Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, August 12, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219153
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117219153.2

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: O.. C. T., H.., F.. XX.XX.XXXX, T. H., J. XX, v konaní právne
zast. JUDr. Miroslavom Sklenárom, advokátom so sídlom v Košiciach, ul. Kováčska 40, proti žalovanej:
E.. E. T., F.. XX.XX.XXXX, T. H., T. X, v konaní právne zast. Advokátskou kanceláriou Nicol Hlaváčiková
s.r.o., so sídlom v Košiciach, ul. Bočná 10, o určenie podľa § 137 písm. c) CSP, takto

r o z h o d o l :

I. súd vyhlasuje nedostatok svojej právomoci a konanie z a s t a v u j e,

II. priznáva žalovanej právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % vo výške,
ktorá bude presne špecifikovaná osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenousúdudňa04.08.2017(písomnedoplnenoudňa14.08.2017)adoplnenoupodaním
doručeným súdu dňa 06.11.2017 žalobca žiadal, aby súd určil, že tu nie je právo matky - žalovanej na

uhradenie dlžného výživného k jej rukám pre mal. I. T. za obdobie od 01.06.2015 do 28.02.2017 vo výške
10 543,89 Eur voči žalobcovi v zmysle vykonateľného výroku IV rozsudku Okresného súdu Prešov zo
dňa 23.03.2017, č.k. 24P 43/2015-522.

2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že má za to, že ku dňu podania žaloby bolo výživné na maloletú I. T.
v celom rozsahu v zmysle vykonateľného rozsudku zo dňa 23.03.2017 uhradené. Žalobca uhradil na

bankový účet žalovanej finančné prostriedky, ktoré kryjú rozsah dlžného výživného za obdobie
od 01.06.2015 do 28.02.2017 v sume 10 543,89 Eur, pričom žalobca tieto prostriedky poukázané na
účet žalovanej určil na výživné maloletej I. T., nar. XX.XX.XXXX, ako to vyplýva z príloh podanej žaloby
(pohyby na účte, e-mailová komunikácia strán sporu).

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a predovšetkým namietla nedostatok právomoci Okresného súdu

Prešov konať v predmetnej veci s poukazom na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.
1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
Žalovaná uviedla, že od apríla 2015 nepretržite žije a pracuje vo Š., je tam zdravotne a sociálne poistená.
Od októbra 2016 vlastní vo Š. aj rodinný dom, v ktorom má od daného momentu dodnes riadne bydlisko,
čo potvrdzuje aj žalobca v žalobe a vyplýva to tiež zo súdnych rozhodnutí priložených k žalobe. O
bydlisku žalovanej mimo územia Slovenskej republiky má žalobca vedomosť aj z konania vedeného

na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 24CoP/21/2018, v ktorom príslušný súd vyhlásil absenciu
právomoci konať vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k maloletej, nakoľko
bolo ustálené, že obvyklý pobyt maloletej je v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 v bydlisku
matky, teda vo Š..

4. Žalobca vo vzťahu k vyjadreniu žalovanej poukázal na skutočnosť, že podľa čl. 62 ods. 1 nariadenia

Rady (EÚ) č. 1215/2012 na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bolapodaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu, teda v predmetnej právnej veci je pre určenie
bydliska žalovanej rozhodný právny poriadok Slovenskej republiky, konkrétne § 14 CSP.
Podľa § 14 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) všeobecným súdom fyzickej

osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. V čase podania žaloby
žalovaná mala žalovaná trvalý pobyt na adrese Prešov, Bezručova 7, preto vecne a miestne príslušným
na konanie je Okresný súd Prešov. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že nariadenie Rady (ES)
č. 2201/2003 neupravuje, neustanovuje ani nedefinuje pojem obvyklého pobytu, ale ustanovuje len
kritéria určenia obvyklého pobytu maloletého dieťaťa a nie žalovanej, pričom určenie obvyklého pobytu

maloletého dieťaťa podľa nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 je odlišné od určenia bydliska žalovanej
podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012.
Podľa žalobcu žalovaná opomenula aj tie ustanovenia nariadenia, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie
vecnejpríslušnosti,pričomvecnepríslušnýmnakonaniepodľauvedenéhonariadeniapreúčelyŠvédska
je len exekučný orgán v zmysle čl. 3 písm. b), ktoré definuje pojem „súd“.

5. Žalovaná na námietke nedostatku právomoci Okresného súdu Prešov trvala vzhľadom na skutočnosť,
že bydlisko osoby ako kritérium pre posúdenie právomoci z hľadiska nariadenia č. 1215/2012 nie
je možné stotožňovať s pojmom trvalého pobytu, ktorý je v slovenskom právnom poriadku výlučne
relevantný pre posúdenie miestnej príslušnosti súdu, ak je však v prvom rade daná právomoc súdu.

