový
dopravník s násypkou - držiaky a závesy snímačov - tenzometrické snímače - riadiaca a vyhodnocovacia

jednotka Meranie vlhkosti kameniva Hydronix - sonda meranie vlhkosti piesku HYDROPROBE2 -
kabeláže k sondám - vyhodnocovanie údajov - kalibrácia - vrátane korekcie dávkovania vody Riadiaci
systém PC Sc1 - riadiaci systém QEL PC Sc1 - programovacím automatom riadený systém obsluhy
vrátane prepojenia s PC pracujúci v plneautomatickom cykle - ovládací pult a lokálne ovládacie skrinky
- vrátane programov riadenia, grafiky a dispečingu pre sledovanie spotrieb materiál a výroby, vrátane

tlačiarne - riadiaci pult obsluhy s panelom signáliek a tlačidiel pre ručné a núdzové ovládanie pracovného
cyklu linky, alfanumerické displeje všetkých použitých váh - koncové snímače sledovaných polôh -
silový rozvádzač Velín obsluhy - zateplený velín, vrátane okna a dverí - osvetlenie a elektroinštalácia -
klimatizácia - základný nábytok Trafostanica ktoré sú hodnotovo špecifikovaná v Odbornom posúdení č.
2/2013 zo dňa 28.01.2013, ktoré vypracoval Ing. G. D., PhD. na sumu 344.092,31€, ktoré záložné právo

vzniklo registrovaním v Notárskom centrálnom registri záložných práv, sp. zn. NCRzp: 4235/2014 dňa
09.04.2014 o 14:04:33 hod. III. výrokom určil, že nie sú zaťažené záložným právom hnuteľnosti: 1. U. H.
L XX B, rok výroby XXXX, 2. U. H. L XX B, rok výroby XXXX, 3. G. G. F. XX.XXX, evidenčné číslo NZ
XXXCT, rok výroby XXXX, H. číslo X 4. G. G. F. XX.XXX, evidenčné číslo NZ XXXCX, rok výroby XXXX,
H. číslo X 5. G. G. -R. XXXX AK, evidenčné číslo NZ XXXCX, rok výroby XXXX, H. čísloX ktoré záložné

právo bolo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva č. 2013/02 z 21. 10. 2013 uzatvorenej medzi
žalobcom ako záložcom, a žalovaným ako záložným veriteľom, ktoré vzniklo registrovaním v Notárskom
centrálnom registri záložných práv, sp. zn. NCRzp: 4237/2014 dňa 09. 04. 2014 o 14:11:23 hod. IV.
výrokomurčil,ženiesúzaťaženézáložnýmprávomnehnuteľnosti,ktorésúzapísanéuOkresnéhoúradu
Nové Zámky, katastrálny odbor v katastrálnom území H. na LV XXXX parc. registra CKN č. 4619/11,

4619/16, 4619/17, 4619/18, 4619/19, 4619/20, 4619/21, 4619/22, 4619/23 a stavba so súp. č. XXXX
na parc. registra CKN č. 4619/16, stavba so súp. č. XXXX na parc. registra CKN č. 4619/17, stavba
so súp. č. XXXX na parc. registra CKN č. 4619/18, stavba so súp. č. XXXX na parc. registra CKN č.
4619/19, ktoré záložné právo bolo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva č. 2013/01 zo dňa
28. 03. 2014 uzatvorenej medzi žalobcom ako záložcom, a žalovaným ako záložným veriteľom, ktoré

vzniklo Rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor pod V 1683/2014. V. výrokom
určil, že nie sú zaťažené záložným právom hnuteľnosti: technológia slúžiaca na výrobu betónu a jej
distribúciu. Technológia je podrobne špecifikovaná v posudku - Odbornom posúdení č. 2/2013 zo dňa
28.01.2013, ktoré vypracoval B.. G. D., D.., znalec v odbore Strojárstvo, odvetvie energetické stroje a
zariadenia, odvetvie stroje a strojové zariadenia na všeobecné účely, odvetvie strojárske technológie,

odvetvie materiály a medzné stavy materiálov, odbor bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie
strojárenstvo, evidenčné číslo znalca 912768. Záložca touto zmluvou zriaďuje záložné právo v prospech
záložného veriteľa aj k technológii ktorá je vo vlastníctve záložcu a ktorá pozostáva z nasledovných
komponentov: Základný stroj Oceľové konštrukcie - podstavec miešacieho centra z oceľových profilov
- plošina miešačky, zábradlia, obslužné plošiny, schody - držiaky a konštrukcie periférnych zariadení

a váh - zastrešenie miešacieho priestoru Skipový výťah - rám skipového výťahu kameniva - pohon
výťahu a samotný skip Miešačka betónu EMS 1000 ELBA Elektronická váha cementu - uzatváracia
klapka pneumaticky ovládaná - priložný vibrátor pre urýchlené vysýpanie - tenzometre so závesmi -
vyhodnocovacia jednotka Zásobník práškových prísad ZC32 /SILO/ 3x - nádoba zásobníka - podstaveczásobníka - výpuste zo zásobníka - plniace potrubie - výstupný rebrík so zábradlím, Skipová dráha
výťahu - dráha skipového výťahu Kompresor a rozvody vzduchu - kompresor ATLAS COPCO s tlakovou
nádobou - rozvody vzduchu po stroji - úpravná jednotka vzduchu Váha vody a rozvody - nádoba váhy

vody s prírubami - uzatváracia klapka nádoby váhy - tenzometrické snímače - snímacia jednotka -
vyhodnocovacia jednotka - filter vody - ovládací ventil, núdzový ventil - rozvody vody - fitinky, trubky,
hadice... Elektronická váha plastifikačných prísad - nádoba váhy s ventilmi a armatúrami - presné
dávkovacie čerpadlo 2x - uzatváracia klapka - tenzometrický snímač - vyhodnocovacia jednotka -
oceľový kontajner 6 x 3 m Elektronická váha cementu - rám váhy s pripevňovacími úchytmi - nádoba

váhy s otvormi pre nasýpanie - odvetrávacie filtre Doplnky pre zásobníky 3 sady - pretlakovo-podtlaková
klapka - filter - prevzdušňovanie Závitovkové dopravníky 3 x - dĺžka cca 10.000 mm, sklon 40 stupňov
Váženie zásobníka cementu 3 x Zásobník kameniva radový trojfrakčný - tri komory zásobníka kameniva
- cca 15 m3 - uzatváracie pneumatické klapky pre každú komoru dve - 2 vibračné dosky - podpery
zásobníka Vážený pásový dopravník 3000 kg - pásový dopravník s násypkou - držiaky a závesy
snímačov - tenzometrické snímače - riadiaca a vyhodnocovacia jednotka Meranie vlhkosti kameniva

Hydronix - sonda meranie vlhkosti piesku HYDROPROBE2 - kabeláže k sondám - vyhodnocovanie
údajov - kalibrácia - vrátane korekcie dávkovania vody Riadiaci systém PC Sc1 - riadiaci systém QEL
PC Sc1 - programovacím automatom riadený systém obsluhy vrátane prepojenia s PC pracujúci v
plne automatickom cykle - ovládací pult a lokálne ovládacie skrinky - vrátane programov riadenia,
grafiky a dispečingu pre sledovanie spotrieb materiál a výroby, vrátane tlačiarne - riadiaci pult obsluhy

s panelom signáliek a tlačidiel pre ručné a núdzové ovládanie pracovného cyklu linky, alfanumerické
displeje všetkých použitých váh - koncové snímače sledovaných polôh - silový rozvádzač Velín obsluhy
- zateplený velín, vrátane okna a dverí - osvetlenie a elektroinštalácia - klimatizácia - základný nábytok
TrafostanicaktorésúhodnotovošpecifikovanávOdbornomposúdeníč.2/2013zodňa28.01.2013,ktoré
vypracoval Ing. G. D., D.. na sumu 344.092,31€, ktoré záložné právo bolo zriadené Zmluvou o zriadení

záložnéhoprávač.2013/01zodňa28.03.2014uzatvorenoumedzižalobcomakozáložcomažalovaným
ako záložným veriteľom, ktoré vzniklo registrovaním v Notárskom centrálnom registri záložných práv,
sp. zn. NCRzp: 4235/2014 dňa 09. 04. 2014 o 14:04:33.

2. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %

s poukazom na ust. § 255 CSP, o ktorej výške náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je neplatná
Zmluva o zriadení záložného práva č. 2013/02, ktorú uzatvorili žalobca ako záložca a žalovaný ako

záložný veriteľ dňa 21. 10. 2013, určenia, že je neplatná zmluva o zriadení záložného práva č. 2013/01,
ktorú uzatvorili žalobca ako záložca a žalovaný ako záložný veriteľ dňa 28. 03. 2014 z dôvodu, že
má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti vyššie citovaných zmlúv o zriadení záložného
práva, nakoľko iba touto žalobou sa docieli odvrátenie budúcich sporov strán, keď určovacia žaloba je
preventívneho charakteru a má miesto všade tam, kde jej prostredníctvom možno eliminovať stav práva

či neistoty v právnom vzťahu a zodpovedajúcu nápravu nemožno dosiahnuť inak a tiež v prípadoch, keď
určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihne obsah a povahu príslušného právneho
vzťahu a jej prostredníctvom sa dá dosiahnuť úprava tvoriaca určitý právny rámec. S poukazom na toto
tvrdenie žalobca mal za to, že je aktívne vecne legitimovaný na podanie takéhoto druhu žaloby. Žalobca
sa tiež domáhal určenia, že hnuteľnosti a nehnuteľnosti uvedené vo výrokoch III. až V. rozsudku nie sú

zaťažené záložným právom.

4. Právne vec odôvodnil ustanoveniami § 137 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP), § 37 ods. 1, § 39, § 151b ods. 1 až 4, § 151c ods. 1, § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), ako aj zisteným skutkovým stavom. Vyjadril nesúhlas s námietkou žalovaného, že

žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby, z dôvodu, že z ust. § 137 CSP
vyplýva, že súkromnoprávnymi žalobami môžu byť viaceré druhy, medzi inými aj iná žaloba v tomto
ustanovení neuvedená. Druhy žalôb sa identifikujú nie len podľa žalobného návrhu, ale aj podľa
právneho dôvodu tvrdeného práva, a práve z tohto tvrdenia žalobca vychádzal, a teda správne žaloval
o určenie neplatnosti záložných zmlúv a zároveň aj určenia, že nie sú zaťažené záložným právom

hnuteľnosti i nehnuteľnosti špecifikované vo výrokoch III. až V. rozsudku, čo logicky vyplýva, že keď
neexistuje platný právny úkon, nemôže byť zaťažený záložným právom, keďže určovacia žaloba je
preventívneho charakteru a eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu. Z týchto
dôvodov dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným v tomto konaní a správne žalovala uviedol predmet sporu. Argumentoval, že žalobca v konaní preukázal, že uzatvoril ako záložca so
žalovaným - záložným veriteľom Zmluvy o zriadení záložného práva č. 2013/01 zo dňa 28. 03. 2014
a č. 2013/02 zo dňa 21. 10. 2013, a že tieto zmluvy boli riadnym spôsobom zaregistrované v súlade

so zákonom, a to ustanovením § 151l odsek 1 OZ v Notárskom centrálnom registri záložných práv.
Ďalej mal za preukázané, že žalovaný ako záložný veriteľ zaslal žalobcovi v prípade obidvoch zmlúv
o zriadení záložného práva oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 11. 07. 2017, zo dňa
23. 06. 2017 a zo dňa 23. 06. 2017. Všetky oznámenia o začatí výkonu záložného práva obsahujú
množstvo vád, najmä však skutočnosť, že neobsahujú písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti

pohľadávky, pre ktorú navrhoval žalovaný výkon záložného práva, pričom iba písomným oznámením,
ktoré obsahuje takúto informáciu platne, môže žalovaný začať výkon záložného práva. Táto skutočnosť
vyplýva nie len zo zákona, ale i zo samotných Zmlúv o zriadení záložného práva č. 2013/02 čl. IV.
bod 2 zmluvy, čo sa týka Zmluvy o zriadení záložného práva č. 2013/01 v Čl. VI. bod 2. Oznámenie
musí byť určité a zrozumiteľné, inak je neplatné. Po doručení oznámení o začatí výkonu záložného
práva žalovaným žalobcovi, žalobca preukázal, že na všetky tieto oznámenia reagoval osobitným

stanoviskom k oznámeniu o začatí výkonu záložného práva, kde namietal všetky tieto skutočnosti. V
tomto smere postup žalobcu považoval za správny, pretože je úplne jednoznačné, že z oznámení o
začatí výkonu záložného práva žalovaného je evidentné, že ani jedno oznámenie nekorešponduje s
tým, čo namietal žalobca, teda, že musí obsahovať písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti
pohľadávky, pre ktorú navrhuje žalovaný výkon záložného práva. Je kogentne ustanovené v zákone,

že nie je možné začať výkon záložného práva pokiaľ oznámenie o začatí výkonu záložného práva
neobsahujetietopodstatnénáležitosti.Vdanomprípadetedaanijednoztrochoznámeníozačatívýkonu
záložného nemôže vyvolať žiadne právne účinky aké zákon alebo zmluva s perfektným oznámením
o začatí výkonu záložného práva spája. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva musí byť určité
a zrozumiteľné, inak je neplatné. K prvému oznámeniu o začatí výkonu záložného práva zo dňa 26.

03. 2017 v súvislosti so Zmluvou o zriadení záložného práva č. 2013/02 zo dňa 21. 10. 2013 dôvodil,
že žalovaný uviedol v oznámení, že dňa 22. 06. 2017 začal s výkonom záložného práva ohľadom
hnuteľných vecí, ktoré sú presne špecifikované v I. výroku rozsudku. Okrem toho uviedol, že záloh je
registrovaný v Centrálnom notárskom registri záložných práv s presným popisom čísla, dňa a hodiny,
kedy bolo registrované na základe záložnej zmluvy, alebo ktoré sa zriadilo zo zákona, s najvyššou

hodnotouistiny800000eur,druhpohľadávky:peňažná.Dodal,žezmluvouozriadenízáložnéhoprávač.
2013/02 uzatvorenou 21. 10. 2013 strany sporu jednoznačne preukázali, že je zabezpečené zaplatenie
pohľadávokzáložcomzáložnémuveriteľovi,predstavujúcichkúpnucenuzavýrobkydodané,predanéna
základe kúpnych zmlúv špecifikovaných v bode 1. záložnej zmluvy, ako aj pohľadávok predstavujúcich
kúpnu cenu za výrobky, ktoré budú dodané záložným veriteľom záložcovi v budúcnosti. Touto zmluvou

boli zabezpečené existujúce pohľadávky z kúpnych zmlúv špecifikovaných v bode 1. Čl. I. záložnej
zmluvy, ako aj pohľadávky, ktoré na základe týchto kúpnych zmlúv v budúcnosti vzniknú, maximálne
do výšky 800 000 eur. Z tohto vyplýva, že žalovaný v oznámení o začatí výkonu záložného práva
neuviedol, o akú pohľadávku ide, iba uviedol, že najvyššia hodnota istiny je 800 000 eur. Nebolo v
konaní preukázané, že pohľadávka, ktorá by mala hodnotu 800 000 eur žalovaného voči žalobcovi

by niekedy vznikla a nebolo ju možné presne identifikovať v tomto oznámení a z toho vyplýva, že
žalovaný v oznámení presne nešpecifikoval a neidentifikoval, akého uspokojenia sa mieni domáhať
týmto oznámením. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva č. 2013/02 zistil, že táto sa týkala kúpnych
zmlúv ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy uzatvorených a dodávok dodaných na základe kúpnych
zmlúv dodaných pred uzatvorením záložnej zmluvy a tiež dodávok dodaných na základe týchto kúpnych

zmlúv, teda budúcich pohľadávok po uzatvorení záložnej zmluvy. Z takéhoto znenia zmluvy o zriadení
záložného práva nie je možné vyvodiť určitosť konkrétnej pohľadávky alebo pohľadávok, na základe
čohopotomzáložca-žalobcanevie,čomázaplatiť,abypredišielvýkonuzáložnéhopráva.Zozákonamá
záložca - žalobca právo uspokojiť pohľadávku v lehote 30 dní od začatia výkonu záložného práva, k tomu
však musí vedieť, z čoho dlh pozostáva. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje záložného veriteľa,

tedažalovaného,ktorýtotonepreukázal.Žalovanýnepreukázalvkonaní,žebyžalobcamalnezaplatené
akékoľvek pohľadávky z dodávateľských zmlúv, plnenie ktorých bolo zabezpečené Záložnou zmluvou
č. 2013/02 z 21. 10. 2013, teda z Kúpnej zmluvy uzatvorenej 26. 02. 2011 a jej príloh, z Kúpnej
zmluvy uzatvorenej 01. 03. 2012 a jej príloh, Kúpnej zmluvy uzatvorenej 28. 02. 2013 a jej príloh. V
tejto súvislosti žalovaný sám uviedol vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, že záväzky žalobcu

