Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Zvolen

Judgement was issued by JUDr. Silvia Minková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10Csp/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719201844
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6719201844.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpený JUDr.
KatarínouHegedüšovou,advokátkou,sosídlomMajerníkova3479/3A,84105Bratislava,protižalovanej
C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX M., štátna občianka SR, o zaplatenie 26,-
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 26,- € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 16.04.2019 formou elektronického podania bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu, ktorou
sa domáhal, aby súd formou platobného rozkazu zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 26,- € z titulu istiny,
zmluvnú pokutu vo výške 33,- €, pokuty za upomienky vo výške 180,- €, zmluvný úrok vo výške 40 % zo
sumy 100,- € od 17.04.2015 do 20.05.2015 3,62 €, zo sumy 72,- € od 21.05.2015 do 24.06.2015 2,68
€, zo sumy 44,- € od 25.06.2015 do 27.07.2015 1,54 €, zo sumy 16,- € od 28.07.2015 do 30.09.2015
1,12 €, a zároveň žiadal, aby bola žalovaná povinná zaplatiť mu aj trovy konania.

Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.605500015 zo dňa
17.04.2015, uzavretej podľa zákona č.129/2010 Z.z., žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako
dlžníkovi úver vo výške 150,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí
finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia
úveru v dohodnutom termíne predstavovalo sumu 68,- €, t.j. žalovaná sa zaviazala vrátiť celkovú čiastku
168,- € do 17.04.2016. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia spotrebiteľského
úveru,ktorésúneoddeliteľnousúčasťouzmluvyospotrebiteľskomúvere,sažalobcaažalovanádohodli,

že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, žalovaná sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 33,- €. Vzhľadom na to, že
žalovanáneplnilariadneavčassvojzáväzokvzmysledohodnutýchpodmienok,čímporušiladojednania
predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratila výhodu splátok, žalobca vyzval žalovanú na
úhradu jej záväzku. Na záver žalobca navrhol, aby súd v prípade, že to bude možné, postupoval
následneprisplnenístanovenýchpodmienoktak,žerozhodnerozsudkomprezmeškaniabeznariadenia
pojednávania.

2. Dňa 13.05.2019 bola žalovanej doručená žaloba spolu s prílohami, ako aj poučenie o procesných
právach a povinnostiach strán sporu (spolu s predvolaním na pojednávanie bolo žalovanej doručené
aj poučenie o možnosti zastúpenia spotrebiteľa a o jeho procesných právach a povinnostiach podľa §292 C.s.p.) a tiež uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 09.05.2019, sp.zn.10Csp/29/2019-25, ktorým bola
žalovaná vyzvaná, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia sa písomne vyjadrila k žalobe
doručenej súdu dňa 16.04.2019, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila

listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ uplatnený nárok v
celom rozsahu neuznáva. Žalovaná na túto výzvu súdu nereagovala.

3. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 04.09.2019, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani
právna zástupkyňa žalobcu, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas.

Svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa
28.08.2019 formou elektronického podania, a to s poukazom na pracovnú zaneprázdnenosť, pričom
ospravedlnilitaksvojuneúčasť,akoineúčasťichprávnejzástupkynenatomtopojednávaníažiadali,aby
sa konalo v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa dostavila žalovaná, ktorá mala doručenie predvolania
na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval podľa § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní
prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.

4. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca do spisu
v priebehu konania a to: Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.04.2015 z č.l.5-6 vrátane
Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, tiež sa oboznámil s prednesom žalovanej
na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav.

Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.04.2015 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá podľa
zákona č.129/2010 Z.z. medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom, v zmysle ktorej
sa veriteľ na žiadosť spotrebiteľa zaviazal bez zbytočného odkladu po podpise tejto zmluvy dohodnutým
spôsobom poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 100,- € a spotrebiteľ sa
zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov

a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne
malo predstavovať sumu 68,- €, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 168,- €. Odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkov bola dojednaná vo výške 28,- €, čo malo predstavovať ročnú percentuálnu mieru nákladov
(RPMN) vo výške 28 %, ktorá mala byť vypočítaná v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa
vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ

zobral na vedomie. Úrok bol dojednaný vo výške 40 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného
uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne malo predstavovať sumu 40,- €.
Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 168,- € do 17.04.2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo
Všeobecných podmienkach alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené, sa zmluvné strany
dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského

úverunastanedňa17.04.2016.Zmluvnéstranysatieždohodlinatom,žeakspotrebiteľneuhradícelkovú
čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, zaplatí zmluvnú pokutu vo výške
33,- € a tiež sa spotrebiteľ zaviazal uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- €, a to do
5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. V spodnej časti zmluvy je uvedené, že spotrebiteľ svojim
vlastnoručným podpisom potvrdil to, že žiada úver poskytnúť zmenkou a zároveň svojim podpisom

potvrdil prevzatie zmenky dňa 17.04.2015.
Z prednesu žalovanej na pojednávaní súd okrem iného zistil, že k veci uviedla, že ona toto čestne
splácala, ale trpí na celiakiu a kvôli tomu si musí kupovať drahé lieky a tiež podstupuje teraz bioliečbu
a teda jednoducho na to nemala finančné prostriedky. Chcela sa ale s nimi dohodnúť na splátkovom
kalendári, že by to splácala po 10,- € mesačne, s čím oni nesúhlasili a chceli všetko naraz, čo ale ona

nebola schopná zaplatiť, lebo je slobodná matka 2 detí. Nevedela presne uviesť koľko už uhradila, ale
platila to šekmi na pobočke u nich v Detve.

5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom od 01.04.2015,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom od 01.04.2015, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom od 01.04.2015, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom do 22.12.2015, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ v znení účinnom do 22.12.2015, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ v znení účinnom do 22.12.2015, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ v znení účinnom do 22.12.2015, za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom do 22.12.2015, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom do 22.12.2015, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je

poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú
možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o
stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok,
poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri
poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská
zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za

podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 1a ods. 2 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie
ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne
100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov

30 % ročne.
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „citovaný právny predpis“) v znení účinnom do 22.12.2015, tento zákon
upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním

spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov,
podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 citovaného právneho predpisu v znení účinnom do 22.12.2015, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť
finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 písm. d) citovaného právneho predpisu v znení účinnom do 22.12.2015, na účely tohto zákona
sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovispotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 citovaného právneho predpisu v znení účinnom do 22.12.2015, zmluva o

spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 citovaného právneho predpisu v znení účinnom do 22.12.2015, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto

časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 299 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ustanovenia o rozsudku pre
zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa.

6. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba je čiastočne dôvodná.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 17.04.2015
uzavretá úverová zmluva, pričom táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou).
Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch, voči vopred neurčitému

počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom
neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Žalovaná má
v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca má postavenie dodávateľa, čiže sa jedná
o tzv. spotrebiteľský úver a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi
žalobcom a žalovanou aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi žalobcom a žalovanou bola

uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považuje za
„absolútny obchod“, t.j. na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia tretej časti Obchodného
zákonníka. Zároveň súd ale aplikoval na tento zmluvný vzťah aj ustanovenia zákona č.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako

takých aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka
upravujúce právne úkony ako také.
Súd vychádzajúc z tvrdení žalobcu, ako i z dôkazov ním predložených, keď nemal nijakým spôsobom
preukázané, že by žalovaná tieto skutočnosti rozporovala (výška poskytnutého úveru, výška uhradených
súmnapredmetnýúver),považovalnárokžalobcunazaplatenieistinyúveruvovýške26,-€zanesporný

a vzhľadom k tomu súd žalobcovi túto sumu aj prisúdil a žalovanú zaviazal na jej úhradu.
Súd zamietol žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal úhrady zmluvného úroku vo výške 40 % z tam
uvedených súm za príslušné obdobia, a to z nasledovných dôvodov.
Právne predpisy výšku úrokovej sadzby nestanovujú exaktným spôsobom, jej určenie v zásade
ponechávajú na vôli zmluvných strán. Uvedené však neznamená, že jej stanovenie je ponechané na

