Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 23, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413220782
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4413220782.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. Q. R.
V., nar. XX. XX. XXXX, bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecíarodinyNovéZámky,dieťarodičov,matky:R.J.,nar.XX.XX.XXXX,bytomK.M.XXX/X,zastúpenej
JUDr. Tiborom Elzerom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7 a otca: C.. O. V., nar. XX.
XX. XXXX, bytom J., P. X. XX, zastúpenému Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou so sídlom Veľký
Krtíš, A.H. Škultétyho 5, za účasti Krajskej prokuratúry v Nitre a Úradu komisára pre deti, so sídlom
Bratislava, Odborárske nám. 3, o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 23. novembra
2018, č. k. 11P/292/2013-1735, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti otca odovzdávať
a preberať maloletú v súdom nariadenom čase v mieste bydliska matky, v časti, v ktorej bol návrh na
nariadenievýchovnéhoopatreniazamietnutýavčastitýkajúcejsanáhradytrovkonania potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zmenil rozsudok Okresného súdu Nové

Zámky č. k. 7P 190/2010-494 zo dňa 18. 04. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.
5CoP/39/2012-691 zo dňa 07. 11. 2012 v časti úpravy práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu
tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti otca od 01. 12. 2018 a matke uložil povinnosť prispievať
na jej výživu vo výške 30 eur mesačne od 01. 12. 2018, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca
vopred do rúk otca. Druhým výrokom rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú
obaja rodičia. Tretím výrokom rozhodol, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletou každý párny
týždeň v roku v čase od piatka od 18:00 hodiny do nedele do 18:00 hodiny s tým, že táto úprava nebude

platiť počas letných prázdnin a vianočných sviatkov. Štvrtým výrokom rozhodol, že matka je oprávnená
stretávať sa s maloletým dieťaťom počas letných prázdnin každý rok od 01. 07. od 10:00 hodiny do
15. 07. do 18:00 hodiny a od 01. 08. od 10:00 hodiny do 15. 08. do 18:00 hodiny, počas vianočných
sviatkov každý nepárny rok od 24. 12. od 10:00 hodiny do 30. 12. do 18:00 hodiny a každý párny rok od
31. 12. od 10:00 hodiny do 06. 01. nasledujúceho roka do 18:00 hodiny. Piatym výrokom uložil otcovi
povinnosť maloletú odovzdať matke v súdom nariadenom čase v mieste bydliska matky a po skončení
stretnutia si maloletú v mieste bydliska matky od nej prevziať. Šiestym výrokom matke uložil povinnosť

v súdom nariadenom čase maloletú prevziať a po skončení stretnutia ju otcovi v súdom nariadenom
čase odovzdať. Siedmym výrokom určil, že maloletá bude navštevovať Základnú školu J. J. IV. Ôsmym
výrokom uložil otcovi povinnosť informovať matku raz za dva týždne o školských výsledkoch maloletej,
o jej zdravotnom stave a mieste pobytu maloletej. Deviatym výrokom návrh na nariadenie výchovnéhoopatrenia zamietol. Desiatym výrokom rozhodol, že trovy znaleckého dokazovania, ktoré nariadil súd,
hradí štát. Jedenástym výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na ich náhradu.

2. V odôvodnení uviedol, že matka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zveril maloletú do jej
osobnej starostlivosti od právoplatnosti rozsudku a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 150 eur
mesačne od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Zároveň navrhla upraviť stretávanie sa otca s maloletým
dieťaťom od piatku do nedele. Vec právne oprel o ust. § 24 ods. 2, 4 a 5, § 25 ods. 1, 2 a 4, §

28 ods. 1 a 2, § 35, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Na základe
vykonaného dokazovania mal preukázané, že maloletá pochádza z mimomanželského pomeru rodičov
a naposledy o úprave práv a povinností voči maloletej bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu
Nové Zámky č. k. 7P/190/2010-494 zo dňa 18. 04. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Nitre č. k. 5CoP/39/2012-691 zo dňa 07. 11. 2012, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov od 07. 11. 2012 tak, že matka bola povinná zabezpečovať osobnú

starostlivosť o maloletú každý nepárny týždeň v kalendárnom roku a otec bol povinný zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloletú každý párny týždeň v roku. Zároveň súd rozhodol, že zastupovať a
spravovať jej majetok v čase zabezpečovania svojej osobnej starostlivosti bude každý z rodičov. Súd
zaviazal otca prispievať na výživu maloletej vo výške 60 eur mesačne. Uznesením Krajského súdu v
Nitre č. k. 9CoP/46/2014-345 zo dňa 17. 09. 2014 bolo nariadené predbežné opatrenie tak, že maloletá

bude v školskom roku 2014/2015 navštevovať v párnom týždni kalendárneho roka X. školu V., so sídlom
v J., D. XX a v nepárnom týždni roka X. školu I. Y., so sídlom K. M. XXX. Zo zmluvy o nájme bytu otca zo
dňa 10. 06. 2011 mal preukázané, že otec má prenajatý byt na J. ulici č. X v J., miestna časť G. s výmerou
65 m2 a mesačné nájomné a úhrada za plnenie spojená s užívaním bytu je vo výške 550 eur mesačne.
Zo správ zo šetrenia pomerov na strane matky z ÚPSVaR Nové Zámky zo dňa 19. 03. 2014, zo dňa

