Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118208839
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118208839.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: D.. F. W., M..

XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XX, Prešov proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Mária
Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, Košice, IČO: 36 863 017, 2/ Dražobník, s.r.o., so sídlom
Hviezdoslavova6,Bratislava,IČO:36764281,3/.I..L.B.,M..XX.XX.XXXX,bytomL.XXXXX/X,Prešov,
právne zastúpený JUDr. Jozefom Tomkom, so sídlom Floriánova 2, Prešov, o určenie neplatnosti dražby,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný v 1. rade m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o
výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný v 2. rade m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný v 3. rade m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 03.08.2018 domáhal voči žalovaným určenia, že
dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou M. XXXX/XXXX, M. XXXXX/
XXXX, M. XXXXX/XXXX zo dňa 31.7.2018 vyhotovená notárom JUDr. L.. F. B. vykonaná dňa 31.7.20180
10:00 hod. na Notárskom úrade L. D.. F. B., so sídlom B. XX Košice, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXXX vedené Katastrálnym úradom Prešov, katastrálny odbor, okres Prešov,
katastrálne územie Prešov ako rodinný dom súp. č. XXXX, nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/XXX

spolu s pozemkami parc. č. XXXX/XXX, druh: trvalé trávne porasty o výmere 755 m2 parc. XXXX/XXX,
druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2, parc. XXXX/XXX, druh: trvalé trávne porasty o
výmere 184 m2 c. XXXX/X, druh: ostatné plochy o výmere 121 m2 , parc. XXXX/X, druh: ostatné plochy
o výmere 10 m2 je neplatná.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe návrhu veriteľa vykonala dražobná spoločnosť dražbu
nasledujúcich nehnuteľnosti pôvodne vo výlučnom vlastníctve RNDr. S. W.G., D.. J., M.. XX.X.XXXX

a RNDr. F. W., M.. XX.XX.XXXX zapísaných na LV č. XXXXX vedených Katastrálnym úradom
Prešov, katastrálny odbor, okres Prešov, katastrálne územie Prešov, ako rodinný dom súp. č. XXXX,
nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/XXX spolu s pozemkami parc. č. XXXX/XXX, druh: trvalé trávne
porasty o výmere 755 m2 , parc. XXXX/XXX, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2,parc. XXXX/XXX, druh: trvalé trávne porasty o výmere 184 m2 c. XXXX/X, druh: ostatné plochy o
výmere 121 m2 parc. XXXX/X, druh: ostatné plochy o výmere 10 m2 (ďalej len „predmet dražby“).
Dražba nehnuteľností sa uskutočnila dňa 31.7.2018 o 10:00 hod. Jej priebeh bol osvedčený notárskou

zápisnicou N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX zo dňa 31.7.2018 vyhotovenou
notárom JUDr. L.. F. B., so sídlom B. XX, Košice. Z notárskej zápisnice vyplýva, že dobrovoľná dražba
bola úspešná. Predmet dražby bol vydražený za cenu 151.000 eur a vydražiteľom sa stal pán I..
L. B.. Uviedol, že v zákonnej lehote sa domáha určenia neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby
voči zákonom určeným odporcom pre nasledovné viaceré závažné porušenia ustanovení zákona o

dobrovoľnýchdražbách,akoajzákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníneskoršíchpredpisov.
Namietal, že dražobná spoločnosť zaistila ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom č.
181/2017 zo dňa 6.12.2017 vypracovaným znalcom Ing. L. F., ktorý bol vypracovaný nesprávne a
účelovo v jeho neprospech. Okrem iných pochybení za najdôležitejšie považujem účelové zahrnutie
súkromného majetku JUDr. Ingrid Hanudeľovej, s trvalým bydliskom na uvedenej adrese do znaleckého
posudku s účelom navýšenia hodnoty pred dražbou, napriek tomu, že znalec mal k dispozícii pôvodný

znalecký posudok od Slovenskej sporiteľne, kde je jasné, čo patrí do majetku. Okrem toho považuje
neprítomnosť ani jedného z majiteľov pri vykonaní obhliadky pri vyhotovení ZP ako účelovú. Žalobca
pripojili k žalobe aj listinný dôkaz, a to notársku zápisnicu M. XXXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX, M. XXXXX/
XXXX zo dňa 31.7.2018 a oznámenie o opakovanej dražbe zn. 181/2017 zo dňa 26.06.2018.