ľubovôli účastníkov, resp. v spotrebiteľských vzťahoch dodávateľa. Pri posudzovaní úrokovej miery
v zmluve o úvere treba vychádzať aj z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre
neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. V oblasti
súkromného práva platí obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je
plne účinný v súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom

je jednak modifikovaná zmluvná sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení
obsahu zmluvných dojednaní, jednak predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo
všeobecnosti. Preto aj pri stanovení úrokovej sadzby v zmluve o úvere s ohľadom na zmysel a význam
inštitútu úroku ako odplaty za úver jeho výška nemôže byť bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzenájednak korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a účelom predmetného inštitútu v systéme
platného práva.
Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré

mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej
posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom
toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k
prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých
mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo

svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa
jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného
poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr
meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám
slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a

mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“
Úrokzúveruplnífunkciuodmenyzaposkytnutépeňažnéprostriedky.Jehovýškapretomusízodpovedať
danému účelu. Súd z tohto dôvodu zameral svoju pozornosť na výšku úroku. Súdu sú z jeho činnosti
známe skutočnosti týkajúce sa údaja o priemerných úrokových mierach z úverov poskytnutých v eurách

rezidentom eurozóny, ktoré sú dostupné aj na webovom sídle Národnej banky Slovenska a z ktorých
vyplýva, že pokiaľ ide o nové obchody v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, bola priemerná
úroková miera spotrebiteľských úverov s výnimkou úverov na nehnuteľnosti, konkrétne v mesiaci apríl
2015 pri úveroch do 1 roka 7,66 %, pri úveroch od 1 do 5 rokov 10 % a pre obdobie 2.štvrťroka 2015 to
bolo pri úveroch do 1 roka 7,07 % a pri úveroch od 1 do 5 rokov 9,89 % vo vzťahu k začiatočnej fixácii

úrokovej sadzby. Úrok v predmetnej zmluve o úvere vo výške 40 % ročne túto sadzbu niekoľkonásobne
prevyšuje.
Je nepochybné, že dojednanie o sadzbe úroku z úveru vo výške 40 % ročne v prvom rade prevyšuje
najvyššiu prípustnú mieru odplaty, ktorá je ustanovená zákonom, konkrétne ustanovením § 53 ods. 6
OZ v spojení s ustanovením § 1 a § 1a vykonávacieho predpisu k tomuto zákonnému ustanovenia,

keďže úver bol poskytnutý vo výške 100,- €, v dôsledku čoho najvyššia prípustná výška odplaty zo
sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov bola maximálne 30 % ročne, avšak v predmetnej
úverovej zmluve bola táto celková odplata dojednaná vo výške 68 % ročne (úrok z úveru 40 % + odplata
28 %). Súd teda uzavrel, že dohoda o úroku v predmetnej zmluve o úvere je v rozpore s ustanovením
§ 53 ods. 6 OZ, t.j. odporuje zákonu a preto je v zmysle § 39 OZ absolútne neplatná. Okrem toho súd

zastávaajnázor,žedanávýškaročnejúrokovejsadzbyjesohľadomnavyššieuvedenéúvahyazistenia
v rozpore aj s pravidlami slušnosti a poctivého konania, t.j. je nutné ju považovať za neplatnú aj ako
priečiaciu sa dobrým mravom.
Súd sa stotožnil aj s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v rozhodnutí
sp.zn.5Cdo/26/2011 zo dňa 26.4.2012, keď ustálil, že dohodu o výške úrokov v zmluve o úvere nie je

možné deliť tak, ako to má na mysli § 41 OZ, keď jej obsah tvorí nedeliteľný celok vo vzťahu k ujednaniu o
dohodnutejvýškeúrokov.Zuvedenéhodôvodubolopotrebnépovažovaťdojednanieoúrokuzaneplatné
v celosti. Nie je možné uzavrieť, že žalobca ako veriteľ by mal nárok na zaplatenie úrokov k nejakej
nižšej výške, než vo výške 40 %, naopak veriteľ z dôvodu neplatnosti dohody o úroku nemá nárok na
zaplatenie žiadneho úroku.

