Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/145/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200692
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200692.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov

senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: CAPRES s r.o., so sídlom
Štúrova11,81102Bratislava-mestskáčasťStaréMesto,IČO:45918538,právnezastúpenáadvokátom
JUDr. Miroslavom Katunským, so sídlom Advokátskej kancelárie Floriánska č. 16, 040 01 Košice, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.101828552/2018 zo dňa 18.
septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota rozhodnutím č.
101375507/2018 z 17.07.2018 určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty CAPRES, s.r.o., Štúrova 11,
Bratislava - Mestská časť Staré Mesto (ďalej len „žalobca“) rozdiel v sume 11 017,11 Eur na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len

„správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december
2016 zo sumy 20 074,32 Eur na sumu 9 057,21 Eur. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca
dane uviedol, že vykonal u žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty daňovú kontrolu na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti podľa zákona č. 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie mesiaca december 2016
o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101473633/2017 z 03.07.2017. Správca dane v prvostupňovom
rozhodnutí uviedol výsledky ústnych pojednávaní so žalobcom, ako aj výsledky preverovania, ktoré

prvostupňový orgán vykonal v Národnom lesníckom centre Zvolen a v súčinnosti s Pôdohospodárskou
platobnou agentúrou. Prvostupňový orgán uzavrel, že žalobca nepreukázal žiadnymi objektívnymi
dôkazmi, že predmetnú prijatú zdaniteľnú službu použil, resp. použije na uskutočňovanie svojich
zdaniteľných obchodov. Pre vznik nároku na odpočítanie dane je podstatná zásada, že prijaté tovary
a služby musia mať priamu a bezprostrednú väzbu na zdaniteľné obchody. Žalobca nepredložil v
daňovej kontrole žiadne dôkazy o tom, že prijatú analýzu využije na svoje dodávky tovarov alebo
služieb ako platiteľ. Argumentoval, že vyjadrenia žalobcu týkajúce sa prijatej služby sú len vo forme

tvrdení a vo všeobecnej rovine. Ďalej prvostupňový orgán uviedol, že preukázal, že žalobca nesplnil
zákonnú podmienku pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, pretože využitie predmetnej
analýzy ako nástroja na získanie zákazníkov - uchádzačov o pridelenie nenávratnej finančnej pomoci
z Pôdohospodárskej platobnej agentúry nemá ekonomické opodstatnenie, pretože PPA už neumožníneúspešným žiadateľom podať opätovne žiadosť o NFP a v rokoch 2017 až 2020 už nevypíše ďalšiu
výzvu na podávanie žiadostí, čo preukazuje, že neexistuje, ani v budúcnosti nebude existovať, priame
a bezprostredné spojenie medzi prijatou službou (vypracovaním predmetnej analýzy) a výstupnými

zdaniteľnými obchodmi kontrolovaného daňového subjektu - žalobcu. Správca dane ďalej uviedol, že
predmetná analýza nie je originálnym materiálom vypracovaným odborným autorom, ktorý by obsahoval
jedinečné údaje použiteľné výlučne pre potreby žalobcu, pretože analýza obsahuje verejne prístupné
údaje, ktoré sú zverejnené na verejne dostupných internetových stránkach ich spracovateľa - NLC
Zvolen. Analýza taktiež neobsahuje aktuálne údaje, ale obsahuje časť tzv. Zelenej správy, ktorá bola

vypracovaná spracovateľom NLC pre rokovanie NR SR v roku 2015. Správca dane taktiež uviedol, že
zistil, že reálna cena za analýzu podobného typu je v intervale od 15.000 do 20.000 Eur podľa vyjadrenia
NLC Zvolen, čo preukazuje, že vypracovanie predmetnej analýzy za dohodnutú protihodnotu 120 000,-
Eurnemáekonomickéopodstatnenieabolavypracovanázaneprimeranevysokúhodnotu,pričompodľa
správcu dane bola vypracovaná s cieľom získať daňový výhodu, ktorou je odpočítanie dane v sume
20 000,- Eur u žalobcu. Poukázal pritom na § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení

neskorších predpisov (Daňový poriadok) (ďalej len „Daňový poriadok“), podľa ktorého na skutočnosť,
ktorá nemá ekonomické opodstatnenie a ktorej výsledkom je získanie takého daňového zvýhodnenia,
na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Vyjadrenie žalobcu
z 30.05.2017 posúdil v kontexte predchádzajúcich vyjadrení a vyhodnotil údaje v ňom uvedené
ako nevierohodné a nepreukazujúce reálnosť použitia predmetnej analýzy pre podnikateľskú činnosť

kontrolovaného žalobcu. Vyjadrenie žalobcu správca dane hodnotil ako všeobecné, ktoré nepreukazujú,
že predmetná analýza súvisí s hlavnou činnosťou žalobcu. Okrem toho správca dane zaistil také dôkazy,
ktorými preukázal, že analýza nemá reálnu vypovedaciu hodnotu a jej vypracovanie nemá ekonomické
opodstatnenie, teda že analýza je reálne nepoužiteľná pre budúce činnosti, ktoré uviedol žalovaný.
Poukázal tiež na to, že v analýze nie je uvedené meno autora a tiež na to, že zistil, že žalobca a

dodávateľ analýzy OPR Trade, s.r.o., Rimavská Sobota boli do augusta 2016 prepojené v osobe Ing.
A. I., ktorý bol podľa vyjadrenia zástupcu NLC Zvolen „sekčný šéf na ministerstve“. Dodávateľ OPR
Trade, s.r.o. dňa 29.04.2017, teda po začatí daňovej kontroly zanikol zlúčením so spoločnosťou RHEA
Group, s.r.o., Tolstého 5, Bratislava. Právny nástupca RHEA Group, s.r.o. podľa údajov zapísaných v
OR SR sa v roku 2017 stal právnym nástupcom ďalších šiestich zaniknutých spoločností. Aj z týchto

skutočností podľa správcu dane vyplýva, že vypracovanie predmetnej analýzy bolo účelové a analýza
bola vypracovaná len formou skopírovania verejne prístupných dát, údajov zo Zelenej správy pre NR
SR s použitím odkazu na odbornú literatúru, čo je dôkazom o tom, že vypracovanie analýzy nemalo
ekonomické opodstatnenie. Na základe uvedených skutočností a dôkazov správca dane dospel k
záveru, že žalobca nebol oprávnený odpočítať daň z pridanej hodnoty z prijatej faktúry int. č. 16PF/080

z 22.12.2016 od spoločnosti OPR Trade, s.r.o. Rimavská Sobota v celkovej sume 120 000,- Eur, z
toho 20 000,- Eur DPH, za vypracovanie „Analýzy stavu lesných porastov na Slovensku poškodených
biotickými a nebiotickými činiteľmi so zameraním na progresívne pracovné postupy v obnove lesa pre
jednotlivé činnosti“. Ďalej správca dane poukázal na to, že prijatá služba (vypracovanie analýzy) nemala
ekonomické opodstatnenie a kontrolovaný daňový subjekt ju nemôže použiť na svoje dodávky ako

platiteľ, pričom preukázal, že jediným cieľom vypracovania predmetnej analýzy bolo získanie daňovej
výhody, ktorou je odpočítanie dane u kontrolovaného platiteľa - žalobcu. Správca dane ďalej reagoval
na vyjadrenia žalobcu, ktoré nepovažoval za relevantné, pretože žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by
preukazovali reálne poskytnutie prezentácie obhospodarovateľom lesa, ktorých podľa jeho vyjadrení
oslovuje. Za zákonné považoval aj žalobcom namietané miestne zisťovanie v Národnom lesníckom

centre Zvolen s jeho štatutárnym zástupcom Dr. Ing. S. W., s ktorým spísal zápisnicu o miestnom
zisťovaní, pričom nešlo o svedeckú výpoveď. K zmluvám predloženým žalobcom správca dane uviedol,
že tieto potvrdzujú existenciu deklarovaného právneho vzťahu v budúcnosti, pričom ich predmetom
je poskytnúť dodávateľovi s odbornou starostlivosťou služby pri vypracovaní a úspešnom presadení
projektu revitalizácie a obnovy lesných porastov a v rámci toho sa zaviazal poskytnúť služby pri príprave

žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku vrátane poskytnutia poradenských služieb po
podpísaní zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku pre objednávateľa v rámci opatrenia
8 Programu rozvoja vidieka, Podopatrenia 8,4, Podpora na obnovu lesov poškodených lesnými požiarmi
a prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami. V zmluvách sa uvádza, že zmluva sa uzatvára
na dobu neurčitú. Objednávateľ a dodávateľ sa dohodli, že k účinnosti tejto zmluvy dôjde dňom kedy

bude vypísaná príslušným orgánom výzva na možnosť čerpania finančných zdrojov pre podpory obnovy
lesných spoločenstiev a o tejto skutočnosti bude objednávateľ informovaný dodávateľom. Podľa správcu
dane iba formálne preukázanie dodávok služby listinnými dokladmi nemožno považovať za hodnoverný
a dostatočný dôkaz vecného uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Aby bolo na základe týchto dokladovuznané odpočítanie dane, musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré preukazuje daňový subjekt.
Uvedené žalobca nenaplnil. Správca dane nesúhlasil s námietkami zákonnosti vyhotovenia protokolu z
daňovej kontroly, nakoľko správca dane využil všetky dostupné a legálne zdroje zisťovania skutkového

stavu a pri výkone daňovej kontroly konal nestranne a nezávisle s využitím zákonom stanovených
prostriedkov na dosiahnutie účelu daňovej kontroly, pričom v protokole je uvedené odôvodnenie prečo
správca daňovou kontrolou znížil uplatnený nadmerný odpočet. Správca dane vždy skúma skutkový,
nielen formálny obsah s odkazom na § 3 ods. 6 Daňového poriadku, v zmysle ktorého sa pri správe
daní berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie

alebo vybratie dane, ktorým správca dane skúma obsah faktúry a nie formálne predloženie faktúry. Preto
správca dane skúmal nielen formálny obsah dokladov, ale skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov,
čo vedie k reálnemu a správnemu určeniu daňovej povinnosti, teda k uplatneniu práva na odpočítanie
dane za kontrolované zdaňovacie obdobie. Žalobca na ústnom pojednávaní mal dostatočný časový
priestor na prečítanie zápisnice o ústnom pojednávaní. S obsahom zápisnice bol oboznámený a s
jej obsahom súhlasil, čo potvrdil svojím podpisom. Samotným predložením dokladu správcovi dane

nebolo dostatočne preukázané splnenie podmienok na odpočítanie dane a z uvedeného dôvodu preto
bolo potrebné vykonať úkony, ktorými preveroval odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej
faktúry č. 16PF/080 z 22.12.2016. Správca dane vydal rozhodnutie č. 102111080/2017 z 05.10.2017,
proti ktorému sa žalobca odvolal. Odvolací orgán rozhodnutím č. 102587342/2017 z 15.12.2017 toto
rozhodnutie zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Následne došlo k vypočutiu svedkov,

a to U. O. bývalého konateľa spoločnosti OPR Trade, s.r.o. Rimavská Sobota, z výpovede ktorého
vyplynulo, že táto spoločnosť nemala odborného pracovníka v odbore lesníctva, ani ho nepotrebovala,
nakoľko analýzu vypracovala iná spoločnosť. S konateľom žalobcu G.. I. sa pozná dlhšiu dobu a
osobne sa stretávali a pri jednom stretnutí mu spomínal, že zháňa analýzu stavu lesných pozemkov
na Slovensku poškodených biotickými a abiotickými činiteľmi so zameraním na progresívne a pracovné

postupy lesa pre jednotlivé činnosti. Nakoľko táto spoločnosť vedela zabezpečiť vypracovanie analýzy
inou dodávateľskou spoločnosťou, žalobca zaslal objednávku pre nich na vypracovanie analýzy stavu
lesných porastov, pričom cena práce bola 100 000,- Eur bez DPH. Spoločnosť OPR Trade, s.r.o. z
cenových ponúk vybrala spoločnosť Ornox Invest, s.r.o. a stretli sa v Banskej Bystrici, pričom meno
osoby nevedel uviesť, kde bola zadaná požiadavka na dodanie analýzy. Svedok sa k cene práce 45

000,- Eur bez DPH uvedenej na objednávke nevedel vyjadriť ani na základe akých údajov, odhadov,
cenníkov alebo kalkulácií túto cenu určili, nakoľko cena na objednávke bola daná dodávateľom Ornox
Invest,s.r.o.Analýzabolavypracovanávoviacerýchexemplároch,ktorébolidoručenéosobneajpoštou,
pričom nevedel v akom poradí. Svedok nevedel predložiť všetky doklady, nakoľko sa spoločnosť zlúčila
a po zlúčení boli všetky doklady v súlade so zákonom odovzdané nástupníckej spoločnosti. Zlúčenie

bolo dohodnuté už niekoľko mesiacov pred daňovou kontrolou a je zhoda okolností, že dátum z kontroly
a dátum zlúčenia sú v rovnakom období. Zástupcu konateľa - konateľa spoločnosti RHEA Group, s.r.o.
Y. O. sa nepodarilo na účely daňovej kontroly zabezpečiť, nakoľko sa nezdržiaval na adrese svojho
trvalého pobytu. Správca dane vyhodnotil všetky zabezpečené dôkazy a skutočnosti a dospel k záveru,
žežalobcaneboloprávnenýodpočítaťdaňuvedenúnafaktúreoddodávateľaOPRTrade,s.r.o.vovýške

20000,-Eur,aleboloprávnenýodpočítaťdaňlenvsume9000,-Eur,pretožetátosumadanezodpovedá
základu dane 45 000,- Eur a celkovej protihodnote 54 000,-, ktorú správca dane považuje za reálnu
cenu, za ktorú bola analýza vypracovaná skutočným zhotoviteľom, teda za akú bola služba skutočne
poskytnutá. Protihodnotu za dodanie analýzy v sume 120 000,- Eur s DPH, ktorá bola dohodnutá
medzi žalobcom a spoločnosťou OPR Trade, s.r.o. považoval správca dane za neprimerane vysokú a

účelovo neúmerne nadhodnotenú. Uplatnením nadmerného odpočtu by tak žalobca odpočítaniu dane
z prijatej faktúry za vypracovanie analýzy získal daňové zvýhodnenie v sume 11 000,- Eur. Získanie
daňového zvýhodnenia bolo spojené s vytvorením umelých podmienok na jeho dosiahnutie, pričom
hlavným účelom zdaniteľného obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou OPR Trade, s.r.o. bolo získanie
daňového zvýhodnenia v sume 11 000,- Eur. Dodanie preverovanej služby - vypracovanie predmetnej

analýzy má charakter jedinečnej odbornej činnosti, ktorú mohol reálne dodať len zhotoviteľ analýzy, teda
spoločnosť Ornox Invest, s.r.o. Z tohto dôvodu zvýšenie protihodnoty za analýzu zo sumy 54 000,- Eur
na sumu 120 000,- Eur spoločnosťou OPR Trade, s.r.o. správca dane vyhodnotil ako účelové, pretože
táto spoločnosť na analýze nevykonala žiadne činnosti, teda sa nepodieľala na jej zhodnotení, ktoré
by bolo možné považovať za pridanú hodnotu dodanú spoločnosť OPR Trade, s.r.o. Spoločnosť OPR

Trade, s.r.o. na predmetnej analýze nevykonala žiadne doplňujúce a zhodnocujúce úkony a dodanie
analýzy len fakturoval žalobcovi bez jej zmeny za oveľa vyššiu sumu, za akú analýzu prijala. Správca
dane považoval fakturovanú protihodnotu 120 000,- Eur za neprimerane vysokú. Tým, že žalobca so
spoločnosťou OPR Trade, s.r.o. účelovo vytvorili umelý zdaniteľný obchod (navodili umelú situáciu),v ktorom dodávateľ OPR Trade, s.r.o. deklaroval neprimerané zvýšenie obstarávacej ceny analýzy
bez zhodnotenia tejto analýzy, zneužil právo únie. V prípade, ak by žalobca objednal analýzu priamo
u jej zhotoviteľa, na čo mal vytvorené podmienky a vedel o tejto možnosti, teda ak by prijal službu

vypracovanie analýzy priamo od jej zhotoviteľa, odpočítal by daň z pridanej hodnoty v nižšej sume 9
000,- Eur. Bez vytvorenia umelého zdaniteľného obchodu by žalobca nezískal neoprávnenú výhodu v
sume 11 000,- Eur.

2. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len „žalovaný“)

rozhodnutím č. 101828552/2018 z 18.09.2018, ktorým prvostupňové rozhodnutie v odvolacom konaní
potvrdilo (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný
po rekapitulácii prvostupňového konania a prvostupňového rozhodnutia uviedol, že preskúmaním
prvostupňového rozhodnutia zistil, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti a následne prebehlo vyrubovacie konanie, v
rámci ktorého bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán určil žalobcovi rozdiel

dane z pridanej hodnoty v sume 11 017,11 Eur za zdaňovacie obdobie december 2016 pozostávajúci z
neuznaného odpočítania dane v sume 17,11 Eur z nákupu pohonných látok, ktorých použitie na dodávky
tovarov a služieb daňový subjekt nevedel preukázať a z neuznaného odpočítania dane vo výške 11
000,- Eur z dodávateľskej faktúry č. 20160068 od dodávateľa OPR Trade, s.r.o. za dodanie analýzy
lesných porastov, kde správca dane zistil zneužitie práva na odpočítanie dane a získanie daňovej výhody

v podobe celkového odpočítania dane vo výške 20 000,- Eur. K odvolacím námietkam žalobcu, že daň
z pridanej hodnoty odpočítal v súlade s legitímnym zámerom použiť službu na svoje zdaniteľné plnenie,
že platná právna úprava nezakazuje vykonať dodávky prostredníctvom subdodávateľa a že zdaniteľný
obchod bol bežným dodávateľsko-odberateľským vzťahom bez zneužívacieho konania, kde o existencii
spoločnosti Ornox Invest, s.r.o. nemal vedomosť žalovaný uviedol, že sa stotožnil so záverom prijatým

správcom dane v prvostupňovom rozhodnutí. Podľa neho v tomto prípade došlo k zneužitiu systému
odpočítaniadanezpridanejhodnotyumelýmaneprimeranýmnavýšenímcenyplnenia,ktoráneodrážala
ekonomickú náročnosť a vloženú prácu plnenia, ale ide o vymyslenú sumu bez reálneho odrazu v
jeho obsahu. Dodávateľská spoločnosť OPR Trade, s.r.o. fakturovala dodanie analýzy žalobcovi v
sume 100 000,- Eur, 20% DPH - 20 000,- Eur, spolu 120 000,- Eur, pričom z dokazovania vyplýva,

že zhotoviteľom analýzy mala byť spoločnosť Ornox Invest, s.r.o., ktorá zhotovenie analýzy fakturovala
spoločnosti OPR Trade, s.r.o. v sume 45 000,- Eur - základ, 9 000,- Eur DPH, celkom 54 000,- Eur. Zo
zistení vyplýva, že skutkový stav nebol medzi žalobcom a jeho dodávateľom a ďalším subdodávateľom
sporný, predmetná analýza bola realizovaná a nebolo sporné, že k zdaniteľnému plneniu došlo a nebolo
sporné aj jej použitie na dodávky tovarov a služieb. Správca dane tiež nespochybňoval, že analýzu

vypracovala spoločnosť Ornox Invest, s.r.o., pričom ako z dokazovania vyplýva túto analýzu spoločnosť
OPR Trade, s.r.o. ako priamy dodávateľ žalobcu v nezmenenej forme mala len prebrať od spoločnosti
Ornox Invest, s.r.o. a dodať žalobcovi. Spoločnosť OPR Trade, s.r.o. k analýze nedopracovala žiadne
časti a k jej obsahu nepridala žiadnu pridanú hodnotu. Následne zanikla v dôsledku zlúčenia a jej
právny nástupca - spoločnosť RHEA Group, s.r.o. so správcom dane nespolupracoval a nepredložil

žiadne doklady preukazujúce zdaniteľné plnenie. Y. O. - konateľ nástupníckej spoločnosti rovnako so
správcom dane nespolupracoval, nepredložil žiadne doklady k posúdeniu uskutočnenia zdaniteľných
plnení, k správcovi dane sa na predvolanie nedostavil a nebolo možné ho ani predviesť príslušníkmi
policajného zboru. U. O. -bývalý konateľ spoločnosti OPR Trade, s.r.o. rovnako nevedel predložiť
doklady, okrem faktúry a objednávky a z jeho výpovede vyplynulo, že sa žiadnym spôsobom na

dodaní a vypracovaní analýzy nepodieľal, v akom stave mu bola dodaná ju ďalej odovzdal žalobcovi.
Neúčasť spoločnosti OPR Trade, s.r.o. potvrdili aj ďalšie vyjadrenia U. O., ktorý nevedel, ako bola
spravená cena za analýzu. Podľa jeho vyjadrenia mala byť stanovená len daňovým subjektom, ale
nemohla byť prekročená. Nevedel ani meno konateľa zo spoločnosti Ornox Invest, s.r.o., ktorý mal
predmetnú analýzu vypracovať a dodať a len predpokladal, že sa stretli v Banskej Bystrici. U. O. do

analýzy nič nedopisoval, nakoľko nemal ani odborné vzdelanie a nevedel ani to, aké údaje v tejto
analýze boli uvedené. Žalovaný k tomu uviedol, že aj tieto skutočnosti poukazujú na záver, ktorý
prijal správca dane, že sa jedná o zneužitie systému odpočítania DPH navýšením ceny, keď v danom
prípade mal byť predmetom dodania odborný materiál „Analýza stavu lesných porastov na Slovensku
poškodených biotickými a abiotickými činiteľmi so špecifickými a odbornými informáciami a postupmi v

oblasti obnovy lesa“, ktoré vypracovanie požaduje znalosť a odborné informácie v tejto oblasti a daný
subjekt zadal jej vypracovanie v skutočnosti OPR Trade, s.r.o., ktorá nedisponovala žiadnymi zdrojmi
na jej vypracovanie. Samotný konateľ nedisponoval potrebnými vedomosťami a znalosťami na jej
vypracovanie, nevedel ani čo bolo jej obsahom a aké údaje v nej boli vedené, pričom cenu tejto analýzymnohonásobne navýšil a bez akejkoľvek vedomosti o jej obsahu túto prevzal od dodávateľa a dodal
daňovému subjektu. Rozumné zdôvodnenie zapojenia spoločnosti OPR Trade, s.r.o. do zdaniteľných
plnení, ako aj stanovenia ceny analýzy neposkytol ani samotný žalobca aj napriek tomu, že bol k

tomu správcom dane vyzvaný tak v priebehu daňovej kontroly, ako aj v doplnenom konaní, pričom len
uviedol, že bol presvedčený, že zástupca spoločnosti OPR Trade, s.r.o. predloží požadovanú analýzu
v požadovanej kvalite a že táto bude vypracovaná odborníkom v danej oblasti. Žiadny iný dôkaz nebol
žalobcom k tomuto vyjadreniu predložený okrem objednávky, ktorá je všeobecná, bez akýchkoľvek
špecifických podmienok a požiadaviek jej vypracovania. Objednávka predložená žalobcom znejúca

na dodávateľa OPR Trade, s.r.o. bola úplne identická s objednávkou, ktorú mala vystaviť spoločnosť
OPR Trade, s.r.o. spoločnosti Ornox Invest, s.r.o., z čoho vyplýva, že dodávateľ OPR Trade, s.r.o.
len prebral obsah dokumentov, či už vystavených voči žalobcovi alebo spoločnosti Ornox Invest, s.r.o.
a v prípade tohto zdaniteľného plnenia nepridal žiadnu pridanú hodnotu. Tieto skutočnosti a prijaté
závery podľa žalovaného potvrdzujú aj ďalšie zistenia správcu dane napríklad u zástupcu Národného
lesníckeho centra, ktoré obdobné analýzy vypracúva rovnako odborníkmi za ceny 15.000 až 20.000

