Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, June 3, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200138
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4019200138.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: A. V., bytom U., C. XXX/X, zastúpený: Mgr. Gabriel Orlík,

advokátska kancelária so sídlom Gabriel Orlík s.r.o., Žitavanská 20, Topoľčianky, proti žalovanému:
Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 21. 01. 2019, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.
Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 21. 01. 2019 podľa § 218 ods. 2 zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o
zvýšení sumy invalidného dôchodku žalobcu od 05. 09. 2018 na sumu 274,10 eur mesačne, pretože
podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Nitra zo dňa 20. 09. 2018 je žalobca
invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Miera pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 70 % od 05. 09. 2018.

2. I. stupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15. 10. 2018 zvýšil sumu
invalidného dôchodku žalobcu od 05. 09. 2018 na 274,10 eur, pretože podľa posudku posudkového
lekára jeho miera poklesu nie je už 60 % ale 70 %. Nárok na invalidný dôchodok mu vznikol 24. 04.
2017. Suma invalidného dôchodku sa zvýšila o 10 % percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť.

II.

3. Žalobca voči rozhodnutiu včas podal voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
uviedol, že nesúhlasí s mierou poklesu ani s jeho posúdením zdravotného stavu. Poukázal na svoje
diagnostické chronické ochorenie a uviedol, že aj napriek liečbe a dodržiavaniu pokynov lekárov sa mu
zdravotný stav zhoršil. Žalobca stanovenú výšku sumy invalidného dôchodku nenamietal.

4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového
lekára ústredia so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobcu dňa 16. 01. 2019, ktorý sa
oboznámil s lekárskymi správami z hospitalizácie v špecializovanej nemocnici v Nitre Zobor za obdobie
31.07.2018do07.08.2018,od10.12.2018do21.12.2018.Posudkovýlekárpovyšetrenízdravotnéhostavu žalobcu dospel k záveru, že žalobca trpí chronickou obštrukčnou chorobou pľúc ťažkého stupňa a
tomuto zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou,
čo je stred rozpätia, vzhľadom na klinické prejavy. Ide o varírujúce ochorenie so striedavým zlepšením

a zhoršením funkčných parametrov. V čase vyšetrenia bol v čase po liečbe zlepšený. Za rozhodujúce
zdravotné postihnutiu určil posudkový lekár chronickú obštrukčnú chorobu pľúc podľa kapt. VIII. odd. B
pobočka 1 písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 70 %.
Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles

schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
1 rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým

zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza

z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v

percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľná.
5. Žalovaný mal za to, že posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne sa v konaní
vysporiadali so všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré účastník predložil v predmetnej veci. Ich odborné
posudky sú zhodné, bez diskrepancií, sú dostatočne podložené odbornými medicínskymi vyšetreniami a

nálezmi a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol zistený rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným
zdravotným stavom žalobcu. Preto prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

III.

6. Žalobca podal voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, prostredníctvom právneho
zástupcu, v ktorej uviedol, že okrem diagnostikovanej chronickej obštrukčnej chorobe pľúc, ktorá sa
zhoršuje, sa pridružene k tomu pridáva akútna infekcia dolných dýchacích ciest. Okrem toho trpí
poruchou bunkovej imunity - Imunodeficit, v dôsledku čoho mu nezvýšil percentuálnu mieru ani o
percentopodľa§71ods.8zákonaosociálnompoistení.Poukázalnato,žehodnotymeraníznemocnice

Sv. Svorada Zobor boli mierne odlišné, pretože boli vykonávané hneď po preliečení po kortikoidoch.
Zlepšenie zdravotného stavu je prechodné. Následne hodnoty sú vždy pod 30% RH. Podľa vyšetrení
MUDr. Solčianskeho ako aj správ z nemocnice jednoznačne vyplýva, že má žalobca štádiu GOLD 4/
D, teda veľmi ťažké štádium. Žalovaný správny orgán nebral jeho závažnú chorobu a jeho štádiumkomplexne. Podľa jeho názoru spĺňa zaradenie pod písm. d/ a nie pod písm. c/, teda správne miera
poklesu nemá byť 70 % ale 85%. Preto žiadal napadnuté rozhodnutie ako i rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

