Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918205863
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7918205863.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v právnej veci žalobcov 1/ Y. B., nar. X.X.XXXXa 2/ A.
B., nar. X.XX.XXXX, obaja bytom bytom L. nad J., K. XXX/XX, proti žalovanej Slovenskej sporiteľni, a.s.,
so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00151653, zast. Advokátska kancelária Mária Grochová a
partneri s.r.o., so sídlom Košice, Bočná 10, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov

proti uzneseniu 12Csp/304/2018-74 z 28.12.2018 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd
do právoplatného skončenia veci samej (o uloženie povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam nižšie špecifikovaným, pozn. odvolacieho súdu)
žalovanej uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam
v k. ú. L. E. J., obec L. nad J., okres J., zapísaných na LV č. XXX vedený S. katastra J. ako byt,
nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným č. XXX na ulici O. na parcele č. XX/X a to byt č. X vo

vchode č. X na 3. poschodí, ako aj podiel na spoločných častiach zariadenia bytového domu vo výške
XXXX/XXXXXX.

3. Skutkovo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že na základe zmluvy o
splátkovom úvere zo 17.10.2008 im ako dlžníkom žalovaná ako veriteľka poskytla úver vo výške
470.000,-Sk (15.601,14 €) s termínom konečnej splatnosti 12.9.2034, na zabezpečenie ktorého bola

medzi nimi uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam označeným v bode 2.,
ktoré sú v ich vlastníctve. Uviedli, že žalovaná im listom z 23.5.2018 oznámila začatie výkonu
záložného práva z dôvodu, že úver nesplácajú riadne a včas a že dražobná spoločnosť im listom z
5.12.2018 oznámila, že dražba sa uskutoční 8.1.2019. Žalobcovia argumentovali, že poskytnutý úver
bol úverom spotrebiteľským, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné podmienky, že záložná zmluva
je neprijateľnou podmienkou, a preto je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho

zákonníka, že spôsob zabezpečenia a vymoženia pohľadávky dobrovoľnou dražbou je neprípustný
predtým,nežbyveriteľvyužilnavymoženiepohľadávkyinštitútexekučnéhokonania,vktoromzozákona
je dlžník pod súdnou ochranou. Na podporu svojich tvrdení a uvádzaných dôvodov žalobcovia uviedli a
označili viacero súdnych rozhodnutí a nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

4. Súd právne vec posudzoval podľa § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 329 ods. 2 Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení v čase uzavretia úverovej a záložnej zmluvy a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.5. Konštatoval, že pokiaľ žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili potrebou
poskytnutia súdnej ochrany pre nich ako spotrebiteľov, tak podľa platnej právnej úpravy žalobcovia

nemajú postavenie spotrebiteľa, čo vyplýva z ust. § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 účinného v
čase poskytnutia úveru, podľa ktorého sa tento zákon nevzťahoval na zmluvy o poskytnutí úveru na
účely nadobudnutia existujúcich nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených
stavieb a ich údržbu. V tejto súvislosti súd poukázal na zmluvu o splátkovom úvere uzavretú stranami,
z ktorej jednoznačne vyplýva, že úver bol žalobcom poskytnutý na nadobudnutie nehnuteľnosti. Túto

skutočnosť potvrdili aj žalobcovia, ktorí uviedli, že v byte, ktorý je predmetom výkonu záložného práva
bývajú spolu s plnoletým synom. Súd ďalej uviedol, že keďže zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou
zmluvou, nemôže byť prijateľnosť či neprijateľnosť zmluvných podmienok posudzovaná podľa právnej
úpravy na ochranu žalobcov ako spotrebiteľov, naviac žalobcovia ani nekonkretizovali, ktoré konkrétne
ustanovenia zmluvy o splátkovom úvere obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Pokiaľ žalobcovia
na jednej strane tvrdia, že výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa zákona č. 527/2002 Z.

