Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010025
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6717010025.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., a prísediacich

Anny Pivoluskovej a Márie Greguškovej, v trestnej veci obžalovaného T. W., pre zločin ublíženia na
zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 20. 09. 2017 vo Zvolene,
takto

r o z h o d o l :

obžalovaný T. W., nar. XX.XX.XXXX vo Z., trvale bytom G.. Y.W. XX, Z.,

uznáva sa za vinného, preto že

dňa 15. 09. 2016 v čase okolo 20:05 hod. v meste Z., okr. Z., na ulici I. S. pri čerpacej stanici Shell
fyzicky napadol O. V., nar.XX. XX.XXXX, trvale bytom Z., U. XXXX/X a to ak, že po tom čo ho dobehol
ho udieral päsťou do pravej strany tváre, následne po páde na zem ho prisadol a ďalej ho bil päsťami,
pričom keď sa zodvihol, tak ho ešte kopol pätou nohy do spodnej časti chrbta, čím týmto konaním mu
spôsobil zranenia a to mnohopočetné zlomeniny prednej, bočnej steny a bázy pravej čeľustnej dutiny

s výraznou dislokáciou fragmentov do dutiny s tým súvisiacim krvácaním do pravej čeľustnej dutiny a
prítomnosťou krvi v okolitých prínosových dutinách ako aj podkožným krvným výronom s prítomnosťou
vzduchu, zlomeninu jarmového oblúka vpravo s miernym posunom kosti do stredu, zlomeninu nosových
kostí s posunom fragmentov, otras mozgu ako funkčné poškodenie centrálneho nervového systému,
zlomeninu IX. rebra vpravo vzadu, zlomeninu priečneho výbežku 2.driekového stavca, odreniny a krvnú
podliatinu na pravom pleci a v oblasti pravého lakťa, krvnú podliatinu v oblasti pravej lopatky a odreninu
na rozhraní hrudnej a driekovej časti vpravo s dobou liečenia 5 až 8 týždňov,

teda

- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

čím spáchal

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:Podľa155 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 5, § 41 ods. 1, § 46 Trestného zákona na úhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným spôsobenú škodu,
a to: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom X. XX/A, XXX XX X., IČO: XX XXX XXX,vo výške
1.105,38 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 18. 01. 2017na tunajší súd pod sp. zn.
1Pv/383/16/6611 obžalobu na T. W. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b)

Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Obžalovaný T. W. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil
vyhlásenie o tom, že je nevinný. Po zákonnom poučení v rámci jeho výsluchu uviedol, že v ten deň bola
oslava u jeho sestry, niečo sa tam pilo, poškodený sa hádal s jeho sestrou, jeho to nahnevalo, poškodený

vedel, že je nahnevaný, preto odtiaľ ušiel. On utekal za poškodeným, dobehol ho, poškodený spadol
na zem, a vedel, že maximálne ho trikrát udrel, iné si nepamätal, ale neexistuje, žeby mu spôsobil také
zranenia, lebo aj svedkovia uvádzali, že tam bola ďalšia osoba, ktorá ho kopala. On na poškodenom
nesedel, ako ho dobehol svedok R. ten ho stiahol, on už vtedy z poškodeného vstával, teda nad ním
čupel a udrel ho trikrát do hlavy. Aj pravú ruku mal v poriadku, takže to nemohlo byť takej intenzity.

Predtým v dome obžalovaný poškodenému chytil ruku, lebo chcel udrieť jeho sestru a potom poškodený
vybehol von. Nevidel, ako poškodený spadol, keď ho dobehol, už ležal. Mohol bežať takých 200 až
300 metrov, videl ho zďaleka, potom sa obraz vypol, a potom nad ním čupel. Nevidel teda ako spadol,
ale podľa neho sa hodil na zem, alebo sa šmykol. Nevedel presne, čo sa dialo, keď ho dobehol, ale
spomenul si, že maximálne 2 až 3 krát ho udrel päsťou. Predtým na oslave si nespomenul, žeby mal

poškodený nejaké viditeľné zranenia, ale keď ho dobehol, mal krvavú tvár, kryl si ju rukami, teda to videl.
Pravou rukou ho udieral tak, že ju mal zovretú v päsť, údery smerovali na hlavu, ale keďže tam mal
ruky, údery nesmerovali presne na tvár. Podľa neho poškodený vtedy ležal na chrbte. Nepočul, žeby
poškodený niečo kričal alebo hovoril, on určite naňho niečo kričal. Ľudí v blízkosti spozoroval až po tom,
ako ho odtiahli. Ľavou rukou popri tých úderoch bol asi opretý o niečo, ľavú ruku nemal poškodenú.

Nevšimol si, že by bol poškodený krvavý na iných miestach. Nevidel, žeby poškodeného bila iná osoba
ako on, len počul a čítal, že ho mali biť viacerí. Keď za ním dobehol svedok R. ten ho odtiahol, zvalil ho na
zem, pričom padol na koleno. Čo sa potom dialo s poškodeným nevedel uviesť, mal okno, prebral sa až
potom na kopci. To bolo asi 50 metrov od miesta, kde bil poškodeného, s ním na kopci bola jeho družka
a mama, on o sebe nevedel nič, a potom prišli na miesto aj policajti. Vtedy bol už ku poškodenému

otočený chrbtom, nevidel ho, potom len začal veľký krik. Nevedel uviesť, kto okrem neho bol v blízkosti
poškodeného. Na ten kopec ho vraj zobrala jeho družka. Taktiež nevedel uviesť, prečo si nespomína na
celý priebeh skutku, zrejme bol veľmi opitý. Mesiac predtým užil Sustamed, ale nie nejakú veľkú dávku,
je to liek na podporu testosterónu. V deň skutku pil vodku, ale neviem uviesť koľko, predtým už mal
takéto okno. V prípravnom konaní vypovedal pravdu, ale neuviedol, že sa stotožňuje so všetkým, čo je

tam uvedené, ani to, že poškodený je príbuzný, len uviedol, že poškodený je priateľ jeho sestry.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky
na odstránenie rozporov vo výpovediach obžalovaného prečítaná časť jeho výpovede z prípravného
konania, v rámci ktorej uviedol, že si uvedomuje, že z O. ho začal ťahať najprv G. R., nejako ho ťahal z

boku, ale on nevnímal, potom sa pripojila aj celá rodina. Nevedel, čo mu pri tom hovorili, pamätal si len
to, aby ho nechal, na čo obžalovaný uviedol, že rodina bola všade okolo, tých bolo veľa, nevedel uviesť,
kto presne z rodiny tam bol, ale bolo to po tom, keď sa prebral, keď tam už boli policajti. Jeho stiahol
svedok R., ale nespomenul si, kto konkrétne kričal, aby poškodeného nechal.Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky
na odstránenie rozporov vo výpovediach obžalovaného prečítaná časť jeho výpovede z prípravného
konania, v rámci ktorej uviedol, že okrem neho poškodeného nikto nebil, len on ho bil, na čo obžalovaný

