Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 5, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5T/13/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111010179
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Polaček

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8111010179.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Polačka a prísediacich Heleny

Schnirerovej a Anny Papcunovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.6.2017 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

obž. P. C. ,

nar. XX.X.XXXX vo Vranove nad Topľou, trvale bytom L., I. č. XXXX/XX, t. č. v mieste trvalého bydliska,

sa podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov sp. zn. Kv 7/10 zo dňa 3.2.2011 doručenej na
Okresný súd Prešov dňa 11.2.2011, pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vydieranie
podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

v mesiaci október v roku 1999 v Prešove na ul. W., ako veriteľ uzatvoril s Ing. T. U. ako dlžníkom zmluvu o

pôžičke na sumu 2.500.000,- Sk (82.984,79 €) s tým, že sa zmluvne nedohodli na určitej dobe splatnosti
aúrokoch,avšakústneurčildlžníkovi3%mesačnýúrokvsume75.000,-Sk(2.489,54€)aod01.03.2002
2,5 % úrok mesačne, t.j. 62.500,- Sk (2.074,62 €), kde splátky určil ku 10. dňu toho ktorého mesiaca, na
čo peniaze dlžníkovi požičal, ktoré Ing. T. U. splatil v celkovej sume 3.175.000,- Sk (105.390,69 €) ku
dňu 24.10.2002, čím bola P. C. vyplatená sumu 675.000,- Sk (22.405,89 €) naviac, kedy P. C. verbálnou
hrozbou násilia spočívajúcou v tom, že má svojich známych v Košiciach, v Poprade, v Prešove, ako aj
Ukrajincov, ktorých popísal ako „tvrdých“ chlapov, ktorí polámu ruky a nohy T. U., pokiaľ s ním Ing. T.
U.. Ing. H. U., resp. T. U. neuzavrú ďalšie zmluvy o pôžičke a nebudú mu platiť z týchto pôžičiek úroky,

na základe čoho Ing. T. U., Ing. H. U. v obave o zdravie a život svojho syna T. U. a tento v obave o svoj
život a zdravie so P. C. následne uzatvorili fiktívne zmluvy o pôžičke a fiktívnu zmenku, z ktorých mu
naďalej vyplácali mesačne úroky, a to v týchto konkrétnych prípadoch

- dňa 24.10.2002 v Prešove na ulici Košickej uzatvorili P. C., ako veriteľ a spol. Sab, s.r.o. Prešov zast.
T. U. ako dlžníkom zmluvu u pôžičke na sumu 2.500.000,- Sk (82.984,79 €) s tým, že sa zmluvne
nedohodli na určitej dobe splatnosti a úrokoch, avšak veriteľ žiadal 2,5 % úrok mesačne, t.j. 62.500,-

Sk(2.074,62 €), kde splátky týchto úrokov boli dohodnuté ku 10. dňu toho ktorého mesiaca, kde však
Štefan C. peniaze dlžníkovi nepožičal, pričom však pôžičku dlžník splatil ku dňu 17.05.2006 v celkovej
sume 3.000.000,- Sk (99.581,75 €),

- dňa 9.12.2005 v Prešove, na ulici U. vystavil P. C., ako veriteľ zmenku na sumu 1.000.000,- Sk
(33.193,92 €) s dobou splatnosti do 13.12.2006, ktorú podpísal ako dlžník T. U. za spol. U., s.r.o.
L. s tým, že aj v tomto prípade veriteľ žiadal

2,5 % úrok mesačne, t.j. 62.500,- Sk (2.074,62 €) splatný ku 10. dňu toho ktorého mesiaca, kde opäť P.
C. peniaze dlžníkovi nevyplatil s tým, že dlžník naďalej splácal mesačne z uvedenej sumy 2,5 % úrok,- dňa 02.01.2007 v Prešove, na ulici Bardejovskej, uzatvorili P. C. ako veriteľ a spol. P. L. s.r.o. L. zast. T.
U. ako dlžníkom zmluvu o pôžičke na sumu 1.000.000,- Sk (33.193,92 €) s tým, že sa zmluvne nedohodli

na úrokoch, kde dobu splatnosti si dohodli do 31.12.2007, avšak veriteľ žiadal 2,5 % úrok mesačne, t.j.
62.500,- Sk (2.074,62 €), kde splátky týchto úrokov boli dohodnuté ku 10. dňu toho ktorého mesiaca,
kde však P. C. peniaze dlžníkovi nepožičal s tým, že dlžník naďalej splácal mesačne z uvedenej sumy
2,5 % úrok,

- dňa 2.10.2007 v Prešove, na ulici Bardejovskej, uzatvorili P. C. ako veriteľ a spol. P. L. s.r.o. L. zast. T. U.
ako dlžníkom zmluvu o pôžičke na sumu 1.000.000,- Sk (33.193,92 €) s tým, že sa zmluvne nedohodli
na úrokoch, kde dobu splatnosti si dohodli do 01.11.2007, avšak veriteľ žiadal 2,5 % úrok mesačne, t.j.
62.500,- Sk (1.074,62 €) kde splátky týchto úrokov boli dohodnuté ku 10. dňu toho ktorého mesiaca,
kde však P. C. peniaze dlžníkovi nepožičal, s tým, že dlžník naďalej splácal mesačne z uvedenej sumu
2,5 % úrok,

- dňa 17.05.2006 v Prešove na ulici U. uzatvorili P. C. ako veriteľ a Ing. T. U. ako dlžník zmluvu o pôžičke
na sumu 2.500.000,- Sk (82.984,79 €) s tým, že sa zmluvne nedohodli na úrokoch, kde dobu splatnosti
si dohodli do 25.10.2006, avšak veriteľ žiadal 2,5 % úrok mesačne, t.j. 62.500,- Sk (2.074,62 €), kde
splátky týchto úrokov boli dohodnuté ku 10. dňu toho ktorého mesiaca, kde však P. C. peniaze dlžníkovi

nepožičal, pričom zároveň Ing. H. U. dňa 12.12.2006 dňa 12.12.2006 zaplatila P. C. 800.000,- Sk, čím
munapodkladenasledujúcichzmlúv opôžičkezodňa02.01.2007,02.10.2007,04.08.2008anazáklade
zmenky zo dňa 09.12.2005 vyplatili ku dňu 04.08.2008 celkovo sumu 2.050.000,- Sk (68.047,53 €),

- dňa 04.08.2008 na notárskom úrade v Prešove JUDr. N. H. uzatvorili P. C. ako veriteľ a Ing. H. U.

ako dlžník zmluvu o pôžičke na sumu 2.000.000,- Sk (66.387,83 €) s tým, že sa zmluvne nedohodli
na úrokoch, kde dobu splatnosti si dohodli do 31.12.2008, avšak veriteľ žiadal 2,5% úrok mesačne, t.j.
62.500,- Sk (2.074,62 €), kde splátky týchto úrokov boli dohodnuté ku 10. dňu toho ktorého mesiaca,
kde však P. C. peniaze dlžníkovi nepožičal, následne pod totožnou hrozbou násilia Ing. H. U. ako záložca
dňa 04.08.2008 podpísala zmluvu o zriadení záložného práva k bytu v Prešove na ulici J. číslo 7,

kde vystupuje ako záložný veriteľ P. C., na čo P. C. podal návrh na zápis vkladu záložného práva k
popísanému bytu na Správu katastra v Prešove pod číslom V-5243/08, kde následným jeho konaním
došlo k postúpeniu pohľadávky z prvého záložného veriteľa, t.j. Unicreditbank a.s. uvedeného bytu na
jeho osobu, čím sa stal jediným záložným veriteľom tohto bytu,

teda vyššie popísaným konaním P. C. Ing. T. U., Ing. H. U. a T. U. vyplatili pod hrozbou vyššie
špecifikovaného násilia od mesiaca október roku 1999 do 04.08.2008 celkovo sumu 5.725.000,- Sk
( 190.035,18 €),

p r e t o ž e

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodení Ing. H. U., nar. XX.XX.XXXX, L., J. č. XXXX/
X, Ing. T. U., nar. XX.X.XXXX, L., J. č. XXXX/X a T. U., X.X.XXXX, L., J. č. XXXX/X zastúpených

splnomocnencom poškodených JUDr. Františkom Komkom AK Prešov, Hlavná č. 27, so svojimi nárokmi
na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného P. C. (ďalej len obžalovaný) bola prokurátorom Krajskej prokuratúry Prešov podaná
obžaloba pre obzvlášť závažný zločin vydieranie podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona

ktorého sa mal dopustiť tak, že v mesiaci október v roku 1999 v Prešove na ul. Košickej, ako veriteľ
uzatvoril s Ing. T. U. ako dlžníkom zmluvu o pôžičke na sumu 2.500.000,- Sk (82.984,79 €) s tým, že sa
zmluvne nedohodli na určitej dobe splatnosti a úrokoch, avšak ústne určil dlžníkovi 3% mesačný úrok v
sume 75.000,- Sk (2.489,54 €) a od 01.03.2002 2,5 % úrok mesačne, t.j. 62.500,- Sk (2.074,62 €), kde
splátky určil ku 10. dňu toho ktorého mesiaca, na čo peniaze dlžníkovi požičal, ktoré Ing. T. U. splatil

v celkovej sume 3.175.000,- Sk (105.390,69 €) ku dňu 24.10.2002, čím bola P. C. vyplatená sumu675.000,- Sk (22.405,89 €) naviac, kedy P. C. verbálnou hrozbou násilia spočívajúcou v tom, že má
svojich známych v Košiciach, v Poprade, v Prešove, ako aj Ukrajincov, ktorých popísal ako „tvrdých"
chlapov, ktorí polámu ruky a nohy T. U., pokiaľ s ním Ing. T. U.. Ing. H. U., resp. T. U. neuzavrú ďalšie

zmluvy o pôžičke a nebudú mu platiť z týchto pôžičiek úroky, na základe čoho Ing. T. U., Ing. H. U. v
obave o zdravie a život svojho syna T. U. a tento v obave o svoj život a zdravie so P. C. následne
uzatvorili fiktívne zmluvy o pôžičke a fiktívnu zmenku, z ktorých mu naďalej vyplácali mesačne úroky,
a to v týchto konkrétnych prípadoch
- dňa 24.10.2002 v Prešove na ulici Košickej uzatvorili P. C., ako veriteľ a spol. U., s.r.o. Prešov zast.

T. U. ako dlžníkom zmluvu u pôžičke na sumu 2.500.000,- Sk (82.984,79 €) s tým, že sa zmluvne
nedohodli na určitej dobe splatnosti a úrokoch, avšak veriteľ žiadal 2,5 % úrok mesačne, t.j. 62.500,-
Sk(2.074,62 €), kde splátky týchto úrokov boli dohodnuté ku 10. dňu toho ktorého mesiaca, kde však P.
C. peniaze dlžníkovi nepožičal, pričom však pôžičku dlžník splatil ku dňu 17.05.2006 v celkovej sume
3.000.000,- Sk (99.581,75 €),
- dňa 9.12.2005 v Prešove, na ulici Strojníckej vystavil P. C., ako veriteľ zmenku na sumu 1.000.000,-

Sk (33.193,92 €) s dobou splatnosti do 13.12.2006, ktorú podpísal ako dlžník T. U. za spol. U., s.r.o.
L. s tým, že aj v tomto prípade veriteľ žiadal
2,5 % úrok mesačne, t.j. 62.500,- Sk (2.074,62 €) splatný ku 10. dňu toho ktorého mesiaca, kde opäť P.
C. peniaze dlžníkovi nevyplatil s tým, že dlžník naďalej splácal mesačne z uvedenej sumy 2,5 % úrok,
- dňa 02.01.2007 v Prešove, na ulici Bardejovskej, uzatvorili P. C. ako veriteľ a spol. P. L. s.r.o. L. zast. T.

U. ako dlžníkom zmluvu o pôžičke na sumu 1.000.000,- Sk (33.193,92 €) s tým, že sa zmluvne nedohodli
na úrokoch, kde dobu splatnosti si dohodli do 31.12.2007, avšak veriteľ žiadal 2,5 % úrok mesačne, t.j.
62.500,- Sk (2.074,62 €), kde splátky týchto úrokov boli dohodnuté ku 10. dňu toho ktorého mesiaca,
kde však P. C. peniaze dlžníkovi nepožičal s tým, že dlžník naďalej splácal mesačne z uvedenej sumy
2,5 % úrok,

- dňa 2.10.2007 v Prešove, na ulici Bardejovskej, uzatvorili P. C. ako veriteľ a spol. P. L. s.r.o. Prešov
zast. T. U. ako dlžníkom zmluvu o pôžičke na sumu 1.000.000,- Sk (33.193,92 €) s tým, že sa zmluvne
nedohodli na úrokoch, kde dobu splatnosti si dohodli do 01.11.2007, avšak veriteľ žiadal 2,5 % úrok
mesačne, t.j. 62.500,- Sk (1.074,62 €) kde splátky týchto úrokov boli dohodnuté ku 10. dňu toho
ktorého mesiaca, kde však P. C. peniaze dlžníkovi nepožičal, s tým, že dlžník naďalej splácal mesačne

z uvedenej sumu 2,5 % úrok,
- dňa 17.05.2006 v Prešove na ulici Strojníckej uzatvorili P. C. ako veriteľ a Ing. T. U. ako dlžník zmluvu
o pôžičke na sumu 2.500.000,- Sk (82.984,79 €) s tým, že sa zmluvne nedohodli na úrokoch, kde dobu
splatnosti si dohodli do 25.10.2006, avšak veriteľ žiadal 2,5 % úrok mesačne, t.j. 62.500,- Sk (2.074,62
€), kde splátky týchto úrokov boli dohodnuté ku 10. dňu toho ktorého mesiaca, kde však P. C. peniaze

dlžníkovi nepožičal, pričom zároveň Ing. H. U. dňa 12.12.2006 dňa 12.12.2006 zaplatila P. C. 800.000,-
Sk,čím munapodkladenasledujúcichzmlúv opôžičkezodňa02.01.2007,02.10.2007,04.08.2008ana
základe zmenky zo dňa 09.12.2005 vyplatili ku dňu 04.08.2008 celkovo sumu 2.050.000,- Sk (68.047,53
€),
- dňa 04.08.2008 na notárskom úrade v Prešove JUDr. Ivety Andrašovej uzatvorili P. C. ako veriteľ a

Ing. H. U. ako dlžník zmluvu o pôžičke na sumu 2.000.000,- Sk (66.387,83 €) s tým, že sa zmluvne
nedohodli na úrokoch, kde dobu splatnosti si dohodli do 31.12.2008, avšak veriteľ žiadal 2,5% úrok
mesačne, t.j. 62.500,- Sk (2.074,62 €), kde splátky týchto úrokov boli dohodnuté ku 10. dňu toho ktorého
mesiaca, kde však P. C. peniaze dlžníkovi nepožičal, následne pod totožnou hrozbou násilia Ing. H. U.
ako záložca dňa 04.08.2008 podpísala zmluvu o zriadení záložného práva k bytu v Prešove na ulici J.

číslo 7, kde vystupuje ako záložný veriteľ P. C., na čo P. C. podal návrh na zápis vkladu záložného práva
k popísanému bytu na Správu katastra v Prešove pod číslom V-XXXX/XX, kde následným jeho konaním
došlo k postúpeniu pohľadávky z prvého záložného veriteľa, t.j. Unicreditbank a.s. uvedeného bytu na
jeho osobu, čím sa stal jediným záložným veriteľom tohto bytu,
teda vyššie popísaným konaním P. C. Ing. T. U., Ing. H. U. a T. U. vyplatili pod hrozbou vyššie

špecifikovaného násilia od mesiaca október roku 1999 do 04.08.2008 celkovo sumu 5.725.000,- Sk
( 190.035,18 €),

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný C. vyhlásil, že je nevinný. Následne bolo vykonané dokazovanie.