z. je neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka so zreteľom na jeho rozpor s
dobrými mravmi a na strane druhej uvádzajú, že sa nebránia výkonu záložného práva v prípadnom
exekučnom konaní, podľa názoru súdu ide o argumentáciu účelovú, pretože žalobcovia neuviedli žiadne
konkrétne skutočnosti, ktorými by právna úprava v exekučnom konaní umožnila pre nich priaznivejšie
podmienky predaja nehnuteľnosti na dražbe v exekučnom konaní oproti dražobnému konaniu pri výkone

dobrovoľnej dražby. Skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a samotnú žalobu
podali žalobcovia až po siedmich mesiacoch od oznámenia žalovanej, že pristúpi k uspokojeniu svojho
nároku výkonom záložného práva, svedčí podľa názoru súdu o tom, že snahou žalobcov bolo iba
oddialiť oprávnené vymoženie nároku žalovanej voči nim výkonom dražby. Žalobcovia sami priznali, že
z celkovej výšky úveru uhradili iba 6.500 €, avšak vychádzajúc z celkovej výšky poskytnutého úveru a

výšky úrokov od roku 2008 do roku 2018, musí nesplatená časť úveru určite presahovať viac ako 10.000
€, hoci žalobcovia zrejme účelovo výšku nesplateného úveru neuviedli. Napokon súd konštatoval, že
zo súdneho registra Okresného súdu Trebišov zistil, že žalobcovia v minulosti mali a aj toho času majú
záväzky aj voči iným veriteľom, či už z úverových zmlúv alebo z iných záväzkových právnych vzťahov.
Samotní žalobcovia od mája roku 2018 nevyhodnotili oznámenie žalovanej o začatí výkonu záložného

práva za takú skutočnosť, ktorá by vyžadovala dočasnú neodkladnú úpravu pomerov spočívajúcu
v zamedzení straty vlastníctva k predmetnému bytu, pretože v opačnom prípade by žalobu a návrh
na neodkladné opatrenie podali bezprostredne po oznámení žalovanej o výkone záložného práva.
Poukázal na to, že žalobcovia neuviedli žiadny dôvod ani skutočnosť, ktorá ich viedla k tomu, že na
zabezpečenie ochrany pred skutočným výkonom dražby čakali až sedem mesiacov do doby, keď už

im bol termín dražby oznámený. Podmienkou podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je pritom presvedčivé preukázanie potreby neodkladnosti dočasnej úpravy pomerov, k čomu v prípade
žalobcov nedošlo. Na základe uvedených skutočností súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia.

6. Uznesenie napadli včas podaným odvolaním žalobcovia a navrhli, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil a nariadil navrhované neodkladné opatrenie. Dôvodili, že neodkladné opatrenie je
jediný prostriedok preventívnej súdnej kontroly a ak ho súd nenariadi, ocitnú sa bez súdnej ochrany.
Navrhovaným neodkladným opatrením požiadali o dočasnú ochranu základného ľudského práva, čím
právo na obydlie určite je, a to z dôvodu, aby odvrátili výkon záložného práva, ktorý považujú za

nezákonný. Záložný veriteľ nijako neutrpí tým, že sa dočasne odloží neodkladným opatrením výkon
záložného práva, pretože jeho záložné právo zostane nedotknuté a rastú mu úroky z omeškania, oni
však stratia strechu nad hlavou. Dokonca im už bolo oznámené, že majú sprístupniť nehnuteľnosť na
ohodnotenie, a ak sa začne dražba a spustí sa proces odpredaja, nedokážu v tejto dobe dodať žiadne
rozhodnutie vo veci samej. Aj v iných prípadoch existovala záložná zmluva a súdy neváhali dočasne

zakázať výkon záložného práva do konečného vyriešenia sporu so zreteľom na nenapraviteľné následky
nezákonnej dražby v súvislosti so stratou obydlia bez toho, aby to bolo nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti (uviedli spisové značky viacerých rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach). Postupom súdu
v tejto veci bolo porušené ich právo na súdnu ochranu. Vytkli súdu, že nevenoval pozornosť tomu,
že záložná zmluva je typickým formulárom a ak chceli úver získať, museli ju podpísať, ide preto o

neprijateľnú zmluvnú podmienku súvisiacu s úverovou zmluvou. Citovali z nálezu Ústavného súdu sp.
zn. PL. ÚS 23/2014 z 24.9.2014 týkajúceho sa dobrovoľných dražieb, a pokiaľ ide o ochranu obydlia
poukázali na rozhodnutie Súdneho dvora C-34/13 a na niektoré články Ústavy Slovenskej republiky,
ktoré citovali. Dali do pozornosti, že princíp ochrany spotrebiteľa je súčasťou ústavného poriadku SRa že ochrana spotrebiteľov patrí medzi vysoké politiky EÚ. Vyjadrili názor, že by nemalo byť prípustné,
aby zabezpečovací inštitút mohol slúžiť na to, aby obchodník mohol získať od spotrebiteľa plnenie,
na ktoré mu nevznikol zákonný nárok a vyjadrili presvedčenie, že aj v konaní o zdržanie sa výkonu

