Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518010306
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2518010306.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Kristíny Ferencziovej a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci obžalovaného F. R., pre prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 21.1.2019, č. k. 8T/43/2018-72, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 23.5.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného F. R., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 21.1.2019, č. k. 8T/43/2018-72 bol obžalovaný F. R.
uznaný za vinného, že
14.3.2018 v čase približne o 12.30 hod. v D. na ulici W. č. XX násilným konaním poškodil televízor
zn. „Samsung 32“, typ UE32M5002, hernú konzolu zn. „Sony Playstation 4 - 1 TB Slim“ a klávesnicu

k počítaču zn. „Kanec MultiSync Bluetooth“, ktoré natrvalo zničil, čím ich vlastníkovi K. E. poškodením
spôsobil škodu vo výške 530,- eur,
teda zničil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
čím spáchal prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona.
Za bol odsúdený podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno l), písmeno
n) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona na trest

odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona bol pre
výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa uložilo obžalovanému nahradiť poškodenému K.
E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., X. G. XXXX/XX, prechodne bytom R. - D., C. XX škodu vo výške
530,- eur. Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku bol poškodený K. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
E., X. G. XXXX/XX, prechodne bytom R. - D., C. XX odkázaný so zvyškom svojho nároku na náhradu

škody na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný F. R., ktoré odôvodnil tak, že trest je nespravodlivý,
nakoľko sa priznal a sám je ochotný nahradiť škodu, ktorú spôsobil. Odkedy sa rozišiel s matkou
poškodeného, finančne jej stále pomáhal a nespáchal žiaden priestupok, ani sa inak neprevinil voči
zákonu a žije riadny život. Navštevuje psychiatrickú ambulanciou doktora T. v Piešťanoch. Pracuje
brigádne od svojho prepustenia v júli 2017 a nechce prísť o prácu, ktorú ľudia a s jeho minulosťou ťažko

dostávajú. Preto žiada o podmienečný trest alebo inú náhradu trestu, ktorú by mohol vykonávať, lebo
chce žiť riadnym životom. To môže potvrdiť jeho priateľka, s ktorou žuje a aj majiteľ, u ktorého pracuje.
Každý by mal dostať šancu napraviť čo spôsobil.
Na verejnom zasadnutí nariadenom na rozhodnutie o odvolaní, obžalovaný zotrval na svojich návrhoch.
Poukázal na to, že sa zamestnal a navštevuje ambulantne psychiatra MUDr. T.. Navrhol, aby odvolací
súd zrušil výrok o treste a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody. Prokurátor navrhol odvolanie

obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako odvolanie proti trestu a spôsobu jeho výkonu.Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste a spôsobe

jeho výkonu, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku
odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia a zistil, že odvolanie
obžalovaného je v celom rozsahu nedôvodné.
Prvostupňový súd odôvodnil výrok o treste v napadnutom rozsudku tak, že obžalovanému bol uložený
trest odňatia slobody, nakoľko súd má za to, že iný druh trestu by nezabránil páchateľovi v páchaní ďalšej

majetkovej trestnej činnosti, za ktorú už bol v minulosti viac krát odsúdený. Obžalovaný bol 16.7.2017
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 4 mesiace, pričom skutku v tejto veci sa
dopustil dňa 14.3.2018, teda menej ako rok po prepustení z výkonu trestu, čo svedčí o tom, že ani trest
takto dlhého trvania neviedol k náprave obžalovaného. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil dve
poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný

vinu priznal a čin úprimne oľutoval a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, čím napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, a jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písmeno
m) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný bol už za trestné činy odsúdený a nie všetky odsúdenia má
zahladené, pričom naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Piešťany z 13.4.2015 vo veci
1T/176/2008. S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností vo vzťahu k priťažujúcim