03. 12. 2014, zo dňa 06. 05. 2016 a zo dňa 03. 02. 2017 mal preukázané, že matka býva v spoločnej
domácnosti s priateľom v nájomnom byte v K. M., A. J. 4. Byt je trojizbový, maloletá má v byte vyčlenenú
svoju vlastnú izbu, v ktorej bolo množstvo oblečenia a hračiek. Hygiena rodinného prostredia bola na
dobrej úrovni. Zo správy zo dňa 03. 12. 2014 zistil, že bol vykonaný pohovor s maloletou v čase, keď
bola v starostlivosti matky a v čase, keď bola v starostlivosti otca. Maloletá v domácom prostredí matky

bola vypočutá bez prítomnosti ostatných členov rodiny v jej detskej izbe. Maloletá sa usadila na svoju
posteľ a urobila si pohodlie. Bola pokojná, nejavila známky strachu. Odpovedala iba na kladené otázky a
svoje odpovede nerozvíjala. Uviedla, že s mamou rada maľuje a veľmi sa jej to páčilo. Maminke pomáha
hlavne s G.. Keď je u ocina, chodia do aquaparku, chodievajú do parku za D., ktorá u otca nespáva.
Uviedla, že by chcela bývať iba s maminkou, lebo tu má peknú vymaľovanú izbičku a u otca má izbu celú

bielu. Pri pohovore s maloletou, keď bola v domácnosti otca, bol vykonaný pohovor bez prítomnosti otca.
Maloletá bola prirodzená, veselá, skákala a lozila po posteli. Správala sa bezstarostne, odpovedala na
kladené otázky, pohotovo reagovala. Rozprávala o školách, o pani učiteľkách a najlepších kamarátkach.
Otcovi pomáha pri žehlení, skladá vyžehlené oblečenie. Maminke pomáha pri prebaľovaní G., pripraví
plienky a mastičky. Vyjadrila sa, že keď ide od maminky k otcovi, tak sa teší na posteľ, a keď ide od

ocina k maminke, tak sa najviac teší na G.. Zo správy z ÚPSVaR Bratislava zo dňa 22. 11. 2018 mal
preukázané, že bolo zrealizované ohlásené šetrenie u otca na adrese Ľ. X. XX, J. IV. Na adrese sa
nachádza bytový dom, ktorý je zabezpečený magnetickým kľúčom a z toho dôvodu bolo problematické
vykonať neohlásené šetrenie. Byt je jednoizbový na prvom poschodí. Počas šetrenia sa doma nachádzal
otec, maloletá prišla zo školy neskôr v sprievode otcovej sestry. Otec uviedol, že byt obýva spolu s

dcérou na základe písomnej nájomnej zmluvy, ktorú má na dobu neurčitú. Náklady za bývanie a réžiu
sú 300 eur mesačne. Byt pozostáva z jednej miestnosti, ktorá vedie do kuchyne. Miestnosť slúži otcovi
a dcére ako denná miestnosť a priestor na spánok pozostáva z veľkej poschodovej postele. Maloletá
využíva lôžko dole. V miestnosti sa nachádzajú dva pracovné stoly, komoda, police, pohovka a skriňa
s úložným priestorom. Kuchyňa bola zariadená spotrebičmi a vybavená potrebným zariadením. Otec

uviedol, že zvažuje zmeniť v dohľadnej dobe tento podnájom za väčší. Maloletá si riadne plní školskú
dochádzku v X. škole J. J. IV. Absolvuje tiež krúžky a mimoškolské aktivity. Z rozhodnutia zo X. školy s C.
školou I. Y. K. M. mal preukázané, že maloletá bola prijatá do prvého ročníka základnej školy v školskom
roku 2014/2015. Z rozhodnutia Elokovaného pracoviska - D. základnej školy, I. J. 5, J. J. zo dňa 19. 03.
2014 mal preukázané, že maloletá bola prijatá do prvého ročníka tejto školy na Elokované pracovisko

na D. XX v J. pre školský rok 2014/2015. Z oznámenia tejto základnej školy zo dňa 10. 06. 2015 zistil,
že maloletej bolo ukončené štúdium a školská dochádzka k 30. 06. 2015 z dôvodu, že otec napriek
viacnásobným výzvam riadne a včas neuhrádzal príspevok, ktorý je stanovený pre štúdium na ich škole
a výška omeškaného príspevku bola 1 289 eur. Zo správy zo X. školy J. 1, J. zo dňa 30. 03. 2016 malpreukázané, že maloletá navštevuje ich školu od 01. 09. 2015. Žiačka má pravidelnú školskú dochádzku,
vymeškala päť ospravedlnených hodín zo zdravotných dôvodov. Maloletá dosahuje väčšinou výborné
výsledky, nedostatky vo vyučovaní riešia konzultáciami s kmeňovou školou. Správanie žiačky je v

súlade so školským poriadkom, je priateľskej, tichej povahy, nemá žiadne problémy so spolužiakmi.
Rodičovských združení sa zúčastnil otec, matka sa viackrát telefonicky informovala. Podľa ich názoru
a z ich pedagogického pohľadu je neúmernou záťažou striedanie dvoch škôl pre každé školopovinné
dieťa,nakoľkodieťastrácakontinuituvzdelávaniaavýchovyvjednejškole,akoajpriateľskýchkontaktov
v jednom školskom kolektíve. Spolupráca škôl je na výbornej úrovni vďaka maximálnej spolupráce

triednych učiteliek, ktoré si e-mailovou komunikáciou vymieňajú informácie o maloletej, o preberanom
učive, jej výsledkoch. V prípade potreby žiačku doučujú v mimo vyučovacom čase. Napriek pravidelnej
spolupráci oboch škôl, žiačka musí dobiehať zameškané učivo, nakoľko sa dve školy líšia v Školskom
vzdelávacom programe. Zo správy zo Základnej školy s C. školou I. Y., K. M. zo dňa 30. 03. 2016 mal
preukázané, že maloletá je žiačkou druhej triedy ich školy a v starostlivosti o ňu sa striedajú po týždni
otec a matka. Škole bolo oficiálne oznámené od Základnej školy J. v J., že žiačka v čase starostlivosti

otca navštevuje ich základnú školu. Obe školy sa kontaktovali, triedne učiteľky navzájom spolupracujú
pomocou e-mailov, zasielajú si informácie, učivo, známky. Žiačke je venovaná individuálna starostlivosť
na vyučovaní i mimo neho. Žiačka má pravidelnú dochádzku do školy, správanie žiačky je v súlade
so školským poriadkom, jej celkové hodnotenie je prospela s vyznamenaním. Matka má veľmi dobrú
spoluprácu so školou, otec komunikuje so školou formou e-mailov, prípadne telefonicky. Zo správy z

poradensko-psychologického procesu z ÚPSVaR Nové Zámky zo dňa 22. 05. 2014 mal preukázané, že
obaja rodičia majú vytvorený pozitívny citový vzťah k maloletej, rovnako maloletá má pozitívny citový
vzťah k obidvom rodičom a širšiemu príbuzenstvu. Obidvoch rodičov vníma ako výchovné autority.
V sporných situáciách v záujme znižovania intrapsychického konfliktu koná tak, aby svojim konaním
vyhovela obidvom rodičom a to aj za cenu popretia vlastných potrieb. Z potvrdení o príjme otca zistil,

