Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cbs/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899472
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1011899472.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Beáty Trandžíkovej, v právnej veci žalobcu: 1/ FIVE X, a. s. v
konkurze, so sídlom Poľnohospodárska 24, 821 07 Bratislava, IČO: 31 340 831, 2/ LEMIKON LIMITED
so sídlom Georgiou A, 83 1st floor, Potamos Germasogeias, P.C. 4048, Limassol, Cyprus, zast. JUDr.
Peter Kubík, advokát, s. r. o, so sídlom Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, IČO: 47 233 931, proti
žalovanému: TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s., so sídlom Brečtanová 1, 830 07 Bratislava,
IČO: 31 340 822, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava,
IČO: 47 239 921, o zdržanie sa nekalosúťažného konania, náhradu škody a vydanie bezdôvodného

obohatenia a poskytnutia primeraného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 7.852.123,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
10 % ročne zo sumy 7.852.123,50 Eur od 25.11.2003 do zaplatenia, a to všetko v lehote 60 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému proti žalobcovi 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Súd priznáva žalovanému proti žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,35 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (prostredníctvom svojho právneho predchodcu ŠPORTKA, a. s., Bratislava, IČO: 31 340
831) sa žalobou zo dňa 07.01.2000, doručenou súdu toho istého dňa domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa prevádzkovania číselných lotérií pod označeniami Š., Š. B. Z., na
ktoré sa vzťahuje know-how žalobcu popísané v Znaleckom posudku č. 08/1999 zo dňa 12.11.1999
vypracovanom súdnym znalcom Ing. Ivanom Szendem a v Znaleckom posudku č. 45/1999 zo

dňa 29.11.1999 vypracovanom súdnou znalkyňou Ing. Margitou Mrázovou, zdržať sa akéhokoľvek i
čiastkového využívania znalostí či skúseností tvoriacich predmet uvedeného know-how a zdržať sa
i akéhokoľvek využívania uvedených označení v súvislosti s prevádzkovaním akýchkoľvek číselných
lotérií a stávkových hier, ďalej povinnosť uverejniť v lehote tridsiatich dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku na svoje náklady, dvakrát za sebou s odstupom jedného týždňa, platený
inzerát v sobotňajších vydaniach denníkov K., Š., S., S. B. H. Č. s nasledovným textom: „Spoločnosť
TIPOS, a. s. sa uverejnením tohto inzerátu ospravedlňuje spoločnosti ŠPORTKA, a. s., že bez jej

súhlasu používala pri prevádzkovaní číselných lotérií jej ochranné známky Š., Z. B. Š., čím spoločnosť
TIPOS, a. s. získala na úkor spoločnosti Š., B.. K.. neoprávnený majetkový prospech.“ Uvedenou
žalobou žalobca ďalej žiadal, aby konajúci súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu škody
vo výške 35.519.908,- Sk, a to v pravidelných štvrťročných splátkach po dobu piatich rokov, ako aj vydaťzískané bezdôvodné obohatenie vo výške 272.081.000,- Sk, a to v rovnakých štvrťročných pravidelných
splátkach počas piatich rokov a súčasne nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho
zastúpenia.

Žalobca v žalobe dôvodil, že tento vznikol dňa 28.01.1993 ako právny nástupca „hospodárskeho
zariadenia SAZKA, podniku pro organizovaní sázek“ (ďalej len „SAZKA“) v nadväznosti na ustanovenie
§ 766 ods. 1 Obchodného zákonníka titulom prevodu podniku (hospodárskeho zariadenia) na obchodnú
spoločnosť. Vzhľadom na rozdelenie spoločného štátu Česko-Slovenska na dva samostatné štátne

útvary vznikla v decembri roku 1992 nutnosť vzniku nového subjektu, ktorý by po vzniku samostatnej
Slovenskej republiky prevádzkoval uvedené číselné lotérie a hry na jej území. Z tohto dôvodu boli
dňa 11.12.1992 založené dve samostatné akciové spoločnosti - TIPOS, a.s. (žalovaný) (so základným
imaním 11.000.000,- Sk) a ŠPORTKA, a.s. (žalobca) (so základným imaním 125.000.000,- Sk),
ktorý žalobca bol založený v nadväznosti na § 766 ods. 1 Obchodného zákonníka titulom prevodu
podniku (hospodárskeho zariadenia) na obchodnú spoločnosť, pričom jeho základné imanie vo výške

125.000.000,- Sk tvorila v zmysle Rozhodnutia zakladateľov podniku SAZKA prijatého dňa 08.12.1992
(ďalejlen„Rozhodnutiezakladateľovz08.12.1995“)príslušnáčasťimaniapodnikuSAZKA.Obasubjekty
vznikli dňom zápisu do obchodného registra a to 28.01.1993. Žalovaný, ktorého zakladateľmi boli
Ministerstvo financií SR, Ministerstvo školstva a vedy SR a Ministerstvo kultúry SR vlastniace väčšinu
jeho akcií (XX,X %) a Slovenský zväz telesnej kultúry - SZTK, mal byť a dodnes i je nositeľom potrebnej

licencie udeľovanej Ministerstvom financií Slovenskej republiky na prevádzkovanie číselných lotérií a
hier na území SR. Spoločnosť ŠPORTKA, a.s., ktorej zakladateľmi boli občianske združenia SZTK a
SokolnaSlovensku,sastalnazákladeRozhodnutiazakladateľovzodňa08.12.1995(bod4.nastrane2.
Rozhodnutia), Zásad a postupu majetkového vypořádaní hospodářského zařízení SAZKA, podniku pro
organizování sportovních sázek zo dňa 08.12.1992, a následne i osobitnej dohody s podnikom Sazka

zo dňa 21.04.1993, a v neposlednom rade i v dôsledku všeobecného právneho nástupníctva po podniku
SAZKA na území Slovenskej republiky, vlastníkom všetkých nehmotných práv a potrebného know-how
získaného od podniku SAZKA (s výnimkou práv, ktoré získala spoločnosť Sazka, a. s., so vzťahom na
Českú republiku s ohľadom na uplatnený územný princíp deľby majetku a majetkových práv podniku
SAZKA medzi spoločnosti ŠPORTKA, a. s., so sídlom v SR a Sazka, a. s., so sídlom v ČR).

Dňa 18.01.1993 bol medzi SAZKA Praha, ako odovzdávajúcim a žalobcom, ako preberajúcim,
podpísaný i osobitný Preberací protokol, ktorý potvrdzoval odovzdanie a prevzatie rôznej dokumentácie
týkajúcej sa prevádzkovania uvedených číselných lotérií a hier na území Slovenskej republiky. Išlo
napríklad o dokumentáciu týkajúcu sa jednotlivých zberní, tiketov, dotazníky jednotlivých zberní na

Slovensku za roky 1991 a 1992, správy z revízií tiketov za roky 1987 až 1992, dotazníky o rentabilite
zberní a pod.

Vyššie uvedená osobitná dohoda s podnikom Sazka bola uzavretá dňa 21.04.1993 v Prahe pod
názvom ,,Dohoda o majetkovém vypořádaní hospodářského zařízení SAZKA, podniku pro organizování

sázek, uzavřená mezi a. s. Sazka a a. s. ŠPORTKA“ (ďalej len ,,Dohoda“). Tak napríklad podľa článku 3
písm. d/ Dohody prešli na žalobcu všetky „práva a povinnosti vyplývající ze smluv o obstarání záležitostí
ve věcech sázek se slovenskými subjekty s platností od 01.01.1993“ a predovšetkým (na základe čl. 5
tejto Dohody) prešlo na žalobcu právo na užívanie slovného vyjadrenia označenia hier K., „t. j. K., K.,
Z., K., X T. XX, Š., K.“.

Pôvodný žalobca mal na základe dohody zakladateľov sporových strán, ako i následnej zmluvy so
žalovaným uvedené hry prakticky prevádzkovať a v tejto súvislosti i zabezpečovať, či sprostredkúvať
všetky potrebné činnosti a služby, ako napríklad tlač tiketov, reklamu, zmluvné zabezpečenie a
komunikáciu so zberňami, vypracovanie herného plánu, styk s televíziou a žrebovanie, výplatu výhier a

pod. Tieto služby a činnosti mal pôvodný žalobca poskytovať žalovanému na základe osobitnej zmluvy.
Vyššie uvedená dohoda zúčastnených strán sa týkala rozdelenia „držby“ licencie na číselné hry a
samotného „prevádzkovateľa“ príslušných číselných hier.

Dňa 04.01.1993 vydalo Ministerstvo financií SR Rozhodnutie č. 52/1652/92, ktorým povolilo žalovanému

prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier „K.“, „K. na N.“, „K.“, „Š.“, „Š.“, „X. K. X T. XX“ a ,, Z.“
na obdobie od 04.01.1993 do 31.12.1993. V uvedenom Rozhodnutí MF SR sa okrem iného na strane
č. 3 uvádza: „Zakladatelia sa dohodli, že technické spracovanie operácií a s nimi súvisiacich činnostibude na základe osobitnej zmluvy vykonávať alebo sprostredkovávať ŠPORTKA, a.s., Bratislava.
Prevádzkovateľ doručí MF SR jednu kópiu tejto zmluvy“.

Rovnakého dňa, t.j. 04.01.1993, bola medzi sporovými stranami uzavretá Zmluva o zabezpečení
spracovávania dát a ostatných súvisiacich úkonov spojených s prevádzkovaním lotérií a inými hrami
(ďalej len „Zmluva zo dňa 04.01.1993“). Vychádzajúc z obsahu tejto Zmluvy, konkrétne bodu 3 čl. 1
žalovaný „poveruje a splnomocňuje ŠPORTKA, a. s., prevádzkovaním a zabezpečovaním stávkových
hier a číselných lotérií ...„ „V zmysle bodu 1 čl. 2 žalobca „na svoj náklad a nebezpečenstvo zabezpečí

zmluvne spracovávanie stávkových hier a číselných lotérií ...„ V zmysle bodu 5 čl. 2 žalobca organizuje
a zabezpečuje uzatváranie stávkových hier a číselných lotérií a zodpovedá za ich riadny a včasný
priebeh. Podľa bodu 7 čl. 2 „Žrebovanie, určenie poradia a výsledkov, zverejňovanie výsledkov, ako
i ďalšie úkony spojené so stávkovou činnosťou sú predmetom osobitnej zmluvy medzi SAZKOU, a.
s. a ŠPORTKOU, a. s.“ a podľa bodu 2 čl. 3 navrhovateľ „odstraňuje závady a vybavuje reklamačné
nároky ...“ Žalobca bol teda nositeľom všetkých povinností týkajúcich sa samotného prevádzkovania

číselných lotérií a stávkových hier z titulu svojho know-how získaného od podniku SAZKA a nadväzných
zmluvných vzťahov.

Po uplynutí lehoty danej v povolení vyplývajúceho z Rozhodnutia MF SR boli na žiadosť
žalovaného vydávané v časovej následnosti ďalšie rozhodnutia MF SR, povoľujúce mu prevádzkovanie

číselných lotérií, pričom vo viacerých z nich sa naďalej s použitím rôznych formulácií uvádzalo a
„odobrovalo“ prepojenie využitia vydaného povolenia s činnosťou pôvodného žalobcu ako praktického
prevádzkovateľa predmetných číselných lotérií, poskytujúceho žalovanému nevyhnutné technické
služby. Rozhodnutie MF SR č. 52/1833/94 zo dňa 24.08.1994, v ktorom MF SR v bode 7 vyslovuje súhlas
s tým, že „technické spracovanie operácií a s tým súvisiacich činností bude na základe osobitných zmlúv

vykonávať alebo sprostredkovávať spoločnosť ŠPORTKA, a. s., so sídlom v Bratislave a spoločnosť O.
K., so sídlom v C.B.N.“.

V Rozhodnutí MF SR č. 52/2270/95 zo dňa 06.11.1995 sa už v bode 7 uvádza všeobecnejšie „Technické
spracovanie operácií a s tým súvisiacich činnosti môžu vykonávať alebo sprostredkovávať na základe

osobitne na tento účel uzatvorených zmlúv subjekty vybrané a.s. TIPOS po predchádzajúcom súhlase
Ministerstva financií SR“ (pričom týmto vybraným subjektom bol opäť pôvodný žalobca).

V Rozhodnutí MF SR č. 1112/97/52 zo dňa 03.01.1997 sa už opätovne v bode 7 výslovne uvádza, že
„Ministerstvo financií SR súhlasí, že technické spracovanie operácií a s tým súvisiacich činností bude

na základe osobitných zmlúv vykonávať alebo sprostredkovávať spoločnosť ŠPORTKA, a. s., so sídlom
v Bratislave a spoločnosť O. K., so sídlom v C.“.

V praxi uvedené „technické spracovanie operácií a s tým súvisiacich činností“ predstavovalo viacero
činností pôvodného žalobcu. V prvej zmluve uzavretej medzi sporovými stranami dňa 04.01.1993 boli

tieto činnosti napríklad uvádzané ako „spracovávanie stávkových hier a číselných lotérií“ a v tom
rámci „kontrola doručených zásielok s dielmi B stávkových lístkov, stanovenie hernej a výhernej listiny
jednotlivých stávkových hier a číselných lotérií, vyhodnotenie výherných stávok, spracúvanie zoznamov
a súpisov výhier ...“, organizovanie a zabezpečovanie uzatvárania stávkových hier a číselných lotérií,
žrebovanie, určenie poradia a výsledkov a pod.

V Mandátnej zmluve z 15.06.1998 sú tieto činnosti opísané ako „príjem stávok systémom on-line,
zverejňovanie výsledkov hier, výplata výhier, úhrady mandatárovi zo vzájomného zúčtovania vkladov
a výhier, propagácia lotérií a vedenie ostatnej agendy súvisiacej s prevádzkovaním ďalej uvedených
číselných lotérií, ... číselnej lotérie Š. a doplnkovej hry Š., číselnej lotérie Z.“.

Osobitné znalosti a skúsenosti potrebné na vykonávanie uvedených činností, predstavujúce vo svojom
súhrne know-how pôvodného žalobcu možno označiť i ako „systém“ predmetných číselných hier,
pozostávajúci z hlavných článkov ako marketing a distribúcia, prijímanie stávok, ich vyhodnotenie
(technické spracovanie), žrebovanie, zúčtovanie (vrátane vyplatenia výhier). V týchto hlavných článkoch

sú obsiahnuté jednotlivé činnosti ako:
- reklamná a propagačná činnosť,
- návrh a tlač tiketov,
- vypracovanie herných plánov pre systémy OFF LINE a ON LINE,- vypracovanie prevádzkových predpisov systému ON LINE,
- vypracovanie poštových pravidiel (prevádzkových pravidiel Slovenskej pošty, š. p.),
- zabezpečenie prijímania tiketov od tipujúcich: 1. systémom OFF LINE prostredníctvom Sazka, a. s.,

Praha, na základe zmluvného vzťahu so žalobcom a 2. systémom ON LINE - prostredníctvom O. K.,
C., na základe zmluvného vzťahu žalobcu s O. L.., V., oba cez sieť zberní TJ, klubov a pôšt a od roku
1995 i cez zberne prevádzkované inými právnickými a fyzickými osobami - všetko na základe zmluvných
vzťahov žalobcu,
- zabezpečenie dopravy tiketov systému OFF LINE do Sazka, a. s., Praha - pre zber tipov a ich

spracovanie z celej Slovenskej republiky, žrebovanie výherných čísel - uzatváranie systému ON LINE,
vypočítanie predpokladanej sumy na výhry, kontrola žrebovacích loptičiek, zadávanie výherných čísel
do systému ON LINE, zaslanie podkladov na spracovanie výhier a výhernej listiny Sazka, a. s., Praha,
- zabezpečenie spracovania a vyhodnotenia výherných tipov,
- zabezpečenie spracovania súpisov výhier a výherných listín,
- zabezpečenie prenosu dát o výherných číslach, výške a počte výhier, JACKPOTe do TA SR,

Slovenských telekomunikácií a Teletextu a zabezpečenie informovanosti verejnosti prostredníctvom
dennej tlače a TV, zabezpečenie a prevádzkovanie systému ochrany informácií,
- ekonomické spracovanie činnosti a vytvorenie účtovníckeho programu na spracovanie tržieb, výplatu
provízií zberniam, výplatu výhier tipujúcich a výplatu odvodov,
- vybavovanie reklamácií,

- vykonávanie distribučnej činnosti - tlačív, tiketov, výherných listín a súpisov výhier,
- vykonávanie servisnej činnosti systému ON LINE.

Licenciu na prevádzkovanie číselných lotérií obdŕžal vždy žalovaný. Herný plán pre „OFF LINE“ nazvaný
„Herný plán číselných lotérií a stávkových hier organizovaných TIPOS, a. s., s účasťou štátu“ s

platnosťou do 04.01.1993 vypracoval pôvodný žalobca, vychádzajúc pritom z českého dokumentu
vypracovaného podnikom SAZKA „Herní plán číselných lotérií a sázkových her pořádaných podnikem
SAZKA“ zo dňa 01.09.1992.

Herný plán pre „ON LINE“ nazvaný ,,Dodatok č. 1 Herného plánu číselných lotérií a stávkových hier

organizovaných TIPOS, a. s., prostredníctvom ŠPORTKA, a. s., prijímanie stávok systémom ON LINE“
zo dňa 09.04.1993 s účinnosťou od 15.04.1993 bol taktiež vypracovaný žalobcom, vychádzajúc pritom
z českého dokumentu poskytnutého spoločnosťou Sazka, a. s., Dodatek č. 1 Herního plánu číselných
lotérií a sázkových her pořádaných Sazka, a. s., PRÍJEM SÁZEK SYSTÉMEM ON LINE“ z 01.03.1993.

Zmeny a vylepšenia hier pochádzali od pôvodného žalobcu, ktorý čerpal z poznatkov a skúseností
SAZKY, napr. zavedenie JACKPOT-u iniciované žalobcom na oficiálnej úrovni listom zo dňa 18.06.1993
adresovaným žalovanému. JACKPOT bol následne zavedený od 02.08.1993, kedy sa súčasne rozdelilo
žrebovanie medzi SR a ČR a tiež sa zmenil výpočet istiny (len z vkladov prijatých v SR).

Žrebovanie sa uskutočňovalo v priamom prenose v STV 1, pričom sa žrebovania okrem zástupcov
pôvodného žalobcu zúčastňoval zástupca štátneho dozoru, moderátor STV a hosť z oblasti športu,
prípadne kultúry. Až neskôr k žrebovaniu pristúpil aj zástupca žalovaného, ktorý pokračoval v takto
začatom systéme žrebovania, ktorý postupom času začal i meniť a dopĺňať, avšak jeho základná osnova
zostala zachovaná.

Prvú zmluvu na výrobu a vysielanie žrebovania číselných lotérií uzavrel teda s STV dňa 25.01.1993
pôvodný žalobca, hoci ju v jej závere podpísal i zástupca žalovaného. Žalovaný zmluvy s STV začal
samostatne zabezpečovať až od 01.09.1994.

Pôvodný žalobca rovnako vytvoril technickú dokumentáciu, ako tikety ON LINE a OFF LINE, potvrdenky,
výherné listiny a pod. Taktiež vytvoril a prevádzkoval základný systém marketingu, informácie pre
tipujúcich, pomôcky pre tipujúcich (tabuľky pre systémové stávky a pod.). Pri uvedených dokumentoch
vychádzal žalobca opätovne z poznatkov a skúseností SAZKA.

Sieť zberní tvorili v roku 1993 zberne TJ a klubov. Kontakty na tieto zberne, vrátane modelu
spolupráce s nimi i spolu s jej zmluvným zabezpečením, prevzal pôvodný žalobca od podniku SAZKA.
Zmluvná spolupráca medzi žalobcom a jednotlivými zberňami prebiehala na základe mandátnej zmluvy
vypracovanej pôvodným žalobcom.V roku 1994 došlo k významnej zmene na strane akcionárskej štruktúry žalovaného, stal sa akciovou
spoločnosťou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Pôvodný žalobca tak stratil možnosť vplyvu

na rozhodovanie a následné konanie či nekonanie žalovaného prostredníctvom valného zhromaždenia
žalovaného.

Žalovaný od januára 1996 zmenil výherné listiny na hry Š., Z., Š. B. X T. XX nahradením loga
pôvodného žalobcu za logo žalovaného a v tom istom roku boli postupne uvedeným spôsobom

zmenené i používané tikety off line i on line. Od roku 1993 sa systém ON LINE spracovával za pomoci
techniky poskytnutej americkou firmou O. L.. na základe leasingovej zmluvy uzavretej medzi pôvodným
žalobcom a menovanou americkou firmou (ŠPORTKA, a. s., zmluvné postavenie leasingového nájomcu
v tejto zmluve získala právnym nástupníctvom po SAZKE). Do 31.05.1994 leasingové splátky hradil
pôvodný žalobca a fakturoval ich ďalej žalovanému v rámci uzavretých zmlúv, týkajúcich sa spracovania
výsledkov číselných lotérií. Od 01.09.1994 pôvodný žalobca dal žalovanému súhlas, aby uvedené

leasingové splátky uhrádzal priamo žalovaný. V roku 1996 žalovaný uzavrel s menovanou americkou
spoločnosťou novú leasingovú zmluvu na obdobie siedmich rokov.

Povolenia Ministerstva financií SR na prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier udelené v
zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách (ďalej v znení neskorších

zmien a doplnkov len „zákona o lotériách“) získal počnúc rokom 1993 až do dnešného dňa len žalovaný,
a to vzhľadom na obmedzenie obsiahnuté v § 4 ods. 1 zákona o lotériách. V uvedených povoleniach
získal žalovaný aj povolenie na prevádzkovanie nasledovných hier:
- „Z. - číselná lotéria, v ktorej účastníci tipujú päť čísiel z tridsiatich piatich, poriada sa spravidla v
štrnásťdňových cykloch“ (neskôr v týždňových cykloch),

- „Š. - hra, v ktorej účastníci môžu uzatvárať stávky na koncové šesťčíslie výrobného čísla tiketu.
Uvedenú hru možno uskutočňovať na tiketoch K.B. a Š.“ (v súčasnosti len na tiketoch Š., a to dvakrát
týždenne),
- "Š. - číselná lotéria, v ktorej účastníci tipujú šesť čísel zo štyridsiatich deviatich, poriada sa spravidla
jedenkrát týždenne (v súčasnosti dvakrát týždenne)“.

Zmluvná spolupráca sporových strán bola ukončená k 30.06.1999. Tento dátum bol stanovený ako
dátum ukončenia platnosti Zmluvy o zabezpečení spracovávania, uzatvorenej sporovými stranami dňa
03.03.1998, a to v znení jej Dodatku č. l zo dňa 22.12.1998.

Žalobca sa vo svojom žalobnom návrhu ďalej odvoláva na ďalšie rozhodnutia Ministerstva financií SR z
rokov 1994, 1995 a 1997, ktorými ministerstvo povoľovalo žalovanému prevádzkovanie číselných lotérií
a vyjadruje súhlas s tým, aby technické spracovanie operácií a s tým súvisiacich činností na základe
osobitných zmlúv vykonával žalobca.

V nadväznosti na jednotlivé rozhodnutia Ministerstva financií SR povoľujúce žalovanému
prevádzkovanie číselných lotérií boli medzi pôvodným žalobcom a žalovaným uzatvárané jednotlivé
zmluvy upravujúce rozsah i podmienky služieb poskytovaných žalovanému zo strany pôvodného
žalobcu pri prevádzkovaní číselných lotérií. V žiadnej z týchto zmlúv však nie je obsiahnuté ustanovenie,
na základe ktorého by si žalovaný mohol prisvojiť a následne bezplatne využívať know-how pôvodného

žalobcu, ktoré tento vytvoril, či legálne získal, a ktoré využíval i pri plnení svojich zmluvných povinností
voči žalovanému.

Jedinou čiastkovou výnimkou, umožňujúcou žalovanému legálne dočasné bezplatné užívanie
nehmotných práv žalobcu, je zmluvná dohoda medzi žalobcom a žalovaným, zhmotnená v ustanovení

bodu 4. článku l. Zmluvy o zabezpečovaní spracovávania dát ..., ktorú uzavreli dňa 21.10.1994, v ktorom
„Dodávateľ (žalobca) súhlasí, aby objednávateľ (žalovaný) v období od 01.09.1994 do 31.12.1994
bezplatne používal chránené značky a názvy hier uvedené v bode 1. a logo A.“.

V roku 1995 žalovaný predložil žalobcovi návrh „Zmluvy o prevode práva prihlášky ochranných známok“,

na základe ktorej navrhoval žalobcovi prevod jeho práv viažucich sa k jeho ochranným známkam na
žalovaného, čo žalobca odmietol.Existenciu potrebného know-how na strane pôvodného žalobcu na prevádzkovanie predmetných
číselných lotérií v roku 1993, a na druhej strane absenciu tohto know-how na strane žalovaného, v tom
čase žalobca v žalobe odôvodňoval aj tým, že hoci licenciu na prevádzkovanie číselných lotérií obdŕžal

vždy žalovaný, nemal vypracovaný žiadny herný plán, a ako už bolo uvedené, vypracoval ich žalobca
vychádzajúc pritom z českého dokumentu vypracovaného podnikom SAZKA „Herní plán číselných lotérií
a sázkových her pořádaných podnikem SAZKA“ zo dňa 01.09.1992.

Žalobca podal v roku 1994 na Úrad priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „Úrad“) prihlášky

na zápis slovných ochranných známok predstavujúcich označenia užívané žalobcom v súvislosti s
prevádzkovanými číselnými lotériami do registra vedeného Úradom, na základe ktorých boli vykonané
okrem iných i nasledovné zápisy:
- slovnej ochrannej známky „Š.“ zapísanej do registra dňa 23.03.1998 s právom prednosti od 03.05.1994
pod č. XXXXXX,
- slovnej ochrannej známky „Š.“ zapísanej do registra dňa 17.03.1998 s právom prednosti od 03.05.1994

pod č. XXXXXX,
- slovnej ochrannej známky „Z.“ zapísanej do registra dňa 21.02.1997 s právom prednosti od 03.05.1994
pod č. XXXXXX.

Pred zápisom uvedených ochranných známok v prospech pôvodného žalobcu boli tieto ochranné

známky zapísané v prospech podniku SAZKA. Všetky uvedené slovné ochranné známky boli Úradom
zapísané v prospech pôvodného žalobcu pre služby: „organizovanie lotérií a stávkových hier“.

Na základe povolení Ministerstva financií SR na prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier, ktoré
získal od roku 1993 len žalovaný, získal aj povolenie na prevádzkovanie hier:

„Z. - číselná lotéria, v ktorej účastníci tipujú päť čísiel z tridsiatich piatich, poriada sa spravidla v
štrnásťdenných cykloch“,
„Š. - hra, v ktorej účastníci môžu uzatvárať stávky na koncové šesťčíslie výrobného čísla tiketu, uvedenú
hru možno uskutočňovať na tiketoch K. a Š.“,
„Š. - číselná lotéria, v ktorej účastníci tipujú šesť čísiel zo štyridsiatich deviatich, poriada sa spravidla

jedenkrát týždenne“.

