Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/113/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519010143
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2519010143.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov Mgr.
Kristíny Ferencziovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaných L. M. a M. H., pre pokračovací
prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2
písmeno b) Trestného zákona v znení účinnom od 01.08.2019, o odvolaní obžalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Piešťany zo dňa 14.8.2019 č. k. 8T/42/2019-544, na verejnom zasadnutí konanom dňa

24.10.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaných L. M., nar. X.X.XXXX a M. H., nar.
XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom boli obžalovaní L. M. a M. H. uznaní za vinných z pokračovacieho prečinu
krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno b)

Trestného zákona v znení účinnom od 01.08.2019, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe
že:

1) obžalovaní L. M. a M. H. po predchádzajúcej vzájomnej dohode v čase od 03.34 hod. do 06.15
hod. dňa 20.2.2019 v obci Trebatice na Piešťanskej ulici číslo 124, najskôr M. H. preskočil asi 180
cm vysoké murované oplotenie do areálu Pneuservisu Midagas, odkiaľ následne cez oplotenie L. M.

podal plynový rezák o dĺžke 90 cm, výrobné číslo ENISO5172, plynový rezák o dĺžke 50 cm, výrobné
číslo DH3-3179, plynový rezák o dĺžke 50 cm, výrobné číslo ENISO5172, plynový rezák o dĺžke 50 cm,
výrobnéčísloRN3170,4kshliníkovýchelektrónovzvozidlaOpelSintračísloA002832508,A002832504,
A002832500, A002832503, zadné kufrové dvere striebornej farby od vozidla Audi A6, 2,5 TDI, výrobné
číslo E000260 a biele plastové vedro s obsahom gurtňa oranžová o dĺžke 9,5 m a 5 ks kovových ventilov,
ktoré si za plotom uschovali a pripravili na následný odvoz, čím majiteľovi G. H. z F. spôsobili škodu v

celkovej výške 531,50 eur

2) obžalovaný L. M. a M. H. po predchádzajúcej vzájomnej dohode v presne nezistenom čase od 18.00
hod. dňa 19.2.2019 do 07.00 hod. dňa 20.2.2019 v obci Rakovice najskôr L. M. preskočil oplotenie
pozemku potravín PT Univerzál, kde prinesenými kliešťami prestrihol visiaci zámok na kovovej klietke
slúžiacej na úschovu propán-butánových fliaš v areáli potravín PT Univerzál, zatiaľ čo M. H. dával pozor

a následne z tejto klietky spoločne naložili do vozidla Peugeot Partner, modrej farby, EČ: TT 697GB, 9
ks 10 kg naplnených propán-butánových fliaš a 1 ks 3 kg propán-butánovej fľaše, ktoré previezli do obce
Dubovany, čím spôsobili spoločnosti PRVÁ SLOVENSKÁ PROPÁNBUTÁNOVÁ SPOLOČNOSŤ, a. s.,
IČO: 36057673, so sídlom Žiar nad Hronom, SNP 1301 škodu krádežou v celkovej výške 445,26 eur a
D. F. podnikajúcemu pod obchodným menom D. F. a spol., s miestom podnikania 922 01 Veľké Orvište
305, IČO: 14104199 škodu poškodením zámku vo výške 9,20 eura uvedeného konania v bode 1 a 2 sa dopustili napriek tomu, že L. M. bol rozsudkom Okresného súdu
Piešťany pod sp. zn. 8T/34/2016 zo dňa 22.8.2018, právoplatný dňa 21.12.2018, okrem iného odsúdený
za pokračovací zločin krádeže spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k §

212 odsek 1, odsek 3 písmeno a), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
e) Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky do 22.11.2021 a M. H. bol rozsudkom Okresného súdu
Piešťany sp. zn. 8T/23/2017 zo dňa 23.8.2017, právoplatný dňa 23.08.2017 odsúdený za zločin krádeže
spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b)

Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia
slobody v trvaní 2 (dva) roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky do
23.08.2021.

Za to súd obžalovaným uložil nasledovné tresty:

Obžalovanému L. M.

Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom od 1.8.2019, s poukazom na § 36 písmeno
l), písmeno n) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 16
(šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§73odsek2písmenod)Trestnéhozákonasaobžalovanémuukladáochrannéprotitoxikomanické

liečenie ambulantnou formou.

Obžalovanému M. H.

Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom od 1.8.2019, s poukazom na § 36 písmeno

k), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo
výmere 13 (trinásť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Zároveň podľa § 83 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona súd ukladá zhabanie vecí patriacich
obžalovaným a to: 2 ks klieští s červenými rúčkami, 1 ks skrutkovača s čierno-červenou rukoväťou, 1 ks
žltých strihacích nožníc na železo s čiernymi rukoväťami, 1 ks plynovej zbrane čiernej farby s označením
CZ 75 SP-01 SHADOW, MADE IN TAIWAN so zásobníkom a dózou s guličkami a 1 ks pajsra s čiernou

rúčkou.

Podľa § 83 odsek 2 Trestného zákona sa vlastníkom zhabaných vecí stáva Slovenská republika.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania obaja obžalovaní, ktorými napádaju výrok o
treste.

Obžalovaný M. H. v písomnom vyhotovení odvolania poukazuje na nasledovné skutočnosti:

Mojeodvolaniesmerujeprotivýrokuovineatreste,atonajmäzdôvodovuvedenýchv§321ods.1písm.
b) a písm. e) Tr. por. Napadnutý rozsudok považujem v časti výroku o uloženom treste za nesprávny
a nezákonný.

Napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu považujem za čiastočne nepreskúmateľné pre jeho
neurčitosť. Súd sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s argumentáciou obhajoby vo vzťahu k
uloženiu trestu. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým skutočnosťami, ktoré vychádzajú z
účelového a subjektívneho pohľadu súdu prvého stupňa na moju trestnú činnosť (vrátane trestnejčinnosti spáchanej v minulosti). Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje viacero nepresností,
ktoré súd interpretuje v môj neprospech.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o treste odôvodnil predovšetkým tým, že som skutky spáchal v

priebehu plynutia 4 ročnej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za rovnakú trestnú činnosť, prečin
som spáchal dvoma skutkami v priebehu jednej noci, hodnotou odcudzených vecí, mierou akou som
sa podieľal na spáchaní skutkov. Z uvedených dôvodov súd považuje trest odňatia slobody v trvaní 13
mesiacov za potrebný na moju prevýchovu a nápravu, a to aj ohľadom na to, že majetkovej trestnej
činnosti sa údajne dopúšťam aj za účelom obstarania si drog, ktorých som konzumentom.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu súdu prvého stupňa považujem za potrebné uviesť, že ju
považujem za účelovú a subjektívnu. Súd prvého stupňa dostatočne nevysvetlil, z akého konkrétneho
dôvodu je práve uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 13 mesiacov dôvodné a zákonné. Súd
dostatočným spôsobom nevysvetlil, z akého dôvodu považoval za potrebné ukladanie trestu v polovici
zákonom stanovenej trestnej sadzby za situácie, keď som učinil vyhlásenie o vine a výrazne som
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. V odôvodnení rozsudku absentujú konkrétne právne

úvahy, ktoré by dostatočným spôsobom ozrejmovali právne posúdenie a vyhodnotenie všetkých
okolnostíprípaduvovzťahukuloženémunepodmienečnémutrestuodňatiaslobody.Zároveňpovažujem
napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný aj v tom smere, že zo žiadneho z doposiaľ produkovaných
dôkazov nevyplýva, že by som páchal majetkovú trestnú činnosť aj za účelom obstarania drog, ktorých
som údajne konzumentom. V tomto smere ide o účelové hodnotenie dôkazov zo strany súdu prvého

stupňa. V žiadnom prípade som sa nedopustil skutkov uvedených v obžalobe z dôvodu potreby
finančných prostriedkov na zaobstaranie drog. Táto skutočnosť nebola preukázaná žiadnym dôkazom,
práve naopak, v rámci mojej výpovede (učinenej aj vo forme písomného vyjadrenia) som sa dostatočne
jasne a zrozumiteľne vyjadril k mojej motivácii spáchania žalovaných trestných činov (v žiadnom prípade
nebolo motiváciou zabezpečenie drog, keďže viac ako pol roka pred spáchaním skutku som neužíval

žiadne omamné látky).

