Decision was made at the court Správny súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Eva Sláviková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sa/5/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200245
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8019200245.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci žalobkyne H.. G. C., bytom S.
XXX/XX, XXX XX R. V., právne zastúpenej JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou, so sídlom
Okružná 36, 058 01 Poprad, proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, so sídlom
Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 7. februára 2019 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto,
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7.
februára 2019 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.
októbra 2018 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni ústredie na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
I.
1. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že žiadosťou spísanou dňa
27.9.2018 doručenou Sociálnej poisťovni ústredie dňa 5.10.2018 požiadala žalobkyňa o priznanie
invalidného dôchodku. Na základe podanej žiadosti posudzoval zdravotný stav žalobkyne posudkový
lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky J., výsledkom ktorého je Odborný lekársky
posudok zo dňa 27.9.2018. So záverom, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom
poistení), lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár v predmetnom
posudku ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určil J. zaradené do kapitoly Y. oddiel C. položka X
písm. C. prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 20%. Posudok odôvodnil tým, že žalobkyňa s významnou X., povolaním N., prekonala v
apríli 2017 A.. Špeciálnymi zobrazovacími technikami bolo zistené B. a ako vedľajší nález mala
Y.. Následne sa indikovala X. počas ktorej sa implantoval R. ako prevencia U. či rN.. V júni 2018
krátkodobo hospitalizovaná pre J.. Pre vylepšenie postavenia R. sa dňa 14.8.2018 vykonal neúspešný
pokus - z technických príčin (nedostatočná rozlišovacia schopnosť prístroja). Aktuálne pretrváva R.. Z
posudkového hľadiska sa preto za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovuje J. s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%.
2. Na podklade odborného lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne pobočka J. zo dňa 27.9.2018, vydala Sociálna poisťovňa ústredie (ďalej len prvostupňovýsprávny orgán) rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.10.2018, ktorým podľa § 70 a § 71 zákona o
sociálnom poistení, zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 27.9.2018, a to z dôvodu,
že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky sociálnej poisťovne J. zo dňa
27.9.2018, nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7.2.2019.
II.
4. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie
žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
5. Rozhodnutie odôvodnil citovaním ustanovení § 218 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení a
konštatoval, že žalobkyňa požiadala o priznanie invalidného dôchodku od 23.3.2018 žiadosťou zo dňa
27.9.2018. Prvostupňový správny orgán na základe jej žiadosti rozhodnutím zo dňa 23.10.2018 zamietol
jej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 a § 71 zákona o sociálnom poistení. Proti tomuto
rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
6. Žalovaný ďalej konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
a priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu a dospel k záveru, že postup prvostupňového
správneho orgánu bol správny a preto napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť. Citoval pritom
ustanovenie § 153 ods. 5, § 171 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 9 zákona o sociálnom poistení.
7. Uviedol, že na podklade podaného odvolania žalobkyne bol jej zdravotný stav opätovne posúdený
posudkovýmlekáromsociálnehopoisteniaaSociálnejpoisťovnepobočkaJ.dňa4.12.2018,ktorýzotrval
na pôvodnom posúdení a predložil spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne
ústredie, ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne a vydal dňa 8.1.2019 odborný lekársky posudok. V
posudku uviedol, že žalobkyňa P. (podľa vyjadrenia A.) v apríli 2017 prekonala A.. Pri prijatí bola
X.. V rámci diferenciálnej diagnostiky bola zistená H., bola podaná V.. V januári 2018 bola znovu
hospitalizovaná na X. oddelení, kde bola potvrdená J.. V júni 2018 bola znovu hospitalizovaná pre Y..
V máji 2018 bolo na prvom sedení na vyššom pracovisku realizované U.. Pri kontrolnom MRI vyšetrení
v auguste 2018 boli potvrdené nové zmeny na C.. V auguste 2018 bol na druhom sedení realizovaný
U. po predošlom ošetrení, ktorý sa však nepodarilo korigovať. Pri prepustení po eX. bol popisovaný
X.. P. vyšetrením v októbri 2017 nebol potvrdený V. stav. Okrem V. vzhľadom na F. boli nasadené aj
F., ktoré ako vedľajší účinok mali P., t.j. BMI v roku 2017 XX, pri poslednom A. vyšetrení v decembri
2018 BMI XX. Žalobkyňa absolvovala aj J. vyšetrenie, ktoré síce potvrdilo S., ale bez udania stupňa
závažnosti S.. Posudkový lekár po preštudovaní dokumentácie a po vyšetrení žalobkyne navrhol J.
vyšetrenie za účelom určenia stupňa S. v termíne o 14 dní. Žalobkyňa uviedla, že do 14 dní to nestihne.