Žalovaný tak pri prevádzkovaní číselných hier Š., Z. B. Š. používal i označenia zhodné s ochrannými
známkami zapísanými pre dané služby v prospech pôvodného žalobcu, a to bez jeho súhlasu. Na
protiprávnosť tohto konania bol zo strany žalobcu niekoľkokrát upozornený i s požiadavkou na uzavretie

príslušnej licenčnej zmluvy upravujúcej i úhradu licenčných poplatkov v prospech žalobcu, žalovaný
však uzavretie takejto licenčnej zmluvy vždy odmietol. Zmluvná spolupráca žalobcu a žalovaného bola
ukončená k 30.06.1999.

Žalobca si dal pre účely uplatnenia svojich práv voči žalovanému súdnou cestou vypracovať dva

nezávislé súdnoznalecké posudky na stanovenie hodnoty jeho know-how, ktoré okrem hodnoty tohto
know-how potvrdili i samotnú existenciu tohto know-how ako súčasti majetku žalobcu, a to ako
súboru osobitných znalostí a skúseností, umožňujúcich organizáciu a prevádzkovanie číselných lotérií
a stávkových hier, ktoré možno považovať za duševné vlastníctvo žalobcu.

Hlavné porušovanie dobrých mravov zo strany žalovaného videl žalobca v porušovaní jeho zákonných
práv ako majiteľa ochranných známok, ako i jeho práva výlučného majiteľa know-how. Konanie
žalovaného vnímal ako konanie v podmienkach hospodárskej súťaže, v ktorej podľa názoru žalobcu
(vnímanej žalobcom ako v danej širšej oblasti prevádzkovania lotérií a stávkových hier a súvisiacich
činností) pôsobí okrem žalobcu a žalovaného niekoľko ďalších subjektov. Toto konanie žalovaného je

podľa názoru žalobcu spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom.

Okrem naplnenia základných znakov nekalej súťaže žalobca vidí v konaní žalovaného i naplnenie
podmienok osobitných prípadov nekalej súťaže, akými sú klamlivé označenie tovaru a služieb podľa § 46
ods. l Obchodného zákonníka, vyvolanie nebezpečenstva zámeny podľa § 47 Obchodného zákonníka

a parazitovanie na povesti v zmysle § 48 Obchodného zákonníka.

Vychádzajúc z nekalosúťažného konania žalovaného si žalobca uplatnil voči žalovanému svoje práva v
zmysle § 53 Obchodného zákonníka a § 26 zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach, a to právona zdržanie sa nekalosúťažného konania, právo na poskytnutie primeraného zadosťučinenia, právo na
poskytnutie náhrady vzniknutej škody a právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

2. Žalovaný sa ku žalobe žalobcu vyjadril v obsahu svojho písomného podania doručeného súdu dňa
08.02.2000 a žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Dôvodil tým, že v zmysle § 4 ods. 1 v spojení s § 2
zák. č. 194/1990 Zb. o lotériách a podobných hrách, jediným subjektom oprávneným prevádzkovať
na území Slovenskej republiky číselné lotérie a hry bol TIPOS a.s., založený za týmto účelom ako
akciová spoločnosť so XXX % majetkovou účasťou štátu. Žalovaný organizoval na základe celej série

povolení v zmysle platných predpisov číselné lotérie pod názvom „Š.“, „Z.“, „Š.“. Právny predchodca
žalobcu nemohol číselné hry prevádzkovať, pretože nedisponoval na organizovanie lotérií príslušným
povolením. Pôvodný žalobca prevádzkoval uvedené číselné lotérie na území Slovenskej republiky
masovo, sú známe širokému okruhu spotrebiteľskej verejnosti a priemerný spotrebiteľ rozoznáva číselnú
lotériu od iných druhov lotérií prevádzkovaných v SR, preto nemôže v spotrebiteľskom vnímaní prísť k
zámene jednotlivých druhov lotérií. Žalovaný ako jediný prevádzkovateľ uvedených číselných lotérií a

hier„Š.“,„Z.“a„Š.“podľapovoleníMFSRspolupracovalspôvodnýmžalobcomnazákladeuzatvorených
obchodných zmlúv, podľa ktorých vykonával žalobca v prospech žalovaného určité čiastočné činnosti a
úkony spojené s prevádzkovaním číselných lotérií a hier. Vykonávané dielčie činnosti boli vždy presne
v obchodných zmluvách definované a žalobca ich vykonával za odplatu, pričom táto v období od
roku 1993 až do roku 1999 predstavovala celkom čiastku XXX.XXX.XXX,- Sk. Podľa záverečných

ustanovení obchodných zmlúv, ich obsah zodpovedá vôli strán a tieto neboli uzavreté v tiesni, ani za inak
nevýhodných podmienok. Podľa žalovaného s poukazom na aktuálne vtedy platnú právnu úpravu, keď
si štát ponechal výlučne vo svojej pôsobnosti prevádzkovanie žrebových peňažných lotérií a číselných
lotérií, teda monopol štátu v tejto oblasti, predmetná oblasť prevádzkovania peňažných a číselných
lotérií a stávkových hier nebola predmetom hospodárskej súťaže v SR, teda nebolo možné sa dopúšťať

v tejto oblasti nekalosúťažného konania, pretože neexistovali v tejto oblasti súťažitelia. Žalovaný
považoval za know-how informácie ochraňované ako obchodné tajomstvo podľa § 17 Obchodného
zákonníka. Žalovaný namietal, že zo strany pôvodného žalobcu absentovala vôľa utajovať skutočnosti
označované ako know-how a tento ani zodpovedajúcim spôsobom utajovanie skutočností súvisiacich
s prevádzkovaním číselných lotérií a hier nezabezpečoval. Tieto skutočnosti nemali pre pôvodného

žalobcu žiadnu, ani potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, pretože tento uvedené hry
nikdyneprevádzkovalaaninemoholprevádzkovať.Žalovanýnamietalocenenieknow-howuskutočnené
žalobcom ako nezodpovedajúce realite. Žalovaný popieral protiprávne konanie, ktorého sa mal voči
pôvodnému žalobcovi dopustiť a spočívajúceho v protiprávnom získaní know-how žalobcu, pretože
informácie tvoriace know-how nepožívali ochranu ako obchodné tajomstvo. Žalobca svoj nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia nepreukázal a neodôvodnil. Žalovaný namietal aj vyčíslenú výšku
náhrady škody za užívanie označení výherných číselných lotérií a hier „Š.“, „Z.“, „Š.“ zhodnými s jeho
ochrannými známkami, keď licenčnú odmenu stanovil na X % ročného obratu žalovaného dosiahnutého
v rokoch 1996-1998 a 11 prvých mesiacov roku 1999. Medzi pôvodným žalobcom a žalovaným neprišlo
k dohode o výške licenčných poplatkov. Žalovaný mal za to, že jeho konanie nebolo spôsobilé spôsobiť

škodu a žalobca vznik škody žiadnym dôkazom nepreukázal.

3. Žalobca svojim písomným podaním doručeným súdu dňa 12.09.2002 žiadal o pripustenie zmeny
žaloby a súčasne právne a skutkovo špecifikoval svoje nároky vo vzťahu k uplatnenému nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ako nárok na vydanie neoprávneného majetkového prospechu

získaného žalovaným neoprávneným užívaním know-how a nároku na vydanie neoprávneného
majetkového prospechu získaného žalovaným neoprávneným užívaním označení zhodných s
ochrannými známkami žalobcu. Vychádzal zo Znaleckého posudku č. 45/1999 vyhotoveného Ing.
Margitou Mrázovou, znalkyňou pre odbor priemyselné vlastníctvo, kontrolného Znaleckého posudku
č. 1/2002 Ing. Gabriely Zahatňanskej, súdnej znalkyne pre odbor priemyselné vlastníctvo a uplatnil si

titulom vydania bezdôvodného obohatenia celkovo sumu vo výške 552.331.597,40 Sk.

Pre svoje tvrdenia o výlučnom vlastníctve know-how na prevádzkovanie príslušných hier predložil
žalobca dodatok č. 1 Dohody o majetkovom vyporiadaní hospodárskeho zariadenia SAZKA, podniku pro
organizovaní sázek, ktorý bol uzatvorený medzi spoločnosťou ŠPORTKA a.s. a spoločnosťou SAZKA,

a.s. dňa 19.11.2001, a podľa ktorého sa žalobca stal titulom právneho nástupníctva po podniku SAZKA
výlučným vlastníkom know-how a súvisiacich priemyselných práv vzťahujúcich sa na prevádzkovanie
číselných lotérií a stávkových hier, ktoré podnik SAZKA na území SR prevádzkoval pod označením Š.,Z.,Š.,K.XT.XX,K.B.R..Súčasťouuvedenýchprávjeajprávovýlučnéhoužívaniaoznačeníuvedených
číselných lotérií a stávkových hier, a to v akejkoľvek súvislosti s ich prevádzkovaním na území SR.

4. Žalovaný doplnil svoju argumentáciu a námietky voči žalobou uplatneným nárokom vo svojom
písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.03.2003 tak, že rozhodnutie zakladateľov Hospodárskeho
zariadenia Sazka, podnik pre organizovanie stávok z 08.12.1992 nehovorilo o nemajetkových právach,
ku ktorým patria aj práva z ochranných známok a z know-how. Keďže sa v rozhodnutí ani dohodách
know-how nespomína a nebolo žiadnym právnym úkonom delené medzi nástupnícke organizácie

podniku Sazka, teda medzi Sazka a.s. a ŠPORTKA a.s., mohli know-how získať obidve organizácie v
rovnakom rozsahu. Žalovaný namietal, že dodatok k dohode o majetkovom vyporiadaní hospodárskeho
zariadenia SAZKA, podniku pre organizovanie stávok z 21.04.1993 nemá právnu relevanciu, pretože
túto dohodu podpísali členovia Správneho výboru podniku SAZKA a členovia predstavenstva akciových
spoločností len potvrdili svojimi podpismi prevzatie dokumentu. Naviac, podľa Zásad o postupe
majetkového vysporiadania hospodárskeho zariadenia Sazka, podniku pre organizovanie stávok z

08.12.1992 mali vysporiadanie urobiť pôvodní zakladatelia. Žalovaný sa mnohé skutočnosti ohľadne
prevádzkovania číselných lotérií dozvedel od iných subjektov v súvislosti s vypracovaním konceptu
návrhu realizácie samostatného systému prevádzkovania číselných lotérií, ktorého vypracovaním bolo
poverené priamo MF SR. Pôvodný žalobca zabezpečoval zmluvné spracovávanie stávkových hier
a číselných lotérií podľa herného plánu, a to na základe zmlúv o zabezpečení spracovávania dát

a ostatných súvisiacich úkonov spojených s lotériou. Neskôr, na základe zmluvy o zabezpečení
spracovávania dát a ostatných technických úkonov spojených s prevádzkovaním číselných lotérií
a stávkových hier, týmto spôsobom vykonával činnosti uvedené v zmluve žalobca do 31.12.1995.
Od roku 1996 bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej bol žalobca poverený vykonávať niektoré
činnosti súvisiace s technickým zabezpečením, pričom konal v mene žalovaného a nie vo vlastnom

mene. Činnosti týkajúce sa spracovania tiketov zabezpečoval žalobca zmluvne, prostredníctvom iného
subjektu, ktorým bola spol. Sazka a.s. v Prahe, ktorá spracovanie tiketov OFF LINE vykonávala až
do skončenia tohto systému spracovania. Mnohé činnosti, ktoré si pôvodný žalobca uplatnil ako svoje
know-how boli vykonávané spol. Sazka, a.s. pod jej vedením a s jej inštrukciami. Sazka, a.s. vykonávala
pre žalobcu spracovanie tiketov vo svojom systéme, určenie hernej a výhernej listiny, vyhodnocovanie

výherných stávok, spracovávala zoznamy a súpisy výhier a pod. Pri propagácii číselných lotérií a
stávkových hier spolupracoval žalovaný nielen so žalobcom, ale aj s ďalšími subjektmi, napr. Reklamná
agentúra X. S., teda vedomosti a skúsenosti mohol nadobudnúť žalovaný aj od iných spolupracujúcich
subjektov. Tvorbu relácií (žrebovanie) a zabezpečenie ich odvysielania mali v kompetencii iné subjekty,
na základe zmlúv so žalobcom a neskôr aj žalovaným, ktoré neboli viazané mlčanlivosťou. Servis

terminálov ON LINE zabezpečoval žalobca vďaka vedomostiam poskytnutým vlastníkom terminálov
spoločnosťou O.-R.. V momente, keď servis vykonával žalovaný, získal rovnaké informácie od tejto
spoločnosti a nie od žalobcu. Technické spracovanie operácií a s tým súvisiacich činností vykonával
pôvodný žalobca ako mandatár pre žalovaného na základe mandátnej zmluvy. Takúto zmluvu mal
však žalovaný uzatvorenú s niekoľko stovkami ďalších mandatárov prevádzkujúcimi zberne tiketov.

Nie je preto možné podľa žalovaného hovoriť o výlučnom práve žalobcu k znalostiam a vedomostiam
potrebným na zabezpečenie týchto činností. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný od neho bez jeho súhlasu
prevzal sieť zberní, ako aj sieť zberní prevádzkovaných Slovenskou poštou a.s. žalovaný uviedol, že
zoznam zberní sa predkladal MF SR už od roku 1993, teda od počiatku prevádzkovania číselných lotérií.
Tento zoznam bol v rámci spolupráce poskytnutý žalobcom žalovanému dobrovoľne, bez osobitnej

žiadosti. Niektorí prevádzkovatelia zberní oslovovali priamo žalovaného a tento tak zavádzal nové
zberne. Herné plány na začiatku činnosti prevádzkovania číselných lotérií boli rovnaké ako herné plány
Sazka, a.s., pretože spoločne prevádzkovali na území SR a ČR jednotlivé lotérie. Bola vydávaná
spoločná výherná listina. Herné plány, resp. herné poriadky boli vždy voľne prístupné v každej zberni,
tak na území SR, ako aj území ČR. Žalobca zaradil medzi svoje know-how aj výzor tiketov. Ich výzor

do veľkej miery závisí od čítacieho zariadenia, ktoré ich spracováva. Všetky zaškrtávacie políčka na
tikete musia byť umiestnené podľa inštrukcií spoločnosti, ktorá spracováva tikety, teda podľa inštrukcií
od spoločnosti Sazka, a.s. pre tikety OFF LINE a spoločnosti O.-R. pre tikety ON LINE. Žalobca zahrnul
do svojho know-how aj systém ON LINE. Jeho prevádzka sa spustila už počas existencie žalobcu
a žalovaného a žalovaný bol pri jeho zavádzaní. Bol pri jednaniach s obchodnou spoločnosťou O.-

R., ktorá túto technológiu na územie SR zaviedla. Žalovaný sa zoznamoval s technológiou, ako aj
postupmi používanými pri prevádzkovaní jednotlivých hier priamo od nositeľa know-how technológie,
teda spoločnosti O.-R.. Vo vzťahu ku neoprávnenému preberaniu zamestnancov od žalobcu uviedol
žalovaný, že zamestnanci prešli k nemu so súhlasom žalobcu, prípadne v niektorých zmluváchbol žalovaný priamo žalobcom zaviazaný pre prípad ukončenia doby, na ktorú bola zmluva medzi
stranami uzatvorená, prevziať aj zamestnancov žalobcu. Takým príkladom je zmluva o zabezpečení
servisu terminálov systému ON LINE z 18.08.1995 s jej dodatkami. Žalovaný namietal premlčanie

žalobcom uplatnených nárokov z know-how, ktoré nároky sa premlčali najneskôr v roku 1998 (nároky
z bezdôvodného obohatenia pri 4-ročnej premlčacej lehote). Aj keď licenčná zmluva medzi stranami
nebola uzatvorená, žalobca naďalej vykonával technické spracovanie číselných lotérií a nikdy výslovne
nenamietal, až do roku 1999, užívanie názvov žalovaným.

5. Žalobca v reakcii na doplnenie vyjadrenia a návrhov žalovaným vo svojom písomnom vyjadrení
doručenom súdu dňa 31.03.2003 uviedol, že predmetné know-how bolo výlučným vlastníctvom
hospodárskeho zariadenia SAZKA, ktoré ho používalo niekoľko desaťročí až do svojho zániku v
súvislostisrozdelenímČSFR. HospodárskezariadenieSAZKAzaniklosúčasnesovznikomjejprávnych
nástupcov - obchodnej spoločnosti ŠPORTKA, a.s. a Sazka, a.s. v nadväznosti na § 766 ods. 1
Obchodného zákonníka titulom prevodu podniku (hospodárskeho zariadenia) na obchodné spoločnosti.

Na tieto obchodné spoločnosti predstavujúce jediných právnych nástupcov hospodárskeho zariadenia
SAZKA, prešiel zo zákona celý jej majetok, vrátane majetku nehmotného, t.j. aj predmetné know-
how, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa delimitačné protokoly výslovne o know-how zmieňujú.
Z rozhodnutia zakladateľov Hospodárskeho zariadenia Sazka, podnik pre organizovanie stávok z
08.12.1992, podľa ktorého, ak zakladatelia nerozhodnú inak, tak sa majetok bude deliť pomerom 1 :

2 medzi nástupnícke organizácie a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k prechodu predmetného
know-how z hospodárskeho zariadenia Sazka na jej slovenského právneho nástupcu (žalobcu) prešlo,
keďže žalobca toto know-how od počiatku svojej činnosti, t.j. od roku 1993 ovládal a používal na
prevádzkovanie príslušných číselných hier. Prechod vlastníctva k predmetnému know-how na žalobcu
z jeho právneho predchodcu potvrdili aj obe nástupnícke spoločnosti, a to v dodatku č. 1 z 19.11.2002

k Dohode o majetkovom vysporiadaní hospodárskeho zariadenia Sazka, podniku pro organizovaní
sázek z 21.04.1993, ktorým bolo potvrdené získanie know-how spol. ŠPORTKA, a.s. (žalobcu), a
to v akejkoľvek súvislosti s prevádzkovaním týchto číselných lotérií a stávkových hier na území SR.
Vlastníctvo žalobcu k predmetnému know-how potvrdili aj znalecké posudky, vrátane posudku Ing.
Zahatňanskej. Žalobca poukázal na obsah znaleckého posudku vyhotovený znalkyňou Ing. Gabrielou

Zahatňanskou, v ktorom je konštatované, že spoločnosť ŠPORTKA, a.s. je vlastníkom know-how, ako
súboru osobitných znalostí a skúseností, umožňujúcich organizáciu a prevádzkovanie číselných lotérií a
stávkových hier Š., Š. B. Z., ako aj skutočnosť, že z podkladov nevyplýva, že by spoločnosť TIPOS, a.s.
mala v roku 1993 vlastné know-how umožňujúce organizovanie a prevádzkovanie uvedených číselných
lotérií a stávkových hier a nakoniec sa znalkyňa vyjadrila v znaleckom posudku tak, že spoločnosť

TIPOS, a.s. používala od roku 1993 do roku 1999 know-how patriace obsahom do know-how, ktorého
majiteľom bola spoločnosť ŠPORTKA, a.s. Skutočnosť, že niektoré služby zabezpečoval žalobca pre
žalovaného prostredníctvom tretích osôb však neznamená, že v danej oblasti nedisponoval potrebným
know-how. Tvrdenie žalovaného, že sa mnohé skutočnosti ohľadne prevádzkovania číselných lotérií
dozvedel od iných subjektov je podľa žalobcu irelevantné, pretože žalovaný pri prevádzkovaní

predmetných číselných hier používal know-how žalobcu a nie know-how inej spoločnosti. Podľa názoru
žalobcu v roku 1993 nedisponoval žalovaný žiadnym vlastným know-how na prevádzkovanie číselných
hier, čo vyplýva zo svedeckých výpovedí v konaní. Žalovaný nemal k tomu vytvorené žiadne finančné
alebo personálne predpoklady. Žalobca mal za preukázané, že spolupráca strán spočívala v tom,
že prevádzkovanie číselných hier na základe svojho výlučného know-how, vzťahujúceho sa na tieto

číselné hry, zabezpečoval žalobca, zatiaľ čo žalovaný bol len v postavení držiteľa príslušnej licencie na
prevádzkovanie týchto hier. Dôkazy, ktoré predložil žalovaný a mali podporiť jeho názor o osvojení si
predmetného know-how od subjektov odlišných od žalobcu sa týkajú činnosti žalovaného po roku 1994.
Pokiaľ ide o utajovanie know-how žalobcu, poukazuje tento na znaleckých posudok Ing. Zahatňanskej, v
ktorom konštatuje existenciu ustanovení v zmluvách, zápisoch z jednaní a iných materiáloch o utajovaní

skutočností týkajúcich sa stávkových hier. Prípadné premlčanie nárokov je podľa žalobcu potrebné
posudzovať podľa obdobia, kedy bolo možné tieto nároky uplatniť po prvýkrát. Keďže sa tieto nároky
týkajú obdobia prevádzkovania číselných hier od 01.01.1996, tak prvá premlčacia lehota začala plynúť
vo vzťahu ku škode, či bezdôvodnému obohateniu po tom, čo sa tieto dali vyčísliť, teda dňom zverejnenia
výhernej listiny žrebovania číselných hier v prvom stávkovom týždni roku 1996, teda 07.01.1996.

Podaním žaloby dňa 07.01.2000 sa prerušilo plynutie premlčacej lehoty. Námietka premlčania bola z
uvedeného dôvodu podľa žalobcu bezpredmetná. Vo vzťahu k výške majetkového prospechu získaného
neoprávnenýmužívanímochrannýchznámokžalobcuatvrdeniužalovaného,ževývojvkladovpozmene
názvov predmetných hier v roku 2002 sa nezmenil, žalobca uviedol, že úroveň vkladov bola zachovaná zdôvodu úspešnosti masívnej reklamnej kampane žalovaného spojenej so zmenou názvov predmetných
hier, ktorej obsahom bolo, že ide stále o pôvodné hry Š. A Š.. Výsledkom reklamy bolo zachovanie
dôvery a priazne hráčskej verejnosti k týmto hrám, vyplývajúcej z presvedčenia, že napriek zmene

názvu, ide stále o pôvodné hry. Uvedené si uvedomoval aj žalovaný, a preto vynakladal financie na
realizáciureklamnejkampanenapresvedčeniehráčskejverejnosti,žezmenounázvovpredmetnýchhier
nedochádza k inej zmene v týchto hrách, teda ide stále o tie isté pôvodné hry s pôvodným označením
Š. a Š.. Tomuto názoru svedčí aj skutočnosť, že zmenou prevádzkovaných číselných hier v SR, ktorá
nebola len zmenou názvu ale aj zmenou samotných hier v období niekoľkých mesiacov roku 1994,

počas ktorých bolo zastavené prevádzkovanie hier Š., Š. B. Z. a namiesto nich boli prevádzkované
iné číselné hry spoločnosťou Š., B..K.., klesli tržby z prevádzkovania týchto iných číselných hier na
XX,X % tržieb, ktoré sa dosiahli z prevádzkovania číselných hier tvoriacich predmet sporu. Po obnovení
prevádzkovania hier Š., Š. B. Z. dosiahli tržby z týchto hier po niekoľkých týždňoch pôvodnú úroveň.
Vo vzťahu k Znaleckému posudku č. 01/2003 Ing. Ladislava Harvana, súdneho znalca, ktorý predložil
žalovaný, namietal žalobca podhodnotenie výšky licenčného poplatku stanoveného vo výške X až X

% a poukázal na znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom Ing. Ivanom Szendem a znalecké
posudky vypracované znalkyňami Ing. Margitou Mrázovou a Ing. Gabrielou Zahatňanskou, z ktorých
vyplýva priemerná primeraná výška ročného licenčného poplatku za užívanie slovných ochranných
známok Š., Š. B. Z. vo výške viac ako X% z ročného obratu dosiahnutého prevádzkovaním takto
označených číselných hier žalovaným. Žalobca považoval preto ním vyčíslenú výšku primeraného

licenčného poplatku za správne určenú.

6.Žalovanýsakpísomnémupodaniupôvodnéhožalobcuvyjadrilvobsahusvojhopodaniaz03.04.2003,
doručeného súdu dňa 03.04.2003. Podľa žalovaného inštitút know-how bol zadefinovaný v slovenskom
právnom poriadku nedávno, preto tieto definície môžu byť používané pre účely tohto sporu len podporne.

