Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 26, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/92/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119207248
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119207248.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, právne
zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovanému: R. R.,
H.. XX.X.XXXX, C. R. Š. XXXX/XX, XXX XX S., žaloba o zaplatenie 381,26 EUR s príslušenstvom., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 12.04.2019 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 381,26 €

spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne z tejto sumy od 22.05.2018 až do zaplatenia.
1.1. Žalobca v návrhu uviedol, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej dňa 21.05.2018 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. a žalobcom ako
postupníkom.
1.2. Pokiaľ ide o pohľadávku samotnú žalobca uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa
12.11.2003 zmluvu o kontokorentnom úvere, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky
postupcu. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému peňažné

prostriedky. Keďže žalovaný tieto peňažné prostriedky nevrátil spôsobom dojednaným v zmluve, došlo
k uplatneniu žalobcovho nároku na súde.
1.3. Žalobca uvádza, že pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 551,93
€ a pozostávala z istiny vo výške 381,26 €, z riadneho úroku vo výške 82,61 €, z úroku z omeškania
vo výške 40,56 € a z poplatkov vo výške 47,50 €. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje iba úhradu istiny
vo výške 381,26 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne odo dňa 22.05.2018, čiže odo dňa
nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol verejným vyhlásením rozsudku podľa § 297 písm. b) CSP (Súd na prejednanie
sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur.), pričom pri svojom rozhodovaní vychádzal z listín tvoriacich súdny spis. Z týchto

listín súd zistil nasledujúce:
3.1. Uplatnená pohľadávka je skutočne pohľadávkou postúpenou pôvodným veriteľom Slovenskou
sporiteľnou a.s. žalobcovi na základe zmluvy zo dňa 21.05.2018.3.2. Zo zmluvy o kontokorentnom úvere (čl. 13 a nasl.) vyplýva, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa
poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 10 000 Sk s úrokovou sadzbou 10,85% ročne a
splatnosťou úrokov ku koncu mesiaca. Konečná splatnosť úveru bola 11.11.2004.

Podľa článku III. bodu 1. zmluvy - zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu 1 roka odo dňa
podpísania zmluvy zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu 1 roka, ak dlžník
neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy (pôvodnej alebo
predlženej), že nemá záujem o predlženie doby trvania zmluvy, max. však do dosiahnutia 65 roku veku
dlžníka.

Podľa článku III. bod 2. zmluvy - úver je splatný v deň splatnosti uvedenej v základných podmienkach
zmluvy. V prípade predĺženia zmluvy podľa bodu 1. zmluvy sa splatnosť úveru predlžuje o dobu, o ktorú
bola predlžená účinnosť zmluvy, t.j. o 1 rok.
3.3. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky (čl. 15-30).
3.4. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 21.05.2018 (čl. 31). 3.5. Výzvou
zo dňa 10.05.2019 (čl. 41) vyzval súd žalobcu, aby návrh doplnil o podstatné skutkové okolnosti v

nasledujúcom:
- koľkokrát bol zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným predlžený,
- či, ako a kedy bol zmluvný vzťah so žalovaným ukončený,
- akú celkovú sumu žalovaný zaplatil a ako táto bola započítaná na istinu, úroky a poplatky,
- preukázať výšku dlžnej istiny 381,26 €.

3.6. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.07.2019 (čl. 45-78),
v ktorom uviedol nasledujúce: Zmluva o kontokorentnom úvere na sumu 10 000 SK (331,93 €) bola
uzavretá pôvodným veriteľom so žalovaným dňa 02.11.2003. V zmysle článku III. bod 1. zmluvy, nakoľko
žalovaný počas platnosti zmluvy nikdy neprejavil pôvodnému veriteľovi záujem o ukončenie platnosti
zmluvy, sa jej platnosť predlžovala v zmysle uvedeného ustanovenia až do zosplatnenia pohľadávky

dňa 25.08.2017 a následného postúpenia pohľadávky dňa 17.05.2018. Pri zosplatnení pohľadávky
postupovalveriteľpodľabodu7.6.1Obchodnýchpodmienok-„Akdôjdekporušeniuakejkoľvekzmluvnej
povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, alebo
a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní,
banka je oprávnená

a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient
je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej
splatnosti
b) vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez
výpovednejlehotydňomjejdoručeniaklientovi.Odstúpenímodzmluvyoúverenezanikázáväzokklienta

splatiť pohľadávku banky vrátane jej príslušenstvá.“
Nakoľko žalovaný neuhradil dlžnú sumu pristúpil pôvodný veriteľ k odstúpeniu od zmluvy podaním zo
dňa 31.08.2017.

