Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 4, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/209/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112207864
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7112207864.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčka senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.

Ladislav Duditša a Mgr. Zuzany Čisovskej v spore žalobcu: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Q.I., P.
Q. J. XX/XX, zastúpeného JUDr. Vladimírom Vrábeľom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hlavná 70
proti žalovaným: 1. H. O. - REMPO, so sídlom Valaliky, Na Homôlke 150/8, IČO: 32566387 a 2. L. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom v P., T. XXX/XX, obom zastúpeným JUDr. Patrik Holinga, s.r.o., IČO: 36 856
967, advokátom so sídlom v Košiciach, Hlavná 25, v spore o zaplatenie 1.300,- eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 23C/60/2012-287 zo dňa 08.11.2017
takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v I. výroku.

II. M e n í rozsudok v II. a III. výroku tak, že priznáva žalobcovi proti žalovaným v 1. a 2. rade plnú
náhradu trov konania.

III. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovaným v 1. a 2. rade plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v
tomto znení:

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.300,- eur spolu s 9
% ročným úrokom z omeškania od 22.03.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo voči žalovanému v 1. a 2. rade, a to v rozsahu
100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 1. a 2. rade, a to v
rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

IV. Slovenská republika nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ako budúci prenajímateľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako

budúci prenajímatelia (podielový vlastníci nebytového priestoru č. XX-NP1 o výmere 74,76 m2 vo
vchode 16 na prízemí stavby bytového domu - dom meštiansky na I. K.. Č.. XX R. P. súpisné č. XXX
uzavreli dňa 22.11.2011 Zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy o nájme nebytových priestorov. Z textu
predmetnej zmluvy vyplýva (čl. I., bod 2), že účel, na ktorý mal byť nebytový priestor žalobcom využitýbolo zriadenie prevádzky rýchleho občerstvenia. Cena budúceho nájomného bola stanovená dohodou
zmluvných strán vo výške 1.300,- eur mesačne. V Čl. I bod 3 sa budúce zmluvné strany zaviazali,
že najneskôr do 05.01.2012 uzavrú medzi sebou riadnu nájomnú zmluvu o prenájme nebytových

priestorov a to platnú od 01.01.2012. V Čl. II bod. 2 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomné
za 01/2012 bude uhradené pri podpise tejto zmluvy a faktúra bude budúcemu nájomcovi vystavená
budúcim prenajímateľom dňom podpisu riadnej nájomnej zmluvy. Podľa čl. II bod 4 nájomné za obdobie
02-03/2012 malo byť uhradené pri odovzdávaní nebytového priestoru dňa 15.12.2011 a faktúra mal byť
vystavená pri podpise riadnej nájomnej zmluvy. Zmluvné strany dohodli v čl. V. bod 1 zmluvy o budúcej

zmluve zo dňa 22.11.2011 možnosť sankcionovať budúceho nájomcu sumou vo výške 3-mesačného
nájomného, pre prípad, ak nedôjde k podpisu riadnej nájomnej zmluvy zo strany budúcich nájomcov,
a to do 7 dní od porušenia zmluvy. V článku V. bod 2 si dohodli zmluvné strany pre prípad, ak nedôjde
k podpisu riadnej nájomnej zmluvy zo strany budúcich prenajímateľov, možnosť budúceho nájomcu
sankcionovať budúceho prenajímateľa zaplatením pokuty vo výške 3-mesačnej platby, a to do 7 dní od
porušenia zmluvy.

3. Z fotokópie príjmového pokladničného dokladu zo dňa 22.11.2011 vystaveného žalovaným 1. mal
súd preukázané, že žalovaný 1. prijal od žalobcu sumu 1.300 Eur ako zálohu na prenájom priestoru I.
XX R. P..

4. Listom zo dňa 07.12.2011 označenom ako Odstúpenie od Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o
nájme nebytových priestorov (číslo listu spisu 9), zaslanom žalovaným v 1. a 2. rade prostredníctvom
pošty R. Q. dňa 09.12.2011 (podacie lístky na č.l. - 10), žalobca žalovaným oznámil, že odstupuje
od zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22.11.2011,
ktorej predmetom bol prenájom predmetného nebytového priestoru za účelom prevádzky rýchleho

občerstvenia. Žalobca odstúpenie od zmluvy, poukazujúc na ust. § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka,
odôvodnil tým, že po podpise tejto Zmluvy došlo v objekte k vykonaniu hygienickej kontroly, ktorá
prevádzku rýchleho občerstvenia v objekte neschválila. Žalobca zároveň vyzval žalovaných, aby vrátili
žalobcovi do 5 dní od doručenia Odstúpenia vyplatené nájomné o výške 1.300 eur. Z poštových
podacích lístkov súd zistil, že navrhovateľ ako odosielateľ odoslal poštovú zásielku z R. Q. 9.12.2011

žalovaným v 1. a 2. rade ako prijímateľom poštovej zásielky. Žalobca doložil fotokópiu vrátenej zásielky
adresovanej žalovanej v 2. rade do vlastných rúk, opatrenej pečiatkou pošty R. Q.Ň. zo dňa 09.12.2012.
Na zadnej strane zásielky sa nachádza poznámka adresát nezastihnutý, oznámené dňa 12.12.2012,
18.12.2011 a poznámka: zásielka neprevzatá v odbernej lehote, dátum vrátenia: 3.01.2012. Výzvou
na uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 20.12.2011 vyzvali žalovaní v 1. a 2.

rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobcu na uzavretie zmluvy o nájme nebytových
priestorov, s odkazom na zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa
22.11.2011, a to do 3 dní od doručenia výzvy. Listom zo dňa 23.12.2011 (č. l. 31) oznámil žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu (právnemu zástupcovi) žalovaných, že odstúpením od
Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 07.12.2011 zaslanom

žalovaným 09.12.2011 odstúpil od zmluvy z dôvodu podľa § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom k tejto skutočnosti, keďže zmluva zanikla, nie je objektívne možné požadovať od žalobcu
uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov. Preto považuje žalobca výzvu žalovaných na uzavretie
zmluvy o nájme nebytových priestorov za bezpredmetnú a žalovaní podľa žalobcu boli povinní vrátiť
plnenieposkytnutépodľačl.IIbod3.Zmluvy,zálohuzaprenájomvovýške1.300eur,vlehotestanovenej

v odstúpení. Žalobca opätovne vyzval žalovaných o bezodkladné vrátenie poskytnutého peňažného
plnenia v sume 1.300 eur. Nakoniec žalovaní reagovali na list žalobcu zo dňa 23.12.2011 listom zo dňa
30.12.2011 (č.l. 19 spisu) adresovanému právnemu zástupcovi žalobcu, že odstúpenie od zmluvy bolo
doručené iba žalovanému v 1. rade, preto nenastali právne účinky tohto odstúpenia od zmluvy a zmluva
je platná. Preto žalovaní uplatňujú voči žalobcovi sankciu za porušenie povinnosti vymedzenej v čl. V

bod 1. Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o nájme nebytových priestorov a to vo výške 3-mesačného
nájomného a to do 7 dní od doručenia tohto listu.

