Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 4, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/308/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113202919
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113202919.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a
členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Slovenská
advokátska komora, Bratislava, Kolárska 4, IČO : 30 795 141, zastúpená advokátskou kanceláriou
Legium, s.r.o., Bratislava, Bukurešťská 3, proti žalovanému: T.. T. V., U. W. X., T. O. X/A, zastúpený Mgr.
Gabrielou Hrbáňovou, advokátkou, Bratislava, Malý trh 2/A, o zaplatenie 60,11 € s príslušenstvom, na

odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5. 5. 2015 č.k. 14C/142/2013 -
59, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalovaného, ktorou sa domáhal
zaplatenia 60,11 €, na základe ust. § 29 ods. 1 zákona o advokácii. V odôvodnení svojho rozsudku

súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný bol v rozhodnom období v r.
2008 zapísaný do zoznamu advokátov. Predmetný zoznam vedie žalobca, ktorý je profesijnou komorou
s povinným členstvom pre advokátov, pôsobiacou na základe zákona č. 583/2003 Z.z. o advokácii.
Žalovanému zápisom do zoznamu advokátov vznikli určité zákonné povinnosti voči žalobcovi, medzi
ktoré patrí aj platenie príspevku na činnosť komory a vykonávanie ďalších platieb určených predpisom
komory Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný bol povinný zaplatiť najneskôr do 30. apríla

2008 žalobcovi jednak príspevok na činnosť profesijnej komory vo výške 199,16 € ( 6.000 Sk ) s
poukazomna§2ods.1uzneseniakonferencieadvokátovč.153ajednakpríspevokdosociálnehofondu
vo výške 16,60 € ( 500 Sk ) s poukazom na § 4 ods. 4 uznesenia konferencie advokátov o sociálnom
fonde č. 155. V konaní nebolo sporné ani to, že žalovaný si túto povinnosť v r. 2008 včas nesplnil
a úhradu predmetných platieb nevykonal do 30. 4. 2008, ale až po výzve žalobcu dňa 31. 7. 2008.
Žalobca sa v konaní domáha zaplatenia peňažných sankcií za omeškanie žalovaného s predmetnými
platbami stanovenými v ust. § 3 ods. 1 uznesenia konferencie advokátov č. 153 a § 4 ods. 4 uznesenia

konferencie advokátov č. 155. Súd prvej inštancie konštatoval, že námietka žalovaného, že vo veci
existuje prekážka res iudicata je nedôvodná. V danom prípade si žalobca na Okresnom súde Bratislava
I pod č.k. 4Ro/100/2011 uplatnil pohľadávku, ktorá vznikla z povinnosti žalovaného uhradiť príspevok
na činnosť žalobcu za r. 2009; v prejednávanej právnej si však žalobca uplatňuje sankcie za omeškanie
za príspevky splatné v r. 2008. V súdnych konaniach č.k. 14C/142/2013 a č.k. 4Ro/100/2011 nejde teda
o totožnú vec a preto prekážka res iudicata nevznikla.

2/ Keďže žalovaný sa v spore bránil vznesením námietky premlčania uplatňovaných nárokov, t.j. pokuty
vo výške 59,75 € a úroku z omeškania vo výške 0,36 €, zaoberal sa súd prvej inštancie dôvodnosťou
vznesenej námietky premlčania. Dospel k záveru, že žalobcovi začala plynúť premlčacia doba nauplatnenie nároku na súde dňa 1. 8. 2008, t.j. deň, nasledujúci po dni, kedy žalovaný dlžný poplatok
na činnosť žalobcu vo výške 199,16 € a tiež poplatok do sociálneho fondu vo výške 16,16 € uhradil.
Žalobcovi do zaplatenia uvedených poplatkov vzniklo právo na zaplatenie pokuty v celkovej výške 59,75