Súd poukazuje aj na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy o úvere, keď v zmysle § 9 ods. 2 písm.
i) zákona o spotrebiteľských úveroch musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať výšku úrokovej
sadzby, pričom v prípade jej absencie sa poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov, t.j. neprichádza do úvahy zaviazať
spotrebiteľa, v prípade neexistencie dojednania o úroku v zmluve z dôvodu jej neplatnosti, na platenie

akýchkoľvek úrokov.
Súd zamietol žalobu aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33,- €,
nakoľko si súd ako prejudiciálnu otázku vyhodnotil, že zmluvná podmienka dohodnutá medzi stranami
sporu v predmetnej úverovej zmluve, podľa ktorej ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote
dohodnutejvzmluveospotrebiteľskomúvere,jepovinnýzaplatiťveriteľovizmluvnúpokutuvovýške33,-

€, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda je absolútne neplatná. Súd má za to, že táto zmluvná
podmienka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, a zároveň táto podmienka
nebola individuálne dojednaná, čo vyplýva aj z niekoľkých desiatok ďalších sporov vedených aj natunajšom súde, o čom má súd vedomosť zo svojej rozhodovacej činnosti. Nerovnováhu v zmluvných
vzťahoch a v tej súvislosti aj neprijateľnosť takejto podmienky súd videl aj v tom, že žalovaná ako
spotrebiteľ bola v postavení, že buď bez výhrad prijme zmluvné podmienky, ktoré navrhol žalobca alebo

s ňou tento neuzavrie zmluvu. Neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky súd vyvodil i z toho,
že táto zaväzovala žalovanú k jej zaplateniu aj v prípade, ak by bola v omeškaní so zaplatením len
časti svojho dlhu, napr. v sume 5,- €. Predovšetkým však súd poukazuje na znenie ustanovenia § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka, kde je príkladmo konkrétne uvedené, čo sa považuje za neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve a kde okrem iného je uvedené, že sa za ňu považuje aj dojednanie

požadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Nakoniec súd zamietol žalobu aj v časti, v ktorej sa domáhal plnenia, vo výške 180,- € z titulu pokút za
upomienky, keď ohľadne tohto nároku žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
tej skutočnosti, že by akákoľvek upomienka bola žalovanej vôbec zaslaná.

7. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O trovách konaniach rozhodol súd analogicky v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného
sporového poriadku. Keďže žalobca bol len v časti úspešný v tomto konaní, súd vyhodnocoval pomer
úspechu strán sporu, pričom tento svedčil v prospech žalovanej, keďže celkovo sa žalobca podanou

žalobou domáhal zaplatenia sumy 247,96 €, avšak súd prisúdil žalobcovi len čiastku 26,- € a preto
by žalovaná mala nárok na náhradu trov konania v určitej časti. Nakoľko si však žiadne trovy konania
neuplatnila a ani zo súdneho spisu nevyplynulo, že by jej nejaké trovy konania vznikli, súd rozhodol
tak, že jej nárok na náhradu trov konania už v tomto štádiu konania nepriznal. Súd totiž zastáva názor,
že by bolo nehospodárne a neúčelné, aby súd v takomto prípade v tomto rozhodnutí rozhodol, že

žalovanejpriznávanároknanáhradutrovkonaniavrozsahux%anáslednebysamostatnýmuznesením
tunajšieho súdu bolo rozhodnuté, že sa žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 0,- €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta

prvá C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon

na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,

možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.