Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 22, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/302/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113208634
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7113208634.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: S. Š., nar. XX.X.XXXX,
bytom Q. Č.. XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Kmeťova 26 proti žalovanej: S.. M. G., nar. XX.X.XXXX, bytom v H., Z. XX, o
zaplatenie 1.812,08 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice
I zo dňa 26.10.2017 č.k. 41C/185/2013-337 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobkyni
1.605,43 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 22.12.2013 do zaplatenia.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov
prvostupňového konania voči žalovanej v celom rozsahu.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni
1.605,43 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 22.12.2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť

žalobkyni trovy konania v rozsahu 76%, pričom o výške trov konania si vymienil rozhodnúť samostatným
uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia
1.812,08 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov vlastnícky patriacich
žalobkyne žalovanou za obdobie roka 2012.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 451 ods. 1,
2, § 456, § 458 ods. 1, § 563, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b/
zák. č. 220/2004 Z.z., prílohy 3 vyhl. č. 492/2004 Z.z. vzal za preukázané, že žalobkyňa je podielovou
spoluvlastníčkou pozemkov - parcely registra „E“ KN č. XXX/X o výmere 12 377 m2 a č. XXX/XX o
výmere 2931 m2, zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. K., okres H. - Q., v spoluvlastníckom podiele
XX/XXX o výmere vo vzťahu k žalobkyni 1913,50 m2. Na týchto parcelách sa nachádzajúc stavby vo
výlučnom vlastníctve žalovanej - ošípareň so súp. č. XX na parc. č. XXX/XX, sklad so súp. č. XX

na parc. č. XXX/XX. Na predmetných pozemkoch má žalovaná zriadený ranč, ktorého rozloha zaberá
celkovú rozlohu parciel č. XXX/X a č. XXX/XX. V konaní nebolo preukázané, že by strany sporu mali
uzatvorenú písomnú, resp. ústnu nájomnú zmluvu, na základe ktorej by žalovaná bola oprávnená užívaťpredmetné nehnuteľnosti. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že základ nároku žalobkyne na
vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie jej pozemkov je daný.

4. Súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami sporu prebieha aj iné konanie vedené pred Okresným
súdom Košice I pod sp.zn. 19C/253/2012, kde žalobkyňa uplatnila voči žalovanej podobný nárok za
užívanie rovnakých nehnuteľností, ale za iné obdobie. V tomto konaní bolo vykonané dokazovanie
znaleckým skúmaním znalcom Ing. Stanislavom Szöllössym z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné
stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, pričom pre stanovenie výšky obvyklého nájomného žalobkyňa

navrhla, aby súd vychádzal zo záverov tohto znaleckého posudku č. 6/2014. Konanie vedené pod
sp.zn. 19C/253/2012 bolo právoplatne ukončené s tým, že žalobkyni bol priznaný nárok voči žalovanej
titulom bezdôvodného obohatenia a pri stanovení obvyklého nájomného súd vychádzal zo spomínaného
znaleckého posudku č. 6/2014 znalca Ing. Stanislava Szöllössyho. Týmto znaleckým posudkom znalec
stanovil obvyklé nájomné za užívanie predmetných pozemkov za obdobie kalendárneho roka 2011.
Zo záverov znaleckého posudku vyplynul výpočet nájmu za m2 a stanovenie nájmu za rok na m2

vo výške 0,839 eur/m2/rok, nájom za rok spolu 0,839 eur/m2/rok x 1.913/51 m2, čo predstavovalo
spolu sumu 1.605,43 eur za rok. Z posudku vyplynulo, že znalec za účelom stanovenia všeobecnej
hodnotymajetkupoužilmetódupolohovejdiferenciáciesodôvodnením,ževýnosovámetódapreurčenie
hodnoty pozemku nie je použitá, pretože na jej výpočet je potrebné vedieť samotnú výšku nájomného a
porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty je vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov pre

danú lokalitu. Zo znaleckého posudku tiež vyplynulo ohľadom časti stanovenia jednotkovej všeobecnej
hodnoty pozemkov, že vzhľadom na vzdialenosť od centra sídelného útvaru, prístup na pozemok,
napojenie na technické vybavenie územia, spôsob využívania pozemkov a zástavbu v areáli ranča je vo
výpočte uvažované 50% z východiskovej hodnoty pozemkov krajského mesta Košice (26,56 eur/m2),
odkiaľ vyplýva zvýšený záujem obyvateľov sídelného útvaru o pozemky v hodnotenej lokalite na účely

bývania a rekreácie.

