Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 18, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/79/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612205625
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3612205625.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Gabriely Janákovej, sudcu Mgr. Ivana
Kubínyiho a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcu: W., s.r.o. so sídlom A., W. ul.
XX, J.: XX XXX XXX, zastúpeného P. kanceláriou H. W., s.r.o., A., X. č. 4, A., J.: XX XXX XXX,
proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie
13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Partizánske zo dňa 11. septembra 2014, č.k. 6C/99/2012-102, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žaloby doručené súdu v dňoch 27.09.2012,
ktorými sa žalobca domáhal v konaní sp. zn. 6C/99/2012 zaplatenia sumy 375,- Eur z titulu
majetkovejškodyaztitulunemajetkovejujmysumy1.714,92Eur, vkonanísp.zn.6C/100/2012

majetkovej škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 359,58 Eur a v konaní sp.zn.
6C/103/2012 zaplatenia sumy 125,- Eur z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumy
542,14 Eur. Súd spojil podľa §112 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku právne veci tamojšieho súdu
vedené pod sp. zn. 6C/99/2012, 6C/100/2012, 6C/103/2012 pod číslo konania 6C/99/2012. Žalovanému
náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust.
§ 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 a § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z.), ďalej
ust. § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Uviedol, že podľa citovaných ustanovení
sa žalobca domáhal náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nevydaní
poverenia, resp. nevydaní rozhodnutia exekučného súdu v 15-dňovej zákonnej lehote od podania
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z vykonaného dokazovania bolo súdom prvej
inštancie zistené, že v konaní vedenom na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. č. k. 2Er/620/2010
žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na Okresnom súde Nové Zámky

dňa 22.9.2010 a bola postúpená Okresnému súdu Partizánske dňa 20.12.2010 č.l. 9 spisu, pričom
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia bolo vydané Okresným
súdom Partizánske dňa 28.12.2010, teda na ôsmy deň po postúpení spisu Okresným súdom Nové
Zámky, teda v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Z exekučného spisu Okresného súdu Partizánske
č. k. 3Er/205/2010 súd prvej inštancie zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená tamojšiemu súdu dňa 23.04.2010, súd vyzýval oprávneného výzvou zo dňa

06.05.2010 o predloženie zmenky a zmluvy o úvere v lehote 15 dní. Táto lehota nebola oprávneným
dodržaná, preto súd opätovne výzvou zo dňa 04.06.2010 urgoval dodanie listín na ich preskúmanie ex
offo. Oprávnený listom zo dňa 21.06.2010, ktorý bol doručený exekučnému súdu dňa 24.6.2010 doručilpotrebné listiny, preto uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia bolo
vydanésúdom13.07.2010lenvčastizmenkovéhoúrokuvovýške0,25%denneúrokuzomeškaniaana
istinu a zákonný úrok a dňa 13.07.2013 bolo zároveň vydané súdom poverenie na vykonanie exekúcie,

teda v primeranej lehote vzhľadom na povinnosť preskúmať oprávneným predložené listiny, síce po
uplynutí 15 dní , teda v lehote 18 dní, pričom v tejto lehote musel exekučný súd vykonať aj posúdenie
oprávneným predložených listín, ktorý sám spôsobil prieťahy tým, že na výzvu súdu zo dňa 06.05.2010
predložil požalované listiny až dňa 24.06.2010. V danom aj keď nebola v tomto prípade dodržaná 15
dňová lehota išlo o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. d/ EP, keď exekučným titulom bol

vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu tak, ako to bolo v tomto prípade. Zo spisu Okresného súdu
Partizánske č. k. 3Er/574/2011 súd prvej inštancie zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola podaná dňa 8.9.2011 a uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia bolo zamietnuté dňa 25.04.2012, v tomto prípade nebola 15 dňová lehota dodržaná, táto
bola zrušená novelou Exekučného poriadku účinnou od 1.6.2011, pričom návrh na vykonanie exekúcie
bol podaný dňa 15.7.2011, teda za účinnosti tejto novely. Napriek tomu exekučný súd vo veci riadne

