Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/192/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611201851
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3611201851.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávneného Sociálna
poisťovňa, so sídlom Bratislava, 29. augusta č. 8 - 10, IČO: 30 807 484, proti povinnému NIDAS,
s.r.o., naposledy sídlom Moyzesova č. 418/16, Partizánske, IČO: 35 962 411, t. č. vymazaný z
Obchodného registra, o vymoženie 1.282,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Partizánske č. k. 5Er/221/2011-11 zo dňa 14. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil, výrokom II. uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Júliovi Rosinovi náhradu
trov exekúcie a výrokom III. nepriznal právo na náhradu trov exekučného konania oprávnenému ani

povinnému. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na ust. § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.
Exekučný poriadok v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku a § 200 ods. 2, § 203 ods. 2, § 9a ods. 1 Exekučného poriadku a §
256 ods. 1 CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom z 31.03.2011
domáhal vykonania exekúcie v neprospech povinného pre vymoženie sumy 1.282,80 Eur na podklade
exekučného titulu. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr.

Júliusovi Rosinovi. Súdny exekútor doručil 27.03.2017 súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Z výpisu
z Obchodného registra súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 40CbR/64/2013-21 z
24.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.11.2014, bol povinný zrušený bez likvidácie a následne
vymazaný z obchodného registra k 17.03.2015 (právny dôvod výmazu - § 8a ods. 1 písm. c/ zákona č.
530/2003 Z. z.). Súd prvej inštancie po oboznámení sa s podnetom súdneho exekútora na zastavenie

exekúcie,výpisomzobchodnéhoregistra,rešpektujúcustálenúrozhodovaciučinnosťodvolaciehosúdu,
ako i Najvyššieho súdu SR, exekúciu podľa § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/ EP v znení účinnom do
31.10.2013 zastavil. O nároku na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora súd prvej inštancie rozhodol
tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenému, pretože exekúcia sa
zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O výške náhrady trov
exekúcie súdneho exekútora bude rozhodovať po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník

samostatným uznesením. O trovách exekučného konania oprávneného a povinného rozhodol súd prvej
inštancie v zmysle § 256 ods. 1 CSP a contrario (s poukazom na § 9a ods. 1 EP v platnom znení),
keď dospel k záveru, že vzhľadom na oprávnenosť vedenia exekúcie a následný dôvod jej zastavania
nikomu z týchto účastníkov konania nemohol pričítať skutočnosť, že exekúcia bola zastavená.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý

namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Zastával názor, že povinný výmazom
z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a to je dôvod pre zastavenieexekučného konania. Strata tejto spôsobilosti robí exekúciu neprípustnou, a preto mala byť exekúcia
vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená. Primárnou skutočnosťou, pre ktorú nie je možné
pokračovať v konaní, je strata spôsobilosti byť účastníkom konania a nie zrušenie spoločnosti bez

likvidácie a z nej vyvodená nemajetnosť povinného. Súd mal pri rozhodovaní o zastavení exekúcie a
pri posudzovaní dôvodu, pre ktorý je možné exekúciu zastaviť dbať na to, aby dôvod na zastavenie
exekúcie existoval v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie. Predmetné uznesenie bolo vydané
dňa 14.06.2017 a povinný bol v čase rozhodovania súdu ex offo vymazaný z obchodného registra, a
teda nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Ďalej uviedol, že v prípade zániku povinného z dôvodu

jeho výmazu z obchodného registra má súd možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady trov exekúcie
súdnemu exekútorovi, čo vyplýva z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a túto možnosť pripúšťa aj
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojomuzneseníč.IIIÚS432/08-16zodňa16.12.2008.Oprávnený
navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako nezákonné zrušil.

3. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania,

zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp.
výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

4. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017 ak

to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku.

5. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon (CSP účinný od 01.07.2016) aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie, ako
opravný prostriedok, je zásadne prípustné len proti výroku rozhodnutia, či už rozsudku, alebo uznesenia.
Len proti odôvodneniu rozhodnutia odvolanie prípustné nie je, a to z dôvodu, že záväzné účinky pre
strany v konaní má len výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie.

8. V zmysle § 124 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Pri právnej klasifikácii podania
súd vychádza z § 124 CSP, v zmysle ktorého každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď
je úkon nesprávne označený. V tomto ustanovení CSP ide o dôležité interpretačné pravidlo, ktorého
zmyslom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase
urobeniatohtoúkonu.Priposudzovaníprocesnéhoúkonuúčastníkakonaniapodľajehoobsahunemôže

súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe,
logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu
účastníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2010, sp. zn. 3Cdo 128/2010).

9. Pri posúdení otázky, či odvolanie účastníka smeruje len proti dôvodom rozhodnutia, je rozhodujúci

obsah podania, ktorým sa rozhodnutie súdu napáda (§ 124 CSP). Obvyklé je, že ak odvolateľ napáda
výrok rozhodnutia, napáda spravidla aj jeho odôvodnenie; podmienkou však je, aby to urobil vždy aj
s výrokom rozhodnutia. Kritériom pre posúdenie, či ide len o odvolanie proti dôvodom rozhodnutia, je
zhodnotenie, či prípadným vyhovením odvolania by (ne)bol dotknutý aj výrok napadnutého rozhodnutia.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2012 sp. zn. 6Cdo 208/2011).

10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné. Zo spisového materiálu, ktorý odvolací súd preskúmal, vyplýva,
že oprávnený svojim odvolaním napáda len odôvodnenie rozhodnutia. Hoci podľa odvolateľa mala byť
exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, v

odvolaní je uvedené, že v konečnom dôsledku mala byť exekúcia zastavená, čo sa plne zhoduje s
výrokom uznesenia okresného súdu. Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie oprávneného
voči výroku o zastavení exekúcie odmieta.11. Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov exekúcie, odvolací súd
považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania účinná do 30.06.2016 vychádzala
vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj

uzneseniam) súdu prvej inštancie (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že výnimky,
teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj
neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon
- § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava účinná od 01.07.2016 zachovala
zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k

uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len
ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné
konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku,teraz§355ods.2CSP),avšakkýmdo30.06.2016moholvýnimku,tedaprípustnosťodvolania,
ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj
samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).

12. Tovšakneznamená,žeCivilnýsporovýporiadokjemožnéaplikovaťnaexekučnékonaniavkaždej
situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy,
ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda
je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že
trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania.
Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v

znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu
nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný
spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje,
súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob
rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o

výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho
exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady
neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie
odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov

nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357
písm. m) CSP.

14. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016

prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety
„Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia
štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako
výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

15. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v
časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v
spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle §

386 písm. c) CSP odmietnuť aj v tejto časti.
16. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).