že otec je nezamestnaný od roku 2010 a z O. poberá dávku v hmotnej núdzi mesačne vo výške 900
eur. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu: D. R. V., nar. XX. XX. XXXX.
Ďalej zistil, že matka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 214 eur
mesačne a rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,36 eura mesačne. Rodinné prídavky na maloletú
matka nepoberá a otec tvrdí, že z O. rodinné prídavky na maloletú tiež nepoberá. Matka má ďalšie

dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom: G. C., nar. XX. XX. XXXX a S. C., nar. XX. XX.
XXXX. Zo znaleckého posudku PhDr. T. Y. č. 16/2018 EZD zo dňa 14. 07. 2018 mal za zistené, že
otec sa znaleckého vyšetrenia nezúčastnil, hoci bol niekoľkokrát vyzývaný, aby sa dostavil na znalecké
vyšetrenie. Vzájomný vzťah otca a matky je vysoko konfliktný, každý z nich má vlastnú predstavu o
ďalšej starostlivosti o maloleté dieťa. Citový vzťah maloletej k matke je vytvorený a fixovaný. Matka je pre

dieťa najdôležitejšou vzťahovou osobou. Dieťa sa cíti byť súčasťou rodiny, v ktorej matka žije. Matka má
silný materinský vzťah k dieťaťu. Matka cíti, že dieťa pod tlakom okolností nie je v psychickom komforte,
obáva sa emočného poškodenia dieťaťa. Dieťa má vytvorenú prirodzenú citovú väzbu k otcovi, otca
považuje sa súčasť jadrovej rodiny, ktorú tvorí ona okrem otca s matkou, otčimom s bratom G. a sestrou
S.. Obaja rodičia zohrávajú v živote dieťaťa dôležitú úlohu. Rodičovská konštelácia, ktorú potrebuje

dieťa, by bola ideálna, keby ju nerušila deštruktívna komunikácia rodičov. Maloletá je pod tlakom tenznej
konfliktnej komunikácie rodičov. Úspešná a pre dieťa prospešná striedavá osobná starostlivosť vyžaduje
konštruktívnu komunikáciu rodičov, inak sa môže stať, že dieťa začne túto deštruktívnu situáciu využívať
v prospech seba a teoreticky môže rodičov aj vydierať. Iná alternatíva je, že dieťa stratí pocit bezpečia,
čo sa spája s rizikom depresívneho prežívania. Nie je vylúčená ani alternatíva, že dieťa pod ťarchou

intrapsychického konfliktu primkne k jednému z rodičov, identifikuje sa s jeho skreslenou prezentáciou
druhého rodiča a na toho zanevrie, čo je z perspektívneho hľadiska pre dieťa absolútne nevyhovujúce
a poškodzujúce jeho ďalší psychický vývin. Otec predložil v konaní znalecký posudok č. 11/18 znalkyne
PhDr. S. T. PhD., z ktorého mal preukázané, že maloletá bola psychologicky vyšetrovaná v dňoch 29.
06. 2018, 01. 08. 2018 a 13. 09. 2018. V závere posudku bolo uvedené, že psychický stav maloletej D.

je aktuálne ovplyvnený výraznejšou zmenou vzájomného vzťahu matky so D.. Väzba matky s maloletou
je aktuálne podmienená najmä vyhovením matkiných požiadaviek. Maloletá je negativistická v prežívaní
vo vzťahu s matkou, aktuálne sa k nej bojí priblížiť. Ich vzťah je ambivalentný. Rodičia v znaleckom
posudku neboli vyšetrení.

3. Záverom skonštatoval, že vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, spor trval mnoho rokov kvôli tomu,
že otec maloletej využil všetky dostupné procesné prostriedky ako neodkladné opatrenia, námietku
zaujatosti na znalca, dovolanie a podobne na to, aby spor predĺžil. Dodal, že na jednej strane je
to jeho právo, ale na druhej strane to prispelo k tomu, že maloletá sa začala správať tak, ako topredpokladajú oba znalecké posudky, to znamená nekriticky, priľnula k otcovi a začala odmietať matku.
S tým, čo otec maloletej spôsobil sa bude musieť vo svojom svedomí vysporiadať sám, pretože
nemal preukázané, že by sa matka k maloletej zle správala a vyjadril presvedčenie, že maloletá

matku potrebuje ako dospievajúce dievča. Úloha matky je v tomto prípade nezastupiteľná a otec ju
nemôže žiadnym spôsobom nahradiť. Dospel k záveru, že v uvedenom prípade nie je možná striedavá
osobná starostlivosť, pretože z celého obsahu spisu vyplýva, že rodičia medzi sebou niekoľko rokov
bojujú, nevedia spolu komunikovať, otec podal na matku trestné oznámenie, inými slovami si robia zle.
Striedavá osobná starostlivosť by v tomto prípade nespĺňala ani zákonné ani morálne a ani spoločenské

požiadavky. Komunikácia rodičov a aspoň minimálna miera porozumenia medzi nimi je základnou
podmienkou pre striedavú osobnú starostlivosť, čo v tomto prípade jednoznačne nie je naplnené.
Teda musel rozhodnúť medzi tým, či maloletú zveriť do osobnej starostlivosti otcovi alebo matke,
pričom mal preukázané, že obidvaja rodičia vedia pre maloletú vytvoriť podmienky pre jej zdravý vývoj
tak z hľadiska materiálneho, ako aj z hľadiska psychologického. Momentálne odmietanie matky zo
strany maloletej a možno neprimerané reakcie súčasného partnera matky sú len výsledkom dlhodobej

