Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sa/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200191
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5019200191.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosprávnysúd,vkonanívedenompredsudkyňouMgr.NorouTomkovou,vprávnej

veci žalobcu: K. N., nar. XX.XX.XXXX., bytom XXX XX. I. XX, právne zast. Mgr. Zuzanou Karkóovou,
advokátkou, so sídlom A. A. XX, XXX XX U., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom
Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej
č. 30345-2/2019-BA zo dňa 14.02.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1 č. 30345-2/2019-
BA zo dňa 14. februára 2019 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobca m á nárok voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina (prvostupňový správny orgán) vydala dňa 11. decembra 2018
rozhodnutie č. 7577/2018-ZA-DvN, na základe ktorého podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení a podľa čl. 61 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nemá žalobca nárok na dávku v nezamestnanosti.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

2. V odvolacom konaní žalovaná rozhodnutím č. 30345-2/2019-BA zo dňa 14. februára 2019 zamietla

odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 11.
decembra 2018.

Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 14. februára 2019 podal žalobca prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne správnu žalobu v sociálnych veciach. V žalobe uviedol, že v rámci dávkového konania
tak prvostupňový ako aj druhostupňový orgán verejnej správy dospel na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu k nesprávnym skutkovým záverom. Nedostatočne zistený skutkový stav

žalobca vidí v tom, že ani jeden z dotknutých orgánov verejnej správy neskúmal dôvody, pre ktoré
žalobca uzavrel pracovno-právny vzťah v zahraničí. Práve tieto dôvody preukazujú dočasnosť zotrvania
žalobcu v zahraničí a zachovanie centra záujmov na Slovensku. Jediným dôvodom, pre ktorý žalobca
odišiel pracovať do Nórska, bolo zabezpečenie príjmu, ktorý by mu umožňoval pokrývať náklady na
zabezpečenie potrieb (výživného) svojich maloletých detí. Túto skutočnosť, a teda i dočasnosť jeho
zotrvania na území cudzieho štátu, potvrdzuje aj fakt, že po tom, čo sa jeho syn stal samostatne
zárobkovo činným, sa žalobca vrátil na územie SR, nakoľko mu to umožnil zánik vyživovacej povinnosti

a s tým súvisiace zníženie jeho reálnych výdavkov. Podľa Súdneho dvora EU je členský štát „bydliskom“
v tomto význame ten štát, v ktorom daná osoba zvyčajne býva a kde sa nachádza zvyčajné centrum
jej záujmov. Súdny dvor EÚ ďalej uviedol, že v tomto kontexte je potrebné prihliadnuť predovšetkým
na rodinné pomery zamestnanca, dôvody, ktoré ho viedli k presťahovaniu, dĺžku a nepretržitosť jehobydliska, skutočnosť (pokiaľ je to relevantné), že je v stabilnom zamestnaní a jeho úmysel, ktorý vyplýva
zo všetkých okolností. Zvyčajné centrum záujmov sa musí určiť na základe skutočností s prihliadnutím
na všetky okolnosti, ktoré poukazujú na skutočnú osobnú voľbu krajiny za krajinu pobytu. Toto chápanie

pojmu „bydliska“ má rovnaký význam v celej EÚ, t.j. používa sa per definitionem pre všetky dávky na
účely uplatnenia nariadenia ES č. 883/2004. Pojem „pobyt“ je charakterizovaný dočasným
charakterom a úmyslom osoby vrátiť sa späť do miesta bydliska, hneď po dosiahnutí účelu pobytu v
inom štáte. „Pobyt“ teda vyžaduje fyzickú prítomnosť dotknutej osoby mimo zvyčajného miesta bydliska.
Na základe opísaných skutočností je zrejmé, že žalobca sa na území Nórska zdržiaval nepochybne len