Obžalovaný bol následne vypočutý, pričom na svoju obranu uviedol, že o pôžičku ho požiadal Ing. T. U.,
s ktorým spolupracoval, keďže v tej dobe pracoval ako obchodný zástupca spoločnosti Palma Tumys
Bratislava. K tomu ďalej uviedol, že pôžičku mu poskytol bezúročne tak ako to bolo uvedené v zmluve,
pričom zmluva bola uzatvorená na dva a pol milióna Sk a tieto peniaze (pôžička) boli vyplatené vhotovosti Ing. U. v sídle spoločnosti U. na Košickej ulici v Prešove. Nepamätal si to už presne (nevedel
to presne), ale pri tom v tej dobe sedeli ešte v kancelárii okrem Ing. U. aj Ing. U. a T. U.. Následne
dochádzalo k splácaniu pôžičky tak, že Ing. U. kontaktoval obžalovaného C., a to vtedy ak mal tento

peniaze. O tom, že peniaze boli vracané sa nevyhotovoval žiadny doklad, avšak keďže pôžička bola
medzi právnickou osobou a fyzickou osobou, mal Ing. U. tieto peniaze vedené v účtovníctve spoločnosti.
Kďalšímpôžičkámsatentovyjadriltak,žetietopôžičkybolibuďsplácanéjednorazovoalebovsplátkach.
Nikdy neboli robené dve zmluvy alebo dve pôžičky, kým nebola splatená jedna pôžička, t.j. nebola
uzatvorená ďalšia zmluva. Dané zmluvy o pôžičkách vyhotovoval on. O pôžičku ho požiadal buď Ing.

U. alebo jeho syn T. U.. Peniaze boli stále vyplácané v sídle ich spoločnosti. K dôvodu prečo boli
požičiavané peniaze sa vyjadril tak, že tieto sa požičiavali za účelom nákupu drogistického tovaru, aspoň
tak mu to oni hovorili. Následne pôžičky mu boli splácané buď vcelku alebo v splátkach. Každá jedna
zmluva o pôžičke bola bezúročná, neboli vyplácané žiadne úroky. Neboli vyhotovované ani žiadne
doklady o ich splácaní. Ani pri týchto splátkach nebol nikto iný prítomný okrem rodiny U..
K zmluve o pôžičke zo dňa 24.10.2002 uviedol, že čo sa týka pôžičky finančných prostriedkov stále

jednal s Ing. U. a synom T. U.. Títo sa mu prezentovali, že jedine oni môžu konať za danú spoločnosť.
Každá jedná zmluva o pôžičke bola podpisovaná dobrovoľne, v živote sa nikomu nevyhrážal, nikoho
nevydieral. Pri ich podpise netrval ani na overovaní podpisov. K zmenke zo dňa 9.12.2005 s dátumom
splatnosti 13.5.2005 sa vyjadril, že danú zmenku má aj tu fyzicky (na hlavnom pojednávaní). Vypisoval ju
on osobne na sumu 1 milión korún. Finančné prostriedky prebral T. U. za spoločnosť U., ktorú následne

potvrdil svojim podpisom a pečiatkou spoločnosti. Táto suma mu bola vrátená v dvoch splátkach, raz v
sume 200-tisíc korún, o ktorej prijatí nemá doklad a druhýkrát v sume 800-tisíc korún dňa 12.12.2006,
o ktorej prevzatí má kópiu výdavkového dokladu. Aj tu mali byť finančné prostriedky použité na nákup
tovaru, tak mu to bolo povedané.
K tomu odkiaľ mal peniaze uviedol, že finančné prostriedky požičiaval z vlastných úspor. Jeho osobný

osoh z týchto pôžičiek spočíval v tom, že pracoval pre spoločnosť Palma Tumys ako regionálny
obchodný zástupca a spoločnosť U. bola jeho najlepším odberateľom. V následnosti na to mal dobré
(nadštandardné) ohodnotenie od zamestnávateľa. Jeho príjmy sa v tej dobe pohybovali (s benefitmi
a bonusami) okolo 100 až 150-tisíc korún. V tej dobe požičiaval aj svojmu obchodnému partnerovi L.
Y., s ktorým obchodoval. K zmluve zo dňa 2.1.2007 sa vyjadril, že zmluva o pôžičke bola podpísaná

v spoločnosti P. plus (nástupca spol. U.), kde boli prítomní aj Ing. U. a pani U.. V ich prítomnosti bola
vyplácaná táto suma v hotovosti. Následne ich požiadal, keďže boli prítomní, aby sa podpísali na zmluvu
z dôvodu, že v tom čase už mal informácie, že ich syn T. U. si neplní záväzky voči svojim dodávateľom.
Pri tejto zmluve urobil chybu, a to tak, že tam mal byť uvedený dátum splatnosti, pokiaľ ide o článok 2
a 3. Tie finančné prostriedky mu boli vrátené k dátumu 31.12.2007 a on ich poskytol 2.1.2007. Pripustil,

že vzhľadom na odstup času to mohol byť aj iný dátum. Na záver potom uviedol, že dané zmluvy o
pôžičkách boli na podnet buď to Ing. U. alebo T. U.. Oslovili ho s tým, že potrebujú k určitému dátumu
finančné prostriedky na nákup tovaru. Finančné prostriedky mu boli niekoľkokrát vrátené aj skôr, záviselo
to od toho, ako rýchlo popredali tovar a mali uhradené faktúry od dodávateľa. Finančné prostriedky
väčšinou boli použité na akciové tovary alebo na väčší objem, kde boli množstevné zľavy.

Ku skutku zo 4.8.2008 sa vyjadril v tom, že o pôžičku ho požiadala Ing. U. v sume 2 miliónov korún, a
keďže mal informácie o záväzkoch ich spoločnosti, resp. neplnenia si záväzkov, pani U. povedal, že jej
poskytne danú pôžičku len v prípade ručenia. Ručiť mu vedela iba bytom. Následne vypracoval zmluvu
o pôžičke a to dňa 4.8., zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a návrh na zápis vkladu

záložného práva. Všetky tieto zmluvy boli Ing. U. podpísané a overené u doktorky H. dňa 7.8.2008.
Ing U. mu tieto zmluvy odovzdala v daný deň po prevzatí finančných prostriedkov, kde bol prítomný aj
pán T. L.. Následne boli tie zmluvy podpísané jeho osobou a overené podpisy takisto u doktorky H. na
druhý deň, t.j. 8.8.2008. Ďalej k tomu uviedol, že pani U. ho zavádzala, keďže vedel, že k danému bytu
má záložné právo banka, ale tvrdila, že ide tam o sumu nejakých 200-tisíc korún, s čím on nesúhlasil.

Návrh na zápis vkladu záložného práva podal osobne dňa 8.8.2008 na správu katastra v Prešove. K
danému zápisu nedošlo, nakoľko na danú nehnuteľnosť sa viazali aj dve exekúcie, ktoré mu taktiež pani
U. zamlčala. Výkon záložného práva na danú nehnuteľnosť začala banka Unikredit Bank a nie on, z
dôvodu neplnenia si svojich záväzkov. Danú pohľadávku ako druhý záložný veriteľ odkúpil od banky, a
to v sume 18.792,78 €, čo nebola suma, ktorú deklarovala pani U.. Výška v exekúcii bola v sume 150-

tisíc korún, následne na to mu ponúkol T. U., že mu odpredá záhradnú chatku s pozemkom v hodnote
150-tisíc korún, aby mohli byť vyrovnané pohľadávky exekútorov. Mali medzi sebou ústnu dohodu, že
ak mu budú vrátené všetky finančné prostriedky, to sa týka 2 miliónov korún, tak následne za tú istú
sumu mu odpredá chatku naspäť, t.j. ich rodine.Svedok a poškodený Ing. T. U. vo svojej výpovedi uviedol, že okolo roku 1993 začali podnikať. Otvoril
si živnostenský list v oblasti kozmetiky a drogérie a pri objednávaní tovaru s firmou Palma Tumys sa

zoznámil s pánom C., ktorý v tej dobe bol obchodným zástupcom. Objednávali najmä mydlá. Prvé roky
sa im dosť darilo. Na základe toho, že sa im darilo, tak firma Henkel s nimi podpísala zmluvu, kde sa
stali výhradným distribútorom pracích práškov a drogériového tovaru pre „východoslovenský kraj". Na
základe toho potrebovali jednak zväčšiť priestory a pomôcť si aj nejak finančne. Na základe odporučenia
pána U., tento im odporučil pána C., s tým, že tento by im bol ochotný požičať nejaké peniaze na

rozšírenie ich podnikania. Na základe toho sa spojili s pánom C. a dohodli sa na tom, že im poskytne
pôžičku 2 a pol milióna korún. Pán C. na základe toho sám vypracoval zmluvu a priniesol ju im do firmy,
kde túto zmluvu podpísal on ako živnostník, lebo bol majiteľ firmy a po podpise zmluvy mu boli vyplatené
2 a pol milióna korún, s tým, že pán C. žiadal od nich 3-percentný úrok mesačne z tejto sumy, ktorá činila
75-tisíc korún. Obidve zmluvy mal pán C., on kópiu zmluvy nemal, pričom zmluva bola vyhotovená „asi"
v dvoch výtlačkoch. V podstate na základe toho túto zmluvu podpísal s tým, že on bral tých 75-tisíc,

akože je to platba istiny a nie platba úroku. Po troch rokoch vyplácania mu povedal, že istina je splatená,
takže zmluva je vlastne ukončená. K ich vzájomným vzťahom uviedol, že tieto boli v tej dobe dobré.
Ďalej k tomu uviedol, že ešte predtým si vytvorili novú firmu U. Prešov, s.r.o., kde on už v tejto firme
nebol konateľom, ale to bol jeho syn T. U. a asi aj H. U., ako jeho manželka. Asi v roku 2002, 24.10,
pán C., a toto predtým nevedel, dozvedel sa, že pán C. urobil zmluvu s T. U. ako konateľom na sumu

2 a pol milióna korún, tým že požadoval od neho zase tie tri percentá úroku alebo to bolo 2 a pol. To
už presne nevedel. T. mu povedal, že tie peniaze mu vôbec neboli vyplatené a pod hrozbou vydierania
a násilia pán C. požadoval od neho 3 alebo 2 a pol percentný úrok mesačne, čo je asi 60.500,- každý
mesiac s tým, že pán C. to zdôvodňoval tým, že nebola splnená zmluva z roku 1999, a preto požadoval
ďalšie úroky každý mesiac, t.j. tých 2 a pol percenta. V súvislosti s tým nedisponoval žiadnym dokladom,

pretože pán C. to jednoznačne odmietal- On hovoril, že treba príjmový doklad, keďže mu vyplácali 75-
tisíc mesačne, ale pán C. to striktne odmietal.
K rokom 2002 až 2007 svedok uviedol, že to sú tie ďalšie náväzné zmluvy. Pán C. nebol spokojný s tým,
že mu nebola vyplatená istina z roku 1999, pričom mu to bolo vyplatené, tak naďalej pod hrozbou násilia,
vydierania vyhotovil novú zmluvu na jeho meno, na hodnotu 2,5 milióna korún. Odôvodnil to tým, že je

to len fiktívna zmluva aby bol krytý prvou zmluvou, ktorá už vlastne bola vyplatená, ale z jeho strany to
považoval iba ako úroky. K splácaniu úrokov uviedol, že pri prvej zmluve z roku 1999, on vyplácal tieto
úroky, t. j. tých 75-tisíc. Druhá zmluva to bola na jeho syna (eseročka), tu vyplácal úroky T. U. a niekedy
to vyplatil aj on. Tretiu zmluvu, podpísal on. Tu už vyplácal T. U.. Tu on neplatil. Peniaze boli vyplácané
v hotovosti, pán C. si dával veľmi dobrý pozor, aby ho pri týchto peniazoch nikto nevidel (nechcel o tom

dať žiadny doklad) a tieto peniaze mu T. vyplácal, v jeho aute (p. C.). Peniaze sa nevyplácali vždy tak,
niekedy to bolo aj v ich firme na Strojníckej ulici. Pokiaľ tam nebol nikto prítomný, aby tam boli sami,
aby tam neboli nejakí svedkovia.
Pri tretej zmluve T. vyplácal pánovi C. peniaze aj cez bankový účet. Niektoré peniaze vyplácal aj pánovi
L., ktorý je jeho dobrý priateľ a jeho dobrý kamarát.

K zmluve o pôžičke zo dňa 2.1.2007 uzavretej medzi P. C. a ako veriteľom a spoločnosťou P. plus ako
dlžníkom kde je uvedený ako svedok, uviedol, že ako svedok je tam uvedený aj s manželkou preto, lebo
pán C. jasne povedal, že keď to nepodpíšu, že poláme ruky nohy ich synovi, že ho žiadny lekári nedajú
dohromady. Mali strach a obavy, preto tú zmluvu podpísali na ul. X., kde sa firma P. plus presťahovala.
K vyhrážaniu uviedol, že vyhrážal sa pri podpisovaní druhej zmluvy zo dňa 24.10.2002. Jemu osobne

sa však nevyhrážal. Vyhrážky boli vždy spojené s ublížením na zdraví jeho syna T. U.. Z počiatku o tom
ani nevedeli (manželka a on), ale až po tom, ako malo prísť ku podpisu tejto zmluvy zo dňa 24.10. Tak
vtedy im to Marek oznámil, že sa mu pín C. vyhráža, pričom išlo o ústne vyhrážanie. T. mu povedal aj to,
že pán C. mu v kufri ukazoval, že tam má sekeru, bejzbalovú palicu, lano. Osobne sa o tom po čase tiež
presvedčil a tieto veci videl v kufri auta pána C.. Toto videl iba raz a aj to bola zhoda okolností, keďže

pán C. im prišiel ukázať nejaký tovar z Talianska. V tej danej chvíli ich to ani nenapadlo. Ale videli to tam.
To, že mali takéto problémy sa nezdôverili nikomu zo strachu, aby im nebolo ublížené zo strany C..
Pán C. prezentoval svoju silu aj tým, že do skladu prišiel v aute, v ktorom boli 3-4 muži, boli holohlaví,
oblečení v čiernom, s reťazami a vzbudzovali obavu. Mali z toho strach. K určitému zlomu došlo na
základe skutočnosti, že pánovi C. už nestačilo koľko požadoval od nich peňazí, donútil manželku, aby

zobrala 2 miliónovú pôžičku z banky, ktorú pán C. ako tvrdil im pomôže vybaviť, čo sa vôbec nestalo a
donútil, manželku aj syna aby podpísali zmluvu na 2 milióny korún, ktoré nikdy nevyplatil. Na základe
tejto zmluvy požadoval od nich záložné právo na byt. Vtedy sa to v nich zlomilo, povedali si dosť a aj pod
vplyvom možno strachu alebo možno nech sa deje čo sa deje, podali trestné oznámenie. Ďalej uviedol,že peniaze vo výške 2,5 milióna korún použili na firmu. Na otázku ako zaúčtovali tieto peniaze, svedok
uviedol, že nevie, pretože je to už dosť dlhá doba a tie dokumenty už boli skartované. Peniaze však
boli dané do pokladne, nie do banky. Ďalej uviedol, že bežne sa v tom čase pracovalo s rabatom 10

percent mesačne s tým, že ide hrubý zisk. S čistým ziskom sa pracovalo okolo troch percent. Obrat
mali okolo 6-7 milióna korún. V tej dobe mali aj iné pohľadávky okolo 4 a pol milióna korún. Nebolo
to v súvislosti s pôžičkou.
Na otázku „vo svojej výpovedi ste uviedol, že v októbri r. 1999 pri podpise zmluvy o pôžičke nebola
napísaná úroková sadzba, ale pán C. mal požadovať 3-percentný mesačný tzv. výnosový úrok z

požičaných peňazí. Uviedol ste, že ste mu mesačne vyplácal 75 tisíc korún, ďalej ste uviedol, že po troch
rokoch ste si spočítal, že ste zaplatil pánovu. C. požičanú sumu. Pýtam sa, pri uzavretí tejto zmluvy o
pôžičke z októbra 1999 ste vedel, že máte platiť tri percentá". K tomu svedok uviedol, že: „vedel som,
ale ja som vychádzal z toho, že v zmluve je uvedený 0-percentný úrok, a vychádzal som z toho, že som
po troch rokoch istinu zaplatil. Zaplatil som o 200-tisíc viac". Nevedel však kedy je vyplatená pôžička,
vedel však, že je to splatené. Vlastnú evidenciu si nerobil, ale keď bol u nich zamestnaný Ing. W., tak

on si tu evidenciu robil. Zmluvu o pôžičke z 2.10.2007 na sumu milión korún nemal zaevidovanú, keďže
žiadne peniaze neboli vyplatené. Nie sú evidované ani platby v prospech obžalovaného. To isté je aj
pri spol. SAB ..., pri zmluvách z dní 24.10.2002 a 9.12.2005, keďže ani tu peniaze neboli vyplatené.
V účtovníctve firiem sa výbery nenachádzajú, keďže obžalovaný nechcel dať žiadne doklady. Peniaze
z pokladne mu musel dať na základe vyhrážok. Peniaze účtovne v pokladni sú, ale fyzicky tam nie

sú. Na otázku „prečo ste nedoložil účtovníctvo vyšetrovateľovi na zistenie tohto stavu ako požadoval?"
svedok uviedol, že „myslím, že som mu to dal, nepamätám si to teraz. Ale určite som mu to dal. Celé
účtovníctvo od spoločnosti U. som mu nemohol dať, pretože firma U. bola predaná v r. 2008, ale P. plus
účtovníctvo z môjho pohľadu myslím, že som mu to dával, teraz si už nepamätám, ale nie je problém
toto účtovníctvo doložiť".

