Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/175/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416216427
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4416216427.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Rímskokatolícka cirkev Trnavská arcidiecéza, so
sídlom Trnava, Jána Hollého 10, IČO: 00 419 702, zastúpený JUDr. Marianom Janotom, advokátom
so sídlom Bratislava, Čajakova 28, proti žalovanému: AGRONATUR, s. r. o. so sídlom Jasová 616,
IČO: 36 529 150, zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o., so sídlom Nové
Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, o splnenie zmluvných povinností - odstránenie nebezpečného
odpadu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. februára 2018, č.
k. 15C/95/2016-149, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP) rozsudkom zo dňa 15. februára 2018, č. k. 15C/95/2016-149 zamietol žalobu
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 100 ods. 1, 2, § 101, § 216 ods. 1, § 217 ods. 1,

§ 663, § 671 ods. 1 a § 680 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“ alebo „OZ“).

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nové
Zámky dňa 28. 09. 2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť na vlastné náklady odstrániť
a zlikvidovať nebezpečný odpad - eternit, nachádzajúci sa na pozemkoch žalobcu v katastrálnom
území K. č. CKN parcely XXXX/X, XXXX, zapísaných na LV č. XXX. Uviedol, že žalovaný nábožnou

fundáciou R. so sídlom G. A., E. uzatvoril so žalobcom nájomnú zmluvu o nájme pozemkov na
poľnohospodárske účely dňa 21. 09. 2009 N.: XXX/XX. Išlo o nájomnú zmluvu na nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. území M., zapísané na LV č. XXXX a kat. území K., zapísané na LV č.
XXX. V roku 2011 pozemky nachádzajúce v kat. území K. prešli do vlastníctva žalobcu, ktorý je
zakladateľom a jediným vlastníkom náboženskej fundácie R.. Ďalej uviedol, že zmenou vlastníctva v
zmysle § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobca vstúpil do jestvujúceho zmluvného vzťahu na
strane prenajímateľa, čo oznámil žalovanému. Koncom roka 2012 bolo podané oznámenie o uložení

nebezpečného odpadu cca 9 000 m2 eternitovej krytiny, ktorá bola neznámym páchateľom uložená do
telesa poľnej cesty v kat. území K. na parc. č. XXXX/X, XXXX, zapísaných na LV č. XXX. Poukázal
na dokumentáciu Okresnej prokuratúry v Nových Zámkoch sp. zn. 2Tv/397/134404-14 z 25. 11. 2014,
2Pv/397/13/4404-23 z 18. 06. 2015, OÚ C., PaL odbor sp. zn. OÚ-KN-OSZP-2014/006940-3, sp.zn. OÚ-KN-OSZP-2014/00694-5, Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky sp. zn. ČVS:ORP-422/OVK-
NZ-2013 Vn z 30. 09. 2014, sp. zn. ČVS:ORP-422/OVK-NZ-2013 Vn z 30. 04. 2015. Taktiež došlo k
zmenám výpovedí oznamovateľov a svedkov v uvedenej veci, týkajúcich sa určenia konkrétnych osôb

zodpovedných za uloženie nebezpečného odpadu do telesa cesty a jeho zasypanie štrkom. Konanie
voči konkrétnym osobám Okresný úrad C., Pozemkový a lesný odbor zastavil tým, že následne uloží
povinnosť nájomcovi tento odpad odpratať. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia č. j. OÚ-KN-
OSZP-2015/000711-34 z 27. 02. 2015, č. j. OÚ-KN-OSZP-2014/004458-10 z 12. 05. 2014, č. j. OÚ-KN-
OSZP-2014/00160 z 06. 03. 2014 a č. j. OÚ-KN-OSZP-2012/01295-5-SA z 27. 11. 2012. Na základe

uvedených rozhodnutí je nesporné, že vlastník pozemkov, t. j. žalobca nedal žiaden súhlas k uloženiu
nebezpečného odpadu na vlastné pozemky v kat. území K.. Keďže žalovaný ako užívateľ predmetných
pozemkov je zodpovedný v zmysle zmluvných podmienok, konkrétne podľa čl. VII ods. 7.13 uvedenej
nájomnej zmluvy, žalobca ho vyzval na odstránenie a likvidáciu odpadu, avšak bezvýsledne. Súdny
poplatok vo výške 99,50 eura žalobca zložil dňa 12. 10. 2016 na účet Slovenskej pošty, a.s.

4. Podaním z 29. 11. 2016 žalovaný (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) uviedol, že považuje
za nesporné a uznáva, že je nájomcom nehnuteľností uvedených v žalobe podľa nájomnej zmluvy
č. 278/2009. Potvrdil, že na OÚ OSZP C. prebiehalo správne konanie týkajúce sa zodpovednosti za
uloženie nebezpečného odpadu a prebiehalo tiež trestné konanie. Z dokladov priložených žalobcom
vyplýva, že uvedené konania boli zastavené z dôvodu, že neboli preukázané skutočnosti tvrdené

oprávneným, ktoré by boli podstatné pre trestné stíhanie. V priebehu všetkých konaní tvrdil, že on žiadnu
skládku nebezpečného odpadu nezaložil, žiadne cesty nebudoval, so súhlasom žalobcu spevňoval
existujúce cesty. Pokiaľ v priebehu svojej činnosti zistil skládku na prenajatých pozemkov, túto odstránil,
o čom predložil doklady (č. l. 47 - 53), tak ako to vyplýva aj z rozhodnutí v správnom konaní, ktoré
žalobca priložil k žalobe. Ďalej nemá vedomosť o žiadnej skládke, ktorú by mal v súlade s bodom

7.13 z aktuálne prenajatých pozemkov odstraňovať. Poukázal na ustanovenia § 387, 391, 392 a
397 Obchodného zákonníka. Vzniesol námietku premlčania a zároveň uviedol, že nárok považuje za
bezdôvodný. Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť. V súvislosti s preukázaním začiatku plynutia
premlčacej doby navrhol zabezpečiť (v rámci dokazovania) doklady z Okresného úradu v Komárne,
odbor starostlivosti o životné prostredie, evidované pod číslom XXXX/XXXXXX a z ORPZ Nové Zámky,

evidované pod číslom ORP-422/OVK-NZ-2013. Priložil aj doklady - faktúry spoločnosti N. P. s.r.o., a Q.
N. W. s.r.o., ktorými preukazuje odstránenie odpadu, ktorý počas trvania nájmu na pozemku zistil.

