Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317213267
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4317213267.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v spore žalobcu: I. W., W.. XX.X.XXXX, F. H.

L. XXX, XXX XX H. L., proti žalovanému: Y. Š., K.: XX XXX XXX, L. L. Š. XXX, XXX XX Š., zast. JUDr.
Gabriel Turza, advokát, so sídlom Schubertova 12, 937 01 Želiezovce o zaplatenie 4.200,- eur,

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti o zaplatenie 3.700,00 eur z a m i e t a .

II. Súd konanie v časti o zaplatenie 500,00 eur z a s t a v u j e .

III. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4200

eur. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že žalovaný prevzal od žalobcu zálohu v celkovej výške 4200
eur. Jednotlivé čiastky zálohy boli prevzaté nasledovne: 3. 7. 2012 300 eur, 16. 7. 2012 700 EUR, 16.
7.2012 2100 eur, 25. 6. 2012 800 eur, 27. 6. 2012 300 eur. Záloha vo výške 2100 eur bola určená za
práce pri zatepľovaní novostavby rodinného domu v obci H. L., ktorých termín ukončenia bol dohodnutý
na 10 dní od začatia prác, pričom uvedené práce začali dňa 3. 7. 2012, avšak neboli dokončené. Ďalšia
záloha vo výške 2100 eur bola za dodanie silikónovej fasádnej omietky, táto dodaná bola, ale bolo
potrebné ju vymeniť, nakoľko bola nekvalitná a nezodpovedala vybranému odtieňu. K výmene však už

neprišlo a žalovaný si nechal aj omietku aj peniaze. Dňa 10. 8. 2017 žalobca žalovanému poslal výzvu
na zaplatenie za účelom mimosúdneho vyriešenia, avšak neúspešne. Na základe vyššie uvedeného, na
strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, a to majetkovým prospechom získaným plnením
bez právneho dôvodu, keďže napriek prevzatiu vyššie uvedených peňažných záloh žalovaný dohodnutú
prácu nevykonal. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení súdu predložil prehlásenie zo dňa
25. 7. 2012, doklady o prevzatí peňazí, výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že neuznáva nárok uplatnený žalobcom. Žalovaný,
ešte ako podnikateľ, vykonal pre žalobcu na základe ústnej dohody stavebné práce - zateplenie, sieťka,
lepidlo na rodinnom dome žalobcu. Žalovaný dňa 16. 4. 2016 ukončil živnostenské podnikanie. Poslednú
fázu zateplenia, natiahnutie farebnej omietky, žalobca nechcel zakúpenou omietkou vyhotoviť, pretože
sa mu nepáčil odtieň farby. Farebnú omietku nebolo možno vymeniť, a preto zostala ako náhrada
za vykonanú prácu žalovaného u žalovaného. Práce na zatepľovanie rodinného domu boli vykonané
štyrmi pracovníkmi v rozsahu cca troch týždňov, čo môže svedecky dosvedčiť V. Š.E., F. Š. Č..

XX, ktorý sa podieľal na prácach. Žalobca za vykonané stavebné práce nezaplatil. Žalobca uplatňuje
nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa bezdôvodne neobohatil, pre žalobcu vykonal
stavebné práce, za ktoré mu žalobca inak nezaplatil a farebnú omietku odmietol prevziať. Právny vzťah
medzi žalobcom a žalovaným je potrebné posudzovať v zmysle Obchodného zákonníka. Prehlásenievyhotovené žalobcom 25. 7. 2012 potvrdzuje prevzatie 4200 eur. Práce mali byť dokončené najneskôr
do 10 dní od 25.7.2012. Po dátume 5. 8. 2012 mohol žalobca akékoľvek právo súvisiace s výkonom
stavebných prác uplatniť na súde. Od 5. 8. 2012 začala v zmysle § 391 Obchodného zákonníka

plynúť zákonná premlčacia lehota, ktorá je podľa § 397 Obchodného zákonníka 4 roky. Vzhľadom
na skutočnosť uplynutia premlčacej lehoty žalovaný v zmysle § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka
uplatňuje námietku premlčania akéhokoľvek nároku uplatneného žalobcom voči žalovanému zo vzťahu
vzniknutého medzi žalobcom a žalovaným v roku 2012. Na základe neexistujúceho nároku žalobcu voči
žalovanému a uplynutie štvorročnej premlčacej doby žalovaný navrhuje, aby súd podanú žalobu v celom

rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení z 31.10.2017 uviedol tvrdenia, ako v podanej žalobe. Za účelom
objasnenianímuvádzanýchtvrdenínavrholvkonanívýsluchsvedkovY.F.,I.W.E.C.T..Napreukázanie
svojich tvrdení o tom, že žalovaný prevzal od neho sumu 4200 eur, predložil aj fotokópiu zmenky
podpísanej žalovaným na uvedenú sumu, čím sám žalovaný podľa neho priznal existenciu uvedeného

nároku . Žalobca poukázal na to, že došlo k splneniu predpokladov, ktoré zakladajú medzi subjektami
záväzkový právny vzťah bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o otázku premlčania, poukázal na ust.
§ 101, 107 ods.1, 2 O. z. V prípade, ak k bezdôvodnému obohateniu došlo konaním obohateného,
ktoré nemá charakter úmyslu, dĺžka objektívnej premlčacej doby je tri roky; ak naopak obohatený získal
majetkový prospech zavineným úmyselným konaním, je dĺžka stanovená na 10 rokov. Vzhľadom na

uvedené má žalobca zato, že k premlčaniu bezdôvodného obohatenia nedošlo.

4. Na svoje tvrdenie predložil žalobca fotokópiu zmenky z 23.7.2012 vystavenej žalovaným.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu v písomnom vyjadrení z 13.12.2017 vyjadril tak, že žalovaný

nespochybňuje prevzatie zálohových platieb vo výške 4200 eur, ale tieto platby boli započítané
na úhradu vykonaných stavebných prác, ktoré nespochybňuje žalobca. Žalovaný trvá na vznesenej
námietke premlčania a k začiatku plynutia premlčacej doby predkladá súdu kópiu rozsudku Okresného
súdu Nitra 29 Zm/24/2012, z ktorého je zrejmé, že žalobca už najneskôr dňa 4.10.2012, kedy bol
podaný návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, uplatňoval voči žalovanému pohľadávku,

ktorú uplatňuje v tomto súdnom konaní a premlčacia doba začala dňom 4.10.2012 plynúť a aj v zmysle
Obchodného zákonníka uplynula najneskôr 4.10.2016. Žaloba je podaná oneskorene, nemôže požívať
z dôvodu premlčania ochranu súdom a preto žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

6. Žalobca pred začatím konania vo veci samej, pred prvým pojednávaním, vzal žalobu späť v časti o

zaplatenie 500 eur, nakoľko prihliadol na to, že žalovaný v tejto výške vykonal práce a žalovaný sám
túto sumu priznal, že práce v tejto výške vykonal.

7. Žalobca na pojednávaní trval na tom, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 3.700,00
eur. Uviedol, že zháňal majstra na fasádnu omietku a kvôli tomu žalovaného oslovil a dohodli sa, že

za cenu 2.100,00 eur zateplí novostavbu jeho rodinného domu v H. L. s tým, že suma 2.100,00 eur
bude za zateplenie polystyrénom, za vyhotovenie sieťky, lepidla a fasádnej omietky. Spočiatku začali
lepiť polystyrén žalovaný aj s nejakými 4, 5 občanmi a po určitom čase mu povedal, že chlapci by chceli
zálohu. Žalobca tomu vyhovel a zaplatil žalovanému sumu 800,00 eur 25.6.2012, 300,00 eur 27.6.2012,
300,00 eur 3.7.2012 a 16.7.2012 mu zaplatil 700,00 eur. Polystyrén bol v rozsahu 150 m2, urobil aj jednu

stranu, kde natiahol sieťku a lepidlo asi na ploche 40-50 m2. Tieto práce postupne začal vykonávať
len sám žalovaný, keďže ostatní zvykli chodiť pracovať inde. Tak mu žalovaný povedal, že museli
inde nejaké práce dokončiť a keďže v práci riadne žalovaný nepokračoval, tak sa žalobca rozhodol
ukončiť s ním zmluvný vzťah. Naposledy pracoval 25.7.2012 a aj sa dohodli na ukončení prác z jeho
strany. Nežiadal žalovaného, aby práce ďalej vykonával a aby práce dokončil. Žalovaný mu podpísal