5. Súd v spomínanom konaní tiež vykonal ohliadku predmetných nehnuteľností a túto porovnal s
grafickým znázornením užívania pozemkov registra „E“ vypracovanom spoločnosťou Geodeticca 3D
Work s.r.o. zo dňa 9.3.2010. S výsledkami tohto dokazovania sa súd oboznámil v prejednávanej veci.

6. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení v žalobe pripojila znalecký posudok znalca Ing. Dušana
Šoltýsa č. 33/2011, z obsahu ktorého súd prvej inštancie zistil, že tento znalecký posudok bol podkladom
pre súdne konanie Okresného súdu Košice I vedené pod sp.zn. 38C/171/2008, predmetom ktorého
bolo určenie obvyklého nájomného za užívanie inej parcely č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 3204 m2, nachádzajúcej sa v kat. úz. K., okres H.-Q., zapísanej na LV č. XXXX Správou
katastra Košice - okolie za obdobie rokov 2006 až doteraz. Nakoľko sa tento znalecký posudok týkal
iných pozemkov, súd prvej inštancie k tomuto znaleckému posudku neprihliadal.

7. Žalovaná v priebehu konania predložila súdu znalecký posudok Ing. Ervína Halásza č. 8/2014,

predmetom ktorého bolo určenie ceny nájmu predmetných pozemkov vlastnícky patriacich žalobkyni,
avšak za obdobie od 1.4.2006 do 31.12.2010. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že znalec pri stanovení
východiskovej hodnoty vychádzal z hodnoty 3,32 eur, stanovenej pre obec K. a spolu určil obvyklé
nájomné vo výške 2.443,70 eur. Vo vzťahu k tomuto znaleckému posudku súd prvej inštancie uviedol,
že sa týkal iného obdobia, preto nemohlo byť pokladom pre jeho rozhodnutie v prejednávanej veci.

8. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia tiež uviedol, že nemohol vychádzať ani zo záverov
znaleckého posudku znalca Ing. Daňka č. 84/2012, nakoľko tento neposudzoval rozhodné obdobie.

9. Žalovaná v konaní predložila tiež znalecký posudok Ing. Oskara Kevického č. 10/2014, ktorý bol

vypracovaný vo veci určenia výšky nájomného za predmetné nehnuteľnosti za obdobie od 1.4.2006
do 31.12.2012 so záverom, že znalec za jednotkovú východiskovú hodnotu pozemku stanovil hodnotu
0,591 eur/m2 za použitia metódy polohovej diferenciácie. Vo vzťahu k tomuto znaleckému posudku
súd prvej inštancie uviedol, že síce sa týka rovnakých pozemkov za rozhodné obdobie, avšak podľa
názoru súdu prvej inštancie znalec v tomto znaleckom posudku nevychádzal zo zisteného skutkového

stavu a nezohľadnil skutočný charakter a skutočné využitie predmetného pozemku. Naopak, vychádzal
z doslovného zadania zadávateľky a určil výšku nájomného za pôdu. Podľa názoru súdu prvej inštancie
nepostačuje vychádzať jedine z údaja zapísaného druhu pozemku v KN, pretože tento údaj nie je
záväzným údajom a nezohľadňuje reálny skutkový stav využitia a perspektívy pozemku. Preto záverytohto znaleckého posudku súd prvej inštancie považoval za nepresvedčivé a nepoužiteľné pre dané
konanie.

