Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 5, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816201916
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7816201916.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou Advokátskej kancelárie v Malinove, Slnečná 765/3, IČO: 42
174 902, proti žalovanej B. N., narodenej XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, právne zastúpenej
JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Zámocká 26, o zaplatenie 154,93 Eur, s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie známeho úroku vo výške 113,43 Eur, známeho úroku z omeškania vo výške 1,34 Eur, a
náhrady trov mediačného konania vo výške 40,16 Eur a trov súdneho konania, pozostávajúcej zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 49,63 Eur.

2. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k. 6C/42/2016 - 35 zo dňa 14. 07. 2016 súd žalobu žalobcu
zamietol a nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.

3. Proti vyššie uvádzanému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.

4. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu
predchádzalo Uznesením č. k.: 3Co/34/2017 - 75 zo dňa 25. 01. 2018, rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Odvolací súd ako prvé konštatoval, že štruktúra odôvodnenia rozsudku nezodpovedá ustanoveniu
§ 220 ods. 2 CSP, čo je naplnením odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, keďže
ide o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 zverejnené v Zbierke stanovísk NS SR
a súdov SR 1/2016). Keďže odvolací súd ako prvé zistil naplnenie tohto odvolacieho dôvodu, následne
už konkrétne nepreskúmaval naplnenie ďalších uplatnených odvolacích dôvodov odvolateľom v zmysle
ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

6. Odvolací súd ďalej skonštatoval, že nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku spočíva v konkrétne
uplatňovaných dôvodoch podanej žaloby týkajúcich sa zaplatenia titulom úroku z úveru vo výške 113,43
Eur, úroku z omeškania vo výške 1,34 Eur, trov mediačného konania vo výške 40,16 Eur, ako náhradytrov tohto súdneho konania vo výške 66,13 Eur. Nakoľko žalobou žalobca žiadal o zaplatenie sumy vo
výške 154,93 Eur s príslušenstvom, nie ako sa uvádza v záhlaví vo výške 350,- Eur s príslušenstvom,
bolo potrebné, aby súd opravil záhlavie napadnutého rozsudku v zmysle § 224 CSP.

7. Krajský súd v Košiciach urobil záver, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
len odkazoval na ustanovenie § 53 os. 5 a § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch a žalobu zamietol, pričom konštatoval, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a
žalovaná žalobcovi uhradila z poskytnutého úveru vo výške 350,- eur celkovú sumu 692,- eur, aj keď

celková čiastka splatná spotrebiteľom mala predstavovať len sumu 672,- eur, bez zreteľa na konkrétne
namietané skutočnosti odvolateľom, že žalovaná nebola spotrebiteľka a že zmluva o spotrebiteľskom
úvere nadväzovala na dohodu o plnení v splátkach, ako aj skutočnosť, že suma vo výške 40,16 Eur
bola uplatnená nie titulom úrokov z úveru a úrokov z omeškania, ale trov mediačného konania v znení
všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, v ktorých sa žalovaná zaviazala uhradiť
aj tieto náklady.

8. Keďže súd prvej inštancie v tomto smere svoje rozhodnutie neodôvodnil, je odôvodnenie
napadnutého rozsudku v smere napádaných skutočností odvolateľov v podanom odvolaní
nepreskúmateľné a preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1, 2 CSP zrušil rozsudok
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. V zmysle § 391 ods. 3 CSP bude povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnutie odôvodniť v zmysle
konkrétne namietaných a uplatnených skutočností a v ďalšom konaní eliminovať vytknuté nedostatky a
vysporiadať sa so všetkými podstatnými námietkami žalobcu a o nároku žalobcu rozhodnúť rozsudkom
majúcim všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a to tak, aby rozsudok súdu bol

jasný, zrozumiteľný, dostatočne odôvodnený a presvedčivý, vychádzajúci z vyhodnotenia zisteného
skutkového stavu a jeho podriadenia pod správne právne závery, vychádzajúc predovšetkým z právneho
dôvodu podanej žaloby (viď uznesenie NS SR 3Obdo/31/2009 Z.z.) a konkrétne uplatnených nárokov.

