Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Boris Minks

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/197/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217219464
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217219464.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova
11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XX, o zaplatenie
1.038,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa
24. apríla 2018, č. k. 13Csp/229/2017-131, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o
náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 28% úrok ročne zo sumy
1.038,77 eura od 19.07.2017 do zaplatenia.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 24.04.2018, č. k. 13Csp/229/2017-131 pri právnom posúdení
podľa § 181 ods. 2, § 295 CSP, § 708 a nasl. Obch. zák., § 52 ods. 3 a § 52 ods. 4 Obč. zák., uložil
povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.038,77 eura, ktorú sumu povolil žalovanému splácať
v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca, počnúc

mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, až do úplného zaplatenia s tým že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

2. Žalobu v časti uplatneného 28 % ročného úroku od 19.07.2017 ako nedôvodnú zamietol.

3. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1, 2 a § 262
ods. 1 CSP, keď pri akceptovaní čiastočného úspechu obidvoch strán v spore (žalobca mal úspech v

rozsahu 97,46 % a žalovaný mal úspech v rozsahu 2,54 %), žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu
trov konania v rozsahu 94,92 % (97,46 % - 2,54 %).

4. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak súd prvej inštancie mal vzhľadom na vykonané
dokazovanie preukázané, že žalovaný má v tomto spore postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Obč.
zák.), pretože pri uzatváraní zmluvy dňa 13.06.2005 nekonal ako podnikateľ. Na základe tejto zmluvy
žalobcazriadilaviedolprežalovanéhobežnýúčet,naktoromevidovaldlhžalovanéhovovýške1.038,77

eura. Táto suma je výsledkom kreditných a debetných operácií na účte žalovaného. Predmetnú zmluvu
vyhodnotil za platnú, nakoľko vykazuje všetky náležitosti podľa § 708 a nasl. Obch. zák. Vzhľadom k
tomu, že žalovaný tento dlh žalobcovi nezaplatil, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu
1.038,77 eura, vyčíslenú ku 18.07.2017. Keď žalobca dňa 18.07.2017 previedol debetný zostatok z účtužalovaného na svoj vnútorný pohľadávkový účet a účet žalovaného uzatvoril, žalobca tento svoj úkon
v rámci podanej žaloby charakterizoval ako internú transakciu banky. Aj keby bolo možné takýto úkon
žalobcu charakterizovať, ako odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu, na výšku pohľadávky prípadné

odstúpenie od zmluvy žalobcom vplyv nemalo.

5. Pokiaľ sa žalobca domáhal aj zaplatenia ročného úroku vo výške 28 % zo sumy 1.038,77 eura od
19.07.2017 do zaplatenia, tak zo zmluvy uzatvorenej dňa 13.06.2005 nevyplýva, že by žalovaného
zaťažovala povinnosť platiť akýkoľvek úrok a už vôbec nie vo výške 28 %. Ak všeobecné obchodné

podmienky právneho predchodcu žalobcu (DEXIA banka Slovensko a.s.) nie sú opatrené podpismi
zmluvných strán, tak potom nemôžu predstavovať zmluvnú dokumentáciu vzťahu strán sporu (bod 40.
až 45. rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/15 z 09.11.2016). Takisto ani Sadzobník súdnych
poplatkov účinný od 01.08.2017 netvorí ani neoddeliteľnú súčasť zmluvy z 13.06.2015, a takisto nie
je opatrený ani podpismi zmluvných strán. Vzhľadom na tieto dôvody, súd nárok žalobcu v časti
uplatneného 28 % úroku ročne od 19.07.2017 až do zaplatenia, za dôvodný nepovažoval.

6. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietajúcej časti a v časti trov konania podal včas odvolanie
žalobca.Spoukazomnaust.§388CSPnavrholodvolaciemusúdu,abyrozhodnutiesúduprvejinštancie
v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovaného zaviaže povinnosťou zaplatiť žalobcovi aj úrok vo
výške 28 % ročne z nezaplatenej istiny 1.038.77 eura od 19.07.2017 do zaplatenia, v lehote do 3-och dní

od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov konania (odvolacie a prvoinštančné).
V danom prípade existujú odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h/ a f/.

