Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/80/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114224424
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114224424.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO 36 613 843, proti žalovaným: 1. W. G., narodený XX.
XX. XXXX, bytom L. XX/XX, H., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom: C.. C. T.,
zamestnanec Okresného súdu Piešťany, 2. G. G., narodená XX. X. XXXX, bytom L. XX/XX, H., 3. Q. T.,
narodená XX. X. XXXX, bytom T. XX, H., o zaplatenie 7585,92 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Žalovaným v rade 1, v rade 2 a v rade 3 sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 24. 9. 2014 v spojení s upresnením na pojednávaní dňa
22. 3. 2016 domáha voči žalovaným v rade 1, v rade 2 a v rade 3 spoločne a nerozdielne zaplatenia
sumy 7585,92 eur, úroku z omeškania 318,86 eur (za obdobie od 21. 10. 2012 do 3. 11. 2012),
úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 7585,92 eur od 4. 11. 2012 do zaplatenia a náhradu
trov konania. Návrh odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 9. 2012 postúpil
postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca uzatvoril dňa
18. 3. 2005 so žalovaným v rade 1 a v rade 2 zmluvu č. 283998228, na základe ktorej im poskytol

peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri
neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných
podmienkach. Žalovaná v rade 3 prevzal na seba ručiteľský záväzok. Pohľadávka žalobcu ku dňu
postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 11 962,49 eur, ktorá pozostávala z istiny 9727,16 eur,
riadneho úroku 1378,82 eur, úroku z omeškania 811,66 eur a ostatného príslušenstva 44,85 eur. Úrok z
omeškania 811,66 eur a ostatné príslušenstvo 44,85 eur si žalobca v konaní neuplatňuje. Podľa zmluvy
poskytol postupca žalovaným úver vo výške 9958,18 eur, ktorý mal byť splácaný formou splátok po

140,48 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20. 10.
2010 do 20. 3. 2015 v počte 54 a celkovej výške 7585,92 eur. Splátky pôvodne splatné od 20. 11. 2012
do 20. 3. 2015 sa stali splatnými dňa 3. 11. 2012 kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť. Žalobca
si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach,
ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 3. 11. 2012 si žalobca
uplatňuje úrok z omeškania od toho dňa.

Uznesením č. k. 8C/80/2015-78 zo dňa 18. 11. 2015 súd ustanovil žalovanému v rade 1 pre toto konanie
opatrovníka na ochranu jeho práv.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej v rade 3, oboznámením sa obsahom spisového
materiálu najmä návrhom zo dňa 11. 9. 2014, zmluvou o splátkovom úvere č. 0283998228 zo
dňa 18. 3. 2005, Dohodou o ručení zo dňa 18. 3. 2005, Všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou

Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 19. 6. 2009, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 15.
10. 2012, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 10. 2012, Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 27. 9. 2012, podaním žalovanej v rade 3 zo dňa 10. 5. 2015, podaním žalobcu zo dňa 19. 5.
2015, podaním žalobcu zo dňa 26. 1. 2016, keď pojednával v neprítomnosti opatrovníčka žalovaného v
rade 1 a žalovanej v rade 2 v súlade s § 101 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, oboznámením sa s

predloženými listinnými dokladmi ako aj celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalovaná v rade 3 uviedla, že Slovenskej sporiteľni, a.s. nič neplatila, neboli jej doručené žiadne
písomnosti.

Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0283998228 zo dňa 18. 3. 2005 vyplýva poskytnutie úveru žalovaným

v rade 1 a v rade 2 právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) vo výške 300 000 Sk/
eur s úrokovou sadzbou 11,10 % ročne, s dohodnutou výškou splátky 4232 Sk/140,48 eur, poplatkom
za vedenie účtu 50 Sk mesačne, poplatkom za poskytnutie úveru 6000 Sk, prvou splátkou 20. 4.
2005, konečnou splatnosťou úveru 20. 3. 2015, s odkazom zmluvy na Všeobecné obchodné podmienky
veriteľa, ktoré sú súčasťou zmluvy.

Dohodou o ručení zo dňa 18. 3. 2005 sa žalovaná v rade 3 Slovenskej sporiteľni, a.s. zaviazal, že
uspokojí pohľadávky veriteľa v zmysle úverovej zmluvy č. 0283998228.