10. V súlade s vyššie uvádzanými právnymi závermi súdu vyššieho stupňa vyplývajúcimi z jeho

uznesenia (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.: 3Co/34/2017 - 75 zo dňa 25. 01. 2018) tunajší
súd opätovne pristúpil k posúdeniu nároku žalobcu uplatneného podanou žalobou.

11. Žalobca podanou žalobou poukázal na skutočnosť, že dňa 12.04.2013 na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 705802653 poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 350,00 Eur.

Žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu vo výške 184,97 Eur a
úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 137,03 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 672,00 Eur.
Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola vo výške 184,97 Eur, čo predstavovalo RPMN vo
výške 92,00 %, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a ktorú spotrebiteľ berie
na vedomie. Úrok bol vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške

137,03 Eur. Spotrebiteľský úver sa úročí ročnou úrokovou sadzbou, ktorá predstavuje fixné percento
vo výške 39,15 % ročne. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku vo výške 672,00 Eur do
13.04.2014 na účet veriteľa alebo v hotovosti mandatárovi. Žalovaná a žalobca sa dohodli, že Zmluva
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.04.2013 sa mení tak, že žalovaná sa zaviazala uhradiť žalobcovi
žalovanú čiastku v 12 splátkach vo výške 56,00 Eur vždy k 13. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc od

13.05.2013. Žalovaná z uvedenej čiastky pred dlhom splatným uhradila 224,00 Eur. Na základe toho,
že porušila podmienky zmluvy o spotrebiteľským úvere a nedodržala splátkový kalendár, žalobca jej
oznámil, že v zmysle uzavretej zmluvy stratila výhodu splátok a dlh sa stal splatným v celosti a žalovaná
bola vyzvaná na jeho úhradu. Po dlhu splatnom uhradila žalovaná sedem splátok, v sume 468,00 Eur.
Dlh sa stal splatným dňa 14.04.2014 a od toho času je žalovaná v omeškaní s úhradou dlžnej sumy a to

v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru a tiež § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Podľa Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru sa žalovaná zaviazala
uhradiť žalobcovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim zo
zmluvy a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho
konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia žalobcu.

12. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovejstránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

13. Podľa ust. § 177 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,

b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo

c) to ustanovuje tento zákon.

14. Keďže v danom prípade sa jedná o pohľadávku vo výške 154,93 Eur, súd prejednal vec bez
nariadenia pojednávania.

15. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 12.04.2013 uzavreli strany sporu zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 705802653, ktorou sa veriteľ pri podpise zmluvy zaviazal poskytnúť
spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti v sume 350,- Eur a spotrebiteľ sa zaviazal
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom

322,00 Eur, t.j. zaplatiť celkom 672,00 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené súčtom úroku vo
výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje 137,03 Eur a administratívnych nákladov
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy 187,97 Eura. Žalovaná ako spotrebiteľ sa zaviazala zaplatiť
celkovú sumu 672,00 Eur do 13.04.2014 na účet veriteľa. Doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti úveru mal nastať dňa 13.04.2014. Výška RPMN bola uvedená vo výške

92,00% ročne. Výška priemernej RPMN bola uvedená ako 36,73 %. V texte zmluvy sa nachádza
predformulovaný text, podľa ktorého „Dolu podpísaný spotrebiteľ vyhlasuje, že súhlasí s obsahom
tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami poskytnutia
spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere; nemá
žiadne výhrady a zaväzuje ich dodržiavať“. V dolnej časti zmluvy sa nachádza potvrdenie o prevzatí