4. Pokiaľ ide o samotnú žalovanú sumu vo výške 381,26 €, k tomu žalobca uviedol: Debetné operácie

- a) výber kartou + platba kartou + odchádzajúce platby z účtu = 36603,96 €, b) poplatky = 497,85 €,
c) debetné úroky = 231,87 €, d) úroky z omeškania = 243,01 €, e) zostatok na účte = 331,90 €, spolu
37908,58 €. Kreditné operácie = 37356,65 €. Rozdiel debetných a kreditných operácii tak predstavuje
sumu 551,93 € a pozostáva z istiny vo výške 381,26 €, z poplatkov - 47,50 €, riadneho úroku - 82,61 €
a úroku z omeškania zmluvného - 23,49 € a úroku z omeškania zákonného - 17,07 €.

5. Žalobca rovnako súdu predložil upomienku zo dňa 17.04.2016, ktorou bol žalovaný vyzývaný na
úhradu dlhu 42,58 €.
5.1. Listom zo dňa 31.08.2017 Slovenská sporiteľňa oznámila žalovanému, že odstupuje od zmluvy
o kontokorentnom úvere.

6. Podľa Čl. 8 C.s.p. - Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa Čl. 11 ods.4 C.s.p. - Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto
konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

Podľa § 132 ods.1 C.s.p. - V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.Podľa § 149 C.s.p. - Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa§2písm.a)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch-spotrebiteľskýmúveromdočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch-zmluvouospotrebiteľskomúvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 23a ods.1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa - Typovou zmluvou sa podľa tohto
zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
6.1. Z vyššie citovaných ustanovení C.s.p. vyplývajú tzv. procesné bremená, resp. povinnosti, a to
povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť.

Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za
to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to
z jeho strany negatívne na výsledku sporu.
Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených
skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti

dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňuje
deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej
rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v
konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený
súdu. Odporcu dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia nezaťažujú vtedy, ak iba žiada nevyhovieť

návrhu.
Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je
preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani
na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

V rámci dokazovania platí zásada (pozri § 132 v spojení s § 185 ods. 1), že každý účastník musí
uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbit probatio).
Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ
svojho rozhodnutia. Ak teda žalobca tvrdí, že so žalovaným uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
bolo napríklad auto, musí to preukázať (napr. predložením písomnej zmluvy, navrhnutím svedka, ktorý

dosvedčí, že došlo k ústnej dohode medzi stranami). Ak žalovaný chce túto skutočnosť vyvrátiť, napr.
tvrdením, že kúpna zmluva je neplatná, pretože žalobca ako predávajúci nebol na tento úkon spôsobilý,
musí žalovaný toto svoje tvrdenie preukázať. Vtedy hovoríme o tzv. delení alebo presúvaní dôkazného
bremena. Neplatí teda, že dokazovať skutočnosti v spore je len povinnosťou žalobcu. Môžeme tiež
povedať, že žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. „Dôkazné

bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností
tvrdí.“ (II. ÚS 38/2015) Pri týchto úvahách musia účastníci a súd urobiť analýzu právnych noriem,
ktoré môžu dopadať na riešenú skutkovú situáciu. Súd musí následne zistiť, či sú splnené predpoklady
hypotézy zvolenej právnej normy, ktorú navrhujú v konaní aplikovať.

V civilnom sporovom procese platí ďalej tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady
je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou
účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie
do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je

možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia.
Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo
strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri
nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem est
non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.

7. V prejednávanej veci tak pre rozhodnutie súdu bolo rozhodujúce nasledujúce: je nepochybné, že
medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovaným vznikol na základe tzv. typovej zmluvy spotrebiteľský
úverový vzťah. Ani v takomto vzťahu však banka nemá žiadne privilegované postavenie spočívajúce vtom, že by pohľadávku z bankového obchodu nebolo potrebné riadnym spôsobom preukázať. V civilnom
sporovom konaní to nie je súd, ktorý má z čriepok poskytnutých žalobcom iniciatívne dotvárať skutkový
stav. Aj žalobca uplatňujúci pôvodne bankovú pohľadávku musí túto nesporne do posledného centu

preukázať. V prejednávanej veci však súdu na základe tvrdení žalobcu a ním predložených listín nie je
zrejmé ako žalobca dospel k výške istiny práve 381,26 € (a ako tento dlh postupne vznikal, čo je potrebné
vedieť pre prípadnú aplikáciu § 54a OZ - Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno

len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.) a preto žalobu v celom rozsahu
zamietol.
8. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
a. Žalovanému v konaní plne úspešnému žiadne trovy v konaní nevznikli, preto mu súd nárok na ich
náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.