7. Zamietnutý nárok si žalobca uplatnil z titulu prekročenia, ktoré upravuje aj zák. č. 129/2010 Z. z., o
spotrebiteľských úveroch v ust. § 2 písm. a/ a § 18. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako

obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v ust. § 9 ods. 2 tohto zákona. Naopak v zmysle § 18
ods. 1 cit. zák. stačí, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobca
zverejňuje výšku úrokových sadzieb na svojej web stránke v úrokovej výveske. Zverejnením vývesiek
na webovom sídle žalobcu a v jeho pobočkách je splnená povinnosť žalobcu podľa § 18 ods. 1 cit. zák.

8. Pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 sp. zn. C-42/15, tak tento je potrebné
vykladať aj v tom smere, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument,
avšak všetky jej náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES musia byť vyhotovené písomne, alebo na inom nosiči. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle § 9 ods. 2 cit. zák., ktoré tvoria povinnú súčasť úverovej zmluvy, nemusia byť nevyhnutne

v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá napr. vo VOP. V danom
prípade VOP, OP Sadzobník a Výveska úrokových sadzieb predstavujú súčasť zmluvy, aj keď ich klient
nepodpísal. Klient oboznámenie sa so zmluvnou dokumentáciou potvrdil svojim podpisom na zmluve,
čím preukázateľne potvrdil preštudovanie dokumentácie upravujúcej daný zmluvný vzťah. Povinnosť
vlastnoručného podpísania VOP zmluvnými stranami, by mala byť stanovená zákonom, čo doposiaľ nie

je. V tomto smere nepostačuje, že takúto povinnosť určí v rozhodnutí súd.
V danom prípade bola zmluva o bežnom účte uzatvorená podľa § 708 a nasl. Obch. zák., pričom podľa
§ 711 ods. 1 tohto zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať aj úhradu nákladov s
týmspojenýchapoužiťnaichzapočítanieajpeňažnéprostriedkyaúčteklienta.Nepovolenéprečerpanie
je prekročením podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. S oprávnením banky požadovať úroky za

prečerpanie bežného účtu počíta tak Obchodný zákonník, ako aj zákon o spotrebiteľských úveroch.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa odvoláva voči zaplateniu úrokov,
ktoré od neho požaduje DEXIA banka. Má iba jeden príjem a stará sa o svoju chorú 80 ročnú matku.
Priznal dlh a chce ho splácať. Nechápe, prečo DEXIA banka nie je voči bývalému klientovi vyhovujúca.

10. Žalobca na písomné vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že zmluva o účte pre prípad
prekročenia nemusí obsahovať ako obligatórnu náležitosť všetky údaje obsiahnuté v ust. § 9 ods. 2 zák.
č. 129/2010 Z. z. Naopak podľa § 18 ods. 1 tohto zákona postačuje informácia veriteľa pre spotrebiteľa
na trvalom médiu o úrokovej sadzbe.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie a to v zamietajúcej časti výroku a vo výroku o náhrade trov konania, zvoliac pritomprocesný postup podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario).

12. Následne odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie žalobcu zo dňa 12.06.2018 smerujúce proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 24.04.2018, č. k. 13Csp/229/2017-131 za opodstatnené a
rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

13. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z z., o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa nad rámec
dohodnutého povoleného prečerpania.

Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že
sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,
podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na
pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto

prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, § 14, § 17 ods. 1 a 2 a § 18
sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú, a podľa ktorej sa po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 711 ods. 1 Obch. zák., za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s
tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

14. V danom prípade odvolací súd vzhľadom k tej skutočnosti, že nevzhliadol dôvod pre potvrdenie

a ani zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v odvolaním žalobcu napadnutých výrokoch (zamietajúci
a o náhrade trov konania), tak zvolil procesný postup v zmysle § 388 CSP, ktorý sa prejavil v zmene
napadnutého rozsudku, tak ako je uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku. Dôvodom k aplikácii tohto
procesného postupu odvolacím súdom je nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku žalobcom
na zaplatenie 28 % ročného úroku zo sumy 1.038,77 eura od 19.07.2017 do zaplatenia zo strany

prvoinštančného súdu.

15. Odvolací súd súhlasne s odvolacími dôvodmi žalobcu prezentovanými v jeho odvolaní zo dňa
12.06.2018 zastáva ten názor, že tento čiastkový nárok žalobcu je daný a vyplýva z titulu prekročenia,
ktoré okrem iného upravujú aj odcitované ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z., ktoré je možné podľa § 25

ods. 2 prechodných ustanovení, možné aplikovať aj na vzniklý právny vzťah medzi stranami tohto sporu.
Konkrétne ide o ust. § 2 písm. f/ a § 18 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Samotná dikcia ustanovení tohto
zákona ráta totiž s tým, že pri prekročení s čerpaním, čo je aj daný prípad, prichádza do úvahy možnosť
úročenia zostatku na účte vzniklého prekročením. Pokiaľ ide o výšku požadovaného ročného úrokužalobcom, t. j. 28 % zo sumy 1.038,77 eura od 19.07.2017 do zaplatenia, tak žalobca v spore uniesol
dôkazné bremeno v tom smere, že ako veriteľ informoval spotrebiteľa (žalovaného) o výške úrokových
sadzieb na výveske umiestnenej na jeho webovej stránke. Takisto aj súdu predložil úrokové sadzby

produktov, kde je takisto uvádzaný úrok 28 % ročne pri nepovolenom prečerpaní účtu, ktoré platili za
obdobieod01.06.2017aždo01.08.2017,sktorýmimalmožnosťžalovanýsaoboznámiťpredsamotným
podpisom zmluvy dňa 13.06.2005. Nepovolené prečerpanie je potrebné vnímať ako porušenie zmluvy
o zriadení bežného účtu, ktoré zakladá pre žalobcu jeho právo požadovať úroky za prečerpanie účtu, s
čím okrem iného kalkuluje aj zák. č. 129/2010 Z. z., v obsahu ust. § 18 ods. 1. Odvolací súd nesúhlasí s

konštatovaním prvoinštančného súdu v tom smere, že VOP žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu z
dôvodu ich nepodpísania zmluvnými stranami nemôžu tvoriť zmluvnú dokumentáciu, t. j. byť súčasťou
zmluvy. Práve v dôsledku eurokonformného výkladu rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 z
09.11.2016 je možné vyvodiť ten záver, že zmluva o úvere ako taká nemusí výhradne predstavovať
iba jeden dokument, avšak všetky jej náležitosti absorbované v čl. 10 ods. 2 Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48ES musia byť v písomnej alebo elektronickej forme. Z uvedeného možno

vyvodiť aj to, že VOP, Sadzobník a Výveska úrokových sadzieb môžu tvoriť súčasť úverovej zmluvy a
zároveň zaväzujú klienta. Na margo podpísania takýchto dokumentov, by mal byť vymedzený priestor v
určitom zákone a až následne pri absencii podpisu zmluvnej strany na takomto dokumente, by sa mohla
posudzovať jeho platnosť alebo neplatnosť, k čomu by bol pre súd tým pádom daný legálny (zákonný)
podklad.

16. Vzhľadom na tieto dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v obidvoch jeho napadnutých
výrokoch podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

17. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396

ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu týchto trov v plnom rozsahu, pretože
v tomto konaní mal žalobca plný úspech.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 256 ods. 1 a § 396 ods. 1, 2 v
spojení s § 262 ods. 1 CSP s tým, že plne úspešnému žalobcovi v tomto konaní priznal voči žalovanému

náhradu odvolacích trov v plnom rozsahu.

19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.