uviedol, že nemá vedomosť o tom, kto ho bil, ani koľkí ho bili. Na vysvetlenie bližšie uviedol, že nikto
okrem neho nebil poškodeného v čase, keď ho udieral päsťami.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý poškodený O. V., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že z toho
si pamätá len, že prišiel do domu, inak nič, bol dosť opitý, ešte aj tam niečo popili, on tam doniesol

fľašu vodky, a ďalej si nepamätal dokopy nič. Spomenul si, že sedeli najprv vonku, potom ich priateľka
zavolala dnu, že sa stmieva, ďalej si pamätal už len útržky, že vybehol z domu, narazil do betónového
stĺpu, ktorý je rovno vedľa domu, z toho, čo si dialo na pumpe si už nepamätal nič. Nespomenul si ani
na to, prečo vybehol a utekal. Je pravda, že alkohol požíva často. Potom si len pamätal, ako sa prebral
v nemocnici pripútaný, na rukách a nohách mal remence, sestrička mu povedala, že vystrájal, tak ho
museli pripútať. Vôbec nevedel, čo mu je a kde sa nachádza, volal aj do roboty, že príde na druhý deň,

bolel ho celý človek, všetko od hlavy až po päty, preto mu bolo ťažko povedať, čo konkrétne ho bolelo,
aj preto, že mu dávali infúzie a tabletky proti bolesti. V minulosti s obžalovaným nemal konflikt. V tom
dome, kde sa to udialo, býval asi 5 až 6 rokov, býval tam on, jeho priateľka a ich deti, obžalovaný býval
na U. oproti Jednote. Sestra obžalovaného bola jeho družka, s ňou má dve deti. Žili spolu asi 10 rokov,
teda jeden rok alebo pol roka pred narodením dieťaťa. Z domu sa odsťahoval od toho incidentu.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že si nespomína, že by mal naraziť aj do kontajnera, ale je
to možné. V nemocnici bol hospitalizovaný 4 dni, potom šiel domov na Stráže, o 3 dni si šiel dať vybrať
stehy a vybrať lieky a potom šiel do práce. So svedkyňou W. nebol v manželskom zväzku. Obžalovaného
nepovažuje za rodinu. Nie je ovplyvnený v obvyklom spôsobe života, ani nemá zdravotné komplikácie,

aspoň o tom nevie, bol si len dať vybrať stehy a to je všetko. Vyšetrovali ho len v nemocnici, potom už
nie. Ujmu, ktorú by utrpel obžalovaný, by právom nepovažoval ako vlastnú. Po tom nebol vyšetrovaný
MUDr. Ť., ani nikým iným, potom nebol ani na žiadnom vyšetrení. Lekári mu navrhli stomatochirurgickú
operáciu v T., on ju ale odmietol. Pracuje ako kuchár v Penzióne H. a všetko s tým súvisiac, čiže dvíha
aj hrnce, krája mäso a pod. Nemal na sebe obväz, lekári mu povedali, že má ísť ku svojmu obvodnému

lekárovi, dať si vybrať stehy, nikto mu nič nevravel, on sa jednoducho zobral a odišiel. Je teda pravda,
že nedodržal liečebný režim, preto aj odmietol tú operáciu v T..

Na hlavnom pojednávaní vypovedal aj svedok L. G., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že v ten večer
zastal na pumpe Shell okolo 20.00 až 20.30 hod., išiel si kúpiť kávu, a keď nastupoval späť do auta, len

si všimol, že na chodníku vedľa cesty je krik, bolo počuť nadávky, sadol si do auta a stiahol okienko. Keď
ale videl, že niekoho sotili na hlavnú cestu, tak volal na políciu, že sa niečo deje, aby pre istotu poslali
hliadku. Počul aj krik, ako „zabijem ťa, prestaň, nezabíjaj ho“, s autom teda prišiel bližšie a videl na ceste
jednu osobu, a ako ďalší do nej strkajú a kopú. Vybehol z auta, prišiel k tej osobe, bola to nejaká slečna,
a zobral ju z cesty preč, a až potom videl, že vedľa na zemi leží človek, a dvaja ho kopú. Jedného sotil do

priekopy, druhého udrel a odsotil a ešte volal na pracovníčku pumpy, aby volala záchranku. Tá osoba na
zemi bola zakrvavená, opuchnutá, venoval sa mu, pretočil ho na brucho, pozeral sa, či nemá zapadnutý
jazyk a pod. Potom prišli na miesto policajti, s nimi šiel potom aj ku skupinke Rómov, aby im ukázal
osoby, ktoré udierali poškodeného. Ukázal im vtedy dvoch, potom sa pýtali na ďalšiu osobu, ale ku tej
si pamätal len na bundu. Vtedy im ukázal osoby, ktoré kopali poškodeného, ale teraz by tú osobu, keby

šla oproti nemu, asi nespoznal, ani ich osobne nepozná, bolo tam vtedy dosť ľudí, viac ako 10. Podľa
všetkého tou osobou bol ale obžalovaný, podľa výšky, on stál a kopal do toho, ktorý ležal v priekope.
Keď tam vletel, tak ho kopal určite. Nevedel ale uviesť, či ho kopal aj predtým, to nevidel, pozoroval
ho len z diaľky, ale keď tam prišiel, tak ho kopol asi dvakrát. Keď ho kopol, poškodený ležal na chrbte,
nespomenul si v akej polohe mal vtedy ruky, on absolútne nereagoval. Keď sa ku poškodenému zohol,

pýtal sa ho či vníma, či žije, tak vôbec nereagoval, on ho otočil, bol neskutočne doudieraný, tvár dobitú,
hlavu opuchnutú, ako dve hlavy. Tá osoba, ktorá kopala poškodeného, je obžalovaný. Svedok sa najprv
venoval tej žene, čo ležala na ceste, a až potom sa otočil na tú osobu, ktorá ležala v tráve, vtedy videl
ako vysoký chlap kope do hlavy, alebo tváre, a popri ňom obiehal ešte taký menší. Tú vysokú osobu
potom ukázal policajtom. Na polícii mu potom ukázali fotky obžalovaného, a povedali mu aj jeho meno.

