Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/177/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010408
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5818010408.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

S. S., nar. XX. XX. XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona a iné,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.06.2019 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný S. S., nar. XX. XX. XXXX I. Y., trvale bytom G. XXX, prechodne bytom G. XXX, okres J.,
majster vo výrobe, rozvedený, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 22. 07. 2017 v čase okolo 01.30 hod. v rodinnom dome č. XXX v obci G. fyzicky napadol svoju
manželku N. S., nar. 18. XX. XXXX, a to tak, že ju opakovane minimálne dvakrát udrel do oblasti tváre
a vyhrážal sa jej zabitím, čo v nej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie, preto sa pred manželom
ukryla v detskej izbe a svojím konaním jej spôsobil pomliaždenie a podkožný krvný výron v oblasti oboch
očníc, ktoré si vyžiadali vyšetrenie na ambulancii úrazovej chirurgie s dobou liečenia v trvaní 7 až 10 dní,

t e d a

- inému sa vyhrážal smrťou, takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a takýto čin spáchal
na chránenej osobe,

t ý m s p á c h a l

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona (§ 139 ods. 1 písm.
c/ Tr. zákona).

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona na trest odňatia slobody

vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú N. S., nar. XX.XX.XXXX vo I. J. Y., trvale bytom G. XXX,
prechodne bytom I. J. Y., Š. XXX/XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo pod sp. zn. Pv 234/18 podal dňa 21.12.2018 tunajšiemu
súdu obžalobu na obv. S. S. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písmeno a/ Tr. zákona

a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona. Obžaloba kládla za vinu
obžalovanému, že dňa 22. 07. 2017 v čase okolo 01.30 hod. v rodinnom dome č. XXX v obci G. fyzicky
napadolsvojumanželkuN.S.,nar.XX.XX.XXXX,atotak,ževspálninaposchodíuvedenéhorodinného
domu ju viackrát udrel päsťami do tváre, po týchto úderoch ju sotil o stenu, následkom čoho spadla
na podlahu, a počas toho, ako ležala na podlahe, viackrát do nej kopal nohou, následne z kuchyne
vzal kuchynskú stoličku, ktorú hodil smerom k nej, ktorá dopadla na zem v jej blízkosti, potom ju silno

chytil za zápästie oboch rúk a ťahal zo spálne po drevených schodoch schodiska na prízemie rodinného
domu, kde ju ťahal v chodbe po koberci až pred rodinný dom, kde ju nechal, kde počas toho, ako ju
fyzicky napádal, jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím, čo v nej vzbudilo dôvodnú obavu o jej
život a zdravie a spôsobil jej pomliaždenie oboch temenných oblastí hlavy, pomliaždenie oboch temenne
záhlavných oblastí hlavy, pomliaždenie a podkožný krvný výron v oblasti oboch očníc, pomliaždenie

a podkožný krvný výron v oblasti oboch ramenných kĺbov a v oblasti oboch ramien, pomliaždenie a
odreniny kože s podkožným krvným výronom v oblasti oboch lakťov, pomliaždenie a podkožný krvný
výron v oblasti pravého predlaktia, podvrtnutie pravého zápästia ťažšieho stupňa, pomliaždenie a
podkožný krvný výron v driekovej oblasti obojstranne viac vpravo, pomliaždenie a odreninu kože krížovej
oblasti,pomliaždenieapodkožnýkrvnývýronnaprednejstraneobochstehien,pomliaždenieapodkožný

krvný výron oboch kolien, odreninu kože na vonkajšej strane pravého kolena a pomliaždenie a podkožný
krvný výron oboch predkolení s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 14 dní.

Obžaloba bola na súde prejednaná na hlavných pojednávaniach, ktoré sa konali v dňoch 26. 3.
2019 a 11. 6. 2019. Na hlavnom pojednávaní dňa 26. 3. 2019 bol vypočutý obžalovaný a hlavné

pojednávanie dňa 11. 6. 2019 už bolo vykonané za splnenia všetkých procesných podmienok, v
neprítomnosti obžalovaného, vec bolo možné spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť
aj bez prítomnosti obžalovaného, ktorý už bol vypočutý na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní,
obžaloba mu bola riadne doručená, obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, obhajca
obžalovaného súdu doručil aj súhlas obžalovaného na vykonanie hlavného pojednávania v jeho

neprítomnosti.