voči žalovanému vyplývajúce z Kúpnych zmlúv zo dňa 26. 02. 2011, 01. 03. 2012 a 28. 02. 2013 boli
žalobcom splnené, ale zároveň si žalovaný myslí, že zo záložných zmlúv vyplýva, že sú zabezpečené
aj záväzky z Kúpnych zmlúv zo dňa 26. 01. 2015 a 01. 03. 2016. Túto skutočnosť však nepreukázal.
Z Kúpnej zmluvy zo dňa 23. 02. 2011 žalobca preukázal, že na jej základe boli vykonané jednotlivépredaje, ktoré však neboli zabezpečené záložným právom, keďže záložným právom boli zabezpečené
záväzky na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 26. 02. 2011, ktorá však uzatvorená nebola. Pri Kúpnej
zmluve zo dňa 23. 02. 2011 išlo iba o rámcovú zmluvu, na základe ktorej žalobca uzatváral kúpne

zmluvy o jednotlivých dodávkach tak, že žalobca zaslal objednávku a žalovaný dodal tovar. Až toto boli
kúpne zmluvy, pretože na základe rámcovej kúpnej zmluvy k žiadnemu plneniu neprišlo. Uvedené mal
preukázané zo žalobcom doložených jednotlivých objednávok a dodávateľských listov, na ktorých nikdy
nie je odkaz na rámcovú kúpnu zmluvu, ale na objednávku. Z uvedených dôvodov nemal preukázané,
že na základe Kúpnej zmluvy z 26. 02. 2011 vznikli záväzky, keďže takáto uzatvorená zmluva nebola

a Kúpna zmluva z 26. 02. 2011 bola len rámcová zmluva. V účtovníctve žalobcu boli záväzky voči
žalovanému riadne vedené v súlade s účtovníctvom. Z týchto dôkazov však nevyplývalo, ktoré záväzky
sú zabezpečené záložným právom, a práve táto skutočnosť je sporná medzi stranami a sporné je to
aj pri výklade záložných zmlúv, keďže nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru, aké pohľadávky
boli zabezpečené. Ďalej dôvodil, že Oznámením o začatí výkonu záložného práva žalovaného zo dňa
11. 07. 2017 oznámil žalobcovi, že dňa 11. 07. 2017 začal ako prvý záložný veriteľ v poradí s výkonom

záložného práva zriadeného Záložnou zmluvou uzavretou medzi stranami sporu dňa 26. 03. 2014 na
nehnuteľnosti citované pod písmenom a) až m) tohto oznámenia a ďalej uvádza, že záložný veriteľ
sa uspokojí prostredníctvom jeho predaja zo zálohu na dražbe v súlade s ustanoveniami zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti. Zároveň uviedol, že toto oznámenie bolo zaslané aj Okresnému úradu Nové Zámky,

katastrálnemu odboru na vyznačenie poznámky o začiatku výkonu záložného práva k zálohu. Žalobca
oznámil svoje stanovisko k začatiu výkonu záložného práva, kde správne opäť namietal, že písomné
oznámenie o začatí výkonu záložného práva musí obsahovať písomné vyhlásenie o pravosti, o výške a
splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhuje žalovaný výkon záložného práva. Iba písomným oznámením,
ktoré obsahuje takúto informáciu platne, môže začať žalovaný výkon záložného práva. Tieto skutočnosti

vyplývajú nielen zo zákona, ale zo samotnej zmluvy o zriadení záložného práva č. 2013/01 Čl. VI.
bod 2. Čo sa týka Zmluvy o zriadení záložného práva č. 2013/01, žalobca preukázal, že v roku 2014
uzatvoril so žalovaným inú záložnú zmluvu, než akú citoval žalovaný v oznámení o začatí výkonu
záložnéhopráva.Toutoinouzmluvouozriadenízáložnéhoprávajezabezpečenézaplateniepohľadávok
záložcom záložnému veriteľovi, predstavujúcich kúpnu cenu za výrobky dodané, predané na základe

kúpnych zmlúv špecifikovaných v bode 1. Záložnej zmluvy, ako aj pohľadávok predstavujúcich kúpnu
cenu za výrobky, ktoré budú dodané záložným veriteľom záložcovi v budúcnosti. Touto zmluvou boli
zabezpečené existujúce pohľadávky z kúpnych zmlúv špecifikovaných v bode 1. Čl. I. záložnej zmluvy,
ako aj pohľadávky, ktoré na základe týchto kúpnych zmlúv vzniknú. Z článkov a jednotlivých odsekov
tejto zmluvy vyplýva, že sa týkala kúpnych zmlúv ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy uzatvorených a

dodávok dodaných na základe týchto kúpnych zmlúv dodaných pred uzatvorením záložnej zmluvy a tiež
dodávok dodaných na základe týchto kúpnych zmlúv, teda budúcich dodávok po uzatvorení záložnej
zmluvy. Záložné právo zapísané Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX
uvádza zriadenie záložného práva na základe Záložnej zmluvy č. 2013/01, ktorá však nebola uzavretá
26. 03. 2014. Z tohto dôvodu vyhodnotil, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva žalovaného

z 11. 07. 2017 je nejasné a nezrozumiteľné a nie je možné na jeho základe žiadny výkon záložného
práva viesť a s jeho vyhotovením sa nespájajú účinky možnosti predať záloh. Zvýraznil, že žalobca
preukázal v konaní, že dňa 26. 03. 2014 nebola uzatvorená žiadna zmluva o zriadení záložného práva
č. 2013/01, nakoľko na osvedčení o pravosti podpisu je uvedený dátum 28. 03. 2014, keď bola zmluva
vlastnoručne podpísaná zmluvnými stranami, teda skutočnosť, že dňa 26. 03. 2014 bola napísaná

záložná zmluva je nevýznamná, pretože k jej uzatvoreniu prichádza až jej podpisom zmluvnými stranami
a ako jednoznačne vidieť z osvedčení pravosti podpisu, všetky osoby konajúce za zmluvné strany
zmluvu podpísali 28. 03. 2014, a teda tento deň bola zmluva uzatvorená. Dodal, že napísaná, nikým
nepodpísaná zmluva, nevyvoláva žiadne právne účinky a je neexistujúcou zmluvou, preto sa nestotožnil
s argumentáciou žalovaného, ktorý tvrdil, že v danom prípade došlo k omylu a zmluva zo dňa 26. 03.

2014 je zmluvou zo dňa 28. 03. 2014. Uzavrel, že nie je možné na základe zmluvy o zriadení záložného
práva zo dňa 26. 03. 2014 viesť žiadny výkon záložného práva a s jej vyhotovením sa nespájajú účinky
možnosti predať záloh. K v poradí tretiemu oznámeniu o začatí výkonu záložného práva zo dňa 23.
06. 2017 dôvodil, že žalovaný ním oznámil žalobcovi, že dňa 22. 06. 2017 začal s výkonom záložného
práva zriadeného Záložnou zmluvou uzavretou medzi stranami sporu dňa 26. 03. 2014 na hnuteľné veci

vo vlastníctve žalobcu, presne identifikované pod bodom a) až s) tohto oznámenia, registrovaného v
Centrálnomnotárskomregistrizáložnýchpráv,podčíslom,dátumomačasomvykonaniazápisu,druhom
registrácie, s najvyššou hodnotou istiny 800 000 eur. Z tohto oznámenia o začatí výkonu záložného
práva zistil, že neobsahuje písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorúnavrhoval žalovaný výkon záložného práva a vo všetkom ostatnom v súvislosti so Zmluvou o zriadení
záložného práva zo dňa 26. 03. 2014 sa odvolal na predošlé odôvodnenie oznámenia o začatí výkonu
záložného práva. Zvýraznil, že žalovaný neuviedol, že spornými zmluvami o zriadení záložného práva

neboli zabezpečené akékoľvek pohľadávky žalovaného, ale len pohľadávky, ktoré vznikli na základe
Zmluvy o zriadení záložného práva č. 2013/02 z 21. 10. 2013, teda pohľadávky, ktoré vznikli na základe
Kúpnych zmlúv špecifikovaných v bode 1. Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 26. 02. 2011 v znení jej
dodatkov, ako aj pohľadávky predstavujúce kúpnu cenu za výrobky, ktoré budú dodané v budúcnosti
podľa Kúpnej zmluvy špecifikovanej v bode 1. Ďalej pohľadávky, ktoré vznikli na základe Zmluvy o

zriadení záložného práva č. 2013/01 z 28. 03. 2014, ktoré pohľadávky vznikli na základe kúpnych zmlúv
špecifikovaných v bode 1, teda Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26. 02. 2011 v znení jej dodatkov, ako aj
pohľadávkypredstavujúcekúpnucenuzavýrobky,ktorébudúdodanévbudúcnostipodľaKúpnejzmluvy
špecifikovanej v bode 1. K uvedenému argumentoval, že iba pri určitej pohľadávke je možné dospieť
k poznaniu pohľadávky riadneho a včasného uspokojenia, teda pohľadávka musí byť identifikovaná,
záložné právo nie je možné prenášať na iné pohľadávky. Zo záložných zmlúv nebolo preukázané, že