záložného práva prináleží spotrebiteľovi ako slabšej strane súdna ochrana, vyplývajúca z únijnej politiky
ochrany spotrebiteľov, zakotvenej v primárnych a sekundárnych právnych aktoch EÚ a podľa tomu
zodpovedajúcemu výkladu noriem vnútroštátnych. Uviedli, že nechcú poprieť právo banky na vrátenie
peňazí, tie vrátiť chcú, aj keď to bude dlhšie trvať, ale nie za cenu straty obydlia.

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu (§ 329 ods. 1 veta druhá CSP) navrhla potvrdiť
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, vychádzajúce zo správne zisteného skutkového
stavu, na ktorý boli riadne aplikované rozhodujúce právne normy. Súd sa správne zameral na
individuálne, konkrétne okolnosti prípadu, vrátane prístupu žalobcov k plneniu ich zmluvných povinností
nielen voči nej, a všetky okolnosti posúdil vo vzájomných súvislostiach a vyvodil z nich správne závery.
Žalobcovia boli dlhododobo v omeškaní so splácaním úveru a hoci im opakovane bola poskytnutá

príležitosť na nápravu protiprávneho stavu, ktorú vždy aj prisľúbili, a hoci boli aj písomne vyzývaní
na doplatenie omeškaných splátok spolu s upozornením na hroziace negatívne dôsledky, k žiadnemu
zlepšeniu platobnej disciplíny nedošlo, až napokon situácia vyústila do nutnosti vyhlásiť predčasnú
splatnosť pohľadávky. Súd správne vyhodnotil, že žalobcovia nepredniesli a neosvedčili žiadnu
skutočnosť na spravdepodobnenie „nároku“, ktorému by mala byť poskytnutá súdna ochrana. Poukázala

na to, že žalobcovia sa domáhajú úplného zákazu dražobného výkonu záložného práva bez akejkoľvek
vecnej limitácie, inými slovami dražobný výkon záložného práva by jej mal byť zakázaný ako taký,
ako by naň vôbec nemala byť oprávnená. Na odôvodnenie takéhoto zásahu však žalobcovia neuviedli
žiaden relevantný dôvod, ktorý by v zmysle hmotnoprávnej úpravy obstál ako absolútne vylučujúci
výkon záložného práva. Argumentovala ustanovením § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len

„OZ“), z ktorého vyplýva, že jedinou zákonnou podmienkou pre oprávnené začatie výkonu záložného
práva je existencia omeškanej zabezpečenej pohľadávky. Ak je táto podmienka splnená, záložný
veriteľ môže iniciovať výkon záložného práva zákonom dovoleným spôsobom. Tvrdenia žalobcov o
neprimeranosti výkonu záložného práva preto nemôžu po práve nijako obstáť. Žalobcovia opomenuli,
že v spotrebiteľských právnych vzťahoch predstavuje výkon záložného práva prostredníctvom tzv.

dobrovoľnej dražby jediný dovolený a kogentne preferovaný spôsob jeho výkonu. Citovala v tejto
súvislosti ust. § 53 ods. 10 OZ a z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 10.9.2014 vec C-34/13
- Kušionová. Poukázala na to, že aj keď sa žalobcovia domáhajú ochrany svojho tvrdeného obydlia,
fakticita obydlia nebola nimi nijako vierohodne osvedčená. Odmietla, aby sa prípadná okolnosť, že
dotknutý byt je obydlím žalobcov, aplikovala na jej ťarchu, pretože nie ona jednostranne vnútila