6. Podľa čl. 1 ods. 1 , 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 toto nariadenie sa
uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje
sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone
štátnej moci (acta iure imperii).
Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

a) osobný stav a právnu spôsobilosť fyzických osôb, majetkové práva vyplývajúce z
manželského zväzku alebo zo vzťahu, ktorý má podľa rozhodného práva porovnateľné účinky ako
manželský zväzok;

b) konkurzné konania, konania týkajúce sa vyrovnania zadlžených obchodných spoločností alebo iných

právnických osôb a podobné konania;

c) sociálne zabezpečenie;

d) rozhodcovské konanie;

e) vyživovaciupovinnosťvyplývajúcuzrodinnýchvzťahov,príbuzenstva,manželstvaalebošvagrovstva;

f) dedenie zo závetu a zo zákona vrátane vyživovacej povinnosti z dôvodu smrti.

7. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 ak nie je v tomto
nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne
občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

8. Podľa čl. 62 ods. 1 nariadenia na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy

bola podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

9. Podľa § 161 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak tento zákon
neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

10. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

11. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie

bezodkladne zastaví.

12. Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo
veci (procesné podmienky). Zákon však výslovne procesné podmienky neuvádza. Možno teda dôvodiť,že procesnými podmienkami musia byť také vlastnosti súdu a účastníkov, ktoré jedine umožňujú
dosiahnuť cieľ civilného konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto
konanie vykazuje nedostatky. Na strane súdu patria k procesným podmienkam také vlastnosti, ktoré

sú vymedzením jeho práv a povinností vykonávať ako orgán štátu civilné konanie a na základe jeho
výsledkov rozhodovať. Nedostatok procesných podmienok môže byť jednak neodstrániteľný, jednak
odstrániteľný.Neodstrániteľnýjenedostatokprocesnejpodmienky,odstráneniektoréhozadanejprávnej
úpravy nie je možné. Odstrániteľný je taký nedostatok procesnej podmienky, k odstráneniu ktorého môže
súd prispieť za eventuálnej súčinnosti s niektorým účastníkom. Medzi neodstrániteľné

procesné podmienky sa zaraďuje aj nedostatok právomoci súdu (§ 9 Civilného sporového poriadku).

13. Jednou z prvoradých procesných podmienok konania je danosť súdnej právomoci. Inštitút právomoci
sa všeobecne chápe ako zákonom vymedzený rozsah činností, ktorých realizácia je právom aj
povinnosťou súdov. Jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom
jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania.

14. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou voči žalovanej domáha určenia, či tu právo je alebo
nie je v súlade s ustanovením § 137 písm. c) CSP. Vzhľadom na uvedené, v súlade s ustanovením čl. 1
a 2 nariadenia, mal súd za to, že je dôvodné aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Vzhľadom na ustanovenie čl. 4 ods. 1 nariadenia súd v súlade s ustanovením čl. 62 ods. 1 nariadenia
pristúpil k posúdeniu resp. určeniu bydliska žalovanej podľa nášho právneho poriadku.
Vo vzťahu k žalobcom tvrdenej právomoci tunajšieho súdu s ohľadom na ustanovenie § 13 a § 14 CSP a
trvalý pobyt žalovanej súd uvádza, že trvalý pobyt a bydlisko nie sú totožný pojem. Faktické bydlisko nie
je zhodné s pojmom trvalý pobyt („právne bydlisko“), ide o širší pojem ako trvalý pobyt. Za bydlisko sa

nepovažuje miesto, kde je osoba prihlásená na trvalý pobyt, ale miesto, kde sa osoba reálne zdržiava
s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo.
Zo skutkových okolností prejednávaného prípadu vyplýva, že bydliskom žalovanej je Š., kde nepretržite
žije a pracuje od apríla 2015, je tam sociálne i zdravotne poistená, vlastní tam rodinný dom, maloletá
dcéra tam navštevuje školské zariadenie.

Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že vecne príslušným na konanie podľa uvedeného nariadenia pre účely
Š. je len exekučný orgán v zmysle čl. 3 písm. b) nariadenia, súd uvádza, že z koncepcie a podstaty
nariadenia je zrejmé, že pojem „súd“ zahŕňa pre Š. okrem všeobecného súdu aj exekučný orgán.

15. Preskúmaním veci dospel súd k záveru, že bydliskom žalovanej je Š., preto s poukazom na

ustanovenie čl. 4 ods. 1 nariadenia právomoc tunajšieho súdu nie je daná.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že neboli splnené podmienky pre začatie a vedenie konania - konkrétne
podmienka právomoci súdu, súd vyslovil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil.

17. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí.
ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. V danom prípade žalobca procesne zavinil zastavenie konania, preto súd priznal žalovanej právo

na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).