Po tom, ako pribehol k poškodenému, obžalovaný ostal stáť, začal cúvať, nepovedal ani slovo, ani sa
svedka nedotkol, pričom sa najprv bál, že napadne aj jeho, ale vôbec nič nerobil. Možno pomohlo aj
to, že povedal, že zavolal políciu. V tej prvej skupinke okolo toho dievčaťa sa každý staral do všetkého,navzájom do všetkého zasahovali, jedni kričali zabi ho, ďalší nebi ho, každý tam niečo robil, bolo to v
priebehu pár sekúnd a bolo tam veľa ľudí.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že okrem obžalovaného videl biť poškodeného len tú osobu, ktorú
sotil do priekopy, okrem toho nikoho iného. Osobne osobu menom T. W. nepozná, až po tom skutku mu
policajti ukázali fotky, ukázali mu, kto je kto, a pri tej súvislosti mu povedali aj meno T. W.. Poškodený
ho nekontaktoval za účelom, aby sa mu poďakoval.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní na návrh obhajcu na
odstránenie rozporov vo výpovediach svedka prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, v
rámci ktorej uviedol, že tiež videl, ako ten veľký, čo stál pri tom poškodenom pri hlave, mu kopol do
hlavy, a ten malý mu kopol do rebier, na čo svedok uviedol, že videl, ako obžalovaný kopol dva/tri krát
poškodeného do hlavy a ten druhý okolo neho obiehal, a je možné, že ho kopol do rebier.

Meno obžalovaného, ktorého uviedol už v prípravnom konaní, sa dozvedel tak, že policajtom
bezprostredne po skutku ukázal tie osoby, neskôr na polícii mu ukázali fotky a povedali mu jeho meno,
takže tak sa dozvedel, ako sa volá.

K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že mu to prišlo tak, že svedok sa tam tiež prišiel

pobiť, a čakal, že ho obžalovaný udrie späť.

Svedkyňa T. J. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že išli smerom z nákladnej
stanice a videli neďaleko pumpy Shell skupinku ľudí, že sa tam niečo deje, videli, ako chlap leží na zemi,
tak volali sanitku a policajtov, z diaľky najprv videli skupinku ľudí, keď prišli bližšie, kričali po sebe. Chlap

ležal na zemi, tvárou k zemi, nevravel nič, nevidela, žeby mu niekto niečo robil, ani si nespomenula, či
videla, žeby ho niekto bil. Na ňu z tej skupinky nikto neútočil, ale kamarátku nejaká žena hodila na cestu.
Nevedela ani, koľko ľudí bolo okolo toho, čo ležal na zemi, bolo to už dosť dávno.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní na návrh obhajcu na

odstránenie rozporov vo výpovediach svedkyne prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, v
rámci ktorej uviedla, že videla ako doňho niekto kopal, ale nevedela kto to bol resp. ktorý z nich to bol,
na čo svedkyňa uviedla, že dnes si to už s odstupom času nepamätá, ale je pravda to, čo vypovedala
v prípravnom konaní.

Taktiež bola prečítaná tá časť výpovede svedkyne z prípravného konania, v rámci ktorej uviedla, že keď
prišli k nemu, už ho nikto nebil. Keď tam boli, tak nikto nehovoril, kto ho bil, tých ľudí ani nepoznala,
na čo svedkyňa uviedla, že keď tam prišli, ten chlap bol už na zemi a ľudia boli okolo neho, bola tma,
celé si to už presne nepamätala.

Svedkyňa T. X. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že dátum si už presne
nepamätala, ale išli z nákladnej stanice smerom do T., išli na pumpu Shell, cez cestu videli partiu ľudí,
ako po sebe kričia, videli, ako nejaká osoba ležala na zemi, tak mu išli pomôcť. Mal celú tvár krvavú
a dobitú, ona si čupla k nemu, počula, že chrčí, vtedy mala cop, nejaká osoba ju zaň chytila a hodila
na cestu. Nevedela ani, kto ju z nej odtiahol, ona potom hneď volala 112. Nestihla ani dotelefonovať a

už prišli policajti, keď to tá partia videla, tak sa rozutekali k domom, smerom na T.. Nikoho z tých osôb
nepozná. Nevidela, žeby niekto fyzicky napádal tú osobu na zemi, ale skupinka ľudí bola vedľa neho a
medzi sebou sa hašterili. Tá osoba bola na zemi a intuitívne jej chceli pomôcť.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa I. W., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že je

priateľka obžalovaného, žije s ním jeden rok a dva mesiace. Vtedy išli k jeho mame na oslavu, kde jeho
sestra oslavovala 40 rokov. Popíjalo sa tam, nič také sa tam nedialo, potom tam prišiel poškodený O. V. a
doniesol fľašu. Poškodený sa potom pohádal so sestrou obžalovaného, nevedela, či ju strčil, ale buchla
a udrela sa o linku, poškodený potom vyšiel von a utekal. Obžalovaný sa zdvihol a išiel za ním, ona tam
ale mala syna, tak najprv hľadala jeho, von išla až neskôr. Keď prišla k pumpe, už bolo po všetkom,

videla toho silnejšieho pána, ktorý bol prítomný na hlavnom pojednávaní, nevedela, prečo sa do toho
staral, prišlo jej to tak, že si chcel tiež buchnúť, ale keď tam bol, oni už odchádzali, a potom prišla polícia.
Nevedela, prečo poškodený vyšiel von a obžalovaný potom vyšiel za ním, nevedela tam nájsť syna a
videla, ako všetci idú ku benzínke, tak tam potom išla aj ona, spolu so synom. Obžalovaný tam už lensedel na tráve a oni ho zobrali. Poškodený ležal na tráve, nič nevravel, ona sa naňho nepozerala, dvíhala
obžalovaného aj s jeho neterou, brali ho preč, chceli ísť naspäť do domu jeho mamy, ale medzitým prišli
policajti. Nevidela napádanie poškodeného, ale počula, že sa udrel do nejakého stĺpu, osobne to ale

nevidela. Keď bol predtým poškodený s nimi v kuchyni, nebol zranený, ani nemal krv na tvári.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že ten silnejší pán, ktorý sa tam pristavil, jej prišiel ako taký typ,
ktorý je agresívny, nemal sa do toho zapájať, ale aj tak sa zapojil. Hneď aj toho chlapca strčil preč. Keď
tam bol ten silnejší pán, tak svedkyňa nevidela, že by obžalovaný napádal poškodeného.