by boli zabezpečené záväzky z akýchkoľvek následných kúpnych zmlúv. V Čl. I. je špecifikovaná iba
jedna rámcová kúpna zmluva a na jej základe boli uzatvárané kúpne zmluvy pred jej uzatvorením a
tiež po jej uzatvorení záložnej zmluvy, pričom rámcová kúpna zmluva určovala tovar a jeho ceny a bola
záväzná pre následné kúpne zmluvy realizované objednávkami žalobcu a dodávkami žalovaného. V
danom prípade teda musí byť zabezpečená pohľadávka určená v zmluve o zriadení záložného práva

spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť, o akú pohľadávku ide. V tomto smere sa nestotožnil s obranou
žalovaného, že obe zmluvy o zriadení záložného práva obsahujú jasné, presné a určité identifikovanie
pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, pretože z ničoho nevyplýva, že na základe Kúpnej zmluvy z 26.
02. 2011 vznikli záväzky, keďže takáto kúpna zmluva ani uzavretá nebola a bola uzavretá len rámcová
zmluva, čo všetko vyplýva z listinných dôkazov predložených žalobcom. Dôkazom toho, že pohľadávka

je nejasne špecifikovaná v týchto zmluvách a je neurčitá, svedčia ustanovenia Čl. II. bod 5. Zmluvy č.
2013/02, v Čl. II. sa rieši predmet záložného práva a zabezpečené pohľadávky sú dohodnuté v Čl. I.
Tieto Čl. Zmluvy o zriadení záložného práva č. 2013/02 sú dôkazom neurčitosti a nezrozumiteľnosti
uzavretej zmluvy. Ďalším nedostatkom, pre ktorý určil tieto záložné zmluvy za neplatné bolo, že žiadna
zo záložných zmlúv nestanovuje časové ani iné obmedzenia, čo sa týka budúcich kúpnych zmlúv, a teda

že ide o zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z akejkoľvek kúpnej zmluvy uzatvorenej po uzatvorení
záložnej zmluvy. Žalobca preukázal, že bola uzatvorená Rámcová kúpna zmluva z 23. 02. 2011, ktorá
bola obmedzená platnosťou od 01. 03. 2011 do 29. 02. 2012 a následne oznámením žalovaného z 26.
03. 2012 bola platnosť predĺžená do 30. 04. 2012. Obdobne ďalšie rámcové kúpne zmluvy, ktoré žalobca
preukázal z 01. 03. 2012 a z 28. 02. 2013 boli vždy uzatvárané na rok, keďže ročne žalovaný menil kúpne

ceny a čiastočne aj sortiment. Na základe uvedeného rezultoval, že záložné zmluvy neobsahujú všetky
podstatné náležitosti vyžadované ustanoveniami Občianskeho zákonníka, že obe záložné zmluvy sú
absolútne neplatnými právnymi úkonmi, pretože v nich nie je určito, zrozumiteľne vyjadrená pohľadávka,
ktorá má byť zabezpečená. Výklady týchto zmlúv môžu byť rôzne, avšak žiadnym výkladom nie je
možné dospieť k jednoznačnému záveru o zabezpečených pohľadávkach. Dodal, že pokiaľ Záložné

zmluvy č. 2013/02 a 2013/01 mali zabezpečovať aj existujúce aj budúce pohľadávky, tak pri existujúcich
pohľadávkach museli mať ich špecifikáciu a pri neexistujúcich tzv. budúcich pohľadávkach museli
mať špecifikáciu zmluvy, na základe ktorej vzniknú. Zosumarizoval v závere, že všetky oznámenia o
začatí výkonu záložného práva sú neurčité, nejasné, nezrozumiteľné a neplatné, nakoľko u všetkých
absentovalo písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, čo sú obligatórne náležitosti

s poukazom aj na ostatné, preto zároveň určil, že nie sú zaťažené záložným právom nehnuteľnosti a
hnuteľné veci, ktoré vyplývali z neplatne uzatvorených zmlúv o zriadení záložného práva.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ustanovení
§ 365 ods. 1 písm. a), b), e), f) a h) CSP. Zvýraznil, že žalobca mal teda pri podaní žaloby dve možnosti,

a to buď žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na takomto určení naliehavý právny záujem,
alebo žalobu na určenie právnej skutočnosti (t.j. platnosť/neplatnosť záložných zmlúv) na základe
osobitného právneho predpisu. Povinnosťou žalobcu bolo identifikovať osobitný predpis, ktorý mu v
tejto súvislosti výslovne umožňuje žalovať neplatnosť záložných zmlúv, ktorá identifikácia osobitného
predpisu v žalobe a následných podaniach žalobcu absentuje. Uviedol, že ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho

zákona v žiadnom prípade nepredstavuje splnomocnenie žalobcu na podanie žaloby o neplatnosť
záložných zmlúv. Bol toho názoru, že žaloba nespĺňa požiadavky CSP na jej prípustnosť, nakoľko
neexistuje osobitný predpis, ktorý by priamo svojimi ustanoveniami umožňoval akémukoľvek subjektu
žalovať neplatnosť záložnej zmluvy. Namietal, že súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom v odôvodnenírozsudku nevyrovnal s prípustnosťou žaloby a neformuloval odôvodnenie rozhodnutia tak, aby toto jasne
a výstižne vysvetlilo, ako posúdil podstatné náležitosti potrebné pre rozhodnutie, preto mu postupom
súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal tiež odmietnutie jeho návrhu na vykonanie

dôkazov dokumentáciou v súvislosti s procesom navrhovania znenia záložných zmlúv a vzťahov
žalobcu a žalovaného predchádzajúcich/nasledujúcich po uzavretí záložných zmlúv. Bol toho názoru, že
uvedené vo vzájomných súvislostiach mohlo viesť k lepšiemu poznaniu obchodných zvyklostí, motivácií
a cieľov strán sporu, ktoré viedli k formovaniu ich vzťahu. V dôsledku tohto postupu súd nezistil
skutočnosti rozhodujúce pre spravodlivé rozhodnutie vo vecí v dostatočnom rozsahu. Zvýraznil, že

ustanoveniaČlánkuIods.1a2Zmluvyozriadenízáložnéhoprávač.2013/01,ČlánkuIods.1a2Zmluvy
o zriadení záložného práva č. 2013/02 určujú, že zabezpečujú pohľadávky z kúpnych zmlúv uzavretých
medzi žalobcom a žalovaným, a to konkrétne kúpnej zmluvy zo dňa 26. 02. 2011 a následných kúpnych
zmlúv,t.j.akýchkoľvekbudúcichkúpnychzmlúvnavrecovýalebovoľneloženýcementbezakéhokoľvek
obmedzenianejakýmbudúcimdátumom.Jezrejmé,žezáložnézmluvyboliuzavretéakozabezpečovací
inštitút, ktorý mal pretrvať po celú dobu existencie dodávateľských vzťahov medzi stranami sporu,

preto súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tvrdil, že záložné zmluvy uzatvorené medzi
stranami sporu sú v písomnej forme, obsahujú určenie zálohu, ako aj určenie pohľadávok, ktoré
sa nimi majú zabezpečovať. Ustanovenia OZ umožňujú nahradiť hodnotu zabezpečenej pohľadávky
určením najvyššej hodnoty istiny, ktorá je záložnou zmluvou zabezpečená a záložnou zmluvou je možné
zabezpečiť aj budúcu pohľadávku. Určenie pohľadávok zabezpečených záložnými zmluvami uzavretými

medzi stranami sporu bolo vykonané s dostatočnou určitosťou, nakoľko tieto boli charakterizované, ako
pohľadávky z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 26. 02. 2011 a pohľadávky z následných kúpnych zmlúv
uzavretých medzi stranami sporu. Uvedené znamená, že zabezpečené pohľadávky boli kedykoľvek
určiteľné. Vyzdvihol, že podľa ust. § 1511 ods. 1 OZ je teda jedinou povinnou náležitosťou Oznámenia
uvedenie spôsobu, akým sa záložný veriteľ uspokojí, alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

Písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky preto nie je náležitosťou oznámenia
a nemôže spôsobiť jeho neplatnosť/neúčinnosť. Akékoľvek ďalšie náležitosti oznámenia o výkone
záložného práva, upravené v záložných zmluvách uzatvorených medzi stranami sporu, považoval za
neplatne dojednané pre ich rozpor so zákonom z dôvodu kogentnej povahy ustanovení Občianskeho
zákonníka o záložnom práve (ako vecnom práve). Neplatnosť týchto ustanovení záložných zmlúv v

žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť záložných zmlúv ako celku, nakoľko predmetné ustanovenia
postihnuté neplatnosťou sú bez ďalšieho oddeliteľné od zvyšku záložných zmlúv, ktoré tak obstoja aj bez
nich. Mal za to, že oznámenie žalovaného obsahovalo všetky podstatné zákonné náležitosti potrebné k
tomu,abyoznámeniebolopodkladomkplatnémuzačatiuvýkonuzáložnéhopráva.Napadnutýrozsudok
žiadal zrušiť a konanie pre neprípustnosť podanej žaloby zastaviť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril písomným podaním žalobca v ktorom uviedol, že v prípade
jeho žalobných nárokov sa jedná o žalobné návrhy prípustné podľa § 137 CSP. Nesúhlasil s názorom
žalovaného, že by sa z ustanovenia § 34 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľností nemohlo vyvodiť

právo žalobcu na podanie žaloby na určenie právnej skutočnosti. Podľa tohto ustanovenia, ak súd
rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom. Tento
hmotnoprávny predpis jednoznačne definuje, že je právom účastníka právneho úkonu zapísaného
okresným úradom v katastri nehnuteľností podať žalobu o neplatnosť právneho úkonu, pretože iba tak
môže docieliť stav pred zápisom tohto právneho úkonu. Trval na tom, že zo všeobecných ustanovení

Občianskeho zákonníka ako hmotnoprávneho predpisu, aj zo zákona o katastri nehnuteľností je možné
vyvodiť právo domáhať sa neplatnosti právneho úkonu. Prezentoval názor, že súd prvej inštancie
správne vyhodnotil skutkový stav a správne vec právne posúdil a tiež správne dospel k záveru že
obsah žaloby dáva predpoklad riešenia veci súdom tak, ako to má na mysli § 137 CSP. Nesúhlasil
so žalovaným namietanou nezrozumiteľnosťou rozsudku v ods. 37 odôvodnenia. Zvýraznil, že ust. §

151l OZ zakotvuje povinnosť záložnému veriteľovi oznámiť začatie výkonu záložného práva záložcovi,
ktoré ustanovenie súd prvej inštancie správne považoval za kogentné. Doplnil, že práve preto, že mali
byť zabezpečené aj niektoré budúce pohľadávky, tak bola v záložných zmluvách zakotvená povinnosť
uviesť výšku a splatnosť pohľadávky pre ktorú výkon začína, inak by záložca nevedel, čo chce záložný
veriteľ uspokojovať - akú svoju pohľadávku. Uviedol, že počas celého konania tvrdil, že musí mať

vedomosť, na akú pohľadávku má byť vedený výkon záložného práva, preto súd správne uviedol, že
záložné zmluvy neobsahovali zabezpečené pohľadávky. Poukázal na ust. § 151b ods. 3 OZ, v zmysle
ktorého v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje, ak zmluva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Uvedené prichádza do úvahyv prípade nepeňažných pohľadávok, alebo budúcich pohľadávok, ktorých výška nie je známa. Toto
ustanovenie však nemení ustanovenie § 151b ods. 2 OZ ktoré ustanovuje ako obligatórnu náležitosť
záložnej zmluvy aj určenie pohľadávky, pričom je zrejmé, že od tohto ustanovenia sa nie je možné

odchýliť. Ku dňu uzatvorenia záložných zmlúv sa však už na základe Kúpnej zmluvy z 26. 02. 2011
dodávalo a teda už záväzky existovali, teda bolo povinnosťou tieto v záložných zmluvách citovať tak,
ako to má na mysli § 151b ods. 2 OZ, pretože ako sa uvádza v čl. I bod 2 účelom je zabezpečenie
zaplatenia pohľadávok predstavujúcich kúpnu cenu za výrobky dodané - predané na základe kúpnych
zmlúv špecifikovaných v bode 1 ako aj pohľadávky, ktoré predstavujú kúpnu cenu za výrobky dodané

v budúcnosti - vždy však na základe kúpnej zmluvy z 26. 02. 2011. Okrem toho budúca pohľadávka
síce nemusí byť určená výškou, musí byť však identifikovaná aby nemohla byť zamenená s inou
pohľadávkou. Táto identifikácia je vykonaná v čl. I. bod 3 záložných zmlúv kde sa uvádza, že ide o
budúce pohľadávky, ktoré vzniknú na základe kúpnej zmluvy uvedenej v čl. I. bod 1 - teda na základe
kúpnej zmluvy z 26. 02. 2011. Ustanovenie § 151 ods. 3 OZ používa výraz istina a pohľadávka v
jednotnom čísle a to z dôvodu jednoznačnosti, a preto nie je akceptovateľný názor, podľa ktorého by aj

v prípade záujmu na zabezpečení viacerých pohľadávok a neuvedenia hodnoty i len u jednej z nich mal
byť chýbajúci údaj suplovaný iným o najvyššej hodnote istiny zodpovedajúcej všetkým pohľadávkam
(NS SR Cdo 477/2014). Mal za to, že súd správne pochopil, že žalovanému nevznikla pohľadávka 800
000 eur a žalovaný súdu takúto pohľadávku ani nepreukázal. Ďalej viedol, že žalovaný mal možnosť
navrhnúť dôkazy, ktorými chcel vyvrátiť tvrdenia žalobcu alebo preukázať vlastné tvrdenia. Žalovaný na

poslednom pojednávaní dňa 19. 02. 2018 požadoval o možnosť predloženia listín ohľadom uzavretia
záložných zmlúv bez toho, aby ich akokoľvek špecifikoval, kedy mali dané listiny vzniknúť, čo konkrétne
bolo ich obsahom a ako sa tento obsah premietol alebo nepremietol v záložných zmluvách, pritom je
zrejmé, že žalovaný musel tieto listiny mať vo svojej dispozícii už pri prvom vyjadrení k žalobe, zrejme
však usúdil, že sú pre toto konanie irelevantné a preto ich nepredkladal. Žalovaný ich do skončenia

prvostupňového konania nepredložil. Bol toho názoru, že žiadne listiny ktoré predchádzali uzatvoreniu
záložných zmlúv nemôžu zmeniť ich obsah. Zvýraznil, že pri zabezpečení pohľadávok existujúcich
ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy musia byť tieto špecifikované sumou vrátane dátumu splatnosti,
inak nie je zistiteľné, ktoré existujúce pohľadávky sú zabezpečené a toto musí byť zistiteľné priamo
zo záložnej zmluvy, pri zabezpečení pohľadávok, ktoré vzniknú v budúcnosti musí záložná zmluva

obsahovať informáciu na základe akej zmluvy v budúcnosti pohľadávky vzniknú - najmä § 151c a 37
OZ. Určenie pohľadávky je podstatnou náležitosťou zmluvy o zriadení záložného práva - § 151b ods.
4 OZ. So zreteľom požiadavky určitosti právneho úkonu ako predpokladu jeho platnosti, vyplývajúcu
zo všeobecnej úpravy platnosti právnych úkonov musí byť zabezpečená pohľadávka určená v zmluve
o zriadení záložného práva spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť, o akú pohľadávku ide. Záložná

zmluva vo svojom texte nikde neuvádza, že zabezpečené sú záväzky z v prílohe označených zmlúv.
Záložné zmluvy žiadnu inú ako kúpnu zmluvu z 26. 02. 2011 vo svojom obsahu neuvádzajú a ani žiadne
iné budúce záväzky ako záväzky z kúpnej zmluvy z 26. 02. 2011 nezabezpečujú. Dodal, že aj keby
mali byť založené aj pohľadávky z ďalších dvoch zmlúv uvedených v prílohe, poukázal na zhodné
stanoviská sporných strán, že záväzky z nich zanikli splnením. Záložné zmluvy neobsahujú dohodu o

žalovaným tvrdenom zabezpečení akýchkoľvek budúcich pohľadávok. Tvrdil, že zabezpečené neboli
pohľadávky,oktorýchsižalovanýmyslel,žezabezpečenésú.Žalovanývieurčiťibavýškudlhuzrôznych
obchodných vzťahov žalobcu a žalovaného. Avšak výška dlhu neznamená výška zabezpečeného
dlhu. V závere uviedol, že nie je daný žiadny odvolací dôvod, pretože boli dané procesné podmienky
konania, súd dal stranám dostatok priestoru na podanie svojich stanovísk a doloženie dôkazov a teda

využitie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, správne vec posúdil a dospel k na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, umožnil stranám dostatočne vo veci konať a
vyjadrovať sa, a pokiaľ by odvolací súd bol názoru, že je potrebné zdôvodnenie správnosti napadnutého
rozhodnutia doplniť o ďalšie dôvody, umožňuje mu to CSP v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žiadal
rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

7. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním, v ktorom zvýraznil, že predmetom
jeho odvolania je skutočnosť, že žalobcom nebolo preukázané, že by záložné práva nevznikli z
dôvodu neplatnosti Záložných zmlúv; ako aj skutočnosť, že súd vykonal absolútne nedostatočný
výklad vôle žalobcu a žalovaného vo vzťahu k zabezpečeniu pohľadávok, ktoré mali v čase uzavretia

záložných zmlúv už existovať a pohľadávok, ktoré mali vzniknúť až v budúcich obdobiach po uzavretí
záložných zmlúv. Tvrdil, že preukázal existenciu pohľadávok zabezpečených záložnými zmluvami
dôkazmi predloženými v konaní, pričom ich existencia bola ďalej potvrdená aj konateľom žalobcu. Nie je
teda pochýb, že existujú platné a konkrétne pohľadávky, ktoré sú záložnými právami zabezpečené. Ust.§ 34 ods. 2 Katastrálneho zákona v žiadnom prípade nepredstavuje splnomocnenie žalobcu na podanie
žaloby a dodal, že existencia a znenie ustanovenia § 137 CSP zakladá formalistickejší a prísnejší
postup súdu pri hodnotení, aká žaloba bola vo veci podaná. Argumentáciu žalobcu, že jeho oprávnenie

žalovať na určenie neplatnosti záložných zmlúv vyplýva, okrem spomínaného ustanovení Katastrálneho
zákona, aj priamo z ustanovení OZ, považoval za absurdnú a v rozpore s účelom CSP. Uvedené
malo byť dôvodom na zamietnutie žaloby v plnom rozsahu. Z ustanovení záložných zmlúv zrejmé, že
strany sporu mali záujem na zabezpečení všetkých budúcich pohľadávok, a to práve do výšky sumy
uvedenej v záložných zmluvách. Vzhľadom na to, že výška budúcich pohľadávok bude pravdepodobne

rozdielna, určenie najvyššej zabezpečenej istiny maximálnym súčtom takýchto budúcich pohľadávok
považoval nielen za logické, ale aj za odôvodnené vzhľadom na dovolenú mieru neistoty/neurčitosti
týkajúcej sa budúcich pohľadávok. Namietal, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prevzal
rétoriku žalobcu a nevykonal riadny a podrobný výklad záložných zmlúv. Zvýraznil, že ustanovenia
záložných zmlúv bez potreby akéhokoľvek výkladu určujú, že zabezpečujú pohľadávky z kúpnych zmlúv
uzavretých medzi stranami sporu z kúpnej zmluvy zo dňa 26. 02. 2011 a následných kúpnych zmlúv,

t.j. akýchkoľvek budúcich kúpnych zmlúv na vrecový alebo voľne položený cement bez akéhokoľvek
obmedzenia nejakým budúcim dátumom. Rovnako žiadna zo záložných zmlúv neodkazuje v žiadnom zo
svojich ustanovení vo vzťahu k zabezpečovaným pohľadávkam výlučne na zmluvy, ktoré tvoria prílohu
záložných zmlúv. Zosumarizoval, že nie je možné dohodou žalobcu a žalovaného modifikovať zákonné
ustanovenia o vecných právach, na základe dôkazov je zrejmé, že k zániku všetkých zabezpečených

pohľadávok nedošlo; pohľadávky, pre ktoré vedie výkon záložných práv, boli dostatočne špecifikované
a táto informácia bola preukázateľne doručená aj žalobcovi.

8. Žalobca vo svojej duplike k replike žalovaného uviedol, že zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach
ako skutkových tak aj právnych. Zvýraznil, že žalovaný nerozoznáva, pre prípad platnosti záložných

zmlúv pohľadávky zabezpečené záložným právom a pohľadávky, ktoré takýmto právom nie sú
zabezpečené.

9. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich písomných a
ústnych vyjadrení. Zosumarizoval, že konanie je postihnuté nedostatkom prípustnosti žaloby; odňatím

procesných práv došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces; nevykonaním navrhovaných
dôkazov nedošlo k zisteniu pre vec rozhodujúcich skutočností; súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil pre neprípustnosť podanej
žaloby; alternatívne vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalobca vo svojom ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že v plnom rozsahu trvá na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach a naďalej prezentoval právny názor, že nie je daný žiadny odvolací
dôvod, pretože boli dané procesné podmienky konania, súd dal stranám dostatok priestoru na podanie
svojich stanovísk a doloženie dôkazov, a teda využitie prostriedkov procesného útoku a procesnej

obrany, súd správne vec posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam, umožnil stranám dostatočne vo veci konať a vyjadrovať sa, a pokiaľ by odvolací súd bol
názoru, že je potrebné zdôvodnenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť o ďalšie dôvody,
umožňuje mu to CSP v odôvodnení svojho rozhodnutia. Opätovne navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť.

11. Žalovaný v ďalšom písomnom stanovisku k predchádzajúcim vyjadreniam žalobcu uviedol, že
zotrváva na svojich predchádzajúcich písomných podaniach a ústnych vyjadreniach.

12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je čiastočne dôvodné, a preto podľa § 388 CSP rozsudok v napadnutých výrokoch I. a II.
zmenil a v napadnutých výrokoch III., IV. a V. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti Zmluvy o zriadení
záložného práva č. 2013/02 uzatvorenej žalobcom ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom

dňa 21. 10. 2013, určenia neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva č. 2013/01 uzatvorenej
žalobcom ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom dňa 28. 03. 2014. Ďalej sa domáhal
určenia, že nie sú zaťažené záložným právom hnuteľnosti: 1. U. H. L XX B, rok výroby XXXX, 2. U. H.
L XX B, rok výroby XXXX, 3. G. G. F. XX.XXX, evidenčné číslo NZ XXXCT, rok výroby XXXX, H. číslo
X 4. G. G. F. XX.XXX, evidenčné číslo NZ XXXCX, rok výroby XXXX, H. číslo X 5. G. G. -R. XXXX AK,
evidenčné číslo NZ XXXCX, rok výroby XXXX, H. čísloX ktoré záložné právo bolo zriadené Zmluvou

o zriadení záložného práva č. 2013/02 z 21.10.2013 uzatvorenej medzi žalobcom ako záložcom,
a žalovaným ako záložným veriteľom, ktoré vzniklo registrovaním v Notárskom centrálnom registri
záložných práv, sp. zn. NCRzp: 4237/2014 dňa 09. 04 .2014 o 14:11:23 hod. Domáhal sa tiež určenia,
že nie sú zaťažené záložným právom nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané u Okresného úradu Nové Zámky,
katastrálny odbor v katastrálnom území H. na LV XXXX parc. registra CKN č. 4619/11, 4619/16, 4619/17,

4619/18, 4619/19, 4619/20, 4619/21, 4619/22, 4619/23 a stavba so súp. č. XXXX na parc. registra
CKN č. 4619/16, stavba so súp. č. XXXX na parc. registra CKN č. 4619/17, stavba so súp. č. XXXX na
parc. registra CKN č. 4619/18, stavba so súp. č. XXXX na parc. registra CKN č. 4619/19, ktoré záložné
právo bolo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva č. 2013/01 zo dňa 28.03.2014 uzatvorenej
medzi žalobcom ako záložcom, a žalovaným ako záložným veriteľom, ktoré vzniklo Rozhodnutím

Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor pod V 1683/2014. V neposlednom rade sa domáhal
určenia, že nie sú zaťažené záložným právom hnuteľnosti: technológia slúžiaca na výrobu betónu a jej
distribúciu. Technológia je podrobne špecifikovaná v posudku - Odbornom posúdení č. 2/2013 zo dňa
28.01.2013, ktoré vypracoval Ing. G. D., D.., znalec v odbore Strojárstvo, odvetvie energetické stroje a
zariadenia, odvetvie stroje a strojové zariadenia na všeobecné účely, odvetvie strojárske technológie,

odvetvie materiály a medzné stavy materiálov, odbor bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie
strojárenstvo, evidenčné číslo znalca 912768. Záložca touto zmluvou zriaďuje záložné právo v prospech
záložného veriteľa aj k technológii ktorá je vo vlastníctve záložcu a ktorá pozostáva z nasledovných
komponentov: Základný stroj Oceľové konštrukcie - podstavec miešacieho centra z oceľových profilov
- plošina miešačky, zábradlia, obslužné plošiny, schody - držiaky a konštrukcie periférnych zariadení