Ďalej k tomu uviedol, že jeho manželka peniaze od obžalovaného neprevzala. Zmluvu o pôžičke a
zmluvu o zriadení záložného práva podpísala preto, že sa vyhrážal T., dokonca keď sa stretol s ním
osobne pred ich blokom, tak tam mu doslovne povedal, že dá polámať T. nohy a ruky a na základe
toho vlastne jeho manželka pod vplyvom strachu (keďže má vážne zdravotné problémy, psychicky to
už nezvládala) tak to jednoducho podpísala. Na otázku „kedy ste podali trestné oznámenie?" svedok

uviedol, že trestné oznámenie bolo podané v roku 2009, presne si to už nepamätal a podala ho jeho
manželka.
Na záver potom na otázku uviedol, že „nebolo za krachom danej spoločnosti, že ste si neplnili záväzky
voči spoločnosti Henkel?" svedok k tomu uviedol, že firma" Henkel je zvláštna kapitola, pretože my sme
od firmy Henkel dostali tri mercedesy, kde sme rozvážali ich tovar po celom východoslovenskom kraji.

Firma Henkel urobila chybu, že uzavrela zmluvu aj s inou firmou, bola to firma distribučná, kde majitelia
tejto firmy boli majitelia firmy Henkel a robili nám v podstate konkurenciu, ktorú my sme nezvládli,
požiadali sme firmu Henkel o odstupné 5 milióna korún. Firma Henkel to nechcela akceptovať, pretože
zamestnanci našej firmy, ktorí sa zapodievali rozvozom tohto tovaru mali nadštandardné platy, tým sa
firma dostávala troška do problémov a ak by som to mal zhodnotiť, tak to je len 20-percent z toho, čo nám

spôsobil pán C., ten nám spôsobil ďalších 80-percent. Firma Henkel s tým nemá vôbec nič spoločné".
Na otázky obžalovaného: Prečo v r. 2009 podali trestné oznámenie, že sa im vyhráža násilím, keď toto
malo na byť páchané v r. 2002? Svedok uviedol, že mali obavy, mali strach. Ako vystupoval. Okrem
toho sa pán C. chválil, aké má styky v Poprade, v Košiciach, na Ukrajine. Boli to obavy a jednoducho
mali z neho strach. V súvislostí s tým, ešte uviedol, že s osobou pána C. nikdy nebol na kávu.

V ďalšom spresnil svoju výpoveď v tom, že ohľadom auta a osôb v aute s tým, že bolo to auto Land rover,
bolo to pred predajňou drogérie, ktorú mala manželka na Q. ulici, keďže už nestačili vyplácať úroky 2,5
percenta mesačne. Preto požiadali manželku, ktorá mala predajňu maloobchod drogéria a kozmetika
a aj od nej brali peniaze, vystúpili z auta takí chlapci, oblečení v čiernom. Boli holohlaví, mali na sebe
zlaté, strieborné reťaze.

Svedkyňa a poškodená Ing. H. U. vo svojej výpovedi uviedla, že vedela o pôžičke z roku 1999. S touto
súhlasila, pretože potrebovali vybaviť úver a táto pôžička od pána C. im prišla vhod. Pri podpise
zmluvy nebola, vedela však o tom, že je bezúročná a až dodatočne sa jej manžel zmienil, že ústne bol
požadovaný od pána C. 3-percentný úrok každý mesiac. Ďalej uviedla, že pán C. chodil do ich firmy

ako obchodný zástupca ako aj jeho šéf Ing. U., s ktorým mali dobré vzťahy. Pán U. im povedal, že vie
o človeku, ktorý by im mohol poskytnúť peniaze. O nejaký čas k nim doviedol pána C., že to je ten
človek, ktorý im môže peniaze poskytnúť. Do tej doby vedomosť o ňom nemali. Potom chodil ku nim do
firmy raz týždenne. Manžel mu peniaze vyplácal 75-tisíc mesačne počas troch rokov do októbra 2002,kedy pôžička už bola splatená, aj preplatená. Peniaze boli vyplácané bez dokladu a aj keď manžel
požadovalpotvrdenie,stáletoboloodmietnutézostranypánaC..Potomprišielobžalovaný,prišielznova
s vypracovanou zmluvou o pôžičke a presviedčal manžela, že to čo bolo doteraz splácané, že to boli

len úroky a v istine v splácaní treba pokračovať ďalej. Manžel povedal pánovi C., že je to splatené, a
že on ďalšiu pôžičku nepotrebuje, preto nevidí dôvod v podpisovaní ďalšej zmluvy o pôžičke. Manžel
túto zmluvu nechcel podpísať, ale pán C. išiel za synom a povedal mu, že treba pokračovať v splácaní
istiny, že táto predchádzajúca zmluva bola len o úrokoch. Syn ju podpísal. K podnikaniu potom uviedla,
že jej manžel spočiatku bol ako fyzická osoba. A až okolo roku 2001 bola založená spoločnosť U. a jej

syn a ona boli konateľmi tejto spoločnosti. Každý z nich mohol sám podpisovať zmluvy. Manžel s touto
firmou nemal nič spoločného.
Pri podpisovaní ďalších zmlúv nebola, ani ju pán C. nikdy osobne neoslovil na podpis ďalšej zmluvy.
Stále sa jej sťažoval manžel a syn, že pán C. sa im vyhráža, mali telefónne hovory v noci, cez víkendy a
T. stále hovoril, že pán C. mu stále volá, kedy budú ďalšie peniaze. Syn hovoril, že on vie ako vytĺcť od
neho peniaze, že má kontakty, má známych. Manžel jej zase hovoril, že pín C. mu hovoril, že dá dolámať

synovi T. ruky a nohy (čomu aj verila), keďže v r. 2006 ju osobne odchytil pán C. v Hypernove a vtedy
jej dosť vulgárne povedal, že ich syna, „zavesí ho za vajcia do prievanu a že ho zoberie do Popradu a
stamadiaľ príde tak dokrvavený a zlynčovaný a že ho nedajú dokopy lekári a ja ho nespoznám". V tejto
súvislosti jej povedal, že nech si T. nachystá 200- tisíc korún. Prišla v strese domov, že o aké peniaze
má ísť a T. jej povedal, že to má byť pre nejakého právnika, s ktorým niečo vybavuje pre pána C..

Vtedy uverila, že celé tie roky, keď jej hovorili o vydieraní peňazí, že bola to pravda. Odvtedy sa začal
pán C. obracať prakticky na ňu, pretože zistil, že jej syn a manžel sú už bez peňazí a ich firma už bola
prakticky na konci. Pán C. vyvolával jednania, aby sa nejako dohodli, ale ona hovorila, že nemá skade
zobrať peniaze. Vtedy prišiel s riešením alebo návrhom, aby čerpala úver, lebo je vlastníčkou 4-izbového
bytu. Boli už v takom psychickom a fyzickom strese, že úver začala vybavovať v Unicredit Banke. V

decembri 2006 jej bol schválený úver vo výške 840.000,- Sk a v ten istý deň, t.j. 12.12.2006, keď vybrala
peniaze, tak sa zišli v ich firme pán C. a jej syn a tomuto bolo odovzdané 800.000,- Sk a 40-tisíc korún si
ponechali pre svoju potrebu. Žila v tom, že všetko prestane, že sa skončilo vyplácanie peňazí pre pána
C.. I. on vtedy „nastúpil" už len na ňu a stále požadoval ďalšie a ďalšie sumy. Požiadala ho, aby jej ústne
vyčíslil, koľko mu ešte dlhujú. Nevyčíslil jej to. Ich firma prišla vtedy už o všetko, leasingová spoločnosť

im zobrala osobné aj služobné autá. Nemali už ani na nájomné, znížil sa prudko počet pracovníkov, ona
odišla z firmy v r. 2007. Kriticky bol pre nich r. 2008, keď ju navštívil pán C. na predajni na železničnej
stanici a povedal, že má pre nich ústretové riešenie, že má výborné kontakty vo banke VÚB a dokonca,
že má predschválený úver vo výške 2 miliónov korún. A že ak by mu dala záložné právo na byt, tento
úver vybaví. Boli v tak zúfalej situácii, že aj keď váhala, tak z tých dvoch miliónov by mohli zachrániť

aspoň funkčnosť predajne. Pán C. vypracoval záložnú zmluvu aj zmluvu o pôžičke na 2 milióny korún
a tvrdil, že to nebude nikde použité, že jemu to slúži k vybaveniu úveru. Vypracoval to 4.8.2008 a 7.8.
navštívila notársky úrad u Dr. H. aj spolu so synom T.. Doktorka ju upozornila, že tieto zmluvy nie sú pre
ňu výhodné, či viem čo robím. Urobila chybu, ale aj tak dala overiť doklady a odchádzala z notárskeho
úradu s tým, že ich pánovi C. neodovzdá. Vrátila sa do predajne a na to prišiel za ňou pán C. a keď

videl, že pochybuje o tom, či vôbec mu to má odovzdať, tak zavolal jej syna aby mu prišiel pomôcť
presvedčiť ju. Pri jeho argumentácii, že takú ústretovosť by nikto pre ňu neurobil a že tieto peniaze ju
môžu zachrániť, že to musí byť ešte v ten deň a pri jej psychickej depresii, mu nakoniec tie doklady dala.
Prechádzali mesiace a úver nikde, ani žiadne peniaze. Na to dostala 2 exekúcie od Dr. K. z Prešova
a od Dr. L. z Humenného, že dlhuje Sociálnej poisťovni peniaze a hrozí jej, že jej zoberú byt. Vtedy

okamžite zavolala T., že nech sa spojí s pánom C., čo je s tým úverom. Namiesto toho, aby jej pán C.
vysvetlil, že prečo úver nevybavuje, tak presvedčil jej syna, aby spolu s ním išiel a obidvoch exekútorov
vyplatil z peňazí pána C.. Vystrašil jej syna, že ak to on za nich nezaplatí, prídu o byt. Syn sa bál jej to
povedať, že za protihodnotu 150-tisíc, ktorú vyplatil obidvom exekútorom, si žiadal prepísať ich záhradu
a chatu v Prešove, pretože vedel, ako jej veľmi záleží na chate a záhrade. Pán C. ju ani nikdy nevyzval,

aby mu vrátila peniaze, ktoré jej vraj požičal, pretože v skutočnosti od neho ani nič nedostala. Náhodou
z bytového družstva ju vyzvali, aby prišli vyplatiť nedoplatok ročného zúčtovania za byt a keď prišla do
pokladne, tak jej ukázali, že nedoplatok za nich vyrovnal pán C.. Zažili šok, pretože nevedeli dôvod,
prečo by za nich mal vyplácať nedoplatok asi vo výške 300,- €. Išli za právnikom bytového družstva a ten
ich upozornil, že tieto veci sa dejú, keď niekto chce ich byt predať. Okamžite navštívili katastrálny úrad v

Prešove a tam im povedali, že pán C. uzavrel na byt kúpno-predajnú zmluvu s T. L., ktorý je jeho dobrý
priateľ. Presne tomu T. L. predal byt, t.j. toho ktorého si zavolal, ako svedka, že bol pri tom ako preberala
7.8. pred notárskym úradom 2 milióny korún. Podal krivé svedectvo, pretože nikdy pri tejto veci nebol
a za byt bol ochotný svedčiť. Ak by jej bol dal pán C. 7.8. 2 milióny korún ako to tvrdí, pred notárskymúradom, ale nie je čistejší spôsob ako odovzdať peniaze nie v aute, pred notárskym úradom ale rovno
u notárky. Svedka si zavolal preto, pretože úver nevybavil, peniaze jej nedal a toto bol jediný spôsob ako
ju usvedčiť, že zobrala 2 milióny korún. Ak by jej bol dal 2 milióny korún, v tom čase sa prechádzalo

na euro, musel by byť nejaký doklad, že peniaze menila (poznámka predsedu senátu od 1.1.2009 sa
prešlo na €). Práve v tej druhej polovici r. 2008 sme prišli o všetko. Zatvorili sklad, zrušili predajňu kvôli
neplateniu nájmu, prišla o záhradu a chatu, o všetky autá. T. predal svoje osobné motorové auto, jediné
ktoré mali, leasingové spoločnosti zobrali všetko čo sa dalo, ona vtedy dokonca predala svoju obrúčku,
zlato čo mala. A práve to, ako ju pán C. dobehol na byte a na zmluve o pôžičke to uviedlo všetko do

pohybu, súdne spory a trestné stíhanie, ktoré pokračujú dodnes.
Ďalej sa vyjadrila k záložnej zmluve s bankou Unicredit Bank a.s. s tým, že jej manžel a syn už nezniesli
nátlak zo strany Opaláka a preto ona vybavila úver v Unicredit Banke, aby sa ho konečne zbavili. Došlo
to tak ďaleko, že po splácaní dvoch rokov ju pán Opalák naviedol cez jej syna na to, aby prerušila
splátky v 8. a 9. mesiaci 2008, pretože úver, ktorý vybaví on vo VÚB poslúži na splatenie celého zostatku
úveru, ktorý bol v Unicredit Banke. Prestala platiť, ale pretože úver sa od pána C. nevybavoval a došiel

jej list z Unicredit Banky, aby splátky vyrovnala, tak sa rozhodla, že ich vyrovná, pretože už začala mať
pochybnosti, či vôbec peniaze budú vybavené. Dostala z Unicredit Banky aj list, že svoj byt, ktorým ručila
Unicredit Banke, že dala súhlas na záložné právo pánovi C.. Vtedy si uvedomila, že urobila chybu, ale
banka už trvala na zaplatení celého zostatku, ktorý bol ešte nezaplatený, išlo asi o približne 600-tisíc
korún(presnesitonepamätala).Vtejsituácii,vakejboli nemohlivyrovnaťcelýzvyšokúveru,takjednala

s Unicredit Bankou, 45-krát volala do Bratislavy do Unicredit Banky, aby mohli pokračovať v splácaní
úveru naďalej. Výsledkom však bolo, že pán C. navštívil osobne Unicredit Banku v Bratislave, zrejme
opísal našu katastrofálnu situáciu, pretože keď sa vrátil, tak telefonicky informoval jej syna, že on zvyšok
úveru vyplatí a dostane sa k nášmu bytu. Snažila sa s manželom vybaviť 600-tisíc z rôznych zdrojov,
lenže nemala už čím ručiť, takže za tri týždne, ktoré im banka dala na splatenie dlhu, to s manželom

nestihli. Pán C. bol potom osobne vyplatiť zvyšok úveru v Košiciach a nebyť predbežného opatrenia,
ktoré mali na byt, tak by už nemali kde bývať.
K spôsobu vyhrážania svedkyňa uviedla, že vyhrážal sa najmä synovi. Jej manželovi, ktorý na synovi
lipne a nechcel prísť o jediného syna, išlo o rôzne spôsoby, vyhrážal sa známymi, nosil v kufri ako počula
a manžel jej to hovoril, palice, objavoval sa s kamarátmi, ktorí pôsobili silne, muži, „ktorí nie sú našou

krvnou skupinou", mali pred jeho priateľmi rešpekt. Na ňu začal vyvíjať nátlak, keď mu manžel a ani syn
nemohli nič splácať, aj podľa toho, ako sa vyjadril na jej syna, že „zavesí za vajcia a nechá ho zlynčovať"
a keď to povedal jej ako matke, tak synovi hovoril určite iné veci. Hanbili sa to povedať, aj sa báli, ale
ich vlastní pracovníci ich varovali a upozorňovali ich ako rodičov, že nevedia prečo T. udržiava kontakty
s pánom C.. Vedeli, že je to kvôli peniazom, pretože ich navštevoval vo firme skoro každý týždeň kvôli

inkasovaniu peňazí, pracovne nemali niekoľko rokov nič spoločné, pred sklad chodil po pracovnej dobe,
lebo vedel, že vtedy sa vracajú z rozvozu vodiči, ktorí vždy nosili z trás tržby. Bola svedkom, keď jej syn
pravidelne obvolával vodičov, o ktorej sa asi vrátia a koľko asi budú mať peňazí. Keď bolo málo peňazí,
tak T. sa doslova bál, že aký krik dostane od pána C. keď zistí, že mu odovzdal malú tržbu. Pre skladom
ho videli vodiči bežne, ale netušili o čo vlastne ide. Keď už nerobila vo firme, čo bolo v r. 2007 a nastúpil

do firmy Ing. W. T., ktorí je veľmi dobrý známy jej sestry a pravidelne informoval jej sestru, čo sa vo firme
deje. Sestra podniká v tom istom ako oni, navštevovali ju tí istí obchodní zástupcovia ako ich. Hanbila sa
a ťažko znášala, keď sa jej obchodní zástupcovia zdôverovali, že čo sa stalo s firmou, že im neplatíme
a meškáme s úhradou. Pán W. v jeden deň zavolal jej sestre a povedal, že v tento konkrétny deň, vo
februári 2007 vyplatil pánu C. okolo 210-tisíc korún, lebo T. nebol vo firme, ale keď požadoval doklad o

prevzatí peňazí, tak pán C. to odmietol. Povedal mu, že sa jedná iba o úrok. Moja sestra jej okamžite
zavolala, či je informovaná čo sa deje. Až vtedy pochopila, že kde išli peniaze a aké obrovské sumy
išli za tie roky a prečo tak dopadli. Vtedy prišla domov a manžel a syn vyšli s pravdou von a všetko jej
povedali, koľkokrát za jednu jedinú pôžičku, ktorú zobrali, mal pán C. preplatenú. To už vedela, že to
musí zastaviť bez ohľadu na to, že aj tak už boli na konci.