Výzvou zo dňa 15. 10. 2012 vyzval žalobca žalovaného v rade 1 na zaplatenie pohľadávky vo výške 12

154,46 eur do 30. 10. 2012 a zároveň vyhlásil mimoriadnu splatnosti úveru ku dňu 15. 10. 2012.

Listom zo dňa 15. 10. 2012 oznámil veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému v rade 1 postúpenie
pohľadávky na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 9. 2012.

Zmluvou zo dňa 27. 9. 2012 Slovenská sporiteľňa, a.s. v spojení s prílohou č. 1 postúpil na žalobcu
pohľadávku voči žalovaným v zmysle úverovej zmluvy č. 0283998228 zo dňa 18. 3. 2005 vo výške 11
962,49 eur (istina do splatnosti 9727,16 eur, 2190,48 istina po splatnosti, 1378,82 eur úroky celkom,
799,23 eur, 12,43 eur, 44,85 eur), dátum poslednej úhrady 2. 7. 2009, počet dní omeškania 1152.

Podľa ustanovenia § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd rozhodne na základe skutkového
stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi
sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa

dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to

neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môžepostupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o postúpení pohľadávok neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho

úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

V prvom rade sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, ktorou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie

vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho

veriteľa (postupcu, cedenta) vstúpi nový veriteľ (postupník, cesionár) na základe zmluvy uzavretej
medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom
sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri
postúpení pohľadávky nie je účelom zmena obsahu postúpenej pohľadávky, ale zmena v osobe veriteľa.
Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení, najmä sa nemôže zhoršiť jeho právne

postavenie.

Žalobca - nebankový subjekt uzavrel dňa 27. 9. 2012 Zmluvu o postúpení pohľadávok s právnym
predchodcom - bankou. V zmysle § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách môže banka,
teda postupca, postúpiť svoju pohľadávku voči klientovi, teda žalovanému, ak je klient nepretržite dlhšie

ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke,
a to aj napriek písomnej výzve banky. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné
postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V zmysle citovaného
zákonného ustanovenia môže byť predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky na tretiu osobu
len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sa stali splatnými.

Napriek márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku žalobca nepreukázal,
že banka vyhotovila a doručila výzvy žalovaným na zaplatenie dlžných splátok splatných do postúpenia
pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená dňa 27. 9. 2012, teda pred splatnosťou
poslednej splátky úveru 20. 3. 2015. Pričom banka mohla postúpiť len splatné splátky. Pričom

predmetom konania podľa návrhu žalobcu sú splátky splatné od 20. 10. 2010 do 20. 3. 2015 t. j. splátky
od 20. 10. 2010 do 20. 9. 2012 (v počte 24 x 140,48 eur spolu 3371,52 eur) boli splatné pred uzavretím
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27. 9. 2012; splátky od 20. 10. 2012 do 20. 3. 2015 (v počte
30 x 140,48 eur spolu 4214,40 eur) sa stali splatnými až po uzavretí zmluvy o postúpení zo dňa 27. 9.
2012. Takéto postúpenie pohľadávky v časti požadovanej sumy 4214,40 eur je tak neplatné v zmysle §

39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej
v § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou je
existencia písomnej výzvy banky klientovi na plnenie peňažného záväzku, s ktorou je klient v nepretržite
dlhšieako90kalendárnychdnívomeškaní.Keďvýzvaprávnehopredchodcužalobcuzodňa19.6.2009
tieto podmienky nespĺňa, že žalobca nepreukázal nielenže jej doručenie žalovaným, ale ani jej odoslanie

