Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 9, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12Pc/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119205673
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2119205673.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci navrhovateľky: Y.. R. Č., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom Y., X. XXX/XX, o rozvod manželstva s Y. Č., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom Y., X. XXX/XX, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov uzatvorené dňa XX. XX. XXXX vo U., zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu U., zväzok U.., ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX, r o z v á d z a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 01. 07. 2019, podaným na tunajšom súde dňa 02. 07. 2019, sa navrhovateľka
domáhala, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom sa zoznámili na jeseň 2008, manželstvo
uzavrelipo9-ročnejznámosti.Odprvéhodňa(mysliactýmdeňsobáša)bolomanželstvoplnékonfliktova
nedorozumení, ku ktorým dochádzalo aj pred uzavretím manželstva a jeho uzatvorenie bolo neuvážené.
V spoločnej domácnosti žili 11 rokov, od začiatku spolužitia spoločne nehospodárili. Majú oddelené účty,
spoločný majetok žiadny nemajú. Celých 11 rokov všetky náklady súvisiace s chodom domácnosti, ako
je nájom, elektrina, plyn, voda, internet, TV, väčšia časť stravy a drogistický tovar hradila ona. Manžel

svoj príjem poukazuje na účet svojho syna, z ktorého si sporadicky čerpá financie zväčša len pre svoju
potrebu. Jedenkrát do roka uhradil týždeň či dva dovolenku v Chorvátsku, čo činilo cca 1.200 Eur. Už
viac ako dva roky majú problémy aj v intímnom živote, nakoľko manžel tento odmieta. Úplne intímne
prestali žiť cca od leta 2018. Napriek jej snahám žalovaný daný problém odmietal riešiť. Dlhodobo ju
odmietal so slovami, aby si našla milenca. Taktiež ju urážal vyjadreniami, že sa mu hnusia isté časti
jej tela, mala by radšej chodiť oblečená a pri pohľade na jej telo sa striasal. Manžel má komplikovanú
povahu, je dominantný a častokrát sa správa arogantne až agresívne k svojmu okoliu, blízkej rodine,

ako i k nej. Má suicidálne sklony, trikrát sa pokúsil o samovraždu, čím svoju rodinu a predovšetkým ju
psychicky deprimuje a vydiera. Naďalej sa vyhráža samovraždou, jeho správanie je agresívne, pokúsil
sa ju fyzicky napadnúť, prehľadáva jej osobné veci. Po vzájomnej dohode sa manžel koncom mája 2019
odsťahoval do podnájmu, ktorého adresu jej neoznámil. Od toho času ju a jej syna sleduje, obťažuje ju
urážlivými SMS-správami a vyhrážkami, že ju zničí. Spolužitie s manželom za tejto situácie sa to stalo
pre ňu neznesiteľným a snažila sa doma zdržiavať čo najmenej. Z manžela má strach, stratila k nemu
citový vzťah a dôveru a nevidí nádej na jeho obnovu. Nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva, ktoré

je hlboko a trvale rozvrátené.

3. Druhý manžel, ktorý návrh nepodal (ďalej len „manžel“), s rozvodom manželstva vyslovil súhlas.4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, manžela, sobášnym listom a ostatnými listinnými
dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX, u navrhovateľky ide v poradí o tretie manželstvo,
u manžela o druhé manželstvo. Obaja účastníci sú štátni občania Slovenskej republiky, národnosť majú
slovenskú. Posledné spoločné bydlisko mali v Y. na ulici X. XXX/XX. Manželstvo je bezdetné.

6. Navrhovateľka uviedla, že s manželom nebýva v spoločnej domácnosti od mája 2019. Vzťah medzi

nimi je naštrbený. Kríza v manželstve začala vznikať už v prvý deň po zosobášení, keď si manžel dával
dolu obrúčku. Dôvodom rozpadu manželstva boli odlišné názory, viac nechcela uvádzať. Spoločne ani
nehospodária. Cíti k nemu určitú náklonnosť, lebo 11 rokov, počas ktorých boli s manželom spolu, sa
nedá zahodiť, ale zamilovanosť to nie je. Obnovenie manželského spolužitia nie je možné.

7. Manžel uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Manželstvo bolo vynikajúce, hocikedy

sa obdarovávali. Od manželky si nachádzal pri posteli lístočky „milujem ťa, si najlepší človek na svete“
a rovnaké lístočky jej dával aj on, bolo to celé roky. Za 8 rokov nikdy nezvýšil hlas na jej syna, ani sa ho
nedotkol. Vychádzali si spolu dobre. Manželku miluje ako nikoho a stále ju milovať bude. Nezaslúžil si
toto, čo sa stalo. Rozvod nie je z hlavy navrhovateľky, ale od človeka, s ktorým navrhovateľka žije. Kríza
v manželstve začala vznikať práve vtedy, keď si manželka našla priateľa, už je to asi rok. Obnovenie

manželského spolužitia by z jeho strany bolo možné, ale nebude robiť manželke prieky, len chcel uviesť
na pravú mieru ako to je aj napriek tomu, že ju neskutočne miluje.