10. Podľa názoru súdu prvej inštancie všetky kritériá stanovené pre znalecký posudok spĺňa znalecký
posudok znalca Ing. Stanislava Szöllössyho č. 6/2014, zo záverov ktorého pri stanovení obvyklého
nájomného aj vychádzal. Zdôvodnenie tohto znaleckého posudku je presvedčivé, logické, čo do
použitia príslušnej metódy ohodnotenia pozemku, najmä pokiaľ ide o východiskovú hodnotu pozemku
a jeho závery sú súladné s ostatnými vykonanými dôkazmi. Znalec zobral zreteľ na reálne využitie

oceňovaného pozemku v rozhodnej dobe, jeho charakteristiku a polohu a skutočný stav, pokiaľ ide o
porovnanie súladu s popisnými a geodetickými údajmi KN. Aj keď tento posudok oceňoval predmetné
pozemky za obdobie roku 2011, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v roku 2012 nedošlo k žiadnym
zmenám v skutkovom stave v porovnaní so skutkovým stavom zisteným v konaní vedenom pod sp.zn.
38C/198/2014 a tiež v konaní vedenom pod sp.zn. 19C/253/2012. Z dôvodu hospodárnosti konania súd
prvej inštancie už v prejednávanej veci nevykonával ďalšie dokazovanie, pričom prihliadol aj na to, že

ani jedna zo strán sporu nenavrhla ďalšie dokazovanie vo veci vykonať.

11. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku č. 6/2014 vypracovaného Ing. Stanislavom Szöllössym
súd prvej inštancie ustálil, že žalobkyni vznikol nárok voči žalovanej na zaplatenie 1.605,43 eur, ako
sumy predstavujúcej finančný ekvivalent obvyklého nájomného za užívanie predmetných pozemkov,

vlastnícky patriacich žalobkyni na komerčné účely v podobe zriadeného ranča žalovanou za obdobie
roku 2012. Spolu s istinou zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania v zákonnej výške
9% ročne od 22.12.2013, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou tejto sumy. Pri stanovení
počiatku omeškania vychádzal z toho, že žaloba bola žalovanej doručená dňa 20.12.2013. Pokiaľ
teda nasledujúci dňa 21.12.2013 dlžnú sumu žalobkyni neuhradila, nasledujúcim dňom sa dostala do

omeškania s úhradou tejto sumy.

12. V súvislosti s obranou žalovanej, ktorá tvrdila, že užívala len časť pozemku, ktorého je žalobkyňa
vlastníčkou, keďže jej stavby sa nenachádzajú na celej nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalobkyni, sa
súd prvej inštancie stotožnil s argumentáciou žalobkyne, a to, že v danom prípade, pokiaľ ide o obvyklé

nájomné za rok 2012 je potrebné vlastníctvo žalovanej k objektom nachádzajúcich sa na pozemkoch
žalobkyne posudzovať v kontexte so zistením, že tieto tvoria s okolím komplexný ucelený priestor
využívaný práve v súvislosti so stavbami, vlastnícky patriacimi žalovanej, a to tzv. areálom - rančom.
O tom, že žalovaná užívala predmetnú nehnuteľnosť svedčí aj to, že túto využívala v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, ktorú ukončila (až) 14.1.2013, ako vyplynulo z výpisu zo živnostenského listu.

Tvrdeniažalovanejotom,ženiekedyvpriebehuroku2011opustilaareálatentozačalvyužívaťjejbývalý
manžel, nemajú žiaden vplyv na jej pasívnu legitimáciu v spore. Žalovaná totiž tvrdila, že sa tak stalo
na základe nájomných zmlúv uzavretých s jej bývalým manželom, preto je bez právnej relevancie, či by
žalovaná využívala tento areál osobne alebo ho prenajala inej osobe. Hoci žalovaná mala nepochybne
v úmysle previesť svoje vlastnícke právo ku predmetným stavbám na základe darovacej zmluvy zo

dňa 30.11.2011, niet pochýb o tom, že k zavkladovaniu tejto zmluvy nedošlo z dôvodu prebiehajúceho
súdneho konania o neúčinnosti tejto darovacej zmluvy. Žalovaná tak nepreukázala, že by nebola v spore
pasívne legitimovaná.

13. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 1.605,43 eur s prísl.

a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

14. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, 2 C.s.p. Žalobkyňa mala v konaní úspech
čiastočný, preto jej priznal pomernú náhradu trov konania vo výške 76% (úspech žalobkyne vo výške
88% - neúspech vo výške 12%).

15. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho vyhovujúcej časti a výroku o trovách konania v zákonnej lehote
podala odvolanie žalovaná z dôvodu podľa § 365 ods. 2 písm. a/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby
rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch
odvolania uviedla, že dôkazné bremeno v danej veci zaťažovalo žalobkyňu, ktorá žiadnym relevantným

spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia o vykonávaní podnikateľskej činnosti ani nepreukázala, že
žalovaná obmedzuje výkon jej vlastníckeho práva na zvyšnej časti pozemku, ktorý nie je zastavaný
stavbou. Skutočnosť, že na predmetných pozemkoch žalovaná mala vykonávať podnikateľskú činnosť,
resp. tieto pozemky mala užívať v rozsahu, kde nie sú umiestnené stavby za obdobie, ktoré bolopredmetom žaloby, nebolo v konaní preukázané. Žalobkyňu niekoľkokrát ubezpečila, že ak má záujem
pozemky, na ktorých nie sú umiestnené budovy užívať, v užívaní týchto pozemkov jej nikto nebráni.
Pozemky vo vlastníctve žalobkyne sa nachádzajú pod bývalým JRD Kráľovce a Nová Polhora, na

dvore prebiehala neprerušená poľnohospodárska činnosť, je na nej registrovaná farma, všetky budovy
boli postavené pred rokom 1991 a poľnohospodársky dvor je riadne zakreslený v mapách a historicky
existuje v katastri obce. Pozemok je zapísaný ako zastavané plochy a nádvoria, na ktorých je dvor,
budovy ako poľnohospodárske objekty. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa na týchto pozemkoch sú v
užívaní exmanžela JUDr. S. G. a je nemožné ich užívať bez prechodu cez časť pozemku, ktorý je vo

vlastníctve žalobkyne. Na takto postavené budovy a zastavané pozemky sa vzťahuje zák. č. 229/1991
Zb. a nárok, ktorý žalobkyňa mohla v zmysle tohto zákona uplatniť je prekludovaný. Zotrvala na tom,
že nie je v spore pasívne legitimovaná. Pasívne legitimovaný v konaní je JUDr. S. G., ktorý užíva
predmetné pozemky. Výška nájomného určená znaleckým posudkom, z ktorého vychádzal súd prvej
inštancie nie je určená správne. Znalec z odboru stavebníctva nie je oprávnený vypracovať znalecký
posudok na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov, ktoré sú v zmysle § 1 ods. 1, 2 zák. č. 504/2003

Z.z. pozemkami pre poľnohospodárske účely. Skutočnosť, že na liste vlastníctva nie je evidované vecné
bremeno neznamená, že vecné bremeno k nehnuteľnostiam nevzniklo v zmysle zák. č. 182/1993 Zb.. V
tej súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/49/2014, z ktorého vyplýva, že
za vecné bremeno môže vzniknúť zo zákona k pozemku oprávnenému jednorazová náhrada. Rozsudok
považuje za arbitrárny a nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie nereagoval na argumenty žalovanej, čím

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. k odňatiu možnosti konať pred súdom.

16. Proti tomuto rozsudku, a to (len) proti výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie
aj žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby
rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že uloží žalovanej nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu

100% a prizná žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalobkyňa v
odvolaní vytkla súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o trovách konania nesprávne vychádzal zo
záveru, že žalobkyňa bola v konaní čiastočne úspešnou. V predmetnom konaní výsledok sporu závisel
od znaleckého posudku, preto úspech žalobkyne bolo potrebné skúmať, čo do právneho základu vo
vzťahu k sporu. Žalobkyňu bolo potrebné považovať za procesne úspešnú, ak mala úspech čo do

základu uplatneného nároku, keď o výške nároku bolo rozhodnuté podľa znaleckého posudku. V danom
prípade boli vypracované viaceré znalecké posudky, ktoré určili výšku obvyklého nájomného rozdielne.
Bolo potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa sama nebola schopná určiť správnu výšku
obvyklého nájomného.

17. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutom vyhovujúcom
výroku a ohľadom trov konania zotrvala na svojom odvolacom návrhu. V danom prípade nie je
rozhodujúci faktický stav, teda či žalovaná užívala ranč na podnikateľskú činnosť alebo nie, nakoľko
je zrejmé, že žalovaná užíva predmetný pozemok už tým, že sú na ňom postavené stavby, ktorých
užívanie je konzumované jej vlastníctvom. Žalovaná je vlastníčkou areálu ranč Q. a stavieb, ktoré sa tu

nachádzajú a ktoré užíva od roku 1997 bez toho, aby žalobkyni uhradila akúkoľvek náhradu. Od začiatku
užívania týchto pozemkov sa žalovaná odmieta dohodnúť so žalobkyňou ohľadom výšky nájmu. Svojim
protiprávnym konaním znemožnila žalobkyni výkon vlastníckeho práva vo vzťahu k svojim pozemkom.
Vlastníctvo stavieb nachádzajúcich sa na pozemku žalobkyne je potrebné posudzovať v kontexte, t.j.
že ide o stavby, ktoré spolu s okolím tvoria kompletne ucelený priestor využívaný v súvislosti s týmito

stavbami ako areál - ranč. Ide o ohraničený areál, funkčný celok, ktorý nie je možné oddeliť. Sama
žalovaná potvrdila, že k týmto jej budovám je potrebné sa fyzicky dostať cez pozemok vlastnícky patriaci
žalobkyni. Skutočnosť, že predmetné stavby boli postavené na poľnohospodárske účely pred rokom
1991 nemení nič na tej skutočnosti, že žalovaná vlastní stavby, ktoré sa tam nachádzajú. Žalovaná
nepreukázala, že by tieto stavby využívala na poľnohospodárske účely, preto aplikácia zák. č. 504/2003

Z.z. na tento prípad nie je namieste. V danom prípade vlastnícke vzťahy sú vysporiadané, preto na daný
prípad nie je možné aplikovať ani zák. č. 229/1991 Zb.. Skutočný účel využitia pozemku bol ustálený
na základe vykonaného dokazovania - ohliadky znalcov, preto nemožno považovať námietky žalovanej,
ktorá spochybnila výšku určenia obvyklého nájomného za opodstatnené. Tiež poukázala na to, že v
skutkovo a právne obdobných veciach už bolo rozhodnuté právoplatne v iných konaniach, kde sa súdy

zaoberali otázkou, či ide alebo nejde o poľnohospodárske pozemky a spôsob ich oceňovania. Odvolací
súdvinýchkonaniachdospelknázoru,žesanejednáopoľnohospodárskepozemkyapotvrdilsprávnosť
oceňovania týchto sporných pozemkov znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a
odhad hodnoty nehnuteľností, ako aj aplikáciu vyhl. č. 492/2004 Z.z. na dané prípady.18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne a žalovanej bez nariadenia
pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“)

v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k
záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené a odvolanie žalobkyne opodstatnené je.

19. Odvolaním žalovanej bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku. Po
preskúmaní odvolania odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok je vo vyhovujúcom výroku vecne

správny, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.5.2019 o 10,00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 16.5.2019 v zmysle ust. § 219 ods.
3 C.s.p.

21. Po preskúmaní odvolania odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo správne zisteného
skutkového stavu vyvodil správny právny záver.

22. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v jeho vyhovujúcej časti, s

ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

23. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané
žalovanou v odvolaní. Žalovaná pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie

námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutom vyhovujúcom
výroku.

24. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by jeho odôvodnenie nezodpovedalo požiadavkám
vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 C.s.p., preto námietky žalovanej, že rozsudok je nepreskúmateľný a že

súd prvej inštancie nezodpovedal na všetky námietky žalovanej uvedené v konaní, nemožno považovať
za opodstatnené.

25. Odvolací súd považuje za správne úvahy súdu prvej inštancie, ktorý opodstatnenosť nároku
žalobkyne voči žalovanej v priznanej výške vyvodil z dôvodu bezdôvodného obohatenia na strane

žalovanej, spočívajúcom v užívaní pozemku, vlastnícky patriacom žalobkyni bez nájomnej zmluvy, či
iného titulu oprávňujúceho ju užívať tento pozemok. Správne súd prvej inštancie výšku bezdôvodného
obohatenia ako peňažnej náhrady, patriacej žalobkyni za užívanie jej nehnuteľnosti vyvodil z výšky
obvyklého nájomného, ktoré by bolo potrebné vynaložiť v danom mieste a čase na užívanie obdobnej
veci. Peňažná náhrada v danom prípade vychádza z finančného ocenenia prospechu, ktorý žalovanej

vznikol užívaním nehnuteľnosti, vlastnícky patriacej žalobkyni.