peňažných prostriedkov spotrebiteľom, ktoré je podpísaná žalovanou s uvedením dátumu prevzatia
hotovosti 12.04.2013. Z dohody o plnení v splátkach zo dňa 12.04.2013 vyplýva, že účastníci zmluvy o
úvere sa dohodli na zmene zmluvy tak, že celkovú čiastku 672,00 Eur sa spotrebiteľ zaväzuje uhradiť v
12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 56,00 Eur vždy k 13. dňu v mesiaci počnúc 13.05.2013.
Výška RPMN 281,64 % ročne, výška priemernej RPMN 36,73 %. Ďalej bolo dohodnuté, že v prípade ak

spotrebiteľ bude v omeškaní s niektorou splátkou 7 dní a viac, zaväzuje sa túto splátku uhradiť do rúk
mandatára v hotovosti spolu s paušálnymi nákladmi na osobný výber omeškanej splátky vo výške 15,00
Eur za každý jeden prípad omeškania. Ďalej bolo dohodnuté, že neuhradením ktorejkoľvek dohodnutej
splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 3 mesiace tohto dodatok zaniká od počiatku. Žalovaná uhradila
do podania žaloby žalobcom na súd 692,00 Eur.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd opakovane dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je
dôvodná a preto ju zamietol .

17. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú

ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom do 09.06.2013, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
(ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch").

18. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
19. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú

úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové
obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky
a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzbyspotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách
spotrebiteľského úveru.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

21. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

23. K rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre
Bíróovej súd uvádza, že jeho závery nie sú pre právne posúdenie sporu aplikovateľné predovšetkým
z dôvodu, že Súdny dvor Európskej únie vykladá výlučne právo Európskej únie a ako taký nie je
oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Súdny dvor Európskej únie aj vo veci C-42/15
poskytol výlučne výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o

zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu
zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdom aplikované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch /
§ 9 ods. 2 písm. f) a § 9 ods. 2 písm. písm. k)/ sú odlišné od ustanovení smernice č. 2008/48/ES /
článok 10, ods. 2 písm. c) a článok 10, ods. 2 písm. h)/ a nakoľko súd aplikoval vnútroštátny zákon o
spotrebiteľských úveroch a nie smernicu č.2008/48/ES, výklad dotknutých ustanovení smernice Súdnym

dvorom EÚ vo veci C-42/15 nemá vplyv na rozhodovaciu činnosť v predmetnom spore. Pre úplnosť súd
uvádza, vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-152/84, C 91/92, C-397/01)
na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami, v zásade platí zákaz horizontálneho
priameho účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva
alebo ukladajúce povinnosti sa ako také nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe

výhradne jednotlivci, v danom spore dodávateľ proti spotrebiteľovi. Z uvedených dôvodov v predmetnom
spore rozsudok Súdneho dvora Európskej únie číslo C-42/15, nemá vplyv na právne posúdenie veci
vnútroštátnym súdom.

24. Napriek argumentácii žalobcu v odvolaní, že žalovaná nebola spotrebiteľkou a úver čerpala na

výkon povolania, súdu nie je zrejmé z akého dôvodu žalobca využíva túto argumentáciu, nakoľko zo
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj Dohody o plnení v splátkach zo dňa 12.04.2013 jednoznačne
vyplýva, že žalovaná vystupuje v predmetnom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľka. V texte samotnej
zmluvy je uvedené, cit. „Zmluvné strany sa dohodli, že peňažné prostriedky sú na základe tejto zmluvy
o spotrebiteľskom úvere poskytnuté na iný účel ako výkon povolania alebo podnikania a rovnako

sa neposkytujú ani na účel podľa§ 1 ods.3 zákona o spotrebiteľských úveroch.“ Súd ma preto za
jednoznačne preukázané, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi stranami sporu, ktorý vznikol na
základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.04.2013.