V súvislosti s trestnou činnosťou, ktorá mi je kladená za vinu uvádzam, že od samého počiatku tohto
konania som spolupracoval s OČTK, k predmetným skutkom som sa doznal a výrazne som napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti (na rozdiel do spoluobžalovaného M.). V tejto súvislosti preto neobstojí

tvrdenie súdu na str. 9, že som v prípravnom konaní využil svoje právo nevypovedať. Táto skutočnosť
nie je v súlade so skutočnosťou, nakoľko od počiatku som v tejto trestnej veci vypovedal a od počiatku
som sa k trestnej činnosti priznal (túto okolnosť si zrejme súd pomýlil s obž. M.). Z uvedeného je zrejmé,
že od samého počiatku som prejavoval značný kritický postoj k mnou spáchanej trestnej činnosti a snažil
som sa niesť zodpovednosť za moje neuvážené konanie.

V súvislosti s nepreskúmateľnosťou rozhodnutia poukazujem v ďalšom na fakt, že súd pri určovaní
výmery trestu nezohľadnil moje osobné pomery a najmä fakt, že som otcom dvoch maloletých detí, o
ktoré som sa pred mojim zadržaním riadne a vzorne staral, a to aj napriek tomu, že s matkami detí som
nežil v spoločnej domácnosti. Napriek tejto skutočnosti som prejavoval záujem o svoje deti a minimálne

každý druhý víkend som sa s deťmi stretával, najmä však so starším synom, ktorý ma ku mne vytvorený
silný citový vzťah. Naše vzájomné odlúčenie maloletý syn znáša veľmi negatívne. Uvedomujem si, že
som mal na tieto skutočnosti myslieť pred spáchaním skutkov, čo ma nesmierne mrzí a úprimne to
ľutujem. Počas doterajšieho výkonu väzby som si uvedomil moje zlyhanie a doterajší výkon väzby je
pre mňa dostatočným ponaučením, aby som viedol riadny život a dokázal vynahradiť mojim deťom

a mojej rodine všetky útrapy, ktoré som im spôsobil mojim nezodpovedným konaním. Z uvedených
dôvodov som učinil už počas výkonu väzby všetky opatrenia smerujúce k tomu, aby som mal v prípade
prepustenia vytvorené všetky podmienky pre vedenie riadneho života (vrátane zabezpečenej práce,
ktorú však súd nevzal do úvahy s poukazom na to, že som mal na to myslieť počas plynutia skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia, pričom s takouto argumentáciou sa nestotožňujem, keďže som tvrdo

pracoval, i keď len brigádne, čo ma však nemôže diskvalifikovať v smere, v akom to interpretuje súd
prvého stupňa).
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti uvádzam, že súd sa mojimi osobnými pomermi takmer
vôbec nezaoberal v odôvodnení napadnutého rozsudku, čím postupoval v rozpore s ustanovením § 2
ods. 10 Tr. por.

V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami (predovšetkým namietanou nepreskúmateľnosťou
rozsudku súdu prvej inštancie) uvádzam, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl.6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach, je aj právo procesných strán na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom konania. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry

Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol
jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby akákoľvek procesná strana (prípadne nezaujatý
čitateľ rozsudku) nemusela hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia
pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli procesné
strany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a

úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej (v tomto prípade
predovšetkým vo vzťahu k výroku o treste). Súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné,
spravodlivé a presvedčivé.