„psychologickej masáže“ zo strany otca, otec sa dlhodobo snažil, aby matku maloletej vykreslil pred
maloletou v čo najnegatívnejšom stave a podľa posledných reakcií maloletej, sa mu to aj podarilo.
Zverenie matke považoval za spôsobenie vážneho psychického stresu maloletej. Dodal, že maloletá je
dlhodobopresvedčovanáotcom,žematkaspolusjejsúčasnýmpartneromjepreňuhrozbou,chcejudať
doústavu,niejepreňuzdrojomistotyastability,ktoréreakciemaloletejpovažovalzadôsledokdlhodobej

manipulácie zo strany otca. Na druhej strane však mal preukázané, že otec maloletej sa o ňu dokáže
riadne postarať. Maloletá žije u otca nepretržite od júna tohto roku, zo strany kolízneho opatrovníka
neboli vznesené voči starostlivosti otca žiadne vážne námietky. Bol toho názoru, že pre maloletú bude
lepšie, ak bude žiť v stabilnom prostredí, teda u otca, bude konečne navštevovať iba jednu školu, vytvorí
si väzby na jedno stabilné prostredie a prítomnosť u matky bude vnímať iba ako dočasnú, teda iba ako

návštevu, preto zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca od 01. 12. 2018. Matku zaviazal na platenie
výživného vo výške 30 eur mesačne, čo je na hranici minimálneho výživného a zohľadňuje momentálnu
majetkovú situáciu matky, ktorá je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Na strane
otca mal preukázané, že má dostatok možností a schopností, aby sa o výživu a výchovu maloletej
postaral. Nič mu nebráni v tom, aby sa zamestnal, a aby maloletú riadne živil. Skutočnosť, že rodičia

maloletého dieťaťa nebývajú spolu, neobmedzuje rodičovské práva a povinnosti žiadneho z rodičov,
preto rozhodol, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Upravil tiež
stretávanie sa matky s maloletou tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku (bod 1. odôvodnenia).
Takúto úpravu stretávania považoval za dostačujúcu na zabezpečenie aspoň minimálneho kontaktu
matky s maloletou a umožňujúcu matke, aby si k maloletej opätovne našla cestu. Keďže matka je na

materskej dovolenke, musí sa starať o ďalšie dve deti, čo ju dostatočne zamestnáva, a preto rozhodol
tak, že maloletú na stretnutie s matkou dopraví do miesta bydliska matky otec maloletej a po skončení
stretnutia si pre ňu opätovne príde. Bude na otcovi, aby maloletú na stretnutie s matkou riadne pripravil
- teda jej v prvom rade vysvetlil, že stretnutie s matkou je pre ňu dobré a dôležité. Okrem stretávania
sa maloletej s matkou počas roka upravil aj stretávanie sa maloletej s matkou počas letných prázdnin

a vianočných sviatkov, približne na polovicu pre oboch rodičov. Zároveň rozhodol aj o tom, že maloletá
bude navštevovať jednu základnú školu sa to Základnú školu J. J. IV., do ktorej v súčasnosti aj maloletá
chodí. Maloletá je v tejto škole v súčasnosti zvyknutá, chodí tam nepretržite päť mesiacov a v škole má
kamarátky. Vzhľadom na deštruktívnu komunikáciu rodičov zaviazal otca, aby informoval matku raz za
dva týždne o školských výsledkoch maloletej, zdravotnom stave a mieste pobytu maloletej. Návrh na

nariadenie výchovného opatrenia, ktoré bolo navrhnuté v priebehu posledného pojednávania, zamietol,
pretože rodičia mali dostatok času na konzultácie, mediácie a podobne, vzájomná komunikácia rodičov
vedie len k zhoršovaniu ich vzťahu a komunikácie, ich ďalšie stretávania na konzultáciách by viedli k
ďalším vypätým a stresovým situáciám, čo veľmi zle vplýva na maloleté dieťa.

4. O trovách znaleckého dokazovania, ktoré nariadil súd, rozhodol podľa § 49 odsek 1 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec len proti výroku, ktorým mu bola uložená
povinnosť maloletú odovzdať matke v čase, ktorý nariadil súd, v mieste bydliska matky a po skončení

stretnutia maloletú v mieste bydliska matky, od matky prevziať (piaty výrok) a proti výroku, ktorým bol
návrh na nariadenie výchovného opatrenia zamietnutý (deviaty výrok). Prezentoval názor, že uvedená
úprava odovzdania a prevzatia maloletej pri výkone styku s matkou nie je v záujme maloletej, nakoľko
maloletú zbytočne traumatizuje. Zvýraznil, že vzťah matky s maloletou je veľmi naštrbený, dlhodobo sanestýkajú, keďže maloletá styk s matkou odmieta, preto je dôležité, aby maloletú prevzala od otca matka,
aby sa počas cesty do jej miesta bydliska maloletá s matkou "aklimatizovala" predtým, ako dôjde k
realizáciistyku.Uviedol,ževsúčasnostipretrvávasituácia,žemaloletámatkuodmieta,pričomanimatka

nejaví o maloletú záujem, od pojednávania maloletú žiadnym spôsobom nekontaktovala a na Vianoce
jej neposlala žiaden darček. Tvrdil, že je dôležité, aby maloletá pociťovala snahu a lásku zo strany matky,
pričom práve čas trávený cestovaním by sa mohol plne využiť na vzájomné naladenie sa, aby styk
prebehol v pokojnom a láskyplnom prostredí. Čo sa týka odvolania proti výroku o zamietnutí výchovného
opatrenia mal za to, že v súčasnosti je nariadenie výchovného opatrenia mimoriadne dôležité, nakoľko