dočasne a centrum jeho záujmov sa po celú dobu vykonávania práce v zahraničí nachádzalo na území
SR. Žalobca je tiež toho názoru, že oba orgány verejnej správy dospeli na základe zisteného skutkového
stavu k nesprávnym právnym a skutkovým záverom, keď:
a) skutočnosť, že žalobca je vlastníkom 3/8 nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XX v kat. úz. I.
vyhodnotili tak, že na zemí Slovenska nevlastní žiadnu nehnuteľnosť určenú na bývanie a z tohto dôvodu
na tento fakt neprihliadali ako na splnenie jedného z kritérií stanovenia centra záujmov žalobcu v SR a

b) skutočnosť, že žalobca na území Slovenskej republiky zdieľa spoločnú domácnosť so svojou matkou,
nevyhodnotili za relevantnú pre určenie bydliska žalobcu.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca súdu navrhol, aby po vykonanom dokazovaní zrušil
rozhodnutie žalovanej zo dňa 14.02.2019, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa
11.12.2018 a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina na ďalšie konanie.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že v konaní o nároku žalobcu na dávku v
nezamestnanosti bolo potrebné posúdiť, či si zachoval centrum záujmov na území Slovenskej republiky
počas výkonu činnosti zamestnanca na území Nórska. Zachovanie väzieb žalobcu na území SR je
nutné posúdiť na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií. V konaní o dávke

v nezamestnanosti príslušná organizačná zložka žalovanej vychádzala z objektívnych skutočností
vyplývajúcich z formulára U1 zo dňa 15. októbra 2018, ako i z údajov uvedených žalobcom v Žiadosti
o dávku v nezamestnanosti a vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia bydliska zo dňa 21. augusta
2018. V konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti boli zohľadnené aj informácie, získané
výsluchom žalobcu uskutočnenom dňa 11. decembra 2018, z ktorého bola spísaná zápisnica, ktorú

žalobca osvedčil svojím podpisom.
V súvislosti so žiadosťou žalobcu o dávku v nezamestnanosti na území Slovenskej
republiky žalovaná zdôraznila, že možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom,
ako v štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že
nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v

štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Cieľom
nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne
predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno
výplaty dávky v nezamestnanosti. Žalobca mal zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti
na území Nórska (rovnako ako na tomto území požiadal o nemocenské dávky). V prípade priznania

nároku na dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba v zmysle čl. 64 základného nariadenia možnosť
požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej
únie, resp. Európskeho hospodárskeho priestoru, t.j. aj na územie Slovenskej republiky. V prípade, keď
nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného
zamestnania,apožiadaodávkuvnezamestnanostivinomčlenskomštáte,tentočlenskýštátjevzmysle

koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v
zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len
podľa čl. 65 základného nariadenia, t.j. v prípade zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom
si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti
získanú na území iného členského štátu teda nemôže Sociálna poisťovňa zhodnotiť automaticky na

účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné
skutočnosti, preukázané v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti.
Rozhodujúcim ukazovateľom miesta bydliska sú skutočnosti stanovené v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho
nariadenia, v súlade s ktorým bolo posúdené bydlisko žalobcu. Dĺžka prítomnosti na území členského
štátu - čl. 11 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia (viac ako 7 rokov), aj situácia žalobcu - čl. 11

ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (stabilná pracovná situácia v Nórsku, orientácia na nórsky
pracovný trh, plnenie daňových povinností na území Nórska, čerpanie dávok sociálneho poistenia v
Nórsku) jednoznačne preukazujú, že žalobca si bydlisko na území Slovenskej republiky, počas výkonu
činnosti zamestnanca na území Nórska, nezachoval.Na základe uvedených skutočností považuje žalovaná zistenie skutočného stavu veci za presné a
úplne. V konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti boli bez pochybnosti preukázané všetky
rozhodujúce skutočnosti - doba trvania poistenia v nezamestnanosti žalobcu na území dotknutého

členského štátu Európskej únie, resp. Európskeho hospodárskeho priestoru, charakter vykonávanej
činnosti na území Nórska, jeho rodinná aj bytová situácia a ktorý členský štát sa považuje za bydlisko
žalobcu na daňové účely. Nakoľko žalobca nemal počas posledného zamestnania v Nórsku zachované
bydlisko na území Slovenskej republiky a bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov
o zamestnanie nebol poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nebolo

možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Nórska zohľadniť na účely vzniku nároku
na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.
Žalovaná žiadala o vytýčenie pojednávania.

4. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej vrátane rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených

v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Na pojednávaní konanom dňa 26. septembra 2019 zotrvali právna zástupkyňa žalobcu a zástupkyňa
žalovanej na svojich doterajších vyjadreniach, ktoré podrobne rozviedli.

5. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP)

sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie
v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa§104ods.1 zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisovpoistenec

má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie
uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

Podľa čl. 61 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 príslušná inštitúcia
členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie

alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej
činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej
činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté
podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje.
Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy

doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného
členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté
v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa
uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade

s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: - doby poistenia, ak tieto právne
predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej
činnosti.

Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) citovaného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej
vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na
ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne
zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

Podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 ak je rozdiel v
stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa
uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej
osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými

skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:
a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;
b) situáciu dotknutej osoby vrátane:i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto
činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;
ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb;

iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;
iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov;
v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;
vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných

skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie
skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z
uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

6. Správny súd v tomto konaní zisťoval, či správne orgány dostatočne zistili skutkový stav, či dôkazy
boli hodnotené v súlade s § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších

predpisov a či napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené podľa § 47 ods. 3 citovaného zákona o
správnom konaní.

7.Zpodkladovpripojenýchvadministratívnomspisežalovanejsprávnysúdzistil,žežalobcasazdržiaval
v Nórsku v období od mája 2011 do júla 2018, t.j. 7 rokov a 2 mesiace. Počas výsluchu, uskutočneného

dňa 11. decembra 2018, žalobca uviedol, že po celý čas jeho pobytu v Nórsku pracoval v jednom
pracovnom pomere (trvajúcom viac ako 7 rokov) v spoločnosti Tide Buss AS. Tento pracovný pomer
bol dohodnutý na neurčitý čas, nemal sezónny ani dočasný charakter. Žalobca počas tohto pracovného
pomeru poberal nemocenské dávky podľa nórskych právnych predpisov (a to od 15. februára 2012 do
29. februára 2012, od 30. marca 2012 do 1. apríla 2012 a od 12. mája 2014 do 6. júla 2014), čo vyplýva z

formulára U1 zo dňa 15. októbra 2018. V tomto formulári súčasne príslušná nórska inštitúcia osvedčila,
že pracovný pomer žalobcu v Nórsku bol ukončený výpoveďou zamestnanca, t.j. z podnetu žalobcu. Na
základe uvedených skutočností je možné žalobcovu pracovnú situáciu v Nórsku jednoznačne hodnotiť
ako stabilnú, s prioritnou orientáciou na nórsky pracovný trh. Na území Nórska sa žalobca nezdržiaval s
blízkou osobou. Počas výsluchu uviedol, že počas jeho pobytu v Nórsku žila na Slovensku jeho matka

(invalidná dôchodkyňa, o ktorú sa v súčasnosti stará). Je rozvedený, na Slovensku sa zdržiavajú jeho
dve deti (z toho jedno maloleté, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť), s ktorými nežije v spoločnej
domácnosti. Uviedol, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Nórsku sa na Slovensko vracal 10 -
12-krát ročne, dovolenky trávil striedavo na Slovensku a v Nórsku. V konaní o nároku na dávku v
nezamestnanostižalobcapredložilcestovnédoklady,vzmyslektorýchsavroku2018vrátilnaSlovensko

2-krát, v roku 2017 celkovo 9-krát (na 7 - 9 dní) a v roku 2016 3-krát. Počas výsluchu žalobca ohľadom
svojej bytovej situácie uviedol, že v Nórsku býval v podnájme, ktorý mu najskôr poskytol zamestnávateľ,
neskôr si podnájom zabezpečil sám. Na Slovensku nevlastní nehnuteľnosť, ktorú by reálne využíval na
bývanie (je spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele 3/8, ktorú nadobudol dedením). V súčasnosti býva
v spoločnej domácnosti so svojou matkou (v uvedenej nehnuteľnosti). Na území Nórska bol žalobca

zamestnaný, takže daňové povinnosti si plnil na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa
na daňové účely považuje štát zamestnania, t.j. Nórsko.