Poškodená bola o termínoch hlavného pojednávania iba upovedomená, na hlavné pojednávania sa
nedostavila. V prípravnom konaní si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 500,- eur, titulom
bolestného a ako odškodné za čerpanie dovolenky.

Obžalovaný S. S. po zákonnom poučení podľa § 257 Tr. por. urobil vyhlásenie, že je nevinný. Na
hlavnom pojednávaní a vypovedal, že deň pred údajným incidentom, boli na firemnej akcii, kde si
poškodená pod vplyvom alkoholu spôsobila zranenia, ktoré sú uvedené v obžalobe. Očitým svedkom
bola X. Ž., ktorá bola tiež na tejto firemnej akcii. Keďže poškodená tvrdí, že skutok sa mal údajne stať v

rodinnom dome, pričom v rodinnom dome býva aj jeho matka, tak jeho matka je svedkom toho, že sa v
rodinnom dome nič také, ako vypovedala poškodená nestalo. Počas firemnej akcie poškodenú jedenkrát
dvíhal zo zeme, bolo to pod schodmi, ktoré vedu na terasu. Na udalosti si presne nepamätá, ale podľa
výpovede jeho matky sa z firemnej akcie vrátili s poškodenou domov niekedy pred polnocou. Na udalosti
si nepamätá preto, lebo bol opitý, ale opitá bola aj jeho bývalá manželka, ktorá alkohol nezvládla a

viackrát tam aj spadla. Obvinenia bývalej manželky vníma ako pomstu, pretože má priateľku, s ktorou
už má aj dieťa. Aj keď bol opitý a na udalosti si nepamätá, je si istý, že bývalej manželke zranenia
nespôsobil, lebo nie je schopný niečo také urobiť. Z celej noci si pamätá, že sa na firemnej akcii zabávali,
neboli stále spolu a postupom času si všimol, že bývala manželka sa trmáca, že ju bolo treba chytať aby
nespadla, tiež si pamätá, že sa zosypala zo schodíkov, že ju dvíhal. Ale keďže pil aj on, tak spomienky

má hmlisté. Bývala manželka trestné oznámenie podala, až po odstupe času, a to po tom, ako začal
mať vzťah s terajšou partnerkou a ešte predtým mu volala, aby na ňu prepísal majetok. Pokiaľ uvádza,
že bývala manželka si zranenia spôsobila sama, uvádza to tak preto, lebo je to jediný dôvod, ako mohli
tieto zranenia vzniknúť. V to ráno keď sa zobudil, tak zistil, že manželka neleží v spáli vedľa neho, aj
sa mu to zdalo zvláštne, lebo po takýchto akciách skoro nevstáva. Šiel si urobiť kávu a videl manželku

ako sedí v detskej izbe a bola poudieraná. Ani sa jej nepýtal že čo sa jej stalo, pretože to bral tak, žebola opitá a poudieraná, nestalo sa to prvýkrát a iba jej povedal, že „vidíš, čo s tebou robí tento alkohol“.
Následne uviedol, že sa staral, že čo sa jej stalo, ale ona reagovala tak, že sa to zvrhlo do hádky, že
čo sa stará, aj vtedy ráno sa pohádali, aj bývalej manželke povedal, že takto to už ďalej nepôjde, že sa

určite budú rozvádzať, na čo reagovala tak, že to čo sa jej stalo, sa jej stalo kvôli nemu. Viac k zraneniam
nič neuviedla. Na návrh prokurátora bola z dôvodu rozporu prečítaná časť výpovede obžalovaného
z prípravného konania zo dňa 17. 05. 2018, pretože obžalovaný vypovedal, že k zraneniam sa jeho
bývala manželka nevyjadrovala resp. mu len mala povedať, že zranenia sa jej stali kvôli nemu, ale v
prípravnom konaní vypovedal, že bývala manželka ho už vtedy obvinila, že zranenia jej spôsobil on.