Definícia sa objavila v § 5 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a v § 3 ods. 4
zákona č. 465/2002 Z. z. o skupinových výnimkách zo zákazu dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vychádzajúc z teórie možno pod pojem know-how („vedieť
ako“) zahrnúť skúsenosti, vedomosti, znalosti z rôznych oblastí života, ktoré uľahčujú dosiahnutie cieľa,
prípadne ho umožňujú dosiahnuť. Avšak na to, aby majiteľ nejakého know-how mohol poskytnúť právo

užívať toto know-how iným subjektom a žiadať za to odplatu na základe tzv. nepravej licenčnej zmluvy,
musí podľa žalovaného dané know-how spĺňať aj ďalšie náležitosti. Tieto náležitosti musí mať know-how
aj vtedy, ak sa má jednať o oceniteľnú hodnotu, čo je dôvod rozlišovania medzi „know-how“ a „právom
know-how“ tak, ako to uvádza znalec Ing. Ladislav Harvan vo svojom Znaleckom posudku č. 1/2003.
Až s právom know-how sa spája nejaká hodnota a prípadne aj možnosť' obchodovania. Vlastnosti,

ktoré by mali byť splnené pri práve know-how, sú uvedené v Znaleckom posudku Ing. Zahatňanskej
č. 1/2002 aj Ing. Harvana č. 1/2003. Obaja sa zhodujú vo fakte, že nemôže ísť o know-how, pokiaľ
poznatky a postupy v ňom zahrnuté sú bežne dostupné. Know-how môže mať svoju hodnotu len pokiaľ
je použiteľné v určitom čase. Vedomosti, skúsenosti, znalosti, ktoré už nie sú využiteľné z dôvodu
pokroku a vývoja, stratili svoju hodnotu. Boli nahradené novými vedomosťami a skúsenosťami, ktoré

súvisia s novými postupmi. Na túto skutočnosť treba prihliadať aj pri hodnotení nárokov žalobcu v
tomto spore, pretože systém OFF LINE sa v tomto čase už vôbec nepoužíval, a vedomosti týkajúce sa
jeho prevádzkovania stratili akúkoľvek hodnotu. Systém OFF LINE skončil v 32. stávkovom týždni roku
2000. Podľa žalovaného súhrn vedomostí, znalostí a skúseností, ktoré mal žalobca v roku 1993, teda
v období, v ktorom mnohé činnosti pre žalovaného zabezpečoval, je tak nepoužiteľný ako celok už v

rokoch 1995 - 96, nehovoriac o roku 2000, kedy si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
a keď sa postup činností pri prevádzkovaní číselných lotérií zmenil a prispôsobil iným podmienkam na
trhu. Nie je možné požadovať zaplatenie za niečo, čo je v dnešnej dobe nepoužiteľné a nepredajné,
pretože hodnota takéhoto tovaru, služby, predmetu know-how, je nulová. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný
nemal v roku 1993 žiadne know-how na prevádzkovanie číselných lotérií a mať ho ani nemohol, pretože

nemal žiadnych zamestnancov a vybavenie, považoval žalovaný za správne, ale tvrdil, že vedomosti,
znalosti a skúsenosti získaval vždy v súlade s právnym poriadkom a zmluvnými vzťahmi, pričom všetky
z nich boli know-how v širšom zmysle a nie je isté, ktoré z nich sú právami z know-how. Počas ďalšej
spolupráce tiež žalovaný sám prispieval k zmene know-how, a tak sa menil jeho obsah, pričom tie
časti know-how, ktoré sa menili a upravovali počas spolupráce, už nie sú vo výlučnom vlastníctve

žalobcu, ale už je potrebné prihliadať aj na práva žalovaného. Žalovaný mal teda vedomosti a znalosti
nielen z jedného zdroja, ale aj zo spolupráce s inými subjektmi a žalobca si nemôže vyžadovať a
uplatňovať hodnou know-how vypočítanú z obratu hier, ktoré sa prevádzkovali aj na základe iných
skúseností a znalostí, ako tých, ktoré do celého procesu priniesol v roku 1993 žalobca. Predmetomžaloby môžu byť tak len vedomosti, ktoré v počiatkoch ovládal len žalobca (tieto sa týkali len systému
OFF LINE). Takéto vedomosti vlastnil žalobca len v roku 1993, a to do doby, kým neumožnil ďalším
subjektom sa tieto vedomosti naučiť a ďalej s nimi pracovať bez toho, aby ich zaviazal zmluvne určitými

povinnosťami utajovať tieto vedomosti. Je potrebné, aby subjekt, ktorý ovláda know-how, toto chránil
sám utajovaním pred tretími subjektmi, zavedením jeho ochrany, zaviazaním mlčanlivosti jednotlivých
zamestnancov na tretie subjekty, ktoré by získali k nemu prístup a zabezpečil ochranu prostredníctvom
zmluvných povinností tretích subjektov. V takom prípade aj právny poriadok poskytuje majiteľovi know-
how možnosť brániť sa a uplatňovať si aj nároky prostredníctvom obchodného tajomstva, inštitútom

náhrady škody. Z týchto dôvodov je preto potrebné skúmať aj utajovanie informácií, pretože ak by boli
tieto dosiahnuteľné, tak strácajú svoju hodnotu. Podľa žalovaného sa žalobca o utajovanie informácií
pokúsil, ale nie dostatočne, boli utajované len niektoré informácie a na fakt utajovania niektorých
informácií nebol žalovaný nikdy upozornený. Žalovaný tvrdil, že vedomosti a znalosti, ktoré teraz využíva
nenadobudol výlučne od žalobcu. Nie je možné žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia k niečomu,
čo žalovaný získal od iných subjektov. Žalovaný spochybňoval jednotlivé súčasti know-how ako súčasti

know-how žalobcu (reklamná a propagačná činnosť pri prevádzkovaní číselných lotérií, návrh a tlač
tiketov, herné plány, prevádzkové predpisy systému ON LINE, prijímanie tiketov, zabezpečenie dopravy
tiketov na miesta ich spracovania, spracovanie tiketov v systéme ON LINE, OFF LINE, žrebovanie
výhernýchčísiel,zabezpečeniespracovaniaavyhodnoteniavýhernýchtipov,zabezpečeniespracovania
súpisov výhier a výherných listín, zabezpečenie prenosu dát o výherných číslach, výške a počte

výhier, zabezpečenie a prevádzkovanie systému ochrany informácií, ekonomické spracovanie činnosti
a vytvorenie účtovníckeho programu na spracovanie tržieb, výplatu provízií zberniam, výplatu výhier
tipujúcich a výplatu odvodov, vybavovanie reklamácií, vykonávanie distribučnej činnosti, vykonávanie
servisnej činnosti systému ON LINE, spolupráca so zberňami). Vo vzťahu ku znaleckému posudku
Ing. Zahatňanskej žalovaný namietal správnosť použitej metódy výpočtu. Žalovaný zotrval na svojej

námietke premlčania žalobcom uplatnených nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré právo
mohol žalobca na súde uplatniť po prvýkrát, keď toto právo získal. Podľa žalovaného uvedené právo
žalobca získal v rokoch 1993-1994.

7. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 25.11.2003 sa žalovaný vyjadril k nároku uplatnenému

žalobcom v súlade s § 26 zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach a vzniesol vo vzťahu k týmto
nárokom námietku premlčania. Žalovaný ďalej namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na
podanie žaloby, ktorou sa domáha, aby sa žalovaný zdržal konania ako nároku z nekalosúťažného
konania žalovaného, pretože nie je so žalobcom vo vzťahu súťažiteľa. Zdržania sa konania sa môže
domáhať len súťažiteľ alebo právnická osoba obhajujúca záujmy spotrebiteľov alebo súťažiteľov.

Poukázal na to, že v tomto prípade nie sú naplnené základné definičné znaky nekalosúťažného konania
podľa § 44 Obchodného zákonníka. Nárok žalobcu na zdržanie sa prevádzkovania číselných hier pod
označeniami Š., Š. B. Z. nie je odôvodnený, pretože žalovaný také hry neprevádzkuje. Čo sa týka
zdržania sa užívania týchto označení, žalovaný ho splnil až tak, že ich prestal užívať. Medzi žalobcom
a žalovaným nevznikla pri prevádzkovaní číselných hier žiadna súťaž, a teda nemohla vzniknúť ani

nekalá. Podľa žalovaného sa v tomto súdnom spore dostávajú do stretu práva majiteľa ochranných
známok (žalobcu) s právami žalovaného ako užívateľa označení Z., Š., Š. (ďalej len „označenia“),
ktoré sú zhodné s ochrannými známkami. Pokiaľ sa majiteľ ochrannej známky aj domáha ochrany
svojich práv podľa nekalosúťažného konania, je potrebné skúmať, kto mal prioritu pri užívaní, či majiteľ
ochranných známok, alebo užívateľ zhodných označení. Žalovaný použil označenia na území SR prvý,

a to prvýkrát v žiadosti o vydanie licencie, a následne na celom území SR od 04.01.1993 v súlade s
vydaným povolením označenia užíval. Žalobca podal prihlášku na registráciu ochranných známok až v
roku 1994 a označenia, ani ochranné známky nikdy nepoužíval. Takže v rámci nekalej súťaže, pokiaľ
by aj žalobca ochranné známky užíval, mohli byť porušené iba práva užívateľa označení. Žalovaný
namietal, že predmetom prechodu označenie hry Z. nikdy nemohlo byť, pretože povolenie k hre a jej

označenie vlastnil v čase zániku Sazka podnik pro organizovaní stávek a vzniku žalobcu iný subjekt, a
to Ministerstvo kultúry SR a Ministerstvo kultúry ČR. Sazka podnik pro organizovaní stávek vykonával
len niektoré činnosti spojené s prevádzkovaním na zmluvnom základe pre obe ministerstvá. Žalovaný
namietal, že žalobca neupozornil na existenciu jeho práv k označeniam. Stalo sa tak prvýkrát až v
roku 1995, a to v súvislosti s licenčnou zmluvou predloženou žalovanému, predmetom ktorej bolo

prenechanie práva užívať ochranné známky. Práva k označeniam existujú len, ak majiteľ označenie
používa. Žalobca však na území SR nikdy označenie neužíval na označenie číselných hier, teda podľa
žalovaného jeho práva zanikli.Pokiaľ ide o porušenie práv majiteľa ochranných známok, žalovaný tieto nároky spochybnil tým, že
registrácia ochranných známok bola vykonaná v rozpore so zákonom a na ochranné známky je potrebné
podľa § 16 zákona o ochranných známkach pozerať ako keby neboli nikdy zapísané. Podľa žalovaného

mal žalobca povinnosť strpieť práva užívateľov označení, v tomto prípade žalovaného, pokiaľ bolo
označenie užívané minimálne pred podaním prihlášky. Ochranné známky boli využívané žalovaným so
súhlasom žalobcu, ktorý sa sám podieľal na činnostiach, pri ktorých v mene žalovaného boli používané
označenia rovnomenné s ochrannými známkami na produktoch žalovaného.

Žalovaný namietal vo vzťahu ku vypracovaným znaleckým posudkom, že tieto, a to tak znalecké
posudky predložené žalobcom, ako aj znalecký posudok vypracovaný súdom ustanoveným znalcom sa
nezhodujú v obsahu a v rozsahu know-how, ktoré má vlastniť žalobca. Žalobca nepreukázal porušenie
jeho výlučného práva ku know-how, keďže nie je známy jeho obsah. Nakoniec žalovaný konštatoval,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie konania opísaného žalobcom v
žalobe, ktorým sa mal žalovaný dopúšťať konania v rozpore s dobrými mravmi. Vo vzťahu ku nároku

na náhradu škody v dôsledku užívania ochranných známok žalovaným, za ktoré žalovaný neuhrádzal
licenčné poplatky za obdobie od 01.01.1996 do 30.09.2002 namietol žalovaný premlčanie tohto nároku.
Ochrannéznámky,ktorýchsažalobatýka,bolizapísanévrokoch1997a1998aažodichzápisuvznikajú
majiteľovi ochranných známok práva s nimi spojené a povinnosti tretích osôb voči majiteľovi ochrannej
známky vznikajú až zverejnením zápisu ochranných známok. Žalovaný namietal absenciu potrebných

opatrení na zabránenie škody zo strany žalobcu, na ktoré je žalobca povinný, nepredvídateľnosť škody
vo výške, v ktorej si túto žalobca uplatňuje. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia vzniesol žalovaný námietku premlčania, poukázal na absenciu predpokladu
vzniku bezdôvodného konania, a to preukázanie nekalosúťažného konania zo strany žalobcu a nakoniec
namietal nárok čo do výšky odvodenej od záverov znaleckých posudkov, predmet ohodnotenia ktorých

sa odlišoval. Namietal pochybenia znaleckých posudkov, a to skutočnosť, že znalci nevzali do úvahy
koeficient zastarania a podielu nehmotného majetku, nerozlišovali medzi systémom ON LINE a OFF
LINE, zaradili do know-how časti nenapĺňajúce znaky, nebolo možné určiť, či išlo o vlastné know-
how žalobcu, namietal, že znalci vychádzali z výnosov žalovaného a nie žalobcu a nakoniec namietal
nesprávnosť použitej metódy, keď správne mala byť namiesto metódy licenčnej analógie použitá

metóda odčerpateľných zdrojov. Nakoniec žalovaný uviedol, že výpočet žalobcu v žalobe bol urobený
k výpočtu vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu využívania označení zhodných s ochrannými
známkami. Tento istý prepočet použil žalobca aj na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe iného
titulu. Žalobca na jednej strane tvrdil, že dosahované zisky vznikli žalovanému len vďaka ochranným
známkam, a teraz zase tvrdí, že dosahované zisky vznikli len vďaka využívaniu know-how. Vo vzťahu ku

nároku žalobcu, aby súd zaviazal žalovaného zdržať sa prevádzkovania číselných lotérií, ako aj užívania
akýchkoľvek znalostí, ktoré sú uvedené v znaleckých posudkoch, ako know-how žalobcu a označení
zhodných s ochrannými známkami, namietal žalovaný nedostatok aktívnej legitimácie, keď hry Š.S.,
Z. B. Š. žalovaný neprevádzkuje, ani neužíva tieto označenia a namietal neurčitosť a nevykonateľnosť
petitužaloby.Nazákladeuvedenéhopovažovalžalovanýnárokyžalobcuzanedôvodnéanepreukázané

a žiadal žalobu žalobcu zamietnuť.

8. Žalobca sa v obsahu svojho písomného podania doručeného súdu dňa 16.01.2007 vyjadril k
oprávnenosti nárokov z ochranných známok s poukazom na § 25 ods. 1 zák. č. 55/1997 Z.z. o
ochranných známkach tak, že výmaz ochranných známok zapísaných pre žalobcu nemá žiaden vplyv

na oprávnenosť jeho nárokov. Žalovaný v období, na ktoré sa vzťahujú žalobné nároky týkajúce sa
jeho práv k ochranným známkam (01.01.1996 - 30.09.2002) používal označenia zhodné s uvedenými
zapísanými slovnými ochrannými známkami žalobcu, a to bez súhlasu žalobcu ako majiteľa zhodných
ochranných známok. Žalovaný používal uvedené označenia pre organizovanie číselných lotérií, teda
žalovaný používal označenia Š., Š. B. Z. pre podobné služby, ako sú služby, pre ktoré mal žalobca

zapísané svoje slovné ochranné známky (organizovanie lotérií a stávkových hier). Týmto konaním
použil žalovaný označenia zhodné so zapísanými slovnými ochrannými známkami žalobcu pre podobné
služby, ako sú služby, pre ktoré boli v tom období zapísané slovné ochranné známky žalobcu, nároky
žalobcu zostávajú aj po čiastočnom výmaze v plnom rozsahu zachované a to s poukazom na § 26
ods. 3 z.č. 55/1997 Z.z. Neuhradením licenčných poplatkov za užívanie ochranných známok žalobcu,

spôsobil tento žalobcovi škodu, ktorú je povinný nahradiť. Žalobca poukázal na kombinovanú ochrannú
známku, ktorú mal zapísanú po celé relevantné obdobie od 01.01.1996 do 30.09.2002, Úradom pod
číslom XXXXXX s právom prednosti od 15.07.1993, a ktorej dominantnú časť tvorí slovo Š. a bola
zapísaná pre prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier a technické spracovanie operácií spojenýchs touto činnosťou alebo sprostredkovanie technického spracovania operácií vrátane zúčtovania, ako aj
výplat výhercom. Žalovaný používal v rozpore s § 25 ods. 1 zák. č. 55/1997 Z.z. označenie zameniteľné
s touto kombinovanou ochrannou známkou pre rovnaké alebo podobné tovary a služby, pre ktoré je

ochranná známka zapísaná do registra. K tvrdeniam žalovaného, že žalobca a žalovaný nekonajú v
hospodárskej súťaži, žalobca uviedol, že podľa jeho názoru je žalovaný v hospodárskej súťaži nielen
s prevádzkovateľmi hazardných hier v SR, ale aj s prevádzkovateľmi takýchto hier v zahraničí a
naviac základným prostredím hospodárskej súťaže nie je výlučne prevádzkovanie číselných lotérií, ale
prostredie súťaže v oblasti prevádzkovania hazardných hier, t.j. všeobecne lotérií a stávkových hier,

medzi ktoré je potrebné zaradiť aj prevádzkovanie číselných lotérií (napr. medzinárodne uznávaný
triednik služieb pri zápise ochranných známok). Žalobca poukázal na rozhodnutia Vrchního soudu sp.
zn. R 3Cmo/1336/94, sp. zn. R 3Cmo/1031/95. Za konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi
súťaže považuje žalobca dlhoročné používanie označení zhodných, či zameniteľných s registrovanými
ochrannými známkami žalobcu a dlhoročné používanie know-how žalobcu na prevádzkovanie číselných
lotérií Š., Š. B. Z., všetko napriek nesúhlasu žalobcu ako výlučného nositeľa príslušných oprávnení

za účelom dosiahnutia neoprávnenej výhody pred inými súťažiteľmi pôsobiacimi v oblasti hazardných
hier. Žalobca vychádzal aj zo záverov súdnej znalkyne Ing. Zahatňanskej, ktorá dospela k záveru, že
spoločnosť TIPOS, a.s. používala od roku 1993 do roku 1999 know-how patriace obsahom do know-
how, ktorého majiteľom bola spoločnosť ŠPORTKA, a.s. O totožnosti know-how v nasledujúcom období
svedčí podľa žalobcu, a to aj po premenovaní jednotlivých číselných lotérií prevádzkovaných žalovaným,

reklamná kampaň žalovaného pred koncom roku 2002, realizovaná pod heslom „Š. A. F.“, ako aj obsah
komunikácie s mandatármi žalobcu prevádzkujúcimi zberne, v ktorej uvádzal, že spôsob a technológia
prijímania stávok, vyplácania výhier a žrebovania predstavuje systémovú hernú kontinuitu s doterajšími
názvami uvedených hier a nakoniec aj výročné správy žalovaného za rok 2003 alebo prezentácia
ročnýchvýsledkovžalovanéhozarok2004,ktorýakotermínzavedeniahryF.uvádza05.04.1957,termín

zavedenia hry A. rok 1992 a termín zavedenia hry F. X T. XX uvádza rok 1967, teda dátumy, resp. roky, v
ktorých zaviedlo hospodárske zariadenie Sazka, podnik pro organizování sázek hry Š., Š. B. Z.. Žalobca
je právnym nástupcom hospodárskeho zariadenia Sazka pre SR a spoločnosť TIPOS, a.s. vznikla až
dňa 28.01.1993.

9. Žalovaný sa v súhrnom vyjadrení k žalobe a ostatným podaniam žalobcu vyjadril písomne v podaní
doručenom súdu dňa 14.02.2007, v ktorom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Obo 63/2005 z apríla 2005, v ktorom bol vyjadrený právny názor, podľa ktorého všetky
uplatnené nároky žalobcu majú jeden právny základ, a to vyriešenie otázky, či sa zo strany žalovaného
jednaloalebonejednaloonekalosúťažnékonanie,aažpotomtoposúdeníjemožnésazaoberaťotázkou

vyvodenia zodpovednosti na prípadnú škodu, za bezdôvodné obohatenie, resp. otázkou poskytnutia
zadosťučinenia. Žalovaný uviedol, že sa nikdy nedopustil nekalosúťažného konania, nespôsobil žiadnu
škodu, nikdy sa bezdôvodne neobohatil, a preto nemá nijaký dôvod poskytovať žalobcovi finančnú
náhradu, alebo akékoľvek zadosťučinenie. Nepovažuje za naplnené zákonné znaky nekalej súťaže v
zmysle § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je nekalou súťažou konanie v hospodárskej

súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo
spotrebiteľom. Podľa jeho názoru žalovaný nekoná v hospodárskej súťaži, pretože nemal a ani nemá
s kým súťažiť, nakoľko je jediný oprávnený subjekt, ktorý môže prevádzkovať číselné lotérie na celom
území SR. Na túto činnosť má od vzniku SR doposiaľ monopol a licenciu udeľovanú MF SR. V oblasti
prevádzkovania lotérií podľa zákona č. 194/1990 Zb. a v oblasti prevádzkovania hazardných hier podľa

zákona č. 171/2005 Z. z., teda v období od 17.05.1990 doposiaľ pri všetkých druhoch tzv. „hazardných
hier“ neexistuje konanie v hospodárskej súťaži, neexistuje žiadna hospodárska súťaž podnikateľských
subjektov. Štát sám prostredníctvom v zákone upravených podmienok, formou vydávania, resp.
nevydávania povolení a licencií, reguluje hospodársku činnosť v oblasti prevádzkovania všetkých
hazardných hier, čím vlastne úplne vylučuje aj teoretickú možnosť akejkoľvek hospodárskej súťaže

medzi jednotlivými podnikateľskými subjektmi prevádzkujúcimi hazardné hry. Žalovaný ďalej uviedol,
že neexistuje rozpor jeho konania s dobrými mravmi, nakoľko neexistuje, ako už uviedol, hospodárska
súťaž v oblasti prevádzkovania číselných lotérií, a že nie je pravdou, že používal registrované ochranné
známky patriace žalobcovi. Žalovaný uviedol, že má pre seba zapísané ochranné známky R. Š.,
R. Š. B. R. Z. a predložil osvedčenia o zápise ochranných známok, platné pre žalovaného. Podľa

názoru žalovaného ku číselným lotériám nie je potrebné žiadne know-how, tieto hry sú prevádzkované
po celom svete a podstatu a zmysel číselných lotérií upravujú aj slovenské právne predpisy, preto
nemohlo prísť na strane žalovaného k neoprávnenému využitiu know-how. Žalovaný tiež uviedol, že
realizujúc právne povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 171/2005 Z. z. v § 4 bode 8, ktorý určil, žežalovaný je povinný používať označenia F., E. a doplnkovú hru „A.“ v súlade s udeleným povolením
ministerstva, nemôže určite konať v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru žalovaného know-how k
číselným lotériám nemôže mať nikto, pretože sa prevádzkujú po celom svete, a podstatu jeho zmyslu

a obsahu upravujú aj naše právne predpisy upravujúce prevádzkovanie hazardných hier, konkrétne
číselných lotérií. Podľa názoru žalovaného je snaha zakázať mu súdom prevádzkovať štátnu lotériu
(číselné hry), teda niečo, čo je povinný prevádzkovať podľa predchádzajúceho zákona o lotériách,
aj podľa v súčasnosti platného zákona o hazardných hrách, úplne neopodstatnená a právne nijako
neodôvodnená, a teda nerealizovateľná. Súd nemôže zakázať, čo ukladá konať žalovanému zákon,

ale prostredníctvom povolení a licencií sám kontroluje podnikanie v oblasti hazardných hier, vlastne
direktívne určuje, ktorý subjekt bude prevádzkovať tú, alebo inú hazardnú hru. Tým vlastne úplne
vylučuje aj teoretickú možnosť akejkoľvek hospodárskej súťaže medzi jednotlivými podnikateľskými
subjektmi prevádzkujúcimi hazardné hry. Žalovaný namietal, že neexistuje žiadny, a už vôbec nie
naliehavý právny záujem žalobcu na určení alebo realizácii prvých troch žiadostí uvedených v petite
návrhu. Žalovaný dospel k záveru, že sa nedopustil nekalosúťažného konania, nie je teda daný

právny základ na akékoľvek vyvodenie majetkovej zodpovednosti, resp. na poskytnutie nejakého
zadosťučinenia. Navrhol preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov
konania.

10. Pôvodný žalobca sa domáhal svojou žalobou doručenou súdu dňa 07.01.2000, aby súd zdržovacím

výrokom uložil žalovanému zdržať sa prevádzkovania číselných lotérií pod označeniami Š., Š. B. Z.,
na ktoré sa vzťahuje know-how žalobcu s odkazom na znalecký posudok znalca Ing. Ivana Szendeho
a znalecký posudok znalkyne Ing. Margity Mrázovej, zdržať sa využívania znalostí, či skúseností
tvoriacich predmet know-how a zdržať sa v súvislosti s prevádzkovaním akýchkoľvek číselných lotérií
a stávkových hier užívania označení, ďalej sa domáhal primeraného zadosťučinenia uverejnením

rozsudkov a nakoniec sa voči žalovanému domáhal nároku na náhradu škody vo výške 35.519.908,- Sk,
a to v pravidelných štvrťročných splátkach po dobu piatich rokov a vydania bezdôvodného obohatenia
od žalovaného získaného na úkor žalobcu vo výške 272.081.000,- Sk, a to v rovnakých štvrťročných
pravidelných splátkach počas piatich rokov. Nakoniec žiadal, aby súd priznal žalobcovi náhradu trov
konania vrátane trov právneho zastúpenia. Žalobca si svoje nároky uplatnil voči žalovanému ako nároky,

ktoré mu vznikli z porušovania jeho zákonných práv ako majiteľa ochranných známok žalovaným, ako
aj porušovania jeho práva ako výlučného majiteľa know-how žalovaným.

11. Počas konania žalobca svojim písomným podaním doručeným súdu dňa 12.09.2002 zmenil žalobu
tak, že žalobou uplatnený nárok na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku protiprávneho

užívania ochranných známok žalovaným, rozšíril podľa stavu k 31.12.2001 a žiadal náhradu škody
vo výške 238.133.151,90 Sk a ďalej rozšíril uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
z neoprávneného užívania know-how a označení žalovaným a žiadal žalovanému uložiť povinnosť
zaplatiť mu sumu vo výške 552.331.597,40 Sk; súd zmenu žaloby pripustil uznesením vyhláseným na
pojednávaní dňa 16.09.2002. Zmena žaloby z 20.09.2002 sa týkala len splácania nárokov v splátkach.

12. Návrhom na zmenu žaloby z 01.08.2003, ktorú zmenu pripustil konajúci súd uznesením vyhláseným
na pojednávaní dňa 25.11.2003, zmenil žalobca výšku uplatnených peňažných nárokov tak, že žiadal
priznať voči žalovanému náhradu škody vo výške 425.451.700,- Sk a bezdôvodné obohatenie vo výške
645.063.252,- Sk, zároveň si uplatnil úrok z omeškania (19,51 % p.a.) tak, že tento vyčíslil vo výške

159.157.757,70 Sk zo sumy 307.600.908,- Sk za obdobie od 08.01.2000 do 12.09.2002 a vo výške
106.135.377,- Sk (úroková sadzba 15,22 % p.a.) zo sumy 790.464.749,30 Sk za obdobie od 13.09.2002
do 31.07.2003 a nakoniec úrok z omeškania vo výške 15,22 % p.a. zo sumy 1.070.514.952,- Sk
za obdobie od 01.08.2003 do zaplatenia, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (nie v
splátkach). Žalobca si uplatnil svoje peňažné nároky voči žalovanému vyčíslené do 30.09.2002.

13. Následne žalobca žiadal svojim podaním doručeným súdu na pojednávaní dňa 25.11.2003 o
pripustenie zmeny žaloby, a to v časti týkajúcej sa príslušenstva istiny, keď si uplatnil úroky z omeškania
znížené na 10 % p. a. a žiadal, aby mu súd priznal nárok na takto znížený úrok z omeškania zo sumy
307.600.908,- Sk za obdobie od 08.01.2000 do 12.09.2002, zo sumy 790.464.749,30 Sk za obdobie od

13.09.2002 do 31.07.2003 a zo sumy 1.070.514.952,- Sk od 01.08.2003 do zaplatenia. Súčasne žalobca
zobral v časti o uverejnenie ospravedlnenia v denníku S. žalobu späť. Súd zmenu žaloby uznesením
vyhláseným na pojednávaní dňa 25.11.2003 pripustil a súčasne v časti žaloby žalobcu o uverejnenie
ospravedlnenia v denníku S. zastavil.14. Konajúci súd rozhodol čiastkovým rozsudkom č. k. 29Cb/1/00-821 zo dňa 06.07.2004, ktorým
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 109.404.000,- Sk s 10 % úrokom z omeškania, a

to zo sumy 96.081.000,- Sk od 08.01.2000 do 12.09.2002 a zo sumy 109.404.000,- Sk s 10 %
úrokom od 13.09.2002 až do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti čiastkového rozsudku. Súd
zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie získané užívaním know-how žalobcu na
prevádzkovanie číselných hier, a to bez súhlasu žalobcu vo výške stanovenej znaleckým posudkom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na odvolanie žalovaného uznesením sp. zn. 2Obo 63/05 zo dňa

26.04.2005 čiastkový rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď
podľa názoru odvolacieho súdu predpoklady na vydanie čiastkového rozsudku splnené neboli. Vytkol
prvoinštančnémusúdu,žesanezaoberalanevyposporiadalsposúdenímnárokuuplatnenéhožalobcom
ako nároku vyplývajúceho z nekalosúťažného konania žalovaného podľa § 44 a nasl. Obchodného
zákonníka.