Svedkyňa T. J. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že narodeniny mala vtedy jej
mama, mamin priateľ, poškodený O. V., prišiel a sotil do nej, ona sa udrela o linku. Obžalovaný si to
všimol, medzi tým poškodený vybehol von a obžalovaný vybehol za ním. Poškodený ešte narazil do
stĺpu pri dome a do koša, a pri benzínke zastal. Pri benzínke sa začali obžalovaný a poškodený hádať,
obžalovaný doňho strčil, pobili sa. Ona bola v šoku, strkali do seba, poškodený spadol, ale zase sa

postavil, jej je ťažko o tom hovoriť.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa U. W., sestra obžalovaného, ktorá po zákonnom
poučení uviedla, že poškodený bol je priateľ, žili spolu 11 rokov a majú spolu 2 deti. Ona mala vtedy
narodeniny, prišiel obžalovaný s jeho priateľkou, najprv sedeli na dvore, potom prišiel aj poškodený, oni

už ale vtedy spolu nežili, pretože si našiel priateľku. Po čase išli dovnútra, sedeli a popíjali, asi v kuchyni
tancovala, bola dosť opitá. Medzi tým poškodený odišiel a potom si len pamätala, keď sa prebudila, že
deti už boli preč z kuchyne, počula zvuky z ulice, tak vyšla von. Deti boli na ulici, robili krik, boli tam aj
jej dve dcéry, vôbec nevedela, čo sa stalo, až ráno, keď jej volal poškodený, že je v nemocnici, aby mu
doniesla nejaké veci. Vtedy ku pumpe už nedošla.

Svedkyňa G. W. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že vtedy bola oslava, ona pri
čine nebola, bola dnu, doma, pri ničom nebola prítomná. Nevidela bitku, ani žiadne napádanie. Vtedy
prišiel obžalovaný, dal svojej sestre darček, dnu oslavovali, tancovalo sa, nevidela ale žiadnu hádku
ani bitku.

Na hlavnom pojednávaní vypovedala aj svedkyňa Y. W., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že
obžalovaný je jej strýko zo strany matky, jej matka je svedkyňa U. W.. Vtedy sa zabávali na dvore, potom
šli dnu, obžalovaný tancoval s jej mamou, poškodený O. V. potom začal vykrikovať jej mame, že je
sprostá, udrel ju, ona sa buchla do kuchynskej linky, a potom poškodený začal utekať preč, pri čom sa

udrel do stĺpa, potom ich videla už len na kopci. Bola v kuchyni, keď začal poškodený utekať, že sa
buchol do stĺpa osobne nevidela, počula krik, tak tiež vybehla von. Oni už vtedy boli dole pri Shellke. Keď
tam pribehla, obžalovaný sa už staval hore, lebo kľačal na zemi a oni mu pomohli na kopec, poškodený
ležal asi jeden meter odtiaľ. Nevidela, žeby niekto niekoho udrel, ani nevidela, žeby bol niekto krvavý.
Bola v strese z toho, čo sa dialo, všetci utekali a kričali. Poškodený tam ležal, nič nehovoril. Nevšimla

si, či poškodený chrčal. Oni potom obžalovanému pomohli na kopec, lebo mu bolo zle, nepovedal im
to, ale bol taký čudný. On šiel na kopec s nimi, tam kľačal a potom prišli policajti. Keď tam pribehla, tak
svedok R. pomáhal obžalovanému zdvihnúť sa. Bitku nevidela, len taký pán tam prišiel a dal facku jej
bratovi, ktorý spadol do jarku. Nevidela, či bol niekto dobitý, len poškodený, videla, že ležal, ale nevidela
mu do tváre, nevšimla si, či bol krvavý.

Na návrh prokurátorky bola na hlavnom pojednávaní na odstránenie rozporov vo výpovediach svedkyne
podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, v
rámci ktorej uviedla, že keď dobehla k T. a O., R. bol už pri nich a videla, ako sa ich R. snaží oddeliť
od seba, na čo svedkyňa uviedla, že nevidela, žeby sa bili, nepamätala si to už, nepamätala si, či bol

poškodený krvavý, je to už dávno.

Taktiež v zmysle § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola prečítaná aj časť jej výpovede z
prípravného konania, v rámci ktorej uviedla, že dobehla neskôr, lebo bola zadýchaná, pričom O. bol už
na zemi a T. bol veľmi biely a kľačal na zemi pri O.C., tak, že O. mal nohy medzi T. nohami a snažili

sa ho odtiahnuť od O.Á., na čo svedkyňa uviedla, že keď tam prišla, obžalovaný sa už dvíhal zo zeme,
už si to nepamätá, je to už dlhšie.Ďalej v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že nevidela, žeby niekto iný napádal
poškodeného, prišiel tam len ten pán, ktorý dal facku jej bratovi a potom prišiel ku hlave poškodeného.
S poškodeným sa stretla asi pred dvomi mesiacmi, rozprávali sa, on vravel, že jeho nič nebolí, nebol ani

na tej operácii, len nechce, aby bol obžalovaný vo väzbe. Nevravel jej ale, ako sa mu stali tie zranenia,
o tom sa nebavili.

SvedokG.R.nahlavnompojednávanípozákonnompoučeníuviedol,žesobžalovanýmjevpriateľskom
vzťahu, žije s neterou obžalovaného. Vtedy oslavovali svokrine narodeniny, všetko bolo v poriadku, kým

neprišiel poškodený O. V.. Pípla mu nejaká smska, jeho žena si ju prečítala, on potom vstal, dal jej facku,
svedok potom šiel na chvíľu na dvor, lebo išiel na malú potrebu, a poškodený potom utekal von. Pri bráne
si vytkol nohu, narazil aj do stĺpa, čo ale potom bolo dole, si už nepamätal, tam dvíhal obžalovaného.
Vtedy tam vystúpil nejaký pán z dodávky, jemu dal facku, potom ten pán prišiel ku poškodenému, ku
hlave, a začal ho kopať. Keď poškodený vtedy vybehol z domu, obžalovaný bol dnu. Poškodený utekal,
teda šiel takým väčším krokom, potom išli za ním, lebo mal narazenú hlavu, aj on sa zľakol, aby sa

mu niečo nestalo. Za poškodeným šiel on, jeho priateľka, jeho švagriná a obžalovaný šiel asi tiež za
nimi. Veľa si už nepamätal, bol pod vplyvom alkoholu, a je to už desať mesiacov. Keď prišiel k pumpe,
obžalovaný bol oproti poškodenému a dvíhal sa zo zeme, poškodený bol na zemi, nič nevravel, bližšie
ho nevidel, bola už tma. Obžalovaný nevládal vstať, vie že poškodený je chorý, nevedel ale uviesť, prečo
nevládal vstať, šiel mu pomôcť. Ten pán dal svedkovi zozadu facku, on pri tom pustil obžalovaného,

ktorý znovu spadol, a ten pán potom kopal poškodeného do hlavy. Nevidel, žeby obžalovaný napadol
poškodeného.