8. V žalobe žalobca namietal, že prvostupňový aj druhostupňový orgán verejnej správy dospel na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu k nesprávnym skutkovým záverom, a to z dôvodu,

že neskúmal dôvody, pre ktoré žalobca uzavrel pracovnoprávny vzťah v zahraničí (zabezpečenie
príjmu na pokrytie nákladov - výživného, nakoľko v tom čase mal maloleté deti). V tejto súvislosti
žalovaná uviedla, že v konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti zachovanie na jeho väzieb
na území Slovenskej republiky posúdila na základe všetkých zistených a preukázaných skutočností
v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Dôvod odchodu do zahraničia nie je možné

považovať za rozhodujúcu skutočnosť, ktorá jednoznačným spôsobom preukazuje zachovanie bydliska
v krajine pôvodu. Ak by mala prijať takýto záver, miesto bydliska by v konaniach o nároku na dávku
v nezamestnanosti nebolo potrebné skúmať (prípadne bydlisko by bolo nutné automaticky považovať
za zachované na Slovensku), pretože v zásade vo väčšine obdobných prípadoch je dôvod odchodu
do členského štátu rovnaký, a to ekonomický, resp. finančný. Takýto právny záver by nebol v súlade s

koordinačnými predpismi a odporoval by účelu základného a vykonávacieho nariadenia.
Žalovaná poukázala na to, že rozhodujúcim ukazovateľom miesta bydliska sú skutočnosti stanovené v
čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, v súlade s ktorými bolo posúdené bydlisko žalobcu. Žalovaná
teda posudzovala len skutočnosti stanovené v čl. 11 ods. 1 písm. a) a b) vykonávacieho nariadenia(pobyt v Nórsku viac ako 7 rokov, stabilná pracovná situácia v Nórsku, orientácia na nórsky pracovný trh,
plnenie daňových povinností na území Nórska, čerpanie dávok sociálneho poistenia v Nórsku), ktoré
podľa nej jednoznačne preukazujú, že žalobca si bydlisko na území Slovenskej republiky počas výkonu

činnosti zamestnanca na území Nórska nezachoval.

9. Pokiaľ žalovaná nezohľadnila žalobcove vlastníctvo 3/8 nehnuteľnosti - rodinného domu na
Slovensku, ktorú však neužíva na svoje bývanie, správny súd uvádza, že vlastníctvo nehnuteľnosti je
jednou zo skutočností, ktoré je v zmysle čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia potrebné

zohľadniť pri posudzovaní bydliska dotknutej osoby, pretože vypovedá o jej bytovej situácii. Táto
skutočnosť však musí byť vyhodnotená v celkovom kontexte spolu so všetkými skutočnosťami podľa
čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Žalovaná podľa názoru správneho súdu správne vyhodnotila,
že spoluvlastníctvo nehnuteľnosti (v podiele 3/8), ktoré počas výkonu zárobkovej činnosti v Nórsku
(a ani po návrate na Slovensko) nebolo reálne využívané žalobcom na bývanie, v porovnaní s
rozhodujúcimi skutočnosťami (najmä v porovnaní s dlhodobou prítomnosťou žalobcu v Nórsku a

stabilnou pracovnou situáciou, ktoré poukazujú na vytvorenie väzieb žalobcu na území Nórska)
jednoznačnýmspôsobomnepreukazujezachovaniebydliskanaSlovensku,súčasnevšakkonštatuje,že
žalovaná túto skutočnosť (žalobcove vlastníctvo 3/8 nehnuteľnosti) nevyhodnotila správne v celkovom
kontexte spolu s ostatnými skutočnosťami podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Skutočnosť
- zdieľanie spoločnej domácnosti s matkou (v nehnuteľnosti - rodinnom dome na Slovensku, ktorého

je žalobca 3/8 spoluvlastníkom), nebolo možné v konaní o dávke v nezamestnanosti prihliadať ako ku
skutočnosti relevantnej pre určenie bydliska.