Na záver sa vyjadrila k pôžičke z 24.10.2002 s tým, že o tejto pôžičke sa dozvedela od manžela a syna,
to bolo veľmi dávno. Pôžička bola uzavretá na 3 roky a splátky boli 62.500,- Sk mesačne, manžel stále
upozorňoval, kedy nesmú ísť peniaze na iné úhrady, lebo pôjdu pre pána C.. K pôžičke zo dňa 2.1.2007
sa vyjadrila v tom, že syn im ju dal podpísať ako svedkom až dodatočne a vravel, že je to pre potreby
pána C., lebo žiadne peniaze neboli vyplatené. O pôžičke z 9.12.2005 medzi spoločnosť SAB s.r.o. ako

dlžníkom na sumu 1 milión o tejto nevedela. Dodatočne sa o tom dozvedela až keď sa to prevalilo v r.
2008, keď všetko začala riešiť súdnou cestou.
V spoločnostiach SAB s.r.o. a v spol. Van plus s.r.o. bola stále konateľka, ale mali rozdelené
právomoci medzi synom a ňou. Ona mala na starosti objednávanie tovaru, dílerské objednávky, sklad,vzorkovňu, reklamácie, jednanie s obchodnými zástupcami. O finančných operáciách rozhodoval T.
spolu s manželom. Manžel robil účtovníctvo. Manžel konateľom nebol.
Pri ďalšom výsluchu potom svedkyňa uviedla, že Van plus založili preto, že prešli na zmenu predaju

tovaru, čiže distribúciu a na predaj tovaru nemali už svojich obchodných zástupcov ako bolo v spol.
SAB..., ale tovar sa začal predávať cez Van, tak sa volali autá, kde si šoféri sami rozhodovali, čo naložia
do auta, mali registračné pokladne, sami si hľadali zákazníkov aj sami vyberali peniaze, pričom to boli
to p. U. a p. W.. To boli dvaja ľudia, ktorí sa venovali tomuto spôsobu predaja. Tým že firma SAB už
nemala dostatok finančných prostriedkov, nechceli predávať tovar cez faktúry. Cez tieto Vany sa peniaze

inkasovali ihneď. Tento spôsob predaja prevzali s minuloročných skúseností, keď obchodovali s firmou
Henkel a firma Henkel zaviedla tento spôsob na trh.
Ďalej svedkyňa sa vyjadrila k spol. Van ..., s tým, že rozhodujúcu pozíciu v nej mal jej syn a keď nastúpil
Ing. W., mal silnú pozíciu. Manžel a ona už prakticky nefigurovali vo firme.
Svedkyňa sa vyjadrila aj k tvrdeniu svedkyne U., že aj ona vyberala peniaze pre OP (C.) s tým, že je to
možné, pretože tak často mu vyplácali peniaze, mohla pýtať od nej peniaze pre neho, ale určite to bolo

vtedy, keď nebol prítomný jej syn vo firme, pretože ona osobne mu peniaze nevyplácala.

Svedok a poškodený T. U. vo svojej výpovedi, uviedol, že v roku 1998 nastúpil do firmy, vtedy otec
podnikal ako fyzická osoba s tým, že on tam pracoval aj v úlohe dílera a skladníka a na iných funkciách,
ktoré boli vo firme, dá sa povedať na zaučenie. Následne na to v r. 1999 čiastočne pomáhal aj v

administratíve, čo sa týka objednávania tovaru a pomáhal otcovi. V roku 1999 otec dostal pôžičku v
sume 2,5 milióna korún od pána C.. Iniciátorom tejto zmluvy bol pán C., on vyhotovil zmluvu. Táto zmluva
bola bez úroku. Od obdobia, októbra 1999 až po obdobie r. 2002 pán C. pravidelne navštevoval sídlo
spoločnosti a poberal úrok 3 percenta mesačne, 75 tisíc korún, ktoré mu odovzdával jeho otec. O
financie požiadal v tej dobe jeho otec.

Potom následne na to, po troch rokoch, otec to prepočítal, že z ich strany táto pôžička bola kompletne
splatená a došlo aj k preplateniu pôžičky vo výške 200-tisíc korún.
Otec sa ohradil k tomu, že pôžička je vlastne splatená, tak pán C. naznačil otcovi, že do tej doby boli
platené len úroky z omeškania a kompletná istina a že vlastne nie je splatená vo výške 2,5 miliónov
korún. Následne na to sa vlastne medzi nimi tieto vzťahy vyostrili. V roku 2001, bola založená spol.

SAB s.r.o., kde figuroval ako konateľ spoločnosti, aj s mamou. Následne na to pán C. prišiel s ďalšou
zmluvou o pôžičke, ale to už bolo na spol. SAB s.r.o., bolo to niekedy v roku 2002 presne si nespomínal.
Pán C. začal na neho vyvíjať nátlak, vlastne si ošetroval úroky, ktoré poberal počas celej tej doby. S
tým, že vlastne táto pôžička nebola reálne vyplatená ako spoločnosti SAB s.r.o., potom následne on
v priebehu ďalších rokov až do roku 2008 mu vyplácal 2,5 percentné úroky mesačne za spoločnosť

SAB s.r.o.. s tým, že všetky tieto úroky pán C. si odo neho vynucoval nátlakom a vydieraním. Na otázku
„ako mal prebiehať nátlak, vydieranie zo strany pána C., bol vyvíjaný nátlak aj na iné osoby?" svedok
uviedol, že „od roku 2002 od tej pôžičky ktorá bola daná pre spoločnosť SAB s.r.o. bol vyvíjaný nátlak zo
strany pána C. hlavne na moju osobu a otca". Na ďalšiu otázku „Akým spôsobom?" svedok uviedol, že
„často argumentoval pri vyplácaní úrokov, že v prípade neplatenia daných úrokov má nejaké kontakty,

nejakých ľudí v Poprade, v Košiciach, na Ukrajine a že tí budú vedieť, akým spôsobom budú môcť
vymôcť peniaze. Ďalej z jeho strany boli aj časté telefonáty, časté SMS. Keď mám byť konkrétny, v
prípade nevyplatenia danej sumy, že ma zavesí za vajcia do prievanu, takisto mi vyvolával vo večerných
hodinách. A pripomínal sa mi, že treba platiť úroky".
Peniaze (úroky) dával jednorázovo v hotovosti s dohodnutým termínom 10 ak nemal peniaze tak aj na

2-3-krát. Parkrát sa stalo, že to bola aj na osobný účet, doklad od toho nemá. K splateniu prvej resp.
druhej pôžičky nikdy nedošlo, keďže od pána C. neboli poskytnuté peniaze. To, že peniaze sa vyplácali,
písalo sa to do nákladov, že sa vyplácali pánovi. C. úroky, pričom išlo o peniaze firmy. Účtovníctvo vo
firme mu viedol jeho otec. Na otázku či to ten niekde evidoval, svedok uviedol, že „ja to neviem povedať,
myslím, že dával tie peniaze do pokladne". Peniaze tam nie sú fyzicky.

K ďalším zmluvám z rokov 2005-2008 uviedol, že následne na to, to bolo v r. 2004 bola založená
spoločnosť VAN plus s.r.o. kde taktiež figuroval ako konateľ spoločnosti. Spoločnosť SAB s.r.o. sa z
dôvodu vyplácania úrokov dostala do krachu. Následne na to ako bola založená spol. Van plus, pán
C. prišiel so zmluvou s tým, že už bola na spol. VAN plus. Ani táto zmluva o pôžičke pánom C. nebola
vyplatená. A ďalej v splácaní úrokov pokračovala tá spoločnosť Van plus. Aj tieto zmluvy boli podpísané

pod nátlakom a vydieraním. Ďalej uviedol, že k fyzickému útoku nedošlo. Párkrát sa prezentoval pred
predajňou na Exnárovej ulici (roky 2007-2008). Pán C. prišiel párkrát pred predajňu s divnými ľuďmi,
tých ľudí ale nepoznal. Dával najavo nejakú tú svoju silu. Obžalovaného sa bál už dlhšiu dobu. O tom
sa rozprával iba s rodičmi keď boli prvé problémy, čo bolo pri druhej pôžičke v r. 2002. Rodičom uviedol,že pán C. na neho tlačil a vyhrážal sa, aby došlo k podpisu týchto zmlúv o pôžičke. Oni tomu nechceli
veriť, ale potom následne aj jeho otec sa o tom presvedčil. Pán C. párkrát otcovi naznačil, že mu dá ruky
nohy polámať, keď sa nebudú plniť veci, ktoré pán C. požaduje. Na otázku „z akého dôvodu ste nešli

na políciu?" svedok uviedol, že „ja som osobne mal strach z pána C.. Neviem, ako obchodný zástupca
spol. Palma Tumys, keď chodil, mal nie také bežné zvyky s tým, že prišiel na motorke robiť objednávku,
prišiel s reťazami, že už v tom období ako mladistvý som ho vnímal tak trošku ináč". Bol svedkom a
videl párkrát ako pán C. mal v aute sekeru, aj nejaké iné veci. On to vnímal ako nejakú formu výstrahy.
Ukazoval to. Čo pri tom hovoril si nespomínal.

Ďalej uviedol, že spol. SAB..., bola odpredaná, nevedel však komu, predaj obstarával obžalovaný C..
Na prvej zmluve je podpísaný jeho otec. Následne pri zmluvách pre spol. Van plus a SAB s.r.o. podpísal
tieto zmluvy on a aj otec s mamou. Pán C. trval na tom a tlačil na neho aby boli podpísaní aj rodičia.
Na otázku „Od r. 1999 teda došlo k uzavretiu prvej pôžičky medzi pánom C. a pánom Ing. T. U. na
sumu 2,5 mil. korún, kto inicioval uzavretie tejto zmluvy a prečo?" svedok uviedol, že „V tom období to
stretnutie myslím, že inicioval pán U., a myslím, že to bolo tak, že otec to nespomínam si presne, otec sa

bavil s pánom U. o nejakých peniazoch, pretože sme sa sťahovali do nových priestorov, inicioval pán U.,
že pán C. by vedel poskytnúť nejakú sumu peňazí. Ale v tom období aj som to ešte tak nesledoval, tak
neviem". Táto zmluva bola plnená, prišli peniaze od obžalovaného. Peniaze sa použili na nákup tovaru
a aj na rekonštrukciu priestorov. Keďže sa sťahovali do nových priestorov, nepamätal si to presne.
Spoločnosť Van plus tieto pôžičky neevidovala vo svojom účtovníctve, keďže neboli vyplatené.

Na otázku „V roku 2008 došlo ku splateniu pôžičky medzi spol. Van plus s.r.o. a pánom C. na sumu
milión korún. Je to Váš podpis?", k tomu svedok uviedol, že „tento podpis môže byť môj, ale môže
a nemusí byť môj".
K príjmovému pokladničnému dokladu, ktorý je vyhotovený na prijatie sumy milión korún, ktoré mal
prevziať obžalovaný, k podpisu uviedol, že môže to byť jeho podpis.

Ku dňu 26.6.2008 kedy mal vrátiť obžalovanému milión korún na základe potvrdenia, k podpisu uviedol,
že „to si už nepamätám. Podpisy vyzerajú ako moje, ale tieto potvrdenia som ja v živote nepodpisoval".
Potvrdil, že pri zmluve o pôžičke uzavretej medzi obžalovaným C. a ním z roku 2007, že je tam jeho
podpis aj pečiatka.
Ďalej potom sám uviedol, že „čo sa tých potvrdení týka, ja predpokladám, že pán C. si ich vyhotovil v

r. 2009 a tie potvrdenia ja som nikdy nepodpisoval a je mi divné, že podľa týchto potvrdení, pánovi C.
vyzerá, že by mala spol. Van plus vyplatiť 2 milióny korún. V tom období spol. Van plus mala kompletne
zablokovaný účet exekúciou v hodnote 60 tisíc €, ďalej spol. Van plus v tom období, jej mesačný obrat
sa hýbal okolo 100 tisíc korún mesačne. Vtedy som zamestnával jedného zamestnanca a mesiac na
to, ja akože som vyplatil pánovi C. peniaze, z dôvodu neplatenia nájmu mi boli zablokované priestory.

Takže spol. Van plus nemohla a nemala žiadne financie na to, že by bola toto schopná vyplatiť. Ďalej si
myslím, že pán C. si tieto potvrdenia pripravil na obhajobu toho, aby zdokladoval, skadiaľ mal peniaze
pre mamu tých 2 miliónov korún, ktoré jej mal poskytnúť v auguste 2008".
Na záver sa vyjadril ku kúpe vozidiel s tým, že Jaguár bol kúpený v r. 2007 s tým, že iniciátorom bol
obžalovaný C., že si zobral nejakú províziu, že sa podieľal na predaji, auto zabezpečil pán Y., vybavil

ŠPZ, vybavil aj akontácie, aby sa zbavil auta. Polovičku akontácie zabezpečil predajca s tým, že sa mu
aj táto suma vrátila. Obžalovaný bol prítomný. K vozidlu BMW uviedol, že je rozdiel, keď sa podniká
s ťarchou pána C. a bez ťarchy. BMV bolo kupované v roku 2009 v šiestom mesiaci, s akontáciou im
pomohla mamkina sestra.
K evidencii tak ako je uvedená na čl. 491-492, svedok uviedol, že to je evidencia, ktorú robil pán W.

s tým, že sú tam vyberané peniaze, ktoré vyberal pán W. priamo z pokladne pre pána C.. Niekedy sa
stalo, že dal peniaze aj priamo pánovi C., keď on nebol prítomný. Ale väčšinou to bolo takým spôsobom,
že pán W. vybral peniaze z pokladne, odovzdal ich jemu a on ich odovzdal pánovi C.. K skratkám „junior
a OP" uviedol, že junior je on a OP je C.. Svedkom toho, že peniaze sa vyplácali bol pán U. a dvakrát
peniaze vyplácala sl. S..