3. Žalovaný v 1. rade s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal žalobu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení
namietal, že nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov, ktoré pre úspech v spore vyžaduje
osobitný predpis, čo nevyhnutne musí rezultovať do zamietnutia žaloby. Okruh strán sporu o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby je vymedzený priamo normatívnou úpravou, konkrétne ustanovením §
21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej

rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 527/2002 Z. z.“), v zmysle ktorého účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby
podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba
podľa odseku 2.. Žaloba obsahuje hneď v úvode tvrdenie, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
napadnutejdobrovoľnejdražby,bolivspoluvlastníctvedvochosôb-žalobcuap.D..S.W.,D..J.;rovnaký

záver vyplýva z listinného dôkazného prostriedku predloženého samotným žalobcom. Menovaná druhá
spoluvlastníčka však nie je stranou v tomto spore, čo je v rozpore s obligatórne určeným okruhom strán
sporuourčenieneplatnostidobrovoľnejdražbyasamostatným,plnepostačujúcimdôvodomprocesného
neúspechu žaloby. Rovnako namietal, že žaloba trpí nesplnením základných procesných povinností
tvrdenia a dôkazu. V sporovom konaní, ako je konanie vo veci samej, v ktorom platia zásady dispozičná

a prejednacia, je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich
skutkových tvrdení. Žalobca je už v žalobe povinný, o. i., uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (§ 132 ods. 1 Civilného sporového
poriadku). Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná sú pritom vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej
povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú

skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. Žalobca sa v konkrétnej, prejednávanej veci domáha
súdneho určenia špecifickej právnej skutočnosti - neplatnosti dobrovoľnej dražby - na základe právnej
normy obsiahnutej v ustanovení § 21 ods. 2, prvá veta, zákona č. 527/2002 Z. z. Z hypotézy citovanej
právnej normy predovšetkým vyplýva, že základnými a kumulatívne pôsobiacimi predpokladmi vecnej
opodstatnenosti žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré musia byť žalujúcou stranou

tvrdené a preukázané, sú: porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. alebo neplatnosť záložnej
zmluvy; ujma na právach žalobcu („..... môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,
požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby .....“). V popísaných súvislostiach akcentuje, že žalobca
neuviedol vonkoncom žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by bola spôsobilým podkladom pre určenie
neplatnosti napadnutej dražby uskutočnenej dňa 31.07.2018. Nie je ním zrozumiteľne tvrdené žiadne

porušenie povinnosti stanovenej zákonom č. 527/2002 Z. z., ani žiadna skutočnosť, ktorá by mohla
mať za následok záver o neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, na základe
ktorej bola dražba realizovaná. Osobitne zdôraznil, že zákon č. 527/2002 Z. z. vyžaduje ohodnotenie
nehnuteľného predmetu dražby prostredníctvom znaleckého posudku (§ 12 ods. 1). Dražobník však
nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou k tomu, aby sám vykonal ohodnotenie

nehnuteľností, alebo aby prehodnocoval správnosť ohodnotenia znalca a jeho postup. Zistiť hodnotu
nehnuteľností je povolaný znalec a z jeho posudku navrhovateľ dražby a dražobník vychádzajú. Preto,
ak dražobník pre účely dražby riadne zabezpečil ohodnotenie nehnuteľností posudkom znalca a tento
znalecký posudok v deň konania dražby nie je starší ako zákonom dovolený limit, dražobník tým splnilvšetky povinnosti, ktoré mu v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby ukladá § 12 ods. 1 zákona č.
527/2002 Z. z. Ak by znalec prípadne porušil svoje povinnosti pri vypracovávaní posudku. zodpovedal
by za škodu spôsobenú nesprávnym postupom (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.

zn. 21 Cdo 1263/2008 zo dňa 28.01.2009, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/59/2013 zo
dňa 28.10.2013). Jednoznačné stanovisko zaujal k danej otázke aj Najvyšší súd Slovenskej republiky,
napr. v uznesení sp. zn. 3 Cdo 233/2010 zo dňa 03.10.2013: „Pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby,
dovolacísúdpovažujezasprávnyzáverodvolaciehosúdu,žeurčenievýškycenydraženejnehnuteľnosti
nemá za následok neplatnosť dražby.“

4. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že žalobca v podanej žalobe o
určenie neplatnosti konkrétne označenej dražby, týkajúcej sa špecifikovanej nehnuteľnosti, neuvádza
žiadne bližšie skutkové tvrdenia, ktoré by sa týkali jeho osoby, a z ktorých by vyvodzoval dôvody
neplatnosti dražby, a ktoré by bolo možné eventuálne precizovať aj po uplynutí prekluzívnej lehoty. Po
uplynutí prepadnej lehoty však už nie je možné účinné tvrdiť ďalšie skutkové okolnosti, svedčiace o

prípadnej neplatnosti dražby. Dobrovoľná dražba sa konala dňa 31.07.2018, pričom dňa 01.08.2018 mal
možnosť žalobca podať žalobu, právo na podanie žaloby a možnosť rozšíriť žalobné dôvody mu uplynuli
dňa 31.10.2018. Po preštudovaní žaloby je možné z jeho strany konštatovať, že žalobca odôvodňuje
žalobu nasledovnými skutočnosťami: a) nesprávne a neúčelne vypracovaný znalecký posudok, b)
zahrnutie súkromného majetku T.. I. W. do znaleckého posudku, c) neúčasť majiteľov na vykonanej

obhliadke. Vo vzťahu k prvej skutočnosti je uviedol, že žalobca absolútne nešpecifikuje, v čom vidí
nesprávnosťvypracovanéhoznaleckéhoposudku,kdevidípochybenia,prípadnevčompochybilznalec,
ak vypracoval daný znalecký posudok. Nie je teda zrejmé, či žalobca namieta na všeobecnú hodnotu
určenú znaleckým posudkom, prípade čo namieta žalobca vo vzťahu k znaleckému posudku. Poukázal
na to, že v prípade, ak vlastník predmetu dražby nesúhlasí s cenou, prípadne s vyhotoveným znaleckým

posudkom, Zákon o dobrovoľných dražbách zveruje možnosť vlastníkovi predmetu dražby podať
námietky proti vypracovanému znaleckému posudku a tým spôsobom dosiahnuť nápravu znaleckého
posudku. Konanie o neplatnosť dražby nepredstavuje štádium dražobného procesu, resp. inštitút,
prostredníctvom ktorého by bolo možné dosiahnuť nápravu znaleckého posudku, navyše za situácie,
kedy už došlo k vydraženiu predmetu dražby. Nakoľko žalobca námietky proti znaleckému posudku

nepodal, zmaril možnosť dosiahnuť nápravu znaleckého posudku. Vo vzťahu k druhému žalobnému
dôvodu, a to skutočnosti, že do ohodnotenia predmetu dražby boli zahrnuté aj predmety spadajúce do
výlučného vlastníctva T.. I. W., uvádza, že žalobca predmetným tvrdením absolútne vylúčil svoju aktívnu
vecnúlegitimáciunapodanížaloby.Zákonodobrovoľnýchdražbáchaktívnuvecnúlegitimáciunapodaní
žaloby o neplatnosť dražby priznáva výlučne len osobe, ktorá sa domnieva a zároveň tvrdí, že bola

dotknutá na svojich právach. Je teda potrebné, aby išlo presne o osobu, ktorá je dotknutá vo svojich
právachazároveň,abytonamietalaakvalifikovanetvrdilavrámcižalobyoneplatnosťdražbyasúčasne,
abytátoosobažalobuoneplatnosťdražbyajpodala.Žalobcasíceosobupotenciálnedotknutúvosvojich
právach označil, špecifikoval domnelé porušenie práv, avšak žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby
tak nepodala osoba aktívne vecne legitimovaná, teda osoba, ktorá bola dotknutá vo svojich právach,

ale podala ju na to neoprávnená osoba, teda žalobca. Pokiaľ ide o tretí dôvod žaloby, a to skutočnosť,
že ani jeden z majiteľov nebol prítomný pri obhliadke nehnuteľnosti, poukázal na ustanovenie § 12 ods.
3 Zákona o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe,
neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov,
ktoré má dražobník k dispozícii. Je teda právom vlastníka byť prítomný pri obhliadke nehnuteľnosti,

nie jeho nevyhnutnou povinnosťou, pričom v prípade, ak vlastník dražby nie je prítomný pri ohodnotení
predmetu dražby, nie je to prekážkou pre ohodnotenie predmetu dražby. Uvedené ustanovenia tak robí
ohodnotenie predmetu dražby nezávislejším od vôle vlastníka predmetu, ktorý v minulosti mal možnosti
mariť ohodnotenie predmet dražby. Na základe uvedených skutočností navrhol žalobu zamietnuť.

5. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ju považuje za tendenčnú, účelovú a žiada ju
zamietnuť. Žaloba neobsahuje zákonom a judikatúrou požadované náležitosti a neuvádza skutočnosti,
na podklade ktorých by bolo možné a v právnom štáte prípustné vyhlásiť dobrovoľnú dražbu za
neplatnú. Zastávam názor, že žalovaný v 2. rade na základe zmluvy o vykonaní dražby a návrhu
na vykonanie dražby od žalovaného v 1. rade ako navrhovateľa, vykonal dobrovoľnú dražbu riadne,

transparentne a v plnom súlade s právnymi predpismi. Podľa jeho názoru, nie je evidentný a daný
žiaden dôvod, na podklade ktorého by bolo možné vyhlásiť dobrovoľnú dražbu za neplatnú. Žalobca
svojimi tvrdeniami sám vylúčil svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podaní žaloby, čím vylúčil splnenie
základnej podmienky pre vedenie konania. V žalobe podanej žalobcom absentuje okrem pravdivéhoopísania rozhodujúcich skutočností predovšetkým špecifikácia práva, na ktorom by žalobca mal byť
dotknutý. Žalobca síce opisuje, že znalecký posudok bol vypracovaný nesprávne a účelovo v jeho
neprospech, avšak neopisuje, aká škoda, resp. aká ujma, prípadne aký zásah do jeho práva mu bol

spôsobený. Navyše ohodnotenie predmetu dražby nie je dôvod vyhlásenia neplatnosti dražby. Žalobca
ako prípadnú a eventuálnu ujmu uvádza ujmu, ktorá podľa jeho názoru vznikla na majetku T.. I. W.
tým, že znalec zahrnul jej súkromný majetok do ohodnotenia predmetu dražby. Uvedeným tvrdením tak
podľa jeho názoru vylúčil svoju aktívnu vecnú legitimáciu a teda žalobca, D.. F. W. nie je aktívne vecne
legitimovaný na podanie žaloby o neplatnosť dražby. Ako ďalší dôvod uplatňuje žalobca skutočnosť,

resp. neprítomnosť ani jedného z majiteľov pri vykonaní obhliadky pri vyhotovení znaleckého posudku za
účelovú. Na tomto mieste si dovolil poukázať na skutočnosť, že prítomnosť vlastníkov predmetu dražby
nie je nevyhnutná pri vyhotovení znaleckého posudku a nemožnosť, resp. neposkytnutie súčinnosti
vlastníka pri ohodnotení predmetu dražby Zákon o dobrovoľných dražbách ošetruje v ustanovení § 12
ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách. Z uvedených dôvodov žiada žalobu zamietnuť.

6. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v replike k vyjadreniu žalovaného v 1. rade uviedol, že
nie je správny názor, že žalobcom v predmetnej veci, aby bol zachovaný okruh strán sporu, musí byť aj
D.. S. W., rod. J. ako druhý spoluvlastník nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby. V zmysle ustálenej
judikatúry v prípade spoluvlastníctva nehnuteľností postačuje, aby žalobu o neplatnosť dražby podal čo
i jeden zo spoluvlastníkov. Trval na to, že v žalobe uviedol konkrétne a podľa neho všetky podstatné

náležitosti, ktoré musí žaloba o určenie neplatnosti dražby obsahovať. Žalobca má za to, že znalecký
posudok bol vypracovaný nesprávne a účelovo v jeho neprospech. Rovnako opätovne poukázal na to,
že do ohodnotenia predmetu dražby bol zahrnutý aj majetok JUDr. I. W., a to za účelom navýšenia
hodnoty predmetu dražby, pričom neprítomnosť ani jedného z majiteľov pri vykonaní obhliadky, sú podľa
neho dostatočným podkladom a dôvodom pre určenie neplatnosti dražby. Trvá na to, že pri vypracovaní

znaleckéhoposudkubolporušenýzákonč.527/2002Z.z.,apretojepotrebnévyhlásiťpredmetnúdražbu
za neplatnú.

7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca, pričom svoju
neúčasť neospravedlnil. Preto súd prejednal a rozhodol spor na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu v

súlade s ustanovením § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP")
s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

8. Žalovaný v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní naviac poukázal na
to, že žalobca sa odvoláva na dokument, ktorý ani nie je priložený k samotnej žalobe.