5. Žalobca prípisom doručeným súdu dňa 03. 01. 2017 uviedol, že tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé.
OÚ OSZP Komárno viedol viacero konaní súvisiacich s odstránením nebezpečných odpadov - eternitu.

Konanie týkajúce sa predmetnej veci nie je uzatvorené. Žalovaný je (pokiaľ sa týka environmentálnych
priestupkov)recidivista,pretožemubolaviackrátuloženápovinnosťapokutavsúvislostisnedovolenými
skládkami, ktoré obsahovali aj eternit. Doklady, ktoré priložil žalovaný na likvidáciu odpadu sa týkajú
priamo tejto záležitosti a nie likvidácie eternitu uloženého v telese cesty. Doklady sú účelové s cieľom
zmariť spravodlivosť. Žalobca poukázal na to, že žalovaný prijal odborný posudok špecializovanej

firmy N. Z., ktorá preukázateľne označila miesta, kde sa nachádza uložený eternit v telese cesty, a
to výkopovými sondami. Žalovaným vznesenú námietku premlčania považoval za účelovú. Navrhol
ako svedkov vypočuť T.. B. A., MVDr. P. A. a B.. O. M.. Priložil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie
životného prostredia číslo rozhodnutia XXXXXXXXXX/XXXX-XXXXX/. z 14. 12. 2012 o uložení pokuty
žalovanému, podnet žalobcu z 24. 03. 2015 adresovaný Slovenskej inšpekcii životného prostredia v

súvislosti s preverením dodržania legislatívnych ustanovení Zákona o odpadoch a ďalších všeobecne
záväzných právnych predpisov odpadového hospodárstva a prešetrenie riešenia podnetu o skládke
nebezpečného odpadu, uznesenie ORPZ Nové Zámky ČVS: ORP-422/OVK-NZ-2013 Vn z 29. 05. 2013,
správu spoločnosti N. s.r.o., z 16. 03. 2014 o vykonaní sondážnych výkopov vrátane odhadu nákladov
na odstránenie odpadu.

6. Prípisom doručeným súdu dňa 08. 02. 2017 žalovaný uviedol, že zotrváva na svojich stanoviskách,
uvedených v predchádzajúcom vyjadrení, tvrdenia uvádzané žalobcom nemenia nič na skutočnosti,
že nárok považuje za bezdôvodný, pretože nemá vedomosť o žiadnej skládke, ktorú by mal aktuálne
odstraňovať s poukazom na povinnosť, vyplývajúcu zo zmluvy o nájme nehnuteľností č. XXX/XXXX z

21. 09. 2009.

7. Prípisom doručeným súdu dňa 22. 09. 2017 žalobca navrhol doplniť dokazovanie o
zabezpečenie spisu Okresného úradu Komárno OÚ-KN-OSZP-2015/00711 (pôvodné číslo OÚ-KN-OSZP-2014/006940) s tým, že uvedený spis nesporne preukazuje existenciu azbestu na pozemkoch,
ktoré mal v nájme žalovaný. Ďalej priložil list Okresného úradu Komárno z dňa 16. 04. 2014, ktorým
oznamoval žalobcovi začatie konania podľa § 18 ods. 8 zákona č. 223/2001 o odpadoch, oznámenie

žalovaného z 31. 03. 2014 adresované žalobcovi v súvislosti so vznikom nelegálnej skládky vrátane 8
ks čiernobielych tlačených fotografií vo formáte A4.

8. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 21. 09. 2009 uzavrel prenajímateľ R. so
žalovaným ako nájomcom Nájomnú zmluvu č. XXX/XXXX, na základe ktorej prenajímateľ ako výlučný

vlastník prenajal nájomcovi nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území K., zapísané Správou katastra
C. na LV č. XXX a nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. území M., zapísané Správou katastra G. J.
na LV č. XXXX. Predmet nájmu je presne špecifikovaný v článku I nájomnej zmluvy. G. nehnuteľností -
pozemkov,špecifikovanýchvčlánkuIods.1.1predmetnejnájomnejzmluvyboldohodnutýnadobuurčitú
vtrvaní5rokovsúčinnosťouod01.10.2009.Nájomnehnuteľností-pozemkov,špecifikovanýchvčlánku
I ods. 1.2 predmetnej nájomnej zmluvy bol dohodnutý na dobu určitú v trvaní 5 rokov s účinnosťou od

01. 11. 2009. Nájom nehnuteľností - pozemkov, špecifikovaných v článku I ods. 1.3 predmetnej nájomnej
zmluvy bol dohodnutý na dobu určitú v trvaní 5 rokov s účinnosťou od 01. 10. 2010. Počas trvania
uvedeného zmluvného vzťahu prešli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. území K., zapísané na LV č.
XXX do vlastníctva žalobcu, ktorý je zároveň zakladateľom a jediným vlastníkom nábožnej fundácie R..

9. Dňa 01. 10. 2012 bol na Obvodný úrad životného prostredia Komárno doručený list Slovenskej
inšpekcie životného prostredia Nitra o neoprávnenom nakladaní s azbestovým odpadom v okrese C..
Podľa oznámenia sa predmetný odpad nachádza vedľa poľných ciest v kat. území K.. Obvodný úrad
životného prostredia C. po vykonanom šetrení dospel k záveru, že odpad nachádzajúci na parc. č.
XXXX/X a XXXX v kat. území K. bol odstránený, a preto odpadol dôvod na začatie ďalšieho konania.

Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Komárno č. j. 2012/0295-5-SA z 27. 11. 2012 bolo
konanie vo veci zistenia zodpovednej osoby za umiestnenie odpadu voči účastníkovi T.. L. K., konateľovi
firmy Q. s.r.o., B. XXX, zastavené. Uznesením ORPZ Nové Zámky ČVS: ORP-422/OVK-NZ-2013 Vn
z 29. 05. 2013 bolo začaté trestné stíhanie pre zločin ohrozenia, prečiny neoprávneného nakladania s
odpadmi a za prečin poškodzovania cudzej veci voči páchateľovi Q. s.r.o., B. XXX. Dňa 31. 03. 2014

oznámil žalovaný ako nájomca žalobcovi vznik nelegálnej skládky, ktorá sa nachádzala v kat. území
K. na parc. č. XXXX/X s tým, že išlo o nefunkčný, rozpadnutý krmelec pre zver, ktorého súčasťou bola
strešná krytina, zrejme s obsahom azbestu - tzv. eternit. Zároveň oznámil žalobcovi, že predmetný
krmelec žalovanému nepatrí a nikdy ho na toto miesto neosadil.

XX. Rozhodnutím Okresného úradu Komárno č. j. OÚ-KN-OSZP-2014/004458-3 z 16. 04. 2014 bolo
začaté konanie o odpadoch, predmetom ktorého bolo zistenie osoby zodpovednej za umiestnenie
odpadu na nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXXX/X kat. územie K.. Dňa 11. 04. 2014 bolo doručené
Okresnému úradu C. oznámenie od spoločnosti Q. s.r.o., B., o umiestnení odpadu, ktorý sa nachádza
v kat. území K., na pozemku parc. č. XXXX/X, a to v rozpore so zákonom o odpadoch. Pretože nebola

zistená zodpovedná osoba za umiestnenie odpadu na predmetnej nehnuteľnosti bolo konanie vo veci
zisťovania zodpovednej osoby za umiestnenie odpadu na nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v kat. území
K., parc. č. XXXX/X, parcela reg. „C“ LV č. XXX, zastavené, a to rozhodnutím Okresného úradu C. č.
j.: OÚ-KN-OSZP-2014/004458-10 z 12. 05. 2014.

11. Dňa 11. 04. 2014 bol Okresnému úradu C. doručený protest prokurátora pod značkou O z 10.
06. 2014 proti rozhodnutiu vydaného Obvodným úradom životného prostredia Komárno pod č. j.:
2012/01295-6-SA z 27. 11. 2012, ktorým bolo zastavené konanie podľa zákona o odpadoch voči
účastníkovi konania - Obci K.. Prokurátor poukázal na to, že správny orgán pri vydávaní rozhodnutia
nepostupoval v súlade so zákonom v dôsledku čoho navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť. Okresný

úrad Komárno sa stotožnil s prokurátorom zistenými porušeniami zákona, v dôsledku ktorej skutočnosti
protestu prokurátora vyhovel rozhodnutím č. j.: OÚ-KN-OSZP-2014/006940-5 z 25. 06. 2014 a zrušil
napadnuté rozhodnutie. Dňa 29. 05. 2013 bolo uznesením vyšetrovateľa PZ z odboru kriminálnej polície
ORPZ Nové Zámky pod ČVS: ORP-422/OVK-NZ-2013 začaté proti žalovanému trestné stíhanie za
zločin všeobecného ohrozenia, prečin neoprávneného nakladania s odpadmi a za prečin poškodzovania

cudzej veci. Uvedené trestné stíhanie bolo uznesením ORPZ Nové Zámky ČVS: ORP-422/OVK-
NZ-2013 Vn z 30. 09. 2014 zastavené s tým, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod
na postúpenie veci. Rozhodnutím Okresnej prokuratúry Nové Zámky 2Pv 397/13/4404-14 z 25. 11.
2014 bolo rozhodnutie ORPZ Nové Zámky ČVS: ORP-422/OVK-NZ-2013 Vn z 30. 09. 2014 zrušenéa vyšetrovateľovi ORPZ Nové Zámky bolo uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Rozhodnutím
OkresnéhoúraduKomárno,odborstarostlivostioživotnéprostredieč.j.:OÚ-KN-OSZP-2015/000711-34
z 27. 02. 2015 bolo zastavené konanie vo veci zistenia osoby zodpovednej za umiestnenie odpadov na

nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXX kat. územie K., parc. č. XXXX/X. Dňa 24. 03. 2015 žalobca doručil
Slovenskej inšpekcii životného prostredia Bratislava podnet na preverenie dodržania legislatívnych
ustanovení zákona o odpadoch a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov odpadového
hospodárstva a prešetrenie riešenia podnetu o skládke nebezpečného odpadu. Nebezpečný odpad sa
mal podľa žalobcu nachádzať na pozemkoch v kat. území K., zapísaných na LV č. XXX a v kat. území

M., zapísaných na LV č. XXXX. Rozhodnutím ORPZ Nové Zámky ČVS: ORP-422/OVK-NZ-2013 Vn z
30. 04. 2015 bolo prerušené trestné stíhanie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu poškodzovania
cudzej veci v súvislosti s manipuláciou so stavebným odpadom, obsahujúcim azbest, a to v rokoch 2010
- 2012 v okolí osady M. M.. Proti predmetnému uzneseniu podal poškodený v zákonnej lehote sťažnosť,
ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry Nové Zámky 2Pv 397/13/4404-23 z 18. 06. 2015 zamietnutá
ako nedôvodná.

12. Dňa 16. 03. 2014 spoločnosť N. s.r.o., Z., L. 1, vypracovala na základe objednávky prenajímateľa
správu o vykonaní sondážnych výkopov na zistenie prítomnosti azbestového odpadu v kat. obce
M.. Z predmetnej správy je zrejmý počet sondážnych výkopov a rozsah výkopov. Z výsledkov
sondážnych výkopov vyplýva, že v štyroch prípadoch výkopov sa prítomnosť azbestovocementovej

krytiny nepotvrdila. Predmetná správa neobsahuje presnú identifikáciu miesta, na ktorom boli sondážne
výkopy realizované. Dňa 14. 04. 2014 spoločnosť N. s.r.o., vyhotovila pre objednávateľa odhad nákladov
na likvidáciu azbestu. Ani tento odhad neobsahuje žiadnu identifikáciu miesta nebezpečného odpadu,
ktorý má byť zlikvidovaný.

13. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedka B.. O. M. a T.. B. A., konateľ spoločnosti
N. s.r.o., a posúdením Nájomnej zmluvy č. XXX/XX z 21. 09. 2009 (čl. VII bod 7.7).

14. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný do 30. 09. 2015
užíval pozemky vo vlastníctve žalobcu, a to na základe nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX z 21. 09. 2009.

Žalobca požadoval od žalovaného, aby odstránil a zlikvidoval na vlastné náklady nebezpečný odpad -
eternit, ktorý sa nachádza na pozemkoch žalobcu v kat. území K., zapísaných na LV č. XXX ako parc.
č. XXXX/X a parc. č. XXXX. Splnenia zmluvných povinností sa dovolával poukazujúc na čl. VII bod 7.13
vyššie citovanej nájomnej zmluvy. Vykonaným dokazovaním žalobca v rámci uplatneného nároku, podľa
názoru prvoinštančného súdu, neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca nešpecifikoval odpad, ktorý žiada

z pozemkov odstrániť tak, aby bolo možné jednoznačne a nad všetky pochybnosti povedať, že ide o ten
istý odpad, ktorý sa na pozemkoch nachádzal v čase, keď žalovaný prestal uvedené pozemky užívať.
Žalobca nepreukázal, že sa ten istý odpad na uvedených pozemkoch nachádzal aj v čase podania
žaloby, neidentifikoval presné miesta (v rámci ním označenej parcely), na ktorých sa odpad nachádza a z
ktorých častí ho má žalovaný odstrániť. Tiež neuviedol aké množstvo odpadu konkrétne žiada odpratať.

Súd nepovažoval žalobcom tvrdené skutočnosti za zistené a preukázané ani z fotodokumentácie, ktorú
dospisudoložil.Zpredloženejfotodokumentácieniejemožnézistiť,kedyakdebolipredmetnéfotografie
vyhotovené. Oprávnenosť žalobcom uplatneného nároku súd nepovažoval za preukázanú ani zo správy
spoločnosti N. s.r.o., zo dňa 16. 03. 2014. V predmetnej správe nie je žiadnym spôsobom špecifikované
miesto sondážnych výkopov, v dôsledku čoho by bolo možné jednoznačne skonštatovať, že sondážne

výkopy boli realizované na pozemkoch, ktoré mal žalovaný v prenájme na základe už uvedenej nájomnej
zmluvy. V tejto súvislosti súd poznamenal, že v čase keď mali byť sondážne výkopy realizované,
žalovaný o nich nebol informovaný a túto skutočnosť ani žalobca netvrdil. Takýto postup žalobcu je v
rozpore s článkom VII bod 7.7 nájomnej zmluvy, podľa ktorého mali byť „kontroly hospodárenia“ t. j. aj
zisťovanie skládok odpadu na prenajatých pozemkoch vykonávané v súčinnosti s nájomcom.

15. Zo svedeckej výpovede B.. M. súd zistil, že svedok videl stroje žalovaného aj p. K. staršieho pri
spevňovaní poľných ciest. Nič konkrétne však k tejto činnosti neuviedol, pretože jej podľa jeho výpovede
„nevenoval žiadnu pozornosť“. Svedkom predložená fotodokumentácia neobsahuje žiadne údaje o
mieste jej vyhotovenia a tá ktorú predložil do spisu tiež neobsahuje ani dátum jej vyhotovenia. Svedok

nevylúčil, že stavebný odpad mohol do vykopaných jám v ceste priviesť ktokoľvek, pretože práce trvali
viacej dní a tieto miesta boli voľne dostupné.16. Zo svedeckej výpovede T.. A. súd zistil, že spoločnosť N. s.r.o., (v ktorej je svedok konateľom)
vykonala sondážne výkopy na pozemkoch v kat. území M. a kat. území K.. Žiadnu bližšiu špecifikáciu
pozemkov svedkov uviesť nevedel a nevedel ani bližšie lokalizovať parcely, na ktorých boli sondážne

výkopy realizované. Svedok potvrdil, že pôvodcu takéhoto odpadu možno zistiť len veľmi ťažko.
Žalovaného, resp. jeho pracovníkov svedok nevidel pri nakladaní s nebezpečným odpadom.

17. Z vyjadrenia žalobcu, že mu ide len o zlikvidovanie nebezpečného odpadu z jeho pozemkov, ako aj z
množstva ním iniciovaným konaním v tejto súvislosti, ale aj z jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 17. 01.

2018 (kedy uviedol, že opätovne podal podnet na OÚ Komárno, kde by sa mala celá vec riešiť na mieste
samom aj za účasti geodeta) je zrejmé, že sa bezúspešne domáha odstránenia odpadu. Sám potvrdil,
že v prípade nezistenia pôvodcu odpadu bude musieť odstrániť odpad obec v ktorej katastrálnom území
sa odpad nachádza a to na vlastné náklady (§ 15 ods. 14 písm. a/, b/ Zákona č. 79/2005 Z. z. o odpadoch
v platnom znení). Prvoinštančný súd dospel k záveru, že v konaní tiež nebola preukázaná skutočnosť,
že pôvodcom odpadu, ktorý žalobca žiada odstrániť, je žalovaný.

18. Súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie výsluchom svedka M.. A.. Účasť
svedka mal na pojednávaní zabezpečiť žalobca, ktorý na pojednávaní dňa 17. 01. 2018 oznámil, že sa
svedoknezúčastnípojednávaniazozdravotnýchdôvodov.Žiadnedokladypreukazujúcetútoskutočnosť
žalobca súdu nepredložil. Žalobca tiež oznámil, že sa svedok pridržiava všetkých vyjadrení a úkonov,

ktoré boli realizované v rámci konania na OÚ C.. V tejto súvislosti súd poukázal na vyjadrenie žalobcu
ktorý uviedol, že svedok má informácie o veci len z konania ktoré vybavoval na OÚ C.. Súd neodročil
pojednávanie ani so žalobcom navrhovaného dôvodu, keď žalobca tvrdil, že na OÚ v C. inicioval ďalšie
konanie, z výsledkov ktorého bude možné jednoznačne určiť, na ktorých konkrétnych miestach a v
akom množstve sa nebezpečný odpad nachádza. Skutočnosť, že takéto konanie žalobca inicioval súdu

žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd nezistil skutočnosť, ktorá by žalobcovi bránila takéto konanie
iniciovať ešte pred podaním žaloby. V tejto súvislosti súd poukázal na Čl. 17 CSP, podľa ktorého súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným
prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

19. Žalovaným vznesenú námietku premlčania súd v danom prípade neakceptoval, keď bol toho názoru,
že žalobcom uplatnené právo z nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX z 21. 09. 2009 nemožno považovať za
premlčané. Nebolo sporné, že záväzkový vzťah z uvedenej zmluvy bol ukončený 30. 09. 2015 (kedy
žalovaný prestal užívať prenajaté pozemky) a žalobca si uplatnil nárok na súde žalobou doručenou
28. 09. 2016, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty. Z dokladov predložených žalovaným je

zrejmé, že žalovaný dňa 31. 03. 2014 oznamoval OÚ C. vznik nelegálnej skládky, a teda je zrejmé,
že od tohto oznámenia do podania žaloby neuplynula trojročná premlčacia lehota. Súd opakovane
poukázal na odsek 9.3 odôvodnenia rozsudku z ktorého vyplýva, že žalobca v danom prípade neuniesol
dôkazné bremeno, a tak posudzovanie úspešnosti resp. neúspešnosti žalovaným vznesenej námietky
premlčania, nemá vplyv pri posudzovaní oprávnenosti žalobou uplatneného nároku.

20. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nárok žalobcu nepovažoval za
dôvodný a žalobu v celom rozsahu zamietol.

21. Žalovaný mal v konaní vo veci plný úspech, preto súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov

konania podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške
náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením.

22. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, žiadajúc odvolací súd, aby

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne
ho zmenil a žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Uviedol, že žalobu bol nútený podať z dôvodu hrozby
premlčania. Namietal, že súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkazov len všeobecne citoval
rozhodnutia týkajúce sa žalovaného v iných záležitostiach súvisiacich s uložením nelegálneho dopadu.
V bode 7.3 až 7.12 boli formálne citované spisy z Okresnej prokuratúry Nové Zámky, avšak súd sa

nezoberal skutočnosťami v nich uvádzanými. Aj napriek predloženým dôkazom dospel súd k záveru,
že nebezpečný odpad - eternit sa na predmetných územiach v uvedenej lokalite nenachádza, resp.
žalovaný takýto odpad odstránil. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu
nebezpečného odpadu, resp. jeho skládky na poľnohospodárskych pozemkoch špecifikovaných vžalobe, a to konkrétne upravované cesty zo strany žalovaného. Súčasťou spisovej dokumentácie je
stanovisko firmy N., ktorá vykonávala sondáž ciest na sporných parcelách a kvantitatívne špecifikovala
množstvo odpadu nachádzajúceho sa na pozemkoch. Ide o odpad nelegálne uložený do cestného

telesa. Okresný súd bral do úvahy len záver, že páchateľ nebol presne zistený a vôbec nehodnotil vecný
a skutkový stav- existencia a uloženie nebezpečného odpadu na pozemkoch žalobcu. Nezaoberal sa
vôbec skutočnosťami, či sa odpad nachádza na špecifikovaných pozemkoch, resp. ako sa tam mohol
dostať v čase, kedy bol žalovaný nájomcom týchto pozemkov. Konajúci súd ani jeden z dôkazov
uvedených v bode 7.2 až 7.13 nešpecifikoval a nepoužil pri zisťovaní skutkového a vecného stavu.

Z tvrdení svedkov vyplýva, že stroje a zariadenia patriace žalovanému boli videné v inkriminovanom
čase na predmetných pozemkoch, hoci svedkovia nevedeli presne určiť ŠPZ strojov, ktoré sa na
inkriminovanommiestenachádzali. Dodal,ževsúčasnostinaOUKomárnopokračujekonanieajnapriek
tomu, že nebola zistená zodpovedná osoba za uloženie nebezpečného odpadu. Je však potrebné
opätovne potrebné špecifikovať lokalizáciu a rozsah nebezpečného odpadu a stanoviť povinnú osobu
a uložiť jej povinnosť tento odpad zlikvidovať.

23. Súd prvej inštancie v bode 7.15 uviedol, že žalobca nešpecifikoval a neuviedol, v akom rozsahu a
na akej parcele žiada odstrániť nebezpečný odpad, čo považuje žalobca za nesprávne vyhodnotenie
navrhovaného petitu ako aj všetkých dôkazov a návrhov predložených žalobcom, pretože v žalobe sú
presne špecifikované parcely, ako cesty, kde sa nebezpečný odpad nachádza a navyše bol priložený

aj geometrický plán s vyznačením parciel, kde sa odpad nachádza. Záver súdu je v tomto smere
v rozpore s podanou žalobu, ako aj so špecifikáciou v petite, kde sa presne uvádzajú parcely, a
to cesty na LV č. XXX, k. ú. K. - parc. č. XXXX/X a XXXX. Pokiaľ ide o posúdenie svedeckej
výpovede svedka B.. O. M., súd ju nebral do úvahy a ani sa s ňou nevysporiadal. Z výpovede
vyplýva, že na pozemkoch - cestách, sa nachádza odpad, a to konkrétne eternit ako strešná krytina.

Svedok navyše uvádza okolnosti a časový rozsah technických prác súvisiacich s úpravou ciest a
následného zistenia uloženia odpadu. Poukázal aj na svedeckú výpoveď T.. A., ktorý sa vyjadril aj
napriek tomu, že nie je súdnym znalcom, len zaškolenou osobou, že tento odpad je nebezpečný
v rámci jeho manipulácie, avšak nebezpečenstvo nie je, ak je uskladnený v telese cesty, a to ani v
prípade, ak sa po ceste prechádza motorovými vozidlami, kedy dochádza k jeho ďalšiemu drveniu.

