Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 23, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22Csp/214/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418204198
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1418204198.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu:

BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692,
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13,
821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. E. XXXX/
X, 841 08 Bratislava, o zaplatenie 14.379,20 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 14.379,20 Eur, úroky vo výške 717,73 Eur,
úroky z omeškania vo výške 1.969,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
14.379,20 Eur od 01.06.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 43,22%.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (Poštová banka, a.s.) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 28.08.2018, domáhal,
aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 14.379,20 Eur spolu s úrokom vo výške 898,65

Eur, úrokom vo výške 8.471,41 Eur, úrokom zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 17,90 % ročne
zo sumy 14.379,20 Eur od 01.06.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne
zo sumy 14.379,20 Eur od 01.06.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom neuhradenia
zostatku poskytnutého úveru. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanou dňa 05.12.2013 zmluvu
o úvere č. 7622019186, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 15.000,- Eur. Žalovaná
sa zaviazala zaplatiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy,
výška každej splátky vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok úveru je zrejmá z predpisu

splátok. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoria obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery a všeobecné
obchodné podmienky. Do dňa 31.05.2018 žalovaná uhradila na istinu sumu 620,80 Eur, na úroku
sumu 4.269,47 Eur a na poplatky sumu 193,67 Eur. Žalobca pred zosplatnením úveru aplikoval postup
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a zaslal žalovanej upozornenie. V upozornení bola žalovaná
oboznámená s tým, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti pohľadávka žalobcu voči žalovanej.
Vzhľadom na to, že žalovaná nevykonala v lehote 15 dní úhradu pohľadávky, žalobca pristúpil k
zosplatneniu úveru. V súlade s obchodnými podmienkami vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť za

poskytnutý úver žalobcovi úroky. Dátum začatia úročenia percentom z dlžnej istiny od 01.06.2018 je
daný dňom nasledujúcim po vystavení listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 31.05.2018, nakoľko do času
31.05.2018 sú úroky (zmluvné aj sankčné) vyčíslené, a to takto: za obdobie od uzavretia zmluvy do
vyhlásenia predčasnej splatnosti ako položka Aktuálneho stavu úveru - Pohľadávkový účet úroky aza obdobie od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do vyhotovenia listiny Aktuálny stav úveru dňa
31.05.2018 ako položka Aktuálneho stavu úveru - Úroky na účte ČR (čerpanej rezervy). Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že nárok na zmluvné úroky aj úroky z omeškania vznikol žalobcovi už skôr, nie

až 01.06.2018.

2. Súd doručil žalovanej žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k podanej žalobe dňa
03.11.2018. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

3. Uznesením zo dňa 07.01.2019, č.k. 22Csp 214/2018-104 súd pripustil, aby do konania na miesto
pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s.

4. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na 23.01.2019, na ktoré riadne a včas predvolal
právneho zástupcu žalobcu a žalovanú. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu 14.01.2019
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalovaná

mala doručenie predvolania vykázané fikciou doručenia dňa 28.12.2018. Súd preto podľa § 180 CSP
vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: aktuálnym stavom úveru ku dňu 31.05.2018,
poštovým podacím hárkom na č.l. 19, kópiou doručenky na č.l. 20, obchodnými podmienkami pre úver

- lepšia splátka, predpisom splátok k zmluve o úvere č. 7622019186, sadzobníkom poplatkov platným
od 01.10.2013, výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 27.08.2015, všeobecnými obchodnými
podmienkami, prehľadom úhrad na č.l. 60-62, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 14.09.2015,
zmluvou o úvere zo dňa 05.12.2013, zmluvou o postúpení pohľadávok č. II/2018 spolu s prílohou a zistil
nasledovný skutkový stav:

6. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 05.12.2013 zmluvu o úvere č. 7622019186,
na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 15.000,- Eur. Žalovaná sa zmluvou zaviazala úver
splácať v pravidelných 120 mesačných splátkach vo výške 285,24 Eur (s poistením) vždy k 25. dňu
príslušného kalendárneho mesiaca s výškou úrokovej sadzby 17,90 % a výškou priemernej RPMN 13,88

%. V dôsledku neplnenia povinností žalovanej riadne a včas splácať poskytnutý úver právny predchodca
žalobcu listom zo dňa 27.08.2015 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej časti úveru vo výške 849,13 Eur
a zároveň žalovanú upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Nakoľko žalovaná na výzvu nereagovala
právny predchodca žalobcu listom zo dňa 14.09.2015 oznámil žalovanej, že ku dňu 14.09.2015 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň ju vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 15.101,58 Eur do 10 dní od

doručenia tejto výzvy. Právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2018
postúpil pohľadávku voči žalovanej na súčasného žalobcu (spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s..).
Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.05.2018 súd zistil, že žalovaná zaplatila právnemu predchodcovi
žalobcu na splátkach sumu 620,80 Eur.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

12. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

13. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania

16. Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom

18. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

21. Účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle § 1 ods. 2 v spojení s § 2 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže

právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver v rámci svojho podnikania a zároveň žalovaná
nekonalavrámcipredmetusvojhopodnikaniaalebopovolania.Vzhľadomktomu,žeišloospotrebiteľský
úver uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené
zákonomospotrebiteľskýchúveroch(§9).Popreskúmaníuzatvorenejzmluvysúdzistil,žetátoobsahuje
náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch.

22. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 05.12.2013 vznikol záväzkovo
právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, a to uzavretím zmluvy o úvere č.
7622019186, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 15.000,- Eur. Žalovaná sa zmluvou
zaviazala úver splácať v pravidelných 120 mesačných splátkach vo výške 285,24 Eur (s poistením) vždy

k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca s výškou úrokovej sadzby 17,90 % a výškou priemernej
RPMN 13,88 %. V dôsledku neplnenia povinností žalovanej riadne a včas splácať poskytnutý úver
právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.08.2015 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej časti úveru
vo výške 849,13 Eur a zároveň žalovanú upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Nakoľko žalovanána výzvu nereagovala právny predchodca žalobcu listom zo dňa 14.09.2015 oznámil žalovanej, že ku
dňu 14.09.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň ju vyzval na zaplatenie dlžnej sumy
15.101,58 Eur do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej na žalobcu.

23. Z aktuálneho stavu úveru žalovanej mal súd za preukázané, že žalovaná odo dňa poskytnutia úveru
uhradila žalobcovi 620,80 Eur.

24. Zo špecifikácie úrokov na č.l. 11 vyplýva, že úroky z úveru ku dňu zosplatnenia predstavovali sumu
717,73 Eur, sankčný úrok ku dňu zosplatnenia úveru predstavoval sumu 21,35 Eur, úroky po zosplatnení
úveru predstavujú sumu 8.652,51 Eur (po zohľadnení úhrad žalovanej).

25. Žalobca si v konaní uplatnil sumu vo výške 23.749,26 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške
14.379,20 Eur, úrokov vo výške 898,65 Eur a úrokov vo výške 8.471,41 Eur. Pokiaľ ide o žalobcom

uplatnené úroky, žalobca v podanej žalobe žiadnym spôsobom nešpecifikoval, akým spôsobom a z
akých súm uvedené úroky vypočítal, žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia
a súd preto vychádzal len z predložených listinných dôkazov, z ktorých dokázal zistiť čiastočne výšku
uplatnených úrokov. Na viac žalobca v predloženom vyčíslení úrokov dospel k iným sumám, ako uvádzal
v samotnej žalobe (viď bod 24 odôvodnenia rozsudku).

26. Keďže z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná dlžnú sumu žalobcovi
napriek opakovaným výzvam nezaplatila, súd žalobe žalobcu v časti sumy 17.006,49 Eur vyhovel. Táto
suma pozostáva z nezaplatenej istiny ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 14.379,20 Eur, úroku z
úveru ku dňu zosplatnenia úveru 14.09.2015 vo výške 717,73 Eur (pri ustálení sumy vychádzal súd z

výzvy na úhradu dlžnej sumy, kde bol tento úrok ku dňu zosplatnenia vyčíslený), vyčíslených úrokov z
omeškania odo dňa zosplatnenia úveru vo výške 1.969,56 Eur (ročný úrok 5,05% zo sumy 14.379,20
Eur od 14.09.2015 do 31.05.2018).

27. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené úroky vo výške 17,90 % ročne zo sumy 14.379,20 Eur od

01.06.2018 do zaplatenia a úroky z úveru vo výške 6.501,85 Eur, tieto súd nepovažoval za dôvodné a
v tejto časti žalobu žalobcu zamietol. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove zo dňa 30.06.2015, sp. zn. 6Co/190/2014, podľa ktorého splácanie úveru v splátkach na
strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a
spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho

povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru
k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok
splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok
je obvyklý a justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, dispozície s
ktorými sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej

za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok.

28. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má

právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto podstatnom rozdiele
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov
spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce

ku skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru
poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda
nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet
dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby
prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený

všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by
sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby
k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré muplynulizozmluvypredveriteľomvyvolanouzmenouzáväzku.Súdtakýtostavvžiadnomprípadenemôže
pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za
stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov

z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd by týmto podporoval stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať
svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav
nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v
slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných

úrokov.

29. Uvedenou úvahou sa súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru,
spočívajúcemu v skutočnosti, že ak jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným

predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnesankcie,keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú
spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,

je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí
absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je
kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadenia
vlády 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti

dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto
nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády. Alternatívne (podľa
povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

30. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2018, č.k.