práca s maloletou, ku ktorej dochádza prostredníctvom sedení u psychológa nebude mať žiaden efekt,
pokiaľ nebude aj matka zaviazaná k podobnému sebazdokonaleniu, ktoré v súčasnosti odmieta. Na
základe vyššie uvedených tvrdení a skutočností navrhol, aby odvolací súd piaty výrok rozsudku zmenil
a otcovi uložil povinnosť maloletú odovzdať matke v čase, ktorý nariadil súd, v mieste bydliska otca a
po skončení stretnutia povinnosť otcovi maloletú v mieste bydliska matky, od matky prevziať. Deviaty
výrok rozsudku navrhol zmeniť a nariadiť výchovné opatrenie v znení: Súd ukladá maloletej D. Q. R. V.,

nar. XX. XX. XXXX a jej rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu vo VÚDPaP Bratislava u PhDr. S.
T., PhD. za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove maloletej a zároveň
s cieľom zlepšenia vzájomného vzťahu maloletej s matkou v rozsahu 30 hodín, maximálne 1 krát do
týždňa, minimálne však 2 krát do mesiaca v trvaní po 60 min. po dobu minimálne 6 mesiacov, podľa
potrieb a pokynov odborníka, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Po uplynutí obdobia, na ktoré je

výchovné opatrenie uložené podá správu o absolvovaní a výsledku výchovného opatrenia orgán, ktorý
výchovné opatrenie realizoval, a to do 30 dní.

6. K odvolaniu otca sa písomným podaním vyjadrila matka, v ktorom uviedla, že vždy sa usilovala,
aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti, avšak dieťa je pod dlhodobým vplyvom otca.

Pre dlhotrvajúci spor nechcela maloletú traumatizovať napriek tomu, že ju má veľmi rada, chcela by ju
vychovávať, rozhodla sa preto rešpektovať rozhodnutie súdu v otázke zverenia maloletej otcovi, výšky
výživného i v úprave styku. Žiadala rozhodnutie v napadnutých častiach potvrdiť.

7. K odvolaniu otca sa vyjadrila i okresná prokurátorka a uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie

považuje v napadnutých častiach za zákonný a odôvodnený. K samotnej argumentácii otca o
aklimatizácii maloletej na styk momentom jej prevzatia matkou uviedla, že k realizácii styku dochádza
od momentu prevzatia maloletého dieťaťa druhým z rodičov, t. j. táto by v danom prípade zahŕňala aj
samotnú cestu do miesta bydliska matky, ktorá preto nemôže predstavovať žiadnu prípravnú, otcom
uvádzanú aklimatizačnú fázu, predchádzajúcu realizácii styku. Prezentovala názor, že súd vo svojom

rozhodnutí zohľadnil okolnosti aj strane matky, ktorá je aktuálne na rodičovskej dovolenke, a v mieste
svojho bydliska, vzdialenom od miesta bydliska otca viac ako 100 km, sa riadne stará o ďalšie dve
maloleté deti vo veku jeden a štyri roky. Zvýraznila, že je povinnosťou otca, ktorému bola maloletá
zverená do osobnej starostlivosti, maloletú na styk s matkou riadne pripraviť, ktorá príprava zahŕňa i
pomoc maloletej v oblasti jej emocionálneho prežívania. Vo vzťahu k ďalšej, otcom namietanej časti

výroku, v ktorej súd zamietol návrh na nariadenie výchovného opatrenia uviedla, že potreba nariadenia
výchovného opatrenia označuje za mimoriadne dôležité, vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv
a povinností voči maloletej, o ktorej súd v danej veci rozhodol, nevyplynula zo znaleckého dokazovania
vykonaného do konania pribratou znalkyňou v Odbore psychológia, Odvetvie klinická psychológia
detí, klinická psychológia dospelých PhDr. T. Y.. Samotný postoj otca v konaní, ktorý sa nepodrobil

znaleckému dokazovaniu bez existujúcich objektívnych dôvodov a zapríčinil stav označený znalkyňou
za nie štandardnú situáciu, keď pre rozhodnutie dôležité znalecké dokazovanie bolo vykonané bez jeho
účasti, vzbudzuje pochybnosti o jeho vážne mienenom úmysle docieliť odbornú intervenciu v smere
riešenia vzájomných vzťahov medzi ním a matkou, matkou a maloletou, predpokladom realizácie ktorej
je aj jeho osobná účasť. Navrhla rozhodnutie v odvolaním napadnutých častiach potvrdiť.

8. K odvolaniu otca sa vyjadrila i Komisárka pre deti, v ktorom uviedla, že otec musí maloletú motivovať
nastretávaniesasmatkouaniejumanipulovaťprotimatke.Nevzhliadlavýznamvnariadenívýchovného
opatrenia pokiaľ je maloletá pod vplyvom otca.

9. K odvolaniu otca sa vyjadril písomným podaním i kolízny opatrovník uvádzajúc, že vykonaným
dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že rodičia nedokážu jednotne výchovne pôsobiť na
maloleté dieťa a to ani v záujme jeho zdravého vývoja. Nakoľko maloleté dieťa sa od júna 2018 nachádza
v otcovej výlučnej starostlivosti, súd maloleté dieťa zveril do jeho osobnej starostlivosti. Mal za to, žeotec v dieťati umelo vyvoláva strach z matky a jej druha, nakoľko maloleté dieťa, keď bolo v starostlivosti
matky nemalo z matky strach, ani z priateľa matky, čo vyplýva z prvej výpovede dieťaťa na súdnom
pojednávaníizoznaleckéhoposudkuizvýpovedeznalkynenapojednávaní,ktoráuviedla,ževčasekeď

bolo dieťa u nej na vyšetrení, bola s matkou, komunikovala s ňou prirodzene, pri zisťovaní sa preukázal
pozitívny vzťah k matke, dokonca mierne preferovaný pred vzťahom k otcovi. V čase, keď znalecké
vyšetrovanie bolo realizované, odpor dieťaťa k matke a jej odmietanie nebol. Dieťa nejavilo strach z
matky. Uzavrel, že dieťa je v súčasnej dobe do veľkej miery ovplyvnené otcom v dôsledku dlhodobej
manipulácie zo strany otca, a práve z toho dôvodu by bolo v záujme dieťaťa, keby dieťa na styk nosil

otec k matke a tiež si ju i vyzdvihol. Prezentoval názor, že v prípade, že by matka musela maloleté dieťa
prevziať u otca, styk by sa nerealizoval, matka by musela odísť bez dieťaťa a tiež by to nebolo v záujme
ostatných maloletých detí matky, ktoré sú v útlom veku a sú na matku viazané. V neposlednom rade
príjem otca je vyšší ako príjem matky, ktorá poberá iba rodičovský príspevok. Nariadenie výchovného
opatrenia nepovažoval za nevyhnutné už aj z dôvodu, že počas dlhoročného súdneho sporu sa rodičia
nevedeli zhodnúť na dôležitých veciach týkajúcich sa výchovy ich dcéry.

