Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/161/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116230572
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116230572.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO:
47 967 692, bytom Vajnorská 100/A, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková,
PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova č. 13, IČO: 50 361 368 proti žalovanej: B. Y., r.č.:
XXXXXXXXXX, bytom Z., ul. X. č. XXX/X, o zaplatenie sumy vo výške 1.623,73 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 18Csp/210/2016-91 zo dňa 6. februára
2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o

trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 18. 11. 2016 domáhal, aby súd
zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1.623,73, spolu s úrokom vyčísleným ku dňu 10.11.2016 v sume
1.547,50 eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny zo sumy 1.623,73 eur vo výške 24,5% p. a. od
11.11.2016, úrokov z omeškania zo sumy 1.623,73 eur od 10.11.2013 do zaplatenia vo výške 5,25%
ročne, poplatkov vo výške 50,25 eur.
2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo

výške 1.115,89 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 10.11.2016 do zaplatenia a to do 3
dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak,
že žalovanej ich náhradu nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010
Z.z., § 52 ods. 1, § 54 ods. 1,2, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1
Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru,
že žaloba žalobcu je čiastočne čo do sumy 1.115,89 spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
od 10.11.2016 do zaplatenia dôvodne podaná. Uviedol, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovanou je zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to s poukazom
na ust. § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. a je tiež typickou tzv. formulárovou zmluvou. Zákonodarca
zakotvil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Údaj o
výške úrokov a poplatkoch musí byť jednoznačne v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený. Zmluva
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Poukázal na to, že zo žalobcom predložených listín
je zrejmé, že každá splátka pozostávala z istiny, úrokov a poistenia vo výške 9,87 eur. Zdôraznil, že
posudzovaná zmluva obsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm., podľa písmena j) ročnúpercentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvyospotrebiteľskomúvere.Prijalzáver,žestranysporuuzavreli
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí žalovaná

zaplatiť, pretože do tejto čiastky majú podľa § 2 písm. g) citovaného zákona patriť aj náklady na poistné
a doplnkové služby, pričom žalobca nepreukázal, že žalovaná nemusela poistnú zmluvu uzavrieť,
aby získala spotrebiteľský úver alebo aby ho získala za ponúkaných podmienok, od čoho sa odvíja aj
nesprávne vypočítaná RPMN. Pokiaľ bolo v zmluve dohodnuté aj platenie poistenia, malo byť zahrnuté
do celkových nákladov úveru a v tejto súvislosti premietnuté do RPMN. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že

by poskytnutie poistenia ako doplnkovej služby nebolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru,
lebo v uvedenej mesačnej splátke vo výške 57,29 eur je zahrnutý a skrytý aj poplatok za poistenie vo
výške 9,87 eur. Uvedené údaje sú obligatórnymi zákonnými náležitosťami zmluvy a pre absenciu ich
správneho vyjadrenia sa považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 odsek 2
zákona č. 129/2010 Z.z.. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ nemal možnosť rozhodnúť
sa, či využije službu poistenia alebo nie (Krajský súd Banská Bystrica č.k. 18 Co 100/2016, Krajský

súd Prešov, č.k. 20Co 80/2016, zo dňa 27.04.2017). Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie
vychádzal zo záveru, že uzatvorenie poistenia bolo podmienkou pre získanie úveru, a preto v zmysle
ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. náklady súvisiace s poistením mali byť zahrnuté do výšky
RPMN. Tým, že sa tak nestalo, je RPMN v zmluve o úvere uvedená v nesprávnej výške. Uvedenie
nesprávnej výšky RPMN má rovnaké následky, ako keby RPMN nebola uvedená vôbec - ani v jednom

prípade spotrebiteľ nepozná skutočnú výšku RPMN, v dôsledku čoho si nemôže spraviť obraz o celkovej
cene úveru a nemôže posúdiť, nakoľko je úver pre neho výhodný. Preto tak neuvedenie RPMN, ako aj
jej uvedenie v nesprávnej výške má za následok to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov
podľa § 11 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z., z čoho vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku
z úveru, poplatkov za upomienky a ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru

po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov úver poskytnutý
žalovanej považoval za bezúročný a bez poplatkov s tým, že žalobca sa môže dôvodne domáhať len
zaplatenia doposiaľ nesplatenej istiny. V konaní podľa názoru súdu prvej inštancie bolo preukázané, že
žalovanej bola poskytnutá pôžička vo výške 2.000,- eur, zo zaplatenej sumy žalovanou nebolo dôvodné
započítať sumu vo výške 884,11 eur na poplatky a úroky, ale na istinu a preto rozdiel predstavuje sumu

