Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817204557
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5817204557.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. L.,
nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov: matka - T. L., nar. XX.X.XXXX, bytom C., C. Q. XXXX, právne
zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Matej Valjent, so sídlom M., W. XXX; a otec - R. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. - A. S., B. XXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca
na zníženie výživného, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
4P/16/2018-101 zo dňa 29. novembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol tak návrh matky na zvýšenie výživného, ako i návrh
otca na jeho zníženie. Konštatoval, že napriek tomu, že maloletá je študentkou strednej školy, jej náklady
na život sa nezmenili až tak výrazným spôsobom, aby bolo potrebné prehodnotiť výšku výživného. Suma
200 eur mesačne je postačujúca a plne pokrýva náklady na maloletú, keďže u matky sa zlepšila príjmová
situácia tým, že sa zamestnala. Taktiež zaťaženie sa matky úverom nemožno brať ako okolnosť, pre

ktorú je nutné zvýšiť výživné otca, lebo „matka prostriedky z úveru použila aj na skvalitnenie životnej
úrovne“.
2. Vo vzťahu k návrhu otca na zníženie výživného okresný súd zdôrazňoval jeho účelové zbavovanie
sa majetku. Javilo sa nelogické, aby prevádzal nefunkčnú spoločnosť (OVOMIX s.r.o.) na tretiu osobu;
rovnakonelogickýmjeprevodviacerýcháut,ktorévlastnilvčasepredchádzajúcehokonaniaovýživnom,
keďže aktuálne „sa vozí na vozidle od kamaráta“. Okresný súd uzavrel, že finančná situácia otca je
podstatne vyššia, ako ju prezentuje on sám a prevody jeho majetku sú len účelové.

3. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, ktorá sa domáhala
alternatívne jeho zmeny tak, že bude vyhovené jej návrhu na zvýšenie výživného na sumu 300 eur
mesačne, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukazovala na to,
že aktuálne (v čase podania odvolania) je dlhodobo práceneschopná a priebežné dávky nemocenského

poistenia sa neustále znižujú. Do pozornosti dávala aj všeobecný nárast výdavkov, ako aj nárast
výdavkov spojených s postupným rastom a dospievaním maloletej I..
5. Vo vzťahu k otcovi matka upozorňovala na zbavovanie sa majetku; tak nehnuteľností, ktoré previedol
na dcéru z prvého manželstva B. I., ako i na prevody motorových vozidiel. V širších súvislostiach tietoprevody zahŕňajú aj zbavenie sa príjmu z prenájmu nehnuteľnosti, ktorý teraz poberá priamo menovaná.
Matka uviedla, že aj z prehodnotenia invalidity otca (preklasifikovania z úplnej na čiastočnú) je zrejmé, že
môže pracovať a dosahovať príjem. Tvrdila, že nad rámec určeného výživného otec maloletej I. žiadnym

iným spôsobom neprispieva.
6. Bezprostredne na tomto mieste odôvodnenia krajský súd uvádza, že súčasťou odvolania boli i
pomerne rozsiahle citácie zákonných ustanovení týkajúcich sa inštitútu výživného, resp. uvedenie
ich všeobecného - súdnou praxou i právnou teóriou - akceptovaného výkladu, ktoré však z pohľadu
konkrétností prejednávaného prípadu nemajú osobitnejšiu relevanciu.

7. Kolízny opatrovník s odkazom na zlepšenie zdravotného stavu otca vyslovil predpoklad zvýšenia
výživného, čo je (vždy) v záujme maloletého dieťaťa.
8. Otec žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedol, že nefunkčnú obchodnú spoločnosť previedol
na dcéru B. I. z toho dôvodu, že pokračovanie v už existujúcom podnikaní je administratívne (čiastočne
i finančne) jednoduchšie, ako keby si musela zakladať novú spoločnosť. Nepopieral, že na túto dcéru

previedol viaceré nehnuteľnosti, „lebo ona jediná sa o neho postará“ (čo už činí a činila - vrátane
poskytovania finančných prostriedkov - i počas prebiehajúceho konania); predovšetkým však ide o
prevody ešte pred rozvodom manželstva v roku 2017; t.j. pred poslednou úpravou výživného. Taktiež
zmluvu o prenájme nebytových priestorov v danom čase už uzatvárala B. I., a nie otec; preto on z
prenájmu nehnuteľnosti nemá (už) žiaden príjem.