10. Matka k vyjadreniam zo strany uvedených orgánov uviedla, že sa s nimi stotožňuje.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným účastníkom konania v zákonom stanovenej

lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP,
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65 - §
67 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), prejednal odvolanie otca bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219
ods. 3 CSP a dospel k záveru, že prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil

po právnej stránke, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej
sa povinnosti otca odovzdať a preberať maloletú v súdom nariadenom čase v mieste bydliska matky, v
časti, v ktorej bol návrh na nariadenie výchovného opatrenia zamietnutý a v časti týkajúcej sa náhrady
trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V ostatných častiach, pre nedostatok
podaného odvolania, nadobudol rozsudok právoplatnosť.

12. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním
namietaných skutočnostiach je vyčerpávajúce, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá
požiadavkám ust. § 220 CSP, kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská účastníkov k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretí ich účelu,
podstaty a zmyslu.

14. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti rozhodnutia v odvolaním napadnutých častiach
a stotožnenia sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie v
týchto častiach, krajský súd podľa § 387 ods. 2 CSP v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením

Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/170/2005
pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje,
pretože odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS
78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP na

odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže
obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.15. V prejednávanej veci sa matka domáhala zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti od
právoplatnosti rozsudku a otca žiadala zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 150 eur mesačne od
právoplatnosti rozhodnutia súdu. Zároveň navrhla upraviť stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom od

piatku do nedele. Súd prvej inštancie prvým výrokom zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky
č. k. 7P 190/2010-494 zo dňa 18. 04. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.
5CoP/39/2012-691 zo dňa 07. 11. 2012 v časti úpravy práv a povinností rodičov voči maloletej tak, že
maloletú zveril do osobnej starostlivosti otca od 01. 12. 2018 a matke uložil povinnosť prispievať na jej
výživu vo výške 30 eur mesačne od 01. 12. 2018, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk

otca. Druhým výrokom rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.
Tretím výrokom rozhodol, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v
čase od piatka od 18:00 hodiny do nedele do 18:00 hodiny s tým, že táto úprava nebude platiť počas
letných prázdnin a vianočných sviatkov. Štvrtým výrokom rozhodol, že matka je oprávnená stretávať
sa s maloletým dieťaťom počas letných prázdnin každý rok od 01. 07. od 10:00 hodiny do 15. 07. do
18:00 hodiny a od 01. 08. od 10:00 hodiny do 15. 08. do 18:00 hodiny, počas vianočných sviatkov každý

nepárny rok od 24. 12. od 10:00 hodiny do 30. 12. do 18:00 hodiny a každý párny rok od 31. 12. od
10:00 hodiny do 06. 01. nasledujúceho roka do 18:00 hodiny. Piatym výrokom uložil otcovi povinnosť
maloletú odovzdať matke v súdom nariadenom čase v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia
si maloletú v mieste bydliska matky, od matky prevziať. Šiestym výrokom matke uložil povinnosť v
súdom nariadenom čase maloletú prevziať a po skončení stretnutia ho otcovi v súdom nariadenom

čase odovzdať. Siedmym výrokom určil, že maloletá bude navštevovať Základnú školu J. J. IV. Ôsmym
výrokom uložil otcovi povinnosť informovať matku raz za dva týždne o školských výsledkoch maloletej,
jej zdravotnom stave a mieste pobytu maloletej. Deviatym výrokom návrh na nariadenie výchovného
opatrenia zamietol. Desiatym výrokom rozhodol, že trovy znaleckého dokazovania, ktoré nariadil súd,
hradí štát. Jedenástym výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal

nárok na ich náhradu trov. Predmetom odvolacieho konania je rozsudok v časti, v ktorej bola otcovi
uložená povinnosť v súdom nariadenom čase odovzdať a prevziať maloletú v mieste bydliska matky, v
časti, v ktorej bol návrh na nariadenie výchovného opatrenia zamietnutý a v závislom výroku o trovách
konania. V ostatných častiach rozsudok pre absenciu odvolania nadobudol právoplatnosť.

16. Podľa § 24 ods. 1, 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na
čas po rozvode, najmä určí, komu dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Pri

rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov

a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 25 odsek 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s

maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

18.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.

19. Ust. § 36 ods. 1 ZoR, je takto v priamom vzťahu k ust. § 24 až 26 ZoR, ktoré určujú povinnosť

súdu rozhodovať o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu. V tých prípadoch, keď rodičia
maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd preto upraví všetky otázky, ktoré sa týkajú výkonu ich rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, t.j. určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti,
ako má druhý rodič prispievať na jeho výživu, tiež kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovaťjeho majetok a upraví aj styk s dieťaťom, pokiaľ rodičia úpravu styku žiadajú. Zároveň ust. § 24 ods. 4
Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností sledoval
vždy záujem maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho

výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým
rodičom. Rovnako tak dbal, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržovanie pravidelného
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s nimi.

20. Uvedená právna úprava takto v plnom rozsahu korešponduje Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého
dňa 20. 11. 1989, ktorý vo svojom článku 3 ods. 1 stanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či je už uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň článok
8 ods. 1 Dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie
na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj

dieťaťa a základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa. Rovnako tak Listina
základných práv a slobôd vo svojom článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 určuje, že rodičovstvo a rodina
sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo
na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov môžu byť obmedzené a neplnoleté deti môžu byť
od rodičov odlúčené proti ich vôli len rozhodnutím súdu na základe zákona.