5. Z listu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, so sídlom v Košiciach, Ipeľská č. 1, Košice
zo dňa 27.12.2011 (č. l. 8) adresovanom žalobcovi, súd zistil, že žalobca listom zo dňa 13.12.2011

požiadal o vyjadrenie k návrhu riešenia zariadenia spoločného stravovania - rýchleho občerstvenia.
Podľa predloženého návrhu žalobcu sa jedná o zariadenie prevádzky rýchleho občerstvenia, ktoré
pozostávalo z predajno-manipulačného priestoru vybaveného na prípravu a tepelnú úpravu kebabu
chladiacim zariadením, umývadlom, odkladacími a manipulačnými plochami, konzumného priestoruo stoličkovej kapacite cca 12 sedacích miest, WC miestností pre konzumentov, ženy a mužov so
spoločnou predsieňou s umývadlom na ruky, kuchyne vybavenej o.i. dvomi jednodielnymi umývacími
drezmi, pizza pecou, manipulačnou plochou bez umývadla na ruky, chladiaceho a mraziaceho skladu,

zariadení na osobnú hygienu pre zamestnancov, šatne pre 3 zamestnancov, WC miestností bez
predsiene vybavenej umývadlom na ruky, prevádzka nemala mať samostatný vstup na zásobovanie
a prívod teplej tečúcej vody, steny v priestoroch mali byť opatrené maľbou, resp. ľahko čistiteľným
obkladom, podlaha ľahko zmývateľná, osvetlenie prirodzené doplnené umelým, vetranie prirodzené,
resp. nútené, vykurovanie centrálne. Úrad v liste konštatoval, že na základe posúdenia predložených

materiálov na riešenie zariadenia spoločného stravovania - rýchleho občerstvenia, návrh žalobcu nie je
v súlade s požiadavkami ustanovenými v právnych normách vzťahujúcich sa na takéto potravinárske
zariadenie a navrhovanú činnosť (vyhláška MZ SR č. 533/2007 Európskeho parlamentu a Rady (ES) z
28. apríla 2004 o hygiene potravín), a to:
- zabezpečenie priestorového usporiadania a vnútorného členenia zariadenia spoločného stravovania
na ochranu krížovej kontaminácie medzi pracovnými operáciami a počas pracovných operácií s

potravinami a pokrmami
- výrobný proces nie je plynulý a jednosmerný tak, aby sa nekrížili čisté a nečisté prevádzky
- pre zamestnancov nie sú navrhované šatne delené podľa pohlavia a oddelené aj od prevádzkových
miestností a skladov; šatne musia umožniť oddelené uloženie pracovného a civilného odevu
- chýba umývadlo na umývanie rúk v priestore kuchyne

- priestor na umývanie kuchynského riadu oddelený od umývania stolového riadu, ako aj priestor na
hrubú prípravu zeleniny, nie je ani prevádzkovo oddelený
- nie je zabezpečené dostatočné odvetranie jednotlivých priestorov prevádzky
- chýba predsieň s umývadlom na ruky v záchode pre zamestnancov
- veľkosť šatne pre zamestnancov nie je postačujúca pre uvedený počet zamestnancov

- nie je zabezpečený osobitný priestor na uloženie upratovacieho náradia, náčinia a čistiacich
prostriedkov
- nie je zabezpečený prívod tečúcej teplej a studenej pitnej vody do všetkých umývadiel na ruky,
umývacích drezov.

6. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaných v 1. a 2. rade, výsluchom
svedkyne C. I. R. - manželky žalobcu, E. R. - matky manželky žalobcu, svedkyne E.. P. E.,
zamestnankyne Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, L. G., zamestnankyne Regionálneho
úradu verejného zdravotníctva, ako aj oznámením Regionálneho úradu verejného zdravotníctva na
výzvu súdu doručeného súdu dňa 03.11.2014. Po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí,

bolo súdu doručené podanie žalovaných, v ktorom žiadali aby súd zrušil uznesenie o skončení
dokazovania a pokračoval v konaní, s tým, že majú za to, že súd nevykonal dostatočným spôsobom
dokazovanie ohľadne otázky posúdenia odstúpenia žalobcu od Zmluvy zo dňa 22.11.2011 ako
predčasného v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom poukázali na rozpor vo vyjadrení
RÚVZ. Následne dňa 31.10.2017 bolo súdu doručené aj podanie žalovaných označené ako „započítací

prejav“, ktorým si proti žalobcovi z opatrnosti a s poukazom aj na možné vyvodenie právnych záverov
v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu, v spore započítavajú pohľadávku vo výške 2.600 eur,
ktorá vznikla na strane žalovaných titulom porušenia Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 22.11.2011 zo
stranyžalobcu,vpodobeušléhonájomnéhozačasneobsadenianájomnéhopriestoru,t.j.od01.01.2012
do 01.03.2012 proti pohľadávke žalobcu, ktorej zaplatenia sa domáha v tomto spore vo výške 1.300 eur

a uviedli, aby prejav žalovaných bol posudzovaný iba ako prostriedok procesnej obrany žalovaných. S
poukazom na ust. § 153, § 154 CSP podaním žalovaných doručeným súdu dňa 31.10.2017 označeným
ako započítací prejav a žalovanými klasifikovaným ako prostriedok procesnej obrany sa súd prvej
inštancie nezaoberal, neprihliadal naň. Súdu sa uvedené konanie žalovaných javilo vzhľadom na dĺžku
konania ako i na čas od prvého vytýčenia termínu po vrátení veci krajským súdom, za nehospodárne,

neefektívne. Uvedený nárok si žalobca mohol uplatniť kedykoľvek počas konania (žaloba bola doručená
žalovaným dňa 11.05.2012 a 16.05.2012. K námietke žalovaných, že súd nevykonal dostatočným
spôsobom dokazovanie ohľadne otázky posúdenia odstúpenia žalobcu od Zmluvy zo dňa 22.11.2011
uviedol, že strany sporu nenavrhli súdu vykonanie ďalších dôkazov (okrem dopočutia žalovaných k
otázke ústnej dohody, s čím sa súd vysporiadal) a dosiaľ vykonané dokazovanie považoval súd pre

rozhodnutie vo veci za dostačujúce.