25. Na základe skutkových zistení dospel súd k právnemu záveru, že ide o spotrebiteľský právny

vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Osobitná právna úprava uvedená v zákone o spotrebiteľských úveroch v plnej miere
premieta požiadavky Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“).
Spotrebiteľovi je uvedeným osobitným zákonom poskytnutá v súlade s príslušnými normami európskeho

práva zvýšená ochrana ešte pred podpisom samotnej zmluvy (prostredníctvom predzmluvného
formulára o zmluvných podmienkach je stanovená povinnosť informovať spotrebiteľa o podmienkach
a nákladoch spojených s úverom a o základných povinnostiach), v štádiu uzatvárania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a jej plnenia. Osobitný zákon upravuje aj požiadavku na poskytnutie základnéhoporovnávacieho údaju spotrebiteľovi, a to RPMN, ktoré mu umožňuje jednoduché porovnanie nákladov
na spotrebiteľský úver, o ktorom spotrebiteľ uvažuje, s nákladmi na spotrebiteľské úvery, ktoré ponúkajú
iní poskytovatelia úverov. Význam použitia osobitnej úpravy poskytujúcej dostatočnú mieru ochrany

spotrebiteľom pri poskytovaní spotrebiteľských úverov sa premietol o. i. aj do výslovného taxatívneho
výpočtu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na koncepciu zákona o
spotrebiteľských úveroch je práve veriteľ povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi vychádzať z ochrany
poskytnutej osobitnými právnymi predpismi a pristúpiť k vyňatiu z tejto ochrany len v prípadoch
odôvodnených a dostatočne preukázaných. Žalobca ako veriteľ sa pri uzatváraní predmetnej zmluvy

nesprávalspôsobomposkytujúcimaspoňzákladnúmieruochranyspotrebiteľa.Vprvomradesúdudáva,
zákonnej požiadavke na veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 citovaného zákona, žalobca ako veriteľ nevenoval
žiadnu pozornosť preskúmania bonity žalovanej ako spotrebiteľa. Žalobca ako veriteľ v zmluve o úvere
má predformulovaný text, v ktorom spotrebiteľ vyhlasuje, že je schopný splácať dlžnú sumu v zmysle
podmienok tejto zmluvy. Žalobca nevenoval žiadnu pozornosť posudzovaniu schopnosti splácať úver
žalovanou za dohodnutých podmienok (v zmluve sa nenachádza žiadny údaj o príjme, o výdavkoch

žalovanej o jej rodinných, sociálnych pomeroch), čo sa považuje za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 citovaného zákona a uvedené je v zmysle § 11 ods. 2 zákona sankcionované tak, že úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (viď napríklad rozhodnutie SOI č.:SK/0842/99/2015 zo dňa
25.4. 2016). V zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádza žalobca údaj o RPMN 92,00 %, pričom tvrdí,
že výška RPMN sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného

vo VPP. Rovnaký text o RPMN uvádza žalobca aj v dohode o plnení v splátkach, kde však uvádza už
údaj o RPMN 281,64 %. Uvedená praktika žalobcu ako veriteľa pri určení tak dôležitého údaju ako je
RPMNnemôževžiadnomprípadepožívaťprávnuochranu.Veriteľnavodzujenaokostav,žedlžníkmôže
splatiť úver aj jednorazovo najneskôr do 13.04.2014, teda do roka, keď RPMN predstavuje 92,00 %.
Zároveň však dohoduje plnenie v splátkach, pričom porušenie splátok sankcionuje poplatkom za výber

splátkyvhotovosti,resp.zánikomdohodyosplátkachodpočiatku.PrisplácaníúverupredstavujeRPMN
281,64 %, v tomto prípade činí úrok 92,00 %. Je nepochybné, že iné podmienky splácania úveru sú pri
splatení úveru jednorazovo, keď spotrebiteľ má dostatok času na to, aby aj v posledný deň dohodnutej
úhrady zaplatil plnenie naraz, a iné podmienky splácania úveru sú pri postupnom splácaní, keď musí
každý mesiac splácať veriteľovi dohodnutú mesačnú splátku. Ak mala teda žalovaná povinnosť splácať

dlh v splátkach, bol údaj o RPMN uvedený v zmluve 92,00 % uvedený nesprávne, v nižšej výške a
teda v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 11 ods. 1 citovaného zákona upravuje mechanizmus
sankcionovania veriteľa aj pre prípad nesprávne uvedeného údaju o RPMN, pričom jeho zmyslom je
odradiť veriteľa od porušovania niektorých dôležitých zákonných povinností.