15. Zmenou žaloby, ktorú pripustil konajúci súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 22.02.2007
žiadal žalobca pripustiť rozšírenie ním uplatnených peňažných nárokov v časti bezdôvodného
obohatenia tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške
1.003.279.719,- Sk a úroky z omeškania vo výške 16,50 %, 17,75 %, resp. 18,80 %. Žalobca odôvodnil
rozšírenie ním uplatnených nárokov tým, že ak si uplatnil pôvodne nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia odvodený od neoprávneného užívania know-how žalobcu na prevádzkovanie číselných
lotérií Š., Š. B. Z. žalovaným len do 31.12.2002, žalovaný pokračoval v prevádzkovaní týchto číselných
lotérií pod novými názvami aj v období rokov 2003, 2004 a 2005 a pri jeho vyčíslení vychádzal z obratu
žalovaného.

16.Následnesúdprvejinštancierozhodolvovecirozsudkomč.k.29Cb/1/2000-1117zodňa01.03.2007,
ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek, i čiastkového, využívania znalosti alebo
skúsenosti tvoriacich predmet know-how navrhovateľa, popísaného v Znaleckom posudku č. 8/1999
zo dňa 12.11.1999 vypracovanom súdnym znalcom Ing. Ivanom Szendem a v Znaleckom posudku
č. 45/1999 zo dňa 29.11.1999 vypracovanom súdnou znalkyňou Ing. Margitou Mrázovou, týkajúceho

sa organizácie, herných plánov a pravidiel číselných lotérií a stávkových hier Š., Š. B. Z., zaplatiť
žalobcovi sumu 1.003.279.719,- Sk a úrok z omeškania vo výške 18,80 % p. a., zo sumy 130.389.585,30
Sk za obdobie od 07.02.2000 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 18,80 % p. a. zo sumy
141.691.414,70 Sk za obdobie od 07.02.2000 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 17,75 %
p. a. zo sumy 107.743.566,60 Sk za obdobie od 13.10.2002 do zaplatenia, úrok z omeškania vo

výške 17,75 % p. a. zo sumy 172.507.030,80 Sk za obdobie od 13.10.2002 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 16,50 % p. a. zo sumy 94.586.893,50 Sk za obdobie od 05.09.2003 do zaplatenia
a úrok z omeškania vo výške 16,50 % p. a., zo sumy 92.731.654,60 Sk za obdobie od 05.09.2003 do
zaplatenia a nakoniec uložil žalovanému uverejniť na svoje náklady, v lehote do 30 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku dvakrát za sebou s odstupom jedného týždňa platený inzerát v sobotňajších

vydaniach denníkov K., Š., S. B. H. Č. s nasledovným textom: „Spoločnosť TIPOS, národná lotériová
spoločnosť, a. s. sa uverejnením tohto inzerátu ospravedlňuje spoločnosti ŠPORTKA, a. s., že bez jej
súhlasu používala pri prevádzkovaní číselných lotérií jej ochranné známky Š., Š. B. Z., s čím spoločnosť
TIPOS; národná lotériová spoločnosť, a. s. získala na úkor spoločnosti ŠPORTKA, a. s. neoprávnený
majetkový prospech.“ Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol. Súčasne uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 79.526.540,60 Sk v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvej inštancie posudzoval nárok žalobcu vychádzajúc z pripustených zmien žaloby, ktorými spravil
žalobca predmetom sporu svoj nárok voči žalovanému nasledovne:

- zdržať sa prevádzkovania číselných lotérií pod označeniami Š., Š. B. Z., na ktoré sa vzťahuje know-how
žalobcu popísané v Znaleckom posudku č. 08/1999 zo dňa 12.11.1999, vypracovanom súdnym znalcom
Ing. Ivanom Szendem a v Znaleckom posudku č. 45/1999 zo dňa 29.11.1999, vypracovanom súdnou
znalkyňou Ing. Margitou Mrázovou, ďalej sa zdržať akéhokoľvek i čiastkového využívania znalostí, či
skúseností tvoriacich predmet uvedeného know-how a zdržať sa i akéhokoľvek využívania uvedených

označení v súvislosti s prevádzkovaním akýchkoľvek číselných lotérií a stávkových hier,
- uložiť v lehote tridsiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku na svoje náklady
povinnosť uverejniť dvakrát za sebou s odstupom jedného týždňa platený inzerát v sobotňajších
vydaniach denníkov K., Š., S. B. H. Č. s nasledovným textom: „Spoločnosť TIPOS, národná lotériováspoločnosť, a. s. sa uverejnením tohto inzerátu ospravedlňuje spoločnosti ŠPORTKA, a. s., že bez jej
súhlasu používala pri prevádzkovaní číselných lotérií jej ochranné známky Š., Š. B. Z., čím spoločnosť
TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s. získala na úkor spoločnosť ŠPORTKA, a. s. neoprávnený

majetkový prospech,
- vyplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 425.451.700,- Sk,
- zaviazať žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.003.279.719,- Sk,
- a zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 18,80 % p. a. zo sumy 130.389.585,30 Sk za obdobie
od 07.02.2000 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 18,80 % p. a. zo sumy 272.081.000,- Sk za

obdobie od 07.02.2000 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 17,75 % p. a. zo sumy 107.743.566,60
Sk za obdobie od 13.10.2002 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 17,75 % p. a. zo sumy
280.250.597,40 Sk za obdobie od 13.10.2002 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 16,50 % p.
a. zo sumy 187.318.548,10 Sk za obdobie od 05.09.2003 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške
16,50 % p. a. a zo sumy 92.731.654,60 Sk za obdobie od 05.09.2003 do zaplatenia,
- nahradiť žalobcovi trovy konania.

Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie nekalosúťažným konaním žalovaného, ktorý
neoprávnene bez súhlasu žalobcu ako majiteľa know-how na prevádzkovanie číselných lotérií Š.,
Š. B. Z., získal a používal toto know-how od svojho vzniku až do konca septembra 2002, čím sa
bezdôvodne obohatil o hodnotu know-how, zaviazal súd žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné

obohatenie vo výške 109.404.000,- Sk, zistenej znaleckým posudkom znalkyne Ing. Zahatňanskej, s
ktorou sa súd stotožnil. Ďalej súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný užíval od svojho vzniku
až do konca septembra 2002 pri prevádzkovaní číselných lotérií neoprávnene označenia Š., Š. B.
Z., ku ktorým práva nadobudol žalobca titulom právneho nástupníctva, čím sa bezdôvodne obohatil a
súd preto zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie zodpovedajúce primeranému

licenčnému poplatku, ktorý by žalovaný musel zaplatiť za užívanie ochranných známok žalobcu vo výške
XXX.XXX.XXX,- Sk.

17. Najvyšší súd SR ako odvolací súd na základe návrhu žalobcu pripustil svojim uznesením z
23.07.2008 č.k. 3Obo/141/2007-1222, aby z konania na strane žalobcu vystúpila v rozsahu nároku

stanovenom v článku 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok spoločnosť ŠPORTKA a.s., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 31 340 831 a aby na jej miesto vstúpila spoločnosť Športka Invest, s.r.o., Vansovej
2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 791 407. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 25.03.2008
medzi ŠPORTKA a.s. ako postupcom a Športka Invest, s.r.o. ako postupníkom boli na postupníka
postúpené peňažné pohľadávky proti žalovanému uvedené v bode 1.2 a 1.3 tejto zmluvy uplatnené

v konaní spoločnosťou ŠPORTKA, a.s. voči žalovanému. Po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu o vstupe Športka Invest, s. r. o., do konania, boli účastníkmi konania na strane žalobcu ŠPORTKA,
a.s. (žalobca 1/), ktorá je nositeľom vecnej legitimácie práva z nekalosúťažného konania (zdržanie sa
nekalosúťažného konania a práva na primerané zadosťučinenie) a Športka Invest, s. r. o. (žalobca
2/), na ktorú bolo prevedené právo na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia spolu s

príslušenstvom.

18. O odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 29Cb/1/2000-1117
zo dňa 01.03.2007 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 3Obo
141/2007-1236 zo dňa 07.08.2008 tak, že v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdil. Súčasne rozhodol o trovách odvolacieho konania. Podľa odvolacieho súdu žalovaný
svojim konaním naplnil skutkovú podstatu nekalosúťažného konania, keď užíval know-how žalobcu bez
jeho súhlasu a súčasne žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti, že od 01.01.1996
do 30.09.2002 bol majiteľom slovných ochranných známok a žalovaný používal označenia zhodné so
zapísanými slovnými ochrannými známkami žalobcu, a to bez jeho súhlasu a získal tak nespravodlivú

výhodu z povesti ochranných známok, čím vznikla žalobcovi škoda zodpovedajúca hodnote žalovaným
nezaplatených licenčných poplatkov za užívanie ochranných známok.

19. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 29Cb/1/2000-1117 zo dňa 01.03.2007 a rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Obo 141/2007-1236 zo dňa 07.08.2008 podal generálny

prokurátor dňa 02.12.2008 mimoriadne dovolanie podľa § 243e a § 243h ods. 3 O. s. p., a to proti
všetkým výrokom rozsudku s výnimkou výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zvyšok žaloby
zamietol a výroku rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým tento zamietajúci výrok súdu prvej inštancie
potvrdil. O mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republikyako dovolací súd, pôvodne rozsudkom sp. zn. 1MObdoV/22/2008 zo dňa 30.11.2010 tak, že mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora v časti smerujúcej proti rozsudku súdu prvej inštancie a rozsudku
odvolacieho súdu, ktorou bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 14.122.409,21 Eur (t.j.

425.451.700,- Sk istiny) zamietol a v ostatnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie a rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodol
tak po zistení, že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e O. s. p. a
po preskúmaní veci bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 v spojení s § 243i ods.
2 O. s. p.), keď súd viazaný rozsahom a dôvodmi mimoriadneho dovolania (§ 242 ods. 1 v spojení s

§ 243i ods. 2 O. s. p.) dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné iba čiastočne. Dovolací
súd svojim uznesením z 17.12.2009 č.k. 1M Obdo V 22/2008-1442 pripustil, aby na miesto žalobcu 2/
Športka Invest, s.r.o., Vansovej 2, Bratislava, do konania vstúpila spoločnosť LEMIKON LIMITED, so
sídlom Georgiou A, , 83, 1st floor, Potamos Germasogeias, P.C. 4048, Limassol, Cyprus.

20. Proti rozhodnutiu dovolacieho súdu podal žalovaný sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej republiky,

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ktorú v doplňujúcom
podaní doplnil aj o námietku porušenia základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48
ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“). Ústavný súd Slovenskej

republiky o tejto sťažnosti rozhodol Nálezom č. k. III. ÚS 212/2011-140 z 18.10.2011 a vyslovil, že
základné právo žalovaného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základné právo nebyť odňatý
zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny a právo na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
MObdoV/22/2008z30.11.2010porušenéboli.ZároveňrozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky

sp.zn.1MObdoV/22/2008z30.11.2010zrušilavecvrátildovolaciemusúdunaďalšiekonaniearozhodol
o trovách konania vedeného pred ústavným súdom.

21. Po zrušení rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho sp. zn.
1MObdoV/22/2008 zo dňa 30.11.2010 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, vyššie uvedeným nálezom

Ústavného súdu Slovenskej republiky, dovolací súd opätovne rozhodoval o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 29Cb 1/00-1117 zo dňa
01.03.2007, ako aj rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ako súdu odvolacieho) č. k. 3Obo
141/2007-1236 zo dňa 07.08.2008. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, uznesením sp.
zn. 1M Obdo V 13/2011 zo dňa 19.03.2015 rozsudok dovolacieho súdu č.k. 3Obo 141/2007-1236 zo

dňa 07.08.2008 a rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 29Cb/1/2000-1117 zo dňa 01.03.2007 v napadnutej
časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Na majetok žalobcu 1/ bol uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2K/15/2013 zo dňa
24.07.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 30.07.2013 pod č. OV 145/2013, vyhlásený

konkurz. Pretože žalobca 1/ v tomto spore v súčasnosti uplatňuje iba zdržovací nárok a nárok na
primerané zadosťučinenie vo forme uverejnenia ospravedlňujúceho inzerátu, ktoré sa netýkajú majetku
podliehajúcemu konkurzu, oprávnenie konať za úpadcu neprešlo na správcu, ale zostalo zachované
úpadcovi.

Mimoriadne dovolanie sa týkalo všetkých žalobou uplatnených nárokov, teda nároku na náhradu
škody a na vydanie bezdôvodného obohatenia, vrátane uplatnených úrokov z omeškania, na zdržanie
sa nekalosúťažného konania a poskytnutie primeraného zadosťučinenia formou plateného inzerátu,
ako aj povinnosti hradiť trovy konania. Proti výroku odvolacieho súdu o povinnosti žalobcov zaplatiť
žalovanému na účet právneho zástupcu trovy odvolacieho konania 2.037.933,- Sk síce mimoriadne

dovolanie podané nebolo, ale v tomto prípade dovolací súd v zmysle § 242 ods. 2 v spojení s § 243i
ods. 2 O.s.p. nebol viazaný rozsahom dovolania, pretože podľa názoru dovolacieho súdu išlo o výrok
závislý od rozhodnutia o napadnutom výroku vo veci samej.

Pre upresnenie je potrebné ďalej uviesť, že predmetom dovolacieho konania nebolo zaplatenie sumy

425.451.700,-Skuplatnenejvrámcinárokunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,pretožekrajskýsúdv
tejtočastižalobuzamietolakoduplicitnúaodvolacísúdjehozamietajúcivýrokpotvrdil.Zamietajúcivýrok
sa týkal aj časti zdržovacieho nároku, a to návrhu žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému zdržať
sa prevádzkovania číselných lotérií pod označeniami Š., Š. B. Z. a zdržať sa i akéhokoľvek využívaniauvedených označení v súvislosti s prevádzkovaním akýchkoľvek číselných lotérií a stávkových hier,
ktorému súd nevyhovel s odôvodnením, že žalovaný už uvedené označenia prestal používať od začiatku
októbra 2002.

Dovolací súd vychádzajúc z obsahu mimoriadneho dovolania, ako aj právneho názoru ústavného súdu,
vyslovenému k tomuto nároku mal za to, že záver o dôvodnosti nároku žalobcu, vrátane jeho výšky
je predčasný, pretože v konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, resp. nie všetky zistené
skutočnosti boli pri rozhodnutí zohľadnené, preto rozhodnutia v tejto časti zrušil a vec vrátil krajskému

súdu na ďalšie konanie. Vyslovil záver, že je potrebné ustáliť, podľa akej právnej úpravy sa má nárok na
náhradu škody posúdiť - či ide o nárok, ktorý je uplatnený ako jeden z právnych prostriedkov ochrany
proti nekalosúťažnému konaniu v zmysle § 53 Obchodného zákonníka, kedy je priznanie náhrady
škody podmienené splnením všeobecných podmienok náhrady škody podľa § 373 a nasl. Obchodného
zákonníka (v spojení s 757 ObchZ), teda platí princíp objektívnej zodpovednosti s možnosťou liberácie,
ale samozrejme za predpokladu preukázania nekalosúťažného konania zo strany žalovaného, alebo

pôjde o náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ako to ustálil odvolací súd z dôvodu
porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach, teda pôjde o
škodu, ktorá vznikla zásahom do práv z ochrannej známky, kedy má poškodený právo na jej náhradu
vrátane ušlého zisku, pričom § 26 ods. 4 zákona o ochranných známkach zakotvujúci právo na náhradu
škody odkazuje v prípade zásahu do práv z ochrannej známky na ustanovenia Občianskeho zákonníka,

ktorý obsahuje všeobecnú právnu úpravu zodpovednosti za škodu.

Dovolací súd považoval za nesporné, že žalobca aj žalovaný prevádzkovali číselné lotérie a stávkové
hry, základ ktorých je rovnaký, čím si navzájom konkurovali, teda boli súťažiteľmi v hospodárskej súťaži.
Dovolací súd v tejto otázke odkazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutie, v ktorom vyslovil záver, že

právne posúdenie zákonných podmienok aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka o nekalej súťaží
na konanie žalovaného nevychádzalo z náležite zisteného skutkového stavu. Generálny prokurátor
namietal, že konanie žalovaného pri prevádzkovaní číselných hier nie je konaním v hospodárskej
súťaži vo vzťahu k žalobcovi, pretože číselné lotérie sú svojou povahou jedinečné a nepredstavujú
na trhu zastupiteľnú ponuku k iným druhom hazardných hier (ako sú hry v kasínach, stávkové hry a

tomboly). Podľa jeho názoru konajúce súdy otázku účasti žalobcu na hospodárskej súťaži nesprávne
vyhodnotili,akmalizato,žežalobcaaprevádzkovateliainýchhazardnýchhierposkytujúnarelevantnom
trhu zastupiteľné plnenia a týmito ponukami si na trhu konkurujú. V ďalšom konaní vyslovil potrebu
doplniť v tomto smere dokazovanie najmä porovnaním jednotlivých obchodných činností žalobcu s
monopolnými činnosťami žalovaného z toho hľadiska, či išlo o zameniteľné služby, a teda, či medzi nimi

existoval konkurenčný vzťah. Bolo by potrebné sa treba vysporiadať aj s ďalšou námietkou generálneho
prokurátora, že žalobca, ktorý prevádzkoval výlučne kurzové stávky a žalovaný, ktorý prevádzkoval
číselné lotérie mali odlišnú skupinu odberateľov, preto konanie žalovaného nebolo spôsobilé privodiť
ujmu žalobcovi. V uvedenom smere dovolací súd odkázal aj na odborné stanovisko, ktoré k tejto otázke
vyjadril všeobecne uznávaný odborník na právo nekalej súťaže S.. A.. S. D., M.. (je súčasťou obsahu

spisu na č. l. 751 až 760) a ktorý dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nie sú v konkrétnom
vzťahusplnenépodmienkygenerálnejklauzuly,aleaniskutkovýchpodstát,ktorýchsažalobcadovoláva.
Podľa jeho názoru v konkrétnej situácii nemožno dospieť k záveru, že vzťah žalobcu a žalovaného je
vzťahom súťažným, pretože na prevádzkovanie číselných lotérií je štátom výlučne oprávnený žalovaný,
čo súťažiteľský vzťah vylučuje. Vylučuje tiež možnosť splnenia podmienky spôsobilosti privodiť ujmu

súťažiteľom alebo spotrebiteľom, pretože napadnuté konanie žalovaného nemôže spôsobiť reálnu ujmu
spotrebiteľom, ktorí hrajú v lotériách a vzhľadom k jeho výhradnému oprávneniu na prevádzkovanie
číselných lotérií neprichádza do úvahy ani zhoršenie súťažiteľskej pozície jeho konkurentov. Právne
relevantný je aj jeho názor, že „prostredníctvom práva proti nekalej súťaži nemá byť totiž „doháňaná“
ochrana tých záujmov, ktoré si hospodársky subjekt mohol a mal zaistiť v rámci obligačných vzťahov,

do ktorých vstupoval“, inak povedané, žalobca si uplatňuje nároky, ktoré si nezaistil prostredníctvom
zmluvných vzťahov (hoci mohol), takže by voči nemu mala byť uplatnená tradičná právna zásada iura
vigilantibus (práva patria bdelým). Hoci predmetný odborný posudok bol v konaní predložený žalovaným
ako jeden z dôkazov, jeho vyhodnotením sa ani prvoinštančný, ani odvolací súd vôbec nezaoberali.
Pokiaľ by krajský súd, ako súd prvej inštancie, napriek uvedenému opakovane dospel k záveru, že

konanie žalovaného naplnilo zákonné znaky nekalosúťažného konania, musí sa podľa dovolacieho súdu
znova zaoberať jednotlivými nárokmi z toho vyplývajúcimi. Vychádzajúc z právneho názoru Ústavného
súdu Slovenskej republiky je potrebné prehodnotiť záver, podľa ktorého bol obsah know-how, tvoriaci
predmet sporu, v rozhodnutiach súdov jednoznačne a dostatočne vymedzený, a to ako súbor osobitnýchznalostí a skúseností umožňujúcich organizáciu a prevádzkovanie číselných lotérii a stávkových hier Š.,
Š. B. Z., pretože nie všetky poznatky a skúsenosti žalobcu majú hospodársku a právnu relevanciu a má
im byť v konaní poskytnutá právna ochrana. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu vychádza z nedostatočne a nesprávne zisteného
skutkového stavu, preto podľa ustanovenia § 243b ods. 2 a 3 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.
rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj rozsudok odvolacieho súdu v ich napadnutých častiach zrušil a
vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie s povinnosťou rozhodnúť
znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania.

22. Súd prvej inštancie konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa po vrátení veci dovolacím
súdom v dôsledku zrušenia odvolacieho, ako aj prvoinštančného rozhodnutia, viedlo v rámci účinnosti
zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku z. č. 99/1963 Zb a od
01.07.2016 v rámci účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku z. č. 160 /2015 Z.z. (ďalej
ako „CSP“). V súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP,

ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku a aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti
CSP sa počnúc dátumom 01.07.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP, súd v danom konaní
postupoval výlučne podľa ustanovení a zásad CSP.

Podľa § 455 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení, ak bolo rozhodnutie

zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd
sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

23. V konaní vedenom na súde prvej inštancie žalobca 2/ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
16.06.2016 poukázal na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015 a uviedol, že mimoriadne dovolanie
generálneho prokurátora, ktorému dovolací súd vyhovel, považuje za procesne neprípustné a z
procesného hľadiska malo dôjsť k jeho odmietnutiu. Vyhovením mimoriadneho dovolania založeného
výlučne na odchylnom právnom posúdení otázok, s ktorými sa súdy už vysporiadali vo svojich
právoplatných rozhodnutiach, došlo k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivé súdne

konanie v zmysle čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Podľa žalobcu mimoriadne dovolanie
bolo zdôvodnené len „nesprávnym právnym posúdením“, pričom generálny prokurátor iné žiadne
podstatné vady konania nenamietal. Vzhľadom na súčasnú procesnú situáciu existuje jediný spôsob
konvalidácie tohto protiprávneho stavu tým, že súd prvej inštancie v novom konaní rozhodne rešpektujúc
aktuálne rozhodnutia ESĽP a čl. 7 ods. 5 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky identicky v zmysle

rozsudku, ktorý vydal súd prvej inštancie pod sp. zn. 29Cb/1/2000 zo dňa 01.03.2007 v spojení s
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Obo/141/2007 zo dňa 07.08.2008.

24. V súvislosti s odlišným právnym posúdením zisteného skutkového stavu, ako ku ktorému dospeli
súdy v pôvodnom konaní, dovolací súd indikoval potrebu doplnenia dokazovania. Žalobca 2/ vo svojom

písomnom vyjadrení zo dňa 30.08.2016 založeným v spise na č.l. 2065 na výzvu súdu, aby sa písomne
vyjadril k naznačenému dokazovaniu uvedenému v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1MObdoV/13/2011 a označil a navrhol dôkazy, uviedol, že v konaní už pravdivo a úplne uviedol
všetky podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu v zmysle § 150 CSP, úspešne
poprel skutkové tvrdenia a vyvrátil právnu obranu žalovaného, čím preukázal uplatnený nárok voči

žalovanému a uniesol dôkazné bremeno. Žalobca 2/ opätovne v celom rozsahu odkazuje na rozsudok
tunajšieho súdu sp. zn. 29Cb/1/2000 zo dňa 01.03.2007 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu
sp. zn. 3Obo/141/2007 zo dňa 07.08.2008, v ktorom sú uvedené všetky významné skutkové tvrdenia
a právne vyhodnotenie sporu. Po právoplatnom skončení sporu došlo zo strany štátu, ktorý má na
výsledku konania záujem, keďže je jediným akcionárom žalovaného, ku konaniam majúcim charakter

protiprávnych zásahov do práva žalobcu 2/ na spravodlivé súdne konanie, najmä bol účelovo zmenený
procesný predpis tak, aby generálny prokurátor mohol podaním mimoriadneho dovolania automaticky
odložiť vykonateľnosť vykonateľných súdnych rozhodnutí s cieľom dosiahnuť želaný (iný) výsledok už
raz dôkazne vyhodnotenej a prejednanej veci. Žalobcom 2/ opísané okolnosti predstavujú účelové
konanie štátu, ktorý si mimoprávnymi prostriedkami navonok formálne pripomínajúcimi nestranný súdny

proces, presadil vlastný majetkový záujem v spoločnosti, ktorej je jediným akcionárom. Žalobca 2/ je
presvedčený, že súdom bol zo strany štátnych orgánov celkom otvorene diktovaný želaný výsledok
a súdy boli vystavené silnému mediálnemu tlaku, čo je jedným z účelových nástrojov zásahu štátu
do nezávislosti súdov v neprospech žalobcu. V súvislosti s naznačeným dokazovaním, na ktoréodkazujeNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvosvojomrozsiahlomrozhodnutí,žalobcovi2/sanepodarilo
nájsť žiaden jednoznačný pokyn o tom, aké dokazovanie by mal súd prvej inštancie vykonať. Vágne
závery dovolacieho súdu o nutnosti doplnenia znaleckého dokazovania sú podľa žalobcu 2/ tým typom

rozhodnutí, ktoré sa opakovane vyskytovali v súdnej praxi slovenských súdov, ktoré vyvolali nutnosť
zásadnej systémovej zmeny zákonnej úpravy dokazovania v civilnom sporovom konaní tak, aby súdy
hodnotili dôkazy predložené stranami a na ich základe rozhodli. Výhrady dovolacieho súdu v citovanom
uznesení sa týkali hodnotenia vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Žalobca 2/ s ohľadom na
ním uvedené skutočnosti a svoje predošlé písomné podania uviedol, že nemá žiadne dôkazné návrhy,

žiadne dôkazy nebude ani označovať a ani navrhovať.

25. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.08.2016 (č.l. 2041) zotrval na svojich predošlých
ústnych a písomných vyjadreniach a pridržiaval sa obsahu znaleckých posudkov, odborných vyjadrení
a posúdení, ktoré predložil súdu v priebehu konania s cieľom preukázať rozpor skutkových tvrdení
žalobcov. V súvislosti s právnym názorom dovolacieho súdu, ktorý ustálil skutkový stav a právne

posúdenie sporu, žalovaný poukázal, že v konaní nikdy nebolo preukázané tvrdenie žalobcov v rozsahu,
že podnik SAZKA bol majiteľom všetkých ochranných známok, akým spôsobom na Športka a.s. mali
prejsť práva k označeniam Š., Z. B. Š., a že právny predchodca Športka a.s. bol majiteľom všetkých
žalobou dotknutých ochranných známok, resp. že podal prihlášku pre zápis predmetných označení
do registra ochranných známok, hoci na túto skutočnosť poukazoval žalobca 1/. Dôkazné bremeno

preukázania týchto skutočností leží celkom zrejme na žalobcoch. Žalovaný zdôraznil, že podnik SAZKA
mal registrovanú jedine ako ochrannú známku slovné označenie „K.“ pod číslom zápisu XXXXXX ku
dňu 29.09.1966, ktorá zanikla dňa 25.05.1996, čo znamená že predmetná ochranná známka zanikla ex
lege zánikom podniku SAZKA. Označenie Z. B. Š. nikdy neboli podnikom SAZKA prihlásené na zápis
do registra ochranných známok. V súvislosti so založením spoločnosti Športka a.s. na základe prevodu

časti podniku SAZKA žalovaný uviedol, že v zmysle zákona č. 174/1988 Zb. o ochranných známkach
sa vyžadovala písomná zmluva schválená Úradom pre vynálezy a objavy, resp. Úradom priemyselného
vlastníctva SR, inak je akákoľvek zmluva v zmysle § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka neúčinná,
zápis prevodu ochrannej známky v registri ochranných známok, pričom Športka a.s. ako nadobúdateľ
by bol povinný podať návrh na takýto zápis do 3 rokov od uzatvorenia zmluvy, inak sa má za to, že

účastníci od uzavretej zmluvy odstúpili a oprávnenie na poskytovanie služieb, pre ktoré je ochranná
známka zapísaná zaniklo. Žalovaný skonštatoval, že dohoda zo dňa 21.04.1993 nepredstavuje titul
nadobudnutia práv k predmetom duševného vlastníctva a žalobcovia v konaní nepredložili žiadny
relevantný dokument, ktorý by právny titul prevodu práv z podniku SAZKA na Športka a.s. osvedčoval. V
priebehu konania vyplynulo, že prihlášky pre zápis označenia ako ochrannej známky podala Športka a.s.

pre všetky tri slovné označenia Š., Š. B. Z. dňa 03.05.1994 podľa zákona č. 174/1988 Zb. o ochranných
známkach,pričomkonanieoprihláškachbolodokončenépodľazákonač.55/1997Z.z.,vzmyslektorého
sa prihlasovateľ až zápisom označenia do registra ochranných známok stane majiteľom ochrannej
známky a nadobudne k nej práva. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že predmetné označenia
používal na území SR ako prvý a z hľadiska ich reálneho užívania s číselnými lotériami ako jediný

subjekt počnúc dňom 04.01.1993, kedy získal povolenie na prevádzkovanie číselných lotérií. Vzhľadom
na skutočnosť, že Športka a.s. podala prihlášku na registráciu ochranných známok až dňa 03.05.1994,
majiteľom sa stala postupne - ochrannej známky Z. dňa 21.02.1997, Š. dňa 17.03.1998 a Š. dňa
23.03.1998 s výnimkou číselných lotérií, a je zrejmé, že nárok na náhradu škody z titulu porušenia práv
spoločnosti Športka a.s. ako majiteľa označení, resp. ochranných známok, za rozhodné obdobie určené

rovnako pre všetky tri žalované označenia od 01.01.1996 do 30.09.2002 by ani hypoteticky nemohlo
vzniknúť skôr ako dňom zápisu žalovaných ochranných známok. Žalovaný poukázal na záväzný právny
názor dovolacieho súdu v tom zmysle, že minimálne do 30.06.1999 užíval žalovaný tieto označenia
so súhlasom žalobcu 1/, ako aj na odborné stanovisko S.. A.. S. D., M.. zo dňa 28.03.2004. Žalovaný
uviedol, že predmetné ochranné označenia používal do 01.10.2002, pričom nemali reálnu rozlišovaciu

schopnosť a už vôbec nie vo vzťahu k Športka a.s., o tejto skutočnosti nasvedčujú aj listinné dôkazy
predložené žalovaným v priebehu sporu. Žalovaný opätovne poukázal na námietku premlčania vo
vzťahu k nárokom z porušovania povinností podľa zákona o ochranných známkach, ktorú si uplatnil
v písomnom podaní III/2003 zo dňa 25.11.2003 z hľadiska argumentácie k právnemu posúdeniu
prípadných nárokov podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalovaného,

aj v prípade zadefinovania a opisu konkrétnych znalostí a skúseností, ktoré majú tvoriť know-how,
žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a žalovaný listinnými dôkazmi preukázal, že činnosti vykonávané
žalovaným nemohli byť predmetom know-how žalobcov, keďže ich vykonávanie zabezpečovali tretie
subjekty pre Športka a.s. na zmluvnom základe (príklad: list A.. B.B. D. adresovaný žalovanému, výsluchP.. K. R., výpoveď svedka S. Š., zmluvy uzatvorené medzi žalovaným a reklamnou agentúrou X. S., K..
K. Q..X..). Žalovaný v neposlednom rade poukázal na svoje doposiaľ predložené vyjadrenia a zastáva
názor, že jeho konanie nenaplnilo skutkovú podstatu nekalosúťažného konania v zmysle § 44 ods.

1 Obchodného zákonníka ako predpoklad pre uplatnenie právnych prostriedkov ochrany proti nekalej
súťaži v zmysle § 53 Obchodného zákonníka. V prípade, ak napriek argumentom žalovaného a právne
záväznému názoru dovolacieho súdu bude súd prvej inštancie považovať uplatnený nárok žalobcu 2/
za dôvodný, alebo sčasti dôvodný, čo do rozsahu definovania know-how, naplnenia skutkovej podstaty
nekalej súťaže žalovaným podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, žalovaný v súlade s právnym

záverom dovolacieho súdu v takom prípade navrhuje doplniť znalecké dokazovanie znaleckým ústavom
podľa§207ods.3CSP,pričomkonkrétneotázkynavrhnežalovanýpoustáleníprávnehozákladunároku
súdom a posudzovaného obdobia, rozsahu know-how pôvodného žalobcu 1/. Vo vzťahu k uplatneným
nepeňažným nárokom žalobcov, žalovaný konštatuje, že návrh v časti zdržujúceho výroku je materiálne
nevykonateľný a je potrebné ho zamietnuť, keďže zrozumiteľne, jasne a určito neuvádza, čo žalobca 1/
považuje za svoje know-how, konkrétne znalosti a skúsenosti, ktorých by sa mal žalovaný zdržať a aj v

zmysleprávnezáväznéhonázorudovolaciehosúduodkazomnaznalecképosudkyIng.IvanaSzendeho
a Ing. Margity Mrázovej je materiálne nevykonateľný. Vo vzťahu k ďalšiemu nároku na nepeňažné
primerané zadosťučinenie vo forme plateného inzerátu žalovaný uviedol, že nárok je potrebné posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody a nie podľa § 44 ods. 1 a § 53
Obchodného zákonníka. Navyše ospravedlňovať sa spoločnosti Športka a.s. v čase, keď spoločnosť

zmenila obchodné meno na FIVE X a.s. v likvidácii za bližšie nešpecifikovaný „majetkový prospech“ je
rovnako materiálne nevykonateľným návrhom, ktorý je potrebné zamietnuť.

26.Súdvykonaldokazovanieobsahomprednesovstránsporunapojednávaniach,znaleckýchposudkov
vypracovaných Ing. Margitou Mrázovou a Ing. Ivanom Szendem, obsahom Znaleckého posudku č.

1/2002 vyhotoveného súdom ustanovenou znalkyňou Ing. Gabrielou Zahatňanskou dňa 29.07.2002
a obsahom Znaleckého posudku znalca Ing. Ladislava Harvana, odborným stanoviskom S.. A.. S.
D., M.., listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu najmä Dohodou o majetkovém vypořádaní
hospodářskeho zařízení SAZKA, podniku pro organizovaní sázek, uzatvorenej dňa 21.04.1993,
mandátnou zmluvou č. 2/98/k o vykonávaní niektorých činností spojených s prevádzkovaním lotérií

a iných podobných hier zo dňa 15.06.1998, Zmluvou o zabezpečení spracovávania tipov OFF
LINE, ako aj niektorých prevádzkových úkonov spojených s prevádzkovaním číselných lotérií a
stávkových hier z 03.03.1998, Zmluvou o zabezpečení spracovávania údajov a niektorých technických
a ekonomických úkonov spojených s prevádzkovaním číselných lotérií z 27.12.1995, Zmluvou o
zabezpečení spracovávania dát a ostatných technických úkonov spojených s prevádzkovaním číselných

lotérií z 21.10.1994, Zmluvou o zabezpečení spracovávania dát a ostatných súvisiacich úkonov
spojených s prevádzkovaním lotérií a inými hrami z 04.01.1993, Rozhodnutím MF SR č. 52/1652/92,
ktorým povolilo žalovanému prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier „K.“, „K. na N.“, „K.“,
„Š.“, „Š.“, „X. K. X T. XX“ a „Z.“ , Rozhodnutí MF SR č. 1112/97/52 zo dňa 03.01.1997 a nadväzujúcimi
rozhodnutiami, ako aj daňovými priznaniami žalovaného za roky 1996, 1997, 1998, výročnými správami

žalovaného za rok 2001, výhernými listinami vydanými žalovaným, ako aj ostatným obsahom súdneho
spisu a dospel k týmto skutkovým a právnym záverom :

27. Z Dodatku č. 1 Dohody o majetkovém vypořádaní hospodářskeho zařízení SAZKA, podniku pro
organizovaní sázek, uzatvorenej dňa 21.04.1993, (bodu 3.), ktorý bol uzatvorený medzi pôvodným

žalobcom a spoločnosťou Sazka, a. s. (teda medzi právnymi nástupcami podniku SAZKA) dňa
19.11.2001 súd zistil, že v jeho obsahu zmluvné strany potvrdili, že na ne bol titulom univerzálneho
právneho nástupníctva prevedený celý majetok podniku SAZKA, vrátane majetku nehmotného, t.j.
majetku v podobe know-how na prevádzkovanie číselných lotérií, ktoré pred 01.01.1993 prevádzkoval
podnik SAZKA, ako i v podobe súvisiacich práv v oblasti priemyselného vlastníctva. Ďalej sa v dodatku

uvádza(podpísmenomB/),žespoločnosťŠportkasastalavýlučnýmvlastníkomknow-howasúvisiacich
priemyselných práv vzťahujúcich sa na prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier, ktoré podnik
SAZKA na území Slovenskej republiky prevádzkoval pod označením K., Š., Z., K. X T. XX, Š., K. B.
R.. Súčasťou uvedených práv je i právo na výlučné užívanie označení predmetných číselných lotérií a
stávkových hier, a to K., Š., Z., K. X T. XX, Š., SKÓ. B. R., a to v akejkoľvek súvislosti s prevádzkovaním

číselných lotérií a stávkových hier na území Slovenskej republiky.

28. Žalovaný predložil súdu v priebehu konania znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom
Ing. Ladislavom Harvanom, ktorého úlohou bolo posúdiť správnosť znaleckých posudkov Ing. MargityMrázovej, Ing. Ivana Szendeho a Ing. Gabriely Zahatňanskej. Podkladom pre vypracovanie tohto
znaleckého posudku boli materiály poskytnuté znalcovi žalovaným, ako aj obsah súdneho spisu. Zo
záverov znalca vyplynulo, že žalobca je v určitej činnosti majiteľom know-how a pokiaľ ide o nakladanie

s know-how ako obchodným tajomstvom, konštatoval, že niektoré z týchto dokladov spĺňajú znaky
obchodného tajomstva podľa § 17 Obch. zákonníka. Znalec rozporoval výpočty, ktoré tvorili obsah
znaleckých posudkov posudzovaných znalcov.

29. Z expertízneho posudku vypracovaného P.. A. E., L.. a predloženého žalovaným, súd zistil, že

expert aplikoval pri posúdení know-how žalobcu nesprávne predpisy, keď sa opieral o Nariadenie
Komisie (EHS) č. 556/89, ako aj zákon č. 465/2002 Z.z. o skupinových výnimkách zo zákazu dohôd
obmedzujúcich hospodársku súťaž, ktoré nie je možné na prejednávanú vec použiť, preto sa súd týmto
expertíznym posudkom nezaoberal.

30. Žalovaný ďalej založil do spisu odborné stanovisko S.. A.. S. D., M.., ktorý nesporuje skutočnosť, že

žalobca je majiteľom know-how, ako to konštatujú znalci vo svojich znaleckých posudkoch, ale dospel
k záveru, že hodnota pôvodného know-how bola už vykonanými platbami vyrovnaná, konzumovaná.

31. Konajúci súd ustanovil v konaní súdnu znalkyňu Ing. Gabrielu Zahatňanskú, ktorá dňa 29.07.2002
vypracovala Znalecký posudok č. 1/2002 a v jeho obsahu odpovedala na otázky strán sporu k predmetu

konania. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že pôvodný žalobca je majiteľom know-how ako
súboru osobitných znalostí a skúseností, umožňujúcich organizáciu a prevádzkovanie číselných lotérií
a stávkových hier Š., Š. B. Z.. Ide o know-how utajené pred tretími osobami v miere potrebnej na
zachovanie jeho ceny. Taktiež konštatovala, že z predložených podkladov pre vypracovanie posudku
nevyplýva,žebymalžalovanývroku1993vlastnéknow-howumožňujúceorganizáciuaprevádzkovanie

vyššie uvedených číselných lotérií a stávkových hier. Uviedla tiež, že žalovaný používal v rokoch
1993-1999 know-how patriace obsahom do know-how, ktorého majiteľom bol pôvodný žalobca a
stanovila hodnotu jeho know-how vo výške 109.404.000,- Sk.

32. Na preukázanie oprávnenosti a výšky nároku na náhradu škody uplatneného žalobcom 2/ vo výške

425.451.700,- Sk, zodpovedajúcej primeranému licenčnému poplatku, ktorý mu mal podľa žalobcu
žalovaný platiť za užívanie ochranných známok Š., Š. B. Z. za obdobie od 01.01.1996 do 30.09.2002
(do tohto dátumu si žalobca uplatnil uvedený nárok z dôvodu, že od začiatku októbra 2002 žalovaný
prevádzkovalpríslušnéčíselnélotérieužpodinýmoznačením,atoF.,A.B.F.XT.XX),predložilpôvodný
žalobca súdu Znalecký posudok č. 11/2003 zo dňa 30.03.2003 vypracovaný Ing. Margitou Mrázovou,

súdnou znalkyňou pre odbor priemyselné vlastníctvo a znalecký posudok č. 1/2003 zo dňa 31.03.2003
vypracovaný Ing. Gabrielou Zahatňanskou, súdnou znalkyňou v odbore priemyselné vlastníctvo., z
ktorých vyplýva dôvodnosť ním uplatneného nároku.

Znalkyňa Ing. Margita Mrázová stanovila licenčný poplatok nasledovne:

1. Š., slovná ochranná známka, č. zápisu XXXXXX: ročný poplatok za jej užívanie stanovila na základe
kvalifikovaného rozboru na X,X % z obratu nadobúdateľa.
2. Š., kombinovaná ochranná známka, č. zápisu XXXXXX: ročný poplatok za jej užívanie stanovila na
základe kvalifikovaného rozboru na X,X % z obratu nadobúdateľa.
3. Z., slovná ochranná známka, č. zápisu XXXXXX: ročný poplatok za jej užívanie stanovila na základe

kvalifikovaného rozboru na X,X % z obratu nadobúdateľa,
4. Š., slovná ochranná známka, č. zápisu XXXXXX: ročný poplatok za jej užívanie stanovila na základe
kvalifikovaného rozboru na X,X % z obratu nadobúdateľa.

Znalkyňa Ing. Gabriela Zahatňanská stanovila licenčný poplatok nasledovne:

Primeraný ročný licenčný poplatok za používanie ochrannej známky, vyjadrený percentuálnym podielom
z ročného obratu (t.j. celkového príjmu) dosiahnutého z prevádzkovania číselnej hry označenej touto
ochrannou známkou bol podľa jej kvalifikovaného odhadu takýto:
1. slovná ochranná známka Š. X,X %,
2. slovná ochranná známka Z. X,X %,

3. slovná ochranná známka Š. X,X %,
4. kombinovaná ochranná známka Š. X,X %.33. Na preukázanie výšky ročného obratu žalovaného za obdobie od 01.01.1996 do 30.09.2002 žalobca
predložil súdu nasledovné listinné dôkazy:
- daňové priznania žalovaného za roky 1996, 1997, 1998,

- časť výročnej správy žalovaného za rok 2001 s hlavnými ekonomickými ukazovateľmi jeho účtovných
závierok za roky 1993 až 2001 a tržbami z hier Š., Š. B. Z. za roky 1993 až 2001,
- kópie výherných listín vydaných žalovaným v roku 2002 za 2. až 39. stávkový týždeň, z ktorých
vyplývajú celkové sumy vkladov, t.j. obratu žalovaného dosiahnutého pri prevádzkovaní predmetných
číselných hier za obdobie od 01.01.2002 do 30.09.2002.

Podľa uvedených listinných dôkazov predstavoval obrat žalovaného za obdobie od 01.01.1996 do
30.09.2002 pri hre Š. sumu X.XXX.XXX.XXX,- Sk, pri hre Š. sumu XXX.XXX.XXX,- Sk a pri hre Z. sumu
XXX.XXX.XXX,- Sk.

34. Z Mandátnej zmluvy č. 2/98/k o vykonávaní niektorých činností spojených s prevádzkovaním lotérií

a iných podobných hier uzatvorenej medzi žalobcom ako mandatárom a žalovaným ako mandantom
dňa 15.06.1998 súd zistil, že žalovaný ako mandant poveril pôvodného žalobcu ako mandatára
vykonávaním niektorých činností spojených s prevádzkovaním lotérií v mene a na účet mandanta
a súčasne sa zaviazal zaplatiť mandatárovi dohodnutú odmenu. Mandatár sa zmluvne zaviazal pre
mandanta vykonávať príjem stávok systémom on-line, zverejňovanie výsledkov hier, realizovať výplatu

výhier, úhrady zo vzájomného zúčtovania vkladov a výhier, propagáciu lotérií a vedenie ostatnej agendy
súvisiacej s prevádzkovaním číselných lotérií, okamžitých lotérií a stávkových hier, na ktoré má mandant
ako prevádzkovateľ lotérií platné povolenia vydané rozhodnutiami MF SR, a to číselnej lotérie Š. a
doplnkovej hry Š., číselných lotérií Z., E. XX, E. E., okamžitých lotérií a stávkovej hry R. C.. Zmluva bola
uzavretá od 01.06.1998 na dobu neurčitú.

35. Zo Zmluvy o zabezpečení spracovávania tipov OFF LINE, ako aj niektorých prevádzkových úkonov
spojených s prevádzkovaním číselných lotérií a stávkových hier, uzatvorenej dňa 03.03.1998 medzi
žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako objednávateľom súd zistil, že žalovaný prevádzkujúci na
základe povolení MF SR číselné lotérie a stávkové hry Š. a doplnkovej hry Š., Z., E. XX, E. E. sa dohodol

sožalobcomakododávateľomdisponujúcimpotrebnoukapacitouaskúsenosťaminazabezpečenieúloh
vyplývajúcich z predmetu zmluvy, že žalobca na svoje náklady a nebezpečenstvo zabezpečí kompletné
spracovanie tiketov a stávok OFF LINE, vypracovanie podkladov pre stanovenie hernej a výhernej
istiny, evidenciu a archiváciu administratívnych dokladov OFF LINE, distribúciu tlačovín a tiketov pre
stávkovú činnosť na zberné miesta, zber, spracovanie a archiváciu primárnych dokladov OFF LINE a

žalovanýzaplatížalobcoviakododávateľovidohodnutúodmenu.Zmluvabolauzatvorenáod01.01.1998
do 31.12.1998.

36. Zo Zmluvy o zabezpečení spracovávania údajov a niektorých technických a ekonomických úkonov
spojených s prevádzkovaním číselných lotérií uzatvorenou žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako

objednávateľom dňa 27.12.1995 zistil súd, že vychádzajúc z rozhodnutí MF SR, ktorými boli žalovanému
predĺžené platnosti povolení na prevádzkovanie číselnej lotérie Š. a doplnkovej hry Š., číselnej lotérie
Z. a K. X T. XX sa žalobca zaviazal na svoje náklady a nebezpečenstvo zabezpečiť technické
a ekonomické úkony spojené s prevádzkovaním číselných lotérií, a to príjem tiketov v zberniach
systémom OFF a ON LINE, zúčtovanie vkladov, vyplatených provízií, nevyplatených výhier, školenia

pracovníkov zberní, kontrolu a archivovanie dokladov, zabezpečenie spracovania a vyhodnotenia
dodaných tiketov v systéme OFF LINE na základe osobitnej zmluvy so SAZKA, a.s., distribúciu výhernej
listiny a zabezpečenie vyplatenia výhier, vybavovanie reklamácií v systéme ON a OFF LINE, technické
zabezpečenie žrebovania jednotlivých číselných lotérií, komplexná distribúcia tlačovín a propagačného
materiálu na zabezpečenie stávkovej činnosti, usmerňovanie činnosti zberných miest. Žalovaný sa

zaviazal poskytnúť žalobcovi za splnenie predmetu zmluvy dohodnutú odmenu. Zmluva bola uzatvorená
na dobu určitú od 01.01.1996 do 30.06.1996. Dodatkom č. 1 a č. 2 uzatvorenými dňa 18.06.1996 a
dňa 27.10.1996 bola predĺžená platnosť a účinnosť zmluvy do 31.12.1996. Dodatkom č. 3 k zmluve
uzatvoreným 16.12.1996 strany rozšírili predmet záväzku žalobcu aj na technické zabezpečenie hier E.
XX, R. C. a mimoriadnych hier číselných lotérií. Dodatkom č. 3 a následnými dodatkami č. 4 a 5 k zmluve

uzatvorenými 27.06.1997 a 01.10.1997 sa predĺžila platnosť a účinnosť zmluvy do 31.12.1997.

37. Zmluvou o zabezpečení spracovávania dát a ostatných technických úkonov spojených s
prevádzkovaním číselných lotérií uzatvorenou medzi stranami 21.10.1994 súhlasil žalobca akododávateľ, aby žalovaný ako objednávateľ v období od 01.09.1994 do 31.12.1994 bezplatne používal
chránené značky a názvy hier Š., Š. B. Z. a logo A..

38. Dňa 04.01.1993 vydalo Ministerstvo financií SR Rozhodnutie č. 52/1652/92, ktorým povolilo
žalovanému prevádzkovanie číselných lotérií a stávkových hier „K.“, „K.N. na N.“, „K.“, „Š.“, „Š.“, „X. K.Á.
X T. XX“ a „Z.“ na obdobie od 04.01.1993 do 31.12.1993. V uvedenom rozhodnutí MF SR sa uvádza, že
zakladatelia sa dohodli, že technické spracovanie operácií a s nimi súvisiacich činností bude na základe
osobitnej zmluvy vykonávať alebo sprostredkovávať ŠPORTKA, a. s., Bratislava. Prevádzkovateľ doručí

MF SR jednu kópiu tejto zmluvy. Dňa 04.01.1993, bola medzi sporovými stranami uzavretá Zmluva o
zabezpečení spracovávania dát a ostatných súvisiacich úkonov spojených s prevádzkovaním lotérií a
inými hrami, kde v čl. 3 ods. 1 zmluvy žalovaný poveril a splnomocnil žalobcu prevádzkovať a zabezpečiť
stávkovéhryačíselnélotérie,ďalejnasvojnákladanebezpečenstvozabezpečiťzmluvnéspracovávanie
stávkových hier a číselných lotérií (čl. 2 ods. 1), organizovať a zabezpečiť uzatváranie stávkových hier
a číselných lotérií (čl. 5 ods. 2), zabezpečiť žrebovanie, určenie poradia a výsledkov, zverejňovanie

výsledkov, ako i ďalšie úkony spojené so stávkovou činnosťou, ktoré sú predmetom osobitnej zmluvy
medzi SAZKOU, a. s. a ŠPORTKOU, a. s. (čl. 7 ods. 2 ) a odstraňovať závady a vybavovať reklamačné
nároky (čl.3 ods. 2 ).

Po uplynutí lehoty danej v povolení vyplývajúceho z Rozhodnutia MF SR boli na žiadosť žalovaného

vydávané v časovej následnosti ďalšie rozhodnutia MF SR, povoľujúce mu prevádzkovanie číselných
lotérií, pričom vo viacerých z nich sa uvádzalo prepojenie využitia vydaného povolenia s činnosťou
žalobcu ako praktického prevádzkovateľa predmetných číselných lotérií, poskytujúceho žalovanému
nevyhnutné technické služby.

39. Z rozhodnutia MF SR č. 52/1833/94 zo dňa 24.08.1994 vyplýva, že MF SR vyslovilo súhlas s tým, že
technickéspracovanieoperáciíastýmsúvisiacichčinnostíbudenazákladeosobitnýchzmlúvvykonávať
alebo sprostredkovávať spoločnosť ŠPORTKA, a. s., so sídlom v Bratislave a spoločnosť O. K., so
sídlom v C..

40. V Rozhodnutí MF SR č. 52/2270/95 zo dňa 06.11.1995 sa v bode 7 uvádza, že technické spracovanie
operácií a s tým súvisiacich činnosti môžu vykonávať alebo sprostredkovávať na základe osobitne na
tento účel uzatvorených zmlúv subjekty vybrané a.s. TIPOS po predchádzajúcom súhlase MF SR (týmto
vybraným subjektom bol žalobca).

41. V Rozhodnutí MF SR č. 1112/52/97 zo dňa 03.01.1997 je v bode 7 výslovne uvedený súhlas
Ministerstva financií SR s tým, že technické spracovanie operácií a s tým súvisiacich činností bude na
základe osobitných zmlúv vykonávať alebo sprostredkovávať spoločnosť ŠPORTKA, a. s., so sídlom v
Bratislave a spoločnosť O. K., so sídlom v C..

42. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov

občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 17 ods. 1 Obchodného zákonníka, predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné
tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej, alebo technickej povahy,

súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú, alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu
hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle majiteľa
obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie
zabezpečuje.

Podľa § 19 Obchodného zákonníka, právo k obchodnému tajomstvu trvá, pokiaľ trvajú skutočnosti
uvedené v § 17 ods. 1 .Podľa § 20 Obchodného zákonníka, proti porušeniu alebo ohrozeniu práva na obchodné tajomstvo
prislúcha majiteľovi obchodného tajomstva právna ochrana.

Podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.
Nekalá súťaž sa zakazuje.

Podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä:

a) klamlivá reklama,
b) klamlivé označovanie tovaru a služieb,
c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,
d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa,
e) podplácanie,
f) zľahčovanie,

g) porušenie obchodného tajomstva,
h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.