€ za omeškanie žalovaného vypočítanej podľa § 3 ods. 1 uznesenia konferencie advokátov o príspevku
na činnosť SAK a úroku z omeškania vo výške 0,36 € určeného podľa § 4 ods. 4 uznesenia konferencie
advokátov osociálnomfonde.Vdanomprípadejenutnéuplatniťtrojročnúvšeobecnúpremlčaciudobuv
zmysle § 101 Obč. zák., ktorá začala plynúť dňa 1. 8. 2008 a uplynula dňa 1. 8. 2011. Žalobca si uplatnil
svoje právo na súde až dňa 29. 1. 2013, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom k tejto skutočnosti

súd s poukazom na ust. § 100 Obč. zák. žalobu žalobcu zamietol, z dôvodu, že žalobca si svoje právo
neuplatnil v premlčacej dobe a žalovaný vzniesol námietku premlčania. K argumentácii žalobcu, že
v danom prípade sa vzťah medzi žalobcom a žalovaným nemôže spravovať predpismi súkromného
práva, ale predpismi verejného práva, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca je profesijná komora, ktorá
vznikla a pôsobí ex lege, má povinné členstvo pre advokátov a je riadená okrem zákona č. 583/2003 Z.z.
o advokácii, aj pravidlami stanovenými samotnou komorou. V danom prípade ale žalovanému vznikla

povinnosť na úhradu poplatku na činnosť žalobcu a poplatku do sociálneho fondu priamo zo zákona a to
už uvádzaného ust. § 29 ods. 1 zákona o advokácii. Povinnosť na úhradu uplatnenej pokuty z omeškania
vznikla na základe uznesenia konferencie advokátov, vydanej na základe zákonného splnomocnenia
a povinnosť na úhradu úrokov z omeškania z včasne nezaplateného poplatku do sociálneho fondu
vznikla na základe Obč. zák. Súd poukazuje aj na to, že samotné uznesenie konferencie advokátov o

sociálnom fonde v § 4 ods. 4 odkazuje pri nedodržaní lehôt na zaplatenie príspevku zákonnú úpravu
úrokov z omeškania zakotvenú Obč. zák. V súdenej právnej veci nejde verejnoprávny záväzok na
zaplatenie peňažnej sumy, ktorý by bol uložený individuálnym správnym aktom ( rozhodnutím ) priamo
vynútiteľným núteným výkonom rozhodnutia, ani o niektorý z obchodnoprávnych vzťahov upravených
v § 261 Obch. zák. Ide tu o záväzok na zaplatenie peňažnej sumy, ktorý sa spravuje všeobecným

predpisomsúkromnéhopráva-Občianskymzákonníkom.Rovnakotaksasúdprvejinštancienestotožnil
s tvrdením žalobcu, že ide o daňový nedoplatok žalovaného, s využitím analógie iuris.
3/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie na základe ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní
úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 € titulom súdneho poplatku a trov
právneho zastúpenia v sume 58,58 € ( za dva úkony právnej služby : prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie návrhu na súd, t.j. 2 x 16,60 €, ako aj 2 x režijný paušál 7,81 € a 20 % DPH ) podľa vyhl.č.
655/2004 Z.z.
4/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca, v celom rozsahu,
domáhajúc sa buď jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobe žalobcu vyhovie, alebo jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením veci

prvoinštančným súdom. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nezohľadnil okolnosť, že žalovaný bol povinný
platby uhradiť v zmysle § 75 zákona o advokácii a nie preto, že by sa k tomu dobrovoľne zaviazal na
základe svojej autonómnej vôle. Predmetný právny vzťah nemá súkromnoprávny charakter, pretože sa
pri ňom neuplatňuje slobodná vôľa žalovaného, prejavená pri jeho právnom úkone, ale táto povinnosť na
neho dopadá bez ohľadu na jeho vôľu. Podľa názoru žalobcu tak nie je naplnená základná podmienka

občianskoprávneho vzťahu vyjadrená v § 2 ods. 2 Obč. zák., ktorou je rovnaké postavenie subjektov v
právnom vzťahu. Z tohto dôvodu nemožno právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným považovať za
občianskoprávny, ale je nutné ho považovať za vzťah verejnoprávny, pri ktorom žalobca autoritatívne
a jednostranne rozhoduje o právach a povinnostiach žalovaného. Žalobca má postavenie orgánu
verejnej moci, argumentoval žalobca, nakoľko mu zákon zveruje aj určité právomoci vo vzťahu k svojim