žalovaným, pričom táto výzva sa týka omeškania žalovaných s úhradou sumy 452,02 eur k 31. 5. 2009,
pričom právny predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť pred postúpením pohľadávky nevyhlásil.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť pre nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v časti sumy 4214,40 eur. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny

vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho
vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Účastník konania, ktorý je nositeľom subjektívneho práva z
hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd
návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovanéhouplatnené v konaní. Ak sa to v konaní nedokáže, súd návrh zamietne so záverom o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej
legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca. O takýto prípad išlo aj v

prejednávanej veci, keď súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej návrhom vo vyššie
uvedenej časti žalovanej sumy bolo neplatné. Práve nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu mal
vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým súd návrh v časti
sumy 4214,40 eur voči žalovaným zamietol.
Právny vzťah medzi žalovanými a žalobcom sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a

právnychpredpisov,ktoréupravujúprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakteru(§52ods.2Občianskeho
zákonníka) aj napriek tomu, že žalobca uviedol v návrhu, že zmluva obsahuje všetky znaky a náležitosti
zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka.
Podľa čl. 7.6. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej
povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so plácaním
jednej splátky alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásil mimoriadnu splatnosť

úveru t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo
zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,
ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľaustanovenia§52ods.1Občianskehozákonníkavzneníkudňuuzavretiazmluvyspotrebiteľskými

zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy, ods. 2 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 3 spotrebiteľom je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"), ods. 2 ustanovenie
odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom

podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 502, ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky

požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.Podľa ustanovenia § 503, ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má

vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch
splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a
požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku
dňu uzavretia zmluvy tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení k 31.
12. 2007, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v
inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.,

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku
dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu
uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu
uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a)
sumu,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov;akjetomožné,trebauviesťajsúčettýchto
platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť
využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu

tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri

ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených
v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie
podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov,
spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu
uzavretia zmluvy, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal
čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu
uzavretia zmluvy od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere.Podľa ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu
uzavretia zmluvy veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k
postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

Predovšetkým je potrebné uzavrieť, že podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období
od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia úverovej zmluvy právnym predchodcom žalobcu so
žalovaným, zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku, pod definícii spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je

spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení platnom v čase jej uzavretia,
keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi jej účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej
republiky spotrebiteľskou zmluvou. Keďže z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť,
že 5. hlava Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú

definované v § 52 ods. 1, súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú
definované v ustanovení § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb.

Keďže právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa a.s.) bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení
predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a je i veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaní pri
uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti, je potrebné ju v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení
považovať ich za spotrebiteľov a zároveň sú spotrebitelia i v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001
Z.z. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou o úvere sa zaviazal poskytnúť veriteľ ako dodávateľ
žalovaným ako spotrebiteľom dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru a žalovaní ako spotrebitelia
sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s odmenou, zmluva uzavretá medzi nimi spĺňa

základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z., keď
zároveň nebolo preukázané, že by uzavretá zmluva bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v § 1 ods.
2 zákona č. 258/2001 Z.z., nie je tak vylúčená spod jurisdikcie tohto zákona.

Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy o úvere ňou založený je

nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex
specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred

všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa
citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských
úveroch.

S ohľadom na obsah zmluvy o úvere zo dňa 18. 3. 2005 v spojení s platobnou históriou mal súd

preukázané, že žalovaným v rade 1 a v rade 2 bol poskytnutý právnym predchodcom žalobcu úver vo
výške 300 000 Sk/9958,18 eur, s dohodnutou úrokovou sadzbou 11,10 % ročne, poplatkom za vedenie
účtu50Skmesačne,poplatkomzaposkytnutieúveru6000Sk,výškousplátky4232Sk/140,48eur,prvou
splátkou 20. 4. 2005, konečnou splatnosťou úveru 20. 3. 2015. Žalovaní mali teda povinnosť uhrádzať
splátkydo20.3.2015pridodržanýsplátkovéhokalendára.Žalovanívykonaliúhradyvzmyslevyjadrenia

žalobcu, naposledy dňa 2. 7. 2009 t. j. celkom uhradili sumu 7426,24 eur. Pričom Slovenská sporiteľňa,
a.s. nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca síce vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu
15. 10. 2012, hoci v zmysle zákona mohol vyhlásiť mimoriadnu iba jeho právny predchodca.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v

tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa ustanovenia § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý
nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní,

ods.2konieclehotyurčenejpodľatýždňov,mesiacovaleborokovpripadánadeň,ktorýsapomenovaním
alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto
deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň, ods. 3 ak posledný deň lehoty
pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť

námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak

uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva.