V ďalšom poukazujem na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o treste v dostatočnej miere nezohľadnil

moje vyhlásenie o vine v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 Tr. por. Inštitút vyhlásenia obžalovaného
v prípade, ak obžalovaný vyhlási, že je vinný, výrazne urýchľuje konanie pred súdom a umožňuje,
aby sa súd zaoberal len otázkou trestu. Vo veľkej väčšine prípadov končia takéto „skrátené“ hlavné
pojednávania právoplatným rozsudkom súdu už po jeho vyhlásení s tým, že súd na uvedené vyhlásenie
prihliada obdobne ako pri uzatvorení dohody o vine a treste (teda znížením trestu pod dolnú hranicu

zákonom stanovenej trestnej sadzby), pričom tento inštitút umožňuje súdu pomerne rýchlo riešiť aj
prípady, v ktorých nemohla byť uzatvorená dohoda o vine a treste z dôvodov nedohody na výroku o
treste, respektíve bol podaný odpor voči vydanému trestnému rozkazu, nakoľko práve výmera či druh
trestu (nie otázka viny) je medzi stranami sporný. Súd sa tak primárne môže zamerať na otázku trestu
(alebo aj ochranného opatrenia) a viesť dokazovanie iba v tomto smere, pričom prípadné odvolanie je

taktiež podané len do výroku o treste a odvolací súd preskúmava taktiež len výrok o treste. V prípade
vyhlásenia o vine je súd zároveň povinný skúmať aj prípadnú aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.
Súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine by mal mať možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze
analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a
treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného

priaznivého)rozhodnutiaotreste,možnosťmimoriadneznížiťtrestjetueštedôvodnejšia.Ideoprocesnú
logikuvzdaniasaprávana(kompletné)súdnekonanie,vrámciktorejjevhodnéavecnesprávneumožniť
mimoriadne zmiernenie trestu. Som toho názoru, že práve o takýto prípade tu ide a súd pokojne mohol
pristúpiť k aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. (aj s ohľadom na moje osobné pomery, kritický
postoj k spáchanej trestnej činnosti, spoluprácu s OČTK a pod.). Aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1

Tr. zák. pritom súd prvého stupňa mohol zohľadniť práve v uložení trestu domáceho väzenia prípadne
trestu povinnej práce, eventuálne kombináciou týchto trestov, čím by nepochybne došlo k naplneniu
účelu trestu. Nepochybne však súd prvého stupňa mal zohľadniť moje vyhlásenie o vine pri určovaní
výmery nepodmienečného trestu odňatia slobody a ukladať mi trest na samej spodnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby (ak už mal súd potrebu ukladať mi nepodmienečný trest odňatia slobody).

K argumentácii súdu vo vzťahu k spáchaniu skutkov počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia si dovoľujem uviesť, že táto skutočnosť objektívne vychádza z vykonaného dokazovania,
avšak nemožno na ňu prihliadať, keďže v tomto konaní som súdený za konkrétne trestné činy, ktoré
nemajú súvis s trestnou činnosťou spáchanou v minulosti a nemožno na tieto trestné činy poukazovať
v odôvodnení rozhodnutia. Súd prvého stupňa bol povinný hodnotiť vykonané dôkazy a okolnosti

ukladaniu trestu izolovane od predchádzajúcej trestnej činnosti. V tejto súvislosti poukazujem na fakt, že
skôr či neskôr možno očakávať rozhodnutie o mojom neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia (čo aj samotný súd prvého stupňa naznačuje vo svojom rozhodnutí), preto za skutky
spáchané v minulosti budem niesť zodpovednosť samostatne bez ohľadu na trest uložený v tomto
trestnom konaní.

