Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 20, 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12Csp/188/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917210455
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7917210455.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudcom JUDr. Jánom Miľkom, v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,

IČO: 31 335 004, Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, proti žalovaným X/ Š. F., O.. XX.XX.XXXX, U.. B. XXX/
XX, XXX XX M. N., X/ M. M., O.. XX.XX.XXXX, U.. B. XXX/XX, XXX XX M. N., zastúpení: JUDr. Helena
Knopová, advokátka, Štúrova 20, 040 01 Košice, o zaplatenie 44 577,39 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie ročného zmluvného úroku vo výške 6,09 % zo sumy 42 901,34
EUR a 5 % ročných úrokov z omeškania zo sumy 1 616,05 EUR, všetko za obdobie od 10.01.2017 až
do zaplatenia, z a m i e t a.

II. Žalovaní s ú p o v i n n í uhradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy 44
577,39 EUR, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 3.07.2017 pôvodne žiadal, aby súd uložil žalovaným povinnosť
uhradiť sumu 44 577 EUR, 6,09 % ročné úroky z nesplatenej časti úveru 42 901,34 EUR za obdobie
od 10.01.2017 do zaplatenia, 5 % ročné úroky z omeškania zo sumy 44 577,39 EUR od 10.01.2017
až do zaplatenia ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný riadne a včas nesplatil úver,
ktorý mu žalobca poskytol.

2. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe na pojednávaní 8.12.1997 uviedli, že úver prestali splácať z dôvodu
insolventnosti. Na pojednávaní 20.9.2019 žiadali zamietnuť v časti o zaplatenie zmluvných úrokov z
úveru a úrokov z omeškania zo sumy 1 616,05 EUR, všetko za obdobie od 10.1.2017, z dôvodu, že
žalobcovi nárok na tieto úroky nevznikol

3. Súd zistil, že dňa 16.2.2016 bola uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovaným úver vo výške 43 000,00 EUR a žalovaní sa zaviazali zaplatiť úver v 253 mesačných

splátkach po 218,23 EUR.

4. Dňa 9.1.2017 nastala predčasná splatnosť celého úveru, čo medzi stranami nie je sporné.

5. Rozsudkom z 8.12.2017 prvoinštančný súd v tejto veci uložil žalovaným povinnosť uhradiť pre
žalobcu sumu 44 577,39 EUR s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
42 901,34 EUR od 10.1.2017 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Proti výroku o zamietnutí žaloby

v prevyšujúcej časti podal žalobca odvolanie. Výrok o povinnosti žalovaných uhradiť pre žalobcu sumu
44 577,39 EUR a 5 % ročné úroky z omeškania zo sumy 42 901,34 EUR od 10.1.2017 do zaplatenia
nadobudol právoplatnosť dňa 26.1.2018. Odvolací Krajský súd v Košiciach uznesením z 12.3.2019
sp. zn. 11Co/68/2018-80 zrušil výrok prvoinštančného rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcejčasti zamietnutá a výrok o trovách konania a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu
nepreskúmateľnosti odôvodnenia prvoinštančného rozsudku ohľadne nepriznania zmluvných úrokov
aj po dni predčasnej splatnosti úveru a o nepriznania úrokov z omeškania zo sumy 1616,05 Eur od

10.1.2017. Preto po rozhodnutí odvolacieho súdu prvoinštančný súd opätovne rozhoduje o nároku
žalobcu v časti, v ktorej bola žaloba prvoinštančným súdom pôvodne zamietnutá a o všetkých trovách
konania.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

9. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

10. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

11. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

12. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

13.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku

alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

16. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola

vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.18. K spôsobu právneho posúdenia nároku žalobcu na úhradu zmluvných úrokov za obdobie od
predčasnej splatnosti úveru až do jeho splatenia súd aj s ohľadom na bod 21/ odôvodnenia vyššie
uvedeného uznesenia odvolacieho súdu z 25.9.2018 uvádza: Právna úprava odplaty za dočasné

prenechanie peňažných prostriedkov úverovou zmluvou, z ktorej je potrebné, vzhľadom na absenciu inej
občianskoprávnej úpravy (§ 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka) vyjsť i pri posudzovaní
spôsobu úročenia spotrebiteľských úverov je obsiahnutá v ust. §§ 502 a 503 Obchodného zákonníka.
Podľa ust. § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona. Podľa ust. § 503 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky
je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase,
keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky
splatné aj úroky z tejto splátky. (3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred

dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že zákon naproti času, od kedy je úverový dlžník
povinný platiť úroky (od poskytnutia) výslovne neupravuje, až na prípad keď dlžník vráti poskytnuté
peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve, tiež do kedy úroky veriteľovi patria. To v praxi
vyvolalo interpretačný spor, či sa poskytnuté peniaze úročia až do skutočného vrátenia poskytnutých