7. Po právnom posúdení veci podľa § 470 ods. 1, 2 prvej vety Civilného sporového poriadku, keďže
konanie bolo začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, § 50a ods. 1, 2,3, § 45, § 48 ods. 1, § 49, § 49a, § 451 ods. 1, 2, § 457 a § 679 ods. 1 Obč. zákonníka, ako aj § 3 ods. 1, 2,
3, 4 zák. č. 116/1990 Zb., pokiaľ ide o priznanie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka,
§ 3 a § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení právne uzavrel, že predmetom konania

je žalobcov uplatnený nárok na vrátenie zálohy dohodnutého budúceho nájomného.

8. Súd sa vysporiadal aj so žalovanými vznesenou kompenzačnou námietkou (podaním zo dňa
25.05.2012 doručenej súdu 30.05.2012), ktorou si žalovaný v 1. a 2. rade započítali ich sankčný nárok
za porušenie povinnosti vymedzenej v článku V. bod 1 zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o nájme

nebytových priestorov zo dňa 22.11.2011. Prvoinštančný súd sa najprv vysporiadal s kvalifikáciou (s
posúdením podania - procesného úkonu žalovaných), či uplatnená kompenzačná námietka žalovanými
je vzájomným návrhom alebo obranou, vzhľadom na nie jednoznačné vyjadrenie žalovaných, napr. v
odpore na č.l. 16 spisu, kde žalovaní uviedli, že ho v celom rozsahu neuznávajú (v takom prípade by
bolo nutné uplatnený nárok posúdiť ako vzájomnú žalobu). Avšak z posledných vyjadrení žalovaných
vyplynulo, že nárok žalobcu z bezdôvodného obohatenia nepopierajú (uznávajú) a kompenzačnú

námietku si uplatňujú ako procesnú obranu. Keďže započítanie pohľadávky je právne účinné iba proti
reálne existujúcej vzájomnej pohľadávke na plnenie rovnakého druhu, súd sa pred vyhodnotením
účinkov započítania prednostne zaoberal dôvodnosťou pôvodnej žaloby. Súd mal z vykonaného
dokazovania za preukázané (a medzi stranami nebolo sporné), že žalobca prejavil na základe inzerátu
záujem o nájom nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaných a to za účelom zriadenia prevádzky

rýchleho občerstvenia - kebabu. Následne strany sporu uzavreli dňa 22.11.2011 Zmluvu o uzatvorení
budúcej zmluvy o nájme nebytových priestorov. Zmluva bola uzavretá na účely prenájmu predmetného
nebytového priestoru a to na účely prevádzky rýchleho občerstvenia. Strany sporu sa v zmluve písomne
dohodli (čl. I bod 3), že najneskôr do 05.01.2012 uzavrú riadnu nájomnú zmluvu a to s platnosťou
od 01.01.2012. Z textu zmluvy je možné vyvodiť, že k odovzdaniu nebytových priestorov malo dôjsť

15.12.2011 (čl. II bod 4. Zmluvy). Nájomné za 01/2012 bolo v zmysle zmluvy (čl. II bod 3) uhradené dňa
22.11.2011 pri podpise zmluvy. K uzavretiu Zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi zmluvnými
stranami (stranami sporu) v zmluve určenej lehote nedošlo a žalovaní v 1. a 2. rade sa následne na súde
nedomáhali nahradenia prejavu vôle žalobcu - uzatvoriť konečnú nájomnú zmluvu do jedného roka od
uzatvorenia Zmluvy o budúcej zmluve.

9. V danom prípade bolo už skôr prvostupňovým ako aj krajským súdom ustálené, že uzavretá Zmluva
o uzatvorení budúcej zmluvy o nájme nebytových priestorov bola platná. Odvolací súd v odôvodnení
zrušujúceho uznesenia ustálil že, bezdôvodným obohatením z právneho dôvodu, ktorý odpadol je tiež
prijatie zálohy podľa zmluvy, ktorú účastníci mali uzavrieť, avšak ju neuzavreli. Týmto okamihom teda

odpadá právny dôvod, na základe ktorého bola záloha poskytnutá. Nárok na vrátenie zálohy nájomného
z dôvodu, že k uzavretiu nájomnej zmluvy ani k vydaniu rozsudku nahradzujúceho vyhlásenie vôle
nedošlo, je nárokom z bezdôvodného obohatenia. V konaní nebolo sporné, že k uzavretiu riadnej
nájomnej zmluvy nedošlo a žiadna zo zmluvných strán nevyužila možnosť sa domáhať v lehote jedného
roka na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Uplatnený nárok má preto

povahu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. OZ, t.j. majetkového prospechu získaného
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, na vydanie ktorého má žalobca nárok v zmysle § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