Svedok a poškodený bol potom vypočutý ešte raz, pričom vo svojej výpovedi uviedol, že trestnú činnosť
neoznámil preto, lebo mal strach, následne to spustila vlastne mama. Stretávali sa iba na firme. Ďalej
uviedol, že bol 2-krát trestne stíhaný. Za uprednostňovanie veriteľa raz a druhýkrát za krátenie dane.
Bola na neho aplikovaná amnestia. K trestnému činu nezaplatenie dane uviedol, že do tej situácie ho
dostal obchod, ktorý robil spoločne s pánom C.. Jednalo sa tam o nákup linky cez firmu Marset s.r.o.,

kupovala ju spol. Van plus a predávala ju pánovi C.. Jednalo sa tam o to, že iniciatíva toho obchodu
vyšla zo strany pána C.. Celá podstata obchodu bola tá, že vlastne spol. Van plus už nedisponovala
peniazmi tým pádom pán C. prišiel s nápadom, že aby firma mala nejaký obrat, teda spol. Van plus
následne na to mala požiadať banku o úver, to bol plán pána C., aby naďalej mohol ťahať peniaze zospoločnostiVanPlus.SpoločnostiVan...,bolavyplatenásumaasi5miliónov.Štátudaňnebolauhradená
z dôvodu platobnej neschopnosti. Spoločnosti Van ..., boli zablokované priestory. Vedeli sa však dostať
k administratívnym priestorom. Nútil ho k tomu obžalovaný C. s tým, že robil na neho osobný nátlak.

Chodil priamo za ním do skladu a povedal, že pozná nejakých ľudí, ktorí ho prinútia aby to urobil.
Na otázku „viete uviesť, prečo ste tieto skutočnosti neuviedli v roku 2008, keď ste boli vypočúvaný pred
vyšetrovateľom v tejto veci?" svedok uviedol, že „v roku 2008 som k tomu nebol vypočúvaný".
Osobu pod menom L. V. pozná, keďže obchodovali spolu a pán V. dal na neho trestné oznámenia za
zvýhodňovanie veriteľa. V súvislosti s tým potom uviedol, že podľa ich dokladov tam boli zdupľované

niektoré doklady. Podľa ich dokladov mali uhradené faktúry.
Tak isto pozná osobu pod menom L. W.. Tento im v minulosti dodal metly, prachovky, obchodovali spolu
a aj tam došlo k zvýhodňovaniu veriteľa.
Na otázku „viete uviesť aj prečo došlo k zvýhodňovaniu veriteľa?" svedok uviedol, že
„boli platené nejaké faktúry pred splatnosťou". Jemu faktúry uhradil. Vzhľadom k tomu v akej boli
finančnej situácii, tak neboli schopní hradiť faktúry riadne a včas. Pán V. a pán W. ho nenútili zaplatiť,

nevyhrážali sa mu.

Svedok P. X. vo svojej výpovedi uviedol, že „o tejto veci mi bolo známe, o čom budem vypovedať, asi
pred týždňom", o žiadnej pôžičke nevedel, vo firme robil 15 rokov od roku 1993 do roku 2008 a odišiel
ako posledný zamestnanec. Firma mala prvý názov SAB, potom SAB s.r.o. a potom Van plus s.r.o..

Pracoval ako skladník na časti pracie prostriedky a toaletný sortiment. Jedného času vykonával funkciu
vedúceho skladu spolu s pani U.. Ona mala na starosti kozmetiku a aj drobný tovar a on sa zaoberal
objednávkou čistiacich prostriedkov a hygienického tovaru. Sprvoti stretával pána C., videl jeho auto
čiernej farby Land Rover, bolo to sporadicky, ale keď sa presťahovali, celkovo sa sťahovali 6-krát, tak pri
štvrtom sťahovaní na Vranovskej ulici, videl auto častejšie, nestýkal sa s ním osobne, ale až v poslednom

obchode „Hruška" sa osobne stýkali, pretože bol v sklade sám, všetci zamestnanci boli už prepustení,
na vlastnú žiadosť.
Na otázku či vie povedať účel návštev obžalovaného C. svedok uviedol, že on mal taký dojem, že ide
o priateľský vzťah s pánom T.. Oni vždy niečo riešili, chodili aj po pracovnej dobe do Hypernovy do
reštaurácie. Raz si všimol, že pán C. prevzal nejaké peniaze, o akú čiastku išlo to nevedel. Nevedel

ani prečo bola táto čiastka vyplácaná. Pán C. tam chodil častejšie, ale keď videl jeho prítomnosť, tak
T. si vypýtal zboku zo skladu. Do priestorov firmy vždycky chodil sám. On ich nechcel rušiť, nevedel
čo je vo veci. Na T. U. nevidel žiadnu zmenu po návšteve, nejakú takú traumu alebo že by bol nejako
psychicky rozladený.
Na otázku aký bol dôvod návštev pán C. svedok uviedol, že priateľský. Nebol svedkom ani toho, že

by si vzájomne požičiavali peniaze.
Pán C. pomohol spoločnosti, zapožičal pre T. U. auta Van Peugeot, resp. Citroen. Čo bolo na tom
poslednom šiestom stanovišti. Svedkom vydierania alebo vyhrážok nebol.
Na záver sa vyjadril aj k tomu prečo skrachovalo podnikanie rodiny U. s tým, že podľa jeho osobného
názoru firma stratila z takých 40-50 percent odchodom firiem Monlitz a Henkel. Ale aj tak našli určitý

sortiment, ktorý sa obracal, aj tak oni nemohli pochopiť, kde sa tie peniaze strácajú. Z 21 zamestnancov
postupne ľudia odchádzali, až postupne zostal sám.
Na otázku predseda senátu svedok uviedol, že pred týždňom sa stretli s pani U. a pani U. mu povedala,
že zobrala pôžičku od pána C. a hrozí jej strata bytu. To bolo všetko, o čom sme sa rozprávali. Pamätá
si ju ako veselú ženu a v tej dobe bola vystresovaná.

Svedok Ing. H. J. vo svojej výpovedi uviedol, že pani U. poznal od roku 1989, keď nastúpil po škole do
zamestnania vo firme Drobný tovar Prešov. Od r. 1992 odišiel do súkromnej sféry a plynulo pokračoval
v spolupráci s firmou U., potom SAB s.r.o. a potom Van plus s.r.o.. V roku 2008 sa spolupráca ukončila.
Do roku 2006 spolupráca prebiehala bez problémov, on bol dodávateľom a oni platili za faktúry bez

problémov. Až potom v polovici r. 2006 začali platobné problémy firmy SAB s.r.o. a následne aj Van plus.
O týchto skutočnostiach má aj výpis pohľadávok a záväzkov medzi ich firmou Benimex a SAB a potom
medzi Van plus. Aj keď sa dohodli so synom U. mladším, povedal, že musí zaplatiť niečo iné. Buď prišiel
na firmu a tam mu to oznámil, zavolal telefonicky alebo povedal, že sa stretneme pri tej a tej banke
a vyberie a že mu zaplatí alebo počká na dílera, ktorý sa vráti z cesty, ktorý bol s tovarom a nakoniec

mu povedal, že musel zaplatiť niečo iné. Niekedy zaplatil faktúry spätne so starým tovarom čiastočne,
ale vyžiadal si nový tovar, ktorý mu dodal a tak sa ten dlh postupne navyšoval. Dôvody nezaplatenia
nekonkretizoval. Neodpovedal mi na otázku, čo je to iné. Priamo sa na to nepýtal. Stále povedal, žemusel zaplatiť nejaké väčšie čiastky, „ja som mal dojem nejakým väčším dodávateľom". On patril medzi
menších dodávateľov, takže jeho faktúry boli tým pádom menšie. Pána C. nepoznal.
Na otázku pani Ing. U. „aký dôvod som ti uviedla, prečo nestíhame platiť, že či máme niečo z minulosti"?

Svedok uviedol, že: „ja by som povedal, že dôvody som ja registroval, že ako boli z firmy Henkel, že
tá firma Henkel, ktorá bola ich hlavným dodávateľom, oni pre nich robili, tak akosi rýchlo odišla z tej
firmy SAB a vtedy začali problémy s tým, že Henkel nepouhrádzal spätne peniaze za tie služby a potom
museli zrušiť sklad na Košickej ulici a tak postupne začali tie problémy. Môže byť, že mi spomínala
nejakú pôžičku".

Na jej ďalšiu otázku „videl si auto pána C. pred našimi skladmi?" svedok uviedol, že „tie problémy, ktoré
vznikli, som si dával do súvislosti s mladým pánom U. s tým, že on mal z môjho pohľadu luxusnejšie
auto, ale tých áut sa tam pohybovalo viacej. U. junior mal Audi TT. Mama bola z toho sklamaná, že
načo je také auto, že je malé, neúčelné. Potom prešli a kúpili nejaký Jaguár, tak som sa chytil za hlavu
s tým, že ho presvedčil kamarát, že to auto je dobré. Neviem ešte aké iné autá tam boli. Viem však, že
to neboli ich autá, pretože oni mali Mazdu a nejaké malé auto".

Na otázku obhajcu „aký ste mal dojem z T. U. ako podnikateľa?" svedok uviedol, že „bol mladý, povedal
by som, že nemal ten podnikateľský pokoj a vedel, a to mňa dosť zarážalo, že ma tými peniazmi ťahá
za nos. On asi mal dôvod. Nevedel dodržať slovo". Na záver svedok uviedol, že nevedel posúdiť či U.
mladší žil nad pomery. Nevidel, aby čosi kdesi mali, získavali. Tá firma išla istým spôsobom dole.

Svedkyňa R. T. vo svojej výpovedi uviedla, že ona pracovala u pani U. asi v roku 2007, 2008 ako
predavačka v drogérii, na Exnárovej ul. č. 3, sem-tam na pokladni, keď bolo potrebné niečo nablokovať.
Bežne tržby preberali pani U. alebo pán U., aj mladší aj starší preberali tržby, k večeru, pred šiestou.
Väčšinou to boli pani U. a pán U. starší. Ale možnože, keď mal prísť tovar, tak pani U. buď zavolala
alebo prišla na predajňu, tak sa tieto peniažky dávali na tovar. Pani U. z tržby platila ten tovar. Tieto

peniaze sa zapisovali do zošita, dátum s podpismi. Do zošita sa väčšinou zapisovali denné tržby, takže
tržba sa odovzdala na podpis podľa toho, kto ju prebral. K listinným dôkazom na čl. 490-512 svedkyňa
uviedla, že ona písala do takého malého zošita. Tie sumy sú jej však povedomé, nebol to však ten zošit.
Ohľadom finančných problémov rodiny U., nikto sa jej nesťažoval, robila si svoju prácu a do takých vecí
sa neťahala, či im to vychádza alebo nevychádza. Pán C. tam prišiel asi 2-3 krát a to s tým, že prišiel,

zakýval na toho pána U. mladšieho, na T. a hovoril, že nech príde vonku, že idú na kávu. Nič iné. Prišiel
tam len na chvíľočku.

Svedkyňa Ing. T. C. vo svojej výpovedi uviedla, že pani U. je jej sestra a mali aj konkurenčné firmy
navzájom. Tak spoznala pána C., ako zástupcu firmy Palma. V r. 2003-2004 sa jej začali dostávať do

uší reči, že nestíhajú platiť faktúry, pretože mali spoločných dodávateľov, boli spoločné návštevy a tie
dodávateľské firmy sa jej začali pýtať, že čo sa s nimi deje. Bolo jej to záhadou, pretože robili oveľa lepšie
obraty ako ona zo začiatku, boli v rámci Slovenska a vlastne bývalého Československa, medzi prvými,
mali 2. a 3. miesto, točili väčšie množstvo tovaru čo sa týka objemu aj financií, preto neplatenie faktúr sa
jej zdalo absurdné. Jej kolegom bol pán Ing. T. W., ktorý s ňou pracoval asi 8 rokov. Po pracovnej stránke

si ho vážila, mal disciplínu v papieroch, bol jej priamym zástupcom a keď od nich odišiel a nastúpil
potom do firmy SAB s tým, že im chce pomôcť, pretože problematiku ovládal a tiež nechápal prečo majú
problémy. Prišiel ku nej už ako ich zamestnanec začiatkom roka 2007 a povedal jej, že prišiel na príčinu,
prečo stoja tak zle. Ako dôvod uviedol, že ho navštívil pán C., on mu mal odovzdať 210-tisíc slovenských
korún a keď chcel do dokladu - výdavkového dokladu uviesť dôvod, tak pán C. mu povedal, že nič sa

nebude písať, pretože to sú úroky. Pán W. jej to prišiel povedať s radosťou, že prišiel na príčinu, že
konečne objavil dôvod, prečo sú na tom tak zle, že sú asi vydieraní. Začal prepočítavať, ak mesačne to
vychádza na 210-tisíc korún, že to bolo za tri mesiace, tak že to muselo byť likvidačné pre firmu SAB.
Keď sa to dostalo do štádia, že sa to začalo riešiť súdnou cestou, prišiel za ňou pán. W. s tým, že
to ona zle pochopila. Vedela o tom, že jej sestra povedala, že to bude riešiť súdnou cestou. Boli tam

predvolaní, snažil sa ju presvedčiť, nie násilím, len vsugerovať jej to tak nejako, že ona to zle pochopila.
Vzhľadom na to, že som s ním sedela v kancelárii dlhé roky, veľmi dobre mu rozumela, veľmi dobre ho
pochopila a chápala, že sa chcel z toho dostať von. Potom si spomenula aj na roky predtým, keď boli
spolupracovníci, robili dennodenne v kancelárii, on jej dával sem-tam rady ako do života a medzitým boli
aj tie, že sa nemá miešať do vecí, ktoré sa jej netýkajú, nemiešať sa do sporov, ktoré sú nebezpečné.

Popri svojej sestre si zažila skutočné peklo, pretože z milých dodávateľov, kým sa kupovalo, sa stali
keď sa neplatilo hyeny z ľudí, ktorí sa im predtým milo prihovárali sa stávali nepriatelia, v bytovke im
povedali, že nemajú čo rozhodovať na schôdzach, pretože to nie je ich byt. Reči sa šíria veľmi rýchlo.
Na ulici ju zastavovali ľudia, pýtali od nej peniaze (so sestrou sa veľmi podobajú). Sestra nemala čojesť, keď sa prešlo na euro, dávala jej 2 eurá, aby mala čo jesť. Už v roku 2007 videla pána U. T. v
Hypernove, stretával sa tam s pánom C.. Na pár minút odišiel vždycky do jeho auta a T. jej povedal, že
mu odovzdával peniaze a raz jej ukázal keď išiel, len tak stočené. Nepovedal jej za čo boli tieto peniaze.

Aj pán U. aj T. U. mlčali, nechceli nič povedať. Jeden večer zavolal jej synovi pán C., či nechcú kúpiť byt
a záhradu pani U.. Zavolala sestre, či má o tom vedomosť. Povedala jej že nie, bola zhrozená. Toľké
peniaze koľké oni zarábali. Nič nemajú, mali byt za socializmu. „Museli peniaze utekať veľkou dierou,
niet iné zdôvodnenie, ja nenachádzam slov". Z pána C. má strach, lebo vie o určitých veciach, ktoré
sa netýkajú prípadu a aj napriek tomu si stojí za tým, čo hovorí. Keď sa pýtala pána U., že prečo stoja

tak zle, odpovedal jej, že raz jej to povie. Zrejme sa hanbil za to, že takú hlúposť urobil, nezmyselné
pôžičky, že pristúpili na to, že sa bál, že ustupoval donekonečna, dokedy? Psychický stav jej sestry bol
tak biedny, že ani nechcela ísť k lekárovi, lebo nemala zaplatené zdravotné odvody. Tak jej vytvorila
pracovné miesto v jej firme. Nemala vedomosť o tom, že by obžalovaný C. prišiel pred firmu jej sestry a
demonštroval sa spôsobom ňou opísanom na jej sestru. Na záver potom uviedla, že sestra jej povedala,
že mali pôžičku, ale ona nevedela o vydieraní. To až potom neskôr. Presný dátum nevedela. Vyjadrila sa

aj k tomu aké auto mal Sabol mladší s tým, že to bolo Audi TT, potom mal Jaguára a potom BMV. Kedy
autá boli kupované to nevedela, ale BMV bolo kupované asi 2-3 roky dozadu. Spoločnosti P. L., U. s.r.o.,
boli riadené tak, že oni to mali podelené tak, že sestra objednávala tovar a „riadil pán starý a mladší, v
akom pomere to neviem". Ohľadom vydierania uviedla, že mne nič nehovorili, až keď to vypuklo, keď
bola vypočúvaná, vtedy to začalo naberať kontúry vydierania. Ona sa o tom dopočula v roku 2007 od

pána W. a potom sa začala s tým zapodievať a dávať dokopy všetky tie prípady.
Na otázku obžalovaného „kedy vy ste ma videla v Hypernove s T. U., že som mu dával peniaze",
svedkyňa uviedla, že „neviem povedať, kedy som ich videla. Bolo to v tom čase, keď mali predajňu na
Exnárovej ulici".
Na otázku obhajcu „ste v príbuzenskom pomere s pani U..? Od r. 2010 koľkokrát ste sa bavili o tomto

prípade v rodine?" svedkyňa na to uviedla „často. Lebo sme sa ako rodina hanbili, to nebolo ako
skúmanie prípadu, bola to ako ťarcha. Pretože vždy bol nejaký problém, vždy niekto volal, to bol kameň
na celej našej rodine. Mňa sa to bezprostredne veľmi dotýka".

