Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 12, 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814200679
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5814200679.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Námestove v právnej veci žalobkyne: Margita Klinovská, nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou : JUDr. Adriana Paneková, advokátka, Námestovo,
Miestneho priemyslu 1140, proti žalovaným: 1/ M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. S. XXX, 2/ B. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.B., E. XXXX, 3/ P.. A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., S. Z. XXXX/X, 4/
Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., H. Q. XXX, 5/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, 6/ Z. E.,

nar. XX.XX.XXXX a 7/ Z.. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Q., Q. XXX, žalovaní 1/ a 3/ zastúpení
splnomocnenou zástupkyňou : JUDr. Šárka Sameliaková, advokátka, Námestovo, Hviezdoslavova 45 a
žalovaní 2/ a 5/ zastúpení splnomocneným zástupcom: JUDr. Daniel Šintaj, advokát, Banská Bystrica,
Majerská cesta 96, v konaní o určenie vlastníctva k pozemkom, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd konanie voči žalovanej 1/ z a s t a v u j e .

II/ Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

III/ Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovaným 1/ až 7/ trovy konania v plnej výške, vyčíslenej v
uznesení vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou , doručenou súdu 30. 01. 2014 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou
pozemkov C KN parcela č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 6611 m2, ktorá je evidovaná na LV
č. XXXX pre obec a k.ú. Q., C KN parcela č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 401 m2, evidovaná

na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Q., C KN parcela č. XXXX/XX trvalé trávne porasty o výmere 1855 m2,
evidovaná na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Q., C KN parcela č. XXXX/XX trvalé trávne porasty o výmere
863 m2, evidovaná na LV č. 2250 pre obec a k.ú. Q., C KN parcela č. XXXX/X trvalé trávne porasty o
výmere 1008 m2, evidovaná na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Q., C KN parcela č. XXXX/X trvalé trávne
porasty o výmere 1014 m2, evidovaná na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Q. a podielovou spoluvlastníčkou v
podiele1pozemkuCKNparcelač.XXXX/Xovýmere1595m2,evidovanánaLVč.XXXXpreobecak.ú.
Q.. Žalobu odôvodnila tým, že v októbri 2009 navštívila geodetickú kanceláriu P.. A. Q. ( žalovaný 3/ ),

kde si potrebovala dať zamerať pozemok. Namiesto toho, aby jej P.. A. Q. poskytol geodetické služby,
začal sledovať svoj osobný záujem a navrhoval jej, aby mu predala les. Vzhľadom na svoje povolanie
bol žalovaný 3/ informovaný, v akej hodnote sa pohybuje cena lesných pozemkov; presvedčil sa, že ona
je v tejto veci neskúsená, nevedomá a tak zneužil jej neskúsenosť, že si dal nasľubovať neprimerane
nízku cenu za jej lesný pozemok a tak lacno nadobudol vlastníctvo. V tom čase bola v geodetickej
kancelárii žalovaného 3/ prítomná aj jeho zamestnankyňa M. R.Á. - žalovaná 1/, a tiež ju požiadala o

predaj pozemku, pretože takisto chcela zneužiť jej neskúsenosť a kúpiť od nej iné pozemky. Žalovaná 1/
od nej tiež vylákala pozemky za účelom stavby za veľmi nízku cenu, zneužívajúc jej neskúsenosť, aby sa
na nej obohatila a lacno nadobudla vlastnícke práva. Je názoru, že kúpna zmluva, ktorú so žalovanou 1/uzatvorila, je absolútne neplatný právny úkon, pretože dohodnutá kúpna cena sa prieči dobrým mravom.
Žalovaná 1/ totiž vedela, alebo musela poznať skutočnú hodnotu pozemkov za účelom stavby. Podľa
žalobkyne pozemky, určené na výstavbu, majú v obci Q. obvyklú cenu 33,19 EUR/m2. Žalovaná 1/ jej

navrhla za pozemky smiešne nízku cenu - 0,20 EUR za m2, čím sa na nej obohatila o 442 540 EUR.
Zmluvu považuje za úžernícku, v rozpore s dobrými mravmi a v dôsledku toho absolútne neplatnú.

2. K žalobe sa vyjadrili žalovaní 1/ a 3/. Uviedli, že s ňou nesúhlasia. Žalovaný 3/ je názoru, že jeho
vlastnícke právo k pozemkom by malo ostať zachované, pretože jeho vlastnícke právo má rovnaký

charakter aj obsah ako právo žalobkyne a teda vlastnícke právo žalobkyne nemá prednosť pred
jeho vlastníckym právom. Zákon nelimituje výšku kúpnej ceny za prevod pozemkov. Žalobkyňa svoje
vlastnícke právo k pozemkom previedla kúpnou zmluvou, ktorá bola uzatvorená slobodne, vážne a
neprieči sa dobrým mravom. Žalovaní 2/ a 5/ so žalobou tiež nesúhlasili, pretože podľa nich kúpna
zmluva na predmetné pozemky bola uzatvorená slobodne a vážne, žalobkyňa nebola ovplyvňovaná
ohľadne výšky kúpnej ceny a tá bola dojednaná na základe slobodného rozhodnutia žalobkyne. Žalovaní

2/ a 5/ majú vedomosť o tom, že žalobkyňa uzatvorila viacero kúpnych zmlúv na svoje pozemky v
priebehu dvanástich mesiacov a mala dostatok času preveriť si výšku kúpnej ceny.