8. V rámci záverečných rečí manželka zotrvala na svojich vyjadreniach, manžel uviedol, že manželku
stále miluje a dokonca života nikoho iného milovať nebude.

9. Podľa § 18 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Zákon o rodine zakotvuje základné osobné práva a povinnosti manželov, ktoré vznikajú uzavretím
manželstva. Tieto mravné a etické postuláty, ktoré vo svojej podstate charakterizujú vzťah manželov
a ich spolužitie, zakotvil zákonodarca ako povinnosti. Ich porušenie môže spôsobiť vážne narušenie
a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia
a na ich porušenie súd obligatórne prihliada pri posudzovaní mieru rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Postavenie obidvoch manželov je rovnoprávne a pri uzavieraní manželstva, za jeho trvania, ako aj pri
rozvode majú manželia rovnaké práva a povinnosti občianskoprávnej povahy medzi sebou a vo vzťahu
ku svojim deťom.

12. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu

výchovu detí. Povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného
a harmonického spolužitia. V rodinnom prostredí by mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia,
tolerancie, dôvery a lásky. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou
povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva.

13. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Rozvod manželstva by mala byť krajná a posledná možnosť riešenia
rozvratu vzťahov medzi manželmi, ku ktorej by mal súd pristúpiť len vtedy, ak sú na to splnené
podmienky.

14. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia
a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva, a
kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho atrvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej
účel manželstva. Zákon predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne
stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že

medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva a rodiny založenej
manželstvom.

15. Podľa názoru súdu je manželstvo účastníkov nefunkčné a neplní svoj spoločenský účel. Len ťažko
možno hovoriť o funkčnom vzťahu, v ktorom jeden z manželov za žiadnych okolností nechce s druhým

zotrvať vo zväzku. Súd pripúšťa rozdielnosť pohľadov a subjektívnych pocitov oboch účastníkov na
intenzitu rozvratu, ale z vonkajších prejavov je zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené.
Navrhovateľka má plné právo domáhať sa na súde rozvodu manželstva, aj keď na samotný rozvod nárok
nemá, a súd tak rozhodne až po zvážení splnených podmienok. Je výlučne vecou navrhovateľky, aké
motívy a pohnútky ju vedú k rozhodnutiu nezotrvať s manželom v manželskom zväzku a k rozvodu. Ak
súd dospeje k záveru, že sú tu také vážne a zásadné dôvody a príčiny vedúce k rozvratu, prihliadne na

ne bez hlbšieho skúmania subjektívnych pocitov manžela, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal,
a ktorý, hoci s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, prejavuje citovú náklonnosť k navrhovateľke.
Navrhovateľka v konaní vyslovila svoj slobodný názor a uviedla dôvody, ktoré ju k rozvodu viedli, ako
aj dôvody, prečo nechce ďalej žiť s manželom.

16. Súd mal teda za preukázané, že manželstvo účastníkov dlhšiu dobu neplní svoje funkcie a od
mája 2019 ani nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že už nemá
záujem zachovať manželstvo a vylúčila možnosť jeho obnovy. Uviedla, že k manželovi cíti náklonnosť
s poukazom na čas, ktorý spolu strávili, ale zamilovanosť to nie je. Súd dospel k záveru, že rozvrat
v manželstve je trvalý a hlboký, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, nie je možné očakávať

obnovenie manželského spolužitia s perspektívou do budúcnosti, preto súd so súhlasom druhého
manžela návrhu vyhovel a manželstvo vo výroku I. tohto rozsudku rozviedol.

17. Podľa § 251 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo

bránením práva.

18. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

20. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

21. O trovách konania rozhodol súd vo výroku II. tohto rozsudku v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade
vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených
v ustanovení § 53 a nasl. CMP. Navyše súd uvádza, že v mimosporových konaniach sa neuplatňuje ani

zásada úspechu, ani zásada zavinenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak podané odvolanie zo strany
navrhovateľky by nebolo právne účinné, nakoľko navrhovateľka sa práva

podať odvolanie výslovne vzdala do zápisnice na súde po vyhlásení
rozhodnutia.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný početrovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis,
spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako
spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje

predošlé priezvisko.