Podľa § 53 Obchodného zákonníka, osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo
ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej

môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a
vydanie bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka platného a účinného do 01.01.2002, ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z

omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1
% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 508 ods. 1 Obchodného zákonníka, licenčnou zmluvou na predmety priemyselného vlastníctva
oprávňuje poskytovateľ nadobúdateľa v dojednanom rozsahu a na dojednanom území na výkon práv z
priemyselného vlastníctva (ďalej len „právo“) a nadobúdateľ sa zaväzuje na poskytovanie určitej odplaty

alebo inej majetkovej hodnoty.

Podľa § 508 ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje písomnú formu.

Podľa § 509 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak tak ustanovuje osobitný predpis, vyžaduje sa na výkon

práva poskytnutého na základe zmluvy zápis do príslušného registra týchto práv.

Podľa § 757 Obchodného zákonníka, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností
ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení platnom a účinnom do 31.12.2001,
ochranná známka je označenie, ktoré tvoria slová, vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby,
tvar výrobku alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ako aj farebné kombinácie spôsobilé
rozlíšiť tovary alebo služby pochádzajúce od rôznych podnikateľov, zapísané do registra ochranných

známok (ďalej len „register“).

Podľa § 3a ods. 1 zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení platnom a účinnom od
01.01.2002, za zhodné sa považujú označenia alebo ochranné známky, ktoré sú totožné alebo sa líšia
len v nepodstatných prvkoch nemeniacich celkový charakter označenia alebo ochrannej známky.

Za zameniteľné sa považujú označenia alebo ochranné známky a za podobné sa považujú tovary
alebo služby, ak taká zameniteľnosť alebo podobnosť vyvoláva nebezpečenstvo zámeny označení
alebo ochranných známok, alebo tovarov, alebo služieb pochádzajúcich od rôznych podnikateľov,alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti s označením alebo s ochrannou
známkou so skorším právom prednosti vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti.

Podľa § 12 ods. 2 zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení platnom a účinnom do
31.12.2001, zápisom označenia do registra prihlasovateľ nadobudne práva na ochrannú známku a stáva
sa majiteľom ochrannej známky; o zápise vydá úrad majiteľovi ochrannej známky osvedčenie.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení platnom a účinnom do

31.12.2001, úrad vymaže ochrannú známku z registra, ak v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo
v konaní z vlastného podnetu zistí, že bola zapísaná v rozpore s podmienkami na jej zápis do registra
ustanovenými zákonom.

Podľa § 16 ods. 14 zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení platnom a účinnom do
31.12.2001, podať návrh na výmaz ochrannej známky z registra podľa odseku 1 a rozhodnúť o tomto

návrhu možno aj po zániku ochrannej známky podľa § 15 ods. 1 písm. a) až c), ak navrhovateľ preukáže
právny záujem.

Podľa § 18 zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení platnom a účinnom do 31.12.2001,
pri výmaze ochrannej známky podľa § 16 ods. 1 platí, že k jej zápisu do registra nedošlo; inak je výmaz účinný odo dňa
začatia konania o výmaze.

Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení platnom a účinnom do
31.12.2001,majiteľochrannejznámkymávýlučnéprávooznačovaťsvojetovaryaleboslužbyochrannou

známkou, pre ktoré je zapísaná v registri, alebo ju používať v spojení s týmito tovarmi alebo službami.

Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení platnom a účinnom do
31.12.2001, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nikto nesmie používať označenie zhodné alebo
zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby, pre ktoré je

ochranná známka zapísaná do registra. Rovnako nemôže používať toto označenie v spojení s týmito
tovarmi alebo službami, najmä umiestňovať ho na tovary alebo ich obaly, ponúkať alebo uvádzať
na trh takto označené tovary alebo ich obaly, prípadne ich skladovať na tento účel, dovážať alebo
vyvážať tovary alebo obaly s týmto označením alebo používať toto označenie v obchodnom styku,
korešpondencii alebo v reklame.

Podľa § 30 ods. 1 zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení platnom a účinnom do
31.12.2001, právo používať ochrannú známku sa môže poskytnúť licenčnou zmluvou pre všetky tovary
alebo služby, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, alebo pre ich časť.

Podľa § 30 ods. 2 zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení platnom a účinnom do
31.12.2001, licenčná zmluva nadobúda účinnosť voči tretím osobám dňom jej zápisu do registra. O zápis
licenčnej zmluvy do registra je povinný požiadať majiteľ ochrannej známky.

43. Súd prvej inštancie, rovnako ako dovolací súd, z dôvodu prehľadnosti bude v ďalšom texte

odôvodnenia označovať žalobcu 1/ a žalobcu 2/ iba ako žalobcu s tým, že peňažné nároky sa
aktuálne týkajú žalobcu 2/ a zdržovací nárok, ako aj nárok na primerané zadosťučinenie vo forme
ospravedlňujúceho inzerátu sa týka žalobcu 1/.

Žalobca sa v konaní domáhal nárokov z porušenia svojich práv nekalosúťažným konaním žalovaného,

ako aj nárokov z porušenia práv k ochranným známkam žalobcu tvrdiac, že žalovaný bez súhlasu
žalobcu používal know-how vzťahujúce sa na prevádzkovanie číselných lotérií a hier patriace žalobcovi
a tiež bez právneho dôvodu užíval označenia zhodné s ochrannými známkami zapísanými pre
žalobcu. Uvedené konanie žalovaného považoval žalobca za konanie v rozpore s dobrými mravmi
hospodárskej súťaže, a teda za zakázané, posúdiac postavenie žalobcu a žalovaného v súvislosti s

prevádzkovaním hier a lotérií ako súťažiteľov v hospodárskej súťaži. Žalobca si uplatnil voči žalovanému
svoje nároky podľa § 53 Obchodného zákonníka a v súlade s § 26 zák. č. 55/1997 Z.z. ochranných
známkach platného a účinného v rozhodnom období, keď sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zdržať sa prevádzkovania číselných lotérií pod označeniami Š., Š. B. Z. a využívania know-howžalobcu v súvislosti s prevádzkovaním číselných lotérií a stávkových hier (zdržovací nárok), ďalej sa
domáhal priznania primeraného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia žalovaného uverejneného
v slovenských denníkoch a nakoniec sa domáhal peňažných nárokov, a to náhrady škody, ktorá mu

vznikla v príčinnej súvislosti s nevyplatením licenčných poplatkov za užívanie označení zhodných s jeho
ochrannými známkami a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej hodnote know-
how žalobcu, vzťahujúceho sa na prevádzkovanie číselných lotérií a hier a získaného prevádzkovaním
číselných lotérií žalovaným, pod označeniami zhodnými s ochrannými známkami (Š., Š. B. Z.) žalobcu.

Žalobca výšku ním uplatnených peňažných nárokov na náhradu škody a vydanie bezdôvodného
obohatenia a ich príslušenstvo počas konania so súhlasom súdu menil tak, že do rozhodnutia súdu
prvej inštancie rozsudkom zo dňa 01.03.2007 č.k. 29Cb/1/00-1117 sa žalobca domáhal, okrem
uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa protiprávneho konania zdržovacím výrokom aj poskytnutia
primeraného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia, ďalej náhrady škody vo výške 425.451.700,-
Sk, vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.003.279.719,- Sk, a to pri peňažných plneniach aj

s úrokmi z omeškania vo výške 16,50 % p.a., 17,75 % p.a., resp. 18,80 % p.a. Súd prvej inštancie
citovaným rozsudkom vyhovel žalobe v časti zdržovacieho výroku ukladajúceho povinnosť žalovanému
zdržať sa využívania know-how v súvislosti s prevádzkovaním číselných lotérií a stávkových hier. V
časti zdržovacieho výroku, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa
prevádzkovania číselných lotérií, súd žalobu žalobcu zamietol. Súd zaviazal žalovaného poskytnúť

žalobcovi primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia a vo vzťahu k uplatneným peňažným
nárokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi X.XXX.XXX.XXX,- Sk spolu s príslušenstvom, z
toho sumu vo výške XXX.XXX.XXX,- Sk priznal súd žalobcovi titulom náhrady škody, ktorá mu
vznikla používaním označení zhodných s ochrannými známkami žalobcu Š., K. B. Z. žalovaným
(priznaná peňažná suma zodpovedala neuhradeným licenčným poplatkom za obdobie od 01.01.1996

do 30.09.2002) a titulom bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným neoprávneným používaním
know-how žalobcu pri prevádzkovaní číselných lotérií, priznal súd žalobcovi proti žalovanému sumu
vo výške XXX.XXX.XXX,- Sk (zodpovedajúcu hodnote know-how) a vo výške XXX.XXX.XXX,- Sk
(zodpovedajúcu zisku žalovaného z prevádzkovania číselných lotérií a hier, po odpočítaní zisku
realizovaného žalovaným z používania označení zhodných s ochrannými známkami žalobcu). Vo

zvyšku peňažných nárokov, teda v sume XXX.XXX.XXX,- Sk (uplatnených titulom bezdôvodného
obohatenia) súd žalobu žalobcu zamietol. Súčasne rozhodol súd prvej inštancie o náhrade trov konania.
Odvolací súd svojim rozsudkom z 07.08.2008, č.k. 3Obo/141/2007-1236 rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil a rozhodol o trovách konania. Generálny prokurátor napadol mimoriadnym dovolaním rozsudok
Krajského súdu v Bratislave z 01.03.2007 č.k. 29Cb/1/00-1117 (rozsudok súdu prvej inštancie) v časti

jeho zdržovacieho výroku, ďalej vo výroku, ktorým bolo priznané žalobcovi primerané zadosťučinenie
vo forme ospravedlnenia, ďalej vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
X.XXX.XXX.XXX,- Sk s príslušenstvom a nakoniec vo výroku o náhrade trov konania. Súčasne napadol
mimoriadnym dovolaním aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 07.08.2008, č.k. 3Obo/141/2007-1236
(rozsudok odvolacieho súdu) v časti, v ktorej potvrdil vyhovujúci zdržovací výrok, výrok o priznaní

primeraného zadosťučinenia a výrok o peňažnom plnení súdu prvej inštancie, ako aj v časti, v ktorej
odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania. Generálny prokurátor tak mimoriadnym dovolaním
nenapadol výrok súdu prvej inštancie, ktorým tento žalobcom uplatnený nárok vo výške 425.451.700,-
Sk s príslušenstvom, ako aj časť zdržovacieho výroku zamietol a súčasne mimoriadnym dovolaním
nebol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým zamietajúci výrok súdu prvej inštancie potvrdil,

teda v zamietajúcej časti o zaplatenie 425.451.700,- Sk s príslušenstvom, ako aj v časti, v ktorej bol
zdržovací výrok zamietnutý, nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť. Najvyšší súd SR
v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora rozhodol svojim rozsudkom z 30.11.2010
č.k. 1MObdoV/22/2008-1526 tak, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, v časti smerujúcej
proti rozsudku súdu prvej inštancie a rozsudku odvolacieho súdu, ktorou žalovaný bol zaviazaný zaplatiť

žalobcovi XX.XXX.XXX,XX Eur (t.j. XXX.XXX.XXX,- Sk) zamietol, v ostatnej časti rozsudok súdu prvého
stupňa a rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Ústavný súd SR svojim nálezom z 18.10.2011 sp.zn. III.ÚS 212/2011 vyslovil, že rozsudkom
NS SR z 30.11.2010 č.k. 1MObdoV/22/2008-1526 bolo porušené základné právo spoločnosti TIPOS,
národná lotériová spoločnosť, a.s. a súčasne sťažnosťou napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil NS SR

na ďalšie konanie.

Na základe uvedeného predmetom konania zostal žalobcom uplatnený nárok :- na uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek, aj čiastkového, využívania znalostí alebo
skúseností tvoriacich predmet know-how žalobcu týkajúceho sa organizácie, herných plánov a pravidiel
číselných a stávkových hier Š., Š. B. Z.

- na primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia a
- nárok na zaplatenie X.XXX.XXX.XXX,- Sk s príslušenstvom.

44. Žalobca ním uplatnené nároky skutkovo vymedzil tak, že ako právny subjekt vznikol dňa 28.01.1993
ako právny nástupca „hospodárskeho zariadenia SAZKA, podniku pro organizování sázek“ (ďalej len

„SAZKA“) prevodom podniku (hospodárskeho zariadenia) na obchodnú spoločnosť v súlade s § 766
ods. 1 Obchodného zákonníka. SAZKA bola do rozdelenia ČSFR prevádzkovateľom číselnej lotérie Š.
a ďalších lotérií a hier ako Z., K., X T. XX, Š., K.. Súčasne so žalobcom vznikol aj žalovaný, ktorý sa stal
nositeľom licencie na prevádzkovanie číselných lotérií na území SR udelenej MF SR. Žalobca prevzal
na základe dohody s podnikom SAZKA všetky práva a povinnosti, vrátane práva používať slovného
vyjadrenia označenia Š. Z., K., X T. XX, Š.B., K.. Žalobca na základe dohody zakladateľov sporových

strán, ako i následnej zmluvy so žalovaným, uvedené hry prevádzkoval a v tejto súvislosti zabezpečoval,
alebo sprostredkúval všetky potrebné činnosti a služby, ako napríklad tlač tiketov, reklamu, zmluvné
zabezpečenie a komunikáciu so zberňami, vypracovanie herného plánu, styk s televíziou a žrebovanie,
výplatu výhier a pod., a to na základe osobitnej zmluvy - Zmluva o zabezpečení spracovávania dát
a ostatných súvisiacich úkonov spojených s prevádzkovaním lotérií a inými hrami uzatvorenej medzi

stranami dňa 04.01.1993 a následných zmlúv. Osobitné znalosti a skúsenosti potrebné na vykonávanie
uvedených činností, predstavujúce vo svojom súhrne know-how žalobcu označil žalobca ako „systém“
predmetných číselných hier, pozostávajúci z hlavných článkov ako marketing a distribúcia, prijímanie
stávok, ich vyhodnotenie (technické spracovanie), žrebovanie, zúčtovanie (vrátane vyplatenia výhier).
Tieto hlavné články obsahovali jednotlivé činnosti ako:

- reklamná a propagačná činnosť,
- návrh a tlač tiketov,
- vypracovanie herných plánov pre systémy OFF LINE a ON LINE,
- vypracovanie prevádzkových predpisov systému ON LINE,
- vypracovanie poštových pravidiel (prevádzkových pravidiel Slovenskej pošty, š. p.),

- zabezpečenie prijímania tiketov od tipujúcich: 1. systémom OFF LINE prostredníctvom SAZKA, a. s.,
Praha, na základe zmluvného vzťahu so žalobcom a 2. systémom ON LINE - prostredníctvom O. K.,
C., na základe zmluvného vzťahu žalobcu s O. L.., V., oba cez sieť zberní TJ, klubov a pôšt a od roku
1995 i cez zberne prevádzkované inými právnickými a fyzickými osobami - všetko na základe zmluvných
vzťahov navrhovateľa,

- zabezpečenie dopravy tiketov systému OFF LINE do SAZKA, a. s., Praha - pre zber tipov a ich
spracovanie z celej Slovenskej republiky,
- žrebovanie výherných čísel - uzatváranie systému ON LINE, vypočítanie predpokladanej sumy
na výhry, kontrola žrebovacích loptičiek, zadávanie výherných čísel do systému ON LINE, zaslanie
podkladov na spracovanie výhier a výhernej listiny SAZKA, a. s., Praha,

- zabezpečenie spracovania a vyhodnotenia výherných tipov,
- zabezpečenie spracovania súpisov výhier a výherných listín,
- zabezpečenie prenosu dát o výherných číslach, výške a počte výhier, JACKPOTe do TA SR,
Slovenských telekomunikácií a Teletextu a zabezpečenie informovanosti verejnosti prostredníctvom
dennej tlače a TV, zabezpečenie a prevádzkovanie systému ochrany informácií,

- ekonomické spracovanie činnosti a vytvorenie účtovníckeho programu na spracovanie tržieb, výplatu
provízií zberniam, výplatu výhier tipujúcich a výplatu odvodov,
- vybavovanie reklamácií,
- vykonávanie distribučnej činnosti - tlačív, tiketov, výherných listín a súpisov výhier,
- vykonávanie servisnej činnosti systému ON LINE.

V nadväznosti na jednotlivé rozhodnutia MF SR povoľujúce žalovanému prevádzkovanie číselných
lotérií boli medzi žalobcom a žalovaným uzatvárané jednotlivé zmluvy upravujúce rozsah i podmienky
služieb poskytovaných žalovanému zo strany žalobcu pri prevádzkovaní číselných lotérií. Žiadna z
týchto zmlúv neobsahovala dohodu strán, na základe ktorého by si žalovaný mohol prisvojiť a následne

bezplatne využívať know-how žalobcu, ktoré žalobca vytvoril, či legálne získal, a ktoré využíval i pri
plnení svojich zmluvných povinností voči žalovanému. Existenciu potrebného know-how na strane
žalobcu na prevádzkovanie predmetných číselných lotérií v roku 1993, a na druhej strane absenciu tohto
know-how na strane žalovaného, v tom čase žalobca v žalobe odôvodňoval tým, že hoci licenciu naprevádzkovanie číselných lotérií obdŕžal vždy žalovaný, tento nemal vypracovaný žiadny herný plán,
tento vypracoval žalobca vychádzajúc pritom z českého dokumentu vypracovaného podnikom SAZKA.
Žalovaný nemal v roku 1993 a ani neskôr personálne a technické predpoklady, ktoré by mu umožňovali

prevádzkovanie hier a lotérií. Jedinou čiastkovou výnimkou, umožňujúcou žalovanému legálne dočasné
bezplatné užívanie nehmotných práv žalobcu bolo dojednanie tvoriace obsah bodu 4. článku l. Zmluvy
o zabezpečovaní spracovávania dát, ktorú strany uzavreli dňa 21.10.1994. V zmysle tohto dojednania
žalobca súhlasil s bezplatným užívaním chránenej značky a názvov hier, a to v období od 01.09.1994 do
31.12.1994. Žalobca teda tvrdil, že používanie know-how súvisiace s prevádzkovaním číselných lotérií

a hier, ako aj označení zhodných s ochrannými známkami žalobcu žalovaným od začiatku roku 1996
až do 30.09.2000, a to bez súhlasu žalobcu, teda v rozpore s dobrými mravmi súťaže, išlo o konanie
spôsobilé v hospodárskej súťaži privodiť ujmu. Právne odôvodnil žalobca svoje nároky poukazom na §
44 a § 53 Obchodného zákonníka a § 26 zákona o ochranných známkach.

45. Súd považoval nárok žalobcu 2/ v rozsahu 7.852.123,50 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody

spôsobenej zásahom do práv žalobcu z ochranných známok za dôvodný.

Z osvedčení o zápise ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva SR vyplývajú pre žalobcu
nasledovné zápisy slovných ochranných známok :
„Š.“ pod č.XXXXXX registrácie ochrannej známky (zapísaná do registra ochranných známok dňa

23.03.1998 s právom prednosti od 03.5.1994 )
„Š.“ pod č. registrácie ochrannej známky XXXXXX (zapísaná do registra ochranných známok dňa
17.03.1998 s právom prednosti od 03.05.1994 ),
,,Z.“ pod č. registrácie ochrannej známky XXXXXX (zapísaná do registra ochranných známok dňa
21.02.1997 s právom prednosti od 03.05.1994).

VšetkyuvedenéslovnéochrannéznámkyboliÚradompriemyselnéhovlastníctvaSRzapísanépretriedu
36 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, „organizovanie lotérií a stávkových hier“.

Z obsahu rozhodnutí úradu z 05.04.2004 č. POZ 1033-94/OZ 180057-1/19-2004, z 05.04.2004 č. POZ
1031-94/OZ 177790-1/18-2004 a z 05.04.2004 č. POZ 1030-94/OZ 180171-I/17-2004 súd zistil, že

ochrannéznámkyč.XXXXXX„.,č.XXXXXX„.ač.XXXXXX„.boliúradomčiastočnevymazanézregistra
ochranných známok, pričom výmaz sa týkal služby „organizovanie číselných lotérií a doplnkových
hier k číselným lotériám“ v triede 36 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Ochranné známky
zostali v platnosti pre služby „organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou číselných lotérií a
doplnkových hier k číselným lotériám“ v triede 36 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Čiastočný

výmaz ochranných známok bol podľa § 18 zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach účinného a
platného v rozhodnom období účinný od počiatku. Úrad čiastočný výmaz ochranných známok odôvodnil
tým, že uznesením Okresného súdu Bratislava I, ktorým súd začal konanie o výmaz predmetov
činnosti spoločnosti Športka, a.s. v spojení s uznesením citovaného súdu o povolení výmazu predmetu
činnosti spoločnosti Športka, a.s., týkajúci sa výmazu predmetu činnosti „kompletné stávkové služby

na základe uzavretých zmlúv s právnickými osobami, ktoré na účely uvedené v § 2 písm. c) a f) majú
oprávnenie“, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.05.2001, bola naplnená podmienka pre čiastočný
výmaz ochranných známok, keď pôvodný zápis ochranných známok pre časť služieb „organizovanie
lotérií a stávkových hier“ nemal oporu v predmete podnikania žalobcu ako prihlasovateľa ochrannej
známky.

46. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v prospech žalobcu boli postupne úradom
zapísané v rokoch 1997 a 1998, na základe žiadosti žalobcu z 03.05.1994, ochranné známky Š., Š.
B. Z.. Žalobca od podania žiadosti o zápis ochranných známok požíval právo prednosti k zapísaným
ochranným známkam. Rozhodnutiami úradu bol v roku 2001 vykonaný čiastočný výmaz ochranných

známok žalobcu a to s účinkami ex tunc. Teda v zmysle predmetných rozhodnutí úradu žalobca mal
od počiatku zapísané ochranné známky len pre triedu 36 medzinárodného triedenia tovarov a služieb
„organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou číselných lotérií a doplnkových hier k číselným
lotériám“, pričom dôvodom pre čiastočný výmaz ochranných známok žalobcu bola skutočnosť, že časť
tovarov a služieb, pre ktoré bola ochranná známka pôvodne zapísaná, neboli predmetom podnikania

žalobcu, čo bolo dodatočne verifikované výmazom predmetu činnosti spoločnosti žalobcu „kompletné
stávkové služby na základe uzavretých zmlúv s právnickými osobami, ktoré na účely uvedené v § 2
písm. c) a f) zák. č. 194/1990 Zb. majú oprávnenie„ z obchodného registra cestou registrového súdu.Ochranná známka bola v období relevantnom pre toto konanie vymedzená, vychádzajúc z pozitívnej aj
negatívnej definície ochrannej známky uskutočnenej v § 1 a § 2 zák. č. 55/1997 Z.z. ako označenie,
ktoré je možné graficky znázorniť, a ktoré je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby pochádzajúce

od rôznych podnikateľov a je zapísané do registra ochranných známok. Prvým a zásadným právom
majiteľa ochrannej známky je výlučné právo užívať ochrannú známku v spojení s výrobkami alebo
službami, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná. Jedná sa o súčasť absolútnych práv (erga omnes).
Právu majiteľa výlučne užívať ochrannú známku zodpovedá všeobecná povinnosť ostatných zdržať
sa, bez súhlasu majiteľa, užívania ochrannej známky pre zhodné, ako aj podobné tovary a služby.

Zákaz adresovaný tretím osobám porušovať výlučné práva majiteľa ochrannej známky vzniká ex lege
samotným zápisom ochrannej známky pre jej majiteľa. Tieto základné princípy sa odrážajú v právnej
úprave § 25 a § 26 zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach platnom a účinnom v časovom období
týkajúcom sa prejednávanej veci. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach,
bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nemohol nikto používať označenie zhodné alebo zameniteľné
s jeho ochrannou známkou pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby, pre ktoré je ochranná

známka zapísaná do registra. Rovnako nemohol používať toto označenie v spojení s týmito tovarmi
alebo službami, najmä umiestňovať ho na tovary alebo na ich obaly, ponúkať alebo uvádzať na trh takto
označené tovary alebo ich obaly, prípadne ich skladovať na tento účel, dovážať alebo vyvážať tovary
alebo obaly s týmto označením alebo používať toto označenie v obchodnom styku, korešpondencii,
alebo v reklame. Podľa § 26 ods. 3 zák. č.55/1997 Z.z. o ochranných známkach, ak bola zásahom

do práv z ochrannej známky spôsobená škoda, poškodený mal právo na jej náhradu. Ak bola týmto
zásahom spôsobená nemajetková ujma, poškodený má právo na primerané zadosťučinenie, ktorým
mohlo byť peňažné plnenie.

Žalobca si uplatňoval v súvislosti s používaním označenia zhodného s ochrannými známkami Š., Š.

B. Z. žalovaným, bez súhlasu žalobcu ako ich majiteľa zapísaného v registri ochranných známok,
nárok na náhradu škody dôvodiac tým, že napriek výmazu časti zápisu ochranných známok pre služby
“organizovanie číselných lotérií” používal žalovaný označenie zhodné s jeho ochrannými známkami pre
podobné služby, pre ktoré boli ochranné známky zapísané pre žalobcu do registra. S argumentáciou
o podobnosti služieb „organizovanie lotérií a stávkových hier“ so službami „organizovanie číselných

lotérií“ sa súd stotožnil. Tým bol daný právny základ pre priznanie nároku žalobcovi na náhradu
škody za porušenie povinnosti žalovaného zdržať sa používania označenia zhodného so zapísanými
ochrannými známkami pre podobné služby, ako služby, pre ktoré je ochranná známka majiteľa zapísaná.
Posúdenie podobnosti služieb, pre ktoré sú ochranné známky žalobcu zapísané, so službami, pre ktoré
používal žalovaný označenie zhodné s ochrannou známkou žalobcu, je vecou výkladu príslušného

neurčitého právneho pojmu a jeho aplikácie na zistený skutkový stav. Absenciu podobnosti služieb
„organizovanie lotérií a stávkových hier“ a „organizovanie číselných lotérií“ odôvodňoval žalovaný tým,
že predmetom činnosti žalobcu bolo poskytovanie výlučne žrebových vecných lotérií, čo sú lotérie
systémom hry, charakterom výhry celkom odlišné od číselných lotérií, na ktorých prevádzkovanie mal
monopol žalovaný. Pri vecných lotériách mohla byť výhrou výlučne hnuteľná alebo nehnuteľná vec, ale

výnimočne peňažné prostriedky (len do výšky 200,- Kč), na rozdiel od číselných lotérií, ktorá skutočnosť
mala byť dostatočne spôsobilá odlíšiť služby lotérií a číselných lotérií v očiach priemerného spotrebiteľa,
ktorý je merítkom posudzovania podobnosti tovarov a služieb.

Súd predosiela, že predmetom činnosti žalobcu (a to po výmaze časti predmetu jeho činnosti

rozhodnutím registrového súdu) bolo prevádzkovanie všetkých druhov lotérií v súlade so zák. č.
194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách, s výnimkou číselných lotérií, a prevádzkovanie
stávkových hier.