26. Súd prvej inštancie vysvetlil, prečo pri vyvodení výšky peňažnej náhrady vychádzal zo záverov
znaleckého posudku č. 6/2014 znalca Ing. Stanislava Szöllössyho, znalca z odboru stavebníctvo,
odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý spĺňal všetky zákonné kritériá a ktorý

zohľadnil aj účel, na ktorý je pozemok využívaný.

27.Zdokazovaniavykonanéhopredsúdomprvejinštancievyplynulo,žepredmetnénehnuteľnostiniesú
využívané na poľnohospodárske účely, preto použitie zák. č. 504/2003 Z.z. pre účely určenia obvyklého
nájomného nie je namieste. Výsledky dokazovania vykonané pred súdom prvej inštancie svedčia o tom,

že ide o komplexný ucelený priestor využívaný v súvislosti so stavbami, stojacimi na predmetných
nehnuteľnostiach ako tzv. areál - ranč, ktorý žalovaná využívala v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

28. Za situácie, keď žalovaná užíva predmetné nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobkyni v súvislosti s
vlastníctvom svojich stavieb, stojacich na týchto pozemkoch je otázka, či v rozhodnom období žalovaná

skutočne aj vykonávala podnikateľskú činnosť, bezpredmetná. Z dôvodu, že stavby, vlastnícky patriace
žalovanej tvoria komplexný ucelený celok, a ktoré sú za účelom využitia ranča aj využívané zakladá
opodstatnenosť nároku žalobkyne voči žalovanej. Práve z dôvodu, že ide o komplexný ucelený celok
niet pochýb o tom, že žalobkyňa nemôže využívať tie časti pozemkov, ktoré nie sú zastavané stavbami.Okrem budov je tzv. ranč Q. využívaný aj za účelom uskladnenia dreva, iných hnuteľných vecí sa tam
nachádzajúcich ako napr. klietky pre zajace, kruhovej ohrady pre pštrosy, prístreškov a iných, ako aj
voľného pohybu zvierat, ako vyplynulo z ohliadky vykonanej v rámci konania vedeného pred Okresným

súdom Košice I pod sp.zn. 19C/253/2012, s ktorým dôkazom sa oboznámil súd aj v tomto konaní. Je
preto vylúčené, aby nezastavané časti pozemkov využívala žalobkyňa.

29. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalovanej, že na daný prípad bolo potrebné aplikovať zák. č.
229/1991 Zb. a v tej súvislosti skúmať, či nárok nie je prekludovaný, keďže v danom prípade neboli

splnenépodmienkypreaplikáciutohtozákona.Zák.č.229/1991Zb.priznávaprávonafinančnúnáhradu
za zastavané pozemky, ktoré neboli vydané a ktorú náhradu má v zmysle tohto zákona poskytnúť
štát. Nárok na náhradu za zastavané pozemky, ktoré sa nevydávajú, je daný voči štátu a nemožno
ho stotožňovať s nárokom vlastníka pozemku voči vlastníkovi stavby, nachádzajúceho, sa na tomto
pozemku za užívanie bez právneho dôvodu. V danom prípade je právnym dôvodom priznania nároku
žalobkyne vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka.

30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo vyhovujúcom výroku podľa § 387
ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

31. Za opodstatnené považuje odvolací súd námietky žalobkyne, ktorá vytkla súdu prvej inštancie, že

vec nesprávne právne posúdil pri rozhodovaní o trovách konania.

32. Niet pochýb, že pokiaľ ide o základ uplatneného nároku, žalobkyňa bola v konaní úspešná. Pokiaľ
ide o výšku priznaného nároku, súd prvej inštancie vychádzal zo záverov znaleckého posudku, preto
v danom prípade vznikol žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanej v zmysle § 255

ods. 1 C.s.p.

33. Z tohto dôvodu postupom podľa § 388 C.s.p. odvolací súd zmenil výrok napadnutého rozsudku o
trovách konania tak, že žalobkyni priznal plnú náhradu trov prvostupňového konania voči žalovanej.

34. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, žalovaná v odvolacom konaní nebola úspešnou, preto
odvolací súd rozhodol tak, že priznal plne úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanej v celom rozsahu (§ 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.).

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).