Podľa ustanovenia § 5b Zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014
orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitím námietky premlčania má za následok zánik súdnej
vymáhateľnosti práva v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením
námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynutiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá
naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.

Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a ostatné premlčacie doby. Všeobecná
premlčaciadomamásubstidiárnycharakterapoužijesatam,kdeprekonkrétneprávoniejeObčianskym
zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo
spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na
premlčanie ex offo bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka,

keďže ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100
ods.1 Občianskeho zákonníka a je ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa bolo zavedené Zákonom č.102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014. Vo vzťahu k nemu
neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovenie procesným, keď

orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj
bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia
a absentujúce prechodné ustanovenie bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať
na premlčanie ex offo. Súd mal preukázané, že podľa obsahu zmluvy o úvere mal byť úver splatený do
20. 3. 2015, keď v konaní nebola preukázané vyhlásenie mimoriadnej splatnosti Slovenskou sporiteľnou,

a.s.

Podľa vyššie citovaného článku Zmluvy č. 7 bod 7.6.1 VOP teda nastali podmienky pre vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky z predmetnej zmluvy o úvere v lehote,
ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Právny predchodca bol teda oprávnený vykonať

svojeprávoazosplatniťúver.Potomdeň,kedybolprávnypredchodcažalobcuoprávnenýzosplatniťcelý
dlh, možno považovať za deň, v zmysle ktorého sa právo mohlo vykonať prvýkrát v zmysle ustanovenia
§ 101 Občianskeho zákonníka, teda za deň, kedy začala plynúť premlčacia doba. Za uvedeného stavu,
keď splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní boliv sústavnom omeškaní od 20. 7. 2009, keď poslednýkrát bola zaplatená suma 445,02 eur dňa 2. 7.
2009 a teda právny predchodca žalobcu bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ak je
napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90

kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, t. j.
uplynutím 90 dní od 20. 7. 2009 a to ku dňu 17. 10. 2009. Žalobca podal návrh dňa 24. 9. 2014, t. j.
po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá mu uplynula dňa 17. 10. 2012. Skutočnosť, že
právny predchodca žalobcu bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru z dôvodu omeškania
žalovanýchsosplácanímdlhu,potvrdzujesúduajPrílohač.1kZmluveopostúpenípohľadávokvzmysle

ktorej vyplýva počet dní omeškania 1152, čo korešponduje s počtom dní odkedy bol právny predchodca
oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru dňa 17. 10. 2009 ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 27. 9. 2012 súd zistil počet dní omeškania 1075 dní. Nakoľko má súd za to, že už
právny predchodca mal právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru k 17. 10. 2009, súd považoval návrh
aj z tohto dôvodu v celom rozsahu za nedôvodný, keď už z vyššie uvedeného dôvodu návrh považoval
za nedôvodný vo výške 4214,40 eur.

Súd ďalej poznamenáva, že Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka
tzv. absolútnym obchodom. Právna úprava spotrebiteľských úverov daná zákonom č. 258/2001 Z. z. je
špeciálnouúpravouzmluvyoúverepodľa§497anasledujúcichObchodnéhozákonníka.ZObchodného
zákonníka, ust. § 502 a 503 vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v

dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota
splatnostiúveru.Veriteľovipatriadohodnutézmluvnéúrokyzposkytnutýchprostriedkovibadosplatnosti
dlhu,následnesadlžníkdostávadoomeškaniaajepovinnýplatiťibaúrokyzomeškania. Zuvedeného
dôvodu, by preto žalobca ako veriteľ právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do zániku
zmluvy a to vyhlásením mimoriadnej splatnosti, kedy sa stal splatný celý dlh. Po ukončení úverovej

zmluvy t. j. od 17. 10. 2009 by mal právo len na úrok z omeškania. Avšak uvedené by platilo v prípade,
ak by súd nepovažoval návrh za nedôvodný už z vyššie uvedených dôvodov.