prehlásenie 25.7.2012. Ešte počas vykonávania prác z jeho strany mu povedal, že má známeho, ktorý
má farbu na fasádu a tak sa dohodli, že ju žalovaný zaobstará. Malo ísť o farbu polosilikónovú, vo
farbe oranžovej. Na to mu zaplatil žalobca 2.100,00 eur 16.7.2012. Farbu žalovaný aj zabezpečil,
avšak iného odtieňa, citrónového a išlo o farbu druhej triedy, na čo žalobca povedal, že takúto farbu
nechce a žalovaný sľúbil, že túto farbu vymení, čo sa však nestalo. Nechal si tak farbu, ako aj sumu

2.100,00 eur, ktorú mu na farbu dal. Na polícii žalovaný uviedol , že vykonal na dome žalobcu práce v
hodnote 500,00 eur. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť teda vychádza z toho, že táto suma 500,00 eur
zavykonanéprácemupatrí.Trvávšaknatom,abymužalovaný zaplatil3.700,00eur.Pokiaľideotermín
ukončenia prác na jeho dome, dohoda bola taká, že termín ukončenia prác bude do 10 dní od začatiaprác, pričom uvedené práce začali 3.7.2012. Pokiaľ žalobca uvádzal úmyselné konanie žalovaného vo
svojom písomnom vyjadrení, chcel poukázať na to, že žalovaný mu nedal naspäť peniaze, ktoré od neho
zobral a že zobral zálohu aj za tie práce, ktoré nevykonal. Žalobca uviedol, že on vychádzal len z toho,

čo uviedol na polícii žalovaný, že on vykonal prácu za 500 eur. Inak dohoda medzi nimi bola taká, že
žalovaný urobí celé zateplenie za 2.100 eur a za 2.100 eur bola farba.

8. Žalovaný trval na svojich písomných vyjadreniach a žiadal žalobu zamietnuť. Trval na tom, že uplynula
premlčacia doba žalobcovi na uplatnenie jeho nároku proti žalovanému. Považuje nárok žalobcu za

premlčaný, ak by sa mala posudzovať premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka ako 4 ročná.
Došlo k premlčaniu nároku aj pokiaľ ide o neuplatnený nárok v subjektívnej premlčacej dobe. Najneskôr
premlčacia lehota začala plynúť 5.8.2012, t. j. po uplynutí 10 dní od dátumu prehlásenia žalovaného,
ktoré bolo vystavené 25.7.2012. Úplne najkrajnejším termínom na začatie plynutia premlčacej lehoty
žalobcovi bol podaný návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorý návrh podal žalobca na
súde 4.10.2012. Je zrejmé, že v čase, keď 4.10.2012 podával žalobca žalobu na súd ohľadne vyplatenia

zmenky, už vedel o tom, že si môže uplatniť nárok voči žalovanému a vtedy mu začala plynúť už
subjektívna lehota. Žalovaný je toho názoru, že rozsah prác vykonal omnoho vyšší, ako uvádza žalobca.
Pokiaľ ide o obsah toho, čo uviedli do úradného záznamu na polícii žalobca a žalovaný, ide o výšku
nároku uvádzanú obidvomi stranami sporu rôznu. I keď výška nároku je neistá, vzhľadom na to, že došlo
k premlčaniu nároku žalobcu, žaloba nie je podaná dôvodne.

9. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

10. Medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, predmetom ktorej boli práce
na zatepľovaní rodinného domu žalobcu žalovaným v obci H. L.. Termín ukončenia prác bol dohodnutý

na 10 dní od začatia prác, pričom uvedené práce boli začaté 3.7.2012. Medzi stranami sporu bolo
dohodnuté, že žalovaný zakúpi silikónovú fasádnu omietku, ktorá bola dodaná, ale bolo potrebné ju
vymeniť, nakoľko bola nekvalitná a nezodpovedala vybranému odtieňu. K výmene však neprišlo a
žalovaný si ponechal aj omietku aj peniaze. Medzi stranami sporu bolo dohodnuté, že žalovaný urobí
celé zateplenie za 2.100 eur a za 2.100 eur bola farba. Žalovaný postupne prestal vykonávať práce.