10.Prvoinštančnýsúdpretoprávneuzavrel,žežalobcomuplatnenýnárokztituluvydaniabezdôvodného

obohatenia je dôvodný a medzi stranami ani nie je sporný (vzhľadom na vznesenie kompenzačnej
námietky žalovanými ako procesnej obrany, čo predpokladá, že osoba uskutočňujúca započítací úkon
nepopiera pohľadávku, proti ktorej úkon smeruje). Vo vzťahu k započítaciemu úkonu žalovaného z
hľadiska jeho hmotnoprávnej prípustnosti a právnych účinkov súd uviedol, že z obrany žalovaných
vyplýva, že žalovaní majú za to, že nedošlo k zániku záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o uzavretí

budúcej zmluvy v zmysle § 50a OZ (resp. nedošlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy žalobcom) tak, ako
to tvrdí žalobca (neboli splnené podmienky podľa § 50a ods. 3 OZ a tiež, že nebolo odstúpenie doručené
žalovanej 2.). A keďže žalobca nepristúpil k uzavretiu Zmluvy o nájme nebytových priestorov v lehote
mu na to poskytnutej, žalovaní listom zo dňa 30.12.2011 adresovanom právnemu zástupcovi žalobcu
si uplatnili voči žalobcovi sankciu za porušenie povinnosti v čl. V bod 1 Zmluvy o uzatvorení budúcej

zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22.11.2011. Žalobca však tvrdí, že po podpise Zmluvy
zo dňa 22.11.2011 zistil v zmysle vyjadrení Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, že nebytové
priestory nespĺňajú požiadavky ustanovené v právnych normách vzťahujúce sa na prevádzku rýchleho
občerstvenia a preto od Zmluvy zo dňa 22.11.2011 v zmysle ust. 50a ods. 3 OZ odstúpil.11. Podľa § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, záväzok na uzavretie konečnej zmluvy zaniká aj
zmenou okolností za ktorých bola zmluva o budúcej zmluve uzatvorená. Citované ustanovenie predvída

premenlivosť práv a povinností, vyplývajúcich zo záväzkových vzťahov. Výnimočne preto pripúšťa
uplatnenie zásady zmeny pomerov a ak táto zmena okolností je taká podstatná, že od účastníka
nemožno spravodlivo požadovať, aby uzavrel konečnú zmluvu, záväzok zaniká. Tento zánik možno
uplatniť aj v prípadnom spore o nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím. Tieto okolnosti
treba skúmať jednotlivo a diferencovane s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. (Je potrebné

brať do úvahy aj pravidlo, obsiahnuté v § 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a
povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práva oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.) K zániku záväzku týmto
spôsobom môže dôjsť kedykoľvek, a to ihneď po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve, ale aj v priebehu
súdneho sporu, predmetom ktorého je nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím. Prirodzeným
očakávaním strán zmluvy o zmluve budúcej je že uzatvoria do dohodnutej doby zmluvu, na ktorých

podstatných (obligatórnych) náležitostiach sa dohodli. Účelom tejto prípravnej zmluvy, ktorá zakladá
kontrakčnú povinnosť medzi zmluvnými stranami je uzatvorenie budúcej realizačnej zmluvy, za skôr
dohodnutých podmienok, ktoré nie je možné jednostranne meniť. Ich dôsledkom je nemožnosť znovu
otvárať kontraktačný proces, ktorý pôvodne vyústil v dohodu o podstatných náležitostiach budúcej
zmluvy a v záväzku zmluvných strán, ktoré podlieha režimu podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Už skoršia právna teória vyvodzovala záver, že povinnosť uzatvoriť hlavnú zmluvu je obmedzená v
dvoch smeroch. Časovo a hospodársky. Hospodársky - znamená, že povinná strana je zbavená svojej
povinnosti uzatvoriť zmluvu hlavnú, ak pomery sa tak zmenili, že účel rozhodovania buď výslovne
stanovený,alebozokolnostídanýbybolzmarený,alebobybolastratenádôveravdruhejstrane.Pomery
musia sa zmeniť po uzatvorení zmluvy a účel je ten, ktorý sledovala povinná strana právnym jednaním.

A teda výnimku z povinnosti uzavrieť zmluvu tvoria také zmeny pomerov oproti pôvodným podmienkam
zmluvy o zmluve budúcej, za ktorých by sa javilo nespravodlivým, aby sa trvalo na splnení povinnosti
uzatvoriť zmluvu.

12. V konaní nebolo sporné, že strany sporu (zmluvné strany) sa ústne dohodli, že žalobca na

svoje náklady vykoná úpravy nebytového priestoru (predtým tam bola predajňa spodného prádla). Z
vykonaného dokazovania, však vyplynulo, že obsah tejto ústnej dohody nebol medzi stranami jasne
definovaný, špecifikovaný; strany si nedohodli aké úpravy, akého druhu a rozsahu a charakteru môže
(a má) žalobca vykonať. Súd zdôraznil, že dohoda medzi stranami sporu ohľadom potreby vykonania
potrebných stavebných úprav bola ústna a je možné konštatovať, že neurčitá. Nebolo preukázané,

žeby si strany presne a jednoznačne vymedzili aké stavebné úpravy je žalobca oprávnený vykonať.
Žalovaní nepreukázali, že predmet nájmu bol skutočne spôsobilý na užívanie dohodnutým spôsobom
(na dohodnutý účel - na zriadenie prevádzky rýchleho občerstvenia). V konaní bolo preukázané, že v
stave, v akom bol nebytový priestor odovzdaný nebol spôsobilý na užívanie a ani po vykonaní žalobcom
navrhnutých úprav by podľa vyjadrenia úradu tento nebytový úrad nemohol byť užívaný žalobcom

zamýšľaným spôsobom. (Súd mal za to, že je irelevantné, že písomné vyjadrenie úradu bolo žalobcovi
doručené až po úkone oznámenia žalovaným, že došlo k zániku zmluvy (po „odstúpení“). Vzhľadom
na okolnosti, sa nejaví spravodlivé, trvať na uzavretí zmluvy za podmienok, že strany si nedohodli
jednoznačne, aké stavebné úpravy je žalobca oprávnený/povinný vykonať. Súd sa nestotožňuje s
tvrdením žalovaných, že žalobca sa zaviazal vykonať stavebné úpravy tak, aby bol tento predmet nájmu

spôsobilý na dohodnuté užívanie a teda na zriadenie prevádzky rýchleho občerstvenia, keďže žalobca
nemal pri podpise zmluvy vedomosť, že predmetné nebytové priestory môžu byť - tak ako sú a i po
prípadných úpravách nevhodné. Žalobcom navrhnuté stavebné úpravy (návrh stavebných úprav ktoré
žalobca zamýšľal vykonať) neboli z hľadiska posúdenia úradu vhodné. Úrad sa tiež vyjadril, že ani
po iných úpravách by nebolo možné zriadiť takúto prevádzku. K vyjadreniu úradu, (na otázku či sa