Eur vychádzajúce z priemerných nákladov. Samotný konateľ žalobcu G.. Q. I., ktorý je podľa registra
znalcom v odbore poľovníctvo, hospodárska úprava lesov, pestovanie lesov, spracovanie dreva a odhad
hodnoty lesov mal mať vedomosti o odbornej náročnosti vypracovania analýzy a odbornosti jej obsahu a
teda aj o ohodnotenia a ceny vypracovania takejto analýzy, ako aj o ekonomickom zdôvodnení zadania
objednávky a dodania analýzy spoločnosti OPR Trade, s.r.o. Za neopodstatnené považoval aj odvolacie

dôvody poukazujúce na formálne splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH.
Správca dane logicky upravil odpočítanie dane, pričom za dôvodné považoval odpočítanie dane vo
výške 9 000,- Eur podľa faktúry od spoločnosti Ornox Invest, s.r.o., ktorá mala analýzu vypracovať,
oproti nárokovanému odpočítaniu dane vo výške 20 000,- Eur, nakoľko nie je možné zohľadniť formálne
zapojeniespoločnostiOPRTrade,s.r.o.,ktorásanavypracovaníanalýzynijakýmspôsobomnepodieľala

a fakturácia tejto spoločnosti žalobcovi tak nemá žiadne ekonomické opodstatnenie, bola vytvorená
umelo s cieľom získania nadmerného odpočtu. Žalovaný dodal, že v súvislosti s námietkami daňového
subjektu podmienkou existencie zneužívania práva nie je vzájomná závislosť dotknutých strán. Podľa
žalovaného správca dane dostatočne a vecne správne odôvodnil prvostupňové rozhodnutie tak, že
zdaniteľné plnenie, ktoré bolo podkladom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane nemá žiadne

ekonomické opodstatnenie a vzhľadom na všetky okolnosti a zistenia predstavuje nedovolené zneužitie
práva v umelom plnení bez objektívneho hospodárskeho dôvodu za účelom získania výhody, a to aj v
súlade s judikatúrou ESD rozsudkom C-255/02 Halifax, na ktorý poukazoval žalobca v odvolaní. Ďalej
žalovaný skonštatoval, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade so zákonom,
posudzoval všetky aspekty deklarovaného zdaniteľného plnenia s cieľom chrániť záujmy štátu, pričom

dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Daňový subjekt v zmysle
ustanovenia § 24 ods. 1 písm. a/ a b/ Daňového poriadku nepreukázal, že pre posudzované zdaniteľné
plnenie existovali iné objektívne vysvetlenia, aké zistil správca dane, ktorými bolo dosiahnutie daňového
zvýhodnenia vo forme odpočítania vyššej dane, než akú bol oprávnený odpočítať. Žalobca tak neuniesol
dôkazné bremeno vyplývajúce mu z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Dôkazná povinnosť

žalobcovi vyplýva nielen z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ale aj z ustanovenia § 45
ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku, podľa ktorého má predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia. Dôkaznú povinnosť žalobca nesplnil. Správca dane umožnil žalobcovi
predložiť doklady k výkonu daňovej kontroly. Bolo mu umožnené, aby sa zúčastnil výsluchu svedkov a
kládol im otázky. Bol vyzvaný na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia. Bol oboznámený

so všetkými zisteniami a ich vyhodnotením a opäť mu bolo umožnené, aby sa k týmto skutočnostiam
vyjadril a predložil dôkazy.

Zhrnutie argumentov žalobcu

3. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaný podal správnu žalobu, kde namietal, že žalovaný vec
nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil, následkom čoho je napadnuté
rozhodnutie vecne nesprávne, ukracujúce žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch. V
prvom rade namietal, že z vykonaného dokazovania a z vyjadrení ako prvostupňového, tak i odvolacieho
orgánu jednoznačne vyplýva, že žalobca splnil zákonné podmienky na odpočítanie dane podľa § 49

ods. 2 zákona o DPH, t.j. žalobca preukázal reálnosť zdaniteľného plnenia (existenciu analýzy) jej
dodania spoločnosťou OPR Trade, s.r.o., ako aj skutočnosť, že predmetnú analýzu žalobca použil na
uskutočňovanie svojich zdaniteľných obchodov. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že z obchodného
registra v súčasnej dobe už vymazanej spoločnosti OPR Trade, s.r.o. vyplýva, že predmetom jejčinnosti bola okrem iného aj činnosť podnikateľských a organizačných a ekonomických poradcov
a poľnohospodárstvo a lesníctvo včítane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných
výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja. Žalobca bol presvedčený, že spoločnosť OPR

Trade,s.r.o.predložípožadovanúanalýzuvpožadovanejkvaliteažetátobudevypracovanáodborníkom
v danej oblasti. Vzhľadom na tú skutočnosť, že spoločnosť OPR Trade, s.r.o. mala v predmetnej činnosti
vyššie uvedené činnosti, ako aj osobnú skúsenosť konateľa žalobcu so štatutárnym orgánom tejto
spoločnosti, neexistuje reálny dôvod o pravdivosti tvrdení konateľa žalobcu pochybovať. Napriek tomu
žalovaný dospel k záveru, že žalobca v konaní neuviedol rozumné zdôvodnenie zapojenia spoločnosti

OPR Trade, s.r.o. do zdaniteľných plnení, s čím žalobca nesúhlasil, pretože tento záver nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní a platnej právnej úprave. Žalobca ďalej uviedol, že DPH z nadobudnutej
služby odpočítal v súlade s legitímnym podnikateľským zámerom použiť túto službu na svoje zdaniteľné
plnenia, pričom túto skutočnosť žalovaný nerozporuje. Je bežnou podnikateľskou praxou, že tovary a
služby sa dodávajú subdodávateľsky. Žiadny právny predpis nezakazuje dodávateľovi vykonať dodávku
služby prostredníctvom subdodávky, práve naopak, platná právna úprava s takýmto postupom počíta a

upravuje ho v rámci ustanovení obchodného zákonníka. Ďalej poukázal na to, že z judikatúry súdneho
dvora vyplýva, že spoločnú právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je treba vykladať aj v tom zmysle,
že bráni právu platiteľa dane uplatniť si právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, keď zdaniteľné
obchody a z nich plynúce plnenia tvoriace základ tohto práva predstavujú zneužitie (rozsudok C-253/02
Halifax) vo forme vytvorenia umelej konštrukcie, ktorá nemá v bežných dodávateľsko-odberateľských

vzťahoch založených na podnikateľskej obozretnosti a snahe dosahovať zisk opodstatnenie. V danom
prípade je podľa žalobcu zrejmé, že zdaniteľný obchod dojednaný medzi žalobcom a spoločnosťou
OPR Trade, s.r.o. bol bežným dodávateľsko-odberateľským vzťahom, ktorého cieľom na strane žalobcu
bolo získať odborný materiál - analýzu s úmyslom použiť ju na uskutočňovanie svojich zdaniteľných
obchodov a na strane OPR Trade, s.r.o. bolo úmyslom získať zisk zo svojej podnikateľskej činnosti,

ktorú tvorili okrem iného aj organizačné a ekonomické poradenstvo a poľnohospodárstvo, lesníctvo
včítane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov. Pokiaľ si žalobca neobjednal
vyhotovenie analýzy u Ornox Invest, s.r.o., ktorá spoločnosť urobila analýzu pre OPR Trade, s.r.o.,
neporušil žiadny zákon, neobišiel ho, ani ho nedovoleným spôsobom právne nezneužil. Len samotná
skutočnosť, že ak by žalobca objednal vypracovanie analýzy u Ornox Invest, s.r.o. a nie u OPR