10. Žalovaná, podľa názoru správneho súdu, však nesprávne vyhodnotila skutočnosti získané
výsluchom žalobcu dňa 11.12.2018, realizovanom za účelom zistenia presného, úplného skutkového

stavu a dokazovania v skutočnosti pre posúdenie zachovania bydliska na území SR a zachovania
centra záujmov. Z tohto výsluchu jednoznačne vyplýva, že žalobca je rozvedený od roku XXXX. Má dve
deti vo veku 15 a 20 rokov, vyživovaciu povinnosť voči jednému nezaopatrenému dieťaťu, v spoločnej
domácnosti však s deťmi nežije, je s nimi v pravidelnom kontakte. Počas výkonu práce v zahraničí žila
rodina pána N. (matka) na území SR. Na Slovensko cestoval letecky 10 - 12-krát ročne (preukázané

letenky: rok 2016 - 3-krát, 2017 - 9-krát, 2018 - 2-krát) za účelom návštevy rodiny, vybavovania úradných
záležitostí. Dovolenku trávil striedavo v Nórsku a aj na Slovensku. Počas pobytu v zahraničí býval v
dvoch podnájmoch (prvý mu zabezpečil zamestnávateľ, neskôr si podnájom našiel sám). Na Slovensku
nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na bývanie (po otcovi vlastní 3/8 podielu na nehnuteľnosti), hypotekárny
úver na bývanie nemá a neplánuje si zatiaľ zabezpečiť vlastné bývanie. Žalobca zo zamestnania

dosahoval zdaniteľné príjmy na území Nórska, k zdaňovaniu príjmov dochádzalo vždy na území
členského štátu prostredníctvom zamestnávateľa. Na Slovensku podával nulové daňové priznanie.
Z vyhlásenia žiadateľa (žalobcu) na účely posúdenia bydliska zo dňa 21.08.2018 z kolónky 4. Pomery
žiadateľa v Slovenskej republiky počas zamestnania v inom členskom štáte EÚ vyplýva, že žalobca cca
12-krát v roku sa vracal na územie SR, dôvodom návratu na územie SR po skončení zamestnania v inom

členskom štáte EÚ je zdravotný stav, na území SR nevlastní nehnuteľnosť na bývanie (pri návštevách
bývalurodičov),počaszamestnaniavčlenskomštáteEÚzostalizachovanéväzbykSRsrodinou,počas
zamestnania v inom členskom štáte EÚ blízke osoby žalobcu mali bydlisko na Slovensku (deti, rodičia,
druh/družka). Rovnako zo zápisnice v zmysle ust. § 189 zákona č. 461/2003 Z.z. zo dňa 11.12.2018
vyplýva, že žalobca po príchode z Nórska požiadal o dávku v nezamestnanosti, pretože tu mal a má

trvalé bydlisko, na územie SR sa vrátil zo zdravotných dôvodov a za rodinou. Slovensko navštevoval
10 - 12-krát ročne za účelom návštevy rodiny a vybavovania úradných záležitostí. Počas dovolenky sa
zdržiavala striedavo v Nórsku a na Slovensku. V Nórsku pracoval žalobca u jedného zamestnávateľa
ako vodič. Žalobca je rozvedený od roku XXXX, má dve deti vo veku: dcéra 15 rokov a syn 20 rokov: Má
vyživovaciu povinnosť voči jednému nezaopatrenému dieťaťu, s deťmi nežije v spoločnej domácnosti,

ale sú v pravidelnom kontakte. V Nórsku býval v podnájme, ktorý mu najskôr poskytol zamestnávateľ
a neskôr si podnájom zabezpečil sám. Na Slovensku nevlastní nehnuteľnosť na bývanie a býva u
rodičov (matky). Počas pobytu v štáte EÚ mal na území SR zriadený bankový účet. Má záujem ostať na
Slovensku žiť a pracovať a neplánuje sa vrátiť do zahraničia.
Správny súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovanej, že napadnuté rozhodnutia sú dostatočne