21. Otec vo svojom odvolaní namietal rozhodnutie v časti, v ktorej mu bola uložená povinnosť maloletú
odovzdať matke v čase, ktorý nariadil súd, v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia je otec
povinný maloletú v mieste bydliska matky od matky prevziať, ktoré odvolanie zdôvodnil tvrdením, že
táto úprava odovzdania a prevzatia maloletej pri výkone styku s matkou nie je v záujme maloletej,

nakoľko maloletú zbytočne traumatizuje. Vzhľadom na naštrbenosť vzťahu medzi matkou a maloletou
prezentoval názor, že je dôležité, aby maloletú prevzala od otca matka, aby sa počas cesty do jej
miesta bydliska maloletá s matkou "aklimatizovala" predtým, ako dôjde k realizácii styku. Odvolací súd
po naštudovaní obsahu spisu, v ňom obsiahnutých znaleckých posudkov, správ a vyjadrení účastníkov
dospel k totožnému záveru, ako súd prvej inštancie, ktorý uvedenú formu odovzdávania a preberania

maloletej na styk s matkou právne a skutkovo správane nastavil na zložitú medziľudskú situáciu v
prejednávanej veci. V danom prípade bolo potrebné prihliadnuť nielen na to, že matka maloletej je na
materskej dovolenke, musí sa starať o ďalšie dve deti, ktoré sú plne odkázané na jej celodennú opateru
vzhľadom na ich útly vek (aktuálne 2 roky a 5 rokov(´), preto je matka celodenné vyťažená a cestovať
pre ňu na prevzatie maloletej cez 100 km by bolo ľudsky neúnosné. Odvolací súd ďalej nesúhlasí s

tvrdením otca, že matka by si mala maloletú prevziať a aklimatizovať ju počas cesty na samotný styk.
K realizácii styku medzi matkou a maloletou dôjde už v momente jej prevzatia matkou, teda cesta od
otca k matke nepredstavuje prípravnú fázu na styk. V konaní bol nesporne preukázaný silný vplyv otca
na maloletú, maloletá je otcom manipulovaná a psychicky ním namotivovaná na negatívne prejavy vo
vzťahu k matke, v dôsledku ktorého pôsobenia otca maloletá začala matku odmietať a nekriticky priľnula

k otcovi. Odvolací súd zvýrazňuje, že sám otec by si mal vážnosť tejto situácie uvedomiť a práve s
ohľadom na jeho dosah na maloletú by ju v tejto zložitej situácii nemal pripravovať o nezastupiteľné
miesto matky v živote maloletej. Každé dieťa pre svoj zdravý fyzický a emocionálny vývin potrebuje
oboch rodičov. Maloletá je v zložitom pubertálnom období, začína dospievať, stáva sa prostriedkom
boja medzi rodičmi a toto rodičia nesmú pripustiť, nesmú zničiť maloletej detstvo, musia pracovať na

vytváraní takého prostredia pre svoju dcéru, aby cítila oporu, lásku a útočisko u oboch rodičov rovnako,
aby vstúpila do dospelosti s pozitívnym vzťahom k obom rodičom a čo možno s najlepšími spomienkami
na svoju mladosť, aj keď spolužitie jej rodičov nebolo možné. Preto práve otec je tou osobou, ktorá má
nielen lepšiu časovú a finančnú možnosť maloletú dopravovať na styk k matke a odtiaľ ju i preberať, no
jeho sila spočíva najmä v mentálnom pôsobení na maloletú. Pre najlepší záujem maloletej práve otec,

ako dominantná osoba v jej živote, musí uniesť tiaž celej situácie, túto čo najskôr uchopiť do svojich
rúk rozumne, spravodlivo a v prospech maloletej, pretože otec nemôže maloletej nikdy nahradiť matku.
Matka a maloletá majú vzájomne zakorenený krásny vzťah a tento by otec nemal naštrbiť, je to niečo,
čo musí v dieťati pestovať a ochraňovať. Je pre dieťa vzorovou postavou a musí mu byť dobrým vodcom
a ochrancom v každom smere a viesť svoju dcéru do života ako človeka s rovným charakterom. Preto

práve otec je osobou, ktorá v procese odovzdania maloletej bude dozerať na to, aby nedochádzalo k
traumatizáciimaloletej.Odvolacísúd vtomtosmerepoukazuje na tzv.výchovuprítomnostičipríkladom,
ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou.22. Otec vo svojom odvolaní namietal i výrok, ktorým súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na
nariadenie výchovného opatrenia.

23. Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho
rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí
nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,

c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie
škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého
obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

24. Podľa § 37 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné

opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej
starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti
podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa
§ 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému
dieťaťu na účely a) zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú

diagnostiku, najdlhšie na šesť mesiacov, b) zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo
zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie
na šesť mesiacov, c) zabezpečenia resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v zariadení, ktoré
vykonáva resocializačné programy pre drogovo a inak závislých.

25. Podľa § 37 ods. 4 Zákona o rodine, na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na
zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného
opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo
maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým
bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o

maloleté dieťa osobne stará, uložiť a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo
podľaodseku3,sorgánomsociálnoprávnejochranydetí,obcou,neštátnymsubjektom,b)inúpovinnosť.

26. Podľa § 37 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
výchovné opatrenie podľa odseku 3 uložiť aj vtedy, ak jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie

podľa odseku 2.

27. Podľa § 37 ods. 6 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o uložení výchovných opatrení podľa odseku
3, môže ich vhodne a účelne spájať s výchovnými opatreniami uvedenými v odseku

28. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti
s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

29. Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak,
aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu

výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého
dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného
vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia
rozhodujeoopakovanomuloženívýchovnéhoopatreniapodľaodseku3aleboouloženíinéhovhodného
výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti.

30. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Za výchovu a vývoj dieťaťa nesú spoločnú
zodpovednosť. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým
presvedčením a majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo
ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa. Následkom vád vo výkone

rodičovských práv a povinností však môže byť nielen uloženie výchovného opatrenia, či už súdom alebo
orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, ale aj pozastavenie, obmedzenie či pozbavenie rodičovských
práv a povinností podľa § 38. Úpravu výchovných opatrení obsahuje aj § 12 až 14 zákona č. 305/2005
Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Ak je to potrebné v záujme dieťaťa, orgánsociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zmysle tohto zákona obligatórne rozhodne o uložení
výchovného opatrenia ustanoveného Zákonom o rodine (§ 37 ods. 2) alebo o uložení výchovného
opatrenia uvedeného v § 12 Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. To znamená,

že tak, ako aj v doterajšej právnej úprave, môže výchovné opatrenie uložiť okrem súdu aj orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, samozrejme, okrem výchovných opatrení, na základe
ktorých sa odníma dieťa z osobnej starostlivosti rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne o dieťa stará a
ktoré môže v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR a čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa uložiť len súd. Súd môže
uložiť výchovné opatrenie bez ohľadu na to, či tak predtým urobil alebo neurobil orgán sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately, avšak už v zhodnotení Cpj 19/89 (R 21/1990) sa uvádza, že je potrebná
náležitá koordinácia a vzájomná informovanosť medzi súdmi a orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí
o uložení výchovných opatrení, pokiaľ sa o nich tento orgán nedozvedel už z účasti na pojednávaní,
či už ako účastník konania, alebo ako ustanovený opatrovník. Ak súd až v priebehu konania zistí, že
navrhované opatrenie už maloletému uložil orgán sociálnoprávnej ochrany detí, potom posudzuje, či ide
o dostatočné opatrenie, alebo či neprichádza do úvahy iný, vhodnejší druh výchovného opatrenia.

31. V prejednávanej veci na pojednávaní konanom dňa 21. 11. 2018 kolízny opatrovník navrhol
nariadenie výchovného opatrenia za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o
výchove maloletej a zároveň s cieľom zlepšenia vzájomného vzťahu maloletej s matkou. Súd prvej
inštancie tento svoj záver vyvodil zo skutkových zistení vyplývajúcich z rozsiahleho dokazovania,

ktoré podrobne popísal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Tieto si odvolací súd plne osvojil, preto ich
duplicitne opakovať nebude a na ne len v ďalšom poukazuje. I podľa odvolacieho súdu za situácie
dlhodobo pretrvávajúceho konfliktu medzi rodičmi maloletej, ktorý sa už evidentne podpísal na psychike
maloletej a preniesol sa i do jej vzťahu k matke, s ktorou sa odmieta stretávať, a to najmä z dôvodu
preukázaného silného mentálneho tlaku otca na maloletú, niet dôvodu predpokladať, že s pomocou

odborníkov možno v budúcnosti očakávať zmenu nielen vo vzájomnom postoji rodičov, ale najmä v
obnove vzťahu medzi matkou a dcérou. Niet pochýb, že rodičia by ako prvoradí mali mať na zreteli
záujemmal.dieťaťa,aževzáujmedieťaťaniejepretrhnutieväziebsniektorýmzrodičov.Samotnádĺžka
konania a vyjadrenia rodičov v predmetnej veci nasvedčujú tomu, že vzájomná komunikácia rodičov
vedie len k zhoršovaniu ich vzťahu. Navyše potreba nariadenia výchovného opatrenia nevyplynula

ani zo znaleckého dokazovania vykonaného do konania pribratou znalkyňou v Odbore psychológia,
Odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých PhDr. T. Y.. V neposlednom rade
je smerodajný i postoj otca, ktorý sa v konaní pred súdom prvej inštancie nepodrobil znaleckému
dokazovaniu a zapríčinil stav, označený znalkyňou za nie štandardnú situáciu, keď pre rozhodnutie
dôležité znalecké dokazovanie bolo vykonané bez jeho účasti, čo navodzuje pochybnosti o skutočnom

záujme otca na riešení vzájomných vzťahov odbornou intervenciou.

32. Odvolací súd stotožniac sa s právnym názorom súdu prvej inštancie len zdôrazňuje, že z celého
obsahu spisu je zrejmý nedostatok primeranej komunikácie rodičov a ich vzájomnej kooperácie vo
vzťahu k zabezpečovaniu žiaducej starostlivosti o maloletú, vyplývajúci z ich výrazne negatívneho

vzťahu, čo s veľkou pravdepodobnosťou pri zachovaní doterajšieho stavu bude mať nedozierne
následky na psychickom vývine maloletej, ako to dokladujú i závery znaleckého posudku. Je tak
nevyhnutné prijať opatrenia na odstránenie týchto negatívnych vplyvov na výchovu maloletej a vytvoriť
podmienky na to, aby došlo k zlepšeniu vzájomnej komunikácie rodičov a obnoveniu vzťahov medzi
maloletou a matkou a k postupnému obnoveniu ich vzájomných citových väzieb, ako to predpokladá

najlepší záujem dieťaťa.

33. Odvolací súd považuje za správne napadnuté rozhodnutie aj v časti, v ktorej rozhodol o trovách
prvoinštančného konania, ktoré rozhodnutie bolo správne odôvodnené s poukazom na ust. § 52 CMP.

34. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil
skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

35. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez
návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur (§ 382 ods. 1 CMP) a to opakovane
za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia (§ 382 ods. 1 CMP).
Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa,
súdmôžerozhodnúťotom,žepríslušnýštátnyorgánzastavívýplaturodičovskéhopríspevkupovinnému
podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa

osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 CMP).
Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd
výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 ods. 1 CMP).
Exekúciu možno vykonať len podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, v ktorom
sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
b/ prikázaním pohľadávky
c/ predajom hnuteľných vecí

d/ predajom cenných papierov
e/ predajom nehnuteľnosti
f/ predajom podniku
g/ príkazom na zdržanie vodičského preukazu