Žalobca namietal, že eternit je nebezpečný odpad, nakladanie s ktorým podlieha zvláštnemu režimu
podliehajúcemu zákonu o nebezpečných odpadoch. Tvrdenia svedka presahujú kompetencie a odborné
znalosti svedka. Konštatovanie a závery súvisiace s odbornými otázkami o možných spôsoboch škody
na zdraví a uskladňovanie nebezpečného odpadu ako stavebného materiálu do pozemných komunikácii
je nesporne v rozpore so zákonom o nebezpečných odpadoch a takéto konanie zároveň napĺňa aj

skutkovú podstatu trestného činu. Zdôraznil, že žiadal vypočuť ako svedka M.. P. A., pracovníka OU
Komárno, odbor životného prostredia, ktorý sa pojednávania nemohol zúčastniť z dôvodu lekárskeho
vyšetrenia. Súd odmietol tento dôkaz vykonať, hoci ako pracovník orgánu štátnej správy má najlepšie
vedomosti o danej problematike. Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci dokazovania nebolo vykonané
vypočutie tohto svedka, došlo na strane žalobcu k porušeniu čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, lebo každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

24. Žalovaný od počiatku popieral skutočnosť, že by bol akýkoľvek odpad uložený na pozemkoch,
ktoré mal dlhé obdobie ako nájomca. Zo skorších vyjadrení žalovaného vyplýva, že pripúšťal možnosť

uskladnenia nelegálneho odpadu, a to fyzickými osobami na pozemkoch v strede polí, konkrétne
na poľných cestách. Je však nesporné, že prístup na poľnohospodárske pozemky bol obmedzený
inštalovanými rampami. Následne vzniesol námietku premlčania, ktorá bola súdom zamietnutá. Súd
prvej inštancie sa pri vykonávaní dokazovania nezaoberal objektívnou zodpovednosťou, ktorá vyplývala
z Nájomnej zmluvy č. XXX/XX z 21. 09. 2009, čl. VII ods. 7.13, v zmysle ktorej žalovaný mal zabezpečiť

užívané pozemky tak, aby nedochádzalo k vytvoreniu nedovolených skládok a v prípade vzniku skládky
túto zlikvidovať na vlastný náklad. Táto povinnosť vyplývala žalovanému priamo z nájomnej zmluvy.
Poukazujúc na uvedené žalobca žalovaného vyzval na odstránenie a likvidáciu odpadu z pozemkov.
Z procesného postup súdu prvej inštancie vyplýva, že súd bral do úvahy vyjadrenie a stanoviská
žalovaného v rámci navrhovaných dôkazov, pričom si vyžiadal z Okresného úradu Komárno - č. OU-KN-

OSZP-2014/004458-3, ktorý nesúvisel s predmetom žaloby a nie spis č. OU-KN-OSZP-2014/006950,
ktorý bol prečíslovaný na č. OU-KN-OSZP-2015/00711, ktorý nesporne preukazuje existenciu azbestu
na pozemkoch, ktoré mal žalovaný v nájme. Na uvedenú skutočnosť žalobca súd upozornil podaním
z 20. 09. 2017. Súd prvej inštancie vypočul v konaní dvoch svedkov, ale ich výpovede nedostatočnevyhodnotil a zároveň sa nevysporiadal s tým, prečo nevypočul ako svedka M. Takýmto konaním prišlo k
porušeniu práv žalobcu ako strany sporu, k znemožneniu vykonania dôkazov na preukázanie tvrdených
skutočností a tým došlo k vybudovaniu neprimeranej výhody žalovaného.

25. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, uvádzajúc, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie považuje za vecne správne. Žalobca namieta okrem iného skutočnosť, že sa súd nesprávne
vysporiadal so svedeckými výpoveďami vypočutých svedkov a s vykonaným dokazovaním celkovo.
Je pravdou, že súd prvej inštancie vyhodnocuje v napadnutom rozsudku aj vykonané dokazovanie,

avšak dôvodom zamietnutia žaloby boli celkom iné skutočnosti, a to najmä nevykonateľnosť petitu,
resp. rozsudku, ktorý by bol na základe žaloby podľa petitu žalobcu vydaný. Poukázal na bod 9.3
odôvodnenia rozsudku súdu, na základe ktorého sa s napadnutým rozsudkom stotožňuje v plnom
rozsahu. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať ním tvrdené skutočnosti, najmä to, že na pozemku, ktorý
užíval žalovaný, sa vôbec nejaký odpad nachádzal k 30. 09. 2015, kedy žalovaný ukončil užívanie
nehnuteľnosti. Ak by sa aj vykonalo v súčasnosti dokazovanie a odpad by sa bol na pozemku zistil,

nebolo by možné preukázať, že sa tam nachádzal v čase užívania nehnuteľností žalovaným, pričom
v tomto smere žiaden dôkaz vykonaný ani žalobcom navrhnutý nebol. Nevykonateľný by bol rozsudok
aj z dôvodu, že zo žaloby nebolo zrejmé, kde presne mal byť odpad uložený, o aký odpad a v akom
množstve išlo, a teda nebola identifikovaná ani povinnosť, ktorá mala byť žalovanému uložená a taktiež
ani špecifikovaná vec, ktorú by mal žalovaný z pozemku odstrániť. Žalovaný sa stotožnil s odôvodnením

rozsudku v jeho ďalších častiach, majúc za to, že ani tým dokazovaním, ktoré bolo vykonané, neboli
tvrdenia žalobcu o tom, že sa na pozemkoch užívaných v minulosti žalovaným, nejaký nebezpečný
odpad vôbec nachádzal. Žalobca teda nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení a v žalobe žiadal vydať
taký rozsudok ktorý by bol v konečnom dôsledku nevykonateľný. Žalovaný si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania.

26. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď

v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku o veci samej podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, aj keď čiastočne z
iných právnych dôvodov, a to z dôvodu žalovaným uplatnenej námietky premlčania. Ako vecne správny

potvrdil aj výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov konania.

27. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

28. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

29. Premlčacou dobou je časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky
premlčania. Uplynutím premlčacej doby dochádza k právnym účinkom premlčania a tým je zníženie
možnosti vynúteného splnenia práva.

30.1. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

30.2. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté

ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka (ods. 2).

30.3. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.31.1. Ustanovenie § 101 OZ upravuje všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ktorá platí vo všetkých
prípadoch, pokiaľ zákon pre jednotlivé práva neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu, a to či už kratšiu,

ktorá je upravená v ust. § 106 až 108 OZ ,alebo dlhšiu, ktorá je upravená v ust. § 109 a 110 OZ. Zákon
súčasne ustanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby (dies ad quo). Trojročná premlčacia
doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje
deň, kedy sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba
(actio nata).