okolnostiam, ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom stanovená trestná sadzba podľa ustanovenia §
245 odsek 1 Trestného zákona v trvaní do 1 roka menila tak, že horná hranica sa znižovala o jednu
tretinu, teda súd ukladal trest v trvaní do 8 mesiacov. S ohľadom na skutočnosť, že u obžalovaného ide
o recidívu vo vzťahu k majetkovým trestným činom a posledné nepodmienečné odsúdenie na 7 rokov a
4 mesiace, neviedlo k jeho náprave a nesplnilo svoj výchovný a individuálne preventívny účel, súd mu

uložil trest, zohľadniac aj mieru závažnosti skutku ako aj spáchané priestupky po spáchaní tohto skutku,
a to vo výmere 4 mesiace, teda v strede zníženej trestnej sadzby.
K spôsobu výkonu trestu prvostupňový súd uviedol, že obžalovaného súd zaradil podľa § 48 odsek 2,
písmeno b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného

činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Takýto trest
súd považoval za potrebný na prevýchovu a nápravu obžalovaného, zohľadniac tak generálnu, ako aj
individuálnu prevenciu.
Odvolací súd považuje napadnutý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu za zákonný a vecne správny.
Pokiaľ ide o druh trestu, v plnej miere sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že v prípade osoby

obžalovaného ide o recidivujúceho páchateľa úmyselnej trestnej činnosti, na ktorého nemal dostatočný
prevýchovný účinok ani výkon trestu odňatia slobody vykonávaný v dĺžke 7 rokov a 4 mesiace za
inú, predchádzajúcu úmyselnú trestnú činnosť. Skutočnosť, že aktuálne súdeného trestného činu sa
obžalovaný dopustil s odstupom menej ako 1 rok po prepustení z predchádzajúceho výkonu trestuodňatia slobody, neumožňuje posúdiť osobu obžalovaného tak, že by si teraz dostatočne uvedomil
nesprávnosť svojho konania a snažil sa ho napraviť vedením riadneho života.
Ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona umožňuje podmienečne odložiť výkon trestu odňatia

slobody v prípade, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a
prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Žiaden z
uvedených zákonných predpokladov, ktorý by umožňoval výkon trestu odňatia slobody u obžalovaného
podmienečne odložiť a určiť skúšobnú dobu, nie je v danom prípade splnený. Postup podľa § 49 ods. 1

písm. d) Trestného zákona neprichádza do úvahy, pretože nebola daná záruka sa za nápravu páchateľa.
Odvolací súd tak konštatuje, že zákonné podmienky na uloženie trestu odňatia slobody, ktorého výkon
by bol obžalovanému podmienečne odložený, neboli splnené.
Uloženie iného druhu trestu, ako trestu odňatia slobody, nie je v tomto prípade namieste. Ak má byť
naplnený účel trestu uvedený v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona, nemôže byť obžalovaný
uložený miernejší trest ako trest odňatia slobody (z pohľadu jeho druhu), pretože takýto miernejší trest

by u obžalovaného nesplnil ani účel tzv. individuálnej prevencie a už vôbec nie účel tzv. generálnej
prevencie.
Uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiace, t. j. v polovici zákonnej trestnej sadzby, je trest
primeraný, najmä k osobe páchateľa trestnej činnosti.
Rozhodnutie o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody, zaradením do ústavu so stredným stupňom

stráženia, je v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, keď súd vychádzal zo
správne zistených skutočností, ktoré sa vzťahujú k predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody
obžalovaného.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného, že žiada uloženie výhodnejšieho trestu, lebo chce žiť
riadnym životom, odvolací súd uvádza, že obžalovaný mal po prepustení z predchádzajúceho výkonu

trestu odňatia slobody dostatočný priestor svojím skutočným správaním preukázať, že chce viesť riadny
život. To, že teraz, v rámci odvolacieho konania, deklaruje snahu viesť riadny život, je podľa názoru
odvolacieho súdu účelová snaha dosiahnuť uloženie miernejšieho trestu. Aj jeho vyjadrenie, že chce
sám nahradiť spôsobenú škodu, zostalo iba v rovine nepreukázaného tvrdenia.
Na základe z vyššie uvedených skutočností, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý výrok o treste

a spôsobe jeho výkonu, je správny a odvolanie obžalovaného je nedôvodné. Preto toto odvolanie tunajší
súd zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.