Naposledypracoval25.7.2012. Stranysporusadohodlinaukončenípráczostranyžalovaného.Žalobca
nežiadal žalovaného, aby práce ďalej vykonával a aby práce dokončil.

11. Žalovaný dňa 25.7.2012 podpísal prehlásenie, z ktorého vyplýva, že prevzal od žalobcu zálohu v
celkovej výške 4200 eur. Jednotlivé čiastky prevzal nasledovne: 3. 7. 2012 300 eur, 16. 7. 2012 700

EUR, 16. 7.2012 2100 eur, 25. 6. 2012 800 eur, 27. 6. 2012 300 eur. Záloha vo výške 2100 eur bola
určená za práce pri zatepľovaní novostavby rodinného domu v obci Dolná Seč, ktorých termín ukončenia
bol dohodnutý na desať dní od začatia prác, pričom uvedené práce začali dňa 3.7.2012. Ďalšia záloha
vo výške 2100 eur bola za dodanie silikónovej omietky. Žalobca súdu predložil aj doklady o prevzatí
záloh v horeuvedenej výške. Vyššieuvedené skutočnosti žalovaný nepoprel, medzi stranami sporu nie

sú sporné.

12. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 29CbZm/24/2012 vyplýva, že návrh na vydanie zmenkového
platobného rozkazu bol podaný žalobcom 4.10.2012. Návrh bol podaný na základe zmenky z 25.7.2012
a zmenkovej pohľadávky 4.200,00 eur s dátumom splatnosti 31.7.2012. Z rozsudku Okresného súdu

Nitra zo dňa 12.4.2013 č. k. 29CbZm/24/2012-29 vyplýva, že bol návrh žalobcu zamietnutý a rozsudkom
Krajského súdu v Nitre zo dňa 4.12.2013, č. k. 15CoZm/14/2013-46, bol rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdený. Rozsudok v danej veci nadobudol právoplatnosť 14.02.2014.

13. Zo spisu ORPZ, Odbor kriminálnej polície Levice č. ČVS: ORP-700/OEK-LV-2013 vyplýva, že dňa

17.7.2013 bol napísaný úradný záznam so žalobcom o podaní informácie týkajúcej sa podozrenia z
trestného činu podvodu. Žalobca okrem iného v úradnom zázname uviedol, že hodnotu vykonanej práce
žalovaným odhaduje na 500 eur. Úradný záznam bola napísaný aj so žalovaným, ktorý okrem iného
uviedol, že čo sa týka rozsahu prác, podľa neho to mohlo byť v hodnote cca 1300 eur. Uviedol tiež, že
má vedomosti o tom, že mal peniaze vrátiť a to vo výške podľa jeho názoru 2900 eur. Uznesením zo

dňa 16.10.2013 pod č.ČVS:ORP-700/OEK-LV-2013 bola vyšetrovateľom PZ vec podozrenia z prečinu
Sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, z ktorého spáchania je podozrivý Y.
Š. z obce Š., ktorý ako súkromný podnikateľ v oblasti uskutočňovania stavieb a ich zmien s obchodným
menom Y. Š.E., K.: XX XXX XXX, Š. Č.. XXX prijal od poškodeného I. W. z obce H. L. dňa 25.6.2012zálohu na vykonanie stavebných prác vo výške 800,00 eur, dňa 27.6.2012 sumu vo výške 300,00 eur,
dňa 3.7.2012 sumu vo výške 300,00 eur, dňa 16.7.2012 sumu vo výške 700,00 eur a 2.100,00 eur, ktoré
boli určené na realizáciu prác pri zatepľovaní novostavby rodinného domu v obci H. L. Č.. H.. XXX,

pričom menovaný Y. Š. nepostupoval s prácami v zmysle dohodnutých termínov, práce v dohodnutom
rozsahu nevykonal a po odstúpení od dohody na vykonanie práce, nepoužité finančné prostriedky i
napriek výzvam nevrátil, čím spôsobil poškodenému I. W. z obce H. L. celkovú škodu vo výške 3.700,00
eur, odmietnutá, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods.
2 Trestného poriadku.