S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti som toho názoru, že uložený trest odňatia slobody
je neprimeraný. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 13 mesiacov je vzhľadom na všetky okolnosti
prípadu neprimeraný a je v rozpore s účelom trestu tak, ako ho má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zák. Za
daného skutkového a právneho stavu bolo na mieste zvážiť možnosť uloženia trestu domáceho väzenia

prípadne trestu povinnej práce, eventuálne ich kombináciou, za súčasného uloženia primeraných
obmedzení a povinností, čím by bola dostatočne zabezpečená ochrana spoločnosti aj moja náprava.
Trest domáceho väzenia prestavuje pomerne nový druh trestu, pričom v rámci SR sú vytvorené všetky
podmienky na jeho aplikáciu. Základným motívom trestu domáceho väzenia je možnosť pre odsúdenéhozachovať si sociálne, príp. aj ekonomické väzby. Nezanedbateľné je aj hľadisko hospodárnosti, keďže
výkon takého trestu je neporovnateľne menej nákladný než výkon trestu odňatia slobody v ústave.
Rovnako poukazujem aj na to, že hierarchického postavenia trestu domáceho väzenia hneď za trestom

odňatia slobody možno usudzovať, že trest domáceho väzenia by sa mal stať významnou alternatívou
k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Ukladaný by mal byť najmä v prípadoch, ak s prihliadnutím
na všetky okolnosti je síce nutné postihnúť páchateľa obmedzením slobody (nestačí len podmienečné
odsúdenie), ale vzhľadom k jeho vlastnostiam a k rodinným pomerom postačuje podstatne menšia
intenzita zásahov voči nemu ako pri výkone trestu odňatia slobody. Tento trest mi bolo možné uložiť

s poukazom na vyššie uvedené, ako aj s poukazom na závažnosť môjho konania a možnosti mojej
nápravy, kedy za daných skutkových a právnych okolností nepochybne postačuje na moju nápravu aj
miernejšia forma obmedzenia. V súvislosti s vyššie uvedeným poukazujem na skutočnosť, že doterajší
výkon väzby mal na mňa výrazný prevýchovný efekt, zvlášť za situácie, keď sa v mojom prípade jedná
o prvú skúsenosť s prostredím výkonu väzby (keďže som nikdy v minulosti nebol vo výkone trestu
ani vo výkone väzby). Pri ukladaní trestu súd nedostatočne zohľadnil okrem iného menšiu závažnosť

žalovaných skutkov, pri ktorých zároveň nevznikla žiadna škoda, keďže všetky odcudzené veci boli
predovšetkým mojou zásluhou vrátené poškodeným (v tejto súvislosti neobstojí poukazovanie súdu na
hodnotu odcudzených vecí, nakoľko spomínaná hodnota je pre ukladanie trestu irelevantná).
Ak už však súd mal potrebu ukladať mi nepodmienečný trest odňatia slobody, v takom prípade mi za
daného skutkového a právneho stavu (predovšetkým s poukazom na moje vyhlásenie o vine a výraznú

prevahu poľahčujúcich okolností) mal súd ukladať trest na samej spodnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby. Súd prvého stupňa skutočne jasne a zrozumiteľne nevysvetlil, z akého dôvodu mi
ukladal trest v polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, keď všetky okolnosti nasvedčovali možnosti
ukladania trestu na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Napadnutý rozsudok je
odchýlkou od zaužívanej súdnej praxe a je v rozpore s predvídateľnosťou súdnych rozhodnutí, kedy

súdy v rámci svojej rozhodovacej praxe pri obdobných skutkových okolnostiach ukladajú páchateľom
tresty na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Postup súdu prvého stupňa považujem
v týchto súvislostiach za arbitrárny a mám dôvodný predpoklad, že súd prvého stupňa kompenzoval
zmenu právnej úpravy účinnej od 01.08.2019, ktorá bola v konečnom dôsledku v môj prospech (uvedené
myšlienkové postupy naznačil vo svojej záverečnej reči aj zástupca prokuratúry). Som toho názoru,

že súd pri ukladaní trestu mal vychádzať z trestnej sadzby vychádzajúcej z platnej právnej úpravy a
mohol ukladať buď navrhované alternatívne tresty, eventuálne trest odňatia slobody na spodnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby.
S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žiadam Krajský súd v Trnave, aby zrušil napadnutý
rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/42/2019 zo dňa 14.08.2019 a uložil súdu prvého stupňa

znovu konať a rozhodnúť, eventuálne aby Krajský súd v Trnave zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa tak, že mi ukladá trest domáceho väzenia v trvaní podľa úvahy súdu, prípadne trest povinnej
práce, eventuálne trest domáceho väzenia za súčasného uloženia trestu povinnej práce za súčasného
uloženiaprimeranýchobmedzeníapovinností,eventuálnenepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní
6 mesiacov.