Obžalovaný sa vyjadril, že rozpor vo výpovediach nevidí a na presnú komunikáciu si už nepamätá. Na
tvrdenia poškodenej nereagoval, nevedel si ani predstaviť, že by bývalej manželke niečo také spôsobil.
Potom išiel robiť na stavbu, bývalá manželka mala komunikovať zo svojou sestrou, vie o tom zo spisu
a večer odišla z domu k svojim rodičom, prišla pre ňu jej sestra, ale odchádzať ju nevidel. Zranenia,
ktoré utrpela bývala manželka považoval za bežné zranenia, ktoré utrpela už aj v minulosti pod vplyvom
alkoholu, on nepovažoval za potrebné, aby išla s týmito zraneniami k lekárovi. S bývalou manželkou už

vtedy fungovali len kvôli deťom. Fyzické konflikty nemali, iba sa hádali.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku, § 134 ods. 4 Tr.
poriadku, § 270 ods. 2 Tr. poriadku bola prečítaná výpoveď svedkyne poškodenej N. S. z prípravného
konania. Svedkyňa poškodená k súdenému skutku v prípravnom konaní vypovedala, že po príchode

domov z firemnej akcie ju začal fyzicky napádať manžel, sotil ju, bil ju, hádzal po nej stoličku a udieral ju
päsťami do hlavy a brucha, tiež ju udieral nohou do ruky, všade. Udrel ju asi desaťkrát, išlo o silné údery.
Počas útoku sa jej vyhrážal, že ju zabije a vulgárne jej nadával, aby zmizla z domu. Snažila sa brániť,
obžalovaný ju chytil za ruky a ťahal ju dole po schodoch a vyhodil ju von. Akosi sa pozbierala, vyšla do
detskej izby, kde sa pred obžalovaným zamkla, aby ju nebil a aby jej ďalej neubližoval. Obžalovaný si

ľahol v spálni. Počas incidentu mala strach o život. Na firemnej akcii sa pošmykla a trošku sa udrela
o taký väčší obrubník, z okuliarov mala zranenie pod okom. Viackrát nespadla. Na akcii bola mierne
opitá, obžalovaný bol dosť opitý. Toho dňa maloleté deti doma neboli, boli u jej rodičov. Svokra bola
doma, svedkom incidentu, ako ju obžalovaný napadol hore na poschodí nebola, ale bola svedkom, ako
ju bývalý manžel ťahal dole schodmi a vyvliekol ju von z dverí, kričala na obžalovaného, aby prestal a

tiež ju volala, aby si išla ľahnúť k nej do spálne, aby išla spať k nej, ale ona odišla do detskej izby. Trestné
oznámenie podala po časovom odstupe preto, aby sa takéto konanie neopakovalo.
Svedkyňa X. Ž. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že sa zúčastnila firemnej akcie, toho dňa bola v
práci, na firemnú akciu, ktorá sa konala na ihrisku, prišla niekedy okolo 16.00 až 17.00 hod., ľudia tam
už boli pod vplyvom alkoholu, aj obžalovaný a poškodená mali dosť vypité, aspoň poškodená mala toho

dosť. Po nejakej chvíli, ako už bola na akcii, prišla k nim poškodená a povedala, že spadla, že spadla
niekde medzi autami, ale nie je si istá, či to povedala poškodená, alebo niekto tam prítomný. Ale keď
prišla k nim, všimla si, že poškodená mala nad pravým okom zranenie. V čase okolo 21.00 hod až
22.00 hod. odchádzala domov a keď prechádzala okolo schodov, ktoré viedli do baru, tak ako sa otočila,
videla ako sa poškodená takmer zgúľala po schodoch dole, nevie či sa zadržiavala zábradlia, padala,

ako keď niekto vyleje vodu dole schodmi. Videla to zo vzdialenosti asi jeden až dva metre a pomyslela si,
keďže mala oblečenú vojenskú blúzku bez rukávov, že ale bude vyzerať, že bude mať dobité celé ruky.
Ku poškodenej vtedy nešla, videla že niekto ku nej ide. Čo sa týka schodov, po ktorých sa poškodená
zgúľala dole, mohlo tam byť asi 5 až 6 schodov.