Napriek opakovanému vysvetleniu potreby týchto vyšetrení ich žalobkyňa odmieta. Vzhľadom k tejto
skutočnosti posudkový lekár zotrval na závere a posúdení posudkového lekára sociálneho poistenia
sociálnej poisťovne pobočky. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil M., ktoré zaradil do kapitoly Y..
oddiel C. položka X písm. C. prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a určil mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 20%. V dôsledku čoho žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení.
8. V závere konštatoval, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila
správnosť posúdenia jej zdravotného stavu.
III.
9. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného
a namietala, že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie
skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Uviedla, že napriek tomu, že odborný posudok oinvalidite, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z anamnézy
jej zdravotného stavu vybral posudkový lekár účelovo len niektoré anamnézy, čím ju ukrátil na jej
právach a rozhodol v rozpore so zákonom o sociálnom poistení. Posudkový lekár za rozhodujúce
zdravotné postihnutie považoval J. podľa kapitoly Y. oddiel C. položka X, písm. C., prílohy č. 4 zákona.
Z lekárskej prepúšťacej správy nemocnice J., zo dňa 28.4.2017, kde bola hospitalizovaná od 16.4.2017
do 28.4.2017 jasne vyplýva, že hlavnou chorobou pre ktorú bola žalobkyňa hospitalizovaná bol H. a
ďalšími ochoreniami boli L.. Ďalej sa uvádza diagnóza G.. J. a D. XX.X R..
10. Žalobkyňa argumentovala, že má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a nie je schopná vykonávať
žiadnu prácu, pretože jej to zdravotný stav nedovoľuje. X.. Z lekárskych vyšetrení vyplýva, že je tu
pravdepodobnosť opakovania A. ku ktorému došlo v decembri 2017. Je toho názoru, že žalovaný
neposúdil správne pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť pretože s jej zdravotným stavom nie
jemožnésazamestnať(bolazamestnanáakoY.),pretožebyneprešlavstupnouzdravotnouprehliadkou.
11. Namietala, že žalovaný nestanovil správny druh zdravotného postihnutia, ktorý je rozhodujúcou
príčinnou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a postupoval v rozpore so zákonom o sociálnom
poistení, keď nevzal do úvahy celkový jej zdravotný stav uvedený v zdravotnej dokumentácií.
12. Poukázala na lekársku správu H.. Y. F. zo dňa 2.8.2018 a 29.11.2018, kde je uvedený diagnostický
záver C.. Tento diagnostický záver, však v odbornom posudku o invalidite chýba a posudkový lekár túto
diagnózu nevzal do úvahy. Poukázala na prílohu č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kde v kapitole A..
oddiel C., srdcové choroby bod XX P. stanovuje pri P., že ide o T., ktorými sú B. žalobkyňa má P., mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 75 do 90%. P. sa rozumie ako S.. Okrem toho má
žalobkyňa v F. pričom je zvýšené K..
13. Ďalej poukázala na Lekársku prepúšťaciu správu z nemocnice J. C. zo dňa 28.4.2017 so záverom
H. a argumentovala, že napriek tomu, že v odbornom posudku o invalidite je táto diagnóza uvedená
žalovaný túto skutočnosť nevzal do úvahy pri stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení v kapitole Y. oddiel C. bod X, je uvedené J. kde
sa stanovuje pri ľahkých poruchách miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti od 5 do 15%, avšak
pri ťažkých poruchách 65 až 80%. Zároveň v kapitole A.., oddiel L. M., bod X. písm. L. sa uvádzajú
G. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 60-80%. Táto diagnóza je uvedená v
Lekárskej prepúšťacej správe nemocnice J. zo dňa 22.6.2018 ako aj v Prepúšťacej správe univerzitnej
nemocnice Z. zo dňa 10.5.2018 a 15.8.2018. Poukázala pritom, že má X.U. pričom medzi klinické
príznaky patri okrem iného aj R.. Všetky tieto príznaky u žalobkyne potvrdzuje aj správa z ambulancie
klinickej psychológie zo dňa 22.2.2018 vystavená H..
14. Žalobkyňa je toho názoru, že pri vydávaní rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho
orgánu nebol dostatočne zistený skutkový stav a jej zdravotný stav nebol posúdený komplexne, preto
navrhla, aby správny súd rozhodnutie žalovaného rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu
rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žiadala priznať aj náhradu trov konania.
IV.
15. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 25.4.2019 v ktorom zotrval na dôvodoch
uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že pochybnosti žalobkyne o tom, že jej
zdravotný stav nebol posúdený správne sú nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo
nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v odvolacom konaní a
z dôvodu, že žalobkyňa neuviedla žiadne nové skutočnosti a nepredložila žiadne nové lekárske správy
sa žalovaný pridržiava skutkových a právnych dôvodov v napadnutom rozhodnutí. Žiada žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.
16. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadrila žalobkyňa písomným podaním zo dňa 7.6.2019 v
ktorom zotrvala na svojich námietkach uvedených v žalobe.
17. Na vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného k žalobe opätovne reagoval žalovaný písomným
podanímzodňa20.6.2019,vktoromuviedol,ženámietkyžalobkynesútotožnésnámietkamiuvedenýmiv odvolaní proti rozhodnutiu zo dňa 23.10.2018. Nepreukázala, že žalovaný rozhodol nezákonným
spôsobom, pridržiava sa skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a žiada
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
V.
18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
21. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
22. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnejpoisťovne.Podľaods.3citovanéhoustanovenia,akniejevtejtohlaveustanovenéinakpoužijú
sa na konanie o sociálnych veciach ustanovenia o konanie o všeobecnej správnej žalobe.
24. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7.2.2X19, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXXX 0 zo dňa 23.10.2018, ktorá rozhodovala vo veci zamietnutia
žiadosti žalobkyne o priznaní invalidného dôchodku podľa § 70 a § 71 zákona o sociálnom poistení.
Žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Z uvedeného je nesporné, že v tomto
konaní ide o správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a nasledujúcich ustanovení SSP.
25. Správny súd vo veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP z dôvodu, že
žalobkyňa ako aj žalovaný nežiadali nariadenie pojednávania vo veci. Miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bol v súlade s § 137 ods. 4 SSP oznámený na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Rozsudok správny súd vyhlásil vyvesením skráteného
písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní v súlade s § 137 ods.
3 SSP.
26.Správnysúdpreskúmalnapadnutérozhodnutiežalovanéhovspojenísrozhodnutímprvostupňového
správneho orgánu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného s námietkami
žalobkyne uvedenými v žalobe ako aj s vyjadreniami účastníkov konania a dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne je dôvodná.
27. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
28. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.29.Podľa§71ods. 2zákonaosociálnompoistenídlhodobonepriaznivýzdravotnýstavjetakýzdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
30. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.
31. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
32. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
33. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.
34. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
35. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
36.Podľa§71ods. 9zákonaosociálnompoistení,akvpríloheč.4niejeuvedenézdravotnépostihnutie,
ktoréjepríčinoudlhodobonepriaznivéhozdravotnéhostavu,určísamierapoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré
je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
37. Zákon o sociálnom poistení v citovanom ustanovení § 70 ods. 1 v spojení s § 71 ako jednu z
podmienok pre priznanie nároku na invalidný dôchodok poistencovi určuje tzv. medicínsku podmienku,
t.j. zistenie, či pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má poistenec pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotnému
stavu poistenca vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia v rámci lekárskej posudkovej činnosti
podľa § 153 zákona o sociálnom poistení. Výsledkom tejto činnosti posudkových lekárov sociálneho
poistenia je odborný posudok o invalidite, ktorý tvorí podklad pre rozhodnutie Sociálnej poisťovne o
nároku poistenca na invalidný dôchodok a zároveň tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia
o tomto nároku.
38. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu a žalovaného správny súd zistil,
že podkladom pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok bol Posudok
posudkového lekára sociálneho poistenia sociálnej poisťovne pobočka J. zo dňa 27.9.2018 a Posudok
posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 8.1.2019. Posudkoví
lekárivlekárskychodbornýchposudkochzhodneposúdilizdravotnúdokumentáciu,tedalekárskesprávy
a odborné lekárske nálezy predložené žalobkyňou v konaní a ako rozhodujúce zdravotné postihnutieurčili choroby nervového systému periférna paréza en facialis jednostranná kompletná obrana alebo
zohyzdňujúca svalová kontraktúra, ktoré zaradili do kapitoly Y., oddiel C., položka X, písm. C. prílohy č.
4 zákona o sociálnom poistení s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%.
39. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie vychádzal zhodne s posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka J., zo skutočností, že žalobkyne je P. (podľa
vyjadrenia A.) v apríli 2017 prekonala A.. Pri prijatí bola X., v klinickom obraze bol prítomný Z.. V rámci
diferenciálnej diagnostiky bola zistená H., bola podaná V.. V januári 2018 bola znovu hospitalizovaná
na X. oddelení, kde bola potvrdená J.. V júni 2018 bola znovu hospitalizovaná pre Y.. V máji 2018
bolo v prvom sedení na vyššom pracovisku realizované U. ošetrenie H.. Pri kontrolnom H. vyšetrení v
auguste 2018 boli potvrdené nové zmeny na C.. V auguste 2018 bol na druhom sedení realizovaný U. po
predošlom ošetrení, ktorý sa však nepodarilo korigovať. Pri prepustení po U. ošetrení X. bol popisovaný
V. P. vyšetrením v októbri 2017 nebol potvrdený V.. Okrem V. liečby, vzhľadom na F., boli nasadené
aj F., ktoré ako vedľajší účinok majú P. u účastníčky konania, t. j. BMI v roku 2017 XX, pri poslednom
A. vyšetrení v decembri 2018 BMI XX. Účastníčka konania absolvovala aj J. vyšetrenie, ktoré síce
potvrdilo S., ale bez udania stupňa závažnosti S.. Posudkový lekár sociálneho poistenia po preštudovaní
dokumentácie a po vyšetrení účastníčky konania navrhuje J. vyšetrenie za účelom určenia stupňa
S., v termíne o 14 dní. Účastníčka konania uviedla, že do 14 dní to nestihne. Napriek opakovanému
vysvetleniu potreby týchto vyšetrení ich účastníka konania odmieta. Vzhľadom k tejto skutočnosti
posudkový lekár ústredia sa stotožňuje s posúdením posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky.
40.Podľa§209ods.1zákonaosociálnompoistenírozhodnutieorganizačnejzložkySociálnejpoisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.
41. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
42. Správny súd po preskúmaní odôvodnenia odborných lekárskych posudkov a ich záverov ako
aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel k
záveru, že správne orgány sa pri rozhodovaní vo veci neriadili dôsledne ustanovením § 209 ods. 1, 4
zákona o sociálnom poistení a odôvodnenie rozhodnutia v spojení s posudkami posudkových lekárov
sú nepresvedčivé a nedostatočne odôvodnené, tak, aby nevzbudzovali pochybnosti o vecne správnom
a zákonnom rozhodnutí.
43. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalobkyne, že posudkoví lekári nevyhodnotili celkový
zdravotný stav žalobkyne v súlade s diagnostickými závermi uvedenými v lekárskych správach a
v odôvodnení posudku neuviedli presvedčivo a logicky argumentmi, že rozhodujúcim zdravotným
postihnutím u žalobkyne môže byť výlučne zdravotné postihnutie podľa kapitoly Y. oddiel C. položka X
písm. C. prílohy č. 4 k zákonu.
44. Z obsahu zdravotnej dokumentácie vyplýva, že podľa lekárskej správy H.. Y. F. zo dňa 2.8.2018 a
29.11.2018, že žalobkyňa V. Podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení P. je upravená v kapitole A.,
oddiel C. položka XX, pri ktorej je stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od
75 - 90%. V lekárskej Prepúšťacej správe z Nemocnice J. zo dňa 28.4.2017 je u žalobkyne konštatovaná
diagnóza H.. Podľa prílohy č. 4 kapitola Y.., oddiel C. položka X, J. sa stanovuje pri ľahkých poruchách
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 5 - 15% pri ťažkých poruchách až 65 -
80%. C. sú upravené aj v kapitole A. oddiel L. bod X písm. L./ s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť od 60-80%. G. je konštatovaná aj v Lekárskej prepúšťacej správe Nemocnice J., zo
dňa 22.6.2018 a v Prepúšťacej správe Univerzitnej nemocnice Z. zo dňa 10.5.2018 a 15.8.2018. Taktiež
je nesporné, že podľa Lekárskej správy z F. zo dňa 22.2.2018 žalobkyňa V.. Pri stave po R. v kapitole
Y., položka X, sa podľa posudkového hľadiska miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti určí podľa
výsledného O. nálezu s prihliadnutím na lokalizáciu C.. Podľa všeobecného posudkového hľadiska J.
sa prejavuje B.. Vychádzajúc z týchto skutočností správny súd konštatuje, že posúdenie zdravotného
stavu žalobkyne vo vzťahu k diagnostickým záverom a zdravotným postihnutiam uvedeným v prílohe č.4 zákona o sociálnom poistení nebolo posudkovými lekármi sociálneho poistenia vykonané komplexne
a zo všetkých posudkových hľadísk.
45. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vrátil vec
prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
46. Úlohou prvostupňového správneho orgánu bude opätovne posúdiť žiadosť žalobkyne o priznanie
invalidného dôchodku, z posudkového hľadiska sa opätovne zaoberať hodnotením zdravotného stavu
žalobkyne a predovšetkým komplexným hodnotením zdravotníckej dokumentácie lekárskych správ
a nálezov a ich diagnostických záverov vo vzťahu k určeniu miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a jeho posudkových hľadísk. Až
na základe takto zisteného skutkového stavu vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie vrátane
posudku posudkového lekára sociálneho poistenia musí spĺňať všetky podstatné kritériá uvedené v §
209 ods. 1, 2 a 4 zákona o sociálnom poistení.
47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Žalobkyňa
bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.