Obžalovaný L. M. v písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že uložený trest je neprimerane
prísny.Uviedol,žeokresnýsúdsadostatočnenevysporiadalstým,žesadoznal,žemaldvepoľahčujúce
okolnosti a že skutok spáchal pod vpyvom návykovej látky a v neposlednom rade, že škoda bola
uhradená. Z uvedeného dôvodu sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste a
uloženia trestu doňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
o odôvodnenosť výrokov o treste napadnutého rozsudku, proti ktorému moholi odvolatelia podať
odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto predchádzalo a tak zistil, že odvolania
obžalovaných nie sú dôvodné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že v postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli
spôsobiť nesprávnosť napádaného výroku o treste.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery okresný súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4,
odsek 5 písmeno a) Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky,

zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľov, ich pomery a
možnosť ich nápravy ako aj to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.Obžalovaným boli uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody, nakoľko súd mal za to, že iný druh
trestu by im nezabránil v páchaní ďalšej majetkovej trestnej činnosti.

V súvislosti s tým okresný súd poukázal na predchádzajúce odúdenia obžalovaných. U
obžalovaného M. na to, že od 21.12.2018 plynula 3 ročná skúšobná doba podmienečného odsúdenia
za pokračovací zločin krádeže, ktorého sa dopustil 5 skutkami, pričom obžalovaný sa už po dvoch
mesiacoch plynutia skúšobnej doby opätovne dopustil majetkovej trestnej činnosti spáchanej dvomi
skutkami, ktorej výnos mal byť použitý aj na obstaranie pervitínu, od ktorého je obžalovaný závislý, preto

by iný druh trestu nezabezpečil ochranu spoločnosti ani by neviedol k náprave obžalovaného.

Pri určovaní výmery trestu súd správne zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno l),
písmeno n) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný vinu na hlavnom pojednávaní priznal a čin úprimne
oľutovalanahlavnompojednávaníurobilvyhlásenieovine,pričomvprípravnomkonanísícevyužilsvoje
právo nevypovedať, avšak po zadržaní s políciou spolupracoval a uviedol meno spolupáchateľa, teda

napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Priťažujúca okolnosť zistená nebola.
Keďže predchádzajúce odsúdenie vo veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/34/2016 je kvalifikačným
znakom skutkovej podstaty, preto súd správne naň neprihliadol ako na priťažujúcu okolnosť.

S prihliadnutím na prevahu poľahčujúcich okolností ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom ustanovená

trestná sadzba podľa ustanovenia § 212 odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom od 1.8.2019 v
trvaní od 6 mesiacov až 3 roky menila tak, že sa znižovala horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu
a súd tak správne ukladal obžalovanému trest v sadzbe 6 mesiacov až 26 mesiacov. Opodstatnenosť
výšky trestu okresný súd odôvodňoval s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný spáchal skutky len
2 mesiace po začatí plynutia 3 ročnej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za rovnakú trestnú

činnosť, pričom prečin spáchal dvomi skutkami v priebehu jednej noci, ako aj hodnotu odcudzených
vecí. S takýmto odôvodnením Krajský súd v celom rozsahu súhlasí, pretože trest v polovici takto
upravenej trestnej sadzby vo výmere 16 mesiacov je i podľa názoru krajského súdu trestom primeraným
azodpovedajúcimzákonu.Ajkrajskýsúd jetohonázoru,žetrestkratšiehotrvaniabyneviedolknáprave
obžalovaného, nakoľko rovnakej trestnej činnosti spáchanej až 5 skutkami sa dopustil už v minulosti. Pre

obžalovaného tak ani podmienečný trest vo výmere 3 rokov nebol dostatočnou výstrahou na to, aby sa
rovnakého konania opätovne nedopustil, a to ešte v tak krátkej dobe po začatí plynutia skúšobnej doby.