Podľa § 263 ods. 2 Tr. poriadku bola prečítaná výpoveď svedkyne Q. S. zo dňa. 04.06.2018, svedkyne
Z. H. zo dňa. 04.06.2018 a svedkyne J. H. zo dňa. 04.06.2018.

Svedkyňa Q. S. (matka obžalovaného) k súdenému skutku vypovedala, že predmetného večera
nemohla zaspať, v noci bola svedkom, ako okolo asi 22. 30 hod prišli domov obžalovaný a poškodená,

boli totálne opití. Poškodená bola doobíjaná po tvári, mala napuchnuté pery. Bola im vedy keď prišli
otvoriť vchodové dvere, takže ich videla, poškodená sa jej javila viac opitá ako obžalovaný. V dome bolo
ticho, k nijakému incidentu podľa nej nedošlo. Počas nasledujúceho dňa poškodenú vôbec nevidela,
poškodená nemala rada, keď chodila na poschodie kde bývali poškodená s obžalovaným. Videla ju
až večer, keď odchádzala z domu preč, dôvod prečo z domu vtedy odišla nepoznala. Obžalovaný sa

staral o deti, keď poškodená z domu odišla, poškodená bola náladová, pila alkohol každý týždeň, fľaše
schovávala.Svedkyňa Z. H. (matka poškodenej) vypovedal, že k súdenému skutku sa vie vyjadriť iba
sprostredkovane, poškodená jej volala počas dňa, že ju zbil obžalovaný, že ju vláčil po schodoch
a že sa ho bojí, že už nevládze. Povedala, jej aby sa zbalila, že príde pre ňu J.. Večer sa cestou

poškodená so sestrou J. zastavili na pohotovosti v Prešove. Dcéra sa jej sťažovala, na spolužitie s
obžalovaným, že ju ponižoval, strápňoval a často sa ho bála, a to najmä potom, ako mala podozrenie,
že má priateľku. Obžalovanému telefonovala ešte toho dňa, ako jej volala dcéra, obžalovaný jej telefón
nebral. Obžalovanému volal aj jej manžel, telefón mu obžalovaný zodvihol, manžel mu povedal, že
problémy sa riešia inač a nie bitkou a vtedy mu obžalovaný povedal, že keby boli spolu osobne tak by

chcel, aby mu jednu vrazil, aby sa spamätal, ale že sa na nič nepamätá, že nevie čo spravil.

Svedkyňa J. H. (sestra poškodenej) vypovedala, že nebola svedkom udalosti z 22. 7. 2017, pamätá si,
že bola pre sestru v G., z I. J. Y. vyrazila okolo 19.00 hod. a do G. prišla okolo 23.000 hod. Cestou sa
zatavili na pohotovosti v Prešove. Sestra jej volala ráno a povedala jej, že obžalovaný ju zbil, že chce
ísť na východ. Hovorila, že sa obžalovaného strašne bojí, aby pre ňu prišla. Keď prišla do G., sestra

vyzerala katastrofálne, hlavu a ústa mala opuchnuté, pod očami modriny, viaceré zranenia mala o celom
tele, na rukách, chrbte a nohách. Aby išla na lekárske ošetrenie sestru prehovorila, dala na jej naliehanie.
Počas cesty jej sestra povedala, že ju obžalovaný zhodil alebo ťahal po schodoch, že jej hlavu udieral o
stenu, ťahal ju po dlážke za vlasy. Tieto zranenia asi po dvoch, troch dňoch aj odfotila, fotografie doložila
do spisu poškodená.

Na návrh prokurátora, postupom podľa § 263 ods. 2 Tr. poriadku, § 135 ods. 2 Tr. poriadku, § 270
ods. 2 Tr. poriadku súd oboznámil obrazovo zvukové záznamy z výsluchu svedkov - mal. S.M. a E.M.
(deti obžalovaného a poškodenej). Mal. S. M. v prípravnom konaní odmietla vypovedať. Mal. E.M. sa
ku súdenému skutku, nevyjadrovala, keďže v tom čase bola u starých rodičov vo I. J. Y.. Uviedla iba, že

v minulosti bola svedkom, ako otec po mamine kričal, nadával jej, aj ju posotil, ťahal ju za vlasy, tiekla
jej aj krv z nosa. Keď to videli, spolu so sestrou kričali, išli aj za babkou, ktorá po otcovi kričala, otec
si zobral auto a odišiel.