31.2. Námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je
účastník (teraz strana - pozn. odvolacieho súdu) povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. najneskôr
do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa
nenariaďujepojednávanie,najneskôrdovyhláseniarozhodnutiavovecisamej.Zožiadnehoustanovenia
práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v
určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1

Občianskeho zákonníka) vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až
do právoplatného skončenia veci (podobne napr. O. a kolektív: Občiansky zákonník, stručný komentár,
Bratislava, IURA EDITION, s.r.o., 2008, str. 201).

32.1. Odvolací súd preskúmaním súdneho spisu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou na Okresný

súd Nové Zámky dňa 28. 09. 2016 domáhal vydania rozsudku, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť
v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady odstrániť a zlikvidovať nebezpečný
odpad - eternit, nachádzajúci sa na pozemkoch žalobcu v k. ú. K. CKN parcely č. XXXX/X a XXXX
zapísaných na LV č. XXX. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný s nábožnou fundáciou R., so
sídlom E., G.. A. M. X, uzatvoril nájomnú zmluvu o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely

dňa 21. 09. 2009, ev. č. XXX/XX. Nájom sa týkal nehnuteľností v k. ú. M., nachádzajúcich sa na
LV č. XXXX a v k.ú. K., nachádzajúcich sa na LV č. XXX. V roku 2011 uvedené pozemky prešli do
vlastníctva Rímskokatolíckej cirkvi Trnavská arcidiecéza, ktorá je zakladateľom a jediným vlastníkom
nábožnej fundácie R. Zmenou vlastníctva žalobca vstúpil do existujúceho zmluvného vzťahu na strane
prenajímateľa,čoboložalovanémuajoznámené.Žalobcavžalobedôvodiltým,žežalovanýakoužívateľ

predmetných pozemkov je plne zodpovedný v zmysle zmluvných podmienok NZ č. XXX/XX z dňa
21.9.2009, čl. VII. ods.7.13 a žalobca ho vyzval na splnenie si zmluvných podmienok- odstránenie a
likvidáciu odpadu z pozemkov v kat. úz. K. parc. č. XXXX/X, XXXX, zapísaných na LV č. XXX.

32.2. Koncom roka 2012 bolo podané oznámenie o uložení nebezpečného odpadu cca 9 000 m2

eternitovej krytiny, ktorá bola neznámym páchateľom uložená do telesa poľnej cesty v k. ú. K., na parc. č.
XXXX/X a XXXX zapísaných na LV č. XXX. Žalovaného v zmysle čl. VII, ods. 7.13 vyzval na odstránenie
nebezpečného odpadu, pričom žalovaný tento odpad neodstránil, v dôsledku čoho podal následne
žalobu na súd, o ktorej súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalobu zamietol.

33.1. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe dňa 29.11.2016 uznal, že je nájomcom nehnuteľností uvedených
v žalobe podľa nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX, pričom obsahom tejto nájomnej zmluvy je aj povinnosť
žalovaného ako nájomcu zabrániť vzniku skládky odpadu na prenajatých pozemkoch a ak napriek tomu
skládka vznikne, oznámiť túto skutočnosť prenajímateľovi a odstrániť ju na vlastné náklady. Poukázal
na to, že v priebehu všetkých správnych a trestných konaní tvrdil, že on žiadnu skládku nebezpečného

odpadu nezaložil, žiadne cesty nebudoval , so súhlasom žalobcu spevňoval existujúce cesty. Pokiaľ v
priebehu svojej činnosti zistil skládku na prenajatých pozemkoch, túto odstránil, o čom predložil doklady,
tak ako to vyplýva aj z rozhodnutí v správnom konaní, ktoré žalobca pripojil k žalobe. Žalovaný nemá
vedomosť o žiadnej skládke, ktorú by mal v súlade s bodom 7.13 aktuálne z prenajatých pozemkov
odstraňovať.

33.2. Ďalej konštatoval, že žaloba bola na súd podaná dňa 28.9.2016, avšak je nesporné, že žalobca
tvrdil skutočnosti uvedené v žalobe už pred 28.9.2012, pretože pred týmto časom už bolo zrejmé podané
trestné oznámenie, pričom aj z rozhodnutí priložených k žalobe, že už v septembri 2012 prebiehalo
zrejme z podnetu žalobu aj správne konanie vo veci nakladania s odpadom, a preto vzhľadom na

uvedenéskutočnostižalovanývznášanámietkupremlčaniavtejtoveciažalobužiadazamietnuťvplnom
rozsahu.34.Súdprvejinštancie vodôvodnenínapadnutéhorozsudkuvbode9.8uviedol,žežalovanýmvznesenú
námietku premlčania v danom prípade neakceptoval a je toho názoru, že žalobcom uplatnené právo
z nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa 21.09.2009 nemožno považovať za premlčané, keďže nebolo

sporné, že záväzkový vzťah z uvedenej zmluvy bol ukončený 30.09.2015 (kedy žalovaný prestal užívať
prenajaté pozemky) a žalobca si uplatnil nárok na súde žalobou doručenou 28.109.2016, teda pred
uplynutím trojročnej premlčacej lehoty. Ďalej poukázal na to, že z odkladov predložených žalovaným je
zrejmé, že sám žalovaný dňa 31.03.2014 oznamoval OÚ Komárno vznik nelegálnej skládky, a teda je
zrejmé, že od tohto oznámenia do podania žaloby neuplynula trojročná premlčacia doba.

35. Odvolací súd toto právne posúdenie premlčania zo strany prvoinštančného súdu nepovažuje za
správne. Nárok žalobcu na odstránenie a zlikvidovanie nebezpečného odpadu sa premlčiava vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe uvedenej v ust. § 101 OZ.

36. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby
v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné

osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania
takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom
stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje
právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav,
že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.