Samotný zákon č. 194/1990 Zb. o lotériách a podobných hrách, platný a účinný v čase rozhodnom

pre prejednávanú vec, upravuje vo všeobecnosti lotérie, vrátane číselných lotérií, ktoré zaraďuje pod
lotérie a iné podobné hry. Zákonným kritériom pre posúdenie hry ako lotérie alebo inej podobnej hry je
dobrovoľná účasť fyzickej osoby, zaplatenie vkladu, ktorého návratnosť sa nezaručuje, náhodnosť výhry
alebo prehry, o ktorej rozhoduje vopred neznámy výsledok určitej okolnosti alebo udalosti. Teda už zo
zákonnej úpravy pre všetky druhy lotérií, vrátane číselných lotérií prevádzkovaných výlučne žalovaným,

vyplývali zhodné základné kritéria pre posúdenie akejkoľvek hry ako lotérie. Jednotlivé druhy lotérií
sa potom odlišovali len v niektorých detailoch, ako povaha výhry (peňažná alebo vecná), ktorú mohol
účastník získať účasťou na tej-ktorej lotérii. Tak vecné, ako aj číselné lotérie a im podobné hry sú
založené na dobrovoľnej účasti fyzickej osoby, ktorá zaplatí vklad, ktorého návratnosť sa účastníkovinezaručuje, pričom o výhre rozhoduje náhoda alebo vopred neznáma okolnosť, alebo udalosť, teda
všetky lotérie sú charakterizované nepredvídateľnosťou a nevypočítateľnosťou.

Pri posudzovaní podobnosti lotérií a stávkových hier (žalobca mal po výmaze časti predmetu činnosti
a v súvislosti s tým aj čiastočnom výmaze ochranných známok zapísané ochranné známky pre služby
prevádzkovania lotérií a iných podobných hier podľa zákona č. 194/1990 Zb., žrebové vecné lotérie,
tomboly, stávkové hry s pomocou výherných prístrojov, stávkové hry, tzv. C., stávkové hry na športové
výsledky, tzv. kurzové stávky a stávkové hry v kasínach, tzv. živé hry) a číselných lotérií, vzal súd do

úvahy viaceré aspekty, vrátane povahy služby, pričom zohľadnil, že pri všetkých typoch lotérií, vrátane
číselnej, ide o stávkovú hru založenú na zhodných princípoch dobrovoľnej účasti fyzickej osoby, vklade,
negarantovania vrátenia vkladu a negarantovania výhry. Ak je povaha služby nielen v základných a
prevažujúcich aspektoch totožná a táto sa rôzni len v detailoch (ako je povaha výhry), nie je možné
dospieť k inému záveru, len že ide o podobné služby. To čo robí všetky lotérie podobnými službami je
skutočnosť, že pri všetkých lotériách existuje možnosť (náhodilá a nepredvídateľná) výhry a potom len

odlišnosť povahy výhry (prípadne iné detaily) spôsobuje, že pri lotérii a stávkových hrách a číselnej lotérii
ako službách, nemožno hovoriť o zhodných, ale o podobných službách. Podobnosť služieb sa prejavuje
ajokruhomúčastníkov,ktorýmsútietohryurčené.Referenčnouverejnosťouvovzťahukuobomslužbám
je široká skupina účastníkov lotérií a stávok - hráčov, v podobe lotérií nejde o tak vysoko špecializované
služby, pri ktorých by spotrebiteľ spravidla postupoval s vysokou mierou informovanosti a obozretnosti.

Účastníci sú obmedzení len vekom (plnoletosťou), pričom cieľovou skupinou sú pri všetkých druhoch
lotérií, vrátane číselných lotérií a stávkových hier tie isté osoby, teda osoby ochotné stávkovať, prijať
pravidlá hry a zúčastniť sa jej a riskovať vo vzťahu ku návratnosti svojho vkladu, teda všetci tí, ktorí majú
záujem o tento typ hry. Všetky druhy lotérií, vrátane číselnej lotérie a stávkové hry, boli a sú upravené
jednotne v tom istom právnom predpise, teda úprava podmienok prevádzkovania lotérií je jednotná.

Pokiaľ ide o lotérie a stávkové hry a číselné lotérie, tieto majú ako hry konkurenčný charakter a spôsob
poskytovania oboch služieb je v podstatných črtách pri oboch hrách totožný. Tak lotérie a stávkové hry,
ako aj číselné lotérie sú zaradené do rovnakej oblasti spotreby, mohli byť poskytované na rovnakých
predajných miestach a rovnakému okruhu spotrebiteľov, ktorý prichádza na trh a využíva tieto služby za
účelom zábavy. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že sa v prípade lotérií a stávkových hier

a číselných lotérií jedná o takmer zhodné služby.

Ak žalovaný argumentoval skutočnosťou, že služby číselných lotérií poskytuje na území SR výlučne
národná lotériová spoločnosť, ktorou je žalovaný a táto skutočnosť dostatočne odlišuje číselné lotérie
prevádzkované žalovaným od služby ostatných lotérií a hier prevádzkovaných žalobcom, súd uvádza,

že skutočnosť, že číselné lotérie bola oprávnená prevádzkovať výlučne spoločnosť s majetkovou
účasťou štátu, nie je možné považovať za kritérium, ktorým by dokázal priemerný spotrebiteľ rozlíšiť
služby žalobcu a žalovaného. Priemerný spotrebiteľ je zákazník s dostatkom informácií, ktorý je v
rozumnej miere pozorný a opatrný a s ohľadom na sociálne a kultúrne faktory je možné od neho
očakávať, že prihliadne k podstatným rozdielom medzi výrobkami a službami. V tomto prípade žalovaný

pri prevádzkovaní číselných lotérií používal ochranné známky žalobcu. Pri prevádzkovaní číselných
lotérií žalovaným, žalovaný vo vzťahu k účastníkom týchto lotérií žiadnym spôsobom neprezentoval,
že lotéria je prevádzkovaná národnou lotériovou spoločnosťou, aspoň takéto skutkové zistenia z
vykonaného dokazovania súdu nevyplynuli. Teda priemerný spotrebiteľ nemal možnosť sa prakticky
oboznámiť s tými skutočnosťami (prevádzkovanie národnou lotériovou spoločnosťou), ktoré žalovaný

deklaruje a vníma ako kritériá jasne odlišujúce služby žalovaného od služieb žalobcu. Zdrojom pre
zistenie, že číselné lotérie prevádzkuje výlučne národná lotériová spoločnosť mohli byť len obchodné
dokumenty žalovaného (uvedené vyplýva z účtovných závierok, obchodných dokladov). Podľa súdu
nemožno rozumne očakávať, že by o týchto žalovaným tvrdených odlišovacích kritériách, mal priemerný
spotrebiteľ vedomosť, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že išlo o obdobie rokov 1996 až 2002, kedy

internet nemal také pokrytie a využitie na získavanie informácií, ako je tomu dnes. Preto má súd za to, že
obrana žalovaného v tom, že priemerne informovaný spotrebiteľ ním poskytované služby jasne odlišuje
od služieb žalobcu z dôvodu ich prevádzkovania národnou lotériovou spoločnosťou, je nereálna.

Tvrdenie, že hranicu podobnosti tovaru alebo služby určuje začlenenie porovnávaných tovarov alebo

služieb do rovnakého predmetu podnikania, nie je podľa súdu správne. Predovšetkým by sa potom
ochrana poskytovaná prostredníctvom zákonného zákazu, používať bez súhlasu majiteľa ochrannej
známky označenie zhodné s jeho ochrannou známkou pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby,
pre ktoré je ochranná známka zapísaná do registra (§ 25 zák. č. 55/1997 Z.z.) zúžila výlučne len nazhodné tovary a služby a nebolo by možné takúto ochranu poskytnúť vo vzťahu ku neoprávnenému
použitiu zapísanej ochrannej známky na podobné tovary alebo služby. Výklad podobnej služby tým
spôsobom, že za takúto by sa považovali do 01.01.2002 len služby patriace do rovnakého predmetu

podnikania,niejemožnézozákonaoochrannýchznámkachdôvodiť,atoanizoskutočnostižeochrannú
známku bolo možné zapísať len pre tovary alebo služby, ktoré boli predmetom podnikania prihlasovateľa
ochrannej známky. Zákon o ochranných známkach samostatne upravoval predpoklady zápisu ochrannej
známky a tiež samostatne vymedzoval právnu ochranu majiteľa zapísanej ochrannej známky, pričom
podmienky zápisu a rozsah ochrany majiteľa ochrannej známky nie je možné stotožniť. Ak by súd prijal

takúto obranu žalovaného, musel by potom pripustiť tú skutočnosť, že neexistujú také výrobky a služby,
ktoré sú podobné, ale viažu sa k úplne odlišným predmetom podnikania, ktoré majiteľ ochrannej známky
neprevádzkuje, pretože v odlišnom predmete podnikania nepôsobí, čo je dôvodom, pre ktorý nemá
svoje ochranné známky zapísané aj pre tieto podobné výrobky alebo služby. Pritom je ale bežné, že
napr. náhradné diely pre automobily v triede 9 medzinárodného triedenia výrobkov a služieb pre účel
zápisu známok a servis a opravy automobilov v triede 37 medzinárodného triedenia výrobkov a služieb

pre účel zápisu známok sú považované bežne za výrobky a služby podobné, čo by ale nebolo možné
dôvodiť, ak by subjekt nemal zapísanú ochrannú známku v predmete činnosti predaj náhradných dielov
a súčasne aj autoservis, čo sú ale diametrálne odlišné predmety podnikania, predpokladajúce splnenie
úplneodlišnýchpodmienokprepodnikanievnich(vzdelanie,prax,zručnostiaskúsenostiapod.).Výklad
práva na ochranu zapísanej ochrannej známky podľa § 25 zákona o ochranných známkach, ako tento

podáva žalovaný, by bol tak neprípustne zúžený, a to v rozpore s absolútnym charakterom týchto práv
a v rozpore s unijným výkladom.

47. Zákonom č. 577/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach (účinnosť od 01.01.2002) bola zavedená v

zákone č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach definícia pojmu podobné tovary alebo služby, za ktoré
bola označená podobnosť vyvolávajúca nebezpečenstvo zámeny označení alebo ochranných známok,
alebo tovarov, alebo služieb pochádzajúcich od rôznych podnikateľov, alebo nebezpečenstvo vzniku
mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti s označením alebo s ochrannou známkou so skorším právom
prednosti vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti. Vo vzťahu k posúdeniu zhodnosti alebo zameniteľnosti

tovarov alebo služieb podľa definície obsiahnutej v § 3a zákona o ochranných známkach po 01.01.2002
je potrebné zohľadniť všetky relevantné faktory, ktoré charakterizujú vzťah medzi dotknutými službami,
pričom v tomto prípade nejde o výklad všeobecného pojmu zhodnosti alebo podobnosti ale o zistenie
a posúdenie konkrétnych faktorov zahŕňajúcich najmä povahu služieb, účel, využitie, ich konkurenčný
alebo komplementárny charakter, distribučné kanály, pôvod, relevantnú verejnosť vychádzajúc zo

skutkových tvrdení a preukázaných zistení. Žalobca však v tejto súvislosti neposkytol súdu žiadne
konkrétne tvrdenia, ktoré by mohli byť podkladom pre posúdenie vyvolania nebezpečenstva zámeny
tovarov a služieb pochádzajúcich od rôznych osôb, teda neposkytol tvrdenia a nenavrhol na svoje
tvrdenia potrebné dôkazy, ktoré by súdu umožnili kvalitatívne odlišné posúdenie podobnosti služieb
žalobcu a žalovaného v zmysle vymedzenia tohto pojmu po novele zákona o ochranných známkach.

V sporovom konaní je zásadne vecou strany sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy k preukázaniu
svojich skutkových tvrdení. Žalobca v spore neposkytol dostatočne a účinne podstatné a rozhodujúce
skutkovétvrdeniatýkajúcesasporu,ktorébynáslednepreukázal,apretosúdžalobužalobcunanáhradu
škody, ktorá žalobcovi vznikla používaním ochranných známok žalobcu bez jeho súhlasu žalovaným po
01.01.2002 zamietol, keď nemal za preukázanú podobnosť služieb žalobcu a žalovaného podľa kritérií

stanovených v § 3a zákona o ochranných známkach.

48. V nadväznosti na jednotlivé rozhodnutia MF SR, povoľujúce žalovanému prevádzkovanie číselných
lotérií, boli medzi sporovými stranami uzavreté viaceré zmluvy, upravujúce rozsah i podmienky služieb
poskytovaných žalovanému zo strany žalobcu pri prevádzkovaní číselných lotérií. Žalovaný v rámci

svojej procesnej obrany namietal, že užíval nehmotné práva žalobcu (vrátane ochranných známok
žalobcu) s jeho súhlasom, odvolávajúc sa práve na záväzkové vzťahy založené medzi stranami,
zmluvami uzatvorenými za účelom poskytovania služieb pri prevádzkovaní číselných lotérií žalobcom
žalovanému.

Osoba odlišná od majiteľa ochrannej známky bola oprávnená túto užívať v zmysle § 30 zákona
o ochranných známkach len na základe súhlasu poskytnutého majiteľom ochrannej známky, a to
licenčnou zmluvou, pričom právo používať ochrannú známku sa zapisovalo do registra ochranných
známok. Ustanovenie § 508 Obchodného zákonníka upravujúce licenčnú zmluvu ustanovuje, želicenčnou zmluvou k predmetom priemyslového vlastníctva oprávňuje poskytovateľ nadobúdateľa v
dohodnutom rozsahu a na dohodnutom území k výkonu práv z priemyselného vlastníctva a nadobúdateľ
sa zaväzuje k poskytnutiu odplaty alebo inej majetkovej hodnoty. Zmluva vyžaduje písomnú formu.

Z uvedeného je potrebné dôvodiť, že užívanie ochrannej známky možno dohodnúť len licenčnou
zmluvou podľa ust. § 508 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá zmluva je vždy zmluvou odplatnou
a musí mať obligatórne písomnú formu. Z obsahu zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným
v súvislosti so zabezpečením prevádzkovania číselných lotérií žalovaného, nie je možné dôvodiť
poskytnutie práva žalobcom užívať jeho ochranné známky žalovaným, resp. súhlas žalobcu s užívaním

ochranných známok, ktorých je majiteľom, daný žalovanému. Licenčná zmluva má v zmysle § 508
ods. 2 Obchodného zákonníka písomnú formu. Teda v obsahu niektorej zo zmlúv uzatvorených medzi
stranami by musela byť vôľa žalobcu, poskytnúť žalovanému právo užívať ochranné známky, písomne
zachytená, prípadne výkladom prejavu vôle žalobcu zachyteného v zmluve, by sa malo k takémuto
záveru dospieť. Žiadna zo zmlúv, ktoré tvoria súčasť listinných dôkazov založených v súdnom spise
neobsahujetakýtoprejavvôležalobcu,svýnimkouzmluvyozabezpečeníspracovávaniadátaostatných

technických úkonov spojených s prevádzkovaním číselných lotérií uzatvorenou medzi stranami dňa
21.10.1994. V obsahu tejto zmluvy súhlasil žalobca ako dodávateľ, aby žalovaný ako objednávateľ v
období od 01.09.1994 do 31.12.1994 bezplatne používal chránené značky a názvy hier Š., Š. B. Z. a
logo A.. Teda uvedený súhlas sa vzťahuje k časovému obdobiu, ktoré nie je predmetom tohto konania.
Žalovaný svoje tvrdenie o užívaní ochranných známok žalobcu s jeho súhlasom v konaní nepreukázal

a neuniesol ohľadom tohto svojho tvrdenia dôkazné bremeno.

Žalovaný užíval ochranné známky Š., K. B. Z., ktorých majiteľom bol žalobca od roku 1996 kontinuálne
do 30.09.2002, keď žalovaný začal používať pre prevádzkovanie číselných lotérií označenia F., A. B.
F. X T. XX. Skutočnosť, že žalovaný užíval v uvedenom období ochranné známky žalobcu vyplýva

jednakzozmlúvuzatvorenýchmedzižalobcomažalovaným,predmetomktorýchjeposkytovanieslužieb
žalovanému zo strany žalobcu pri prevádzkovaní číselných lotérií, ako aj zo zmlúv uzatvorených s tretími
osobami, ako aj z obsahu výherných listín a z povolenia MF SR pre žalovaného, prevádzkovať číselné
lotérie. Napokon skutočnosť, že žalovaný prevádzkoval povolené číselné lotérie pod označeniami Š.S.,
K. B. Z. nebola medzi stranami sporná.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný užíval ochranné známky žalobcu v rozpore s § 508 Obchodného
zákonníka, išlo z jeho strany o neoprávnené užívanie ochrannej známky, čím porušil svoju povinnosť
stanovenú mu zákonom o ochranných známkach, a to povinnosť zdržať sa bez súhlasu majiteľa užívania
označenia zhodného s ochrannou známkou majiteľa tejto známky.

Jedným z oprávnení majiteľa ochrannej známky je ochrana proti neoprávneným zásahom do jeho práv,
a v prípade, že mu neoprávneným zásahom vznikla škoda, má majiteľ ochrannej známky nárok na jej
náhradu.

Pre posúdenie toho, či daný vzťah, ktorý vznikol porušením povinnosti žalovaného zdržať sa bez
súhlasumajiteľaochrannejznámkypoužívaniaoznačeniazhodnéhosochrannouznámkouprepodobné
služby, teda zodpovednostný vzťah, ktorý vznikol porušením povinnosti uloženej žalovanému zákonom
o ochranných známkach, sa bude spravovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka je rozhodná
tá skutočnosť, či bol porušením uvedenej povinnosti žalovaného založený medzi stranami obchodný

vzťah v zmysle Obchodného zákonníka. Čo sa považuje za obchodný vzťah vyplýva z ustanovenia
§ 261 Obchodného zákonníka v súvislosti
s určením, čo je predmetom úpravy záväzkových (obchodných) vzťahov. Podľa ods. 1 spomínaného
ustanovenia, platného a účinného v čase vzniku zodpovednostného vzťahu, táto časť zákona upravuje
záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti,

že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Ostané odseky predmetného ustanovenia (§ 261 ods. 2
a nasl. Obchodného zákonníka ) upravujú
iba výnimky z uvedenej všeobecnej právnej úpravy záväzkových vzťahov, a to vo vzťahu k tam
vymenovaným subjektom, alebo vo vzťahu k charakteru záväzkového vzťahu.

Súd prvej inštancie uvádza, že zákon č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach bol samostatným a
špecifickým zákonom upravujúcim ochranné známky, konanie vo veci ochrannej známky, ako aj práva
a povinnosti majiteľa ochrannej známky. Vo vzťahu ku úprave práv a povinností majiteľa ochrannej
známky upravuje aj povinnosť zdržať sa všetkých tretích subjektov užívania ochrannej známky apodmienky, za ktorých je tretia osoba oprávnená ochrannú známku majiteľa užívať. V prejednávanej veci
si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody z dôvodu nedovoleného zásahu žalovaným do absolútneho
práva žalobcu ako majiteľa ochranných známok, teda z dôvodu porušenia povinnosti zakotvenej

v § 25 ods. 1 zákona o ochranných známkach, keď medzi stranami nebola uzatvorená licenčná
zmluva, ktorou by žalobca oprávňoval žalovaného užívať ochranné známky, ktorých je majiteľom. Teda
medzi žalobcom a žalovaným vznikol zodpovednostný vzťah založený porušením povinnosti uloženej
žalovanému zákonom o ochranných známkach. Preto, ak nedošlo k uzavretiu zmluvy o vecnom plnení,
ale zodpovednostný vzťah vznikol iba zo vzťahu založeného zákonom o ochranných známkach medzi

majiteľom ochranných známok a ich neoprávneným užívateľom, tento vzťah nie je záväzkovým vzťahom
podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené, pretože v danom prípade
nedošlo k porušeniu povinností uložených Obchodným zákonníkom, naplnenie predpokladov tejto
zodpovednosti treba posudzovať podľa všeobecnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu, ktorou sú
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

49. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti
(protiprávny úkon), vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou

škodou a zavinenie toho, kto škodu spôsobil.

50. Súd dospel k záveru, že v podmienkach prejednávanej veci boli naplnené predpoklady
zodpovednosti za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovaného podľa § 25 zák. č. 55/1997 Z.z.
platného a účinného v rozhodnom čase zdržať sa bez súhlasu žalobcu ako majiteľa ochrannej známky,

používania označení zhodných s ochrannými známkami žalobcu Š., Š. B. Z. pre podobné služby
prevádzkovania číselných lotérií, pre ktoré je ochranná známka zapísaná do registra.

Podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je okrem preukázania porušenia
povinnosti aj preukázanie výšky škody, ktorá škoda vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti

žalovaného.

Škodou sa podľa ust. § 442 Občianskeho zákonníka rozumie skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (tzv. ušlý zisk).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého
stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo
v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný
beh vecí dalo očakávať.

Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody),
ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku,
lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu,
alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému

nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce,
akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda
konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel (pozri rozhodnutie NS SR sp.zn.4 M
Cdo 23/2008).

51. Pri vyčísľovaní výšky náhrady škody súd vychádzal z výšky licenčných poplatkov pri obvyklom
poskytnutí práva na užívanie (udelenie licencie na užívanie) ochrannej známky v čase, kedy prišlo k
neoprávnenému zásahu do tohto práva.

Výšku licenčných poplatkov zistil súd zo Znaleckého posudku č. 11/2003 znalkyne z odboru

priemyselných práv Ing. Margity Mrázovej vyhotovený dňa 30.03.2003. Znalkyňa pri stanovení
licenčného poplatku za užívanie ochranných známok slovnej a kombinovanej ochrannej známky Š.
a slovných ochranných známok K. B. Z. pri prevádzkovaní lotérií žalovaným vychádzala z právneho
stavu zisteného z osvedčenia o zápise príslušnej ochrannej známky a ďalej vyhodnocovala ľahkúzapamätovateľnosť, vysloviteľnosť a stručnosť ochranných známok. Vzala na zreteľ, že pojem Š. je
súčasne aj obchodným menom majiteľa ochranných známok. Uviedla, že vo vnímaní ochrannej známky
z pohľadu spotrebiteľa sa odráža kvalita služieb pri stávkovaní a pozitívne vplýva aj príslušné know-

how týkajúce sa príslušných číselných lotérií a hier a spoľahlivosť využívania dlhoročného osvedčeného
postupu. Znalkyňa zohľadnila vysoký stupeň známosti ochranných známok v rámci štátu, jednotlivých
regiónov a skupín tipujúceho obyvateľstva. Pre vypracovanie poradia v rebríčku známosti ochranných
známok znalkyňa použila vyhodnotenie podielu vkladov na jednotlivé číselné lotérie a hry v rámci
podnikania žalovaného a zistila, že ochranná známka Š. je približne 16-násobne používanejšia, ako

ochranná známka Š. a 21-násobne viac používaná, ako ochranná známka Z.. Nakoniec zohľadnila
existenciuexkluzívnehodispozičnéhoprávapoužívateľaochrannýchznámok.Vovzťahukurčeniuvýšky
jednotlivých licenčných poplatkov bola táto znalkyňou stanovená ako percentuálna sadzba z obratu
dosiahnutého z prevádzkovania číselných hier označených takouto ochrannou známkou.

Znalkyňa Ing. Margita Mrázová stanovila licenčný poplatok nasledovne:

X. Š., slovná ochranná známka, č. zápisu XXXXXX: ročný poplatok za jej užívanie stanovila na
základe kvalifikovaného rozboru na X,X % z obratu nadobúdateľa, pričom zohľadnila pri tejto ochrannej
známke jej dominanciu, jej ľahkú zapamätovateľnosť, stručnosť a identitu s obchodným menom majiteľa
ochrannej známky, nadštandardnú známosť ochrannej známky, výlučnosť a exkluzivitu jej užívania
žalovaným, nezaťaženosť ochrannej známky právami tretím osôb. Znalkyňa konštatovala, že ide o 9-

ročnú ochrannú známku v triede 36.
X. Š., kombinovaná ochranná známka, č. zápisu XXXXXX: ročný poplatok za jej užívanie stanovila
na základe kvalifikovaného rozboru na X,X % z obratu nadobúdateľa, pričom zohľadnila jej ľahkú
zapamätovateľnosť a stručnosť, ako aj skutočnosť, že jej časť je identická s obchodným menom majiteľa
ochrannej známky, ďalej nadštandardnú známosť ochrannej známky, výlučnosť a exkluzivitu jej užívania

žalovaným, nezaťaženosť ochrannej známky právami tretím osôb. Znalkyňa konštatovala, že ide o 10-
ročnú ochrannú známku v triede 36.
X. Z., slovná ochranná známka, č. zápisu XXXXXX: ročný poplatok za jej užívanie stanovila na základe
kvalifikovaného rozboru na X,X % z obratu nadobúdateľa, pričom zohľadnila pri tejto ochrannej známke
jej ľahkú zapamätovateľnosť, a stručnosť a priemernú známosť ochrannej známky a nakoniec výlučnosť

a exkluzivitu jej užívania žalovaným a nezaťaženosť ochrannej známky právami tretím osôb. Znalkyňa
konštatovala, že ide o 9-ročnú ochrannú známku v triede 36.
X. Š., slovná ochranná známka, č. zápisu XXXXXX: ročný poplatok za jej užívanie stanovila na základe
kvalifikovaného rozboru na X,X % z obratu nadobúdateľa, pričom zohľadnila pri tejto ochrannej známke
jej ľahkú zapamätovateľnosť, a stručnosť a priemernú známosť ochrannej známky a nakoniec výlučnosť

a exkluzivitu jej užívania žalovaným a nezaťaženosť ochrannej známky právami tretím osôb. Znalkyňa
konštatovala, že ide o 9-ročnú ochrannú známku v triede 36.

