Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Námestovo

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8Er/1652/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813207425
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anton Grobarčík
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5813207425.2

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Dolný Kubín, Aleja Slobody 1878, Dolný Kubín, proti povinnému: M. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XXX/X, E., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, Exekútorský úrad so
sídlom Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, v konaní pre vymoženie pohľadávky vo výške 957,60 Eur
s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi
Matejovie, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, vo výške 46,55 Eur a to
do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny exekútor podnetom zo dňa 28.05.2019 dal podnet na zastavenie exekúcie, z dôvodu že na
majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

2. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz
uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 8OdK/33/2017 zo dňa 14.07.2017.

3. Podľa § 243h ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
účinného do 31.08.2005 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

4. Exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017 a preto súd o zastavení exekúcie rozhodoval podľa
ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017.

5. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Podľa § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o konkurze“) ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez
zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť
uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol

vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.8. Súd preto postupujúc v zmysle ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalších citovaných zákonných
ustanovení, nakoľko bol vyhlásený konkurz na majetok povinného, exekúciu zastavil ex offo v celom
rozsahu.

9. Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

10. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov exekúcie je poskytnúť účastníkovi, ktorému to priamo
priznáva zákon, a za ktorého sa považuje aj súdny exekútor pre ten úsek konania v ktorom sa rozhoduje
o jeho nároku na náhradu trov exekúcie, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti
s exekučným konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť,
ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

13. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekučného konania v celkovej výške 55,19 Eur s DPH.
Táto odmena sa skladá z odmeny vo výške 33,19 Eur, náhrady za hotové výdavkov vo výške 12,80
Eur + 20% DPH.

14. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý
úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

15. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

16. Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce

vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

17. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného
poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné
práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor

povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní
trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len
za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané
či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise a ktoré boli účelné.

18. Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal zo špecifikácie predloženej exekútorom a po
prevereníúkonovexekučnejčinnostiobsiahnutýchvpripojenýchlistináchapriznalsúdnemuexekútorovi
náhradu trov exekúcie vo výške 46,55 Eur s DPH.

19. Súdny exekútor si uplatnil odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 Eur a nakoľko

má podľa vyhlášky na ňu nárok tak mu ju súd týmto uznesením priznáva. Pokiaľ ide o náhradu za
poštovné, súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vo výške 5,60 Eur, nakoľko súdny exekútor v
priloženom exekučnom spise preukázal priloženými poštovými doručenkami vykonanie doručovania
štyroch písomností v tejto exekučnej veci. Tieto písomnosti sa týkali len tohto exekučného konania,
súdny exekútor si však uplatnil náhradu za poštovné vo výške 12,80 Eur a v priloženom exekučnom

spise predložil aj ďalšie dve doručenky, z ktorých je zrejmé, že súdny exekútor zasielal povinnému a
nemocnici viacero písomností aj z iných exekučných konaní. Za takéto doručovanie mu súd náhradu
nepriznal, nakoľko súdny exekútor si mal v konaní uplatniť len ich alikvótnu časť a v prípade, že by mu
bola priznaná náhrada v plnej výške aj v iných exekučných konaniach išlo by o duplicitné trovy exekúcie,ktoré súdnemu exekútorovi skutočne nevznikli. Súd zdôrazňuje, že súdny exekútor je povinný uniesť
vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie.
Nakoľko je súdny exekútor platcom dane z pridanej hodnoty, zvýšil si svoju odmenu a náhradu hotových

výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %.

20. Súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich
vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do
výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových

výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli
dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti
a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora.

21. O tom kto má platiť náhradu trov exekúcie súd rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami
Exekučného poriadku tak, že podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku uložil povinnosť oprávnenému

nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi, pretože na majetok povinného bol vyhlásený
konkurz.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je
prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15

dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej
inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je
súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. (§ 239 a nasl. CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.