3. Na pojednávaní 12. 9. 2016 žalobkyňa zobrala žalobu voči žalovanej 1/ späť, súd preto konanie voči
žalovanej 1/ zastavil.

4. Súd vo veci uskutočnil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchmi žalobkyne,
žalovaných 1/ a 3/ a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru,
že žalobe nemožno vyhovieť.

5. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

6. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa sa voči žalovaným domáha určenia vlastníctva k
pozemkom, ktoré sú špecifikované v žalobe, doručenej súdu 30. 1. 2014 z dôvodu, že kúpna zmluva,

ktorú uzatvorila dňa 5. 11. 2009 so žalovanou 1/, ktorou tieto pozemky previedla na žalovanú 1/, je
neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Pokiaľ teda žalovaná 1/ po tom, čo bola na základe tejto
zmluvy v katastri nehnuteľností zaevidovaná ako vlastníčka týchto pozemkov a následne ich previedla
na žalovaných, urobila tak ako nevlastníčka, v dôsledku čoho sú ďalšie prevodné zmluvy absolútne
neplatné. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že aktuálne sú pozemky, vo vzťahu ku ktorým sa

žalobkyňa domáha určenia vlastníctva, evidované na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX
B. XXXX pre obec a k.ú. K. na žalovaných 2/ až 7/. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že
žalobkyňa uzatvorila dňa 5. 11. 2009 so žalovanou 1/ kúpnu zmluvu, ktorou na žalovanú 1/ previedla
vlastníctvo k pozemkom, a žalovaná 1/ následne previedla pozemky na žalovaných 2/ až 7/. Pokiaľ
žalobkyňa tvrdila, že zmluva, ktorou previedla na žalovanú 1/ pozemky, je absolútne neplatná pre rozpor

ustanovenia o kúpnej cene s dobrými mravmi, toto jej tvrdenie sa v konaní nepreukázalo. Z výsluchu
žalobkyne aj žalovaných 1/ a 3/ vyplynulo, že žalobkyňa uzatvorila kúpnu zmluvu so žalovanou 1/ po
niekoľkých rokovaniach a po tom, čo bol na pozemok, ktorý bol predmetom prevodu, vypracovaný
geometrický plán. Žalobkyňa mala dosť času aj možností , aby si zistila akýmkoľvek spôsobom, aká
je obvyklá cena za pozemky, ktoré predala žalovanej 1/. Pokiaľ tvrdí, že v tom čase bola ohľadne

ceny pozemkov neskúsená a nezorientovaná a pokiaľ ide o cenu, tak dôverovala žalovanej 1/ ako
pracovníčke geodetickej kancelárie ako odborne spôsobilej osobe, ktorá jej dôveru zneužila s cieľom
obohatiť sa na nej, tak jednak žalovaná 1/ z titulu svojho zamestnania v geodetickej kancelárii nie je
odborníčkou na ceny pozemkov, pretože geodeti sa z titulu výkonu svojho povolania prioritne venujú
iným otázkam ako oceňovanie nehnuteľností, príp. vyhotovenia prevodných zmlúv na nehnuteľnosti.

V tomto smere by mohli byť odborníkmi pracovníci realitných kancelárií alebo znalci v odbore odhad
hodnoty nehnuteľností, nie však geodeti. Z výsluchov žalovaných 1/ a 3/ vyplynulo, že cenu za pozemok
žalovanej 1/ navrhla samotná žalobkyňa a pokiaľ aj žalobkyňa tvrdila, že cenu za pozemok jej navrhla
žalovaná 1/, tak súčasne uviedla, že ponúknutej cene sa potešila, pretože bola niekoľko násobne vyššia
ako úradná cena, ktorú mala uvedenú v dedičskom rozhodnutí. Súd konštatuje, že nebolo preukázané,