IV.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23. 04. 2019 poukázal na to, že po podaní
odvolania žalobcu bol opätovne posudzovaný zdravotný stav posudkovým lekárom ústredia, ktorý sa

podrobne oboznámil s celou zdravotnou dokumentáciou žalobcu, so všetkými predloženými odbornými
nálezmi posúdil zdravotný stav žalobcu a zistil, že žalobca trpí chronickou obštrukčnou chorobou
pľúc ťažkého stupňa a tomuto zodpovedá miera poklesu 70 % podľa kapt. VIII, odd. B, položka 1
písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., čo je stred rozpätia, vzhľadom na klinické prejavy,
keďže sa jedná varírujúce ochorenie so striedavým zlepšením a zhoršeným funkčných parametrov. V
čase preskúmavania zdravotného stavu bol stav po liečbe zlepšený. Žalobca môže vykonávať ľahšie

pomocné práce bez ťažkej fyzickej námahy. Posudkový lekár určil chronickú obštrukčnú chorobu pľúc
v štádiu III. ťažký stupeň 30 % ? FEVI < 50 % referenčných hodnôt.

Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. možno zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí

ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Keďže takéto závažné postihnutia žalobca
nepreukázal, posudkový lekár mu nezvýšil percentuálnu mieru za ďalšie zdravotné postihnutia,.

Žalobca v žalobe neuvádza žiadne relevantné dôkazy. Uvádza iba subjektívne ťažkosti, ktoré sú
dokázané vyšetreniami, a tieto boli posúdené posudkovým lekárom. Žalovaná žiadala žalobu ako

nedôvodnú zamietnuť.

V.
8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal bez pojednávania a podľa § 190 SSP dospel k záveru, že

žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol.
9. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na
internetovej stránke Krajského súdu v Nitre.
10. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho
orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že

by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou
dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré
vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.
11. Žalobca si požiadal žiadosťou zo dňa 05. 09. 2018 o zvýšenie invalidného dôchodku. Po podaní
žiadosti bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 20. 09. 2018,

ktorý mu zvýšil percentuálnu mieru na 70 % v dôsledku čoho sa prvostupňovým rozhodnutím správneho
orgánu zo dňa 15. októbra 2018 zvýšila suma invalidného dôchodku žalobcu od 5. septembra 2018 na
sumu 274,10 eur mesačne.
Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutie správneho orgánu odvolanie, v ktorom namietal
nesúhlas s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Poukazoval na svoje

diagnostikované chronické ochorenie, ktoré sa zhoršuje. Nenamietal výšku sumy invalidného dôchodku.
12. Posudkoví lekári sociálneho poistenia sa vysporiadali so všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré boli
predložené, ich odborné posudky sú zhodné, bez diskrepancií a sú dostatočne podložené odbornými
medicínskymi vyšetreniami a nálezmi a vo svojich záveroch sa zhodujú.
13. Žalobca v žalobe nedoložil žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali závažné zhoršenie

jeho zdravotného stavu a ktoré by spochybňovali úplnosť a objektivitu a presvedčivosť posudkov
posudkových lekárov sociálneho poistenia.
14. Správny súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom o
sociálnom poistení ako aj prílohou č. 4 k zákonu.
15. Po podaní odvolania žalobcu bol opätovne posúdený zdravotný stav posudkovým lekárom

sociálneho poistenia, jednak pobočky Nitra dňa 22. novembra 2018 ako aj posudkového lekára
ústredia, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 16. januára 2019, ktorý po preštudovaní celej
zdravotnej dokumentácie a lekárskych nálezov predložených žalobcom zistil, že žalobca trpí chronickou
obštrukčnou poruchou pľúc ťažkého stupňa a tomuto zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesuschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo je stred
rozpätia, vzhľadom na klinické prejavy, keďže sa jedná o ochorenie, ktoré sa prejavuje so striedavým
zlepšením a zhoršením zdravotného stavu. Žalobca teda je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona

č. 461/2003 Z.z. , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho miera poklesu je 70
% podľa kapt. VIII. ,k odd. B položka 1 písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.
Posudkový lekár nezvýšil percentuálnu mieru o 10 % podľa § 71 ods. 9 zákona, pretože nezistil
závažnosť ostatných zdravotných postihnutí žalobcu, ktoré by ovplyvňovali pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť.
16. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť
rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol.

17. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu
trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1
mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch

uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).