1115,89 eur, ktorú súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi spolu s úrokom z omeškania s poukazom
na § 517 ods. 1,2 obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/95 Zb. a to vo výške 5,25% od 10.11.2016, teda
odo dňa kedy sa žalovaná dostala do omeškania. Vo zvyšku žalobu ako nedôvodne podanú zamietol.
Žalovanej, ktorá žiadala, aby jej súd povolil žalovanú sumu splácať v splátkach nevyhovel, pretože súdu
nepreukázala aké sú jej osobné, zárobkové a majetkové pomery, na základe ktorých by bolo možné

rozhodnúť o zaplatení dlžnej sumy v splátkach. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a
v konaní úspešnejšej žalovanej ich náhradu nepriznal, pretože jej v súvislosti s týmto konaním žiadne
trovy nevznikli.
3. Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým súd žalobu zamietol podal písomne v zákonnej lehote
odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd žalobe vyhovel v
celom rozsahu a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol,
že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že úvaha
súdu sa nezakladá na reálnych podkladoch, nakoľko žalovaná sa zaviazala splatiť poskytnutý úver v
mesačných splátkach vo výške 57,29 eura, z toho suma 3,29 eura predstavovala poplatok za poistenie

úveru, a to mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15.10.2011. Tvrdenie súdu, že do celkových
nákladov je potrebné zarátať aj poistné, je zjavne nepravdivé, absolútne nelogické a z ničoho nevyplýva,
súd sa v tomto neopiera o žiaden dôkaz, ale len o výlučný dohad súdu. V takom prípade by neboli
zaškrtnuté vypĺňacie políčka uvedené pri možnosti zvolenia poistenia úveru v kolónke „Poistenie“ by
bolo uvedené „bez poistenia“. Z uvedeného dôvodu sa tvrdenia súdu nezakladajú na ním tvrdených

skutočnostiach. Z uvedeného možno teda vyvodiť zrejmý záver, že tvrdenie súdu je zjavne nepravdivé
a z ničoho nevyplýva. Opätovne dal do pozornosti skutočnosť, že poistenie úveru nepodmieňovalo
poskytnutie úveru a ani ho nijako nezvýhodňovalo alebo neznevýhodňovalo a žalovaný mal možnosť
odmietnuť uzatvorenie poistenia. Rovnako žalobca nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie v tom,
že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN, keďže do celkových nákladov úveru sa dobrovoľné poistenie

úveru nezapočítava s poukazom na ust. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Vytýkal súdu
prvej inštancie, že jednoduchým vynásobením určil výšku nákladov tak, že vynásobil počet mesačných
splátok uvedených na úverovej zmluve s výškou mesačnej splátky, pričom tento prepočet nie je správny.
Nezohľadnil pri tom, že posledná splátka je len vo výške 42,38 eura, ktorú skutočnosť, žalobca oznámižalovanej listom s upozornením, že ide o poslednú splátku. Podľa právneho názoru žalobcu sa toto
rozhodnutie súdu zakladá tzv. omyle v dokazovaní, keď žalobca požadoval sankčné úroky za obdobie
od 11.04.2014 až do 10.11.2016 v rámci vyčíslenej sumy 1.547,50 eura, ktorú však súd bez ďalšieho

napadnutým rozhodnutím zamietol. Žalobca si v predmetnom konaní uplatňoval aj nárok na zaplatenie
zmluvných úrokov a úrokov z omeškania odo dňa 11.11.2016, do zaplatenia z dôvodu, že žalobca si v
žalobe uplatnil vyčíslené zmluvné úroky a úroky z omeškania vypočítané do dňa vyhotovenia žalobného
návrhu t. j. do dňa 10.11.2016. Nakoľko súd žalobu v časti vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania
zamietol,súdtýmtožalobcoviodňaljehoprávonaúrokzomeškania vovýške5,25%p.a.zistinyododňa

nasledujúceho po dni zosplatnenia, t.j. odo dňa 11.04.2014, a to až do 10.11.2016. Z uvedeného dôvodu
je aj toto rozhodnutie súdu arbitrárne a neudržateľné. Žalobca zároveň poukázal na rozsudok Súdneho
dvora vo veci č. C- 42/15, Home Credit Slovakia, kde Súdny dvor ES uviedol, že v prípade, ak zmluva
o úvere neobsahuje všetky náležitosti podľa čl. 10 ods. 2 Smernice, sankcia v podobe toho, že zmluva
sa považuje za zmluvu bez úrokov a poplatkov je primeraná len v prípade, ak ide o okolnosť, ktorej
neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Žiadala zohľadniť aj

závery uvedené v rozsudku Krajského súdu Prešov zo dňa 11.04.2017 sp. zn. 11Co/39/2016 , uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018 sp. zn. 3Cdo 146/2017 a Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
30.11.2017 so. zn. 16Co/208/2017.
4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom aj dôvodmi odvolania (§ 379,