9Co 168/2017-108, podľa ktorého riadny zmluvný úrok predstavuje cenu peňazí, ktoré veriteľ poskytol
dlžníkovi na základe zmluvy o úvere. Z ekonomického pohľadu ide v zásade o kompenzáciu veriteľovi
za obetovanú príležitosť, kedy nemohol s istinou úveru nakladať, pretože nebola v jeho dispozícii.
Na strane dlžníka ide o cenu za to, že do jeho dispozície mu boli dané finančné prostriedky, ktoré
mohol používať, pričom povinnosť ich vrátiť bola odložená do budúcnosti a prípadne i rozložená na

splátky. Riadny úrok veriteľovi patrí až do splatnosti úveru. V prípade, že dlžník poruší zmluvu a sú
splnené zákonom a prípadne i zmluvou predpokladané podmienky, má veriteľ právo vyhlásiť predčasnú
(alebo tiež mimoriadnu) splatnosť úveru, teda požadovať okamžité vrátenie úveru dlžníkom. Právnym
následnom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je, že dlžník prichádza o výhodu odloženej splatnosti
úveru, resp. o výhodu splátok a veriteľ získava možnosť využiť všetky dostupné právne prostriedky na to,

aby sa domohol dlžnej pohľadávky. Veriteľ tiež získava právo požadovať od dlžníka zákonnú sankciu v
podobeúrokovzomeškaniazcelejdlžnejsumy,nielenzčiastky,sktorouboldlžníkaktuálnevomeškaní;
prípadne i iné sankcie vyplývajúce zo zmluvy. Odvolací súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 6Co 148/2016 zo dňa 30.06.2017 v tom, že vyhlásením predčasnej splatnosti úveru
dochádza k zmene obsahu záväzku. Hoci vyhlásením predčasnej splatnosti úveru veriteľ automaticky

nedostáva do svojej dispozície dlžnú peňažnú sumu a dlžník ju nestráca, dlžník príde o právny dôvod,
pre ktorý môže mať dlžné peňažné prostriedky vo svojej dispozícii. S tým je nevyhnutne spojený aj zánik
nároku veriteľa na riadny úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov. Zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva, že by veriteľovi aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru patril riadny úrok z úveru. Pokiaľ
by veriteľ mal naďalej až do zaplatenia dlžnej pohľadávky nárok na riadny úrok a popri tom i úrok z

omeškania, prípadne iné sankcie, vznikla by hrubá nerovnováha v postavení dodávateľa (veriteľa) a
spotrebiteľa (dlžníka). Veriteľ by mal naďalej všetky oprávnenia zo zmluvy a navyše i právo a možnosť
domôcť sa relatívne okamžite splnenia celého záväzku, pričom dlžník by stratil akékoľvek výhody, ktoré
mu zmluva o úvere garantovala. Takýto výsledok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru by bol nielen
neprijateľný pre založenie nerovnováhy v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, ale i v rozpore

s dobrými mravmi. Odvolací súd napokon poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS
476/2012-14, ktorý potvrdil ústavnú udržateľnosť tohto záveru.31. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania vyčíslené do zosplatnenia úveru, súd tento nárok žalobcu
nepovažoval za dôvodný, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom neidentifikoval z akých súm a akým
spôsobom vyčíslil tieto úroky z úveru do dňa jeho zosplatnenia. Súdu preto nebolo zrejmé, či úroky z

omeškania vypočítal žalobca len z istiny alebo pri výpočte zahrnul celé splátky úveru, vrátane úrokov. V
tomto smere súd konštatuje, že požadovať úroky z omeškania (ktoré v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka predstavujú príslušenstvo pohľadávky) z úrokov nemá oporu v zákone (Občianskom ani
Obchodnom zákonníku). Obchodný ani Občiansky zákonník totiž neustanovujú majetkové sankcie
pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Tým nie je dotknuté právo účastníkov

dohodnúť sa, že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny a následne tak právo veriteľa požadovať,
aby dlžník pre prípad omeškania s platením takto zvýšenej istiny platil aj úroky z omeškania. Žalobca
však neuzatvoril so žalovanou takúto dohodu. Aj keby žalobca so žalovanou takúto dohodu uzatvoril,
súd by ju vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi ním a žalovanou považoval
za neprípustné odchýlenie sa od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech žalovanej ako
spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonník).

32. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle
citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 14.379,20 Eur od 01.06.2018 až do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s §
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania (dňom mimoriadneho zosplatnenia

úveru 14.09.2015) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 % + 5 percentuálnych
bodov.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť
žalovanej zaplatiť mu sumu 23.749,26 Eur (istina vo výške 14.379,20 Eur, úroky vo výške 898,68 Eur
a úroky vo výške 8.471,41 Eur) spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 17.006,49 Eur s
príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 71,61 % (17.006,49 Eur
z 23.749,26 Eur). Úspech žalovanej v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 28,39 % (6.742,77

Eur z 23.749,26 Eur). Odrátaním úspechu žalovanej od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalobcu
v pomere 43,22 %. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43,22 %. O
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.