Na návrh prokurátorky bola na hlavnom pojednávaní na odstránenie rozporov vo výpovediach svedka
podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania,

v rámci ktorej uviedol, že nakoľko počul nejaký krik, tak odtiaľ vyšiel, už boli všetci na dvore a O. V.
utekal preč a za ním išiel T. W.. On utekal za nimi, ale oni utekali rýchlejšie a tak ich dobehol až skoro
pri pumpe. Keď tam prišiel tak V. bol na zemi, ležal na bruchu, T. W. na ňom obkročmo sedel. On ako
tam bežal, tak videl, ako T. W. udrel na tvár O. V., dal mu celkom tri rany, na čo svedok uviedol, že toto
mohol povedať, ale bol v strese, keby ľudia videli, čo s ním robili policajti, aj keď pri výsluchu bola aj

obhajkyňa, bol naňho vyvíjaný nátlak, tri dni ho bili po hlave, neoznámil to ale na inšpekciu, ale bol u
svojho lekára. Pravda je to, čo vypovedal na hlavnom pojednávaní.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že s poškodeným sa stretol po 15. 09. 2016, ale nerozprávali
sa o jeho zdraví, ani o zraneniach, nič mu o tom nepovedal, a nevedel uviesť, či to poškodený hovoril

niekomu inému.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že to, že svedka bili policajti, počul aj on.

Svedok T. T. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že to už bolo dávno, presne si to

už nepamätal, mal vtedy aj vypité, ale počul, že si to už medzi sebou vyrovnali. Jediné, čo vtedy chcel,
bolo volať sanitku, lebo tam bol nejaký človek, ktorý mal krvavú tvár. Bola tam skupinka ľudí, nevedel
ale, či už kopali niekoho, alebo čo. On videl, že mal krvavú tvár, on chcel volať sanitku. Ten pán ležal,
nevedel ale uviesť, či tam bol aj obžalovaný. Videl tam teda človeka, ktorý ležal na zemi, bol zranený,
chcel volať sanitku. Sanitku nakoniec volala kamoška, nepamätal si už, či ten zranený niečo hovoril.

Taktiež nevedel uviesť, čo robili ostatní, ktorí tam boli. Ak si dobre spomenul, ešte tam prišiel nejaký pán
z pumpy. Zdalo sa mu, že niekto niekoho kope, bola tam skupinka ľudí. V prípravnom konaní vypovedal
pravdu, vtedy si to pamätal viac.

Na návrh prokurátorky bola na hlavnom pojednávaní na odstránenie rozporov vo výpovediach svedka

podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prečítaná celá zápisnica o jeho výpovedi z prípravného
konania, po prečítaní ktorej uviedol, že vtedy vypovedal pravdu, vtedy si to pamätal viac, nevedel ale
kto koho kopal, ani koľko ľudí tam bolo.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa X.. P. X., ktorá po zákonnom poučení uviedla,

že bola zavolaná na výsluch maloletého Jozefa Klímu dňa 17. 09. 2016, príslušníkmi polície, v rámci
jej služobnej pohotovosti. Maloletý bol pred výsluchom riadne poučený vyšetrovateľkou, po týchto
poučeniach sa rozhodol, že bude vypovedať. Priebeh výsluchu bol aj snímaný na kameru, pri výsluchu
bola prítomná aj psychologička. Nikto maloletého ku ničomu nenútil. Rozprával to, čo si pamätal, ale bolimu položené aj otázky. Je to dieťa z okresu Z., ona ho nepozná, nepozná ani jeho rodinu, ona pracuje
v W., na výsluchu sa zúčastnila v rámci pracovnej pohotovosti.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že sa nevie vyjadriť k tomu, čo predchádzalo výsluchu Y. W.,
či nejaké otázky zo strany polície.

SvedkyňaL..Š.U.nahlavnompojednávanípozákonnompoučeníuviedla,žebolaprítomnáprivýsluchu
maloletého Y. W. dňa 17.09.2016, je to už ale nejaký čas, ale spomenula si, že do miestnosti vchádzal

nie veľmi rád, pekne sa ale prispôsobil pokynom vyšetrovateľa, ktorý mu primeraným spôsobom jeho
veku vysvetlil, prečo by bolo dobré, keby vypovedal, a po tomto vysvetlení súhlasil s výpoveďou. Najprv
popísal sám skutok, čo videl, potom mu vyšetrovateľ kládol otázky. Ako vypovedal, napätie a zdráhanie
z neho opadlo, vypovedal plynule, teda hovoril to, čo videl. Zo spôsobu, akým vypovedal, možno
produkovať vysokú mieru vierohodnosti. Ako verbalizoval, čo videl, tak ona usúdila, že intelekt uňho je
v poriadku, a taktiež, že nemá narušenú pamäť. Opisoval také podrobnosti, ktoré by si v daný moment

nevymyslel. Nenadobudla ani len dojem, žeby bol niekým ovplyvňovaný ako má vypovedať. Vypovedal
teda zrejme to, čo videla prežil, takým normálnym spôsobom. Na začiatku bol teda trochu rozpačitý, ale
keď mu to vyšetrovateľ vysvetlil, prikývol hlavou na súhlas, potom zrejme tento súhlas dal aj ústne a
následne vypovedal.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že vyšetrovateľka svedkovi, že rozumie, že je to preňho
nepríjemné, že sú to rodinní príslušníci, ale že potrebujú o tom niečo vedieť, a že on tam bol, ale nebol
naňho vyvíjaný žiadny nátlak. Maloletý si bol vedomý toho, že môže odoprieť výpoveď, je to súčasťou
úvodného poučenia, bolo to súčasťou aj jej vysvetlení, on tomu porozumel, nehovorila mu to v jednej
vete, ale to vysvetlenie mu kúskovala, pýtala sa ho, či tomu porozumel. Podľa nej tomu porozumel,

uvedomoval si že, sú to rodinní príslušníci, a následne sám privolil a vypovedal. Pri výsluchu nebola
prítomná matka maloletého. Na maloletom nebolo nič vidno, že by bol nejako chorý alebo postihnutý, z
jeho správania nevyplynuli žiadne známky ani fyzického ani psychického ochorenia, nemala vedomosť
o tom, že je maloletý liečený psychiatricky.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec MUDr. Boris Ťažký, ktorý po zákonnom poučení
uviedol, že vo veci vypracoval znalecký posudok č. 53/2016, podkladom pre vypracovanie boli výpovede
obvineného, svedkov, lekárske správy a fotodokumentácia poranení poškodeného. Na základe tohto
dospel k záveru, že dňa 15.09. 2016 poškodený utrpel viacpočetné poranenia na viacerých častiach
tela. Poranenia na hlave boli pravá časť tváre, oblasť čela, a oblasť nosa, koreňa nosa a jarmového

oblúka. Ďalej pravé plece, pravá lopatka a predlaktie pravej hornej končatiny, ďalej hrudná a drieková
časť, kde utrpel zlomeninu deviateho rebra vzadu, s podozrením na pomliaždenie pľúc, ktoré vyplynulo
z CT vyšetrenia, a ešte zlomenina L2 stavca. Poškodený mal poranenia aj povrchové, ktoré nebolo
ale potrebné liečiť, tieto poranenia ale dotvárajú a precizujú kontakt tela poškodeného, ako úder, otras,
šuchnutie a podobne. Čo sa týka obmedzení v obvyklom spôsobe života, poškodený utrpel poranenia