Svedok I. U. vo svojej výpovedi uviedol, že pracoval v obidvoch spoločnostiach (SAB... a P. plus ...).

Nepamätal si obdobie, pracoval tam ako obchodný zástupca a tiež ako vodič. Mal na starosti rozvoz
tovaru. Za majiteľov firmy považoval pokiaľ to bolo v U., bol to pán U. starý a pani U. a vo P. plus T.
U. s pani U.. Ohľadom odovzdávania peňazí potom uviedol, že kto bol prítomný z majiteľov tomu ich
odovzdal. Či už T. U., T. U. alebo sem-tam aj pani, ktorá mala na starostil fakturáciu - N. S.. Ohľadom
využívania peňazí uviedol, že v danom momente si myslel, že na nákup nového tovaru, pretože bol

nedostatok tovaru. Nevedel o tej celkovej situácii. Dneska vidí situáciu inakšie ako vtedy, pretože nemal
vedomosti o daných problémoch. Že sa dostali do finančných problémov a že mali čosi s bytom, že
majú a že dôsledkom a príčinou toho všetkého mal byť pán C.. Dozvedel sa to od T. a T. U.. Pána C.
osobne nepoznal, iba o videl v kancelárii a pohybovať sa v areáli firmy, raz mesačne alebo raz týždenne,
presne to nevedel, počas doby čo tam pracoval. Pána C. tam stretával samého. Ohľadom vzťahov

uviedol, že vtedy si myslel, že je to nejaký pracovný vzťah, že majú medzi sebou nejaké obchody, tam sa
pohybovala spústa ľudí, chodili tam obchodní zástupcovia, ktorí ponúkali tovar. On si myslel že to bolo
skôr tak. Stalo sa, že T. U. telefonoval, aby prišli skôr, že potrebuje peniaze. Všimol si, že v sklade bol
pán C., keď T. preberal peniaze. Osobne nevidel, aby bol M. U. odovzdával peniaze pánovi C.. Nevidel
ani nejaký nátlak, vyhrážky a pod.

Svedok T. L. vo svojej výpovedi uviedol, že pána C. pozná niečo viac ako 12 rokov. Sú dobrí známi,
poznajú sa aj po pracovnej aj po osobnej stránke. V minulosti mali spoločné firmy, obchodné aktivity.
Stretávali sa niekedy aj na dennej báze. Mali blízko seba kancelárie na ulici. Peniaze si nepožičiavali. K
vzťahu k U. sa nevedel vyjadriť. Týchto nepozná. Jedenkrát bol svedkom odovzdávania peňazí medzi

nimi, niekedy v roku 2008, na Jarkovej ulici pred notárskym úradom JUDr. H.. Za čo to bolo nevedel,
keďže pani U. si prisadla do auta. V tom čase ju čakali pred notárskym úradom, z ktorého ona vyšla,
prisadla do auta a dávala pánovi C. nejaké papiere. On si ich prevzal a dal jej peniaze, vo výške 2
miliónov korún, asi v päť tisíckach. V priestoroch firiem P. plus... a U. s.r.o., nebol. Ohľadom vyhrážania,
uzatvárania pôžičiek nemal vedomosť. Ohľadom kúpi bytu uviedol, že to bolo preto lebo v roku 2009 sa

oženil. Za byt zaplatil 70.000,- € a peniaze mu potom obžalovaný C. vrátil.

Svedok L. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že s pánom C. sa pozná dlhšiu dobu, presne uviesť nevedel, ale
asi 8-10 rokov. Stretávali sa sporadicky, občas za účelom obchodných vzťahov, prenajímal mu nejaképriestory, odpredal mu motorové vozidlo, a keď chodil do servisu, tak sa sem-tam rozprávali. Zhodnotil to
akopracovnývzťah. Mohlosastať,žebysastretlivaute.Živilsaresp.obchodovaltak,žezabezpečoval,
dokladal tovar do obchodných domov. O tom, že by tento bol požičiaval peniaze o tom vedomosť nemal,

ani nemal vedomosť o tom, že by tento bol obchodoval s rodinou U.. Nespomínal si, že by obžalovaný
bol podpísal záložnú zmluvu s rodinou U.. Nemal vedomosť ani o žiadnom byte, nespomínal si na to.
Pozná rodinu U., nie však podľa výzoru, pretože od jednej z jeho spoločností kupovali motorové vozidlo,
kde mali ich firmy sídlo to nevedel. Pozná aj T. L. z pracovného a obchodného styku. Osobu G. W.
pozná iba z videnia.

Ďalej uviedol, že určite nejaké pôžičky boli avšak nespomínal si presne, kto komu požičiaval. Boli k tomu
aj písomné zmluvy. Zdalo sa mu, že boli o tom potvrdenia. Na záver viedol, že poškodený U. ml. kupoval
od neho auto zn. Jaguár. Kto zaplatil prvú splátku to nevedel. Ohľadom nejakých Ukrajincov uviedol, že
prišiel s nimi do styku, keďže im predával tovar. V spoločnosti (obchodnej) C. s Ukrajincami nebol. Ani
nevedel, že by tento mal styk s Ukrajincami.

Svedok T. U. vo svojej výpovedi uviedol, že pracoval u nich osem rokov, najprv bol zamestnancom spol.
firmy U. a potom P. L. s.r.o., ako obchodný predajca, predaj z auta priamo. Peniaze odovzdával vedeniu
firmy, buď to pánovi U. alebo pani U. a to každý týždeň. Nevedel presne, „priebežne to bolo povedané
ako vo vzduchu, že majú nejaký dlh a musia vracať tieto peniaze späť, zhruba asi 3-4-krát mi volal T. na
telefón, kde som, kedy prídem, že potrebuje dať, že ho niekde čaká, nerozchyrovali sa kde, kto a jak, ale

vedelo sa, že majú nejaký dlh". Bolo to niekedy okolo roku 2005-2006. O výške sa vôbec nehovorilo,
meno bolo spomínané P., „tak sa mi marí", nespomínal si na meno, ale pred firmou občas stál Landrover
(komu patril to nevedel) a riešila sa nejaká vec, boli naháňané peniaze, o ktorej príde a v akej výške má
tržbu. Patril však tomu kto chodil po peniaze ku nim. Pána osobne nepoznal ani ho nevidel. Myslel si,
že to auto patrilo jemu. Že by niekomu poškodení odovzdávali peniaze to nevidel. M. U. sa mu zmienil

o tom, že má požičané peniaze. Bolo to niekedy v rokoch 2005-2006. Na čo ich použil to nevedel. O
tom, že boli vydieraní to mu spomínal T. U., že je problém, že ten pán, čo od neho majú peniaze ich
jednoducho tlačí, ale bližšie sa mu T. k tomu nevyjadroval. Nevidel ani, že by sa obžalovaný domáhal
vydieraním, alebo v prítomnosti iných osôb peňazí.
K úpadku firiem uviedol, že „ja si myslím, že možno práve tie pôžičky, možno zle investované peniaze, je

to môj subjektívny dojem, ja si nedovolím povedať preto a preto, je mi ťažko určovať dôvod. Dosť veľký
problém boli výpadky tovaru, chýbal sortiment, ktorý bol na trhu požadovaný, ďalšie dôvody, neviem
povedať. Ja z pohľadu predajcu chýbalo veľa vecí, po ktorých bol dopyt".

Svedok G. W. vo svojej výpovedi uviedol, že poznajú sa asi 15 rokov s obžalovaným a sú kamaráti.

Ohľadom pôžičiek nevedel nič. Nebol ani s obžalovaným v firmách U., vedel o tom, že otec tam pracoval.

Svedkyňa N. U. vo svojej výpovedi uviedla, že vo firme pracovala ako zamestnanec. V rokoch 2001-2008
ako operátor v sklade. Náplňou práce bol výdaj a príjem tovaru. Preto aj prijímala peniaze od zákazníkov
za tovar do pokladne, potom od ich zástupcov odovzdávali jej tržby, ktoré získali od odberateľov a

vyplácala taktiež faktúry dodávateľov. K postupu uviedla, že na záver dňa alebo počas pracovnej doby
odovzdala tržbu z pokladne, viedlo sa to akýmsi denným pokladničným výkazom, kde sa udávali všetky
príjmy a výdavky. Pán U., pani U. a pán U. starší jej dávali výzvy s obsahom spočítaj mi peniaze a
odovzdaj ich tomu a tomu. Posledný rok (2008) to bolo aj pánovi W..
K listinným dôkazom na čl. 491-511 sa svedkyňa vyjadrila, že je to jej písmo a ide o denné výkazy.

K č.l 495, 496 spisu sa vyjadrila to bolo vždy, keď prišiel p. U. mladší a povedal jej daj mi 4.000,-
Sk príde pán C.. Tak si dohodli takúto skratku. Podpis je pána U. mladšieho. K zápisu „Výber Junior
(C.) úrok a podpis", uviedla je to isté ako v predchádzajúcom prípade, len suma je 19.700,-. Ona ako
dôvod to neriešila. Prišiel, vypýtal si peniaze, dala mu ich, nepýtala sa z akého dôvodu mu ich dal.
Pravidelné to nebolo, ale nevedela ako často to bolo. Obžalovaného C. videla vo firme samého, aj na

neho ukázala. Videla ho často. Jeho správanie bolo slušné. Niekedy raz do týždňa, niekedy dvakrát do
týždňa. Niekedy celý týždeň nie. Odovzdanie peňazí nevidela. Vždy sa to dialo mimo nej. Predo ňou
sa nerozprávali. Prišiel a odišli spolu do inej miestnosti. Keď vyplácala peniaze obžalovaný C. niekedy
bol na firme niekedy nie, stalo sa že pán U. odišiel s tými peniazmi preč. Pán W. keď vyberal peniaze
prišiel, zobral, odišiel, vedel pre koho sú. Jej zavolal pán U. linkou aby vyplatila tieto peniaze. Takúto

výzvu jej dával aj pán U. mladší, starší, či pani U.. Pán W. bol iba poslíček. Nevidela, nepočula, aby sa
obžalovaný C. zvýšeným hlasom, verbálne alebo iným spôsobom vyhrážal T. U.., Ing. U.. Nepamätala
si kto zaviedol skratku OP. Pamätala si, že obžalovaný dodával nejaký tovar, avšak nepamätám si aký.
Asi to bol drogistický tovar. Teoreticky mohli byť peniaze za tovar.Svedok Ing. Y. L. vo svojej výpovedi uviedol, že vie, že od pána C. pán T. U. si požičal nejaké peniaze,
bolo to asi na Košickej ulici, keď tam pracoval. Akurát to viem. O splácaní vedel to, že videl ako pán

C. bral peniaze od T. U.. Vedel o pôžičke, nejakých dva a dva a pol milióna. Vedel o tom, že pán C.
predával tovar firme, keďže robil obchodného zástupcu pre firmu Palma Tumys. Tohto tam videl asi 1
až 2-krát mesačne a väčšinou prichádzal ku konci zmeny.
Na otázku „máte alebo nemáte vedomosti o tom, aby tu prítomný obžalovaný osobne predával alebo
dával do skladu nejaký tovar?"? svedok uviedol: Nie.

Na ďalšiu otázku „pokiaľ by dodával, vedeli by ste o tom alebo nevedeli?" svedok uviedol „určite by
som vedel".
Na záver svedok potom uviedol, že keď obžalovaný robil pre Palmu ..., dostávali tovar, ale či to robil,
nevedel. Nevedel o tom, že by sa obžalovaný vyhrážal rodine U.. V tom období ho videl len samého.
Poznal pána U.. Bol veľký dobrák a veľmi dôverčivý. A na základe toho dopadla celá firma tak ako
dopadla.

Svedok H. C. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná vzťahy medzi týmito dvoma stranami. Pána C. hlavne
ako známeho T. U., videl ich párkrát pred ich firmou. Pána C. pozná aj trochu osobne, vedel, že potom
vznikol problém, že on požičal peniaze a oni mu tie peniaze nesplatili. Majú vlastne podobnú firmu ako
pani U., tak že spolu aj niekedy spolupracovali. Stamadiaľ aj vedel, že tam aj párkrát videl aj pána

C.. Nevedel uviesť čím sa zaoberal. On ho poznal prvýkrát ako obchodného zástupcu firmy Palma, ale
potom už tam nepracoval a nevedel čím sa zaoberal.
OdpánaW.sadozvedelniekedynajaralebozačiatkomroka2007,kedy užtentopracovalvofirmeSAB.
Prišiel do kancelárie k nim, prišiel troška šokovaný povedať, že asi prišiel na to, prečo firma SAB stojí na
tom horšie a horšie. Že si požičali peniaze od pána C. a musia mu platiť úroky. Vtedy sa mama pýtala o

aké čiastky ide, on spomenul asi 210-tisíc korún, asi 70-tisíc mesačne, čiže asi tri splátky po sebe mali
zaplatiť. Mama sa ho pýtala, že či má nejako vydokladované a on povedal, že pán C. mu to odmietol.
Ďalej uviedol, že U. sú jeho príbuzní a firmy P. plus, U. ich firme peniaze. Nevedel v akej výške.
Na záver potom uviedol, že on v tej dobe dobre vychádzal aj s pánom C.. Bol u neho doma a tam riešil
súdny spor, ktorý má on. Prišiel len na poradu k nemu. Lebo sa poznali a jeho bývalá priateľka bývala

tam kde pán C., náhodne sa stretli na parkovisku a medzi rečou mu spomenul jeho právny problém.
On mu vtedy povedal, že možnože mu vie poradiť, tak išli k nemu domov a sa rozprávali. V tej dobe
už oni nekomunikovali obe strany, začali trestné konania, tak už viac menej trošku sa dohovárali aj
prostredníctvom jeho. Už keď ten problém prerástol, tak mu pán C. volal, že či nechce kúpiť ich byt aj
záhradu. Snažil sa, že či by nemohli urovnať spor dohodou, ale každá strana mala na to iný názor.

Svedok Ing. T. W. vo svojej výpovedi uviedol, že Ing. U. pozná pracovne. V ich firme U. (vlastníkom
firmy U. bol U. starší), nikdy nepracoval ako zamestnanec. Pracoval pre nich na základe objednávok,
robil stavebné práce, mal živnosť, tak robil. A pár mesiacov pre nich robil ako živnostník obchodnú
pomoc alebo poradenstvo, také niečo. Už si nepamätal. Pomáhal im organizačne aj ako blízka osoba.