odôvodnené, preskúmateľné, pretože žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán v odôvodnení
svojich rozhodnutí sa nevysporiadali so skutočnosťami uvádzanými žalobcom v administratívnom
konaní.Uvedenéskutočnostiuvádzanéžalobcomvadministratívnomkonanívyhodnotilsprávnysúdtak,
že jeho dôvodom odchodu do Nórska bolo uzavretie pracovnoprávneho vzťahu v zahraničí (v Nórsku)za účelom zabezpečenia príjmu na pokrytie nákladov - výživného, na v tom čase dve maloleté deti.
Na Slovensko sa žalobca vrátil po viac ako 7 rokoch z dôvodu, že jedna vyživovacia povinnosť mu
skončila (syn je už plnoletý), ako aj zo zdravotných dôvodov. Prvostupňový správny orgán, ani žalovaná

podrobnejšie nezisťovali, čo bolo dôvodom návratu žalobcu na územie SR, pokiaľ uviedol ZDRAVOTNÝ
STAV. Rovnako správne orgány nevyhodnotili, resp. nebrali do úvahy, že žalobca pravidelne z Nórska
dochádzal na Slovensko, a to aj viackrát v roku za rodinou (dve deti, s ktorými udržiaval pravidelný
kontakt a s matkou, u ktorej počas pobytu na Slovensku býval). Z administratívneho spisu žalovanej
rovnako vyplýva, že v Nórsku okrem práce, ktorú skončil z vlastného podnetu, neudržiaval žalobca

žiadne blízke vzťahy, nemal záujem v tejto krajine zostať, čo vyplýva aj z toho, že žil len v podnájme a
po zániku jednej vyživovacej povinnosti sa vrátil na Slovensko.
V predmetných konaniach - o nároku na dávku v nezamestnanosti rozhodujú súdy individuálne, nakoľko
skutkový stav a okolnosti, na základe ktorých žiadatelia žiadajú tento nárok je odlišný (individuálny),
v závislosti od skutkových zistení správnych orgánov, ako aj ich následným právnym posúdením.
V takýchto konaniach nie je správne porovnávať prípady žiadateľov, ktorí sa približne 7 - 8 rokov

(teda dlhodobo) zdržiavali na území iného členského štátu EÚ s cieľom získania väčších finančných
prostriedkov ako na území SR. Uvedený typ konania býva rozdielny (odlišný), a to predovšetkým s
dôrazom na osobu, ktorá žiada predmetný nárok v tom zmysle, že v jednom konaní ide o osobu
slobodnú, bez vyživovacej povinnosti, ktorá v priebehu administratívneho konania mení svoje vyjadrenia
a následne tieto vyjadrenia riadne nedoplní resp. nepreukáže, pričom v inom konaní môže ísť o takmer

totožnú fyzickú osobu, ktorá však na území SR má vyživovaciu, resp. vyživovacie povinnosti a ktorá so
správnym orgánom v administratívnom konaní spolupracuje.

11. Správny súd, rovnako ako žalobca má za to, že v rámci dávkového konania tak prvostupňový, ako
aj druhostupňový orgán verejnej správy dospeli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu k

nesprávnym skutkovým záverom, nakoľko neskúmali dôvody, pre ktoré žalobca uzavrel pracovnoprávny
vzťah v zahraničí, neskúmali dôvod, pre ktorý žalobca odišiel pracovať do Nórska, dočasnosť jeho
zotrvania na území Nórska, nakoľko potom, čo sa jeho syn stal samostatne zárobkovo činným, sa
žalobca vrátil na územie SR (umožnil mu to zánik vyživovacej povinnosti a s tým súvisiace zníženie jeho
reálnych výdavkov), preto rozhodnutie žalovanej podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP zrušil a vec

vrátil žalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie.

12. Žalobca bol v konaní úspešný. Pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd priznal
žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia správny súd s poukazom na § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo
dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa §

41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných
náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).