časti tváre, a to zlomeninu hornej čeľuste a jarmového oblúka s posunom úlomkov, zlomeninu 9 rebra
vpravo vzadu a zlomeninu pravého priečneho výbežku L2 stavca, pričom všeobecne liečba takýchto
poranení trvaní 4 až 6 týždňov, individuálne môže byť aj dlhšia, podľa komplikácií. Poranenie je spojené
s prestupom vzduchu okolo líca a jarmovej kosti, čo je vždy spojené s potenciálnou infekciou. Tieto
poranenia vznikli pôsobením vonkajšieho mechanického násilia tupého charakteru, kde telo prichádza

do interakcie s tupým predmetom, pričom mechanizmus je vždy závislý od toho, aký predmet a akou
silou pôsobí na telo poškodeného. Jemu boli predložené výpovede, kde boli popisované rôzne spôsoby,
ako sa pohyboval poškodený, taktiež popísané rôzne veci, s ktorými mal prísť poškodený do interakcie, a
to napr. vlasy na stĺpe, a že mal následne spadnúť. Tomuto zodpovedá poranenie na čele poškodeného,
poranenia na ostatnej časti tváre v oblasti ucha, oka, nosa, jarmového oblúka nemohli ale vzniknúť

pri kontakte poškodeného so stĺpom. Poranenia na chrbte mohli vzniknúť akýmkoľvek poranením,
zlomenina rebra mohla byť spôsobená aj pri páde, ale nemožno vylúčiť ani kopnutie. Možno teda
pripustiť, že tieto poranenia vznikli pádom, ale s rovnakou pravdepodobnosťou aj kopnutím alebo
úderom. Čo sa týka poranení tváre, aj z fotodokumentácie je zrejmé, že násilie smerovalo do pravej
strany tváre, ktoré spôsobilo zlomeninu prínosovej kosti a zlomeninu nosa, tieto poranenia sú typické pre

úderyrukouzovretouvpäsť,niesútotypicképádovéporanenia.Pravdepodobneišlooopakovanéúdery
päsťou, alebo nejakým predmetom, alebo mohlo ísť o kopnutie, pričom úder fackou takéto poranenia
nemôžetespôsobiť.Ostatnéporaneniadokresľujúto,žeišlooviacnásobnúinterakciutelapoškodeného,
tieto mohli byť spôsobené napr. pri presúvaní tela, šúchaním o podložku, ktorá mohla byť nerovná, alemohlo ísť napr. aj o kopnutie. Popisovaný stav poškodeného bol taký, že bol pod vplyvom alkoholu, tento
stav ale bližšie popísaný nebol, v lekárskej správe je uvedená hodnota 3,07, nie je ale známe, akým
presným spôsobom bola táto hodnota nameraná, možno ale usudzovať, že poškodený bol v ťažkom

stupni opitosti. Taktiež mohol byť prítomný aj otras mozgu. Zranenia na čele boli zrejme spôsobené
stĺpom, čo sa týka nosa a dutiny, tie zranenia boli spôsobené konaním inej osoby, poranenia chrbta
nešpecifikovaným viacnásobným pôsobením, napr. aj úderom alebo kopnutím. Poškodený bol ohrozený
na živote, uvedené zranenia nosa a dutín sú spojené s veľkým krvácaním, teda poškodený sa mohol
zadusiť krvou. Pri poraneniach poškodeného by pomohla aj laická pomoc, ak by poškodený nepadol

do bezvedomia, takáto laická pomoc by ale nemusela zabrániť vdýchnutiu krvi, pričom rýchla zdravotná
pomoc takémuto vdýchnutiu môže zabrániť, napr. odsatím krvi z dýchacích ciest. Zraneniami došlo ku
prieniku vzduchu do kože a pod oko, oko ale mechanicky ohrozené nebolo, bolo by ohrozené v prípade,
ak by došlo ku infekcii. V tomto prípade mohlo ísť o strednú intenzitu úderov, ale veľkú prudkosť úderov,
prudký úder päsťou je schopný toto spôsobiť, možno pripustiť aj prudký kopanec. Doba liečenia je 4 až 6
týždňov, je determinovaná poranením tváre a chrbta. Doba, po ktorú bol obzvlášť závažným spôsobom

obmedzený v obvyklom spôsobe života je tiež 4 až 6 týždňov, celková doba liečenia môže byť 5 až 8
týždňov, pričom tá ďalšia doba je potrebná na rehabilitáciu, doliečenie, jednoznačne ale ide o liečbu v
trvaní niekoľko týždňov, ale môže byť aj do 4 týždňov, ale určite nie 7 dní, ako uvádzal poškodený, že
po niekoľkých dňoch bol v práci. Z lekárskeho hľadiska nemožno túto dobu ale stanoviť presne, to, že
sa poškodený neliečil a nemal komplikácie, ignoroval zlomeninu rebra a stavca, tak liečbu spojenú s

obmedzením možno stanoviť do 6 týždňov, nedá sa to ale presne stanoviť. Poranenie rebra sa lieči 4
až 6 týždňov, teda závažným spôsobom obmedzený na obvyklom spôsobe života bol poškodený 4 až
6 týždňov, ale keďže poškodený nepodstúpil liečbu, môže mať rôzne komplikácie v budúcnosti, ústna
dutina môže byť nefunkčná, môžu na nej vznikať polypy, fokusy, a rôzne iné zápaly. V čase vypracovania
znaleckého posudku znalec nevedel, do kedy sa poškodený liečil, pri výpovedi na hlavnom pojednávaní

vychádzal z výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní v máji 2017. vzájomné postavenie osôb
pri takomto napádaní je možné tak, že ak by išlo o dve osoby, bolo by dôležité, či útočník je pravák alebo
ľavák, z výpovedí je zrejmý nejaký nešpecifikovaný úder, dôsledkom ktorého mal poškodený spadnúť,
mohol sa ale brániť otáčaním vpravo a vľavo, keďže aj opitý človek je schopný sa brániť, tých prípustných
pozíciíjeveľa.Jemožnáajtakápoloha,žepoškodenýležalnabruchusotočenoutvárouaútočníkkľačal