Pri organizácii. S peniazmi prichádzal do styku tak, že dohliadal na evidenciu, lebo tam bola pokladňa,
pokladník mu odovzdal denný výkaz, pohyb peňazí na konci pracovnej doby. Peniaze prepočítal a
zapísal. A na druhý deň sa dali do príjmu tie isté peniaze z predošlého dňa. Počas noci išli peniaze buď
do banky alebo sa platili faktúry, nepamätal si presne, ale vždy boli zabezpečené. Neboli to veľké sumy,
určite to neboli tisíce alebo desaťtisíce, lebo sa platili faktúry. On peniaze neodovzdával nemal povolenie

a vždy keď niekto peniaze prevzal, vždy sa to zapísalo. Stalo sa, že peniaze prevzal aj M. U., ale stále
keď ich prevzal, podpísal sa. Išlo to do mínusu. Nepamätal si, ale peniaze A. U. asi neodovzdával.
Na otázku: „odovzdali ste niekedy tieto peniaze aj nijakej inej osobe, pánovi T., T. a pani H. U.?" Svedok
uviedol, že „keď potrebovali dačo vyplatiť a brali z pokladne, muselo sa to zaevidovať a podpísať.
Aby sedel konečný stav". Účtovnú dokumentáciu vo firme, tú si vyhotovil sám, aby neboli problémy s

financiami. Aby bolo známe, kde ide každá koruna.
Svedok sa vyjadril aj k listinným dôkazom od č.l. 491-511. A k tomu uviedol, že na týchto listinách je jeho
podpis. Malo by to byť to, o čom sa rozprávali. K poznámke junior, svedok uviedol, že je to T. U.. To čo
je tam písané, je písané slečnou, ktorá robila v pokladni. Meno nevedel. K písanému textu, výber, junior,
výber..., svedok uviedol, že to bolo na vrátenie pánovi C.. Z akého dôvodu sa mali vracať peniaze pánovi

C., k tomu svedok uviedol, že to bola ich súkromná vec, mali nejaké peniaze vrátiť, on to rešpektoval.
Nevidel, aby si odovzdávali navzájom peniaze, ani ho to nezaujímalo, bola to ich osobná vec. On nikdy
neodovzdal peniaze, bol by z toho nejaký zápis. Nijakú zmluvu o pôžičke nevidel.Na otázku „z výpovede T. C. ako aj jej syna na minulom pojednávaní vyplýva, že ste mali odovzdať
sumu 210 tisíc Sk pánovi C.. Mali ste mu ich odovzdať osobne a pán C. mal odmietnuť proti podpisu,
že mali ste mu ich odovzdať len tak do ruky, pričom keď ste sa dozvedeli túto skutočnosť, tak ste mali

prísť za T. C. a povedať jej, že viete že ste prišli na príčinu čo je za úpadkom firmy U.? Dôvodom malo
byť odovzdávanie peňazí pánovi C.?" svedok uviedol, že „to povedala pani C.. Tak ako som povedal,
ja vždy bazírujem na tom čo vidím, ja tvrdím, že ja som nikdy pánovi C. peniaze nedal, vždy to išlo
cez pokladňu a tam je to zaevidované kto peniaze bral. Ja som pánovi C. nikdy peniaze nedal. Ani na
základe pokynu. Nepamätám sa. A kebyže sa stalo, určite by som dal oproti podpisu". Ďalej k tomu

uviedol, že z rozprávania niečo vedel, že mali požičané. Zmluvu nikdy nevidel a keď sa vracali peniaze,
tak asi mali požičané.
Pána C. pozná takisto pracovne, on robil obchodného zástupcu jednej firmy, keď on robil pre fy K.-Fifty.
Od kedy nevedel. Faktúry sa vo firme U. uhrádzali dobre pokiaľ tam bol on. Postupne sa vyplácali. Raz
im sám požičal na podpis, peniaze vrátili do mesiaca. Bola to suma asi 860 tisíc korún, bolo to na
vyplatenie nejakého tovaru. Zmluva bola spísaná, spísal ju on, boli tam podpísaní T., T. a H. U.. Pôžička

bola vrátená v dohodnutej dobe. Koľko požičal toľko bolo vrátené.
Ďalej uviedol, že on osobne pánovi C. peniaze nikdy nedal. On sestru poškodenej Ing. U. informoval
tak, že sa zaplatili peniaze pánovi C. a je tam ďalšia pôžička. Povedal mu to T..

Svedok Ing. T. P. vo svojej výpovedi uviedol, že s firmou U. Prešov, resp. Ing. T. U. spolupracoval asi

od 94. roka, presne si nepamätal a bol to jeden z ich najväčších odberateľov tovaru na východnom
Slovensku. Spoluprácu bola úspešná a mali veľmi korektné vzťahy s firmou. Od istého času firma
prestala pravidelne splácať faktúry za odobratý tovar a tak to začal riešiť, aby aj naďalej mohli ostať
v obchodnom vzťahu a pýtal sa, kde je problém, prečo nie sú faktúry uhradené v termíne. Dohodli
sa na splátkovom kalendári za neuhradené faktúry po dobe splatnosti, ale ani ten splátkový kalendár

nebol dodržiavaný. Tak pri ďalšej návšteve s Ing. T. U. sa interesoval, kde je ten problém, že faktúry, aj
napriek tomu, že sa dohodli na splátkovom kalendári a mal ústny prísľub, že faktúry budú uhrádzané,
splátkový kalendár dodržiavaný nebol. Tak sa interesoval u p. U. prečo neuhrádza firma faktúry. Ing. U.
ho informoval, že musí peniaze zarobené odovzdávať jednému z dodávateľov napriek tomu, že tam nie
je nejaké plnenie. Tak sa chcel spýtať, že čo to má znamenať, ako je to možné. On mu odpovedal, že

je vydieraný a má strach nielen o seba ale aj o svoju rodinu. A že všetky zarobené, teda veľkú časť
odovzdáva tomu dodávateľovi, že si chodí ten dodávateľ pre peniaze k nim do firmy. A to je dôvod,
prečo neplatí faktúry. Jeho reakcia bola, že by mal okamžite oznámiť túto činnosť orgánom činným v
trestnom konaní a podať trestné oznámenie. Čo sa týka pána C., tak s ním nikdy nebol v kontakte,
toho nepoznal, ani s ním nemal žiaden vzťah, vtedy ani nevedel, kto to je, ako sa volá, z akej firmy je.

Toto nebolo ani predmetom ich rozhovorov, tieto konkrétnosti.
Mohlo to byť v roku 2003-2004. Ale ten stav trval o neuhrádzaní tých faktúr až do posledných chvíľ,
pokiaľ firma U. existovala, lebo menila viackrát pôsobisko, sídlo a posledné sídlo smerom na Ľubotice,
hlavná cesta, po ľavej strane. Ul. Bardejovská. To bolo práve vtedy, keď tam bol v tej firme aj Ing. W..
Poznal ho ešte z firmy K.-fifty, zostal prekvapený, že prešiel do firmy Ing. U. alebo Ing. U.. Pýtal sa na

to majiteľov firmy a oni mu povedali, že má zlepšiť finančnú situáciu firmy.
Na záver uviedol, že rozprával sa vlastne len s pani U. alebo aj s pánom U., keďže dostal predvolanie
a poslal im aj svoje vyjadrenie, pretože to bolo v prvej polovici decembra a vtedy nemohol prísť, keďže
chcel to čo vedel oznámiť ako svedok, tak som písal e-mail na pani U.. Že to čo viem, to čo vtedy
povedal, že určite pôjde svedčiť, pretože pravda by mala vyjsť na povrch a neveril, že by nehovorili

pravdu, že boli vydieraní a jednoducho keď môže povedať pravdu a oni hovorili pravdu, že im pomôže.
Ďalej svedok uviedol, kedy sa dozvedel o tom, že bol podaný podnet na políciu a k tomu uviedol, že
to sa pravdepodobne dozvedel od Ing. U. alebo Ing. U. vtedy, keď bol požiadaný, aby išiel svedčiť o
skutočnostiach, ktoré si pamätá. Bolo to minulý rok.

Svedok L. W. vo svojej výpovedi uviedol, že o trestnej činnosti obžalovaného nevie nič, ani s ním
neobchodoval.Ďalejuviedol,žeobchodovalsospol.U.....Išloviacmenejojedenobchodaotridodávky
tovaru. Jednalo sa o metly, cirokové a priemyselné. To znamená plastové vlákna s násadou. Jednalo
sa zhruba on necelých 50-tisíc korún. Pán v zastúpení firmy U. zo začiatku nebol solventný a neplatil,
potom po súdnych pojednávaniach dospeli k úhrade. Po prvej dodávke, čo doviezol tovar, aby doviezol

druhú, že mu vyplatí predchádzajúcu. Stalo sa následne, že zrejme odbehol, nebol prítomný a ďalším
telefonickým kontaktovaním cez telefón sa dohodli na tretej dodávke tovaru, že už vyplatí všetko naraz v
hotovosti. Takisto nebola vyplatená a zostala tam pohľadávka necelých 50-tisíc korún. Výhovoriek bolo
veľa, že nemá toľko v hotovosti, jedného času ponúkal sumu 5-tisíc korún, faktúra bolo asi na 11-tisíc,tak povedal, že to nie je dosť, tak sa dohodli, že to vyplatí na účet. Potom sa už riešilo, bola námietka zo
strany pána U., reklamácia, avšak tovar bol spoločnosťou už dávno predaný. To spomenul telefonicky.
Tá reklamácia bola spomenutá, keď prebiehalo pojednávanie, keď posielané listy.

Na záver uviedol, že z jeho strany to bolo dosť arogantné, že toľký čas nezaplatil, sľuboval atď., aj po
telefonických rozhovoroch to neviedlo ani k čiastočnej úhrade pohľadávky. Sám potom ešte dodal, „že
takisto vtedy tá pohľadávka mala pre mňa existenčné ťažkosti, lebo som tento tovar musel vyplatiť
výrobcovi".

Svedok X. E. vo svojej výpovedi uviedol, že trestnej činnosti obžalovaného nevie nič. Ďalej uviedol,
že so spol. U. obchodoval. Je konateľom jednej malej s.r.o., ktorá sa zaoberá drogistickým tovarom a
distribúciou drogistického tovaru po celej SR. S danou spoločnosťou obchodovali tak, že tejto dodali
tovar, ktorý ona nezaplatila. Na základe toho sme stále avizovali, aby bol daný tovar zaplatený. V istej
dobe poverili aj jednu spoločnosť EOS z Bratislavy, aby ich zastupovala ohľadom vymáhania danej
pohľadávky. Od tejto spol. žiadal od nich spätne nejakú dokumentáciu a len na základe tej dlhej doby

neboli schopní nájsť ten spis. Po nejakej dobe, sa spoločnosť EOS snažila vymôcť danú pohľadávku
po nejakej dobe prišlo mu, že už nie je možné túto pohľadávku vymôcť. Ani k dnešnému dňu neevidujú
uhradenú pohľadávku. S konateľom T. U. komunikovali niekoľkokrát telefonicky. Ako dôvod neuhradenia
vždy povedal, že už to ide alebo že už to pôjde a vždy to bola tá istá pieseň. Nevyhrážal sa mu.

Svedok L. V. vo svojej výpovedi uviedol, že o trestnej činnosti obžalovaného nevie nič. Ďalej uviedol,
že so spol. U. ..., a P. ..., obchodoval v rámci drogérie a čistiacich prostriedkov. Ich vzájomné vzťahy
boli obchodné, korektné a dá sa povedať už skoro na hranici kamarátstva. K narušeniu vzťahov, lepšie
povedané ku vzájomnej výmene názorov došlo pre dlžoby za faktúry, kde on dával aj podnet na súd
ohľadom vyrovnania, kde dával podnet ohľadom vyrovnania pohľadávok. Dal aj trestné oznámenie.

Spoločnosť U. dlhuje ich firme v korunách 1.290.000,- Sk, u P. L. tam to bolo zrovnané. Čo sa týka faktúr
ohľadom duplicity, skôr ako podal na súd návrh na vyrovnanie pohľadávok, sa dohodli, že všetky faktúry,
ktoré vystavil, si vzájomne porovnajú. Nebola tam ani jedna, ktorá by bola duplicitne uhradená, ostali
tam faktúry, ktoré neboli uhradené. To bola tá suma 1.290.000,- Sk, ktorú potom aj požadoval na súde.
Ďalej k tomu svedok uviedol, že raz sa bavili, že prečo aktuálne a nie staré, tak zo „švandy" povedal, aby

mohol vymáhať úroky, za dané obdobie ani raz nežiadal ani nefakturoval žiadne úroky z omeškania,
penále, čo sa týka platby, platbu prevádzal na 95 percent T. U. a vzhľadom na to, že nikdy nevedel,
akú sumu mu dá a za akú faktúru, pretože obchodní zástupcovia doniesli peniaze a on určil, ktorá
faktúra bude vlastne zaplatená, pretože výdavkové doklady z jeho strany, ktoré aj proti podpisu prevzal
s peniazmi, boli ním najprv napísané a až tak on doniesol príjmový doklad o úhrade danej faktúry, čiže

na ňom bolo, ktorú faktúru uhradí a v akom poradí. Na to on nemal žiadny vplyv, pretože to bolo jeho
rozhodnutie.Nikdynebolostanovené,žepríďzajtraabudešmaťzaplatenútúalebotúfaktúru.Minimálne
množstvo faktúr bolo zaplatené prevodom. Jemu bolo ťažké určiť alebo povedať, teraz chcem danú
faktúru zaplatiť. Jemu to bolo jedno.
Na otázku „spomínal Vám niekto z rodiny U., že spol. U. Prešov alebo spol. P. plus majú finančné

problémy a ak áno, z akého dôvodu?" svedok uviedol, že ohľadom U. s.r.o. viem, že mu spomínali
alebo spomínala firma 2Plus, že majú problém s úhradou faktúr, pretože bol to zároveň aj jeho obchodný
partner. On sa s nimi o tomto nebavil. Ako dôvod uviedli, že nemajú peniaze, boli dojednané peniaze a
peniaze neboli. Tovar bol predaný, keďže jemu sa nevrátil.
Mali súdne pojednávanie a sudca navrhol, či sa nechcú mimosúdne vyrovnať. On súhlasil, vtedy tam

bola aj pani U. so svojou právničkou, tiež súhlasili. Tak sa dohodli na stretnutí, ale už pri danom stretnutí
to nebola pravda. Medzitým sa U. s.r.o. predala pani O., Stráž XX, na ktorú nemohol nájsť žiadny
kontakt. Keď volal starostovi do uvedenej obci, daný starosta mu povedal, že uvedená pani tam už
8 rokov nebýva. Takže niekto mal zrazu čisté konto, bol zbavený podlžnosti, vzhľadom k tomu, že sa
uvedená firma predala. Konatelia firmy boli zrazu bez pozdĺžnosti, pretože bol nový majiteľ. Nevyhrážal

sa im.

Z listinných dôkazov vyplynulo, že zo zápisnice a zošitu vyplývajú rôzne finančné položky z rôznych
dátumov aj s tým k čomu sa vyjadrili svedkovia, t.j. OP a Junior. Z vyčíslenia škody vyplýva akú škodu

si uplatňovali poškodení. V trestnom spise sa nachádzajú aj rôzne správy od bankových domov a
výpisov z účtov. K tomu potom vzhľadom na obhajobu boli zabezpečené aj správy a výpisy z katastra.
Taktiež k tomu boli zabezpečené daňové priznania. Z výpisov z obchodných registrov spol. U., P. L. ...
vyplývajú, vlastnícke vzťahy a konatelia. Zo správy firmy Palma ... vyplýva, od kedy bol obžalovanýC. zamestnancom firmy, neuvádzajú však aký príjem dosahoval. Ďalšie listiny sa týkajú poškodeného
T. U. a jeho trestnej činnosti. Z pokladničnej kniha za obdobie od 1.5.2008 do 31.7.2008 položky 371
vyplýva o vrátenie pôžičky 4.200.000,- Sk. Z faktúry č. XXXXXXX- spol. P. plus vyplýva fakturácia spol.

OPAN FOOD linka na chemické čistenie kovov v sumu 5.408.550,- Sk. Ako aj príjmové a výdavkové
doklady o zaplatené faktúry.

Obhajca v rámci záverečnej reči uviedol, že Krajský prokurátor v Prešove podal na jeho klienta P. C.
obžalobu pre spáchanie obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm. b)

Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti obžaloby. Krajský
prokurátor v Prešove dáva za vinu obžalovanému P. C. spáchanie siedmych skutkov vydierania, ktorého
sa mal dopúšťať od októbra 1999 až do 4.8.2008, a to na poškodených Ing. T. U., Ing. H. U. a ich syna
T. U., pričom podstatou týchto vydieraní malo byť uzavretie zmlúv o pôžičkách medzi ním ako veriteľom
a dlžníkmi, jednak ako fyzické osoby Ing. T. U., Ing. H. U., resp. ako dlžníci ich obchodnej spoločnosti
U. s.r.o. Prešov a spoločnosti P. L. s.r.o. Prešov.