§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods.
3 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je treba v napadnutom
zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
Zároveň odvolací súd aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v

celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd považuje za potrebné navyše uviesť, že zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie vyplýva, že Zmluvou o úvere zo dňa 27. 09. 2011 právna predchodkyňa žalobcu Poštová

Banka, a.s. poskytla žalovanej úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 70-ich
mesačných splátkach po 57,29 eura, pričom celková výška nákladov predstavovala 1 714,42 eura. V
zmluve však chýba údaj o celkovej sume, ktorú mal spotrebiteľ na základe úverovej zmluvy zaplatiť.
Pod číselnými údajmi o úvere uvedenými v tabuľkovej forme je drobným takmer nečitateľným písmom
uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet úveru a celkových nákladov spojených s úverom.

Vychádzajúc zo znenia zmluvy súčet úveru s celkovej výšky nákladov predstavuje sumu 3714,42 eura.
Tento údaj však nie je možné považovať za správny. Ak vynásobíme počet mesačných splátok (70),
ktoré má spotrebiteľ podľa zmluvy veriteľovi uhradiť s výškou mesačnej splátky (57,29 eura), zistíme,
že súčet úveru a celkovej výšky nákladov , ktorú mal spotrebiteľ uhradiť, predstavuje sumu 4010,3
eura, čo je o 295,88 eura viac oproti údajom uvedených v zmluve. Tento rozdiel vo výpočte predstavuje

viac ako päť mesačných splátok.
7. K obrane žalobcu v tom, že súčasťou mesačnej splátky 57,29 eura je aj platba poistného vo výške
3,29 eura, ktorého výšky vyplýva zo sadzobníka poplatkov odvolací súd uvádza, že ani táto skutočnosť
nemá za následok nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie , že úver treba považovať za úver bez
poplatkov a úrokov. Žalobca namietal, že poistenie nepatrí do celkových nákladov spojených s úverom,

pretože nebolo podmienkou uzatvorenia Zmluvy o úvere, a nemožno ho preto zohľadňovať ani pri
výpočte RPMN. Toto tvrdenie žalobca v konaní nepreukázal. V zmluve o úvere žalovaný nemal na
výber, či poistenie prijať alebo nie. V bode 2. zmluvy je vo vzťahu k poisteniu uvedená iba možnosť -
„žiadam o poistenie schopnosti splácať úver“. K tomuto textu dal veriteľ spotrebiteľovi možnosť označiť
krížikom jednu z dvoch možností poistenia úveru a to „základný súbor poistenia“ a druhá „komplexný

súbor poistenia“. Z textu zmluvy nevyplýva, že by bola spotrebiteľovi daná aj tretia možnosť pre prípad,
že o poistenie záujem nemá. Z takto formulovaného obsahu zmluvy skôr vyplýva, že poistenie bolo
podmienkou uzavretia zmluvy o poskytnutí úveru. Navyše, pokiaľ bola súčasťou mesačnej splátky aj
platba poistného, táto skutočnosť mala vyplývať aj zo zmluvy. Spotrebiteľovi by malo byť zrejmé aká je
výškamesačnejsplátkyaakúsumuuhrádzamesačnenapoistnom.Keďžežalobcanepreukázal,žejeho

právny predchodca poskytol spotrebiteľovi možnosť uzavrieť zmluvu bez toho, aby musel zároveň prijať
aj podmienky poistenia úveru, musel odvolací súd konštatovať, že náklady na poistenie ako doplnkovú
službu mali byť súčasťou nákladov zahrnutých do výpočtu RPMN (§ 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.
z.). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 54 ods. 2 OZ podľa ktorého, v pochybnostiacho obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Avšak aj keby sa
tieto náklady ( poistné) nezohľadňovali pri výpočte RPMN, táto je v zmluve uvedená v neprospech
spotrebiteľa aj z ďalšieho dôvodu. V bode 2.1. Zmluvy o úvere následne pod tabuľkovou časťou je