9.Žalovanýv2.radenapojednávaníuviedol,žežalobanespĺňanáležitostipodľazákonaodobrovoľných
dražbách. Poukázal tiež na to, že pokiaľ ide o namietaný znalecký posudok, žalobca voči nemu ani
nepodal námietky. Tiež poukázal na to, že zo znaleckého posudku, ktorý žalobca ani nepriložil k žalobe,
vyplýva, že spoluvlastníčka nehnuteľnosti pani W. bola prítomná na obhliadke nehnuteľností. Žiadal

žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise v súlade s § 204 CSP,
a to notárskou zápisnicou N XXXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX zo dňa 31.7.2018,
oznámením o opakovanej dražbe zn. 181/2017 zo dňa 26.06.2018, vyjadreniami strán sporu a zistil

tento skutkový stav:

11. Dobrovoľná dražba, ktorej neplatnosti sa žalobca domáha, sa konala dňa 31.7.2018 v hoteli Beliér v
Prešove. Jej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N XXXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX, M. XXXXX/
XXXX zo dňa 31.07.2018 vyhotovenou notárom Mgr. F. B., notárom so sídlom v Košiciach, B. XX.

Jednalo sa o opakovanú dobrovoľnú dražbu, ktorá sa uskutočnila na základe oznámenia o opakovanej
dražbe zo dňa 26.06.2018, podľa ktorého navrhovateľom dražby bol žalovaný v 1. rade a dražobníkom
žalovaný v 2. rade. Predmetom dobrovoľnej dražby boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Prešov,
okres Prešov, katastrálne územie Prešov, zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX ako parcely registra
„C“: parc. č. XXXX/XXX, druh: trvalé trávne porasty o výmere 755 m2; parc. č. XXXX/XXX, druh:

zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2; parc. č. XXXX/XXX, druh: trvalé trávne porasty o výmere
184 m2, parc. č. XXXX/X, druh: ostatné plochy o výmere 121 m2 , parc. č. XXXX/X, druh: ostatné plochy
o výmere 10 m2 a rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/XXX.12. Predmet dražby bol ohodnotený znaleckým posudkom č. 11/2018 zo dňa 14.01.2018 vypracovaný
znalcom Ing. L. F. na hodnotu 192.254,25 eur. Najnižšie podanie bolo stanovené na 144.200 eur,
minimálne prihodenie bolo 1.000 eur a dražobná zábezpeka bola 15.000 eur.

13. Vlastníkmi predmetu dražby boli ku dňu konania dražby žalobca a RNDR. S. W., D.. J., M..
XX.XX.XXXX, Q. U. XX, Sabinov.

14. Dobrovoľnej dražby sa zúčastnili 4 účastníci dražby (N. W. P..D..G.., I.. L. B., D. M. a GR REAL

s.r.o.), pričom vydražiteľom sa stal žalovaný v 3. rade. Cena dosiahnutá vydražením predstavovala sumu
151.000 eur.

15. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

16. Podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)

žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

17. Podľa § 21 ods. 2
zákona č. 527/2002 Z.z. o

dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných
dražbách“), v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia
tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby
určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch

mesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnostidražbysúvisiasospáchanímtrestného
činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby
v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať
sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť
dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

18. Podľa § 21 ods. 4
zákona o dobrovoľných dražbách účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

19. Podľa § 78 ods. 1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

20. Podľa § 78 ods. 2 CSP súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov

podľa odseku 1.

21. Pri žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby súd neskúmal naliehavosť právneho záujmu,
keďže ide o osobitný druh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu (§ 137 písm. d/ CSP), v danom prípade
z § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. Žaloba bola podaná včas dňa 03.08.2018, t.j. v 3 - mesačnej

prekluzívnej lehote, ktorá začala plynúť dňom udelenia príklepu žalovanému v rade v 3. rade , t.j.
31.07.2018.

22. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že navrhovateľom dobrovoľnej dražby bol žalovaný v
1. rade. Predmetnú dražbu vyhlásil oznámením o opakovanej dražbe zo dňa 26.06.2018 a uskutočnil

žalovaný v 2. rade ako dražobník. Opakovaná dobrovoľná dražba sa konala dňa 31.07.2018. Rovnako
nebolo sporné, že vlastníkmi predmetu dražby - nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 12218 v
k. ú. Prešov boli ku dňu konania dražby žalobca a RNDr. S. W., D.. J.. Vydražiteľom týchto nehnuteľností
stal žalovaný v 3. rade.

23. Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k
predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred
neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri
ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo kpredmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené
ani najnižšie podanie (§ 2 písm. a/ zákona o dobrovoľných dražbách). Účastníkom dražby je osoba
prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto

zákonom (§ 5 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu
a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie
príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách). Navrhovateľom dražby je
vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená
navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách).

Príklepom je úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok
kprechoduvlastníckehoprávaaleboinéhoprávakpredmetudražby(§2písm.f/Zákonaodobrovoľných
dražbách). Udelením príklepu je dražba ukončená (§ 20 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách).
Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep (§ 2 písm. g/ Zákona o dobrovoľných
dražbách). Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho
vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu (§ 27 ods. 1 veta prvá zákona

o dobrovoľných dražbách). V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách,
môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby.

24. Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ,

predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach porušením zákona o dobrovoľných
dražbách(§21ods.4zákonaodobrovoľnýchdražbách).Aksúdurčildražbuzaneplatnú,účinkypríklepu
zanikajú ku dňu príklepu (§ 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách).

25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom

konaní o určenie jej neplatnosti. Z ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách a ním
podaného taxatívneho výpočtu účastníkov súdneho konania možno vyvodiť, že ak niektorá z osôb
označená za účastníka konania o neplatnosť dražby nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí
byť žalovanou alebo jednou zo žalovaných (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2009, sp.
zn. 2 Cdo 66/2008 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod číslom 23, zošit 3, ročník 2010).

26. V civilnom procese v prípade plurality subjektov na jednej procesnej strane vzniká tzv. procesné
spoločenstvo. Ak je niekoľko žalobcov, vzniká medzi nimi navzájom (aktívne) procesné spoločenstvo
žalobcov; ak je niekoľko žalovaných, vzniká medzi nimi navzájom (pasívne) procesné spoločenstvo

žalovaných. Civilný sporový poriadok rozlišuje procesné spoločenstvo samostatné, nerozlučné
spoločenstvo a nútené spoločenstvo. Ak ide o také procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné
práva a povinnosti, hovoríme o samostatnom spoločenstve (§ 76 CSP), v prípade ktorého koná každý
subjekt sám za seba a súd je povinný o každom nároku a povinnosti rozhodnúť samostatne. Nerozlučné
spoločenstvo (§ 77 CSP) je definované ako procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva

alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný,
pričom procesný úkon jedného z nich platí aj pre ostatných. O nútené procesné spoločenstvo (§ 78
CSP) ide vtedy, keď osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho
vzťahu, t.j. hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom, a teda ak je z hľadiska
hmotného práva potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je

pre úspech v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov.

27. Z hľadiska vecnej legitimácie sa konania na strane žalobcu (aktívne procesné spoločenstvo) alebo
žalovaných (pasívne procesné spoločenstvo) musia zúčastniť navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ,
predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach porušením zákona o dobrovoľných

dražbách.

28. Súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 22. mája 2008 sp. zn. 3 Cdo 272/2007 , v ktorom najvyšší súd uviedol, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dlažby

ide v prípade viacerých účastníkov o ich nerozlučné spoločenstvo (pôvodne podľa § 91 ods. 2 OSP,
teraz § 78 CSP - pozn. súdu). Pri tomto druhu procesného spoločenstva sa rozhodnutie týka všetkých
spoločníkov s rovnakým výsledkom, práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné. Ide o nútené
spoločenstvo, pri ktorom sa procesný úkon niektorého zo spoločníkov týka všetkých spoločníkov.Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov bez zreteľa na ich
vôľu. Účinok rozhodnutia o neplatnosť dobrovoľnej dražby vplýva na právne vzťahy týchto osôb, ako aj
na to, že účinok rozhodnutia takejto žaloby sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práva a povinností sa

výsledok dražby týka a že záver o platnosti dražby musí pre všetkých, ktorých práva a povinností sa týka,
vyznieť rovnako. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva
účastníkov konania z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom,
z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho,
že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinnosti sa výsledok

dražby týka.

29. V prejednávanej veci o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby ide nesporne o nútené procesné
spoločenstvo v zmysle § 78 CSP. Ak niektorá z osôb označených za účastníka konania o neplatnosť
dobrovoľnej dražby (§ 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách) nevystupuje na strane žalobcu, musí
byť na žalovanej strane.