Napriek tomu, že súd považuje návrh za nedôvodný z dôvodov vyššie uvedených, podrobil predmetnú
zmluvy o úvere kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.

z. a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona
a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, čo spôsobuje, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Žalovaní čerpali úver vo výške 294 000 Sk/9759,01 eur (300 000 Sk - 6000 Sk poplatok) a
celkom zaplatili právnemu predchodcovi sumu 7426,24 eur, preto sa žalobca mohol domáhať zaplatenia
sumy 2332,77 eur, za predpokladu, že by súd nepovažoval návrh v celom rozsahu za premlčaný.

Podľa ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak
dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa ustanovenia § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka ručením možno zabezpečiť len platný záväzok

dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok
spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel,
ods. 2 ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od
splnenia podmienky.

Podľa ustanovenia § 305 Obchodného zákonníka veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť
ručiteľovi na požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky.

Podľa ustanovenia § 306 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku
od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ

písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné,
že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu, ods. 2 ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť
všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka
voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku
voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi, ods. 3 ak ručiteľ

uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi
náklady, ktoré mu tým vznikli.Podľa ustanovenia § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku
ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť,
že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa ustanovenia § 547 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného
odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej pohľadávky.

Podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil

dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval, ods. 2 ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky,
ktoré by mal proti veriteľovi dlžník, ods. 3 uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním
vysloví súhlas.

Žalobca sa voči žalovanej v rade 3 domáha zaplatenia žalovanej sumy spoločne so žalovanými v rade
1 a v rade 2. Charakteristickým znakom ručenia je, že ručiteľovi povinnosť vo vzťahu k dlžníkovej

povinnosti je akcesorickej povahy. Ručením možno zabezpečiť len takú pohľadávku, ktorá v čase
uzavretie ručiteľského záväzku už existuje. Ručiteľ je rovnako zaviazaný ako dlžník. Ručiteľský záväzok
zaniká zánikom hlavného záväzku, t. j. nezávisle od vôle ručiteľa, a tiež v dôsledku právneho úkonu
ručiteľa najmä splnením záväzku ručiteľa, ak uplatnenie námietok dlžníka spôsobí zánik hlavného
záväzku,uplynutímdobyapodobne.Akoužbolovyššieuvedenésúdnepovažovalnávrhvočižalovaným

v rade 1 a v rade 2 za dôvodný a nakoľko ručiteľský záväzok žalovane v rade 3 je záväzkom akcesorickej
povahy zamietol súd návrh v celom rozsahu aj voči žalovanej v rade 3.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vzhľadom na to, že súd zamietol návrh v časti žalovanej sumy, zamietol súd aj návrh v časti
požadovaného úroku z omeškania, preto neposudzoval z dôvodu hospodárnosti ani dôvodnosť výšky
úroku z omeškania ani deň vzniku z omeškania.

Na základe uvedeného a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanovenia súd rozhodol tak ako je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím
účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového
materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Žalobca bol vo svojom návrhu povinný v zmysle ust. § 79 ods.

1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej
prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením
dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení
uvádzanými žalobcom a žalovanými. Vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne
preukázaný na rozhodnutie vo veci samej a zároveň existencia ďalších dôkazov v konaní nevyplynula

najavo,atoanizpriebehukonania.Skutkovézistenianadobudnutévykonanýmdokazovanímpovažoval
súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel,
že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov
konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p. ). Súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dopytu na Slovenskú
sporiteľňu, a.s., keď uvedený návrh považoval súd za nehospodárny a nedôvodný s ohľadom na

výsledky vykonaného dokazovania, keď uvedené by nemalo vplyv na zistené dôvody na zamietnutie
návrhu. Zároveň z rozhodovacej praxe je súdu známe, že Slovenská sporiteľňa, a.s. nedisponuje pri
úveroch uzavretých pred viac ako desiatimi rokmi písomnosťami preukazujúcimi odoslanie a doručenie
písomností dlžníkom z úverov a tiež žalobca, ktorý podal návrh vo veci dňa 24. 9. 2014 bol povinný
predložiť všetky písomnosti na preukázanie svojho nároku už pri podaní tohto návrhu.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
keď žalovaní boli v konaní celkom úspešní, avšak náhradu trov konania si neuplatnili, pretom im súd

náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.