nedostatky (žiadosti) dali odstrániť)- že nebolo možné podať jednoznačné vyjadrenie, nakoľko iná alebo
ďalšiažiadosťužnebolažiadateľom(žalobcom)natunajšíúradpodaná,vktorejbynavrholďalšiemožné
riešenie zo zohľadnením uvádzaných nedostatkov, súd má za to, že vzhľadom na neurčitosť ústnej
dohody o stavebných úpravách, žalobca ani nebol povinný predkladať ďalšie návrhy - žiadosti, keďže
návrh s úpravami, ktoré zamýšľal a v rozsahu v akom ich chcel vykonať predložil a ten bol vyhodnotený

ako nevyhovujúci. A ani žalovaní „nevedeli“ počas konania určiť, aké stavebné úpravy by boli z hľadiska
zákonných požiadaviek prijateľné (vhodné) a či by s nimi súhlasili. Žalovaní nepreukázali, že priestory
boli vyhovujúce. Nepreukázali za akých okolnosti resp. za akých úprav by takáto prevádzka bola možná
(ak by bola možná). Tvrdenia žalovaných v ktorých poukázali na neskoršiu prevádzku kaviarne súirelevantné - vzhľadom na vyjadrenie úradu - že ide o iný druh prevádzky (bez výroby pokrmov).
Súd prvej inštancie konštatoval, že ani žalovaní v čase uzatvárania Zmluvy zo dňa 22.11.2011 nemali
vedomosť, či nebytový priestor je vôbec možné upraviť tak, aby zodpovedal zákonným požiadavkám

pre prevádzku rýchleho občerstvenia a preto sa ani nemohli dostatočne určito dohodnúť so žalobcom o
druhu a rozsahu stavebných úprav a preto nie je vhodné dávať za vinu žalobcovi, že predmetný priestor
nie je vhodný pri žalobcom navrhnutých úpravách na realizáciu takejto prevádzky. K zmene okolností
- z ktorých účastníci zmluvy o budúcej zmluve vychádzali pri jej uzavretí, došlo po uzavretí Zmluvy o
uzatvorení budúcej zmluvy (a ešte pred uplynutím doby, ktorú si účastníci pre uzavretie zmluvy dohodli).

13.Kžalovanýmnámietkamoneúčinnosti„odstúpenia“odzmluvyvzhľadomnanedoručeniepísomného
odstúpenia (listu) aj žalovanej v 2. rade súd uviedol, že na nastúpenie účinkov jednostranného
adresovaného právneho úkonu (napr. odstúpenia), je nevyhnutné jeho riadne doručenie (dôjdenie)
druhej zmluvnej strane ako adresátovi, ak ten nebol fyzicky prítomný pri jeho vykonaní. Je tak nutné
aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na to, aby nastúpili účinky zamýšľané

týmto právnym úkonom. Zo znenia ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno ustáliť
nasledovné závery: -účinnosť prejavu vôle voči neprítomnej osobe, ktorej je určený ako adresátovi
nastáva momentom, keď sa dostane do sféry jeho dispozície; posúdenie skutočnosti, či sa prejav
vôle dostal do sféry adresáta je potrebné vyhodnotiť objektívne vzhľadom na všetky okolnosti; - ak sa
preukáže, že osoba, ktorej je právny úkon určený, mala objektívnu možnosť oboznámiť sa s prejavom

vôle, dochádza k pôsobeniu tohto jednostranného právneho úkonu voči nej bez ohľadu na to, či sa
s ním skutočne (fakticky) aj oboznámila. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 28.1.2011, sp. zn. 5Cdo 129/2010, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky, pod č. R 27/2011). Navyše s obsahom „odstúpenia“
sa žalovaná v 2. rade oboznámila prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to najneskôr dňa

23.12.2011, kedy mu bol doručený list právneho zástupcu žalobcu. Prvoinštančný súd preto uzavrel,
že námietka žalovaných ohľadom neúčinnosti „odstúpenia“ od zmluvy (zániku záväzku) z dôvodu
nedoručenia písomného odstúpenia žalovanej v 2. rade je nedôvodná.

14. Súd prvej inštancie zároveň dospel k záveru, že došlo k zániku záväzku vyplývajúceho zo zmluvy

o budúcej zmluve osobitným spôsobom v zmysle § 50a ods. 3 Obč. zákonníka podstatnou zmenou
pomerov. Keďže došlo k zániku predmetného záväzkového vzťahu, nie je možné sa domáhať vedľajších
záväzkov, ako napr. zmluvnej pokuty, nie je možné sankcionovať nepristúpenie k uzavretiu zmluvy o
nájme, keďže dohoda o zmluvnej pokute ako zabezpečovací prostriedok je závislá na hlavnom záväzku,
ktorý je zmluvnou pokutou zaistený. Vzhľadom na uvedené nemohlo dôjsť k účinnému započítaniu

pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu. Súd prvej inštancie preto žalobe o vrátenie zálohy
nájomného titulom bezdôvodného obohatenia v plnom rozsahu vyhovel a priznal žalobcom voči
žalovaným v 1. a 2. rade nárok na zaplatenie sumy 1.300,- eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 20.03.2012 do zaplatenia.

15. Výrok o priznaní úroku z omeškania od 22.03.2012 odôvodnil prvoinštančný súd tým, že žalobca
vyzval žalovaných listom zo dňa 07.12.2011 na vrátenie zálohy nájomného a to do 5 dní od doručenia
výzvy. Predmetnú výzvu žalobca zaslal žalovaným prostredníctvom Slovenskej pošty dňa 09.12.2011.
Na uvedený list - výzvu reagovali obaja žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom
zo dňa 30.12.2011, a teda najneskôr týmto dňom sa dostala predmetná výzva do dispozície oboch

žalovaných. Zohľadňujúc lehotu na plnenie určenú žalobcom vo výzve, t.j. 5 dní od doručenia výzvy
uzavrel, že najneskôr dňom 5.1.2011 sa žalovaní dostali do omeškania s vrátením zálohy nájomného.

16. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi náhradu
trov konania na súde prvej inštancie ako aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

17. Náhradu trov konania štátu, t.j. pribratím tlmočníka, aby mohol žalobca konať v materinskom jazyku
(jazyku tureckom), štátu nepriznal, lebo podľa § 155 ods. 2 CSP trovy spojené s tým, že strana koná v
materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

18. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalovaní.19. Odvolaním napadli I., II. a III. výrok rozsudku. Uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 f/ a h/
CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Podľa žalovaných súd prvej inštancie nesprávne v bode 102 odôvodnenia rozsudku konštatoval,
že žalovaní v čase uzatvárania zmluvy zo dňa 22.11. nemali vedomosť, že nebytový priestor je vôbec
možné upraviť tak, aby zodpovedal zákonným požiadavkám pre prevádzku občerstvenia, a preto sa
ani nemohli dostatočne určito dohodnúť so žalobcom o druhu a rozsahu stavebných úprav, a preto

nie je vhodné dávať za vinu žalobcovi, že predmetný priestor nie je vhodný pri žalobcom navrhnutých
úpravách na realizáciu takejto prevádzky. Súd ďalej v dôvodoch rozsudku uviedol, že k zmene okolností,
z ktorých účastníci zmluvy o budúcej zmluve vychádzali pri jej uzavretí, došlo po uzavretí zmluvy o
budúcej zmluve a ešte pred uplynutím doby, ktorú si účastníci pre uzavretie zmluvy dohodli. Žalobca
v odvolaní tvrdil, zhodne ako aj na súde prvej inštancie, že stavebné úpravy nebytového priestoru
boli predmetom ústnej dohody sporu. Druh a rozsah stavebných prác síce pomenovaný nebol, ale z

výpovedí strán sporu možno nesporne vyvodiť záver o tom, že to mali byť také stavebné práce a v
takom rozsahu, aby bolo možné prevádzku rýchleho občerstvenia v priestor zriadiť, teda také, ktoré
zodpovedajú účelu, pre ktorý bola zmluva uzavretá. Zo samotného správania sa žalobcu vyplýva, že
so stavebnými prácami, ktoré sa zaviazal v priestore vykonať, aby mohol prevádzkovať kebab, bol
uzrozumený,keďÚraduverejnéhozdravotníctvaadresovalsvojužiadosťspolusnávrhompriestorového

riešeniam, ba dokonca žalobca v konaní tvrdil (aj keď povinnosť tvrdenia nepreukázal), že zavolal
do nebytového priestoru pracovníkov hygieny za účelom posúdenia nebytového priestoru a možných
stavebných úprav. Podľa žalovaných k žiadnej podstatnej zmene okolnosti po uzavretí zmluvy o budúcej
zmluve, dokonca ani v priebehu súdneho konania nedošlo, pretože zákonné podmienky pre zriadenie
uvedeného druhu prevádzky boli rovnaké v čase uzavretia zmluvy, v čase po jej uzavretí, počas

súdneho konania, ako aj v čase rozhodnutia súdu. Podstatná zmena okolností musí spĺňať podmienky
objektívnosti, tzn. že podstatnú zmenu okolností by takto (rovnako) vnímala akákoľvek iná osoba
nachádzajúca sa v rovnakom postavení ako žalobca. Vnímanie zmeny okolností však bolo u žalobcu
čisto subjektívne a bolo vyvolané jeho konaním, resp. opomenutím konania - predložením nedokonalého
návrhu v rozpore s platnou právnou úpravou, neznalosťou zákonov, ako aj následnou nečinnosťou,

keď úradu žiadny ďalší (nový) návrh riešenia, ktorý by zohľadňoval vytýkané nedostatky, nepredložil.
Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby vytýkané nedostatky odstránil a začal v priestore vykonávať také
stavebné práce, aby v nebytovom priestore mohol prevádzku kebabu vykonávať. Prekážku netvorili
podľa výpovede žalobcu i jeho manželky ani financie. V naznačenom smere preto nie je možné uvažovať
ani o následnej nemožnosti plnenia za sťažených podmienok, pretože zákonné požiadavky pre zriadenie

danej prevádzky boli rovnaké, nezmenené v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve, po jej uzavretí,
v čase odstúpenia od zmluvy a aj v čase rozhodnutia súdu. Uvedené konanie žalobcu podľa názoru
žalovaných postráda naplnenie dikcie zákonného ustanovenia § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka
o spravodlivosti. Popísané správanie sa žalobcu taktiež nie je možné pričítať na ťarchu žalovaným.
Podstatou prejednávanej veci je podstatná zmena pomerov, ktorá musí nastať po uzavretí zmluvy, tá

však podľa názoru žalovaných nenastala. Záväzok uzavrieť nájomnú zmluvu preto zo zákona nezanikol
a odstúpenie od zmluvy od budúcej zmluve je preto neplatné pre neexistenciu dôvodov na odstúpenie
(dôvod na odstúpenie od zmluvy neexistoval ani v čase odstúpenia, a de facto ani po ňom). Keďže
nedošlo k zániku záväzku v zmysle zmluvy o budúcej zmluve ako hlavného záväzku, nemohlo potom
dôjsť ani k zániku dohody o zmluvnej pokute, ako vedľajšieho záväzku. V tomto smere považujú žalovaní

napadnutérozhodnutierovnakozanesprávneprávneposúdené.Vnadväznostinavyššieuvedenépreto
nárok žalovaných na zmluvnú pokutu uplatnený v konaní započítaním oproti pohľadávke žalobcu, mal
povahu ich procesnej obrany. Žalovaní preto považovali za nesprávny aj výrok o trovách konania.

21. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaných navrhol rozsudok potvrdiť. V dôvodoch vyjadrenia

poukázal na to, že žalovaní nesprávne tvrdia, že „K žiadnej podstatnej zmene okolnosti po uzavretí
zmluvy o budúcej zmluve, dokonca ani v priebehu súdneho konania nedošlo, pretože zákonné
podmienky pre zriadenie uvedeného druhu prevádzky boli rovnaké v čase uzavretia zmluvy, v čase po
jej uzavretí, počas súdneho konania ako aj v čase rozhodnutia súdu.“ Dva týždne po uzavretí ZoBZ
zaslal žalobca dňa 07.12.2011 žalovaným odstúpenie od zmluvy z dôvodu podľa § 50a ods. 2 OZ v

spojení s § 679 ods. 1 OZ. Žalobca odstúpil od ZoBZ z dôvodu, že priestor bol technicky nespôsobilý
na účel dohodnutý v ZoBZ. Rozhodujúcou skutočnosťou nie je tvrdenie žalovaných o znalosti právnych
predpisov žalobcu k zriadeniu prevádzky rýchleho občerstvenia - kebab. Včasným odstúpením od
ZoBZ (ešte pred uplynutím doby, ktorú si žalobca a žalovaní dohodli pre uzavretie riadnej nájomnejzmluvy) si žalobca splnil svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ, aby zabránil vzniku škôd. Napriek
tomu, že pred uzatvorením ZoBZ a ani po odstúpení žalobcu od ZoBZ nikdy v nebytových priestoroch
žalovaných nebola prevádzka rýchleho občerstvenia, žalovaní ubezpečovali žalobcu, že je predmet

nájmu na účel dohodnutý v zmluve spôsobilý. Žalobca sa nikdy nezaviazal vykonať stavebné úpravy tak,
abybolpredmetnájmuspôsobilýnadohodnutíužívanie,rýchleobčerstvenie-kebab.Výlučnezavinením
žalovaných v 1. a 2. rade nedošlo k uzavretiu riadnej nájomnej zmluvy, keď žalobcovi neodovzdali
spôsobilý predmet nájmu, čím porušili §5 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. Platným odstúpením od zmluvy
o budúcej zmluve sa zmluva zrušuje od začiatku. K uzavretiu riadnej nájomnej zmluvy do dohodnutého

termínu 05.01.2012 medzi žalobcom a žalovanými nedošlo a ak žalovaní v 1. a 2. rade považovali
odstúpenie žalobcu od ZoBZ za neplatné, mohli sa domáhať nahradenia prejavu vôle žalobcu uzavrieť
riadnu nájomnú zmluvu do jedného roka od uzavretia ZoBZ. V konaní žalovaní v 1. a 2. rade len
účelovo menili svoju obranu, keď vzniesli kompenzačnú námietku v podaní zo dňa 25.05.2012, ktorou si
započítavali „sankčný nárok“ voči žalobcovi vo výške 1.300,- eur za porušenie povinnosti vymedzenej
v článku V. bod 1 ZoBZ. Následne dňa 21.09.2017 doručili žalovaní žalobcovi výzvu na zaplatenie

nároku na náhradu škody, v ktorej vyzvali žalobcu na úhradu škody vo výške 2.600,- eur titulom ušlého
nájomného. Právny zástupca žalovaných sa na pojednávaní dňa 27.09.2017 vyjadril, že „... tento nárok
na náhradu škody, ktorý vznikol na strane žalovaných, je procesne spôsobilým na uplatnenie ako
procesnej obrany v konaní, ale momentálne ešte takýto započítací prejav ešte nevznášame ...“. Dňa
31.10.2017 doručili žalovaní v 1. a 2. rade konajúcemu súdu podanie označené ako započítací prejav,

ktorým si žalovaní len ako prostriedok obrany započítali „svoju pohľadávku vo výške 2.600,- eur, ktorá
vznikla na strane žalovaných titulom porušenia Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 22.11.2011 zo strany
žalobcu a to neuzatvorením nájomnej zmluvy v zmysle dohodnutých podmienok v Zmluve o budúcej
zmluve, v podobe ušlého nájomného za čas neobsadenia nájomného priestoru, t.j. od 01.01.2012 do
01.03.2012 proti pohľadávke žalobcu, ktorej zaplatenia sa domáha podanou žalobou v tomto spore vo

výške 1.300,- eur s prísl.“ a ďalej žalovaní uviedli, aby ich prejav bol posudzovaný iba ako prostriedok
procesnej obrany žalovaných.

22. K tomu žalobca poukázal na bod 47 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie,
s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil. Žalobca nepovažuje tento nárok žalovaných v 1. a 2. rade

za dôvodný v celom rozsahu a už vôbec ho nepovažuje za spôsobilý na započítanie. Žalovaným ani
nemohla vzniknúť žiadna škoda titulom ušlého nájomného, lebo žalobca neporušil žiadnu svoju zákonnú
ani zmluvnú povinnosť. Žalovaní nepreukázali vznik škody, protiprávne konanie žalobcu a príčinnú
súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalobcu a škodou a v konečnom dôsledku žalobca nezavinil vznik
škody, ak by vôbec mala vzniknúť. Ak žalovaní tvrdia, že im vznikla škoda, ktorú uplatnili až po skončení

dokazovania, potom žalobca tvrdí, že najneskôr odstúpením žalobcu od ZoBZ sa žalovaní v 1. a 2.
rade mohli dozvedieť o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá, čím došlo k premlčaniu tohto
nároku podľa § 106 OZ. Žalobca poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 27.09.2017, kde vzniesol
námietku premlčania. K tomu žalobca dodáva, že na uplatnenie započítacieho prejavu žalovanými v
1. a 2. rade chýba hmotnoprávny základ podľa § 420 OZ (protiprávny úkon, príčinná súvislosť medzi

protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie). Žalovaní v 1. a 2. rade zostali v konaní nečinní, pred
vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania neuplatnili nárok na náhradu škody ako prostriedok
procesnejobrany,nereagovalinavyjadrenieprávnehozástupcužalobcunapojednávanídňa27.09.2017
k neuznaniu nároku v plnom rozsahu a námietke premlčania, preto súd prvej inštancie postupoval
správne, ak aplikoval ust. § 153 a § 154 CSP a neprihliadol na tvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade

týkajúcich sa započítacieho prejavu. Žalobca sa stotožňuje s tvrdením súdu, že žalovaní mohli uplatniť
nárok na náhradu škody kedykoľvek počas konania (žaloba bola doručená žalovaným dňa 11.05.2012
a 16.05.2012), a preto nemohlo dôjsť k účinnému započítaniu pohľadávky žalovaných voči pohľadávke
žalobcu.