konal, keď vyzval oprávneného listom zo dňa 09.09.2011, aby zaslal súdu rozhodcovskú doložku,
ktorú oprávnený doručil dňa 27.09.2011. Súd sa ďalej zaoberal podaním súdneho exekútora Q.., ktorý
zaslal stanovisko podľa § 30 ods.3 Exekučného poriadku, bola predvolaná povinná dňa 15.3.2012
k skutočnostiam dôležitým pre exekučné konanie a následne dňa 25.04.2013 bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Krajský súd v Trenčíne uznesenie

zrušil dňa 30.8.2012 uznesením pod sp. zn. 8CoE/73/2012-4 a vrátil prvoinštančnému súdu na nové
konanie, následne súd prvej inštancie opätovne rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
uznesením sp. zn. 3Er/574/2011-48 zo dňa 09.01.2013 v ktorom rešpektoval názor odvolacieho súdu
a následne na odvolanie oprávneného bolo toto uznesenie potvrdené Krajským súdom v Trenčíne sp.
zn. 6CoE/86/2013-69 zo dňa 18.3.2013 a exekúcia bola uznesením zo dňa 22.04.2013 zastavená. Súd

po preskúmaní veci uviedol, že súd si vo všetkých troch prípadoch si plnil svoju zákonnú povinnosť,
ktorú mu zákon ukladá a to ex offo skúmať súlad exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok
s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, teda jeho súlad so zákonom. Z hľadiska posúdenia
lehoty na rozhodnutie súd zistil, že exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora v
primeranej lehote v prvom prípade do 15 dní, v druhom prípade do 18 dní a v treťom prípade, ktorý

napadol už za účinnosti novely Exekučného poriadku účinnej od 01.06.2011, ktorou bola 15 dňová
lehota zrušená v primeranej lehote s poukazom na okolnosti prípadu. Súd dodal, že v
danom prípade je zodpovednosť štátu za škodu vylúčená, lebo absentuje nesprávny úradný
postup a nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože takéto
rozhodnutie neexistuje, teda neboli preukázané základné aspekty zodpovednosti štátu za škodu, súd

vydal prvoinštančné rozhodnutia v súlade so zákonom, s ktorými sa stotožnil aj odvolací súd, preto
súd návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol. S poukazom na
uvedené dôvody súd návrhy žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy pôvodne
vedené na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 6C/99/2012, 6C/100/2012, 6C/103/2012 spojených
pod číslom konania 6C/99/2012 ako nedôvodné zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142

ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo mu
žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p. a to, že v spojení s § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. sa mu postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., v konaní rozhodoval vylúčený
sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.), súd prvej inštancie
nesprávne právne posúdil podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., súd
prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, zároveň dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatňované a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie vec
prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
s tým, že žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania. Žalobca uskutočnil
podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,

ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu, je potrebné z konania vylúčiť, pričom
okolnosť, že odvolací súd nevzhliadol v označených veciach a skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu
nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať
za nestranného. Poukázal na rozhodovaciu prax iných odvolacích súdoch. Čo sa týka konečnéhorozhodnutia vo veci súdom (vylúčeným sudcom), neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto,
že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods.
2 O.s.p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za

ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o odročenie nariadeného pojednávania
z dôležitého dôvodu. Rovnako nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri
svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd sa tiež dopustil
viacerýchomylov,keďkonštatoval,žežalobcomnamietanélehotynavydanierozhodnutiabolidodržané,
avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Namietal porušenie svojho práva

na kontradiktórne konanie, kedy žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov
a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje
len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie
voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy. Čo sa týka skutočnosti, že v danej veci nebolo
možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, poukázal na skutočnosť, že súd vykonal dokazovanie,

ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Poukázal tiež na judikatúru
Ústavnéhosúdu,koncepciuspravodlivéhosúdnehokonaniastým,žekontradiktórnosťsúdnehoprocesu
sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale aj na rovnaké oprávnenie
voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti
boli známe iba jednej strane, alebo žiadnej z nich. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod

nie je v odôvodnení rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v
exekučnom spise. Súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktoré obsah
a rozsah si určil sám, kedy žalobca žiadal vykonať dokazovanie všetkými listinami, ktoré tvoria exekučný
spis. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky
počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka

(povinného). Súd však úplne ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na
udržiavanie a správy informačného systému a z titulu výdajov, na administratívne spracovanie textov,
publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé,
akou úvahou súd dospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla. Rovnako sa to však týka
chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Navyše napriek tomu, že skutkový dej a skutkový základ

v tomto konaní je jedinečný, odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie rovnakými dôvodmi opísanými tými
istými vetami, ako v iných svojich rozhodnutiach. Nesúhlasil tiež s tvrdením, že náklady na správu
pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník, teda povinný. Pravým právnym titulom je v danej
veci nesprávny úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Žalobca
hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o

výškemajetkovejškody,atoajprostredníctvomznaleckéhoposudku,ktoréhovyhotoveniesizabezpečil.
Poukázaltiežnaskutočnosť,žeajpopodanížalobyškodaďalejnarastá.Súd vosvojomrozhodnutí
vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a
pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľný ospravedlňujúci

dôvod. Rozhodnutie súdu je preto vnútorne rozporné a napriek tomu, že súd zistil porušenie práva,
nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi.
Uviedol, že sú irelevantné úvahy súdu o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si žalobca zvolil a tiež
sú irelevantné úvahy o podstate a rozsahu podnikateľského rizika. Všetky a akékoľvek problémy, ktoré
boli vyvolané v právnej sfére žalobcu nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného

súdu, svedčia o potrebe nastoliť spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušené práva.
Žiadalpreto,abyodvolacísúdzrušilnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieavecmuvrátilnaopätovné
prejednanie.

3. K podanému odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pretože je vo
výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 CSP, podľa ktorého
možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

5. Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno podľa § 205 ods. 2
O.s.p. (účinného pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP) odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod
písmenami a/ - f/ citovaného zákonného ustanovenia (a/ - h/ ust. § 365 CSP).6. Žalobca vo svojom odvolaní uplatnil dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/
citovaného zákonného ustanovenia (t.č. účinné ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a/, e/, f/, h/ CSP).

7. Odvolací súd preskúmaním zistil, že dôvody odvolania, uplatnené žalobcom nie sú dané.

8. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP) je daný v prípade,
ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (§ 389 CSP).

9. Za takúto vadu považuje žalobca predovšetkým tú skutočnosť, že mu ako účastníkovi konania bola
odňatá možnosť konať pred súdom, resp. v zmysle účinnej úpravy CSP, že došlo k nesprávnemu
procesnému postupu znemožňujúcemu strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Zo spisu však vyplýva, že súd prvej inštancie určil termín pojednávania na 11.09.2014, predvolanie
bolo doručené žalobcovi 21.07.2014. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neúčasť
náležite neospravedlnil.

11. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces s tým, že neobstojí

námietka zo strany žalobcu v tom smere, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca. Ako
vyplýva z obsahu spisu súdu prvej inštancie o námietke žalobcu ohľadom námietky zaujatosti sudcu,
ktorému bola vec pridelená na prejednanie bolo právoplatne rozhodované uznesením Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 24.10.2012 pod sp.zn. 17NcC/548/2012, kedy odvolací súd rozhodol, že sudkyňa
Okresného súdu Partizánske JUDr. Barbora Štefanová nie je vylúčená z prejednania a rozhodovania