14. Zo zmenky vystavenej 25.7.2012 vyplýva, že bola vystavená žalovaným. Predmetnou zmenkou
sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi 4200 eur v júli 2012. V konaní Okresného súdu Nitra sp. zn.
29CbZm/24/2012 súd posúdil zmenku tak, že nemá zákonom vyžadované náležitosti, je neplatná.

15. Podľa § 631 O. z., zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané

(zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

16. Podľa § 572 ods.2 O. z., strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje
bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný záväzok zaniká, keď
návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

17. Podľa § 573 O. z., ak výslovne z písomnej dohody o zrušení záväzku nevyplýva niečo iné, zaniká
súčasne aj záväzok druhej strany, a ak už bol splnený, má druhá strana nárok na jeho vrátenie, a to
pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi. Ak sa strany dohodnú na zrušení časti záväzku, zaniká záväzok
druhej strany v rozsahu zodpovedajúcom zrušovanej časti záväzku.

18. Podľa § 451 ods. 1 O. z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

19. Podľa § 451 ods. 2 O. z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 456 vety prvej O. z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

21. Podľa § 457 O. z., ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

22. Podľa § 100 ods. 1 O. z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. Podľa § 100 ods. 2 O. z., premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

24. Podľa § 107 ods. 1 O. z., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva

roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil.

25. Podľa § 107 ods. 2 O. z., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

26. Podľa § 107 ods.3 O. z., ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť
všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník
mohol premlčanie namietať.

27. Podľa § 112 vety prvej O. z., ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.28. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby
v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné
osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania

takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom
stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu
svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť
stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie
námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej

osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka).

29. Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, je vo vyššiecitovaných zákonných
ustanoveniach upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, ako aj premlčacia doba objektívna. Obidve
doby začínajú a plynú nezávisle na sebe a ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z
nich, právo sa premlčí a ak je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať.

30. Počiatok subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
viaže ku skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa obohatil.

31. Pre stanovenie počiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 O. z. je
rozhodujúci okamžik, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo.

32. Žalobca si proti žalovanému uplatnil podanou žalobou nárok na zaplatenie 4200 eur z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia. Sčasti vzal žalobu späť čo do zaplatenia 500 eur. V konaní bolo preukázané,

že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal
žalobcovi vykonať práce pri zatepľovaní novostavby rodinného domu v obci H. L., za dojednanú cenu.
Zmluvu o dielo súd považuje za zmluvu upravenú v § 631 O.z. a nasl. keď pri jej uzatváraní konal
žalovaný v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobca, ktorý je fyzickou osobou, nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedené práce mali byť

ukončené do 10 dní od začatia prác, t.j. od 3.7.2012, avšak dokončené neboli. Naposledy žalobca
pracoval 25.7.2012. Žalobca a žalovaný sa ústne dohodli na ukončení prác zo strany žalovaného ešte
pred zhotovením diela. Dohodli sa tým ústne na zrušení záväzku v zmysle § 572 O.z., a to najneskôr
dňa 25.7.2012, pričom s poukazom na § 573 O.z. došlo k zrušeniu celého záväzkového vzťahu medzi
stranami sporu. V rovnaký deň žalovaný podpísal potvrdenie o prevzatí zálohy v celkovej výške 4200

eur a v rovnaký deň vystavil žalovaný zmenku, v ktorej sa zaviazal, že žalobcovi zaplatí zmenkovú
pohľadávku 4200 eur v mesiaci júl 2012 - zmenka je založená v spise Okresného súdu Nitra sp. zn.
29 CbZm/24/2012.

33. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na vrátenie zálohy vo výške 3700 eur, zohľadniac, že z

poskytnutej zálohy 4200 eur, pripadá žalovanému za ním vykonané práce suma 500 eur ( v tejto časti
o zaplatenie 500 eur žalobca vzal žalobu späť). Súd pri rozhodovaní primerane použil právnu úpravu
bezdôvodného obohatenia podľa § 457 O.z., keď prihliadol na to, že došlo k zrušeniu zmluvy o dielo na
základe dohody strán sporu najneskôr dňa 25.7.2012 a každej zo strán sporu vznikla povinnosť vrátiť
druhej strane sporu všetko, čo podľa (zrušenej) zmluvy dostala. S poukazom na to, že žalovaný vzniesol

námietku premlčania nároku žalobcu, súd v prvom rade skúmal, či námietka premlčania je žalovaným
dôvodne vznesená.