Trade, s.r.o. a zaplatil by za analýzu menej, nie je relevantným zdôvodnením na neuznanie časti
odpočítania dane z faktúry v sume 11 000,- Eur. Navyše žalobca uviedol, že o existencii spoločnosti
Ornox Invest, s.r.o. nemal vedomosť, preto si u tejto spoločnosti túto analýzu ani objednať nemohol.
Právnu relevanciu nie je podľa žalobcu možné priznať ani tvrdeniu žalovaného, že závery správcu dane
potvrdzujúajzisteniazástupcuNárodnéholesníckehocentra,ktoréobdobnéanalýzyvypracúvarovnako

odborníkmi za ceny 15 000,- až 20 000,- Eur. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že
práca dane si z vyjadrenia zástupcu NLC vyvodil vlastné závery. V tejto súvislosti žalobca poukázal
na stanovisko NLC z 24.11.2017, ako aj odborné vyjadrenie č. 29/2017 zo dňa 24.11.2017, z ktorej
podľa jeho názoru jednoznačne vyplýva, že určenie ceny je vecou obstarávateľa a zhotoviteľa a výška
cien za obdobné analýzy je rôzna. Uvedené dôkazy však žalovaný odignoroval. Záverom žiadal zrušiť

napadnuté rozhodnutie žalovaného a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného a žalobcu

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe argumentoval obdobne ako v napadnutom

rozhodnutí, pričom doplnil, že správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu
dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba riešiť, resp. správca dane potrebuje objasniť
vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu a podaným vysvetlením žalobcu. Neznamená
to však, že správca dane má povinnosť v daňovom konaní zabezpečovať dôkazy v prospech žalobcu
ako daňového subjektu, pretože v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia, ale prejednávacia zásada,

pričom takto postupoval i správca dane v danej veci. Mal pre prijaté závery dostatočne zistený skutkový
stav vyhodnotený v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku a zákona o DPH, ako aj v súlade s
ustálenou judikatúrou. Zdôraznil, že správca dane nespochybňoval samotnú existenciu analýzy, ktorá
bola predmetom dodania a nespochybňoval ani jej využitie pre budúce dodávky tovarov a služieb k čomu
vykonal aj príslušné dokazovanie za účelom overenia týchto tvrdení žalobcu. Dôležitou skutočnosťou

pre nepriznanie práva na odpočítanie dane vo výške 11 000,- Eur bola skutočnosť, že došlo k zneužitiu
systému odpočítania dane, nakoľko deklarovaný dodávateľ OPR Trade, s.r.o. sa na dodaní analýzy
nepodieľal, nebol jej zhotoviteľom, nepridal k nej v žiadnej časti pridanú hodnotu, pričom zástupca tohto
dodávateľa na to nemal odborné vzdelanie a vedomosti a v nezmenenom stave ju bez akejkoľvekvedomosti o jej obsahu prevzal od spoločnosti Ornox Invest, s.r.o. a odovzdal žalobcovi, a cenu
analýzy oproti cene obstarávania mnohonásobne navýšil. Rozumné zdôvodnenie navýšenia ceny, ako
aj zapojenia spoločnosti OPR Trade, s.r.o. do zdaniteľných plnení neposkytol v rámci výsluchu ani U. O.,

bývalý konateľ spoločnosti OPR Trade, s.r.o. a ani samotný žalobca. Navyše štatutárny orgán žalobcu
G.. Q. I. je odborným znalcom v predmetnom odbore, na základe čoho mal mať vedomosti o odbornej
náročnosti vypracovania predmetnej analýzy o jej obsahu aj o samotnej hodnote, cene a ekonomickom
zdôvodnení dodania analýzy. U. O. sa na vypracovaní analýzy nepodieľal, nevedel meno konateľa
spoločnosti Ornox Invest, s.r.o., ktorá mala analýzu vypracovať a nevedel ani na základe čoho bola

stanovená cena. Spoločnosť RHEA Group, s.r.o. a jej konateľ Y. O. so správcom dane nespolupracovali,
nepredložili žiadne doklady a nebolo možné Krišfalučiho predviesť ani políciou. Žalovaný nespochybnil
dodávanie služieb a tovarov dodávateľským spôsobom, ale v tomto prípade je účasť spoločnosti OPR
Trade, s.r.o. v dodávateľskom reťazci zdaniteľných plnení spochybnená, keď na základe vyhodnotenia
všetkých zistení a dôkazov táto spoločnosť ani žalobca nepreukázali jej skutočnú účasť na zdaniteľných
plneniach. Preukazujúcou skutočnosťou rovnako nebolo ani tvrdenie žalobcu, že cieľom na strane

spoločnosti OPR Trade, s.r.o. bolo dosiahnutie zisku. Ako vyplýva z údajov informačného systému
finančnej správy spoločnosť OPR Trade, s.r.o. za rok 2016 na dani z príjmov právnických osôb nepodala
daňové priznania a nepreukázala tak, že konala s cieľom dosiahnuť zisk. Následne táto spoločnosť
zanikla. Správca dane logicky upravil odpočítanie dane na 9 000,- Eur oproti nárokovanej výške 20
000,- Eur, nakoľko bolo preukázané, že išlo len o formálne zapojenie spoločnosti OPR Trade, s.r.o

do zdaniteľných plnení, ktorá na tomto obchode nebola nijako zainteresovaná, teda fakturácia medzi
spoločnosťou OPR Trade, s.r.o. a žalobcom nemala žiadne ekonomické opodstatnenie a bola vytvorená
len s cieľom navýšenia odpočítania dane a získania nadmerného odpočtu. K tvrdeniu žalobcu, že aj keď
vypracovanie analýzy si žalobca neobjednal u spoločnosti Ornox Invest, s.r.o., ktorej by zaplatil nižšiu
cenu, neporušil tým žiaden zákon a navyše o existencii tejto spoločnosti nemal vedomosť, žalovaný

uviedol, že žalobca ako daňový subjekt podnikal v rovnakej oblasti a poskytoval odborné služby týkajúce
sa lesného hospodárstva, t.j. podnikajúci s odbornou starostlivosťou si musel byť vedomý toho, že ak
nadobúda odbornú analýzu, ktorá má mať určitú vypovedaciu hodnotu pre odborné postupy v lesnom
hospodárstve, spoločnosť OPR Trade, s.r.o. a jej konateľ neboli v tejto oblasti odborne zdatní a táto
transakcia musí byť aj reálne ekonomicky odôvodnená, napríklad úprava analýzy zo strany OPR Trade,

s.r.o., inak hrozí, že dodanie bude spochybnené. Žalovaný uviedol, že na unesenie dôkazného bremena
zo strany žalobcu nepostačuje ani predloženie formálne perfektných účtovných dokladov, najmä keď v
takomto prípade bola cena neprimerane a bez akéhokoľvek odôvodnenia navýšená. Podľa žalovaného
nedošlo ani k neprimeranému rozširovaniu dôkazného bremena na žalobcu, nakoľko daňový poriadok
rozdeľuje dôkazné bremeno medzi daňový subjekt a správcu dane, pričom ťažisko dôkaznej povinnosti

je na daňovom subjekte, ktorý má primárne preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré
jepovinnýpodaťpodľaosobitnýchpredpisovaďalejajskutočnostinapredkladaniektorýchbolsprávcom
dane vyzvaný v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a napokon preukazuje vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane preukazuje skutočnosti,

o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie dane. Zákon
teda ukladá dôkazné bremeno aj správcovi dane, a to jednak vyvrátiť prostredníctvom zákonných
dôkazov tvrdenia daňového subjektu a preukázať skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému
subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Dokazovanie určitých skutočností tvrdených
daňovým subjektom správcom dane tvorí podstatu vedeného dokazovania určitých skutočností pre

správne zistenie daňovej povinnosti a týmto sa realizuje dôkazné bremeno daňového subjektu a správcu
dane.

