Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/180/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200596
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4018200596.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: K. H., nar. XX. XX. XXXX,
U. XXXX/X, J., zastúpeného advokátkou Mgr. Romanou Mravíkovou, Štefánikova trieda 8/15, Nitra,
proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Štefánikova
trieda 69, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 15. 08. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-

OCDPK-2018/005842 zo dňa 21. 06. 2018, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu o d m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15. 08. 2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 24. 08. 2018, domáhal

preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OCDPK-2018/005842 zo dňa
21. 06. 2018, ktorým žalovaný ako správny orgán prvého stupňa podľa ust. § 30 ods. 1 písm. h/ zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zastavil konanie o
správnom delikte spoločnosti Regionálna správa a údržba ciest Nitra a. s., Štúrova 147, Nitra vo veci
porušenia povinnosti vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
(cestný zákon) v znení neskorších predpisov, začatého na základe záznamu dopravnej nehody

postúpeného z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre pod č. ORPZ-NR-ODI1-70/2017-DNZ
zo dňa 24. 09. 2017.

2. V podanej žalobe žalobca poukázal na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. 06. 2018,
v ktorom je okrem iného uvedené, že strom, z ktorého sa mal odlomiť konár a ktorý mal spôsobiť
škodu na motorovom vozidle s evidenčným číslom J. XXXE. dňa 24. 09. 2017 v čase o 11,00 hod.

na úseku cesty III/1622 v km 6,1, sa nachádza mimo cestného pozemku cesty III/1622 a z uvedeného
dôvodu Regionálna správa a údržba ciest Nitra a.s. nie je zodpovedná za škodu spôsobenú žalobcovi
na motorovom vozidle.

Žalobca bol toho názoru, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa jeho názoru ku škode na motorovom vozidle

došlo v dôsledku závady v zjazdnosti cesty, ktorej správcom je Regionálna správa a údržba ciest Nitra a.
s. Správca komunikácie sa tým, že neodstránil viditeľne suchý konár prečnievajúci ponad cestu, dopustil
porušenia ust. § 9 ods. 1 cestného zákona, a teda správneho deliktu. Žalobca považoval napadnuté
rozhodnutie za vecne nesprávne a nezákonné, a to v zmysle ust. § 191 písm. c/, d/, e/, f/ SSP, žiadal
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako i zrušenie predmetného rozhodnutia,
nakoľko nie je v súlade so zákonom.3. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 23. 05. 2019, v ktorom uviedol, že dňa 21. 06.
2018 vydal rozhodnutie ktorým podľa ust. § 30 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zastavil konanie o správnom delikte spoločnosti

Regionálna správa a údržba ciest Nitra a.s. vo veci porušenia povinnosti vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 1
cestného zákona, ktoré bolo začaté na základe záznamu dopravnej nehody postúpeného z Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Nitre.

Poukázal na záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 02. 11. 2017, v ktorom správca komunikácie, t. j.

Regionálna správa a údržba ciest Nitra a.s. uviedol, že „... zo strany RSÚC Nitra boli vykonané kroky, aby
došlokvypíleniupredmetnýchstromov“.Niejejasné,čisprávcavypílilstromysám,aleboibazabezpečil,
aby subjekt, na ktorom pozemku predmetný strom stál, zrealizoval vypílenie tohto stromu. V zápisnici zo
dňa 22. 01. 2018 z ústneho pojednávania, ktorá je súčasťou spisového materiálu, správca komunikácie
vypovedal, že „Regionálna správa a údržba ciest Nitra a.s. neporušila žiadnu povinnosť pri výkone
správy a údržby cesty III/1622, definícia cestného pozemku je uvedená vo vyhláške č. 35/1984 Zb. § 8,

ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách. Ku škodovej udalosti došlo tak, že zo stromu,
ktorý sa nachádza mimo cestného pozemku sa odlomil konár, ktorý spôsobil škodu na motorovom
vozidle J. XXXE. vodiča K. H.. V danom prípade za vznik škody zodpovedá vlastník, v prípade užívateľ
lesného porastu, ktorý sa nachádza mimo cestného pozemku. Strom bol vysadený mimo cestného
telesa. Na základe tejto skutočnosti sme to oznámenie Lesom Slovenskej republiky“.

Predmetný strom, ktorého konár mal spadnúť na vozidlo sa nachádza na parc. č. XXXX v katastri obce
Q. a túto parcelu majú v obhospodarovaní Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica.

Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný závod Topoľčianky v podaní zo dňa 23. 05. 2018

uviedli, že predmetnú škodovú udalosť riešili cez ich poistku, avšak poistné plnenie bolo nižšie, ako
spoluúčasť a tak poisťovňa nepoukázala žiadne poistné plnenie poškodenému.