30. Predchádzajúcim vlastníkom predmetu dražby a zároveň aj osobou dotknutou na svojich právach je
žalobca a RNDr. S. W., ktorí mali predmetné nehnuteľnosti ku dňu vykonania dražby v spoluvlastníctve.
RNDr. S. W. mohla vstúpiť do konania na strane žalobcu, pričom by spolu tvorili aktívne nútené
procesné spoločenstvo, alebo ju žalobca mohol v spore označiť ako ďalšieho žalovaného a tvorila

by s ostatnými žalovanými pasívne nútené procesné spoločenstvo. Ako spoluvlastníčka vydraženej
nehnuteľnosti musela byť stranou sporu buď aktívne alebo pasívne legitimovanou, pretože predmet
konania sa dotýka jej práv a povinností ako spoluvlastníčky dražených nehnuteľností v spoluvlastníctve.

31. Z povahy konania o určenie neplatnosti dražby vyplýva, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný

pre strany a pre tých, ktorý sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie
je ustanovené inak (§ 228 ods. 1 CSP). Obsah tohto ustanovenia vyjadruje tzv. materiálnu stránku
právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorá spočíva v záväznosti tohto rozhodnutia pre určitý okruh
subjektov, v tom zmysle je výrok právoplatného rozsudku záväzný pre strany a pre tých, ktorý sa stali
právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku. Civilný sporový poriadok zároveň v § 228 ods.

2 CSP rozširuje hranice záväznosti rozhodnutia na určitý okruh subjektov v určitých zákonom taxatívne
stanovených prípadoch, okrem iného práve v rozhodnutiach o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby,
kedy výrok rozsudku v takto vymedzenej veci je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie
vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola
zapísaná poznámka o súdnom konaní. Z uvedeného teda vyplýva, že o neplatnosti dražby môže

rozhodnúť len súd, a táto neplatnosť má účinky len vo vzťahu k zúčastneným osobám (stranám sporu,
nie erga omnes), ktoré vymedzuje zákon o dobrovoľných dražbách ako uzavretý okruh dotknutých osôb.

32. So zreteľom na to, že žalobca v spore neoznačil ďalšiu stranu sporu, ktorej práva a povinnosti boli
spornou dražbou dotknuté, RNDr. S. W., hoci táto mala tvoriť nútené procesné spoločenstvo s ostatnými

sporovými stranami, ide o nedostatok vecnej legitimácie v spore, pretože dražba nemôže byť určená za
neplatnú len vo vzťahu k niektorým subjektom núteného spoločenstva. Obdobný záver vyslovil NS SR
v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo 51/2009 zo dňa 23.6.2010.

33. Súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na skutočnosť, že na uvedený nedostatok vecnej legitimácie

poukazoval vo svojom vyjadrení aj samotný žalovaný v 1. rade. Žalobca na danú námietku reagoval
prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu iba vyjadrením nesúhlasného stanoviska bez
toho, aby eventuálne tento nedostatok napravil návrhom na pristúpenie strany sporu. Súd považuje
za potrebné podotknúť, že o danom nedostatku nebolo možné žalobcu poučiť, pretože poučenie súdu
ohľadom žaloby na vyslovenie neplatnosti dražby môže zahŕňať výlučne otázky procesného charakteru

ako sú náležitosti, ktoré zákon pre podanie tohto druhu vyžaduje. Ak by súd v konaní o vyslovení
neplatnosti dražby poučil stranu sporu (účastníka) o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vedúcej
bez ďalšieho k zamietnutiu žaloby, prekročil by tým rámec poučovacej povinnosti podľa § 160 ods. 1
CSP, nakoľko tu ide o poučenie o právach a povinnostiach vyplývajúcich z hmotného práva. Akákoľvek
poučovacia povinnosť o tom, akým spôsobom by mal žalobca formulovať žalobný návrh, aby mohol

byť v spore úspešný, presahuje rámec poučovacej povinnosti zakotvenej v Civilnom sporovom poriadku
. (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/94/2018 zo dňa 29.04.2019)34. Na základe vyššie uvedených dôvodov bez ďalšieho skúmania merita veci súd žalobu zamietol.

35. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP
nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Žalovaný v 1. rade, žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade,

voči ktorým bola žaloba ako celok zamietnutá, boli úspešní v plnom rozsahu, a preto každému z nich súd
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súdePrešovpísomnev3vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.