23. Žalovaní vo vyjadrení sa k vyjadreniu žalobcu zotrvali na dôvodoch svojho odvolania, že stavebné
úpravy nebytového priestoru boli predmetom ústnej dohody sporu. Žalobca si prenájom nebytového
priestoru rozmyslel a účelovo odstúpil o budúcej zmluve a RÚVZ predložil nedokonalý návrh riešenia
nebytového priestoru. V nebytovom priestore ako takom sa v konaní nepotvrdilo, že by ho vôbec nebolo
možné upraviť na účel na ktorý bol dohodnutý. Vyjadrenia a stanoviská úradu sa viazali jedine k žiadosti

a jej podkladom od žalobcu, ktoré riešenie bolo vyhodnotené ako nevhodné. Zotrvali na svojej obrane, že
podstatná zmena okolnosti musí spĺňať podmienku objektívnosti, avšak vnímanie zmeny okolnosti bolo
u žalobcu čisto subjektívne. Podľa žalovaných žalobcovi nič nebránilo v tom, aby vytýkané nedostatky
odstránilazačalvpriestorevykonávaťtakéstavebnépráce,abyvnebytovompriestoremoholprevádzkukebabu vykonávať. Pretože podstatná zmena pomerov, ktorá mala nastať po uzavretí zmluvy nenastala,
záväzok uzavrieť nájomnú zmluvu zo zákona nezanikol a odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve je
preto neplatné. Podľa žalovaných nedošlo k zániku záväzkov v zmysle zmluvy o budúcej zmluve. Preto

žalovaní navrhli rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a žalovaným priznať nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

24. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní vo svojom vyjadrení
neuvádzajú žiadne podstatné skutočnosť a dôkazy, žalobca v celom rozsahu zotrváva na svojej

argumentácii.

25. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané
včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1,
2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP a dospel k

záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

26. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 04.07.2019 o 09.25 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 27.06.2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v

zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

27. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam čo sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie, spočívajúcej v tom, že skutkového zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je nesprávne.

28. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle ust.§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP je omyl súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav. Po preskúmaní napadnutého rozsudku vo výroku I. z hľadiska
uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu odvolacích námietok žalovaných odvolací súd nezistil, že

byskutkové zisteniasúduprvejinštancienezodpovedalivykonanýmdôkazomalebotietobolipodradené
pod nesprávne hmotnoprávne predpisy. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi
skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a súčasne v súlade s § 387 ods.
2 CSP konštatuje správnosť dôvodov rozsudku vo výroku I., na ktoré v celom rozsahu aj odkazuje.

29.Odvolacienámietkyžalovanýchniesúspôsobiléspochybniťvecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudku
v I. výroku z hľadiska zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci, a preto rozsudok v I.
výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. K správnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v konaní

nebolo sporné, k uzavretiu riadnej nájomnej zmluvy nedošlo a žiadna zo zmluvných strán nevyužila
možnosť sa domáhať v lehote jedného roka na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym
rozhodnutím. Uplatnený nárok žalobcu má preto povahu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a
nasl. Obč. zákonníka majetkového prospechu získaného z právneho dôvodu, ktorý odpadol, na vydanie
ktorého má žalobca nárok v zmysle § 451 a nasl. Obč. zákonníka.

31. Okrem iných všeobecných dôvodov zániku záväzku, ustanovenie § 50a ods. 3 Obč. zák. obsahuje
osobitný spôsob zániku záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej zmluve. Je tomu tak vtedy, ak
nemožno od účastníkov spravodlivo požadovať, aby zmluvu uzavreli. Zo znenia uvedeného ustanovenia
vyplýva, že záver o tom, či je možné uzavretie zmluvy spravodlivo požadovať, alebo nie, musí súd

vychádzať z porovnania okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá (ku dňu jej uzavretia) a okolností,
ktoré sú tu v čase rozhodovania súdu.

32. Žalovaní v dôvodoch odvolania tvrdia, že podmienky pre zriadenie uvedeného druhu prevádzky
boli rovnaké v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve, čase po jej uzavretí a v čase rozhodnutia

súdu. Z dôvodov odvolania tiež vyplýva, že budúce stavebné úpravy nebytového priestoru budúcim
nájomcom, ktorí mali byť predmetom ústnej dohody strán sporu bolo možné pre zriadenie prevádzky
rýchleho občerstvenia zrealizovať. Len z dôvodu predloženia nedokonalého návrhu stavebných úprav
žalobcom, RÚVZ, konštatoval nevhodnosť vykonávať prevádzkovanie rýchleho občerstvenia kebabu vpriestoroch určených na budúci prenájom. Žalobca podľa odvolateľa mal predložiť RÚVZ ďalší návrh
riešenia stavebných úprav nebytového priestoru, ktorým by vykonané nedostatky RÚVZ odstránil. Z
vyjadrenia RÚVZ adresovanému prvoinštantnému súdu čl. 94 spisu síce vyplýva, že úrad na dotaz súdu

uviedol,ženemôžepodaťvyjadrenie,činiektorénedostatkysadaliodstrániť,leboďalšiažiadosťnaúrad
už nebola podaná, ale z toho istého vyjadrenia RÚVZ vyplýva, ako na to správne poukázal v dôvodoch
rozsudku aj prvoinštančný súd, že ani po stavebných úpravách priestorov nebola zabezpečená plynulosť
výrobného procesu.

33. Odvolací súd v súlade s ust. § 388 CSP zmenil rozsudok v II. a III. výroku, keďže prvoinštančný
súd nesprávne dvoma výrokmi rozhodol o náhrade trov prvoinštančného a náhrade trov odvolacieho
konania. Pokiaľ odvolací súd uznesením č.k. 3Co/545/2015-216 zo dňa 30. novembra 2016 zrušil
rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 23C/60/2012-165 zo dňa 15. júna 2015 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č.k. 23C/60/2012-175 zo dňa 24. augusta 2015 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, prvoinštančný súd si odkaz odvolacieho súdu v odôvodnení rozhodnutia

na ust. § 396 ods. 3 CSP nevyložil správne. Ust. § 396 ods. 3 CSP je potrebné vyložiť tak, že súd prvej
inštancie rozhodne v novom rozhodnutí o veci o nároku na náhradu trov celého konania, t.j. vrátane trov
odvolacieho konania.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v

spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a priznal plne úspešnému žalobcovi proti neúspešným
žalovaným nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

35.Ovýšketrovprvoinštančnéhoiodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštancie(§262ods.2CSP).

36.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).