žalobcom zriadenie záložného práva na určitej nehnuteľnosti, ale boli to žalobcovia, ktorí navrhli byt, o
nadobudnutie ktorého mali záujem a na kúpu ktorého im bol poskytnutý splátkový úver, ako zábezpeku
na úverový záväzok. Žalovaná ďalej uviedla, že ústavný poriadok SR neupravuje žiadne osobitné právo
na obydlie. Ústava SR chráni výlučne nedotknuteľnosť obydlia, čo je absolútne odlišná právna kategória.
Žalobcom nič nebránilo, aby prípadným speňažením svojho iného majetku získali potrebné finančné

prostriedky na splnenie svojho záväzku, čo by rezultovalo nielen od upustenia od dražby ale aj do zániku
úverovej pohľadávky, a tým aj záložného práva slúžiaceho na jej zabezpečenie. To sa však nestalo,
a práve naopak záložnému veriteľovi má byť upretý jediný efektívny a časovo primeraný prostriedok
uspokojenia jeho pohľadávky. V tejto súvislosti citovala z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
11Co/91/2018 zo 17.4.2018. Napokon odmietla abstraktnú - od okolností konkrétneho prípadu úplne

odtrhnutú - polemiku žalobcov o správnosti či prijateľnosti zákonnej úpravy dobrovoľných dražieb a v
tejto súvislosti citovala z rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 23/2014, v ktorom sa okrem iného
ústavný súd nestotožnil s názorom sťažovateľa, že výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej
dražby je totožný s núteným výkonom práva prostredníctvom nútenej (exekučnej) dražby a rozviedol
podstatu dobrovoľnej dražby.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a §
380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) s prihliadnutím

na prípadné vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné a napadnuté uznesenie je vecne správne, preto
uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.9. Procesné podmienky a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní
sú upravené v ust. §§ 324 až 326 CSP, ktoré správne použil aj súd prvej inštancie.

10. Podľa ust. § 324 ods. 1, 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa ust. § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z

nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v rámci civilného sporového konania je nariadenie
neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Neodkladné

opatrenie za účelom rýchlej úpravy (§ 328 ods. 2 CSP) pomerov strán môže súd nariadiť len ak je
to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom
zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom
podľa zákonného vymedzenia musí jeho navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje v krátkej

dobe bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, preto z procesného
hľadiska je zásadným obsah samotného návrhu, lebo len z tohto súd pri rozhodovaní o NO môže
vychádzať. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno
poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ
opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana. Náležitosti návrhu vymedzuje ust. § 326 CSP. Splnenie aspoň jedného zo základných
predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu
a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré navrhovatelia uvádzajú. Navrhovateľ NO teda musí opísaním
rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia
ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje aj argumentačnú líniu

v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Po uvedení rozhodujúcich skutočností v návrhu, ich
musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku
predpokladá jasné určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných
listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej
pravdepodobnosti,žechránenýnárokjedôvodnýatrvá.Pomery,ktorémajúbyťneodkladnýmopatrením

upravené musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa
aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V spojitosti so zákonnou požiadavkou osvedčenia práva je
nevyhnutné vyporiadať sa aj s otázkou zákonnosti hroziaceho zásahu. Neodkladné opatrenie nemôže
teda poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom.

14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne
zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože pre jeho nariadenie neboli splnené
podmienky. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na dôvody uznesenia súdu prvej inštancie.
Pre hodnoverné osvedčenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia absolútne nepostačuje
predloženie oznámenia o dražbe z 5.12.2018, po obdržaní ktorého žalobcovia reagovali dňa 21.12.2018

podaním návrhu na súd na nariadenie neodkladného opatrenia (z oznámenia dražobníka z 8.1.2019
vyplýva, že predmet dražby dňa 8.1.2019 nebol vydražený, pozn. odvolacieho súdu).

15. Samotná skutočnosť, že žalovaná oznámila žalobcom začatie výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby, nie je bez ďalšieho dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Žiaden

zákon žalovanej nestanovuje povinnosť zdržať sa zákonom predvídaného výkonu záložného práva za
predpokladu, že ho bude vykonávať v súlade so zákonom, pričom náprave prípadných pochybení v
rámci súdnej kontroly, bez hrozby vytvorenia nenávratného stavu, slúži žaloba o neplatnosť dražby,
eventuálne ďalšie inštitúty uplatniteľné v rámci zodpovednostných vzťahov pri potencionálnom porušeníkonkrétnych právnych povinností. Zo skutočností žalobcami uvedenými nevyplýva, žeby dobrovoľná
dražba ako taká bola voči nim v rozpore so zákonom a neoprávnená. Záložné právo slúži na
zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkovo-

právneho vzťahu. Záložné právo plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Založenie predmetu
záložného práva donucuje dlžníka, aby sa splnením svojho záväzku zbavil záložného práva, ktoré ho
obmedzujú pri nakladaní so zálohom. Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť
uspokojenie zabezpečenej pohľadávky so zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne splnená. Záložné
právo je legitímny právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Odvolací