na ňom, o tom by svedčili aj poranenia na tvári poškodeného, nie je možné ale vylúčiť aj postoj tvárou v
tvárpostojačky,akbybolútočníkľavák.Znalecalesurčitosťoupovedať,žepoškodenýutrpelťažkúujmu
na zdraví, z medicínskeho hľadiska nie je možné stanoviť konkrétnu dobu, a to aj s poukazom na to, že si
jevedomýťažkejujmynazdraví,tedajejdefinícievzmysleTrestnéhozákona.Lekárskesprávy,zktorých
vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku, uviedol na str. 21 posudku, teda vychádzal z lekárskej

správyT..T.zodňa15.09.2016,ďalejzCTvyšetrení,keďževdanomprípadeišloopolytraumu,následne
boli vykonané ďalšie konziliárne vyšetrenia, ako neurologické, ORL, taktiež vyšetrenia oftalmológom.
Ďalšie lekárske správy mu predložené neboli, správy boli ukončené s odporučením na ďalšiu liečbu, a to
nastomatochirurgiu.Lekárskesprávysútedaz15.09.,16.09,20.09,aposlednálekárskaspráva,zktorej
vychádzal, je zo dňa 23.09.2016, teda až do hlavného pojednávania v máji, do výsluchu poškodeného,

nemal k dispozícii iné lekárske správy. Na záver ale uviedol, že tieto lekárske správy bohato postačovali
na vypracovanie znaleckého posudku.

Znalkyňa MUDr. Jana Bahledová na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že
nezistila závislosť obžalovaného, neboli zistené známky závislosti na alkohole. V roku 2010 bol

obžalovaný vyšetrený znalcom MUDr. Moravčíkom, ktorý zistil závislosť na alkohole, obžalovanému
bola aj nariadená protialkoholická liečba, ktorú absolvoval, keď sa vrátil z výkonu trestu, obžalovaný
neabstinoval, znovu sa objavilo pitie. Obžalovaný má vysokú toleranciu na alkohol, vie ako naňho
alkohol účinkuje. Liečbu absolvoval, ale účelom každej liečby je, aby pacient abstinoval aj v
domácich podmienkach, obžalovaný ale úplne neabstinoval. Obžalovaného vyšetrila v ÚVV a následne

vypracovala znalecký posudok. Obžalovaný tvrdil, že keď prišiel z výkonu trestu, že nepil, potom že
pil len s partiou, aby sa zabavil, sám nie. Toto zistila na základe jeho údajov, ktoré jej uviedol v čase
vyšetrenia. Pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť nie je nebezpečný.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku, s poukazom na § 135 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku bol

na hlavnom pojednávaní prehraný videozáznam na DVD nosiči o výsluchu svedka Y. W. zo dňa 17. 09.
2016, ktorého doslovný prepis sa nachádza na č.l. 170 až 176.Ktejtovýpovedisavyjadrilobžalovaný,ktorýuviedol,žetamnezapočulsvojemeno,svedokbolvypočutý
pred vznesením obvinenia a mal pocit, že svedok nevedel, o kom hovorí a v akej trestnej veci, sám
povedal, že bude vypovedať vo veci podozrivého a podozriví v tom čase boli dvaja.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané znalecké posudky č.
53/2016 MUDr. Borisa Ťažkého ohľadne zranení poškodeného O. V., č. 66/2016 MUDr. Jany Bahledovej
o duševnom stave obžalovaného, a č. KEU-SL-EXP-2016/2940 na analýzu DNA. Znalec MUDr. Boris
Ťažký sa k záverom svojho znaleckého posudku podrobne vyjadril v rámci jeho výsluchu na hlavnom

pojednávaní, a taktiež aj znalkyňa MUDr. Jana Bahledová, ktorá nenavrhla ukladať žiadne ochranné
opatrenie obžalovanému. Zo záverov znaleckého posudku KEÚ Slovenská Ľupča vyplýva, že pôvodcom
DNA na vzorkách odobratých z rúk obžalovaného je poškodený O. V..

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov,a to: zápis o dychovej skúške (č.l. 27 - 30), vyčíslenie vynaložených

liečebných nákladov (č.l. 110 - 118), emailová komunikácia (č.l. 186 - 188), lekárske správy (č.l. 227 -
228), potvrdenie o vrátení veci (č.l. 257 - 258), výzva na prehliadku tela s fotodokumentáciou (č.l. 261 -
268), zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou (č.l. 269 - 277), dodatočná ohliadka miesta
činu s fotodokumentáciou (č.l. 278 - 285), správy a posudky na obžalovaného (č.l. 292 - 299), odpis
registra trestov obžalovaného (č.l. 300 - 301).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.

Vina obžalovaného bola podľa názoru súdu bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.

Obžalovaný síce na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodeného len maximálne 2 až 3 krát udrel
päsťou pravej ruky do oblasti tváre, a tiež, že poškodeného bil len on, a z ostatných momentov mal
okno. Poškodený O. V. vypovedal, že si pamätá, ako vybehol z domu a pri tom narazil na betónový stĺp,
a z toho, čo sa dialo na pumpe, mel tiež okno. Svedkovia Svedok L. G. však podrobne vypovedal o
tom, čo sa dialo pri pumpe, a že videl, ako obžalovaný kopal do poškodeného, ktorý ležal na chrbte.

Taktiež svedkyňa T. J. potvrdila, že videla, ako nejaká osoba kopala do poškodeného. Svedkyňa T.
X. potvrdila, že videla, ako niekto ležal na zemi, a videla partiu ľudí, ako po sebe kričali. Svedkyňa I.
W. prišla na miesto až v čase, keď bolo po všetkom. Svedkovia U. W. a G. W. sa ku skutku nevedeli
vyjadriť, pretože na vlastné oči nič nevideli. Svedkyňa T. J. len uviedla, že videla, ako sa obžalovaný
s poškodeným pobili, a že bola v strese. Svedok G. R. naopak uviedol, že poškodeného začal kopať

svedok L. G., ktorý vystúpil z dodávky a nevidel, že by obžalovaný napadol poškodeného. V prípravnom
konaní ale vypovedal, že videl, ako obžalovaný obkročmo sedel na poškodenom a udrel ho na tvár.
Svedkyne X.. P. X. a L.. Š. U. sa vyjadrili k priebehu výsluchu maloletého Jozefa Klímu. Svedok Jozef
Klíma tiež jednoznačne vypovedal, že osobou, ktorá fyzicky napadla poškodeného, bol obžalovaný. Tu
tiež neobstojí obhajoba obžalovaného, ktorý uviedol, že počas jeho výsluchu nepočul svoje meno, a

že svedok nevedel, v akej veci a proti komu vypovedá, keďže z jeho výpovede je úplne evidentné, že
rozprával o obžalovanom, ktorého opakovane označil menom „T.“, a tiež je evidentné, že si bol vedomý
toho, o akej veci vypovedá. Navyše, jeho výpoveď bola vykonaná plne v súlade s § 135 ods. 3, ods. 4
Trestného poriadku, a teda je procesne riadne použiteľná v konaní pred súdom.

Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že jedinou osobou, ktorá fyzicky napadla poškodeného O. V. bol
obžalovaný. Tvrdenia svedkov, že poškodeného mal napadnúť a kopať svedok L. G., ktorý prišiel na
pomoc poškodenému, sú neuveriteľné a ničím nepodložené, a súd vôbec neuveril vysvetleniu svedka G.
R., ktorý na hlavnom pojednávaní zmenil výpoveď, že bol naňho vyvíjaný nátlak a policajti ho bili, pretože
pri jeho výsluchu bol prítomný aj obhajca obžalovaného. Taktiež z dokazovania vyplynulo, že jedinou

osobou,ktorábolavčaseincidentuprítomnápripoškodenom,bolobžalovaný.Všetkyvýpovedisazhodli
v tom, že poškodený vybehol z domu, a obžalovaný utekal za ním. Ostatné osoby k nim pribehli až
neskôr. Žiadna iná osoba teda nemohla spôsobiť poškodenému zranenia, ktoré v ten deň utrpel, navyše
za situácie, keď všetci svedkovia zhodne uviedli, že počas toho, ako bol poškodený v dome, nebolo
na ňom vidieť žiadne zranenia. Vina obžalovaného je potvrdená aj znaleckým posudkom MUDr. Borisa

Ťažkého, ktorý podrobne popísal jednotlivé zranenia poškodeného, a taktiež popísal mechanizmus ich
vzniku. Bolo jednoznačne preukázané, že nárazom poškodeného do betónového stĺpu mohli vzniknúť
len poranenia na čele poškodeného, určite nie iné poranenia (zlomenina čeľuste, nosa, rebra a stavca).K obhajobe obžalovaného, že znalec v rámci výsluchu uviedol, že podľa neho v tomto prípade nejde
o ťažkú ujmu na zdraví v zmysle § 155 Trestného zákona, a že si je vedomý zákonného vymedzenia
pojmu ťažká ujma na zdraví súd len poznamenáva, že jedine súd je oprávnený na právnu kvalifikáciu

skutku uvedeného v obžalobe, a nikto iný, ani znalec. Znalec, ak sa aj vyjadruje ku právnej kvalifikácii
skutku, a k právnym otázkam, nemôže súd na tieto skutočnosti prihliadať, a to s poukazom na § 145 ods.
1 Trestného poriadku. ďalej súd konštatuje, že skutočnosť, že sa poškodený neriadil pokynmi lekára, ale
napr. skôr nastúpil do práce a nepodrobil sa odporučeným operáciám, a tak nerešpektoval nariadenia
lekára, nemôže mať vplyv na posúdenie povahy zranení poškodeného. Pre správne posúdenie konania

obžalovanéhojesmerodajnápovahaporanení,akobolazistenálekárom.Pretoanivtrestnomkonaní,pri
zisťovaní povahy ublíženia na zdraví, alebo nebezpečenstva, ktoré z útoku páchateľa pre poškodeného
hrozilo, nie je možné sa riadiť tým, ako ublíženie na zdraví hodnotil sám poškodený, alebo ako sa po
zraneniach zdravotne cítil.

Na druhej strane ale súd konštatuje, že znalec v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol,

že liečbu spojenú s obmedzením pre poškodeného možno stanoviť na dobu 6 týždňov. Zároveň ale
znalec tiež uviedol, že život poškodeného bol priamo ohrozený. Súd preto zmenil právnu kvalifikáciu
skutku uvedeného v obžalobe na zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, pričom právna kvalifikácia skutku ako prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ostala nezmenená. Súd taktiež vypustil právnu

kvalifikáciu skutku podľa § 155 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože vykonaným odkazovaním
bolo preukázané, že poškodený a obžalovaný v čase spáchania skutku neboli osobami blízkymi, ako to
má na mysli § 127 ods. 4 Trestného poriadku, keď aj poškodený sa na hlavnom pojednávaní vyslovene
vyjadril, že by prípadnú ujmu obžalovaného právom nepociťoval ako ujmu vlastnú.

Na záver súd len ešte uvádza, že návrh obžalovaného na predvolanie a vypočutie svedkyne T..
Š. odmietol z dôvodu, že jej výpoveď by bola vzhľadom na predmet prejednávanej veci absolútne
irelevantná, keďže v konaní sa nerieši otázka, či obžalovaný abstinoval po prepustení z posledného
výkonu trestu odňatia slobody (a z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že bol v čase
spáchania skutku stave opitosti), navyše za stavu, keď znalkyňa MUDr. Jana Bahledová jednoznačne

nenavrhla ukladať obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie.

Podľa § 155 ods. 1Trestného zákona kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa
odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na
mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.

Podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje
k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k

dokonaniu trestného činu.

Obžalovaný tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného
zákona, a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože inému úmyselne

spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že
napadol iného.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, a zistil dve
priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t.j. že spáchal viac trestných činov, a
podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. Keďže v tomto prípade
by prevažoval pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi, súd by musel v zmysle § 38 ods. 4
Trestného zákona zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd ale

postupoval v zmysle § 38 ods. 5 Trestného zákona, pretože v prejednávanom prípade išlo o opätovné
spáchanie zločinu, a v takom prípade sa § 38 ods. 4 Trestného zákona nepoužije. Vzhľadom na uvedené
potom musel súd zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu, trestná
sadzba trestu odňatia slobody potom predstavuje 7 rokov až 10 rokov.Obžalovaný je z ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica hodnotený všeobecne. Zo správ na obžalovaného
vyplýva, že sa doposiaľ dopustil 3 priestupkov. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že bol

doposiaľ 4 krát súdne trestaný, naposledy mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn.
3T/11/2011 zo dňa 15. 02. 2011 uložený trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo
výmere 7 rokov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd ukladal

obžalovanému súhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, pretože odsudzoval obžalovaného za
viac trestných činov. Súd pri ukladaní trestov nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala použitie
§ 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu. Takto uložený trest je potom podľa názoru súdu
na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie
postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí
jeho prevýchovu. Zároveň takýto trest postihuje len obžalovaného.

Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre výkon tohto trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody jeden poškodený, Union zdravotná
poisťovňa, a.s., a to z titulu vynaložených liečebných nákladov na ošetrenie poškodeného. Súd preto
zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť poškodenému spôsobenú škodu vo výške 1.105,38 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.