Súd ďalej oboznámil listinné dôkazy a správy k osobe obžalovaného, odborné lekárske vyjadrenie na č.l.

240-249, lekársku správu na č.l. 250, fotodokumentáciu na č.l. 251-258, výpis z evidencie priestupkov na
č.l. 279, správu o povesti na č.l. 268, fotokópia stiahnutej komunikácie cez sociálne siete na č.l. 268-271
a odpis z registra trestov na č.l.289.

Postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku boli prečítané závery znaleckého posudku znalkyne z odboru

zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Ľubice Faškovej č. 13/2018 zo záverov ktorého
vyplynulo, že u obžalovaného nebola zistená závislosť od alkoholu a ani od iných návykových látok,
ani patologické hráčstvo. jeho pitie má spoločenský charakter, pitie alkoholu ma nanajvýš charakter
predstupňazávislosti.Včaseuvádzanéhotrestnéhočinumoholbyťvstavestredneťažkejopilosti,mohol
mať zvýšenú impulzivitu, znížené racionálne zvažovanie konania a jeho dôsledkov, znížené mohli byť

zábrany k protispoločenskému konaniu a sebakontrola. Jeho rozpoznávacie schopnosti boli zachované,
ovládacie schopnosti mohli byť nepodstatne znížené.

Postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku boli prečítané závery znaleckých posudkov znalkyne z odboru
psychológie PhDr. Katy Piačkovej č. 21/2018, č. 24/2018 a č. 25/2018 zo záverov ktorých vyplynulo, že

osobnosť poškodenej N. S. je emocionálne labilná, s depresívnymi náladami, senzitívne vzťahovačná
s prvkami hostility (nepriateľstva) a moróznosti. Jej správanie je často situačne determinované, časté
je teatrálne odvádzanie vnútorného napätia a anxiety, čo poukazuje na histriónske rysy osobnosti.
Schopnosť reprodukcie je znížená, má tendencie uvádzať skôr vnímané podnety skreslene, resp.
uvádzať také, ktoré neboli vôbec explorované. Z uvedeného dôvodu a tiež z dôvodu prítomných

konfabulačných tendencií a histriónskych rysov osobnosti, nemožno považovať výpoveď poškodenej
za vierohodnú. Vzťah poškodenej voči obžalovanému je nepriateľský. Momentálne pociťuje negatívne
emócie voči obžalovanému. Znalkyňa uviedla, že dôvodom podania trestného oznámenia vzhľadom na
časový odstup môže byť pomsta, pretože obžalovaný má nový vzťah a výraznú mieru mohol zohrať tlak
okolia. Mal. S.M. amal. E.M. vedia prežité udalosti správne vnímať a zapamätať si ich a po časovom

odstupe, sú schopné reprodukovať prežitý dej, sklony k nepravdivému spravovaniu deja zistené neboli.
Maloleté sú ovplyvnené matkou a jej rodinou, prostredím, kde momentálne žijú.Z odborného lekárskeho vyjadrenia a lekárskych správ vyplynulo, že u poškodenej boli zistené zranenia:
pomliaždenie oboch temenných oblastí hlavy, pomliaždenie oboch temenne záhlavných oblastí hlavy,
pomliaždenie a podkožný krvný výron v oblasti oboch očníc, pomliaždenie a podkožný krvný výron v

oblasti oboch ramenných kĺbov a v oblasti oboch ramien, pomliaždenie a odreniny kože s podkožným
krvným výronom v oblasti oboch lakťov, pomliaždenie a podkožný krvný výron v oblasti pravého
predlaktia, podvrtnutie pravého zápästia ťažšieho stupňa, pomliaždenie a podkožný krvný výron v
driekovej oblasti obojstranne viac vpravo, pomliaždenie a odreninu kože krížovej oblasti, pomliaždenie
a podkožný krvný výron na prednej strane oboch stehien, pomliaždenie a podkožný krvný výron oboch

kolien, odreninu kože na vonkajšej strane pravého kolena a pomliaždenie a podkožný krvný výron oboch
predkolení s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 14 dní.
Podľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v
obžalobnom návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu
o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať

len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané,
oproti obžalobe inak ustálil skutkovú vetu, do skutkovej vety pojal iba okolnosti a skutočnosti, ktoré mal
bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, pričom vykonané dôkazy a skutkové zistenia hodnotil v
zmysle zásady in dubio pro reo, t.j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného a konanie obžalovaného

právne posúdil len ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona.
Obžalovaný spáchanie skutku poprel. Jeho obrana spočívajúca v tvrdení, že v inkriminovanej dobe
bol pod vplyvom alkoholu a na udalosti, ktoré sa odohrali v rodinnom dome, po návrate z firemnej
akcie si nepamätá boli vyvrátené závermi znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo psychiatria,
z ktorých vyplynulo, že v čase uvádzaného trestného činu mohol byť v stave stredne ťažkej opilosti,

mohol mať zvýšenú impulzivitu, znížené racionálne zvažovanie konania a jeho dôsledkov, znížené
mohli byť zábrany k protispoločenskému konaniu a sebakontrola. Jeho rozpoznávacie schopnosti boli
zachované, ovládacie schopnosti mohli byť nepodstatne znížené. Obžalovaný sa bránil, že poškodenú
fyzicky nenapadol a zranenia si musela privodiť sama, pádom na firemnej akcii, pretože poškodená bola
značne pod vplyvom alkoholu. Obranu obžalovaného v zmysle zásady in dubio pro reo, pre nedostatok

dôkazov, musel súd vyhodnotiť v prospech obžalovaného. Svedkyňa poškodená síce popísala priebeh
napadnutia obžalovaným spôsobom, ktorý zodpovedal aj záverom odborného lekárskeho vyjadrenia,
pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranení, ktoré objektívne utrpela a o ktorých predložila lekársku
správu, z odborného lekárskeho vyjadrenia však zároveň vyplynulo, že mechanizmus vzniku takmer
všetkých zranení (s výnimkou zranenia pomliaždenie a podkožný krvný výron v oblasti oboch očníc),

ktoré utrpela v priebehu predmetného večera a noci, zodpovedal aj obrane obžalovaného, že poškodená
si ich mohla spôsobiť pri páde. Svedkyňa X. Ž., potvrdila obranu obžalovaného, že bola na predmetnej
firemnej akcii a bola očitým svedkom pádu poškodenej, ktorá sa podľa jej tvrdenia takmer zgúľala
po schodoch, ktoré viedli do baru, nevie či sa pri páde zadržiavala zábradlia, padala, ako keď niekto
vyleje vodu dole schodmi. Keď to videla, pomyslela si, že ale bude vyzerať, že bude mať dobité ruky,

keďže mala krátky rukáv. Tiež uviedla, že okrem tohto pádu, mala poškodená padnúť aj niekde medzi
vozidlami, o tom, iba počula, ale videla na tvári poškodenej zranenie. Aj svedkyňa poškodená potvrdila,
že jedenkrát na akcii padla, že bola zranená pri oku od okuliarov. Iné pády odmietla. Súd však nemal
dôvod neveriť výpovedi svedkyni X. Ž., ktorá bola vypočutá aj na hlavnom pojednávaní a súdu sa javila
jej výpoveď presvedčivá a spontánna. Tiež súd pri hodnotení dôkazov musel prihliadať aj na závery

znaleckého dokazovania z oboru psychológia, kde zo záverov vyplynulo, že schopnosť reprodukcie u
svedkyne poškodenej je znížená, má tendencie uvádzať skôr vnímané podnety skreslene, resp. uvádzať
také, ktoré neboli vôbec explorované. Z dôvodu prítomných konfabulačných tendencií a histriónskych
rysov osobnosti, nemožno považovať výpoveď poškodenej za vierohodnú. Znalkyňa tiež poukázala
na negatívny, nepriateľský vzťah poškodenej voči obžalovanému a jej negatívne emócie voči nemu.

