Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/83/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202060
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014202060.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa:

K.. T.. O. Ď., bytom I. XX, XXX XX K., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava,
Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn.
11243/2014 - KaBA, ČRZ: 69584/2014 zo dňa 19.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporcu sp. zn. 11243/2014 - KaBA, ČRZ: 69584/2014 zo dňa 19.11.2014 potvrdzuje.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím sp. zn. 11243/2014 - KaBA zo dňa 19.11.2014 odporca podľa § 10 ods. 5
zákonač.327/2005Z.z.oposkytovaníprávnejpomociosobám vmateriálnejnúdziaozmeneadoplnení

zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len
„zákonč.327/2005Z.z.“)nepriznalnavrhovateľovinároknaposkytovanieprávnejpomoci.Vodôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že vo veci, s ktorou sa navrhovateľ obrátil na centrum nebola vylúčená
zrejmá bezúspešnosť sporu. Navrhovateľ podal voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave dovolanie,
o ktorom nebolo rozhodnuté, čím nesplnil zákonnú podmienku prípustnosti ústavnej sťažnosti, pretože
nevyčerpal opravné alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv

alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený.

Voči tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia
napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnuté
rozhodnutie je nezákonné, pretože ak v danom prípade nebolo možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť
sporu, odporca tým pripustil, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Poukázal na to, že je výlučne vecou
posúdenia ústavného súdu, či prijme na ďalšie konanie aj takú ústavnú sťažnosť, pri ktorej sťažovateľ

nevyčerpal všetky účinné právne prostriedky ochrany jeho oprávnených záujmov, ak túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 53 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.

Odporca vo svojom vyjadrení zotrval na svojom rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej
pomoci ako aj na dôvodoch uvedeného rozhodnutia a žiadal, aby ho súd ako vecne správne potvrdil.
Uviedol, že možnosť aplikácie § 53 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. nastáva len v prípade, ak sťažovateľ

už nemá zákonnú možnosť využiť opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky na ochranu svojich
základných práv alebo slobôd, pričom ak ich nevyužil, tak ich nevyužil z dôvodov hodných osobitného
zreteľa.Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný prejednal vec na nariadenom pojednávaní,
preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľa bol podaný nedôvodne.

V predmetnej veci je podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z. daná pôsobnosť centra, keďže
ide o konanie pred Ústavným súdom slovenskej republiky.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez
finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a

nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1
písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej
účasti.

Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne

najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné

prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd
účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila

podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti

fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ustanovení tretej hlavy druhej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
(§ 250l ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podstatousprávnehosúdnictvajeochranaprávobčanovaprávnickýchosôb,oktorýchsarozhodovalov
správnomkonaní;ideoprávnyinštitút,ktorýumožňuje,abysakaždáosoba,ktorásacítibyťrozhodnutím

či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak
konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania
s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti osobám materiálne znevýhodneným realizuje

i prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z.z. keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom
je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom
týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne
služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štátpotom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným
osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto
forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v

prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva je jednou z podmienok
poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/
zákona č. 327/2005 Z.z.). Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania
vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z.z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba
považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o

zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať
dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva
uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ
vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom
konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného
prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov.

Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v §
138 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodení od platenia
súdnych poplatkov, keď O.s.p. pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje,

čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon o bezplatnej právnej pomoci demonštratívne uvádza,
na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok
pre priznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 O.s.p.
všeobecné súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo
skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.

Pokiaľ ide o negatívnu podmienku „zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle § 8 zákona č. 327/2005
Z.z. je tento pojem demonštratívne vymedzený slovom „najmä“ a naznačuje taký skutkový stav veci, u
ktorého centrum pri dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom due dilligence
neodporúča vstúpiť do sporu a hradiť náklady právnej pomoci. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha

centra.

Spornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka posúdenia, či vo veci ústavnej sťažnosti
navrhovateľa možno konštatovať zrejmú bezúspešnosť (§ 8 zákona č. 327/2005 Z.z.), ktorá ho vylučuje
z poskytnutia právnej pomoci poskytovanej odporcom podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ doručil odporcovi dňa 10.11.2014 žiadosť o
poskytnutie právnej pomoci, ktorou sa domáhal priznania nároku na bezplatnú právnu pomoc v
konaní o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva na spravodlivé súdne konanie konaním a rozhodnutím
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Co/574/2012 v spojení s konaním a rozhodnutím Okresného súdu

Bratislava I. Z predložených listín vyplýva, že Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 21C/212/2010
- 110 zo dňa 14.09.2012 zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od Slovenskej republiky -
Ministerstvaspravodlivostizaplatenianáhradyškodyvovýške8,30Euranemajetkovejujmyvovýške33
193,92Eurspolus9%úrokomzomeškaniaročneod22.11.2010dozaplatenia.Vočitomutorozhodnutiu
sa navrhovateľ v zákonnej lehote odvolal, pričom Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 4Co/574/2012

- 154 zo dňa 18.06.2014 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Dňa 01.10.2014 navrhovateľ
doručil centru žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci podania dovolania voči rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č.k. 4Co/574/2012 zo dňa 18.06.2014, ktorej bolo vyhovené a odporca rozhodnutím
sp. zn. 10036/2014, ČRZ: 59856/2014 priznal navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci v
dovolacom konaní.

Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 Ústavy
Slovenskej republiky). Základné postavenie Ústavného súdu, sudcov Ústavného súdu upravuje Ústava
Slovenskej republiky. Okrem toho, že rozhoduje o súlade noriem nižšej právnej sily s normami
vyššej právnej sily, Ústavný súd rozhoduje i kompetenčné konflikty medzi ústrednými orgánmi štátnej

správy, ak zákon neustanovuje, že tieto spory rozhoduje iný štátny orgán. Ústavný súd rozhoduje i o
rôznych sťažnostiach, podáva výklad ústavy alebo ústavných zákonov, ak je vec sporná. Podrobnosti
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky špecifikuje osobitná právna norma. V Slovenskej
republike rozlišujeme všeobecné súdy a osobitný súd, ktorým je Ústavný súd Slovenskej republiky.Ústavný súd nemá vo vzťahu k všeobecným súdom postavenie nadriadeného súdu, t.j. nie je súdom
poslednej inštancie.

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na
ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda
podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom,
práv alebo slobôd podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorý je nutné vyčerpať.

Zmyslom a účelom realizácie zásady vyčerpania opravných prostriedkov a iných právnych prostriedkov
na ochranu základných práv a slobôd sťažovateľa je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy
veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci, teda
aj všeobecných súdov v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú v občianskom
súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj
za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým
fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci,
ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. To znamená,
že sťažnosť možno ústavnému súdu podať spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním
vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd
poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť neprípustná (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, III. ÚS 114/2010,
III. ÚS 126/2012).

Ako vyplýva z predložených dokladov, v čase vydania napadnutého rozhodnutia odporcu nebolo
o dovolaní navrhovateľa rozhodnuté. V zmysle ustálenej judikatúry sa za riadne využitie všetkých
opravných prostriedkov pritom považuje až samotné rozhodnutie o ňom príslušným orgánom. Odporca
v danej veci postupoval správne, keď nepriznal navrhovateľovi právnu pomoc, nakoľko podanie ústavnej

sťažnosti zo strany navrhovateľa na ústavný súd za poskytnutia právnej pomoci od odporcu by bolo
neúspešné. Námietka navrhovateľa, v zmysle ktorej je výlučne vecou posúdenia ústavného súdu, či
prijmevdanomkonkrétnomprípadeústavnúsťažnosťnavrhovateľabeztoho,abybolorozhodnutéoním
podanom dovolaní z dôvodov hodných osobitného zreteľa nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej
republiky. Možnosť aplikácie navrhovateľom uvádzaného § 53 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. nastáva

len v prípade, ak sťažovateľ už nemá zákonnú možnosť využiť opravné prostriedky alebo iné právne
prostriedky na ochranu svojich základných práv alebo slobôd, pričom ak ich nevyužil, tak ich nevyužil
z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Napadnuté rozhodnutie odporcu, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu súd považuje za vecne

správne, vyplývajúce z riadne zisteného skutkového stavu, náležite odôvodnené, vydané v súlade so
zákonom, a preto vzhľadom na vyššie uvedené ho súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol súd § 250k ods. 1 O.s.p. v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a vo veci
neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).