5. Žalobca v replike nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, pretože v rámci konania uniesol dôkazné
bremeno kedy samotný reťazec získania analýzy bol jednoznačne preukázaný predloženými dôkazmi,

ako aj výsluchmi svedkov, konateľov spoločností a niet žiadnych objektívnych pochybností o tom, že
žalobca si objednal dodanie analýzy od spoločnosti OPR Trade, s.r.o. a tá si následne objednala
dodanie analýzy subdodávateľským spôsobom od spoločnosti Ornox Invest, s.r.o. Uviedol, že hlavným
cieľom v podnikateľskej sfére je dosiahnutie zisku, pričom základ je daný princípom ponuka - dopyt,
a preto nie je možné, aby správca dane prijímal neudržateľné závery, ktoré sú úplne mimo rámec

vykonaného dokazovania a zákona. V podnikateľskej praxi bežne dochádza k dodaniu tovarov a služieb
prostredníctvom subdodávok, čo zákon v žiadnom smere nezakazuje. Určenie ceny za dodaný tovar
alebo službu je vecou už spomenutého princípu ponuka - dopyt, ako aj podnikateľskou šikovnosťou
subjektov. Navyše je nesporné, že hodnotenie ceny za poskytnuté plnenie je otázkou odbornou anemôže ho vykonávať správca dane. Skutočnosť, že ak by si žalobca objednal predmetnú analýzu
priamo od spoločnosti Ornox Invest, s.r.o. s vynechaním článku v podobe OPR Trade, s.r.o. a zaplatil by
mu menej, je neudržateľným a svojvoľným záverom žalovaného, na ktorý nie je oprávnený. Dôležitou

skutočnosťou je dodanie analýzy, ktoré nie je žalovaným spochybňované. V tejto súvislosti navyše
žalobca opätovne uviedol, že asi analýzu nemohol dať vypracovať spoločnosti Ornox Invest, s.r.o.,
pretože o jej existencii a predmete jej činnosti nemal vedomosť.

6. Žalovaný v duplike zdôraznil, že z vykonaného dokazovania vyplýva záver, podľa ktorého sa

deklarovanýdodávateľOPRTrade,s.r.o.nadodaníanalýzy,ktorámalabyťpredmetomdodaniažiadnym
spôsobom nepodieľal, nedodal k nej žiadne časti, ani pridanú hodnotu, nakoľko na takúto činnosť nemal
ani odborné vzdelanie, ani vedomosti a v nezmenenom stave ju len prevzal od spoločnosti Ornox
Invest, s.r.o. a odovzdal žalobcovi bez toho, aby vedel čo bolo jej obsahom a či táto analýza vôbec
spĺňala požiadavky stanovené zákonom, pričom bez toho, aby tieto skutočnosti vedel cenu analýzy
mnohonásobne navýšil, čo nevedel zdôvodniť. Bývalý konateľ OPR Trade, s.r.o. ani žalobca nevedeli

rozumne zdôvodniť zapojenie spoločnosti OPR Trade, s.r.o. do týchto zdaniteľných plnení, nakoľko
spoločnosťou OPR Trade, s.r.o. nebol preukázaný žiaden zisk za rok 2016 a nepodala ani daňové
priznanie na dani z príjmov z pridanej hodnoty za toto obdobie. Bývalý konateľ z tejto spoločnosti
nemal odborné vedomosti a znalosti na vypracovanie analýzy, nevedel ani čo bolo jej obsahom a aké
údaje v nej boli uvedené. Spoločnosť OPR Trade, s.r.o. zdrojmi na jej vypracovanie nedisponovala.

Žalovanýopätovnezdôraznil,žedodávanietovarovaslužiebdodávateľskýmspôsobomnespochybňuje,
v tomto prípade však na postavenie spoločnosti OPR Trade, s.r.o. v dodávateľskom reťazci zdaniteľných
plnení nebolo poskytnuté žiadne rozumné vysvetlenie, keď na základe vyhodnotenia všetkých zistení
a dôkazov táto spoločnosť a ani žalobca nepreukázali jej skutočnú účasť na zdaniteľných plneniach. Z
uvedenýchskutočnostíazistenítedalogickyneprináležížalobcoviprávonaodpočítaniedaneuplatnenej

z dodávateľskej faktúry vystavenej dodávateľom OPR Trade, s.r.o., nakoľko bolo preukázané, že išlo len
o formálne zapojenie tejto spoločnosti do zdaniteľných plnení, ktorá na obchode nijako neparticipovala
a samotná fakturácia medzi spoločnosťou OPR Trade, s.r.o. a žalobcom nemala žiadne ekonomické
opodstatnenie a bola vytvorená len s cieľom navýšenia odpočítania dane a s získania nadmerného
odpočtu. Ďalej poukázal na to, že žalobca ako subjekt podnikajúci v rovnakej oblasti poskytujúcej

odborné služby týkajúce sa lesného hospodárstva ako spoločnosť Ornox Invest, s.r.o., podnikajúci s
odbornou starostlivosťou si musel byť vedomý toho, že ak nadobúda odbornú analýzu, ktorá má určitú
vypovedaciu hodnotu pre odborné postupy v lesnom hospodárstve, mal si byť vedomý, že spoločnosť
OPR Trade, s.r.o. a jej konateľ neboli v tejto oblasti odborne zdatní a takáto transakcia musí byť aj reálne
ekonomicky odôvodnená, napríklad analýzou zo strany OPR Trade, s.r.o., inak hrozí, že dodanie bude

spochybnené. Rovnako na unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu nepostačuje predloženie
iba formálne perfektných účtovných dokladov, najmä keď v tomto prípade bola cena neprimerane bez
akéhokoľvek odôvodnenia navýšená.

7. V ďalšom vyjadrení žalobca opakovane zdôraznil, že si objednal službu u dodávateľa OPR Trade,

s.r.o., čo je najdôležitejšou skutočnosťou v predmetnej veci. Tento obchod spochybnený nebol a
žalovaný spochybňuje iba postavenie tohto subjektu. Dodávateľ si zákonným spôsobom objednal
dodanie služby pre žalobcu v subdodávke a je nutné pripomenúť, že čo nie je zákonom zakázané
je dovolené. Rovnako nie je povinnosťou dodávateľa podieľať sa akýmkoľvek spôsobom na dodávke
subdodávateľa, či inak zveľaďovať dodaný tovar alebo službu. Je vecou obchodu a v neposlednom

rade šikovnosťou spoločnosti zarobiť na takomto obchode. Skutočnosť, že dodávateľ OPR Trade, s.r.o.
nepodal daňové priznanie a nebol preukázaný zisk nie je záležitosťou žalobcu. Rovnako žalovaný
nespochybnil dodanie služby, konkrétne analýzy subdodávateľov spoločnosťou Ornox Invest, s.r.o.
a obchod reálne prebehol. Tento skutkový dej bol v daňovom konaní preukázaný a žalovaným
nespochybnený. Ostatné tvrdenia žalovaného sú iba spochybňovaním, ktoré mu neprináleží.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutia

správcu dane, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, a po prejednaní veci
na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.9.Podľa§134ods.1SSPsprávnysúdjeviazanýrozsahomadôvodmižaloby,akniejeďalejustanovené
inak.

10. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

11. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciachustanovenýchtýmtozákonom.(2)Každý,ktotvrdí,žejehoprávaaleboprávomchránenézáujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH v znení účinnom pre preverované zdaňovacie

obdobia dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon
neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj
elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú
na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet
ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou

centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek
a mincí

14. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo

prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

15. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

16. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

17. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

18. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a

poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
(6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny
úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľskéhodôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je
obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

19. Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

20. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chránených záujmov

fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Správny súd rozhoduje na základe včas
podanej žaloby, pričom predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu. Správny súd je zmysle §
134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak. Správny súd na základe
uvedeného preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia
predchádzalo z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobcom podanej správnej žalobe.

21. Žalobca namietal, že splnil podmienky na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH,
pretože preukázal reálnosť zdaniteľného plnenia spoločnosťou OPR TRADE, s.r.o. ako aj skutočnosť,
že analýza bola použitá na uskutočňovanie zdaniteľných obchodov. Žalobca v podanej správnej
žalobe argumentoval tiež tým, že z Obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti spoločnosti

OPR TRADE, s.r.o. bola okrem iného aj činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických
poradcov, poľnohospodárstvo a lesníctvo atď., pričom konateľ žalobcu bol presvedčený, že zástupca
spoločnosti OPR TRADE, s.r.o. predloží analýzu v požadovanej kvalite. Žalobca sa nestotožnil so
záverom žalovaného, že žalobca neuviedol rozumné zdôvodnenie zapojenia spoločnosti OPR TRADE,
s.r.o. do zdaniteľného plnenia, nakoľko tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a v

platnej právnej úprave. Ďalšie žalobné námietky smerovali k tomu, že analýza bola dodaná v súlade
s legitímnym podnikateľským zámerom a s bežnou praxou prostredníctvom subdodávky, pričom so
subdodávateľským dodaním tovaru Obchodný zákonník počíta. Uvedené námietky žalobcu nemajú
potrebnú relevanciu, pretože predstavujú len tvrdenia, konštatovania alebo závery, ktoré žalobca urobil
bez toho, aby vysvetlil, čo konkrétne znamenajú vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia,

resp. z akých dôvodov vyvracajú závery žalovaného o rozhodných skutočnostiach, na ktorých bolo
napadnuté rozhodnutie založené. Ide teda len o všeobecné tvrdenia žalobcu, navyše bez akejkoľvek
zmienky o tom, aký majú mať dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a relevantné závery
žalovaného. Žalobca teda v podstatnej časti podanej správnej žaloby (mimo v iných bodoch tohto
rozsudku pertraktovaných žalobných námietok v podstate v celom zvyšnom obsahu) prezentoval svoje

vlastné názory, pričom samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené
nie sú v súlade s jeho názormi, nepreukazuje ich nezákonnosť. Uvedené konštatovania a názory
žalobcu na nastolené otázky sú len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s posúdením, aké žalovaný
vykonal v napadnutom rozhodnutí, resp. nepodloženými tvrdeniami. Námietky žalobcu neboli bližšie
skutkovo a právne ozrejmené spôsobom, ktorý by ich individualizoval pre daný prípad. Námietka,

ktorá závery žalovaného vo všeobecnej rovine spochybňuje, ale súčasne netvrdí, tobôž nepreukazuje
opak, nemá relevanciu potrebnú na zistenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Bez vyjadrenia
jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t.zn. k otázke
v čom konkrétne sa žalovaný mýlil a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v
napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným len vyjadrením vlastného

názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Preto nebolo možné tieto „námietky“ brať v rámci preskúmania zákonnostinapadnutého rozhodnutia v úvahu a ďalej sa nimi zaoberať, nakoľko pre ich nekonkrétnosť a
všeobecnosť neumožňovali súdny prieskum zákonnosti.

22. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických
osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov.
Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde
správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania,
predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v

konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou.
Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi
nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Súd nie je oprávnený dôvody
nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu ani všeobecne uplatnené
dôvodykonkretizovaťnadanýprípad.Toznamená,ževšeobecneuplatnenénámietkyvrámcižalobných
bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve

rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný.
23. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo

veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy
vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie

nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho
vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý
tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods.
1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len

také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je
obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie
je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).
Nakoľko žalobca v podstatnej časti podanej správnej žaloby dostatočne nekonkretizoval v čom sa

žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore s logickým uvažovaním, čo zaňho správny súd
urobiť nemohol, v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia v uvedenom rozsahu (§ 134 ods. 1 SSP)
a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola formulovaná, nebolo možné na niektoré časti
žaloby prihliadať.

24. Vo všeobecnosti možno k uvedeným žalobným námietkam dodať len to, že na namietaných
skutočnostiach napadnuté rozhodnutie založené nebolo, resp. niektoré z nich v konečnom dôsledku
neboli spochybnené (dodanie predmetnej analýzy spoločnosťou OPR TRADE, s.r.o. žalobcovi a jej
využitie na účely zdaniteľných obchodov, legálnosť subdodávateľských dodaní tovarov a služieb
a pod.). Správca dane a žalovaný uzavreli, že ich (preskúmavané) rozhodnutia boli založené na

absencii ekonomickej opodstatnenosti takejto obchodnej transakcie pre nadhodnotenie sumy odplaty
za vyhotovenie predmetnej analýzy fakturovanej spoločnosťou OPR TRADE, s.r.o., pričom poukázali
na § 3 ods. 6 Daňového poriadku. S uvedeným záverom možno súhlasiť, nakoľko žalovaný uzavrel,
že odplata za vyhotovenie analýzy, v časti presahujúcej odplatu za reálne vyhotovenie analýzy
spoločnosťou ORNOX Invest, s.r.o., bola správcom dane a žalovaným odôvodnene vyhodnotená ako

neprimeraná. Napadnuté rozhodnutie teda nebolo založené na závere, že obchodný vzťah žalobcu so
spoločnosťou OPR TRADE, s.r.o. nemohol byť ako celok súladný so zákonom (Obchodný zákonník),
ale na neprimeranosti konkrétnej výšky odplaty za dodanie predmetnej analýzy. Žalovaný tiež vzal v
úvahu, že práve konateľ žalobcu bol odborníkom v odbore lesného hospodárstva (vzhľadom na jeho
predchádzajúce pôsobenie na „ministerstve“ ako aj na prax znalca v odbore hospodárska úprava lesov,

pestovanie lesov, spracovanie dreva a odhad hodnoty lesov, čo žalobca nijako nespochybňoval), čo sa
nedá povedať o konateľovi spoločnosti OPR TRADE, s.r.o. U.ovi O.m (a teda nie je zrejmé z čoho dôvera
konateľa žalobcu v jeho odbornosť pramenila), ktorý sa vôbec nevedel vyjadriť k stanoveniu ceny, resp.odplatyzadodaniepredmetnejanalýzyžalobcovivoviacakodvojnásobnejvýške(120.000,-EursDPH),
než bola cena za jej reálne vyhotovenie spoločnosťou ORNOX Invest, s.r.o. (54.000,- Eur s DPH).

