Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/174/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209209306
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4209209306.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: S. J., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko: H., ul. G. H. XX/X, proti žalovanému: COMORRA SERVIS, so sídlom v Komárne, Športová 1,
IČO: 44 191 758, zastúpenému: JUDr. Martin Jánsky, advokát so sídlom v Nitre, Štúrova 13, o určenie
neplatnosti výpovede, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 28. septembra
2012 pod č.k. 6C 182/2009-537 a odvolaní žalobkyne proti uzneseniu zo dňa 15.júla 2013 pod č.k. 6C
182/2009-608 v spojení s opravným uznesením zo dňa 01.augusta 2013 pod č.k. 6C 182/2009-615 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u je.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

III. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že výpoveď zo zákonného dôvodu podľa
§ 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce daná žalobkyni listom zo dňa 10.03.2009 je neplatná.
Neplatnosť výpovede odôvodnil nezistením dôvodov, pre ktoré by nebolo možné od žalovaného
spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu ďalej zamestnával. Uviedol, že pokiaľ žalovaný rozširoval počet

zamestnancov aj v roku 2012, neobstojí jeho tvrdenie objektívnej nemožnosti žalobkyňu zamestnávať
z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na jej mzdu. Ani údajné porušenia pracovnej disciplíny zo
strany žalobkyne neboli dôvodom, pre ktoré by nebolo možné od žalovaného spravodlivo požadovať,
aby žalobkyňu ďalej zamestnával. Žalovaným tvrdené machinácie v G. H. v roku 2007 neboli ním
vo vzťahu k žalobkyni nijako riešené. Oneskorené preukázanie práceneschopnosti žalobkyňou nebolo
porušením pracovnej disciplíny, pretože informovala telefonicky svojho nadriadeného o nenastúpení
do práce z dôvodu dopranej nehody syna a jeho hospitalizácie. Neboli preukázané ani iné porušenie

pracovnej disciplíny.
2.Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 24. apríla 2013 pod č.k. 6
Co12/2013-577 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol. Odvolací súd sa
nestotožnil s vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania a následne právnym posúdením veci.
Dospel k záveru, že z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva porušovanie pracovnej
disciplínyžalobkyňouspočívajúcevmanipulovanísfinančnýmiprostriedkamiaoneskorenomodovzdaní
dokladu o práceneschopnosti. Preto po vyhodnotení menej závažných porušení pracovnej disciplíny

dospel k záveru, že opätovné porušenie pracovnej disciplíny viedlo žalovaného k požívaniu nedôvery
vo vzťahu k žalobkyni a preto nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby ju ďalej zamestnával.
3. Na dovolanie žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 21. decembra 2015
pod č.k.6 Cdo 273/2013-630 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre z 24. apríla 2013 pod č.k. 6 Co12/2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd zrušil rozsudok , pretože dospel k záveru,
že konania pred oboma súdmi v základnom konaní boli postihnuté vadou konania vyplývajúcou z
ustanovenia § 237 písm. f/ OSP, t.j. vadou spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred súdom. Táto

vada mala za následok porušenie procesného práva žalobkyne na rešpektovanie základných princípov
spravodlivého konania, a to ústavných princípov rovnosti účastníkov konania a nestrannosti súdu.
Tento nesprávny postup súdov bol založený tým, že odvolací súd v uznesení z 26.októbra 2010 pod
č.k. 6 Co 241/2010 a potom opakovane v uznesení z 13. septembra 2010 pod č.j. 6 Co 160/2011
dal súdu prvej inštancie záväzný pokyn zaoberať sa ustanovením § 240 ods.9 Zákonníka práce, v

zmysle ktorého ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas k výpovedi, ktorá by mala byť daná
zástupcovi zamestnancov( členovi odborového orgánu), je výpoveď zo strany zamestnávateľa z tohto
dôvodu neplatná, ale ak sú splnené ostatné podmienky výpovede a súd v spore o neplatnosť výpovede
zistí, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával,
je výpoveď neplatná. Tento pokyn dal napriek tomu, že žalovaný v konaní o neplatnosť výpovede až do
rozhodnutia vo veci v poradí prvým, resp. druhým prvostupňovým rozsudkom netvrdil skutočnosti, pre

ktoré nemožno od neho požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával. Cival ustanovenie § 204 ods.9
Zákonníka práce a uviedol ,že ak chce zamestnávateľ v prípadnom spore o neplatnosť výpovede zvrátiť
jej neplatnosť ako následok nesúhlasu zástupcu zamestnancov s výpoveďou danou zamestnancovi
(ktorý je členom odborového orgánu), a teda dosiahnuť platnosť ním urobeného neplatného právneho
úkonu, musí tvrdiť a preukazovať konkrétne hmotnoprávne skutočnosti, pre ktoré od neho nemožno