26. V danej veci súd ďalej konštatuje, že zmluva neobsahuje riadne a určito uvedený údaj o splatnosti
úveru, o jednotlivých splátkach, ich splatnosti, počte splátok. Ak žalovaná nezaplatila niektoré splátky,
čo vyplýva zo samotnej sumy ňou uhradenej, podľa dohody o plnení v splátkach má takáto dohoda
zaniknúť od počiatku, a teda svojou povahou ide zrejme o rozväzovaciu podmienku (§ 36 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Len veľmi ťažko možno predpokladať, že žalovaná bola o zániku dohody o

splátkach upozornená a bola si vedomá toho, že dohoda zaniká a je povinná zaplatiť úver jednorazovo.
Otázka splatnosti úveru sa stáva nejasnou a neurčitou, pretože spotrebiteľ nemôže náležite rozlíšiť, že
ak vynechá niektorú splátku a nezaplatí ju za určitú dobu stráca automaticky výhodu splátok, pretože
dohoda o splátkach prestáva platiť. Ide pritom o otvorené obchádzanie právnej úpravy zosplatnenia
úveru upravené v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Súd preto dospel k záveru, že dojednanie

o splatnosti úveru je nejasné, neurčité a preto neplatné v zmysle § 37 ods. 1 OZ a § 39 OZ. Záverom
ohľadom tejto argumentácie súd udáva, že celkové navýšenie úveru takmer o 100% pri splácaní úveru
do jedného roka vysoko prekračuje úrokové sadzby na finančnom trhu a takáto odplata by bola zjavne
aj v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

27. Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, keď absentuje správny údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, o úrokovej sadzbe, o
ročnej percentuálnej miere nákladov o výške splátky istiny, úrokov a iných poplatkov a o termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa § 11 ods. 1 písm. b), v spojení s § 9 ods. 2 písm. f), písm.
i), písm. j) a písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Žalovaná uhradila do podania žaloby žalobcom na súd sumu 692,00 Eur, teda aj celkovú
čiastku úveru stanovenú Zmluvou o spotrebiteľskom úvere vo výške 672,00 Eur, nie je preto povinná
zaplatiť žalobcovi na splatenie istiny žiadnu sumu. Čo sa týka žalovaného tzv. známeho úroku 113,43Eur, známeho úroku z omeškania vo výške 1,34 Eur považuje súd žalobu za nedôvodnú, vzhľadom k
stanoveniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverového vzťahu.

28. Nárok žalobcu na trovy mediačného konania 40,16 Eur, tento nárok súd zamieta z dôvodu
nepreukázania tohto výdavku. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré jednostranne zaväzujú
spotrebiteľa uhradiť náklady v súvislosti s trovami mediácie bez platného preukázania takejto dohody,
bez preukázania či vôbec mediácia prebehla, na koho podnet a s akým výsledkom, či vôbec a aké
vznikli výdavky na mediáciu, či boli účelne vynaložené, nemôžu založiť právny nárok žalobcu na

takéto plnenie. Mediačná dohoda, výber mediačného centra, procesný postup mediačného konania určil
žalobca jednostranne vo svojich všeobecných podmienkach, nemôže ísť o platné zmluvné dojednanie,
pretože je výrazne v neprospech spotrebiteľa. Súd však zamieta žalobu v tejto časti predovšetkým z
dôvodu nepreukázania toho, že žalobcovi vôbec takýto výdavok účelne vznikol, pretože žalobca sa
obmedzil na konštatovanie tohto nároku len v žalobnom návrhu.

29. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo;, v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2
Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

30. Žalobca bol v odvolacom konaní síce úspešný, avšak súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol,

preto je nevyhnutné konštatovať, že žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, pričom úspech žalobcu a
žalovanej bol približne v rovnakom pomere, preto súd nepriznal stranám sporu právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva

na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnejpodobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).