Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 2, 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819010018
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5819010018.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému
E. O., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zákona a pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.04.2019 v Námestove,
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný E. O., nar. XX.XX.XXXX E. P., trvale bytom X., A.. T. Č.. XXX/X, M. L., zmenový majster,
slobodný, na slobode

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 25. 08. 2018 v čase okolo 23.30 hodine, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, v

úseku s povolenou rýchlosťou 90 km/hod., viedol, rýchlosťou minimálne 105 km/hod., osobné motorové
vozidlo zn. ŠKODA FABIA ev. č. NO XXX BX po ceste číslo I/78 a to smerom od mesta Námestovo na
obec Klin, okres Námestovo, pričom keď sa s vozidlom nachádzal v rovnom úseku cesty, v kilometri
24,400, z dôvodu nevenovania sa vedeniu vozidla ako aj z dôvodu oneskoreného zníženia rýchlosti,
spôsobené vplyvom požitého alkoholu, narazil do zadnej časti pred ním idúceho osobného motorového
vozidla značky ŠKODA SUPERB ev. č. NO XXX BO, ktoré viedol B. C., nar. XX. XX. XXXX, v dôsledku

čoho vozidlo zn. ŠKODA SUPERB prešlo do protismerného jazdného pruhu, v ktorom sa v tom čase
pohybovalo osobné motorové vozidlo zn. FORD FOCUS ev. č. NO XXX AY, ktorého vlastníkom je C.
N., nar. XX. XX. XXXX a ktoré, v smere od obce Klin na mesto Námestovo, viedol C. D., nar. XX.
XX. XXXX, čím došlo k zrážke týchto vozidiel, pri ktorej poškodený B. C., nar. XX. XX. XXXX utrpel
zlomeninu okovca lakťovej kosti vľavo s posunom kostného úlomku nahor a jeho otočením, odreniny
kože prstov ľavej ruky, pomliaždenie ľavého kolena a odreninu kože v oblasti jabĺčka ľavého kolena
s dobou liečenia v trvaní 70 dní, G. C. D., nar. XX. XX. XXXX utrpel pomliaždenie panvy, zlomeninu

vonkajšej časti jabĺčka vľavo bez posunu, zlomeninu strednej tretiny tela ihlice pravého predkolenia bez
posunu, tržne zmliaždené rany na oboch predkoleniach, zlomeninu hlavičky II. záprstnej kosti vpravo
bez posunu a pomliaždenie ukazováka pravej ruky s dobou liečenia v trvaní 84 dní, G. L. D., nar. XX. XX.
XXXX utrpela kompresívnu zlomeninu tela 4. driekového stavca so znížením prednej hrany maximálne
o 1, pomliaždenie brušnej steny a odreniny kože brušnej steny v podbrušku od bezpečnostného pásu
s dobou liečenia 84 dní, pričom koncentrácia alkoholu v krvi obžalovaného, v čase dopravnej nehody,

bola minimálne 1,47 promile, čím svojím konaním spôsobil poškodenému B. C., nar. XX. XX. XXXX, na
vozidle zn. ŠKODA SUPERB ev. č. NO XXX BO, škodu vo výške 3.672,- Eur a poškodenému C. N., nar.
XX. XX. XXXX, na vozidle zn. FORD FOCUS ev. č. NO XXX AY, škodu vo výške 2.902,- Eur a tým, ako
vodič, porušil ustanovenia § 3 odsek 1, 2 písmeno a/, § 4 odsek 1 písmeno c/, odsek 2 písmeno d/, §
16 odsek 1, 2 a § 17 odsek 1 Zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení,

t e d a- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobil, čo aj z
nedbanlivosti, väčšiu škodu na cudzom majetku,

t ý m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie §
138 písm. h/ Tr. zákona,

- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona,
§ 37 písm. h/ Tr. zákona, § 36 písm. j/, k/, l/ Tr. zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere

9 (deväť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na 4 (štyri) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného B. C., nar. XX.XX.XXXX E. P., P. J. J., X. Š. XXXX s
nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 15. 01. 2019 prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal obžalobu na obž. E. O. pre skutok
právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona a ako prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Tr. zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku urobil
vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Na všetky otázky v zmysle § 333 ods.
3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku, ktoré mu súd prečítal, obžalovaný odpovedal, že rozumie, čo tvorí
podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu, bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu,
rozumie právnej kvalifikácii, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné

činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za súdené trestné činy (prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods.3 písm. c/ Tr. zákona).

Prokurátor k vyhláseniu obžalovaného zaujal stanovisko, že nemá námietky proti tomu, aby súd jeho

vyhlásenie prijal. Poškodení rovnako uviedli, že nemajú výhrady voči prijatiu vyhlásenia obžalovaného.
Súd postupujúc podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinným zo
spáchania skutku kladeného mu za vinu, posúdeného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1, 2 písm. a/ Tr. zákona a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.3 písm. c/
Tr. zákona a podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný

priznal spáchanie skutku nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a výrokom o
náhrade škody.

Súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine, pretože nemal pochybnosti, že obžalovaný konaním
popísaným v skutkovej vete obžaloby naplnil všetky znaky prečinov ublíženia na zdraví podľa § 157ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona a ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Tr.
zákona, tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona sa dopustí, kto inému z
nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. / Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie

alebo uložením mu podľa zákona.

Objektom trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje zavinenie z nedbanlivosti.

Podľa § 16 Tr. zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti ak páchateľ, a) vedel, že môže spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, (vedomá nedbanlivosť) alebo b)
nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na
okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť).

Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Tr. zákona sa dopustí, kto
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobil, čo aj z
nedbanlivosti, väčšiu škodu na cudzom majetku.

Objektom trestného činu je ochrana ľudského života a zdravia, ako ja majetku.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle ust. §
15 Tr. zákona, ale k následku vo forme poruchy na zdraví alebo majetku stačí zavinenie z nedbanlivosti

v zmysle ust. 16 Tr. zákona.

Podľa § 15 Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v
tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel), alebo b) vedel,
že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s

tým uzrozumený (nepriamy úmysel).

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné
zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o
prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu

a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je
jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie
materiálneho korektívu hroziacim a aj vzniknutým následkom konania obžalovaného, objektom oboch
súdených trestných činov, je ochrana ľudského života a zdravia, ako najvyššej možnej hodnoty každej
žijúcej osoby a v prípade prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky aj ochrana majetku pred tými,

ktorí v stave po požití návykovej látky, ktorá znižuje ich psychické funkcie, vykonávajú zamestnanie
alebo inú činnosť, pri ktorej by v dôsledku ovplyvnenia takouto látkou mohli ohroziť najmä život alebo
zdravie ľudí, čo sa aj v tomto konkrétnom prípade stalo. Obžalovaný nie len že, ohrozoval ostaných
účastníkov cestnej premávky tým, že viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, v čase
dopravnej nehody, hodnota alkoholu u neho bola minimálne 1,47 promile, teda podstatne viac ako je

hraničná hodnota pre posúdenie, či ide o trestný čin, ale z nedbanlivosti aj spôsobil ťažkú ujmu na zdraví
inej osobe.

Obžalovaný sa vyjadril, že je živnostník, jeho mesačný príjem je cca 1.100,- €. Žije v spoločnej
domácnosti s rodičmi a súrodencami. Poškodeným uhradil škodu zatiaľ v celkovej výške 18.954,68 € s

tým, že poškodenému B. C. zatiaľ neuhradil škodu v celkovej výške len preto, lebo čaká na vyjadrenie
od poisťovne. K osobe obžalovaného bolo zistené, že v karte vodiča má celkom 6 záznamov, držiteľom
vodičského oprávnenia je od 11.4.2012, z toho trikrát bol postihnutý v blokovom konaní za prekročenie
rýchlosti, za priestupky na úseku cestnej premávky mu boli uložené v blokovom konaní pokuty od 10 €do 300 €. Pred spáchaním súdeného skutku mu nebola uložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá, nikdy pred súdeným skutkom nebol postihnutý za jazdu pod vplyvom alkoholu. Z pracovného
posudku vyplynulo, že pracovné povinností si plní zodpovedne. Tiež bolo zistené, že v mieste trvalého

bydliska nebol riešený komisiou pre verejný poriadok. Z registra trestov vyplynulo, že v registri nemá
záznam.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Na strane obžalovaného bola zistená prevaha poľahčujúcich
okolností, konkrétne tri poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, k/ a l/ Tr. zákona a jedna priťažujúca

okolnosť, že sa dopustil viacerých trestných činov podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona. Obžalovanému súd
ukladal trest za dva trestné činy, a preto mu ukladal úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Tr.
zákona, pričom pri ukladaní úhrnného trestu súd vychádza z trestnej sadzby určenej pre trestný čin z
nich najprísnejšie trestný.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností, súd znižoval hornú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona zníženie hornej hranice
alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom
ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi
hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie

dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti
zákonajeustanovenýibatrestodňatiaslobodynadvadsaťpäťrokovalebodoživotie. Súdtakmodifikoval
hornúhranicutrestnejsadzbypodľa§38ods.3Tr.zákonaaobžalovanémuukladaltrestodňatiaslobody
v rozpätí od 1 roku do 3 rokov 8 mesiacov.