že by počas rokovania so žalobkyňou ohľadne kúpnej ceny žalovaná 1/ zneužila nejakú informáciu,
ktorú získala v rámci výkonu svojho povolania. Súčasne žalobkyňa uviedla, že zmluvu so žalovanou
1/ uzatvorila bez nátlaku; nikto ju k tomu nenútil psychicky ani fyzicky. Podľa vlastného vyjadrenia
otázkou kúpnej ceny za pozemky sa začala zaoberať až neskôr, keď zistila, že žalovaná 1/ pozemkypredala ďalším osobám, s veľkým ziskom ( čo však nebolo preukázané ). Žalobkyni teda objektívne
nič nebránilo, aby si cenu za pozemky vopred náležite overila, a to či už zistením ponúk v inzerátoch,
zverejnených v tlači alebo na internete, na obci, u znalcov, v realitnej kancelárii, prostredníctvom ktorej,

ako uviedla, onedlho ponúkala ďalšie pozemky na predaj alebo akýmkoľvek iným spôsobom. Pokiaľ
poukazuje na svoju neznalosť a neskúsenosť v danej oblasti, tak súd konštatuje, že väčšina osôb,
ktoré realizujú predaj alebo kúpu nehnuteľností, nie sú odborníkmi na ich oceňovanie a je obvyklé,
že sa v otázke ceny zaujímajú o ponuky predaja v inzerátoch, ceny za iné realizované predaje alebo
spolupracujú s realitnými kanceláriami, ktoré im poradia aj v otázke ceny. Predaj pozemkov nie je bežnou

záležitosťou a preto mu zmluvné strany obvykle venujú osobitnú pozornosť. Žalobkyňa sa aj v rámci
tohto konania skontaktovala, ako uviedla, so znalcami z odboru oceňovania nehnuteľností, vyhľadala si
ponuky predaja pozemkov na internete, takže súd nevidí dôvod, pokiaľ tak urobila v tomto konaní, aby
tak neurobila aj v čase, keď pozemky predávala. Pokiaľ žalobkyňa otázke ceny pozemkov nevenovala
patričnú pozornosť, musí znášať následky svojho konania. Skutočnosť, že obvyklá cena pozemkov
hoci aj niekoľkonásobne presahuje dohodnutú cenu, nie je sama osebe dôvodom, ktorý by spôsoboval

rozpor dohody o cene s dobrými mravmi . Pojem dobré mravy patrí k pružným právnym pojmom. Dobré
mravy možno považovať za klauzulu, vďaka ktorej sa zaisťuje väzba právnych pravidiel na morálnu
hodnotovú stupnicu. Za nemravné sa považuje zneužitie určitého subjektívneho momentu na strane
zmluvného partnera za účelom vlastného majetkového prospechu. Nedostatok obvyklej starostlivosti,
ktorúzmluvnéstranyzvyčajnevenujúprávnemuúkonuprevodunehnuteľnostívšaknemožnopovažovať

zo strany druhého zmluvného partnera za zneužitie. V danom prípade treba aj zobrať do úvahy, že
žalovaná 1/ tvrdila, že v čase, keď pozemok od žalobkyne kupovala, tak bol bez inžinierskych sietí a
tie boli na pozemok dotiahnuté až neskôr, čo žalobkyňa nerozporovala, takže je zrejmé, že pozemok,
ktorý v čase rokovaní o kúpnej zmluve bol evidovaný ako lesný, žalovaná 1/ zhodnotila tým, že ho dala
zamerať geometrickým plánom, v dôsledku čoho bol zaevidovaný v katastri ako pozemok registra „ C

„ a zabezpečila jeho napojenie na inžinierske siete, čím sa stal pozemkom stavebným. Z toho vyplýva,
že cena za fakticky stavebný pozemok, ktorý žalovaná 1/ neskôr previedla na žalovaných 2/ až 7/ je
odlišná ( vyššia ) než za lesný pozemok, ktorý od žalobkyne kúpila. Keďže rozpor dohody o kúpnej cene
s dobrými mravmi v konaní nebol preukázaný, žalovaná 1/ pozemky platne previedla na žalovaných
2/ až 7/ a títo sú v katastri nehnuteľností evidovaní ako vlastníci v súlade s právnym stavom. Súd

preto žalobu o určenie vlastníctva zamietol. V nadväznosti na dôvody zamietnutia žaloby súd zamietol
návrh žalobkyne na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom zameraným na určenie všeobecnej
hodnoty, resp. trhovej ceny pozemkov, ktoré sú predmetom žaloby, ako nadbytočný. Pokiaľ by sa totiž aj
preukázalo, že dohodnutá kúpna cena nie je zhodná s obvyklou cenou pozemkov, na rozhodnutí súdu
by to nič nezmenilo, pretože ako už bolo uvedené , samotná skutočnosť, že dohodnutá cena nie je

zhodná s obvyklou hodnotou pozemkov nespôsobuje jej rozpor s dobrými mravmi. Takýto dôkaz by súdu
nemohol priniesť ani podstatný poznatok k veci aj z dôvodu, že pozemky, ktoré sú predmetom žaloby,
boli oproti času, kedy prebiehali rokovania o cene a podpis kúpnej zmluvy, zhodnotené a zmenili sa z
lesných na stavebné, takže ich aktuálna cena nemôže byť smerodajná vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne,
že je niekoľkonásobne vyššia než bola dohodnutá cena.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP tak, že ich priznal žalovaným 2/ až 5/ , ktorí boli v
konaní úspešní. O náhrade trov konania voči žalovanej 1/ súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, pretože
žalobkyňa späťvzatím žaloby procesne zavinila zastavenie konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.