drobným písmom uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet úveru a celkových nákladov
spojených s úverom. Výška úveru predstavuje podľa zmluvy sumu 2.000 eur a celkové náklady spojené
s úverom sumu 1.714,42 eura. Súčet týchto dvoch súm by teda mal predstavovať celkovú sumu, ktorú
spotrebiteľ zaplatí t.j. 3.714,42 eura. Táto suma je však v rozpore s tým, čo mal spotrebiteľ uhradiť podľa
ďalších údajov uvedených v zmluve. Ak vychádzame z počtu mesačných splátok 70 po 54,- euro bez

poistenia ( 57,29 eur - 3,29 euro poistné ), potom celková výška nákladov plus výška úveru predstavuje
sumu 3.780,- eur, z čoho celková výška nákladov predstavuje sumu 1780 ,- euro a nie ako je uvedené v
zmluve 1.714,42 euro . Pokiaľ teda veriteľ nezahrnul poistné do nákladov a pri výpočte RPMN vychádzal
len z celkovej výšky nákladov podľa zmluvy (1.714,42 eura), nemohla byť RPMN správne vypočítaná ani
z toho dôvodu, že náklady predstavovali až 1.780,- eur (3700, mínus 2000,-). Pri takýchto zmätočných
údajoch uvádzaných v zmluve si spotrebiteľ v žiadnom prípade nevie spočítať, aká bude skutočná suma,

ktorú má veriteľovi uhradiť. Od celkovej výšky nákladov sa odvíja aj výška RPMN. Keďže veriteľ pri
výpočte RPMN vychádzal z nesprávnej výšky nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, bola aj
RPMN nesprávne vypočítaná, a to v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že úver sa podľa §
11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací
súd sa z týchto dôvodov so záverom o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru stotožnil, pretože žalobca

v zmluve skutočne neuvádza presný údaj o celkovej sume, ktorú mal spotrebiteľ na základe úverovej
zmluvy zaplatiť.
8. Čo sa týka námietky žalobcu, v tom smere, že súd prvej inštancie zamietol jeho žalobu aj v časti úroku
z omeškania od 11.4.2014 do 9.11.2016 aj z priznanej sumy, podľa názoru odvolacieho súdu ani túto
námietku nie je možné považovať za dôvodnú. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobcovi

nepriznal úrok z omeškania zo sumy 1.115,89 eura od 11.4.2014 do 9.11.2016 , pretože vychádzajúc
zo žalobného návrhu tento nárok žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie ani neuplatnil. Z petitu
žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal okrem iných nárokov priznania úroku z omeškania vo výške
5,25 % rožne iba zo sumy 1.623,73 eura odo dňa nasledujúceho po dni 10.11.2016 do zaplatenia a
žiadnych iných úrokov z omeškania sa žalobca nedomáhal. Čo sa týka ďalšieho nároku uvedeného v

žalobnom petite a to vyčíslených úrokov ku dňu 10.11.2016 vo výške 1.547,5 eura, žalobca v petite
neuvádza, že má isť o úrok z omeškania a ani v obsahu žaloby neuviedol ako túto sumu vyčíslil a tiež
nijako nevysvetlil, z čoho táto suma pozostáva, a že by mala obsahovať aj vyčíslený úrok z omeškania
a v akej výške. Odvolací súd preto vychádzal zo žalobného petitu, z ktorého je zrejmé, že žalobca nárok
na úrok z omeškania od 11.4.2014 do 9.11.2016 v konaní neuplatnil.

9. Čo sa týka ďalšej námietky žalobcu, že posledná splátka úveru mala byť nižšia ako je uvedené v
písomnej zmluve odvolací súd uvádza , že zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva iná, rozdielna
výška poslednej splátky, ktorú má dlžník zaplatiť. V prípade, ak posledná mesačná splátka vychádza v
inejvýške,žalobcabolpovinnýtakýtoúdajuviesťpriamovzmluveoúvere.Vzmluvesaneuvádzaanilen
údaj o tom, že posledná splátka bude vypočítaná v inej výške a tiež ani údaj o tom, že spotrebiteľ bude

o výške poslednej splátky dodatočne informovaný. Takéto konanie veriteľa súd hodnotí ako zavádzajúce
a v neprospech spotrebiteľa, pretože dlžník nemá presnú vedomosť o jednej zo základných náležitostí
úverovej zmluvy, a to presnej výške všetkých požadovaných splátok.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní
úspešnej žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal, pretože jej v súvislosti s týmto konaním žiadne

trovy nevznikli.
11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).