súd sa nestotožňuje s názorom žalobcov, že dražbou by bolo porušené ich ústavné právo na ochranu
obydlia, pretože uvedené právo nie je možné vykladať tak, že garantuje občanovi zotrvanie v určitom
obydlí vždy a za každých okolností. Nie je preto možné vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia len preto, že predmetom zálohu je obydlie ako také. Ochranu obydlia nie je možné ponímať
absolútne tak, že každá dražba je porušením ústavného práva na ochranu obydlia. Tieto závery
nevyplývajú ani zo záverov Ústavného súdu SR, ani z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva.

Žalobcovia nepopreli existenciu záložného práva a zabezpečenej pohľadávky a ani netvrdili, že došlo
k ich zániku. Žalobcovia nepreukázali ani skutočnosť, že nebol zachovaný ústavný princíp primeranosti
dražby, keďže neuviedli aký je dlh z celkovej výšky samotného úveru, a teda žeby pohľadávka ako
taká, bola nižšia ako 2.000 €, teda nižšia ako suma, ktorú zákonodarca stanovil ako hranicu pohľadávky
na vykonanie dražby nehnuteľnosti, ktorá ju zabezpečuje. Je potrebné tiež zdôrazniť, že ak by pri

dobrovoľnej dražbe boli porušené práva žalobcov, majú možnosť v lehote 3 mesiacov od udelenia
príklepu podať žalobu o neplatnosť dražby.

16. Odvolací súd konštatuje, že dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave, sleduje legitímny cieľ,
ktorým je splnenie uhradzovacej funkcie záložného práva, a keďže žalobcovia zjavne neplnili a neplnia

svoj dlh, nemôžu ju považovať za nie nevyhnutné a neprimerané opatrenie. Nie je teda žiaden dôvod
zakazovať žalovanej výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou.

17. Žalobcovia opisom rozhodujúcich skutočností osvedčili, že so žalovanou uzavreli úverovú zmluvu,
na základe ktorej im táto poskytla úver vo výške 470.000,-Sk (15.601,14 €) a zároveň na zabezpečenie

záväzkov žalobcov z tohto úverového vzťahu došlo na nehnuteľnostiach v ich vlastníctve k zriadeniu
záložného práva. Žalobcovia nepopreli, že úver v dohodnutých splátkach nesplácali, sami uviedli, že
doposiaľ na predmetný úver zaplatili len cca 6.500 €, údajne z dôvodu, že sa dostali do finančnej
krízy (tieto tvrdenia žiadnym spôsobom neosvedčili). Z okolností veci podľa názoru odvolacieho súdu
vyplýva záver, že podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj žaloba samotná je

len prostriedkom oddialenia realizácie záložného práva speňažením nehnuteľnosti na dobrovoľnej
dražbe, pričom takýto postup žalovanej vyvolali žalobcovia svojou platobnou nedisciplinovanosťou.
V prejednávanej veci žalovaná pristúpila k realizácii záložného práva na základe zmluvy uzavretej
so žalobcami, a to postupom podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Právnym podkladom tohto
výkonu je samotná zmluva medzi účastníkmi ako aj zákonná úprava dobrovoľnej dražby. Ako bolo už

vyššie uvedené, žiadna právna úprava neobmedzuje možnosť zriadiť záložné právo ako zabezpečenie
pohľadávky veriteľa aj nehnuteľnosťou, ktorá slúži účastníkovi takejto zmluvy na bývanie aj s rodinnými
príslušníkmi, naviac táto skutočnosť im bola zrejmá už pri uzatváraní samotnej zmluvy, ktorou
zabezpečovali plnenie zmluvného záväzku. Realizáciou dražby nehnuteľnosti sa navyše nerieši otázka
bývania žalobcov v nej. Odvolací súd naviac dodáva, že ani v prípade spotrebiteľa nemožno bez

ďalšieho neodkladne upraviť pomery subjektov právneho vzťahu len na podklade argumentácie, celkom
zrejme sledujúcej zámer vyhnúť sa plneniu inak z hľadiska práva a dobrých mravov dostatočne
pravdepodobných záväzkov.

18. So zreteľom na všetky tieto dôvody, odvolací súd stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
(§ 262 CSP).

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.