Tieto zmluvy o pôžičkách mali byť uzavreté pod hrozbou násilia zo strany obžalovaného P. C., ktorého
násilie malo spočívať vyhrážaním sa tzv. tvrdých chlapov z Košíc, Popradu, Prešova, ako aj Ukrajincov
s tým, že ak takéto zmluvy nebudú uzavreté, bude ublížené na zdraví a živote ich syna T. U., resp. že
budú polámané ruky a nohy T. U..
Prokurátor v obžalobe uvádza, že pri rovnosti dôkazov pre a proti je povinný podať obžalobu. Odvoláva

sa na judikatúru, podľa ktorej, ak i po opatreniach a vykonaní všetkých relevantných dôkazov prichádza
reálne do úvahy tak verzia, na ktorej je založené obvinenie, ako aj iná verzia udalostí je prokurátor
povinný podať vo veci obžalobu a otázka viny obvineného bude vyriešená s uplatnením zásad ústnosti,
bezprostrednosti a verejnosti konania až na hlavnom pojednávaní. U uvedených dôvodov konštatuje
prokurátor, že keďže sa nepodarilo zadovážiť relevantné a rozhodujúce dôkazy podporujúce verziu

poškodených, resp. verziu preukazujúcu opak, bolo nutné poslať obžalobu. Predpokladom na uznanie
viny obžalovaného súdom teda je, že súd po vykonanom dokazovaní dospeje k záveru, že je bez
akýchkoľvek pochybností preukázané , že obžalovaný spáchal skutky, ktoré sú mu kladené za vinu.
V prípade pochybností je súd povinný v zmysle zásady in dubio pro reo oslobodiť obžalovaného spod
obžaloby.

Podľa názoru obhajoby rozsiahlym dokazovaním vykonaným na hlavných pojednávaniach bolo
preukázané to, že od roku 1999 až do 4.8.2008 boli uzavreté zmluvy o pôžičke, resp. záložné zmluvy
tak, ako sú uvedené v obžalobe. Poškodení potvrdili tú skutočnosť, že fakticky prevzali od obžalovaného
P. C. sumu 2,5 mil. Sk, a to ešte v októbri 1999, pričom podľa ich tvrdenia mali dojednanú úrokovú
sadzbu 3% mesačného úroku, t.j. výnosového v sume 75.000 Sk a od 1.3.2001 platili výnosový úrok

2,5% mesačne, t.j. 62.500,- Sk. Keďže pri ukončení zmluvy o pôžičke zistili, že v zmluve o pôžičke takýto
úrok nemajú dohodnutý, t.j. úrok 3%, resp. 2,5%, tak považovali vyplatenie dlžnej sumy za uzavreté.
Poškodení sa taktiež vyjadrili k ďalším zmluvám o pôžičkách, ktoré uzatváral za obchodné spoločnosti
ich syn T. U., pričom tvrdili, že žiadne peniaze od obžalovaného C. nedostali a stále platili úrok 2,5%
mesačne. Zaplatením takýchto úrokov podľa ich vyjadrenia došlo ku krachu obchodných spoločností U.

s.r.o. a P. Plus s.r.o.
V prípravnom konaní, ako aj v priebehu hlavných pojednávaní tvrdili tú skutočnosť, že od roku 1999,
kedy boli vydieraní, o tom, že sú vydieraní nepovedali nikomu. Prvá zmienka o vydieraní obžalovaným zo
strany poškodených bola v roku 2008, kedy poškodení podali podnet na trestné stíhanie obžalovaného
po tom, čo viedli s obžalovaným civilný spor na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 29C/84/2009.

Z predloženého spisu OS Prešov sp. zn. 29C/84/2009, ktorým bola prečítaná výpoveď poškodených,
vyplynula tá skutočnosť, že poškodení tvrdili v tomto konaní, že celý čas po dobu, kedy boli vydieraní,
platili obžalovanému C. úroky vo výške 3%. Z tohto listinného dokladu vyplýva nesúlad výpovede
poškodených v civilnom konaní a v trestnom konaní.
Taktiež poukazujeme na tú skutočnosť, ktorá vyplynula z civilného konania, že poškodená Ing. H. U.

tvrdila, že s obžalovaným C. nepodpísala žiadnu zmluvu o pôžičke, ani zmluvu o zriadení záložného
práva na byt nachádzajúci sa v Prešove na ul. Dargovskej č. 7, pretože tvrdila, že nemala čas si
predmetné zmluvy prečítať a myslela si, že sa jedná o zmluvy o bankovom úvere. V trestnom konaní
však tvrdila, že zmluvy si prečítala, tieto ale podpísala pod nátlakom.
Obžalovaný počas celého prípravného konania, ako aj hlavných pojednávaní tvrdil, že je nevinný,

predmetných skutkov sa nedopustil, došlo k reálnemu odovzdaniu finančných pôžičiek a žiaden nátlak
na poškodených nerobil, nevyhrážal sa im a ani žiadnym spôsobom nedemonštroval tzv. svoju silu. V
obchodných priestoroch predmetnej spoločnosti nikdy nebol so žiadnym tzv. silnými chlapmi, vždy prišiel
sám a komunikoval hlavne s T. U..Bol vypočutý celý rad svedkov, ako zamestnancov obchodných spoločností, ako aj rodinný príslušníci
poškodených. Ani jeden zo zamestnancov nepotvrdil tú skutočnosť, aby boli svedkami vydierania rodiny
U., poznali obžalovaného C., ktorého brali ako slušného, seriózneho obchodného partnera.

Obžalovaného C. usvedčuje zo spáchaného skutku mimo poškodených len rodina poškodených, t.j.
sestra poškodenej U., pani C. a nepriamo jej syn, ktorým U. dlhuje peniaze.
V tejto súvislosti poukazujeme na to, že svedkyňa C. sa o vydieraní svojej sestry mala dozvedieť v
čase, keď prebiehalo prípravné konanie, a to len z počutia od svojej sestry, poškodenej U.. Od roku
1999 až do predmetného momentu svedkyňa C. o žiadnom vydieraní nevedela a taktiež ani jej syn.

Svedkyňa C. vo svojej výpovedi poukazovala na tú skutočnosť, že o odlive peňazí pre obžalovaného
C. sa mala dozvedieť od svedka W., ktorý mal robiť ekonomické poradenstvo pre rodinu U.. Svedok W.
však v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní túto skutočnosť poprel a označil za výmysel.
Zamestnanci predmetných spoločností nevideli a ani nemali vedomosť o vydieraní rodiny U.. Nevideli
žiadnych cudzích mužov vzbudzujúcich obavu prípadného použitia násilia, resp. ináč demonštrovania
hrubej sily.

Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto trestnom konaní je podstatnou aj otázka vierohodnosti strán
trestnéhokonaniaobhajobapoukázalaajnaosobupoškodenéhoT.U.vsúvislosti strestnýmistíhaniami
voči jeho osobe a v tejto súvislosti boli k trestnému spisu pripojené spisy pod č. k. 5 T 78/2012, 4 T
64/2011 a 6 T 30/2010 a rovnako boli vypočutí svedkovia L. V., L. W. a X. E.. Taktiež boli oboznámené
obsahy týchto trestných spisov, z ktorých jednoznačne v kontexte s tvrdeniami poškodených na hlavnom

pojednávaní v tejto trestnej veci vyplývajú podstatné rozpory, ktoré je možné označiť aj ako účelové
klamstvá, a ktoré preukazujú „vierohodnosť" poškodených. Je absolútne zrejme, že poškodení zo
zištného motívu sú ochotní a schopní v snahe privodiť svojej rodine prospech, resp. v snahe zakryť
trestnú činnosť príslušníka svojej rodiny klamať pre orgánmi činnými v trestnom konaní. Poukazujeme
predovšetkým na trestný spis 5T/78/2012.

Z tohto spisu v prvom rade vyplýva, že T. U. ako konateľ spoločnosti P. L. s. r. o. realizoval so
spoločnosťou obžalovaného (OPAN FOOD s. r. o.) v období júl 2008, t.j. v období kedy mal byť
obžalovaným už minimálne 9 rokov vydieraný obchod, kde odpredal spoločnosti obžalovaného linku na
chemické čistenie kovov za sumu 5.408.550,- Sk. Túto sumu skutočne od spoločnosti obžalovaného
prijal do pokladne spoločnosti, čo potvrdil aj na hlavnom pojednávaní dňa 27.03.2014. Minimálne na

zamyslenie je teda otázka prečo túto skutočnosť neuviedol už skôr a teda nevysvetlil, ako je možné
získať od osoby, ktorá jeho a jeho rodinu 9 rokov vydiera sumu viac ako 5 miliónov SKK. Ba čo naviac,
poškodený,resp.spoločnosťP.L.s.r.o.predmetnúfaktúruvpríslušnomzdaňovacomobdobínepriznala
a riadne neodviedla daň, za čo bol v konečnom dôsledku poškodený T. U. aj uznaný vinným. Čo je
však najpodstatnejšie je fakt, akým spôsobom sa snažila rodina U. predmetný trestný čin zahmliť a aké

nepravdy a klamstvá boli schopní vo výsluchoch pred vyšetrovateľom uviesť. Ing. T. U. vo výsluchu
dňa 29.02.2012 okrem iného uviedol, že faktúra pre spoločnosť OPAN FOOD s. r. o. nebola zaúčtovaná
preto, že im bol znemožnený prístup do prenajatých priestorov ich spoločnosti zo strany prenajímateľa
OPLA FYTOS s.r.o. a k faktúram sa dostali až vo februári 2009. Už zo samotného výsluchu je zrejmé,
že svedok klamal v otázke zablokovania skladov a nezaúčtovania faktúry, keďže syn T. U. predmetnú

faktúru predložil Daňovému úradu Prešov už v decembri 2008. Rovnako zástupkyňa prenajímateľa X.
U. jednoznačne uviedla, že boli zablokované iba skladové priestory a nie administratívna časť. Ten istý
svedok tvrdil, že túto sumu viac ako 5 miliónov spoločnosť P. L. s. r.o. prijala a z tejto uhradila pôžičku
súkromnej osobe, ktorú mali na nákup stroja. Syn T. však na pojednávaní v prejednávanej trestnej veci
na hlavnom pojednávaní dňa 05.10.2012 a rovnako 27.03.2014 jednoznačne uviedol, že spoločnosti

S.A.B s.r.o. a P. L. s.r.o. nemali pôžičky od iných osôb ako obžalovaného.
Nakoniec až komicky znie odpoveď Ing. U. na otázku vyšetrovateľa, prečo nebola uhradená DPH z
predmetnej faktúry, kde tento uviedol, že tomu tak bolo preto, že firma nemala dostatok finančných
prostriedkov, pretože bola vydieraná pánom C.. Obhajoba uvádza, že išlo o konateľa spoločnosti OPAN
FOOD s. r.o. , ktorá fyzicky zaplatila spol. P. L. s.r.o. viac ako 5 miliónov SKK, a ktorá zrejme podľa

verzie pána U. mala zakázať priznať aj zaplatiť daň spoločnosti Van L., s.r.o., ktorú navyše sama riadne
priznala. Z týchto faktov je zrejme, že špecifická a všeobecná vierohodnosť poškodených vo vzťahu k
orgánom činným v trestnom konaní je značne znížená, títo nemajú žiadne zábrany uvádzať nepravdy a
účelovo klamať v prípadoch ak ide o ich majetkový prospech.
Vo vzťahu k ostatných dvom pripojeným trestným spisom a výsluchom svedkov je potrebné uviesť, že na

tieto obhajoba poukázala rovnako s poukazom na vierohodnosť osôb poškodených. Z týchto dôkazov
vyplýva, že spoločnosti poškodených neuspokojovali pomerne svojich veriteľov aj napriek tomu, že mali
dostatok finančných prostriedkov, tieto míňali neefektívne na propagáciu spoločností a nákup drahýcháut a svojich veriteľov zavádzali klamstvami o duplicite platieb, nekvalite ich výrobkov aj keď ich sami
už dávno predali a následne zadlženú spoločnosť previedli na tretiu osoby v úmysle zbaviť sa dlhov.
Kvôli týmto skutočnostiam obhajoba navrhla opätovne vypočuť T. U. a kládla mu otázky týkajúce sa

skutkov, za ktoré bol odsúdený, resp. stíhaný, a to aby poukázala na rozpory v tvrdeniach T. U. a jeho
otca Ing. T. U. hlavne pokiaľ ide trestný čin nezaplatenia dane, čo sa nakoniec aj preukázalo.
Všetky vyššie uvedeného dôkazy vyhodnotiac jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s poukazom na
odôvodnenie obžaloby o nepreukázaní vierohodnosti verzie poškodených ani obžalovaného vedú k
záveru, že poškodeným nie je možné veriť v takom rozsahu, aby bolo možné jednoznačne a bez

akýchkoľvek pochybností uznať vinu obžalovaného. Práve naopak verzia poškodených bola zásadným
spôsobom spochybnená.
Upozorňujeme, že už samotná obžaloba, konkrétne opis skutku je zavádzajúci a nesprávny. V prvej
vete skutku prokurátor uvádza, že v období od októbra 1999 do 24.10.2002 mali poškodení vrátiť
obžalovanému z požičanej sumy 2.500.000,- Sk sumu 3.175.000,- Sk, čo nie je pravda ani podľa verzie
poškodených, keďže pri jednoduchom matematickom výpočte presne podľa obžaloby je možné za

uvedené obdobie pri uvedených úrokoch dospieť iba k sume 2.600.000,- Sk. Od 10/1999 do 02/2002 ide
o 28 mesiacov krát 75.000,- Sk = 2.100.000,- Sk a od 01.03.2002 do 24.10.2002 ide o 8 mesiacov krát
62.500,-Sk=500.000,-Sk,čotedaspolupredstavujezaceléobdobie2.600.000,-Skanie3.175.000,-Sk
ako to nevedno na základe akých výpočtov tvrdí obžaloba. Navyše prokurátor uvádza pri každej pôžičke
3%, resp. 2% úrok, t.j. buď 75.000,- Sk alebo 62.500,- Sk aj napriek tomu, že istiny pri jednotlivých

pôžičkách nie sú rovnaké. Úrok 75.000,- Sk predstavuje 3% ale pri istine 2.500.000,- Sk. Rovnako je
to pri úroku 2,5%.
Obhajoba je teda toho názoru, že nebolo preukázané, aby skutky tak, ako sú uvedené v obžalobe boli
trestnými činmi a teda že došlo ku spáchaniu obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 198 ods.
1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona.

Z uvedených dôvodov preto navrhujem, aby súd v zmysle § 215 TP obžalovaného spod obžaloby
oslobodil.
Pokiaľ prokurátor Krajskej prokuratúry tvrdí, že pozitívna zmena v prospech poškodených nastala
z dôvodu, že poškodení zotrvali na svojich výpovediach z prípravného konania, a to ich zotrvanie
nebolo preukázané žiadnym iným relevantným dôkazom, ktoré by túto verziu objektivizoval, nemožno

pri takomto tvrdení v žiadnom prípade uznať vinu obžalovaného. Pokiaľ sa prokurátor vo svojej
záverečnej reči odvoláva na fakt, že obžalovaný nemohol disponovať sumou 2 milióny Sk resp. viac
z dôvodu, že toľko v danej dobe nezarábal, a preto nemohol podľa dedukcie, zdôrazňujem dedukcie
prokurátora poskytovať pôžičky poškodeným, opomenul prokurátor na základný fakt, že poškodený
potvrdili minimálne pôžičku v r. 1999 im poskytol. Pokiaľ sa prokurátor odvoláva, že zásadný prelom mal

nastať pri výpovedi svedka W., ktorý síce na hlavnom pojednávaní poprel to, čo malo byť uvedené v
prípravnom konaní, k tomu uvádzame to, že súd môže pri svojom rozhodnutí za relevantné vziať do
úvahy iba dôkazy vykonané pred týmto súdom. Vo svojej záverečnej reči prokurátor použil neskutočné
množstvo otázok, pri ktorých na mnohé z nich neodpovedal, kde podľa nášho názoru úlohou prokuratúry
nie je klásť si rečnícke otázky, na základe týchto dedukovať možné odpovede, ale úlohou prokuratúry

je jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať obžalovanému vinu v zmysle obžaloby.

Preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním
môže napadnúť rozsudok obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech
obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho
súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, štátny orgán starostlivosti o mládež. Poškodený môže

odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na
súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v ôsmych vyhotoveniach.