9. Otec poukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný stav, keď naďalej je onkologickým pacientom („zobrali
mu ľadvinu“). Z daného dôvodu, hoci aj došlo k prehodnoteniu stupňa jeho invalidity, je pre neho veľmi
problematické nájsť zamestnanie; navyše, ak je už takmer v preddôchodkovom veku. Doplnil, že dcére
I. vždy, keď ho požiada o nejaké peniaze, pošle na jej osobný účet menšie sumy. Vo vzťahu k matke
maloletej uviedol, že táto 20 rokov nepracovala a zvýšením výživného chce kompenzovať svoje osobné

potreby, keďže „pravidelne konzumuje alkohol a fajčí“.

10. V následnej reakcii kolízny opatrovník zotrval na svojom prvotnom vyjadrení v rámci odvolacieho
konania; osobitne v otázke možnosti otca napriek vážnej diagnóze sa zamestnať a výraznejšie sa tak
podieľať na úhrade výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o maloletú I..

11. Vo vyjadrení k danému podaniu otec zopakoval podstatnú časť stanoviska k odvolaniu matky.
Zdôraznil, že dcéra B. I. mu už pol roka posiela mesačne na účet sumu 300 eur, aby mal po znížení
dôchodku (na 173,60 eur mesačne) vôbec z čoho žiť.
12. Matka už v rámci odvolacieho konania ďalšie podanie/vyjadrenie nevykonala.

13. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a §
66 CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 a contrario za
použitia § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. V rámci konania o zmene výšky vyživovacej povinnosti (tak o jej zvýšení, ako aj znížení) nemožno

preskúmavať vecnú správnosť predošlého rozhodnutia o výživnom, ktorým bola stanovená výška
výživného v (práve tom) rozsahu, ktorého zmena je požadovaná. Takýto prístup by bol v príkrom
rozpore s princípom právneho štátu (článok I. ods. 1 Ústavy SR), ktorého neoddeliteľnou súčasťou je i
nemeniteľnosť právoplatných rozhodnutí súdov. Bez ohľadu na to, že mimoriadne opravné prostriedky a
ústavná sťažnosť svojou povahou umožňujú čiastočnú modifikáciu daného pravidla len vo výnimočných

situáciách, je žiaduce doplniť, že vo veci vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej I. v súvislosti s
predchádzajúcim rozhodnutím - rozsudok Okresného súdu Partizánske sp. zn. 5P/11/2016 z 11.4.2017
- tieto právne inštitúty využité neboli.

15. To znamená, že z hľadiska posúdenia zmeny pomerov je relevantná len taká (skutková) zmena, ku

ktorej došlo po právoplatnosti označeného rozhodnutia o výživnom. V danej súvislosti je nutné zdôrazniť,
že k prevodom nehnuteľného majetku z otca na jeho dcéru B. I. došlo ešte pred právoplatnosťou
vyššie označeného rozsudku Okresného súdu Partizánske. Dokonca, bezprostredne matka vo vyjadrení
(datovanom 14.3.2017) k odvolaniu otca v konaní Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4P/37/2016 (vo
veci starostlivosti súdu o maloletú I. na čas do rozvodu manželstva rodičov) konštatuje fakt „prevodu

majetku na jednu z dcér“. Taktiež z dotknutých listov vlastníctva (č.l. 73 z opaku a č.l. 74 spisu) - z
označeniatitulovnadobudnutiavlastníctva-jezrejmé,žekdarovaniuvýlučnéhomajetkuotcajehodcére
B. I. došlo ešte pred rozvodom manželstva rodičov, t.j. aj pred predošlým rozhodnutím súdu o výške
výživného.16. Nadväzne je nutné uzavrieť, že tieto okolnosti nie sú „novými“ a teda nepredstavujú ani zmenu
pomerov predpokladanú v § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

17. Naproti tomu zmenou pomerov je nástup maloletej na stredoškolské štúdium. Ako však náležite
konštatuje už okresný súd, vzhľadom na doterajšiu výšku vyživovacej povinnosti otca (200 eur
mesačne), ani uvedená skutočnosť bez ďalšieho nepodmieňuje paušálne zvýšenie výživného. V konaní
nebolo preukázané (a v podstate ani konkrétne skutkovo tvrdené), že by odôvodnené potreby maloletej
v danej spojitosti vzrástli tak, že by ich nebolo možné pokryť z výživného otca a plnení poskytovaných

matkou, ktoré - s poukazom na aktuálny vek maloletej (za niekoľko mesiacov dovŕši 18 rokov) - sa
taktiež z roviny osobnej starostlivosti výrazne „posunuli“ do roviny hradenia peňažných výdavkov. Vyššie
uvedené konštatovanie o primeranosti výšky výživného v plnej miere platí aj vo vzťahu k priebežnému
rastu výdavkov vo všeobecnosti, na ktorú súvislosť poukazuje matka v odvolaní.