25. Žalovaný poukázal v správnej žalobe na judikatúru SD EÚ (rozsudok C-255/02 Halifax), podľa
ktorého je podľa neho spoločnú právnu úpravu dane z pridanej hodnoty treba vykladať v tom zmysle,
že bráni právu platiteľa dane uplatniť si právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, keď zdaniteľné
obchody a z nich plynúce plnenia tvoriace základ tohto práva predstavujú zneužitie vo forme vytvorenia
umelej konštrukcie, ktorá nemá v bežných dodávateľsko-odberateľských vzťahoch založených na

podnikateľskej obozretnosti a snahe dosahovať zisk opodstatnenie. V nadväznosti na to uviedol, že
„zdaniteľný obchod medzi žalobcom a spoločnosťou OPR TRADE, s.r.o. bol bežným dodávateľsko-
odberateľským vzťahom, ktorého cieľom bolo získať odborný materiál - analýzu s úmyslom použiť
ju na uskutočňovanie svojich zdaniteľných obchodov a na strane OPR TRADE, s.r.o. bolo úmyslom
získať zisk zo svojej podnikateľskej činnosti na ktorú bola podľa Obchodného registra oprávnená“.
Potrebnéjepoukázaťnato,žepokiaľideozneužitieprávazaúčelomzískaniadaňovejvýhodyzneužitím

systému DPH Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí č.C-255/02 Halifax konštatoval, že: „Šiestu
smernicu je potrebné vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej
na vstupe, keď plnenia tohto práva predstavujú zneužitie. Preukázanie zneužitia na jednej strane
vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných
ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu

daňovej výhody, ktorej poskytnutie bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej
strane musí z celku objektívnych prvkov vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú
výhodu“. Nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je tak legálne obmedziteľný a nepriznateľný v
prípade, ak sa daňový subjekt stal súčasťou vzťahov s cieľom zneužitia práva formou zneužitia systému
dane z pridanej hodnoty. Zákaz zneužitia práva nie je relevantný, pokiaľ dotknuté plnenia môžu mať iné

odôvodnenia ako obyčajné dosiahnutie daňového zvýhodnenia. Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí
C-425/2006 Italservice Srl. konštatoval, že: „O zneužitie ide vtedy, keď snaha o získanie daňovej výhody
predstavuje hlavný cieľ predmetného plnenia alebo plnení. Princíp ustálený v tomto rozsudku prekračuje
medze dane z pridanej hodnoty, pretože sa týka skutočného obsahu daňových transakcií a ekonomickej
podstaty. Strata reálneho hospodárskeho dôvodu sa prejavuje v tom, že transakcia je umelo vytvorená

a jej jediným cieľom je získanie daňovej výhody“. Európskou judikatúrou sa tak pripustilo, aby nárok na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty nebol priznaný v prípade, ak sa konkrétne obchody (z ktorých sa
uplatňuje odpočítanie dane z pridanej hodnoty) vytvorili bez reálneho hospodárskeho odôvodnenia, za
účelom vytvorenia umelej daňovoprávnej situácie a za účelom získania daňovej výhody. Musí tak ísť o
získanie daňovej výhody za úmyselného právne relevantného správania sa daňového subjektu, pričom

dôkazné bremeno na preukázanie zneužitia práva je na strane orgánu verejnej moci, v preskúmavanej
veci na správcovi dane.

26. Napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúci postup žalovaného a správcu dane vzhľadom
na uvedené nie sú v nesúlade s označenou judikatúrou SD EÚ, pretože podľa nej možno odoprieť

nárok na odpočet DPH aj pri zneužití práva, ak správca dane z celku objektívnych skutočností
dospeje k skutkovému záveru, že účelom inak (z formálno-právneho hľadiska) nespornej obchodnej
transakcie nie je iný účel, než získanie daňovej výhody, čo v danom prípade bolo osvedčené a
odôvodnené spôsobom, ktorý netrpí logickými rozpormi. V danom prípade spočíva „neobvyklosť“
obchodnej transakcie medzi žalobcom a spoločnosťou OPR TRADE, s.r.o. práve v tom, že bez

akéhokoľvek odborného zainteresovania tejto spoločnosti na vyhotovení predmetnej analýzy túto dodal
žalobcovi za neprimeranú, viac ako dvojnásobnú cenu (s ktorou priamo súvisela výška uplatneného
nadmerného odpočtu DPH, ktorý z tohto dôvodu v zodpovedajúcej časti uznaný nebol), z čoho je zrejmé,
že účelom tejto obchodnej transakcie bolo dosiahnutie daňovej výhody žalobcu. Nič na tomto závere
nemení ani fakt, že obchodno-právny vzťah (objednanie predmetnej analýzy žalobcom a jej dodanie

spoločnosťou OPR TRADE, s.r.o.) bol navonok založený súladne s Obchodným zákonníkom, na ktorý
však žalovaný neprihliadal v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku (podľa ktorého, pri uplatňovaní
osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej
skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych
úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu,

ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti
alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri
správe daní neprihliada).27. Žalobca ďalej k záveru žalovaného, že jeho závery potvrdzuje aj vyjadrenie Národného lesníckeho
centra, poukázal na priložené stanovisko Národného lesníckeho centra Zvolen z 24.11.2017 ako aj
Odborné vyjadrenie č. 29/2007 z 24.11.2017, z ktorých podľa jeho názoru jednoznačne vyplýva, že

určenie ceny je vecou obstarávateľa a zhotoviteľa a výška cien za obdobné analýzy je rôzna. Napriek
tomu, že ani z tejto časti správnej žaloby nie je možné zistiť, aká nezákonnosť napadnutého rozhodnutia
sa ňou namieta, je možné uviesť, že oba priložené dokumenty nehovoria nič o tom, či cena za dodanie
predmetnej analýzy bola primeraná alebo nie. NLC totiž uviedlo, že vypracovanie takejto analýzy
odhaduje na 15.000 až 20.000 Eur (čo je na prospech záverov žalovaného), pričom sa to výslovne

netýkalo konkrétneho posúdenia ceny za predloženú analýzu. Odborné vyjadrenie č.
29/2017 znalca v odbore Lesníctvo G.. P. W. k otázke č. 3 týkajúcej sa primeranosti stanovenia ceny za
vypracovanie analýzy obsahuje záver znalca, že: „K predmetnej otázke sa ako znalec v odbore lesníctvo
nevyjadrujem. Nemožno z môjho pohľadu znalca určiť primeranosť stanovenej ceny produktu Analýza.
Určenie ceny je vecou obstarávateľa a zhotoviteľa sa dohodnúť na samotných nákladoch na vyhotovenie
produktu Analýzy a celkovej ceny Analýzy. Z vlastných skúseností však viem, že náklady na odborné

práce sú medzi jednotlivými autormi veľmi rozdielne.“ V prvom rade je potrebné uviesť, že znalec nie
je oprávnený vyjadrovať sa k právnym ale len skutkovým (odborným) otázkam. Posúdenie primeranosti
ceny dodania vo svetle ust. § 3 ods. 6 Daňového poriadku bolo výsledkom právneho posúdenia správcu
dane a žalovaného, do ktorého znalec nebol oprávnený nijako zasahovať, čo napokon aj plynie zo
záveru k otázke č. 3, kde sa znalec k primeranosti ceny za vypracovanie predmetnej analýzy výslovne

nevyjadril. Uviedol len okolnosti, na základ ktorých sa cena určuje, mimo iného na základe nákladov
za jej vyhotovenie, ktoré spoločnosť OPR TRADE, s.r.o. nebola spôsobilá ani len tvrdiť, nie to ešte
osvedčiť spoľahlivým podkladom. Z vyjadrenia znalca tak nie sú zrejmé žiadne použiteľné závery, ktoré
by podporovali názory žalobcu.

28. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov nezákonnosti uplatnených
žalobcom v podanej správnej žalobe, vzhľadom na predchádzajúce časti tohto rozsudku dospel záveru,
že žaloba nebola dôvodná. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

29. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má

právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov
konania nepriznal.

30. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom

ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.