Takýto trest aj krajský súd považoval za potrebný na prevýchovu a nápravu obžalovaného, zohľadniac
tak generálnu, ako aj individuálnu prevenciu, prihliadnuc aj na okolnosť, že obžalovaný sa dopúšťa

majetkovej trestnej činnosti aj za účelom obstarania si drog.

Keďže u obžalovaného bola znalkyňou zistená závislosť od psychoaktívnej látky - pervitínu
(metamfetamínu) v silne rozvinutej forme v psychickej zložke a obžalovaný uviedol, že skutkov sa
dopustili pod vplyvom drog, súd správne postupoval, keď uložil obžalovanému L. M. protitoxikomanické

liečenie ambulantnou formou.

U obžalovaného H. okresný súd poukázal na to, že od 18.4.2016 plynula obžalovanému najskôr 1
ročná skúšobná doba podmienečného odsúdenia a následne od 23.8.2017 mu pokračovala v plynutí až
4 ročná skúšobná doba podmienečného odsúdenia v rámci ukladania spoločného trestu za pokračovací

zločin krádeže, ktorého sa dopustil 9 skutkami, pričom obžalovaný sa v treťom roku plynutia skúšobnej
doby opätovne dopustil majetkovej trestnej činnosti spáchanej dvomi skutkami.

Pokiaľ ide o žiadosť obžalovaného o uloženie trestu domáceho väzenia alebo trestu povinnej práce,
okresný súd k tejto skutočnosti zaujal správne stanvisko, keď skonštatoval, že tieto druhy trestov by

dostatočne neviedli k náprave obžalovaného ani k ochrane spoločnosti. Je potrebné poukázať na to, že
obžalovaný sa majetkovej trestnej činnosti dopúšťal viacerými skutkami, je pravidelným konzumentom
pervitínu (metamfetamín) bez rozvinutej závislosti, avšak keďže je nezamestnaný a nemajetný, touto
formou si evidentne zabezpečuje finančné prostriedky nielen na bežné potreby, ale aj drogy. Obžalovaný
sa už zločinu krádeže dopustil, a to až 9 skutkami, kedy mu bola ukladaná dlhá skúšobná doba, ale

ani táto skutočnosť ho neviedla k tomu, aby sa trestnej činnosti alebo iného protiprávneho konania
už nedopúšťal. Okrem toho ľahkovážny postoj obžalovaného k dodržiavaniu právneho poriadku je
zrejmý aj z jeho registra priestupkov, kde má 24 záznamov, pričom až 16 priestupkov sa dopustil počas
plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, a to aj jedného priestupku proti majetku, pričomuž tieto priestupky samé o sebe by mohli byť dôvodom na rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného
v skúšobnej dobe. Ku skutočnosti, že sa obžalovaný zamestná a má aj prisľúbené zamestnanie treba
uviesť, že takýto postoj mal obžalovaný prejaviť na začiatku skúšobnej doby a nie až na jej konci, aj to

až potom, čo bol krátko po spáchaní skutkov zadržaný.

Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil tri poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno k),
písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa pričinil o odstránenie škodlivých
následkov trestného činu tým, že polícii po zadržaní uviedol, sa odcudzili aj plynové fľaše a kde

sa tieto nepoškodené nachádzajú, na hlavnom pojednávaní sa priznal a čin úprimne oľutoval a na
hlavnom pojednávaní urobil aj vyhlásenie o vine, pričom v prípravnom konaní síce využil svoje právo
nevypovedať, avšak podrobne sa vyjadril k zaisteným veciam a po zadržaní s políciou spolupracoval,
keďže uviedol, že sa dopustili aj odcudzenia plynových fliaš, teda napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Predchádzajúce
odsúdenie vo veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/23/2017 je kvalifikačným znakom skutkovej

podstaty, preto súd naň neprihliadol ako na priťažujúcu okolnosť. Rozhodnutie vo veci Okresného súdu
Piešťany sp. zn. 0T/16/2016 bolo zrušené čo do viny aj trestu rozsudkom Okresného súdu Piešťany vo
veci 8T/23/2017, kde bol ukladaný spoločný trest, preto ani na toto rozhodnutie súd neprihliadol ako na
priťažujúcu okolnosť, keďže bolo vo vzťahu k obžalovanému v celom rozsahu zrušené.