Žalovaný poukázal na ust. § 8 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) a bol toho názoru, že strom, z ktorého sa mal dňa 24. 09. 2017 odlomiť

konár, ktorý mal spôsobiť škodu na motorovom vozidle s evidenčným číslom J. XXXE. K. H. v čase
o 11,00 hod. na úseku cesty III/1622 v km 6,1 sa nachádza mimo cestného pozemku a jeho súčastí,
cesty III/1622 a z toho dôvodu Regionálna správa a údržba ciest Nitra a.s. nie je zodpovedná za škodu
spôsobenú žalobcovi, ktorá mu vznikla na motorovom vozidla s vyššie uvedeným evidenčným číslom.
K námietke žalobcu v podanej žalobe, že správca komunikácie je vinný za správny delikt, nakoľko

v období po dopravnej nehode došlo zo strany správcu komunikácie (RSÚC Nitra a. s.) k vypíleniu
predmetných stromov, žalovaný poukázal na záznam z dopravnej nehody zo dňa 24. 09. 2017, v ktorom
je uvedené, že žiadni svedkovia zistení neboli a ako príčina je uvedená vplyv prírodnej sily, náraz vetra.
Nakoľkostrombolvysadenýmimocestnéhopozemku,správcakomunikácieniejezodpovednýzaškodu
spôsobenú žalobcovi, ktorá vznikla na motorovom vozidle s evidenčným číslom J. XXXE..

Cestný správny orgán sa vecou dostatočne zaoberal a v rozhodnutí preukázal, že správca ciest II. a III
triedy, t. j. Regionálna správa a údržba ciest Nitra a.s. za tento stav nie zodpovedný.

Dôvody, ktoré uvádza žalobca v podanej žalobe, nepoukazujú na nezákonnosť rozhodnutia žalovaného

a neodôvodňujú jeho zrušenie. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci po
oboznámení sa s obsahom podanej žaloby, žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-
OCDPK-2018/005842 zo dňa 21. 06. 2018 a predloženého administratívneho spisu Nitre sa v prvom

rade zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu ako základnou procesnou podmienkou konania pred
správnym súdom, pričom dospel k záveru, že žalobcom podanú žalobu je potrebné podľa ust. § 98 ods.
1 písm. e/ SSP odmietnuť ako podanú neoprávnenou osobou.

5. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správne súdy

v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.Podľa§ 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

Podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak
e/ bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

Podľa § 170 písm. a/ SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak

a/ žaloba bola odmietnutá.

Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to
oprávnený zákonom.

Podľa § 178 ods. 1, 2, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu

verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie
alebo opatrenie.
Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného
prostredia.

6. Legislatívna konštrukcia správneho súdnictva v Správnom súdnom poriadku vychádza z čl. 46 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa na súd vo veci preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej
správy môže obrátiť ten, kto tvrdí, že bol týmto rozhodnutím na svojich právach ukrátený, pričom
ústava umožňuje zákonodarcovi obmedziť možnosti prístupu na súd a zároveň ustanovuje hranice

takej možnosti tým, že preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd nesmie byť
spod právomoci súdu vylúčené. Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia
správneho orgánu podľa SSP nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania, ale zároveň musel
byť ako účastník správneho konania napadnutým rozhodnutím, ako aj postupom správneho orgánu na
svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis),

ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie
práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Samotné postavenie
žalobcuakoúčastníkavsprávnomkonaníeštenevedieknaplneniupodmienkydotknutostiprávžalobcu,
resp. k ukráteniu na jeho právach. Článok 46 ods. 2 posledná veta ústavy sa vzťahuje na situácie, keď
zákonodarca obmedzí možnosť súdneho prieskumu správnych rozhodnutí určitého druhu. Aj v takom

prípade musí byť umožnené dotknutej osobe obrátiť sa na súd so žalobou o preskúmanie správneho
rozhodnutia inak vylúčeného zo súdneho preskúmania, ak sa týka základných práv a slobôd. Takýto
účinok napadnutého rozhodnutia nepriamo vplýva aj na rozsah aktívne procesne legitimovaných osôb
na konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia.

7. Z vyššie citovaného ust. § 178 ods. 1 SSP vyplýva obmedzenie procesnej legitimácie len na tie
fyzické a právnické osoby, ktoré boli účastníkmi administratívneho (správneho) konania a ktoré o sebe
tvrdia,žeakoúčastníciadministratívneho(správneho)konaniabolirozhodnutímaleboopatrenímorgánu
verejnej správy (správneho orgánu) ukrátené na svojich právach, alebo právom chránených záujmoch,
t. j., že im takýmto rozhodnutím bola spôsobená ujma. Žalobca v podanej žalobe ani netvrdí, že by

napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na jeho právach alebo právom chránených záujmoch, ale ani
takéto jeho tvrdenie by nepostačovalo, pretože s takýmto tvrdením musí korešpondovať jeho subjektívne
oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu.

Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom

stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. V
prípade, ak správny súd zistí, že žalobca nebol účastníkom administratívneho konania alebo ako
účastník administratívneho konania nebol ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy na svojich
právach alebo právom chránených záujmoch, rozhodne, že nebol oprávnený ani na podanie správnejžaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu následne uznesením podľa § 98
ods. 1 písm. e/ SSP správny súd správnu žalobu odmietne. Aktívna procesná legitimácia na podanie
žaloby v správnom súdnictve je inštitútom práva procesného, na rozdiel od všeobecného súdnictva,

kde všeobecný súd posudzuje predovšetkým aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ako aj pasívnu vecnú
legitimáciu. Posudzuje teda, či sú účastníci konania nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z
hmotného práva. Tieto inštitúty nie je možné zamieňať.

8. Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že na správnom orgáne prvého stupňa sa viedlo

správne konanie proti správcovi komunikácie, t. j. spoločnosti Regionálna správa a údržba ciest Nitra a.
s. vo veci vykazujúcej znaky správneho deliktu na tom skutkovom základe, že dňa 24. 09. 2017 o 11,00
hod. došlo v okrese Zlaté Moravce na ceste III/1622 v km 6,1 v smere z Jedľových Kostolian na Obyce k
dopravnej nehode takým spôsobom, že vodičovi K. H. (žalobca) jazdiacemu na vozidle J. XXXE. spadol
na strechu vozidla konár stromu, ktorý bol viditeľne suchý a prehnitý, v dôsledku čoho menovanému
vznikla škoda na osobnom motorovom vozidle vo výške približne 500,- eur. Túto škodu žiadal žalobca v

priebehu správneho konania uhradiť od správcu komunikácie, a to s poukazom na ust. § 9 ods. 1 zákona
č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle
ktorého závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať
ich správcovia, resp. s poukazom na ust. § 9a ods. 2 tohto zákona, v zmysle ktorého správcovia diaľnic,
ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a

ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností
tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

Súdzrozhodnutiač.OU-NR-OCDPK-2018/005842zodňa21.06.2018,ktorébolopredloženéžalobcom
(žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného) zistil, že žalovaný ako správny orgán prvého stupňa v

zmysle ust. § 30 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov zastavil konanie o správnom delikte spoločnosti Regionálna správa a údržba
ciest Nitra a.s. vo veci porušenia povinnosti vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov začatého na základe záznamu
dopravnej nehody postúpeného z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre pod č. ORPZ-NR-

ODI1-70/2017-DNZ zo dňa 24. 09. 2017. Konanie o správnom delikte vo veci porušenia ust. § 9 ods.
1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov
bolo teda zastavené, nakoľko odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. Správny
orgán prvého stupňa mal na základe vykonaného dokazovania za to, že strom, z ktorého sa mal odlomiť
konár a ktorý mal spôsobiť škodu na motorovom vozidle žalobcu sa nachádza mimo cestného pozemku

cesty III/1622 a z toho dôvodu správca komunikácie, t.j. Regionálna správa a údržba ciest Nitra a.s. nie
je zodpovedná za škodu spôsobenú žalobcovi, ktorá mu vznikla na motorovom vozidla. V odôvodnení
tohto rozhodnutia je taktiež uvedené, že pokiaľ si žalobca chcel uplatňovať náhradu škody je potrebné
podať návrh na príslušný súd.

9. Na základe obsahu vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. 06. 2018 má správny
súd za nesporné, že žalobca bol účastníkom predmetného administratívneho konania. Zároveň je
však tohto názoru, že žalobou napadnutým rozhodnutím, resp. rozhodnutím správneho orgánu prvého
stupňa o zastavení správneho konania vo veci správneho deliktu nebol žalobca ukrátený na svojich
právach, pretože toto rozhodnutie sa týka iba osoby, proti ktorej bolo správne konanie vedené a svojimi

účinkami nezasahuje do právnej sféry žalobcu a nespôsobuje ani zmenu jeho právneho postavenia.
Pokiaľ správny orgán prvého stupňa zistil dôvody na zastavenie konania v zmysle ust. § 30 ods. 1
písm. h/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov,
bolo jeho povinnosťou takto postupovať a konanie zastaviť. Rozhodnutím o zastavení konania správny
orgán prvého stupňa žiadnym spôsobom nerozhodoval o právach, resp. právom chránených záujmoch

alebo povinnostiach žalobcu ako účastníka administratívneho konania. V prípade, ak si žalobca chcel
uplatňovať náhradu vzniknutej škody, mal a mohol podať návrh na príslušný všeobecný súd prvej
inštancie tak, ako je to uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne
legitimovaný na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 21. 06. 2018. Z
uvedeného dôvodu rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a správnu žalobužalobcuodmietolpodľaust.§98ods.1písm.e/SSP,t.j.zdôvodu,žebolapodanázjavneneoprávnenou
osobou.

11. V závere správny súd uvádza, že z dôvodu hospodárnosti konania nerozhodoval o pribratí do tohto
súdneho konania ďalšieho účastníka administratívneho konania (Regionálna správa a údržba ciest Nitra
a.s.), nakoľko z dôvodov vyššie uvedených, nie sú splnené procesné podmienky súdneho konania v
predmetnej veci, teda toho, aby súd na základe žaloby zo dňa 15. 08. 2018 podanej žalobcom mohol
pristúpiť k meritórnemu prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. 06. 2018.

12.Otrováchkonaniasprávnysúdrozhodolpodľaust.§170písm.a/SSPtak,žežiadnemuzúčastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

13. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (§ 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon

neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej
sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.