Súd pri zistení výšky licenčných poplatkov vychádzal aj zo Znaleckého posudku č. 1/2003 znalkyne z
odboru priemyselných práv Ing. Gabriely Zahatňanskej vyhotovenom dňa 31.03.2003, ktorá stanovila

primeraný ročný licenčný poplatok za používanie ochrannej známky, vyjadrený percentuálnym podielom
z ročného obratu (t.j. celkového príjmu) dosiahnutého z prevádzkovania číselnej hry, označenej touto
ochrannou známkou a bol podľa jej kvalifikovaného odhadu nasledovný:
- slovná ochranná známka Š. X,X %
- slovná ochranná známka Z. X,X %

- slovná ochranná známka Š. X,X %
- kombinovaná ochranná známka Š. X,X %

Znalkyňa použila na ohodnotenie licencie metódu licenčnej analógie v súlade so znaleckým štandardom
pre stanovenie hodnoty podniku schváleným Ministerstvom spravodlivosti SR dňa 10.08.1993 pod

č. 8647/93-50, časť 3. Metódy a postupy ohodnocovania nehmotného majetku podniku, bod 3.2
ohodnotenie duševného vlastníctva, odd. b/ ohodnotenie s využitím licenčnej analógie, podľa ktorého
predstavujú licenčné poplatky XX % až XX % zo zisku alebo X,X % až XX % z veľkosti obratu alebo
predajnej ceny. Znalkyňa konkrétne percentuálne podiely pre určenie výšky licenčných poplatkov za
užívanie ochranných známok stanovila kvalifikovaným odhadom pri dodržaní podmienky primeranosti

pod stredom rozsahu X,X % až XX % (stred predstavuje X,XX %). Znalkyňa v znaleckom posudku
uviedla, že percentuálne podiely by bolo možné zvýšiť, pretože ochranné známky si zachovali svoje
práva napriek návrhom na výmaz.Zo znaleckých posudkov znalkyne Ing. Mrázovej a Ing. Zahatňanskej súd zistil, že pri stanovení
výšky licenčných poplatkov za používanie ochranných známok pri prevádzkovaní číselných hier
žalovaným, znalkyne použili metódu licenčnej analógie, a to v súlade so znaleckým štandardom

schváleným MS SR, ktorý predstavoval metodické usmernenie znalca pri výkone znaleckej činnosti.
Podľa názoru súdu znalkyne primerane odôvodnili závery znaleckých posudkov. Ing. Mrázová vo
svojom znaleckom posudku uviedla, ku ktorým kritériám vo vzťahu k posúdeniu licenčných poplatkov
za užívanie ochranných známok prihliadla a tieto kritéria osobitne vyhodnotila vo vzťahu k tej-ktorej
ochrannej známke. Závery znaleckých posudkov sú logickým vyústením metódy posúdenia určenej

znaleckým štandardom, výberu kritérií pre posúdenie výšky licenčných poplatkov v súvislosti s použitím
konkrétnej ochrannej známky a ich hodnotenia znalkyňami. Súd pri záveroch oboch znaleckých
posudkoch zohľadnil tú skutočnosť, že znalec má v tomto prípade možnosť individuálne, na základe
svojich odborných znalostí a vlastných skúseností a zručností v odbore, posúdiť a ustáliť výšku
percentuálnej sadzby, pričom obe znalkyne sa vo svojich výsledkoch podstatne neodlišovali a nimi
stanovené percentuálne sadzby z objemu obratu používateľa ochranných známok predstavujú tak

najpravdepodobnejší znalecký odhad.

Vzhľadom na rozdielnu výšku licenčných poplatkov, stanovenú v týchto znaleckých posudkoch sa
súd priklonil k názoru žalobcu, že je potrebné z dôvodu dosiahnutia čo najobjektívnejšieho výsledku
pri výpočte náhrady škody, a okrem toho aj splnenia požiadavky primeranosti licenčného poplatku

vychádzať v danom prípade z aritmetického priemeru výšky licenčných poplatkov stanovených v
uvedených znaleckých posudkoch pre príslušné číselné lotérie. Na základe takto použitého priemeru
súd stanovil pre jednotlivé číselné hry ako primeraný licenčný poplatok nasledovné hodnoty:

- primeraná výška ročného licenčného poplatku pre hru (číselnú lotériu) Š. je sadzba X,XX % z obratu

žalovaného dosiahnutého pri prevádzkovaní uvedenej hry,
- primeraná výška ročného licenčného poplatku pre hru (číselnú lotériu) Š. je sadzba X,XX % z obratu
žalovaného dosiahnutého pri prevádzkovaní uvedenej hry,
- primeraná výška ročného licenčného poplatku pre hru (číselnú lotériu) Z. je sadzba X,XX % z obratu
žalovaného, dosiahnutého pri prevádzkovaní uvedenej hry.

Na preukázanie výšky ročného obratu žalovaného za obdobie od 01.01.1996 do 30.09.2002 žalobca
predložil súdu tieto listinné dôkazy:
- daňové priznania žalovaného za roky 1996, 1997, 1998,
- časť výročnej správy žalovaného za rok 2001 s hlavnými ekonomickými ukazovateľmi účtovných

závierok žalovaného za roky 1993 až 2001 a tržbami z hier Š., Š. B. Z. za roky 1993 až 2001,
- kópie výherných listín vydaných žalovaným v roku 2002 za 2. až 39. stávkový týždeň, z ktorých
vyplývajú celkové sumy vkladov (t.j. obratu žalovaného) dosiahnutých pri prevádzkovaní predmetných
číselných hier za obdobie od 01.01.2002 do 30.09.2002.

Z takto predložených listinných dôkazov, ktorých obsah žalovaný nesporoval, súd zistil, že finančný
objem obratu žalovaného z prevádzkovania hry Š. za obdobie od 23.03.1998 (zápis ochrannej
známky) do 31.12.2001 predstavuje X.XXX.XXX.XXX,- Sk, z toho finančný objem obratu za obdobie
od 23.03.1998 do 31.12.1998 je XXX.XXX.XXX,- Sk, za obdobie celého roka 1999 bol XXX.XXX.XXX,-
Sk, za celé obdobie roka 2000 je XXX.XXX.XXX,- Sk a za celé obdobie roka 2001 je XXX.XXX.XXX,-

Sk. Na základe uvedeného, pri hre Š. predstavuje primeraný licenčný poplatok v rozsahu X,XX % z
obratu X.XXX.XXX.XXX,- Sk, dosiahnutého žalovaným za obdobie od 23.03.1998 do 31.12.2001, sumu
XXX.XXX.XXX,- Sk, t.j. X.XXX.XXX,XX Eur.

Z predložených listinných dôkazov, ktorých obsah žalovaný nesporoval, ďalej súd zistil, že finančný

objem obratu žalovaného z prevádzkovania hry Š. za obdobie od 23.03.1998 (zápis ochrannej
známky) do 31.12.2001 predstavuje XXX.XXX.XXX,- Sk, z toho finančný objem obratu za obdobie
od 23.03.1998 do 31.12.1998 je XX.XXX.XXX,- Sk, za obdobie celého roka 1999 je XX.XXX.XXX,-
Sk, za celé obdobie roka 2000 je XX.XXX.XXX,- Sk a za celé obdobie roka 2001 je XXX.XXX.XXX,-
Sk. Na základe uvedeného, pri hre Š. predstavuje primeraný licenčný poplatok v rozsahu X,XX % z

obratu XXX.XXX.XXX,- Sk, dosiahnutého žalovaným za obdobie od 23.03.1998 do 31.12.2001, sumu
X.XXX.XXX,XX Sk, t.j. XXX.XXX,XX Eur.Nakoniec súd z predložených listinných dôkazov zistil, že finančný objem obratu žalovaného z
prevádzkovania hry Z. za obdobie od 21.02.1997 (zápis ochrannej známky) do 31.12.2001 predstavuje
XXX.XXX.XXX,- Sk, z toho finančný objem obratu za obdobie od 21.02.1997 do 31.12.1997 je

XX.XXX.XXX.XXX,- Sk, za obdobie celého roka 1998 je XX.XXX.XXX,- Sk, za obdobie celého roka
1999 je XX.XXX.XXX,- Sk, za celé obdobie roka 2000 je XX.XXX.XXX,- Sk a za celé obdobie roka
2001 je XX.XXX.XXX,- Sk. Na základe uvedeného, pri hre Z. predstavuje primeraný licenčný poplatok
v rozsahu X,XX % z obratu XXX.XXX.XXX,- Sk, dosiahnutého žalovaným za obdobie od 21.02.1997 do
31.12.2001, sumu X.XXX.XXX,XX Sk, t.j. XXX.XXX,XX Eur.

Z uvedeného výpočtu vyplýva, že celkový nárok žalobcu na náhradu škody, predstavujúcej nezaplatený
primeraný licenčný poplatok za používanie ochranných známok Š., Š. B. Z. žalovaným za obdobie
od zápisu ochranných známok, t.j. od 23.03.1998, resp. od 21.02.1997 (ochranná známka Z.) do
31.12.2001 predstavuje sumu vo výške X.XXX.XXX,XX Eur. Súd považoval nárok žalobcu na náhradu
škody v tejto výške, t.j. X.XXX.XXX,XX Eur, za dôvodný a zaviazal žalovaného na jeho zaplatenie titulom

náhrady škody a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.

52. Žalobca sa domáhal titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla používaním označení zhodných s
ochrannými známkami žalobcu Š., K. B. Z. žalovaným v období od 01.01.1996 do 30.09.2002, uloženia
povinnosti žalovanému, zaplatiť žalobcovi XXX.XXX.XXX,- Sk, t.j. XX.XXX.XXX,- Eur. Súd priznal

žalobcovi titulom náhrady škody nárok na zaplatenie sumy vo výške 7.XXX.XXX,XX Eur za obdobie
od zápisu tej-ktorej ochrannej známky do 31.12.2001, pričom nárok žalobcu na zaplatenie náhrady
škody vo výške, ktorú si uplatnil za obdobie po 31.12.2001 zamietol z dôvodov uvedených v bode 47
odôvodneniatohtorozsudku.Nároknanáhraduškodyuplatnenýžalobcomzaobdobieod01.01.1996do
23.03.1998, resp. 21.02.1997, teda za používanie označení zhodných s prihlásenými, ale nezapísanými

ochrannými známkami žalobcu, zamietol súd prioritne z dôvodu nepreukázania výšky škody, ktorú si
žalobca uplatnil a žalovaný sporoval. Znaleckými posudkami predloženými v tomto konaní stranami
sporu, resp. vyhotovenými súdom ustanovenou znalkyňou, boli stanovené primerané výšky licenčných
poplatkov za užívanie ochranných známok, nie však za užívanie nezapísaných označení, ktorými
sa znalecké posudky nezaoberali. Dovolací súd vyslovil vo svojom ostatnom zrušujúcom rozhodnutí

právny názor, podľa ktorého pri zistení výšky škody, ktorá vznikla žalobcovi používaním zhodného
nezapísaného označenia žalovaným, nie je možné pred zápisom označenia do registra ochranných
známok vychádzať zo znaleckého ocenenia ochrannej známky a pre určenie výšky tejto náhrady škody
je potrebné doplniť znalecké dokazovanie. Žalobca bol však v tomto smere po zrušení rozhodnutia
dovolacím súdom nečinný, ani na výzvu súdu na pojednávaní nariadenom po zrušujúcom rozhodnutí,

aby sa strany v intenciách tohto rozhodnutia vyjadrili a navrhli vykonať dokazovanie, nepreukázal
výšku náhrady škody, ktorá mu vznikla používaním nezapísaných označení žalovaným a ani v tomto
smere žiadne dokazovanie vykonať nenavrhol. Na základe uvedeného, pretože predpokladom vzniku
zodpovednosti za škodu je okrem iného aj preukázanie výšky škody, ktoré dôkazné bremeno žalobca
vo vzťahu k ním uplatnenej výške nároku na náhradu škody neuniesol v celom rozsahu a z uvedeného

dôvodu súd vo zvyšnej časti nároku na náhradu škody žalobu žalobcu zamietol.

53. Pokiaľ ide o preukázanie výšky primeraného licenčného poplatku za používanie označení zhodných
so zapísanými ochranných známkami za obdobie od ich zápisu do registra ochranných známok
do 31.12.2001, teda za obdobie, za ktoré súd náhradu škody žalobcovi proti žalovanému priznal,

súd uvádza, že skutočnosť čiastočného výmazu ochranných známok, konkrétne výmazu ochrannej
známky pre služby prevádzkovania číselných lotérií, nemala žiaden vplyv na znalkyňami stanovenú
výšku primeraného licenčného poplatku. Predovšetkým súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že
znalkyne nezisťovali hodnotu ochrannej známky, ale primeranú výšku licenčného poplatku, ktoré tvoria
rozdielne predmety znaleckého ohodnocovania. Pri stanovovaní výšky licenčného poplatku považovali

za významné faktory vysloviteľnosti, stručnosti, zapamätateľnosti, stupeň známosti ochrannej známky,
ako aj skutočnosť, či ochranná známka tvorila aj obchodné meno a dĺžku ochrany. Pre stanovenie výšky
licenčného poplatku nebolo teda rozhodné, či je zapísaná aj pre služby prevádzkovania číselných lotérií,
najmä ak sa majiteľovi ochranných známok poskytuje zákonom ochrana proti používaniu jeho ochrannej
známky v rovnakom rozsahu tak pre zapísané služby, ako aj služby, pre ktoré ochranná známka nie je

zapísaná, ale ide o podobné služby. Pokiaľ rozsah práv majiteľa ochranných známok, ak tretí subjekt
bez jeho súhlasu používa zapísanú ochrannú známku pre svoje podobné služby a zasahuje tak do
absolútnych práv majiteľa ochrannej známky je rovnaký vo vzťahu k zhodným aj podobným službám
tvoriacim predmet zápisu ochrannej známky, neexistuje dôvod, pre ktorý by sa mala výška primeranýchlicenčných poplatkov stanovovať iným spôsobom, zohľadňujúcim faktory, ktoré by boli v rozpore s
absolútnou ochranou priemyslových práv majiteľa ochranných známok a zvýhodňovali by porušovateľa
týchto absolútnych práv. Napokon znalkyňa Ing. Zahatňanská sa vyjadrila k vplyvu návrhu na výmaz

časti ochrannej známky tak, že táto skutočnosť nemala žiaden vplyv na posúdenie jednotlivých faktorov,
ktoré znalec zohľadňuje pri stanovení výšky primeraného licenčného poplatku. Nakoniec v relevantnom
časeboližalovanýmužívanéoznačeniazhodnésozapísanýmiochrannýmiznámkamižalobcuvrozsahu
statusu a vlastností, ktoré sú spojené so zapísanou ochrannou známkou , čo muselo nájsť vyjadrenie
aj vo výške zisteného primeraného licenčného poplatku za užívanie označení zhodných s ochrannými

známkami žalobcu.

Súd poukazuje na právny názor dovolacieho súdu, ktorý nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného,
že v tomto prípade nešlo o ušlý zisk, ale bezdôvodné obohatenie, pretože pokiaľ ide o vzťah
náhrady škody (resp. zodpovednosti za škodu) a bezdôvodného obohatenia ako rozdielnych inštitútov
s reparačnou funkciou, je v zmysle ustálenej judikatúry bezdôvodné obohatenie považované z hľadiska

zabezpečenia reparácie vzniknutej ujmy za inštitút subsidiárny, a to ku všetkým ostatným nárokom (napr.
R 25/1986). Preto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia možno uplatniť iba v tom prípade, ak nie
sú podmienky pre dosiahnutie rovnakého uspokojenia z dôvodu nároku na náhradu škody. V prípade
žalobcovi súdom priznaného nároku na náhradu škody, boli podľa súdu splnené predpoklady vzniku
zodpovednosti na náhradu škody.

54. Prvoinštančný súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v súlade so zmenou žaloby zo dňa
25.11.2003 pripustenou konajúcim súdom na pojednávaní toho istého dňa, ktorou sa domáhal úroku z
omeškania vo výške 10 % ročne, pričom súd priznal nárok odo dňa doručenia návrhu na zmenu žaloby
žalobcom súdu až do zaplatenia. Úroky z omeškania boli priznané súdom v nižšej výške, ako zákonnej

výške, podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vtedy platného, v rozsahu žalobcom požadovaného
nároku. Žalobca žiadal svojim podaním doručeným súdu v roku 2007 nárok na zaplatenie úroku z
omeškania vo vyššej výške úrokovej sadzby, avšak žalobcom takto uplatnený nárok na zaplatenie
príslušenstva považoval súd za nepreskúmateľný a preto ho nebolo možné priznať.

55. V časti, v ktorej si žalobca uplatnil voči žalovanému svoj nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške XXX.XXX.XXX,- Sk, ako právny prostriedok ochrany z nekalosúťažného konania
žalovaného, spočívajúceho v neoprávnenom používaní know-how žalobcu pri prevádzkovaní číselných
lotérií (vo výške XXX.XXX.XXX,- Sk zodpovedajúcej hodnote know-how a vo výške XXX.XXX.XXX,-
Sk zodpovedajúcej zisku žalovaného z prevádzkovania číselných lotérií a hier, po odpočítaní zisku

realizovanéhožalovanýmzpoužívaniaoznačenízhodnýchsochrannýmiznámkamižalobcu)súdžalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

O nekalosúťažné konanie podľa názoru súdu prvej inštancie pôjde, ak budú kumulatívne splnené jej
základné kritériá, ktorými je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže

a je objektívne spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.

Súťažný vzťah je potrebné vykladať v nadväznosti na pojem súťažiteľa z hľadiska účelu ochrany proti
nekalej súťaži veľmi široko, keď vo vzťahu súťažiteľov sú nielen priamy súťažitelia ale vôbec všetky
subjekty, ktoré pôsobia v podobných alebo navzájom substituovateľných odboroch alebo hospodárskej

činnosti (porovnaj napr. Obchodní zákoník, Komentář, Štenglová, I., Plíva, S., Tomsa, M. a kol., C. H.
Beck,9.vydání2004,str.125-126).Okremtoho,akopriamysúťažitelianevystupujúnavzájomlentí,ktorí
pôsobia v zhodnom alebo príbuznom odvetví, ale aj tí, ktorí ponúkajú navzájom zameniteľné výrobky
alebo služby a tí medzi ktorými dochádza na základe objektívnej povahy ich výrobkov alebo služieb
alebo na základe vlastnej aktivity k hospodárskemu záujmovému stretu. Za konanie v hospodárskej

súťaži je teda nutné považovať každé chovanie súťažiteľa, ktoré sa týka jeho súťažnej činnosti a spadá
do rámca súťažnej činnosti. Rozhoduje teda povaha a súvislosti, a nie otázka, či ide v konkrétnom
vzťahu o konanie k druhému súťažiteľovi. Skutočnosť, či sú číselné lotérie svojou povahou jedinečné a
predstavujú na trhu zastupiteľnú ponuku k iným druhom hazardných hier, nie je podľa súdu relevantná
skutková okolnosť pre zistenie, či konanie žalovaného neoprávnene používajúceho know-how žalobcu

pri prevádzkovaní číselných lotérií je konaním v hospodárskej súťaži. Konaním v hospodárskej súťaži
sa totiž chápe rôzne chovanie priamo alebo nepriamo ovplyvňujúce úspech alebo neúspech ostatných
súťažiteľov. Teda monopol žalovaného na prevádzkovanie číselnej lotérie nevylučuje posúdenie konania
žalovaného ako konania v hospodárskej súťaži. Relevantné pri posúdení je len zistenie, či konaniežalovaného spočívajúce v prevádzkovaní číselných lotérií sa týka jeho súťažnej činnosti. Súťažným
konaním v hospodárskej súťaži je také konanie, ktoré je ovplyvnené hospodárskym zámerom. V prípade
žalovaného súd posúdil, že prevádzkovanie číselnej lotérie žalovaným bolo realizované so zámerom

uspieť v hospodárskej súťaži.

Pokiaľ ide o rozpor s dobrými mravmi súťaže, súd má za to, že porušenie najrôznejších noriem
práva verejného alebo súkromného, ak dôsledkom tohto porušenia je získanie neodôvodnenej súťažnej
výhody a tým ujmy pre iných súťažiteľov alebo spotrebiteľov, je porušením dobrých mravov súťaže. V

prejednávanej veci žalobca tvrdil neoprávnené používanie know-how, ktorého je majiteľom, žalovaným
pri prevádzkovaní číselných lotérií. Takéto konanie žalovaného, ktorý bez právneho titulu používa know-
how, ku ktorému nemá žiadne oprávnenie, je podľa súdu konaním odporujúcim dobrým mravom, keď sú
ním porušované základné pravidlá súkromného práva a žalovaný ako súťažiteľ potom získava výhodu,
keď ťaží z úsilia a nákladov iného súťažiteľa, pričom výhoda spočíva predovšetkým v tom, že náklady
na získanie jedinečných zručností, poznatkov a schopností patriacich do know-how žalovaného, nemusí

vynakladať.

V súvislosti s tvrdeným nárokom z dôvodu neoprávneného užívania know-how bolo predovšetkým
potrebné vymedziť v danej veci konkrétny obsah tohto pojmu ako súboru poznatkov, skúseností,
informácií alebo postupov obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy.

Pri vymedzení obsahu know-how absentovali súdu konkrétne tvrdenia žalobcu a špecifikácia
jedinečných postupov, informácií, skúseností, alebo zručností tvoriacich obsah a rozsah jeho know-
how na prevádzkovanie číselných lotérií. Know-how žalobcu nemôžu totiž tvoriť zložky, ktoré z hľadiska
ich slovného vyjadrenia predstavujú všeobecne rozšírenú, bežnú činnosť, akou je napríklad reklamná

a propagačná činnosť. Žalobca vymedzil svoje know-how len všeobecným spôsobom a to popisom,
ktorého obsah zodpovedá bežným činnostiam, pri ktorých nie sú potrebné výnimočné skúsenosti,
postupyapod.Rovnakodospelsúdkzáveru,žeknow-howžalobcunemohlospočívaťvtýchčinnostiach,
ktoré boli zabezpečované na zmluvnom základe prostredníctvom tretích osôb, ako to bolo napríklad
pri zabezpečovaní číselnej lotérie v systéme ON LINE. Súd sa stotožnil s názorom, že minimálne do

skončenia zmluvnej spolupráce, t.j. do 30. júna 1999, žalobca ako mandatár plnil svoje povinnosti
z mandátnej zmluvy s použitím svojich znalostí a skúseností, ktoré boli zahrnuté v jeho odplate,
takže v tomto období nemohlo dôjsť k protiprávnemu užívaniu know-how žalobcu žalovaným. Tieto
skutočnosti sú významné nielen pre posúdenie obsahu know-how žalobcu, ale v nadväznosti aj
na výšku uplatňovaných finančných nárokov za know-how. Za dôvodnú považuje súd aj námietku

žalovaného, že od roku 1993 používané systémy (napr. OFF LINE) postupne zostarli a bolo ich
potrebné nahradiť novými, modernejšími a výkonnejšími. Z tejto námietky je zrejmé, že know-how
nemalo po celé obdobie, po ktoré si uplatňuje žalobca nárok voči žalovanému na vydanie bezdôvodného
obohatenia za jeho užívanie, rovnaký obsah. Pretože opätovne chýbajú v tomto smere tvrdenia žalobcu,
ktoré by umožnili súdu preskúmať a zistiť obsah know-how v závislosti od jednotlivých míľnikov

vývoja systému, napr. OFF LINE a ON LINE, musí súd konštatovať neunesenie bremena tvrdenia
žalobcom v uvedenom smere. Nakoniec žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno ohľadom preukázania
výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré malo spočívať v hodnote know-how a vo vyčíslenom zisku
realizovanom z prevádzkovania číselných lotérií žalovaným v období rokov 1996 až 2005. Žalovaný
postupne nadobúdal vlastné poznatky a skúsenosti, až nakoniec bol schopný jednotlivé činnosti, ktoré

zahŕňali aj skúsenosti, poznatky, zručnosti patriace do know-how žalobcu, vykonávať samostatne. Tieto
skutočnosti sa však v znaleckých posudkoch predložených žalobcom na stanovenie hodnoty know-
how neprejavili. Súd sa stotožnil aj s obranou žalovaného v tom smere, že nie celý ekonomický
zisk realizovaný žalovaným v období rokov 1996 až 2005 z prevádzky číselných lotérií predstavuje
bezdôvodné obohatenie žalovaného získané nekalosúťažným konaním na úkor žalobcu. Na dosiahnutí

zisku sa totiž nepodieľalo len prevádzkovanie číselných lotérií prostredníctvom know-how žalobcu,
naviac postupom času zmenou obsahu know-how sa menil aj podiel na zisku pripadajúci na know-how
žalobcu.Žalobcavšaksvojeskutkovétvrdenianedoplnilanenavrholsúduvnaznačenomsmerevykonať
dokazovanie ani v reakcii na zrušujúce rozhodnutie dovolacieho súdu.

Na základe uvedeného žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nepovažoval
súd za preukázaný a dôvodný pre absenciu konkrétnych skutkových tvrdení žalobcu, ako aj neunesenie
dôkazného bremena žalobcom, a preto žalobu v tejto časti zamietol.56. Rovnako súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu aj žalobcom uplatnený zdržovací nárok.
K uvedenému súd uvádza, že tento sa stal v čase vyhlásenia rozsudku neaktuálnym, keďže žalobca
nepreukázal, že žalovaný pokračuje vo vykonávaní zakázanej činnosti (v používaní know-how).

Hmotnoprávnym predpokladom, aby súd rozhodol o povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov
je skutočnosť, aby tento neoprávnený zásah v čase rozhodnutia súdu trval. Okrem konštatovaného,
žalobca navrhoval uložiť žalovanému povinnosť, ktorá je materiálne nevykonateľná, pre neurčitú
formuláciu tejto povinnosti. Aby bolo rozhodnutie vykonateľné, je potrebné, aby žalobný nárok obsahoval
presné vymedzenie činností, ktoré sa mali výrokom súdu žalovanému zakázať. Uvedené povinnosti boli

špecifikované len neurčitým odkazom na znalecké posudky.

57. Ohľadne ďalšieho žalobného nároku spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému, nechať na
svoje náklady v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku uverejniť dvakrát po sebe s odstupom jedného
týždňa platený inzerát v denníkoch K., Š., S. B. H. Č. s ospravedlňujúcim textom, súd uvádza, že
uvedenýnárokjerovnakoakopredchádzajúcivýrok,materiálnenevykonateľný.Niejemožnéazákonom

prípustné ukladať stranám sporu nevykonateľné povinnosti. Žalovaný nie je vydavateľom uvedených
periodík a z tohto dôvodu nemá ani možnosť zabezpečiť v prípade uloženia takejto povinnosti súdom jej
reálne splnenie, keďže nie je isté, či by spomínané periodiká predmetný inzerát žalovanému uverejnili.
Z konštantnej judikatúry týkajúcej sa uvedenej problematiky vyplýva, že povinnosť uverejniť správu
určitého obsahu v konkrétnom periodiku, môže byť výlučne uložená vydavateľovi tohto konkrétneho

periodika. Aj z uvedeného dôvodu súd v tejto časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

58. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. zásada,
podľa ktorej strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.
Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci
rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených
trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný

úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná.

O nároku na náhradu trov konania rozhodoval súd prvej inštancie podľa § 255 ods.1 CSP tak, že
žalovanému priznal voči žalobcovi 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže bol voči nemu
úspešný v plnom rozsahu a voči žalobcovi 2/ náhradu trov konania v rozsahu 50,35 %, ktorý predstavuje

čistý úspech žalovaného v spore. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnostitohtorozhodnutiasamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník(§262ods.2CSP).

59. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch
vyhotoveniach na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniuprávanaspravodlivýproces,c)rozhodovalvylúčenýsudcaalebonesprávneobsadenýsúd,d)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštanciedospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.