peňazí alebo či povinnosť platiť úroky zaniká so splatnosťou úveru alebo jeho časti. Pre objektívnosť
je potrebné konštatovať, že predovšetkým v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu ČR (por. napr.
žalobcom zmienený rozsudok sp. zn. 32 Cdo 3830/2014) možno zaznamenať názor, že veriteľovi
patria úroky aj po zosplatnení úveru. V každom zo súdu známych prípadov však riešenie tejto otázky
nadväzovalo na záver o platnosti dohody veriteľa a dlžníka o úrokoch po zosplatnení v úveru, pričom

otázka výlučne zákonného rámca úročenia (teda o situáciu keď sa veriteľ s dlžníkom na úročení úveru po
zosplatnení nedohodli), sa v týchto, len na prvý pohľad obdobných prípadoch, neriešila. V podmienkach
Slovenskej republiky síce uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98 zo dňa 1.7.2000, na
ktoré sa v rozhodovacej praxi na podporu názoru o úročení úveru len do jeho splatnosti frekventovane
odkazuje, nerieši túto otázku ťažiskovo. Súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že dohodnuté úroky z

poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní
a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 OBZ), v ňom nie je nijak bližšie zdôvodnený. Na strane
druhej však nemožno prehliadať, že zdôvodnenie založené i na tomto názore prešlo testom ústavnosti,
pričom Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012, jednak zmienené
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR považoval za súčasť štandardnej judikatúry všeobecných súdov a

jednak výklad vo výsledku zodpovedajúci tejto alternatíve právneho posúdenia veci, považoval za
ústavne akceptovateľný. Na podklade uvedených judikatórnych výstupov sa k tomuto názoru prikláňa
tiež súd aj v tejto veci, pričom k formovaniu tejto jeho argumentačnej pozície došlo v podstatnom tiež
na podklade týchto úvah: Interpretácia trvania úročenia úveru musí podľa úvahy súdu odzrkadľovať tiež
samotnú podstatu úroku a špecifickosť právnej situácie, ktorá po zosplatnení úveru nastáva. Právna

teória i rozhodovacia prax sú v tomto zmysle zajedno v tom, že úrok je cenou peňazí - odplatou
veriteľa za to, že peňažné prostriedky dočasne prenechá dlžníkovi a ten ich v dohodou stanovenej
alebo na základe zákona veriteľom určenej dobe môže využívať. Rovnako nakoniec vníma podstatu
úroku vo svojej právnej argumentácii i sám žalobca. Práve možnosť disponovať s peňažnou sumou
na dosiahnutie vlastného hospodárskeho prospechu na strane dlžníka a získanie úroku za poskytnutie

tejto možnosti na strane veriteľa predstavujú bezprostredný ekonomický dôvod (kauzu) vzniku právneho
vzťahu z úverovej zmluvy. Účinným uplatnením práva mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľom
dochádza celkom nepochybne k narušeniu tejto kauzy úverovej zmluvy; v ďalšom čase už totiž dlžník
nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, keďže veriteľ mu túto možnosť už
viac nedáva (odňal). Nevrátením prenechaných peňazí po zosplatnení úveru, bez ohľadu na to aké

účinky z hľadiska trvania úverového vzťahu právnemu úkonu zosplatnenia pripíšeme, nepochybne
vzniká protiprávny stav, s ktorým sú ako následok prípadne spojené sankčné (úroky z omeškania),
zodpovednostné (náhrada škody) a zabezpečovacie plnenia (zmluvná pokuta), na ktorých sa účastníci
pre tento prípad dohodli, alebo ktoré sú dané zákonom a nie záväzky majúce povahu odplaty, medzi
ktoré úrok, ako už bolo vyjadrené skôr rozhodne patrí. Nemožno v tejto súvislosti prehliadnuť ani, že

otázka „odplaty“ za nesplnenie povinnosti dlžníkom vyvstala výlučne v súvislosti s úverovými vzťahmi,
pričom mimo nich súdu nie sú zrejmé prípady, kedy by sa veriteľ po zročnosti plnenia domáhal mimo
sankčných, zabezpečovacích alebo zodpovednostných záväzkov tiež iných vedľajších plnení, majúcich
povahu akejsi zmluvnej odplaty. Takto napríklad po skončení nájmu prenajímatelia nežiadajú nájomnéaž do vydania predmetu nájmu i napriek tomu, že zákon platenie nájomného len za obdobie trvania
nájmu nelimituje (rovnako ako úrok pri úveroch). Možno síce namietať, že náhradu za užívanie veci
bez právneho dôvodu vlastníci bežne žiadajú, treba mať ale na zreteli, že svojím charakterom sa nad

akúkoľvek pochybnosť nejedná o odplatu, ale o náhradu zo zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného
obohatenia, ktorú, ako už bolo skôr zmienené, odvolací súd pripúšťa i v prípade úverových vzťahov.
Súd teda nevzhliadol právny, ekonomický a v svojej podstate ani žiaden iný racionálny dôvod, pre ktorý
by výklad právnej úpravy mal smerovať k úročeniu poskytnutých peňazí aj po zosplatnení úveru, teda
v čase, kedy veriteľ dlžníkovi neposkytuje možnosť užívať jeho peniaze, ale dlžník veriteľove peniaze

