Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 24, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217200973
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217200973.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI
Slovensko,s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,85102Bratislava,IČO:35724803,právnezastúpenýTOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: Z. V.,
nar. XX.XX.XXXX, L. J. Q. XXX, L. J. Q., občan SR, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške

117,91 eura s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno, č.k. 7Er/51/2017-35 zo dňa 27.augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami

§ 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2,3, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 39, § 52 ods. 1,3,4, § 53 ods. 1,5, § 54 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu na základe čoho dospel k
záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je treba zamietnuť.

2.Spísanímnávrhunavykonanieexekúcievoformezápisnicepredsúdnymexekútoromdňa01.12.2016
oprávnený žiadal, aby súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v neprospech povinného a
vymožením pohľadávky s prísl., trov konania a trov exekúcie, pričom exekučným titulom v tomto konaní
bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 09690/16, ktorý vydal dňa 21.06.2016 Stály rozhodcovský
súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava.

3. Súd prvej inštancie preskúmal rozhodcovskú zmluvu zo dňa 04.08.2014 , zmluvu o uznaní záväzku a
o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 04.08.2014 a zmluvu o pôžičke TRIANGEL zo dňa 20.08.2008
uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného (Consumer Finance Holding, a.s.) a povinným,
ktorou sa medzi nimi založil záväzkovo - právny vzťah. Uviedol, že právny predchodca oprávneného
pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný pri jej uzatváraní
nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal potom za

nesporné,žezáväzkovývzťahmedzioprávnenýmapovinnýmzaloženýnazákladepredkladanejzmluvy
je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto bolo potrebné ho posudzovať v kontexte
ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V súvislosti s
rozhodcovskouzmluvouskonštatoval,žetátospôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia
prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje

individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne.
Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o rozhodcovskom konaní súd nepovažovalza kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto konania. Súd prvej inštancie zdôraznil, že
kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Súd

vyjadrilnázor,žeakmábyťrozhodcovskázmluvauzavretásospotrebiteľomprávomakceptovateľnáako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. Zdôraznil, že tieto podmienky neboli splnené, povinný nemal možnosť ovplyvniť ani
obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, a preto nie je možné považovať rozhodcovskú zmluvu

za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Uviedol, že dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej
zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa
voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú,
postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

4. Súd dospel k záveru, že pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy,

nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok
súd nepovažoval za vykonateľný, a preto ani nemohol byť exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý
byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho, či je preložené rozhodnutie
vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie, či bolo predložené rozhodnutie
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych

predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. Súd následne zistil, že
rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Súd
skonštatoval, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z
hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto súd rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne

posúdenie veci. Poukázal na to, že oprávnený pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným
postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou
činnosťou exekučných súdov. Zdôraznil, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol
žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Zároveň
uviedol, že na vyjadrenie, že rozhodcovská zmluva bola podmienkou uzatvorenia zmluvy, nemal súd

žiaden skutkový ani právny základ. Bránil sa, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom
dokumente, povinná rozhodcovskú zmluvu podpísala sama a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo
nijako podmienené poskytnutie úveru. Uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu
absentuje zdôvodnenie, prečo súd považoval rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú zmluvnú podmienku
a zdôraznil, že už vôbec súd nezdôvodnil, ako by mala spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Záverom vyjadril názor, že rozhodnutie exekučného súdu je
arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia a že oprávnený splnil všetky zákonné náležitosti.

6.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie

súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

7.Exekučnýporiadokbolsúčinnosťouod1.júla2016vustanoveniach§9aa§9bnovelizovanýzákonom
č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného
mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní

podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie
exekúciezodňa01.12.2016,spísanýmpredsúdnymexekútoromvoformezápisnicedomáhalvykonania
exekúcievočipovinnejnavymoženie117,91eurasprísl..Exekučnýmtitulombolrozhodcovskýrozsudok
sp. zn. SRSAspA 09690/16, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.2016 a vykonateľnosť dňa
03.11.2016. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu prvej inštancie
dňa 23.01.2017, ktorý o žiadosti rozhodol napadnutým uznesením.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva TRIANGEL č. 11272418 zo dňa 20.08.2008
uzatvorená medzi predchodcom oprávneného a povinným je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorenou
štandardným formulárovým systémom. V ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je stanovené,

že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Zo zmluvy je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní
predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinný, je
osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa.

14. V tejto súvislosti odvolací súd dodal, že v danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi
oprávneným a povinným dňa 04.08.2014. S poukazom na uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 122/2011
vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské

konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

15. Odvolací súd poukázal na článok 3. predloženej rozhodcovskej zmluvy, v ktorom sa zmluvné strany
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským

súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; b) pred príslušným
súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (bod
3.1). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 3.1. článku zmluvy na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto Rozhodcovskej

zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými
predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.(bod 3.2)

16. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto formulovaná rozhodcovská

zmluva,spôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstrán,atovneprospechspotrebiteľa.
Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vzhľadom na podstatu plnenia oprávneného
(veriteľa - dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky
pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie
dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. Odvolací súd

sa stotožnil s názorom prvoinštančného súdu, v zmysle ktorého predmetná rozhodcovská zmluva v
bode 3.2 obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu
na všeobecný súd po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský súd.
Odvolací súd poukázal aj na to, že z rozhodcovskej zmluvy vôbec jasne nevyplýva, v akom rozsahu aakou osobou bol spotrebiteľ (povinný) poučený adekvátne o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej
zmluvy. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o rozhodcovskom konaní odvolací
súd nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto konania. Aj podľa názoru

odvolacieho súdu možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným uvedená v rozhodcovskej zmluve
je len zdanlivá a v prevažnej časti sporov zo spotrebiteľských zmlúv je možnosť výberu na strane
žalobcu - veriteľa, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ nemá žiadnu
možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, čo považuje súd za nekalé dojednanie o možnosti riešenia
sporov. Odvolací súd duplicitne zdôraznil, že o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku nejde,

ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad.
Dojednanie takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý

postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa,
ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie
zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy
považoval za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny
exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal
ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).