spravodlivo požadovať, aby zamestnanca na ďalej zamestnával. Pokiaľ tak neurobí, súd v konaní o
neplatnosť výpovede sa z vlastnej iniciatívy nemôže zaoberať možnosťou aplikácie ustanovenie § 240
ods.9 Zákonníka práca, pretože inak by dal zamestnávateľovi ako strane sporu návod, čo by mal alebo
nemal robiť, aby dosiahol žiadaný účinok. Tým vybočil z medzí povinnosti poučovať strany sporu o ich
procesných právach a povinnostiach, oslabil úlohu súdu ako nestranného orgánu a založil by nerovnosť

medzi stranami sporu. Ďalej uviedol, že žalovaný lisom z 10. marca 2009 dal žalobkyni výpoveď z
dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce. Musel si byť vedomý, že výpoveď, ak inak jej
podmienky budú splnené, bude neplatná pre nesúhlas zástupcu zamestnancov. Len ak budú zistené
skutočnosti, pre ktoré od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával,
bude výpoveď považovaná za platnú. Žalovaný v konaní žiadne takéto hmotnoprávne konkrétne

skutočnosti netvrdil a ani nepreukazoval. Urobil tak až na výzvu súdu prvej inštancie 12.6.2016, po
uplynutí takmer troch rokov od začiatku konania. Pretože uvedené skutočnosti v relevantnom čase po
začatí konania netvrdil , musí znášať pre neho nepriaznivé procesné dôsledky spočívajúce v tom, že na
takéto dodatočné tvrdenia nemožno prihliadať, a teda ani vykonávať dokazovanie na ich preukázanie.
Preto napadnutý rozsudok zrušil. Ďalej uviedol, že pokiaľ by nezrušil rozhodnutie pre vadu konania,

bola by dôvodnosť dovolania daná nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom. Uviedol,
že ustanovenie § 240 ods.9 zákonníka práce dva súdu priestor pre úvahu, či možno od zamestnávateľa
spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával a zastal názor, že takouto skutočnosťou
nie je údajné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom, ku ktorému malo dôjsť v dobe takmer
dvoch rokov pred daním mu výpovede, a ktoré začalo byť zamestnávateľom tvrdené po viac ako piatich

rokoch od jeho údajného spáchania, navyše za okolností, keď voči zamestnancovi neboli vyvodené
žiadne dôsledky z tvrdeného porušenia pracovnej disciplíny. Akceptovanie takejto skutočnosti by bolo
nielen v rozpore so zásadou pracovného práva vyžadujúcou vyvodzovanie zodpovednosti za porušenie
pracovnej disciplíny v zákonom stanovených lehotách, resp. v primeranom čase, ale odporovalo by aj
zásade, podľa ktorej výkon práv a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými

mravmi.
Zrušením rozsudku sa vec dostala do štádia odvolacieho konania o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 28. septembra 2012 pod č.k. 6C 182/2009-537.
4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§359, § 362 ods. 1 CSP)

a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods.1 CSP, § 380 ods.1 CSP) skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s
verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1 CSP, § 219 ods.3 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne

posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387
CSP potvrdil.
5.Zákonom č. 160/2015 z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01.07.2016 nový Civilný sporový
poriadok.Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany.
Z toho vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou zákona.

V danej veci súd prvej inštancie vo veci rozhodol 28.09.2012,preto všetky procesné úkony účastníkov
konania a procesný postup súdu odvolací súd posudzoval ešte podľa ustanovení OSP a na odvolacom
súde od účinnosti CSP od 01.07.2016.
Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
6.Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
7. Podľa § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

Odvolací súd, pre ktorý je právny názor dovolacieho súdu v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia záväzný, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, pretože dovolací
súd sa nestotožnil s dôvodmi jeho zmeňujúceho rozhodnutia. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
o neplatnosti výpovede založil na nesplnení podmienok, pre ktoré by nebolo možné od žalovaného
spravodlivopožadovať,abyžalobkyňuďalejzamestnával.Údajnédôvodyporušeniapracovnejdisciplíny

spočívajúce v machinácii v G. v roku 2007 a oneskorené preukázanie práceneschopnosti nebolo
porušením pracovnej disciplíny a neboli preukázané iné porušenia pracovnej disciplíny. Dovolací súd
v zrušujúcom rozhodnutí sa v podstate stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, preto odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vene správny potvrdil.
8.Predmetom odvolacieho konania je odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo

dňa15.07.2013 pod č.k. 6C 182/2009-608 v spojení s opravným uznesením zo dňa 01.08.2013 pod č.k.
6 C 182/2009-615.Týmto uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalovanému náhradu
trov konania titulom súdneho poplatku 99,50 eura a titulom trov právneho zastúpenia 2529 eur do 60
dní od právoplatnosti uznesenia.
9.Proti uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie 05.08.2013 a dovolanie podala 03.07.2013. Dovolací súd

zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre, vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny a zároveň rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov
odvolacieho a dovolacieho konania. Preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa §389
ods.1 písm. d/ CSP.
10.Otrováchkonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396 vspojenís§243ods.1CSP a§ 453ods.3CSP

tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania, pretože v konaní bola plne úspešná.
O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).