veci. Následne bola vec pridelená na prejednanie sudkyni JUDr. Alene Blaškovej, o zaujatosti ktorej
rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 22.05.2014 sp.zn. 4NcC/21/2014 tak, že sudkyňa
Okresného súdu Partizánske JUDr. Alena Blašková nie je vylúčená z prejednania
a rozhodovania veci. O tvrdení žalobcu, že v takýchto prípadoch rozhodoval výlučný sudca, už bolo
rozhodnutéNajvyššímsúdomvoviacerýchrozhodnutiach,napr. vuznesenízodňa31.mája2010

v konaní sp.zn. 3NcC/14/2010, z ktorého vyplynulo, že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá samotná
skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca
vykonáva súdnictvo a Najvyšší súd aj v konaní 3Cdo 102/2013 konštatoval, že dôvodom na
vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý podľa tvrdenia žalobcu
svojím nesprávnym úradným postupom v inej veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú a

nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2013. Samotnú okolnosť, že žalobca aj po
rozhodnutínadriadenéhosúdu onezaujatostivecprejednávajúcehosudcupovažovaltohtozazaujatého
a odmietal sa zúčastniť pojednávania, nemožno akceptovať ako dôvod pre odročenie pojednávania,
pretože otázka zaujatosti sudcu bola vyriešená postupom stanoveným Občianskym súdnym poriadkom
a nepredstavovala preto pre súd prvej inštancie prekážku pojednávania a rozhodovania vo veci.

12. K odňatiu možnosti konať pred súdom, resp. v zmysle účinnej úpravy CSP k porušeniu práva
účastníkov konania na spravodlivý proces, nedošlo ani v odvolaní namietanom neumožnení reagovať
na vyjadrenie protistrany, oboznámiť sa s vykonanými dôkazmi, vyjadriť sa k dôkazom, navrhovať ďalšie
dôkazy a všeobecne porušením práva na kontradiktórny proces. Súd prvej inštancie totiž nariadením

pojednávania umožnil žalobcovi realizáciu viacerých práv, ktorých porušenie žalobca namieta. Pokiaľ
sa žalobca pojednávania nezúčastnil bez toho, aby na jeho strane bol pre neúčasť daný dôležitý dôvod,
nie je realizácia procesných práv žalobcu, ktorú umožňuje práve pojednávanie, pochybením súdu prvej
inštancie, ale iba dôsledkom konania samotného žalobcu.

13. Žalobca nedôvodne namieta porušenie svojich procesných práv v súvislosti s tým, že sa vo
veci neuskutočnilo ústne pojednávanie, pričom nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania. Zrejme ušlo pozornosti žalobcu, že v danom prípade nešlo o takýto prípad,
súd prvej inštancie nerozhodoval bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 115a O.s.p. (t.č. účinné
ustanovenie § 177 ods. 2 CSP), ale riadne nariadil pojednávanie podľa v tom čase účinného § 114 O.s.p.

14. Rovnako po preskúmaní veci odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu o tom, že by
odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňalo požiadavky stanovené ustanovením § 157 ods. 2
O.s.p. (t.č. účinné ustanovenie § 220 CSP), najmä, že by súd prvej inštancie riadne nezdôvodnil,prečo rozhodnutie vydané so zisteným časovým odstupom od podania žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v exekučných veciach vedených na Okresnom súde Partizánske pod sp.zn.
2Er/620/2010, 3Er/205/2010 a 3Er/574/2010 nepredstavuje nesprávny úradný postup spočívajúci v

zbytočných prieťahoch konaní.

15. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku naopak vyplýva, že súd prvej inštancie sa veľmi podrobne
zaoberal časovou následnosťou jednotlivých úkonov v exekučnej veci, kde bol oprávnený žalobca a
jeho zistenia zodpovedajú vykonaným dôkazom. Pokiaľ ide o konštatovanie prieťahov, tak súd prvej

inštancie v prvom prípade (sp.zn. 2Er/620/2010) rozhodol o žiadosti o udelenia poverenia v zákonnej
15-dňovej lehote, preto je z tohto dôvodu porušenie uvedenej lehoty bezpredmetné namietať. Žalobca v
tomto prípade tak neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a v danom prípade nemožno konštatovať
žiadny nesprávny úradný postup. V súvislosti s druhým (sp.zn. 3Er/205/2010) a tretím prípadom (sp.zn.
3Er/574/2010) súd prvej inštancie podrobne vyložil, z akého dôvodu časové rozdiely medzi jednotlivými
úkonmi exekučného súdu nemohol posudzovať ako prieťahy a ako nesprávny úradný postup súdu prvej

inštancie, s čím sa aj odvolací súd stotožňuje.

16. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je daný v prípade,
ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností.

17. Neúčasťou na pojednávaní sa žalobca zbavil možnosti vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného. Okrem
toho nariadením pojednávania s riadnym poučením podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (t.č. účinné ustanovenie §
182 CSP) súd prvej inštancie vytvoril žalobcovi možnosť uplatniť právo na kontradiktórny proces v plnom
rozsahu, a preto neobstoja jeho námietky uvádzané v odvolaní o tom, že nemal možnosť sa vyjadriť k

tvrdeniam protistrany, k dôkazom a sám návrhovať dôkazy. Žalobca bez ospravedlniteľného
dôvodu túto možnosť nevyužil, keď sa pojednávania nezúčastnil bez toho, aby mal na to dôležité dôvody.
Pokiaľ za tejto situácie nenavrhol pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania ďalšie dôkazy,
ostali neskoršie dôkazné návrhy v odvolacom konaní prípustné iba za podmienok podľa § 205 písm. a/
ods. 1 O.s.p. (t.č. účinného ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a/ CSP), ktoré však naplnené neboli. Pre

vykonanie dôkazu znaleckým posudkom v odvolacom konaní, tak ako ho navrhoval žalobca preto neboli
splnené procesné podmienky.

18. Pokiaľ sa jedná o znalecký posudok na výšku škody, tak takýto dôkaz treba považovať za
nadbytočný, pretože v prípade nepreukázania nesprávneho úradného postupu, ako jednej zo

základných podmienok vzniku škody je otázka výšky škody bezpredmetná.

19. Zároveň odvolací súd dodáva, že z odvolania nie je zrejmé, o ktoré nevykonané dôkazy, ktoré by
boli v priebehu prvoinštančného konania navrhované a súdom prvej inštancie nevykonané, sa jedná,
pričom zo spisu takýto dôkazný návrh žalobcu nevyplýva.

20. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci je daný v prípade nesprávnej
aplikácie a výkladu právnej normy, prípadne použitia právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec
nemožno použiť.

21. Žalobca vo svojom odvolaní konkrétne neuvádza, ktoré ustanovenie, najmä hmotnoprávneho
predpisu, a to zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov malo byť súdom prvej inštancie
nesprávne vyložené, prípadne aplikované. Odvolací súd v rámci svojej prieskumnej činnosti nezistil,
že by súd prvej inštancie nesprávne vyložil príslušné ustanovenia zákona o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci, prípadne, že by na zistený skutkový stav ustanovenia tohto zákona
nesprávne aplikoval.

22. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) je daný v prípade
nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je,

že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené,
prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov.
Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia,ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom,
ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., (t.č. účinné ustanovenie § 191 ods. 1, 2
CSP) podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvoinštančnému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani
inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich
závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vieryhodnosti je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov
odporuje ustanoveniam § 133 - § 135 O.s.p. (t.č. účinné ustanovenia § 192 - 194 CSP). Odvolacím
dôvodom podľa citovaného ustanovenia teda možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení
dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je
teda možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je ani dôvod na polemizovanie

s jeho skutkovými závermi.

23. Z uvedených dôvodov boli vo vzťahu k žalobcom tvrdeným predpokladom vzniku uplatnených
nárokov správne skutkové aj právne závery súdu prvej inštancie a vzhľadom na neexistenciu ním
tvrdených predpokladov zodpovednosti za uplatnenú škodu a nemajetkovú ujmu bolo napadnuté

rozhodnutie správne, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v
spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).