Aj napriek objektívnemu dôkazu, že svedkyňa poškodená na naliehanie sestry sa ešte vo večerných
hodinách inkriminovaného dňa podrobila vyšetreniu na pohotovosti, predložila lekárske potvrdenie,
kde uviedla tak sestre ako aj lekárovi pri prvotnom vyšetrení na pohotovosti, že zranenia popísané
v správe jej spôsobil obžalovaný, súd mal pochybnosti ohľadom mechanizmu vzniku zranení, keďžeaj v lekárskom odbornom vyjadrení, bol mechanizmus vzniku takmer u všetkých zranení neurčitý (s
výnimkou zranenia pomliaždenie a podkožný krvný výron v oblasti oboch očníc) a zranenia, ktoré utrpela
poškodená moli vzniknúť aj pádom. Keďže zranenie pomliaždenie a podkožný krvný výron v oblasti

oboch očníc, ktoré súd pojal do skutkovej vety, pretože vo vzťahu k tomuto zraneniu vzhľadom na
záver odborného lekárskeho vyjadrenia nemal pochybnosti, že vzniklo úderom do tvare poškodenej,
nemalo povahu ublíženia na zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona, nešlo o poškodenie zdravia, ktoré by
poškodenej nie na krátky čas sťažovalo obvyklý spôsob života, t.j. po dlhšiu dobu ako 7 dní, súd konanie
obžalovaného neposúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona. Súd

však napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, uznal obžalovaného vinným z prečinu nebezpečného
vyhrážania, pretože nemal pochybnosti, že konanie obžalovaného popísané a ustálené v skutkovej
vete napĺňa formálne aj materiálne znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2
písm. b/ Tr. zákona. Súd neveril obrane obžalovaného, že predmetného večera, potom ako sa vrátili z
firemnej akcie k žiadnemu konfliktu medzi nimi nedošlo, čo obžalovanému mala potvrdiť aj jeho mama,
svedkyňa Q. S.Í., ktorej výpovedi súd rovnako neveril, svedkyňa účelovo vypovedala v prospech syna,

svedkyňa úplne inak vykresľovala vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou, ako ich popísala mal.
E.M., ktorej výpoveď aj znalkyňa vyhodnotila ako vierohodnú. O tom, že došlo k incidentu, vyhrážkam a
aj fyzickému napadnutiu poškodenej nasvedčuje odborné lekárske vyjadrenie, z ktorého vyplynulo, že
pokiaľ ide o zranenie poškodenej pomliaždenie a podkožný krvný výron v oblasti oboch očníc, v tomto
prípade mechanizmus vzniku tohto zranenia jednoznačne potvrdzoval výpoveď svedkyne poškodenej. Z

odborného vyjadrenia vyplynulo, že toto zranenie bolo spôsobené opakovaným úderom päsťou, úderom
lakťom, úderom kolenom, kopnutím nohou do oblasti očníc poškodenej. Toto zranenie tak nemohlo
vzniknúť pádom, a to o to skôr, že išlo o opakované násilie na oblasť oboch očníc. Pravdivosti výpovede
poškodenej svedčí aj jej následne správanie, hneď ráno telefonovala svojej mame a sestre, ktorým
uviedla, že ju obžalovaný fyzicky napadol, že má z obžalovaného obavu, že už ďalej takto nemôže. Jej

výpovedi, že bola napadnutá obžalovaným a že z jeho správania mala obavu svedčí tiež skutočnosť, že
predmetnúnocspalavdetskejizbe,čopotvrdilajobžalovaný,ktorýuviedol,žebolsámránoprekvapený,
že poškodená nespala s ním v spálni, ale že ju našiel v detskej izbe. Následne tento záver umocňuje aj
pocit viny na strane obžalovaného, s poukazom na výpoveď matky poškodenej, že obžalovaný nepriamo
incident potvrdil do telefónu jej manželovi. Tiež správanie obžalovaného po incidente, ktorý uviedol, že

sa nedotazoval poškodenej ohľadom zranení, podľa výpovede svedkyne X. Ž., na firemnej akcii nič
nenasvedčovalo tomu, že by boli medzi obžalovaným a poškodenou narušené vzťahy, v neposlednom
rade aj prišli domov spolu a obžalovaný sa aj čudoval, že poškodená pri ňom nespí, a potom sa súdu javí
zvláštnym, že ak sa medzi nimi nič neudialo, ako sa o tom snažil obžalovaný presvedčiť súd, tak potom
nemal dôvod s poškodenou ráno nekomunikovať, poškodená by nemala dôvod odísť k svojim rodičom,