S prihliadnutím na prevahu poľahčujúcich okolností ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom ustanovená
trestná sadzba podľa ustanovenia § 212 odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom od 1.8.2019 v
trvaní od 6 mesiacov až 3 roky menila tak, že sa znižovala horná hranica trestnej sadzby o jednu
tretinu a súd tak ukladal obžalovanému trest v sadzbe 6 mesiacov až 26 mesiacov. S ohľadom na
skutočnosť, že obžalovaný spáchal skutky v priebehu plynutia 4 ročnej skúšobnej doby podmienečného

odsúdenia za rovnakú trestnú činnosť, prečin spáchal dvomi skutkami v priebehu jednej noci, hodnotu
odcudzených vecí, mieru akou sa podieľal na spáchaní skutkov (kedy si na uľahčenie odvozu vecí
prenajal motorové vozidlo), súd obžalovanému ukladal trest prihliadnuc aj na tri poľahčujúce okolnosti,
tesne pod polovicou takto upravenej trestnej sadzby, teda vo výmere 13 mesiacov. Súd má za to, že trest
kratšieho trvania by neviedol k náprave obžalovaného, nakoľko rovnakej trestnej činnosti spáchanej až 9

skutkamisadopustilužvminulosti.Preobžalovanéhotakanipodmienečnýtrestvovýmere2rokovnebol
dostatočnou výstrahou na to, aby sa rovnakého konania opätovne nedopustil. K argumentu obhajcu k
ukladaniu trestu na spodnej hranici trestnej sadzby, teda 6 mesiacov, keďže u obžalovaného prichádza
do úvahy premena podmienečného trestu ukladaného podľa pôvodnej právnej úpravy pre ustanovenie
§ 212 Trestného zákona, treba v prvom rade uviesť, že súd rozhodoval o výške trestu s ohľadom na

okolnosti aktuálne prejednávanej trestnej činnosti s prihliadnutím na osobu obžalovaného. Okrem toho
treba uviesť, že predchádzajúce podmienečné odsúdenie v trvaní 2 roky bolo obžalovanému uložené
v rámci schválenej dohody o vine a treste pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ktorá bola 3 roky až 10
rokov, pričom obžalovaný v uloženej skúšobnej dobe spáchal až 16 priestupkov.

Je teda nepochybné, že okresný súd pri rozhodvaní o druhu a výmere trestu naozaj detailne zohľadnil
všetky rozhodujúce skutočnosti pre ukladanie trestov a tresty, ktoré obžalovaným uložil sú trestami
primeranými a zodpovedajúcimi zákonu zohľadňujúcimi tak generálnu, ako aj individuálnu prevenciu.

Nemožno teda súhlasiť z námietkami ohľadne nepreskúmateľnosti a nekonkrétnosti napadnutého

rozhodnutia, nakoľko tak, ako je vyššie uvedené, sa okresný súd náležitým spôsobom vysporiadal
so všetkými okolnosťami ako aj s osobnými pomermy obžalovaných a dostatočne zrozumiteľne a
právne podložil a vysvetlil , prečo uložil obžalovaným také tresty ako sú uvedené vo výroku rozsudku.
Argumentácia okresného súdu je i pre krajský súd postačujúca na vyslovenie jednoznačných záverov o
správnosti prvostupňového rozsudku v napádanej časti.

Obžalovaných súd správne zaradil podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaní
doposiaľ neboli vo výkone trestu odňatia slobody.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností preto krajský súd nemohol akceptovať žiadnu námietku
obžalovaných uvedenú v písomných dôvodoch odvolaní a keďže nezistil ani žiadne iné dôvody pre
zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolania oboch obžalovaných ako nedôvodné v zmysle § 319
Trestného poriadku zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.