34. Námietku premlčania nároku žalobcu proti žalovanému, ktorú žalovaný vzniesol, súd považuje za
dôvodne vznesenú. Žalobca najneskôr dňa 25.7.2012 mal už vedomosti o ním tvrdenom bezdôvodnom

obohatení na strane žalovaného, ako aj o výške bezdôvodného obohatenia, za ktoré v tom čase
považoval sumu 4200 eur. Žalobcovi najneskôr 25.7.2012 boli známe všetky okolnosti, ktoré boli
rozhodujúce pre uplatnenie jeho práva na súde voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia -
vedomosť o bezdôvodnom obohatení a o jeho rozsahu - maximálne vo výške 4200 eur, ako aj vedomosť
o osobe, žalovanom, ktorý mu nevydal finančné prostriedky maximálne v rozsahu 4200 eur. Najneskôr

dňom 26.7.2012 začala preto žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba, ako aj objektívna
trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia na
súde. Prihliadnuc na to, že došlo k spočívaniu premlčacej doby na základe uplatneného nároku žalobcu
zo zmenky vystavenej na sumu 4200 eur, v období od podania žaloby žalobcu na Okresný súd Nitravo veci vedenej pod sp.zn. 29 CbZm/24/2012, t.j. od 4.10.2012 do dňa právoplatnosti rozsudku vo
veci samej, t.j. rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12.4.2013 č.k.29CbZm/24/2012-29 v spojitosti
s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 4.12.2013 č.k. 15 CoZm/14/2013-46, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 14.2.2014, premlčacia doba subjektívna i objektívna neplynula v období od 4.10.2012
do 14.2.2014 a plynutie premlčacej doby pokračovalo od 15.2.2014. Súd pri rozhodovaní prihliadol na
to, že dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia na súde uplynula dňa 7.12.2016. Súd vychádzal z toho, že subjektívna dvojročná premlčacia
doba na uplatnenie nároku žalobcu na súde začala plynúť dňa 25.7.2012 a plynula do 3.10.2012, t.j.

71 dní. Od 4.10.2012 do 14.2.2014 spočívala, t.j. po dobu 499 dní. Od 15.2.2014 do 25.7.2014 (dňa
25.7.2014 by uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba, ak by nedošlo k jej spočívaniu) uplynulo
161 dní. Premlčacia doba od 26.7.2014 pokračovala ešte 499 dní, t.j. do 6.12.2015 a keďže posledný
deň premlčacej doby pripadol na nedeľu, premlčacia doba sa skončila nasledujúcim pracovným dňom,
t.j.7.12.2015. Žalobca si do 7.12.2015 nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde neuplatnil a
žalobu v tomto súdnom konaní podal až 23.8.2017, t.j. už po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej

doby. Súd preto námietku žalovaného považoval za dôvodne vznesenú. Súd prihliadol na námietku
premlčania vznesenú žalovaným s poukazom na ust.§ 107 ods.3 O.z., pretože aj žalobca by mohol
namietať premlčanie nároku, ak by si žalovaný uplatnil peňažný nárok voči žalobcovi.

35. Súd vzhľadom na dôvodne žalovaným vznesenú námietku premlčania nemohol žalobcovi uplatnený

nárok priznať a žalobu v časti o zaplatenie 3700,00 eur zamietol.

36. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

37. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

38. Súd konanie zastavil v časti o zaplatenie 500 eur, v ktorej časti vzal žalobca žalobu späť.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

41. Žalovaný mal v konaní úplný procesný úspech, keď súd žalobu o zaplatenie 3700,00 eur voči nemu

zamietol. Žalobca vzal žalobu sčasti späť o zaplatenie 500 eur bez toho, aby mu žalovaný túto sumu
zaplatil a súd konanie v tejto časti zastavil. Žalobca tak procesne zavinil čiastočné zastavenie konania.
Súd z uvedených dôvodov rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v
rozsahu 100 %

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa
doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných
vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.