bolo zrejmé že obžalovaný zámerne zahmlieva tieto skutočnosti, keďže aj rozporuplne vypovedal, keď
raz uvádzal, že ho poškodená hneď ráno obvinila, že zranenia jej mal spôsobiť, a potom zasa tvrdil,
že sa o zraneniach nebavili. V neprospech obžalovaného svedčí skutočnosť, že sa vyjadril, že si síce
na okolnosti po návrate domov nepamätá, ale vie že poškodenej neublížil, lebo by nebol toho schopný,
čo bolo v rozpore s tým, čo vypovedala mal. E.M., ktorá uviedla, že takéhoto obdobného správania sa

obžalovaný dopúšťal aj pred týmto incidentom, kedy situáciu riešila aj babka (mama obžalovaného),
ktorá si záhadne ako aj obžalovaný na takéto situácie nepamätala.

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona sa dopustí, kto sa inému
vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť

dôvodnú obavu a uvedený čin spácha na chránenej osobe a potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až tri roky.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 127 ods. 4, 5 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom
pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom
pociťovala ako ujmu vlastnú. Blízkou osobou sa na účely trestných činov nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 2 rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá

je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v
spoločnej domácnosti.Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou
ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a to takým spôsobom, že u takejto osoby môže vzbudiť
dôvodnú obavu z ich uskutočnenia, pričom vyhrážka nemusí byť vyslovená osobne, ale stačí keď sa

osoba, ktorej je vyhrážka adresovaná sa o nej dozvie. V tomto konkrétnom prípade s prihliadnutím na
okolnosti spáchania súdeného skutku, obžalovaný sa nie len verbálne vyhrážal poškodenej, ale zároveň
na poškodenú aj fyzicky zaútočil a vyhrážka tak mala reálny podklad. Súd tak mal za preukázané, že
vyhrážky obžalovaného, boli spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu.

Po subjektívnej stránke obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle ust. § 15 písm. a) Tr. zákona,
pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom.

Súd v kontexte uvedených dôkazov, v súhrne priamych ako aj nepriamych dôkazov tak mal za
preukázané, že obžalovaný ako trestnoprávne zodpovedná osoba, sa dopustil verbálneho konania a aj

fyzického útoku na v tom čase ešte jeho manželku a svojim konaním sa dopustil prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke.
Tvrdenia obžalovaného, že si na skutok nepamätá považoval za jeho obranu.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné

zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o
prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu
a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je
jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie
materiálneho korektívu predovšetkým hroziacim následkom konania obžalovaného, spôsobom jeho

spáchania a tiež objektom súdeného trestného činu, ktorým je ochrana ľudského života a zdravia, ako
najvyššej možnej hodnoty.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34
ods. 1, 4 Trestného zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali

konanie obžalovaných, ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a
v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je
právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada
proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred

páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti)
a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším
občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie
páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný
v registri trestov nemá záznam, súd mu tak priznal poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného
činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona). Priťažujúce okolnosti zistené neboli. Keďže súd nezistil

žiadnu priťažujúcu okolnosť, pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona znižoval
hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a pri ukladaní trestu tak vychádzal z trestnej sadzby v
rozpätí od 6 mesiacov do 30 mesiacov.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdom trestaný, súd obžalovanému uložil

podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, t.j. na dolnej hranici zákonom určenej trestnej
sadzby s určením primeranej skúšobnej doby na 18 mesiacov, nakoľko dospel k presvedčeniu, že takto
uložený trest je dostatočným na prevýchovu obžalovaného, aby si obžalovaný uvedomil nesprávnosť
svojho konania a zároveň takto uložený trest splní aj ďalšie funkcie trestu a dostatočne odzrkadľuje aj
morálne odsúdenie páchateľa.

Poškodená bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces, keďže nárok na náhradu
škody riadne nezdokladovala a súd tak nemal podklady k tomu, aby rozhodol o výške uplatneného
nároku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.