Obžalovaný doposiaľ viedol riadny život s výnimkou priestupkov na úseku cestnej dopravy, keďže išlo
o menej závažne priestupky, súd obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr.
zákona, tiež obžalovaný poškodeným dobrovoľne nahradil škodu a priznal sa k trestnému činu a svoje
konanie úprimne oľutoval, na základe čoho mu boli priznané aj poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm.
k/ a l/ Tr. zákona, tiež na hlavnom pojednávaní prejavil záujem o konanie o dohode o vine a treste a

následne urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku o vine, čím sa vzdal práva na verejný súdny
proces. Vzhľadom k uvedeným okolnostiam, v prípade obžalovaného súd aplikoval postup podľa § 39
ods. 1 Tr. zákona a obžalovanému mimoriadne znížil trest odňatia slobody, pod dolnú hranicu trestnej
sadzby, dolnú hranicu znížil o jednu tretinu, akoby tomu bolo v prípade konania o dohode o vine a
treste, keďže obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, čím sa vzdal práva na verejne vykonanie dokazovania

kontradiktórnym spôsobom, vzdal sa práva na podanie riadneho opravného prostriedku proti výroku o
vine, pričom mal aj na zreteli okolnosti prípadu - možnosť nápravy obžalovaného, povahu trestného činu,
jeho závažnosť a osobu obžalovaného.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery

páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Za pomery páchateľa
treba považovať rodinné a osobné pomery, ktoré sú v stave u každého páchateľa pri uložení trestu
vyvolať osobitne citeľný dopad. Ide v podstate o pomery (rodinné, osobné) ktoré existujú nie v čase

páchania činu, ale v čase ukladania trestu. Pomery páchateľa sú teda okolnosti, ktoré nemajú priamy
vzťah k spáchaniu trestného činu a ktoré v rámci nebezpečnosti činu pre spoločnosť hodnotené nie sú.
Sú to len osobné pomery páchateľa. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na
posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu vrátane možnosti nápravy páchateľa.

Spôsob života, aký viedol obžalovaný je objektívne preukázaný aktuálnym odpisom registra trestov, z
registra priestupkov, správami k osobe obžalovaného, správou o povesti, pracovným posudkom a keďže
ide o trestné činy, ktoré boli spáchané v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, súd kládol pri
ukladaní trestu dôraz aj na kartu vodiča. Pri ukladaní trestu súd prihliadal aj na závažnosť trestnýchčinov, okolnosti, za akých k nemu došlo - viacnásobné porušenie povinností vodiča, význam chráneného
záujmu (život a zdravie), vrátene následkov na zdraví 3 osôb, ktoré nehodu nezavinili a boli riskantnou
jazdou obžalovaného bezprostredne ohrozené na živote, pričom tri osoby pri dopravnej nehode utrpeli

ťažké zranenia. Pri ukladaní trestu súd bral do úvahy nielen následky zranení poškodených, ale aj
skutočnosť, že obžalovaný viedol osobné motorové vozidlo v stave hlboko vylučujúcom spôsobilosť
vykonávať bezpečné vedenie motorového vozidla, v čase vedenia vozidla koncentrácia alkoholu v
jeho krvi bola vo výške 2,56 a ž 2,73 promile a teda svojim konaním ohrozil tak významné objekty,
akými sú život, zdravie alebo majetok. Trest je právnym následkom trestného činu, musí byť úmerný

k spáchanému trestnému činu a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona.
Základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Trest
má pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti, pričom generálna
prevencia sa má uskutočniť prostredníctvom individuálnej prevencie. Z uvedených dôvodov obhajobou
navrhovaný trest domáceho väzenia a prevzatie záruky za nápravu obžalovaného a uloženie trestu na
slobode, vzhľadom na už uvedené okolnosti trestného činu, osobu obžalovaného (z výpisu z karty vodiča

súd zistil, že obžalovaný patrí medzi agresívnejších vodičov, napriek tomu, že bol držiteľom vodičského
oprávnenia len 6 rokov, v karte vodiča mal už šesť záznamov a to opakovane za porušenie rýchlosti,
ako tomu bolo aj v tomto prípade, v tejto súvislosti je namieste konštatovať, že v rámci rozhodovacej
činnosti súd prišiel do kontaktu s kartami vodičov aj profesionálnych vodičov, ktorí v karte vodiča nemali
žiaden záznam), súd považoval za nepostačujúce, ktoré by nezodpovedali účelu trestu obsiahnutému

v ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona. Pri ukladaní trestu bolo prihliadané na skutočnosť, že obžalovaný viedol
v čase nehody vozidlo riskantne a arogantne, v úseku s najvyššou povolenou rýchlosťou 90 km/hod.,
viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu a to pri rýchlosti minimálne 105 km/hod, (čo už samo o sebe je
dvojnásobným závažným porušením dôležitej povinnosti. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti
súd dospel k záveru, že zákonom vymedzené kritéria na dosiahnutie účelu trestu tak individuálnej ako

aj generálnej prevencie, budú naplnené uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere
9 mesiacov, ktorú dolnú hranicu súd znižoval za použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona, spolu s trestom zákazu
činností viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 4 rokov.

Takto popri sebe uložené tresty súd považoval za zákonné a spravodlivé, ktoré v prípade obžalovaného

plnezodpovedajúpotrebámtakgenerálnejakoajindividuálnejprevencieasúdostatočnýmprostriedkom
na dosiahnutie jeho účelu.

Poškodeného B. C. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, keďže poškodený si uplatnil

škodu riadne a včas, obžalovaný mu síce čiastočne škodu uhradil, ale poškodený si nárokoval ešte
škodu vo výške 1.000,- €, ktorú presne nešpecifikoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli

obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkonyalebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,

odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.