protiprávne zadržiava. Celkom nepatričnou je argumentácia žalobcu, založená na znení poslednej vety
ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého úroky je povinný (dlžník) zaplatiť len za dobu od
poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Použitá formulácia na prvý pohľad evokuje u zástancov
úročenia úveru aj po splatnosti, že tým je otázka zodpovedaná „do vrátenia“, a teda nie do splatnosti;
tento argument však vo svojej podstate abstrahuje od toho, že jeho znenie, zvlášť však použité slovo
„len“ v tomto ustanovení jasne naznačuje, že tým bolo sledované obmedzenie dohodnutého úroku v

prípade skrátenia doby vrátenia peňazí a nie rozšírenie úročenia nad túto dobu. Zástancovia názoru o
úročení úveru po splatnosti sa doposiaľ uspokojivo nevysporiadali ani s jeho zrejmou kolíziou s úpravou,
priznávajúcou veriteľovi za omeškanie dlžníka s peňažným plnením iba úroky z omeškania (poplatok z
omeškania), za situácie, keď možnosť kvantitatívneho rozšírenia tejto sankcie za oneskorené plnenie
v občianskoprávnych vzťahoch je v právnej praxi jednotne odmietané. Úročenie zosplatneného úveru

zároveň nereflektuje ani skutočnosť, že právny poriadok úhrn sankcií za omeškanie spotrebiteľa so
splácaním peňažných prostriedkov (podľa ust. § 3a ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. sa nimi
rozumejú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so
splácaním peňažných prostriedkov) limituje. Túto skutočnosť je potrebné mať na zreteli pri posudzovaní
platnosti prípadnej dohody strán o povinnosti žalovaného plniť žalobcovi za omeškanie s vrátením

zosplatneného úverového dlhu úroky.

19. Podľa vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení Občianskeho zákonníka
a Obchodného zákonníka účinných ku dňu uzavretia úverovej zmluvy súd konštatuje, že veriteľovi
nevzniká nárok na úhradu úrokov z úveru za obdobie od vyhlásenia jeho predčasnej splatnosti, t. j.

od 10.1.2017 do budúcna. Za stavu predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru žalobcovi vzniká iba
právo na jednorazové vrátenie nesplatenej požičanej istiny úveru, kapitalizovaných úrokov z úveru,
poplatkov splatných ku dňu zosplatnenia úveru a tiež úrokov z omeškania. Pokiaľ Všeobecné obchodné
podmienky pôvodného veriteľa pre poskytovanie úverov účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy
obsahovali povinnosť dlžníka splácať úroky z úveru aj po dni jeho predčasnej splatnosti, a podľa žalobcu

tieto ustanovenia sú súčasťou dohodnutých zmluvných podmienok, tak ide o neplatnú časť zmluvy,
pretože odporuje zákonu, keďže povinnosť platiť úroky z poskytnutého úveru je obmedzená iba na
trvanie zmluvného úverového vzťahu. Zmluvný úverový vzťah vyhlásením predčasnej splatnosti končí,
dlžníkovi vzniká povinnosť dlh vrátiť v deň splatnosti. Preto dohoda o povinnosti dlžníka spotrebiteľa
platiť úroky z úveru po jeho splatnosti odporuje zákonu, t. j. § 503 ods. 3 druhá veta Obchodného

zákonníka, a je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

20. Povinnosť dlžníka uhradiť úroky z úveru za čas po zosplatnení by bola v rozpore s ustanovením § 52
ods.2,§53ods.1,ods.2,§54ods.1,ods.2,§658ods.1Občianskehozákonníkaa §2písm.d)zákona
č. 129/2010 Z. z., § 503 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka, a to vzhľadom k ustanoveniu §

39 Občianskeho zákonníka. Súd v tejto súvislosti poukazuje na dôvody uznesenie odvolacieho v tejto
veci z 12.3.2019.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení žalovanému nevznikla
ani povinnosť uhradiť pre žalobcu úroky z omeškania zo sumy 1 616,05 EUR tvoriacej

nesplatené úroky z omeškania ku dňu 10.1.2017, pretože by išlo o sankcionovanie sankcionovania, čo
nemá oporu v žiadnej právnej úprave. Súd tak rozhodol aj z dôvodu, že je v tejto veci viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení z 19.3.2017 sp. zn. 11Co/68/2018-80.

23. Žalobca mal v konaní úspech plný úspech ohľadne nároku uplatneného v sume

44 577,39 EUR, a preto podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd uložil žalovaným
povinnosť uhradiť pre žalobcu trovy konania v rozsahu takto priznanej výšky nároku, pričom o výške
trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 Civilný sporový poriadok).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trebišov v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo,

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).