37.1. V predmetnej veci sa teda žalobca proti žalovanému v žalobe podanej na Okresný súd Nové
Zámky dňa 28.09.2016 nedomáhal náhrady škody, ani vydania bezdôvodného obohatenia, ale sa
domáhal splnenia povinnosti, ktorá mu vyplývala z Nájomnej zmluvy, ktorú uzavrela nábožná fundácia
R. so sídlom v E., G.. Sv. M. X so žalovaným dňa 21.9.2009, ev. č. XXX/XX, predmetom ktorej boli

nehnuteľností nachádzajúce sa v kat. úz. M., zapísané na LV č. XXXX a v kat. úz. K., zapísané na LV
č. XXX.

37.2. Z nájomnej zmluvy zo dňa 21.septembra 2009 Nr. 278/09 ,uzavretej medzi prenajímateľom:
R., sídlo : G. sv. M. 2, E., IČO: XXXXXXXX a nájomcom: Q. s.r.o., sídlo: B. č. XXX, IČO: XX XXX

XXX,vyplýva, že predmetom nájmu boli pozemky v kat. úz. K., zapísané na LV č. XXX, uvedené v Y.
I. ods. 1.1., 1.2., okrem iných aj parc. č. XXXX/X a č. XXXX, nájom bol uzavretý na dobu určitú v trvaní
päť rokov s účinnosťou od 01. októbra 2009 u pozemkov v čl. I. ods. 1.1 a u pozemkov uvedených v čl.
I. ods. 1.2 uzatvorený na dobu určitú v trvaní päť rokov s účinnosťou od 01. novembra 2009.

37.3. Z Článku VII. bod 7.13 Nájomnej zmluvy č. XXX/XX vyplýva, že „Nájomca sa zaväzuje
zabrániť vzniku skládky odpadu na prenajatých pozemkoch. Ak napriek tomu nelegálna skládka vznikne,
bezodkladne to oznámi prenajímateľovi a odstráni ju na vlastné náklady“.

38.1. Z výsledkov vykonaného dokazovania, a to priamo zo žaloby žalobcu vyplýva, že koncom roka

2012 bolo podané oznámenie o uložení nebezpečného odpadu cca 9 tis. m2 eternitovej krytiny, ktorá
bola neznámym páchateľom uložená do telesa poľnej cesty v k.ú. K., na parcele č. XXXX/X, XXXX
zapísaných na LV č. XXX.

38.2. Okresný úrad Komárno, odbor starostlivosti o životné prostredie , G. W. v liste zo dňa 06.03.2014

číslo“ OU-KN-OSZP-2014/00160, adresovanom Rímskokatolíckej cirkvi Trnavská arcidiecéza, so
sídlom Jána Hollého 10, Trnava (žalobcovi), okrem iného, uvádza, že „Dňa 01.10.2012 sme
obdržali odstúpenie podnetu od Slovenskej obchodnej inšpekcie životného prostredia na prešetrenie o
umiestnení odpadov na nehnuteľnosti v rozpore so zákonom č. XXX/XXXX Z.z. o odpadoch na ďalšie
konanie. Jednalo sa o nelegálne skládky odpadov stavebných odpadov s obsahom nebezpečných látok

pri poľných cestách v k.ú. K... Na základe uvedených skutočností bola dňa 26.10.2012 vykonaná terénna
obhliadka,zameranánazistenieskutočnéhostavu,zistenieparcielavlastníkovpozemkov,naktorýchsa
skládky nachádzajú. Obhliadkou bolo zistené, že predmetný odpad sa nachádza na parcelách č. XXXX/
X XXXX k.ú. K.., ktorých vlastníkom je Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza a prenajímateľom
pozemkov je T.. L. K.. Počas obhliadky sa na predmetných pozemkoch nachádzal odpad kat. č. XX XX

XX- stavebné materiály obsahujúce azbest v množstve cca 5 ton. Na základe zistených skutočností
Obvodný úrad životného prostredia Komárno oznámil účastníkom začatie konania o zistenie osoby
zodpovednej za umiestnenie odpadu na predmetných pozemkoch a predvolal ich na ústne pojednávanie
dňa 15.11.2012. Na ústnom pojednávaní účastníci /p. B. A.-starosta obce K., T.. L. K. - konateľ firmy Q./sa vyjadrili, že nie sú vlastníkmi predmetného odpadu a nie je im známy ani pôvodca šetreného odpadu.
T.. L. K. zároveň vyhlásil, že šetrený odpad bol vyseparovaný a zlikvidovaný príslušným spôsobom,
čo bolo vydokladované fotodokumentáciou, sprievodnými listami a dokladmi o spôsobe likvidácie. Na

základe týchto skutočností, že nebol zistený vlastník predmetného odpadu, ani pôvodca odpadu a
odpad samotný v k.ú. K. bol zlikvidovaný, nevznikol dôvod na začatie ďalšieho konania, Obvodný úrad
životného prostredia C. konanie zastavil dňa 27.11.2012“.

38.3. Už aj z tohto listu jednoznačne vyplýva, že žalobca už koncom roku 2012 vedel o skutočnostiach

uvedených v žalobe, teda o uložení nebezpečného odpadu eternitovej krytiny neznámym páchateľom
do telies poľnej cesty v k.ú. K., na parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX, zapísaných na LV č. XXX, a tak mal
žalobu s poukazom na článok Z.. bod 7.13 Nájomnej zmluvy č. Nr.XXX/XX zo dňa 21.septembra 2009
podaťvrámcitrojročnejpremlčacejdoby,ktorázačalaplynúťkoncomroku2012,ataknajneskôrkoncom
roku 2015 mohol uplatniť voči žalovanému svoje právo, avšak žalobu podal na Okresný súd Nové
Zámky až 28.09.2016, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, a keďže žalovaný uplatnil námietku

premlčanianárokužalobcunasplneniepovinnostipodľačlánkuVII.bod7.13Nájomnejzmluvy,súdprvej
inštancie mal žalobu zamietnuť pre premlčanie nároku a nemal sa už ďalej vecne zaoberať uplatneným
nárokom, ktorý zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobcu. Výrok rozsudku prvoinštančného
súdu o zamietnutí žaloby je však vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil
a zároveň potvrdil ako vecne správny aj od tohto výroku rozsudku sa odvíjajúci výrok o náhrade trov

konania.

39.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolsúdpodľa§396ods.1vspojenís§255ods.
1 CSP a procesne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).