18. Krajský súd zároveň prihliadol na skutočnosť, že maloletá I. (spolu s matkou) v súčasnosti žije

v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - rodičov. To znamená, že
jedna z úplne elementárnych potrieb dieťaťa (potreba bývania) je zabezpečovaná v nehnuteľnosti, ktorá
vlastnícky patrí aj otcovi, a to bez akejkoľvek refundácie/kompenzácie nemožnosti otca tento predmet
svojho(spolu)vlastníctvabezprostredneužívať(vširšomslovazmysle).Taktiežtýmtosprostredkovaným
spôsobom sa otec podieľa - mimo platieb výživného - na uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletej

I..

19. Zmena pomerov nastala i u výživou povinnej osoby (v súdenej veci otec), ktorý od 4.5.2018 je
už poberateľom len čiastočného invalidného dôchodku v sume 173,60 eur mesačne. Hoci dôvodom
zníženia dôchodkovej dávky je zlepšenie zdravotného stavu otca (zníženie poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť), nie je prípustné automaticky mať za to, že otec je spôsobilý sa v
rozsahu nezníženej schopnosti pracovať ihneď zamestnať. Je nepochybné, že naďalej je onkologickým
pacientom a obmedzenie pracovnej schopnosti ho limituje i na pracovnom trhu; o to viac, že sa nachádza
v preddôchodkovom veku (tento rok dovŕši vek 59 rokov).
20. Na druhej strane však samotný otec uviedol, že i v minulosti, keď bol jediným konateľom a

spoločníkom firma OVOMIX, s.r.o., fyzicky nepracoval; čiže jeho pracovné aktivity mali viac charakter
administratívnej, resp. riadiacej činnosti. Takéto činnosti dokáže/môže vykonávať i v súčasnosti.
Dokonca po zlepšení zdravotného stavu - aj keď stále v rámci veľmi závažnej diagnózy - ešte vo
výraznejšom rozsahu. Prevod dotknutej firmy (od 7.3.2018) na dcéru B. I. nie je síce možné (s odkazom
na nepreukázanú a ani netvrdenú osobitnú bonitnosť danej obchodnej spoločnosti) vyhodnotiť ako

nedôvodné sa zbavovanie majetku, ale pokiaľ pri plnej invalidite otec dokázal vykonávať relevantné
pracovné činnosti spojené s „vlastníctvom“ a konateľstvom obchodnej spoločnosti, je namieste od neho
uvedené požadovať taktiež i aktuálne.

21. Navyše, predmetný prevod obchodnej spoločnosti je pokračovaním - otcom ani nerozporovaného -

bezodplatného prevádzania aktív a aktivít na dcéru B. I.. Prirodzenou protihodnotou takéhoto správania
otca je nielen priebežná finančná výpomoc menovanej otcovi, ale aj - ak sa otcovi samotnému nepodarí
získať na štandardnom trhu práce zamestnanie aspoň na čiastočný pracovný úväzok- pomoc pri
získavaní príjmu z pracovnej činnosti; napríklad aj v rámci tých činností firmy, ktoré otec zastával a
vykonával v minulosti.

22. Na základe popísaných úvah a východísk krajský súd nepovažoval za dôvodný ani návrh otca na
zníženie výživného. Pre úplnosť je nutné zopakovať, že vzhľadom na charakter súdenej veci - vec
starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré konanie môže začať i bez návrhu - nebol odvolací súd viazaný
rozsahom odvolania; t.j. napadnutý rozsudok preskúmaval i vo vzťahu k výroku o zamietnutí návrhu otca

na zníženie výživného.

23. Ako závislý od posudzovaných meritórnych výrokov krajský súd preskúmal aj výrok o trovách
konania.Okresnýsúdnáležiteaplikovalzásadu,ževcivilnommimosporovomkonaní(ktorýmkonanievo
veciach starostlivosti súdu o maloleté deti bezpochyby je) nemá žiaden z účastníkov nárok na náhradu

trov konania (§ 52 CMP).
24. Predmetný charakter konania súdenej veci je zachovaný i v jej odvolacom štádiu, z ktorého titulu
krajský súd podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok
ani na náhradu trov odvolacieho konania.25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.