a váh - zastrešenie miešacieho priestoru Skipový výťah - rám skipového výťahu kameniva - pohon
výťahu a samotný skip Miešačka betónu EMS 1000 ELBA Elektronická váha cementu - uzatváracia
klapka pneumaticky ovládaná - priložný vibrátor pre urýchlené vysýpanie - tenzometre so závesmi -
vyhodnocovacia jednotka Zásobník práškových prísad ZC32 /SILO/ 3x - nádoba zásobníka - podstavec
zásobníka - výpuste zo zásobníka - plniace potrubie - výstupný rebrík so zábradlím, Skipová dráha

výťahu - dráha skipového výťahu Kompresor a rozvody vzduchu - kompresor ATLAS COPCO s tlakovou
nádobou - rozvody vzduchu po stroji - úpravná jednotka vzduchu Váha vody a rozvody - nádoba váhy
vody s prírubami - uzatváracia klapka nádoby váhy - tenzometrické snímače - snímacia jednotka -
vyhodnocovacia jednotka - filter vody - ovládací ventil, núdzový ventil - rozvody vody - fitinky, trubky,
hadice... Elektronická váha plastifikačných prísad - nádoba váhy s ventilmi a armatúrami - presné

dávkovacie čerpadlo 2x - uzatváracia klapka - tenzometrický snímač - vyhodnocovacia jednotka -
oceľový kontajner 6 x 3 m Elektronická váha cementu - rám váhy s pripevňovacími úchytmi - nádoba
váhy s otvormi pre nasýpanie - odvetrávacie filtre Doplnky pre zásobníky 3 sady - pretlakovo-podtlaková
klapka - filter - prevzdušňovanie Závitovkové dopravníky 3 x - dĺžka cca 10.000 mm, sklon 40 stupňov
Váženie zásobníka cementu 3 x Zásobník kameniva radový trojfrakčný - tri komory zásobníka kameniva

- cca 15 m3 - uzatváracie pneumatické klapky pre každú komoru dve - 2 vibračné dosky - podpery
zásobníka Vážený pásový dopravník 3000 kg - pásový dopravník s násypkou - držiaky a závesy
snímačov - tenzometrické snímače - riadiaca a vyhodnocovacia jednotka Meranie vlhkosti kameniva
Hydronix - sonda meranie vlhkosti piesku HYDROPROBE2 - kabeláže k sondám - vyhodnocovanie
údajov - kalibrácia - vrátane korekcie dávkovania vody Riadiaci systém PC Sc1 - riadiaci systém QEL

PC Sc1 - programovacím automatom riadený systém obsluhy vrátane prepojenia s PC pracujúci v
plne automatickom cykle - ovládací pult a lokálne ovládacie skrinky - vrátane programov riadenia,
grafiky a dispečingu pre sledovanie spotrieb materiál a výroby, vrátane tlačiarne - riadiaci pult obsluhy
s panelom signáliek a tlačidiel pre ručné a núdzové ovládanie pracovného cyklu linky, alfanumerickédispleje všetkých použitých váh - koncové snímače sledovaných polôh - silový rozvádzač Velín obsluhy
- zateplený velín, vrátane okna a dverí - osvetlenie a elektroinštalácia - klimatizácia - základný nábytok
Trafostanica ktoré sú hodnotovo špecifikovaná v Odbornom posúdení č. 2/2013 zo dňa 28.01.2013,

ktoré vypracoval B.. G. D., PhD. na sumu 344.092,31€, ktoré záložné právo bolo zriadené Zmluvou o
zriadení záložného práva č. 2013/01 zo dňa 28.03.2014 uzatvorenou medzi žalobcom ako záložcom
a žalovaným ako záložným veriteľom, ktoré vzniklo registrovaním v Notárskom centrálnom registri
záložných práv, sp. zn. NCRzp: 4235/2014 dňa 09. 04. 2014 o 14:04:33. Súd prvej inštancie napadnutým
rozsudkomžalobežalobcuvyhovelvzhliadnucnaliehavýprávnyzáujemnaurčovacíchžalobáchžalobcu

a z dôvodu, že obe záložné zmluvy považoval za absolútne neplatné právne úkony, preto určil že nie
sú zaťažené záložným právom nehnuteľnosti a hnuteľné veci, ktoré vyplývali z neplatne uzatvorených
zmlúv o zriadení záložného práva.

16. Odvolací súd vzhľadom na žalovaným namietanú existenciu naliehavého právneho záujmu na
žalobcom špecifikovaných žalovaných petitoch sa zaoberal prednostne týmto odvolacím dôvodom.

17. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možnou požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

18. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že tzv. určovacia žaloba, na rozdiel od ostatných typov žalôb
uvedených v § 137 CSP má miesto iba za predpokladu, že žalobca má naliehavý právny záujem na
požadovanomurčeníexistenciealeboneexistenciepráva.Jepretoprimárnoupovinnosťouvšeobecných
súdov, aby sa pri rozhodovaní o určovacej žalobe vysporiadali najprv s otázkou (ne)existencie
naliehavého právneho záujmu žalobcu. O vecnej opodstatnenosti žaloby môžu rozhodovať až po zistení,

že naliehavý právny záujem je daný. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už vyslovil právny názor,
podľa ktorého ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby
bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné
právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania {spravidla žalovaného (porovnaj II. ÚS 382/2010)}.

19. Určovacia žaloba ma predovšetkým preventívny charakter. Jej účelom je spravidla poskytnúť
ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu práva. Je namieste tam, kde jej pomocou možno
odstrániť stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu a primeranú nápravu nie je možné
dosiahnuť inak, ale aj tam, kde určovacia žaloba účinnejšia ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a
povahu príslušného právneho vzťahu, a kde jej pomocou možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny

rámec, ktorý je zárukou odvrátenia sporov v budúcnosti. Toto poslanie určovacej žaloby korešponduje so
zákonnou požiadavkou existencie naliehavého právneho záujmu na ňou navrhovanom určení. Právny
záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti tejto žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v
danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich
práv a oprávnených záujmov. Nejde pritom o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia)

sa ňou žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže
na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa
žalobou so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo
neistoty v jeho právnom vzťahu. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení práva
je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou

právnej kvalifikácie práva, ktoré je touto neistotou ohrozené. Záver súdu o (ne)existencie naliehavého
právneho záujmu žalobcu preto predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne
prípustným nástrojom ochrany jeho práva, a či snáď spornosť neodstraňuje, a len zbytočne vyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý
právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby;

pokiaľ súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva,
zamietnežalobubeztoho,abysazaoberalmeritomveci.Určovaciažalobaniejespravidlaopodstatnená
vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného práva, alebo
ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu či tu je (nie je) právo.

20. V súvislosti s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu pri návrhu o určenie neplatnosti
zmlúv o zriadení záložného práva odvolací súd uvádza, že žaloba o určenie podľa § 137 písm. c)
CSP nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázkyvo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto
predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu
alebo práva. Tento určovací petit smeruje k právnej neplatnosti právnej skutočnosti, a nie k subjektu.

Záložné právo nevzniká na základe záložnej zmluvy, ale na základe rozhodnutia o povolení vkladu
záložného práva. V prípade záložnej zmluvy vzhľadom na tzv. dvojstupňový režim jej vzniku (uzavretie
zmluvy, rozhodnutie štátneho orgánu) je i teoreticky úplne vylúčené, aby posúdenie primárnej právnej
skutočnosti, to znamená neplatnosti záložnej zmluvy nebolo len posúdením otázky predbežnej, keďže z
LV i listinnými dôkazmi v spise preukázanými je zrejmé, že uvedené právo vzniklo a teda po uzatvorení

zmluvy je preukázaná existencia následnej právnej existencie rozhodnutia štátneho orgánu. Pokiaľ
na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, právna otázka, či
záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto situácie predstavuje iba vyriešenie
predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnosti a hnuteľných veciach vo vlastníctve
žalobcu viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Aj keby záložná zmluva bola neplatným
právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu

alebokzamedzeniuohrozeniajehopráva.Aajkeďjezáložnázmluvaplatnýmprávnymúkonom,záložné
právo nevznikne, ak nevznikla pohľadávka, ktorú má záložné právo zabezpečovať. Záložná zmluva nie
je neplatná len preto, že nevznikla pohľadávka, ktorú má zabezpečovať záložné právo založené na tejto
zmluve (napr. preto, že nedošlo k uzavretiu zmluvy, podľa ktorej by mala pohľadávka vzniknúť alebo
preto, že takáto zmluva je neplatná a pod.). Určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa

nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi stranami sporu, preto nemôže
byť na takomto určení daný naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) CSP. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 112/2004, ktorý v tomto
rozhodnutí konštatoval, že určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie
určitejotázkyneznamenáúplnévyriešenieobsahuspornostidanéhoprávnehovzťahualeboprávaalebo

ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny
vzťah alebo právo.

21. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie zastáva názor, že žalobca na určení neplatnosti
záložných zmlúv nemá naliehavý právny záujem, pretože túto otázku v tomto konaní mal súd prvej

inštancie riešiť len ako predbežnú otázku. Nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
záložných zmlúv, nakoľko v danej veci sa žalobca ďalšími žalobným petitmi domáhal určenia, že nie
sú zaťažené záložným právom vyššie špecifikované nehnuteľnosti aj hnuteľné veci (výroky III. až V.
napadnutého rozsudku), pričom otázku neplatnosti záložných zmlúv je treba riešiť ako prejudiciálnu k
týmto ďalším žalobným petitom. Zdôrazňuje, že s účinnosťou od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový

procesný predpis (zákon č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok), ktorý v ustanovení § 137 písm.
c/ pripúšťa žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, t.j.
že tento nový procesný predpis už nepripúšťa žalobu na určenie, či tu je alebo nie je právny vzťah.
Preto aj za daného procesného stavu žaloba na určenie neplatnosti záložnej zmluvy nie je prípustná.
Z uvedených dôvodov preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a

II. zmeniť a v tejto časti žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na
žalobcom požadovanom určení.

22. V priebehu celého konania sa súd prvej inštancie zaoberal naliehavosťou právneho záujmu na
požadovanom určení neplatnosti záložných zmlúv. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie

nesprávne právne zhodnotil danú situáciu, keď uviedol, že na požadovanom určení neplatnosti
záložných práv je daný naliehavý právny záujem. Odvolací súd inak právne posúdil spornú vec
nepovažujúc, že týmto svojím postupom odvolacie konanie neprebehlo podľa zásad spravodlivého
konania, alebo že by svoje rozhodnutie založil na iných právnych záveroch než súd prvej inštancie a
že tým by žalovanému odňal možnosť konať pred súdom. I keď v prejednávanej veci odvolací zmenil

rozhodnutie súdu prvej inštancie a neumožnil stranám sporu sa k veci vyjadriť, uvádza, že v spise sa
nachádza množstvo písomných vyjadrení oboch strán sporu k právnemu problému danosti naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti záložných zmlúv. Nejde o riešenie novej právnej
situácie. Žalovaný od počiatku tvrdil, že na požadovanom určení neplatnosti záložných zmlúv nie je
daný naliehavý právny záujem. Vzhľadom na túto situáciu nepovažoval za potrebné rozsudok súdu prvej

inštancie v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ale
sám vo veci rozhodol. Neobstoja vedľa seba podľa názoru odvolacieho súdu petity tak ako ich žalobca
navrhol vo svojej žalobe, a to neplatnosť záložných zmlúv - výroky I. a II. napadnutého rozsudku aurčenie, že nie sú zaťažené záložným právom vyššie špecifikované hnuteľné a nehnuteľné veci - výroky
III. až V. napadnutého rozsudku.

23. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v nasledovných výrokoch - III. IV. a V., odvolací súd
uvádza nasledovné.

24. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie
vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, ktorý si v plnom rozsahu osvojil

i odvolací súd. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím námietkam žalovaného,
konkrétne k ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP, že neboli splnené procesné podmienky. Procesné podmienky
sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol
cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku (napr.
nedostatok procesnej subjektivity). Na procesné podmienky konania súd prihliada kedykoľvek počas
konania. Žalovaný tiež poukazoval na odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v
takejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Tentoodvolacídôvodjepotrebnévykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený

princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor
bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti
prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa

čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Žalovaný namietal rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, že súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tomto

prípade ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich
skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Namietal aj vadu podľa § 365 ods. 1 písm. f)
CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo,

keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z §
191 až § 194 CSP. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP
odvolacísúduvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúduprvejinštancie,priktorejaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a
povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval
správny predpis, ale nesprávneho vyložil. Odvolací súd považoval odvolacie dôvody žalovaného za
nedôvodné a nespôsobilé napadnúť správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch III. až V.

25. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia
je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 CSP dáva súdom dostatočný návod na to, aké má

byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným
spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku
zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnenísvojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto i primerane vysvetlil.

26. Vo vzťahu k žalobným petitom III. až V., ktorým sa žalobca domáhal určenia, že vyššie špecifikované
hnuteľné a nehnuteľné veci nie sú zaťažené záložným právom, odvolací súd konštatuje, že správne
súd prvej inštancie vyriešil otázku platnosti záložných zmlúv tak, že tieto považoval za absolútne
neplatné právne úkony, pretože v nich nie je určito, zrozumiteľne vyjadrená pohľadávka, ktorá má byť

zabezpečená. Výklady týchto zmlúv môžu byť rôzne, avšak žiadnym výkladom nie je možné dospieť k
jednoznačnému záveru o zabezpečených pohľadávkach. Dodal, že pokiaľ Záložné zmluvy č. 2013/02 a
2013/01malizabezpečovaťajexistujúceajbudúcepohľadávky,takpriexistujúcichpohľadávkachmuseli
mať ich špecifikáciu a pri neexistujúcich tzv. budúcich pohľadávkach museli mať špecifikáciu zmluvy, na
základe ktorej vzniknú. Zosumarizoval v závere, že všetky oznámenia o začatí výkonu záložného práva
sú neurčité, nejasné, nezrozumiteľné a neplatné, nakoľko u všetkých absentovalo písomné vyhlásenie

o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, čo sú obligatórne náležitosti s poukazom aj na ostatné, a
preto zároveň určil, že nie sú zaťažené záložným právom nehnuteľnosti a hnuteľné veci, ktoré vyplývali
z neplatne uzatvorených zmlúv o zriadení záložného práva.

27. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,

ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 OZ). Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Citované ustanovenie (pod sankciou
neplatnosti) kladie na prejavenú vôľu požiadavku, aby bol urobený určite a zrozumiteľne, pričom za
neurčitý sa považuje právny úkon, ktorý síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný
a existujúce vecné nedostatky nemožno odstrániť ani pomocou interpretačného pravidla vyjadreného

v ustanovení § 35 ods. 2, 3 OZ. Ak však prejavená vôľa chýba, nemožno ju interpretáciou nahradiť.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Odvolací súd konštatuje, že záložná zmluva musí obligatórne obsahovať špecifikovanie pohľadávky,

ktorá má byť zabezpečená záložným právom. Je potrebné v zmluve uviesť deň a právny dôvod vzniku
pohľadávkyajejpredmet.Vprípadepeňažnejpohľadávkyjepotrebnévyjadriťjejvýšku,splatnosť,výšku
úrokov a výšku úrokov z omeškania. Pohľadávka musí byť v záložnej zmluve uvedená určite. V prípade
pohľadávky, ktorej hodnotu nemožno v čase uzatvorenia presne určiť, je potrebné v záložnej zmluve
určiť najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. V prípade budúcej pohľadávky

je potrebné v záložnej zmluve presne určiť skutkovú podstatu, z ktorej má pohľadávka vzniknúť. Na
základe platnej záložnej zmluvy vznikne záložné právo len vtedy, ak platne vznikla aj pohľadávka na
zabezpečenie ktorej má slúžiť. Ak pohľadávka pre ktorú bolo záložné právo zriadené v skutočnosti
platne nevznikla, nie je tu záložné právo aj keby bola samotná záložná zmluva bezvadná. Budúcu
pohľadávku možno v záložnej zmluve určiť najmä vymedzením predmetu plnenia, osôb veriteľa a

obligačného (osobného) dlžníka, prípadne právneho dôvodu a to tak, aby nevznikli pochybnosti o tom,
aká pohľadávka je predmetom zabezpečenia a aby ju nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou. V
záložnej zmluve je potrebné pohľadávku označiť nielen podľa titulu, na základe ktorého vznikne, ale
najmä tak v akej podobe podľa neho vznikne. Pohľadávku, ktorú záložné právo zabezpečuje a ktorá
vznikne v budúcnosti nie je potrebné v záložnej zmluve označiť rovnakým spôsobom ako pohľadávku,

ktorá je tu už v dobe uzavretia záložnej zmluvy.

29. V predmetnej veci sa súd prvej inštancie zaoberal správne platnosťou záložných zmlúv a to ako
otázkou predbežnou. Dospel pritom k záveru, že tieto zmluvy sú neplatné predovšetkým pre nedostatok
náležitej konkretizácii jej pohľadávky pre ktorú boli záložné zmluvy uzavreté, poukazujúc pritom na

obsah oboch záložných zmlúv v čl. I. (naviac je potrebné poznamenať, že ani prílohy - zmluvy neboli
predložené). Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch -
III., IV. a V., ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP a § 396 ods. 1 CSP

a s ohľadom na čiastočný úspech strán sporu v konaní vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo
na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).