členom. Tento vzťah je verejnoprávnym vzťahom z dôvodu právnej nerovnosti žalobcu a žalovaného,
medzi ktorými je vzťah právnej nadriadenosti a podriadenosti. V tejto súvislosti žalobca poukazoval
aj na ust. § 244 ods. 2 O.s.p., ktorý zakladá právomoc súdov preskúmavať v správnom súdnictve
zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov o.i. aj záujmovej samosprávy. Takýmto subjektom je aj
Slovenská advokátska komora. Žalobca ďalej poukazoval na to, že zákon o advokácii ako predpis z

oblasti verejného práva žiadnym spôsobom neupravuje premlčacie doby pri žiadnych platbách, ktoré
sú advokáti povinní platiť, z čoho bolo potrebné vyvodiť záver, že sa povinnosť uhradiť platby, ktoré sú
predmetom konania, nepremlčuje. Ak by však súd dospel k názoru, že úhrady podliehajú premlčaniu,
potom je podľa žalobcu vzhľadom na charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a vzhľadom na
nedostatok špeciálnej úpravy v zákone advokácii, namieste použiť analógiu iuris. Vymáhané platby sú

svojou povahou najbližšie daňovým nedoplatkom v zmysle § 2 písm. f/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe
daní a stanovený úrok ako úrok z omeškania v zmysle § 156 ods. 1písm. c/ daňového poriadku. A keďže
podľa ust. § 85 ods. 1 Daňového poriadku „právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po
šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Žalobca ďalej vodvolaní poukazoval na to, že v otázke charakteru právneho vzťahu medzi SAK a advokátmi zastávajú
súdyajopačnéstanovisko,napr.OkresnýsúdTrenčínsp.zn.37Cb/37/2014,tiežOkresnýsúdBratislava
I sp. zn. 24C/181/2013.

5/ Na odvolanie žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
6/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu

podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP ( t.j. v celom rozsahu ), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania ( vo veci verejne vyhlásil rozsudok ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.
8/ Súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav veci, vyvodil z neho správny právny záver a svoje
rozhodnutieajpodrobneapresvedčivoodôvodnil;odvolacísúdsavcelomrozsahustotožňujesdôvodmi
napadnutého rozhodnutia a tieto považuje za správne. Odvolací súd pre doplnenie dodáva, že na

konanie podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní ( zákon č. 71/1967 Zb. ), ak tento zákon neustanovuje inak ( § 75 ods. 3 zákona o advokácii ).
Pokiaľ teda zákon o advokácii neoprávňuje správny orgán ( SAK ani jej orgány ), aby konal vo veciach
upravených v tomto zákone ( t.j. pokiaľ zákon výslovne neustanovuje inak ), potom správny orgán ( SAK )
nemôže vydať individuálne rozhodnutie o uložení povinnosti platiť členský príspevok na činnosť SAK a

príspevok do sociálneho fondu. Z rovnakého dôvodu nie je ani oprávnený individuálnym rozhodnutím
uložiť členovi komory sankcie za oneskorené splnenie si tejto zákonnej povinnosti. Nie je na vedenie
takéhoto (správneho) konania voči členovi komory oprávnený. Na základe uvedeného je odvolací súd
názoru, že rozhodnutie o nároku žalobcu patrí do právomoci súdu ( ide o povinnosť vyplývajúcu zo
zákona o advokácii ) a nie správneho orgánu. V prejednávanej právnej veci ide o záväzkovo-právny

vzťah podľa § 488 Obč. zák., vzniknutý na základe zákona o advokácii ( § 29 cit. zák. ); ide o záväzkovo-
právny vzťah, ktorý vznikol z iných skutočností uvedených v zákone ( § 489 Obč. zák. ).
9/ V občianskoprávnych vzťahoch platí, že majetkové práva sa zásadne premlčujú; niet preto žiadneho
dôvodu na vylúčenie z premlčania nároku žalobcu na pokutu za omeškanie so zaplatením príspevku
na jej činnosť, resp. na zaplatenie úrokov z omeškania za omeškanie so zaplatením príspevku do

sociálneho fondu. V oboch prípadoch ide o majetkové právo, na ktorom závere nič nemení ani
skutočnosť, že zákon o advokácii premlčanie nárokov neupravuje. Súd prvej inštancie sa v napadnutom
rozhodnutí správne vysporiadal aj s otázkou premlčania uplatňovaných nárokov.
10/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP, včítane vecne správneho rozhodnutia o trovách konania.

11/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, keďže v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, priznal mu náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške žalovanému priznaných trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
12/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 CSP ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).