Uznesenie Judgement was issued on Friday, August 2, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/71/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319010195
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4319010195.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu JUDr. Stanislava Libanta a členov JUDr. Štefana
HrvoluaJUDr.PetraKaňu,vtrestnejveciobvinenéhoP.E.,osťažnostiprokurátoraOkresnejprokuratúry
Levice, podanej proti uzneseniu Okresného súdu Levice, zo dňa 16.04.2019 sp. zn. 4T/21/2019, na
neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 02. augusta 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Levice

z a m i e t a ,
pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice podľa § 241 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku s
poukazom na § 214 odsek 1 Trestného poriadku postúpil vec proti obvinenému P. E., nar. XX.XX.XXXX
v B., trvale bytom B., Z. L. XXXX/XX, pre skutok, že

dňaXX.XX.XXXXvčaseokoloXX.XXhvmesteB.,L.O.X,predpohostinstvomK.Q.barfyzickynapadol
I. J., a to takým spôsobom, že ho po predchádzajúcej slovnej výmene názorov vysotil z pohostinstva von
na ulicu, pričom tento spadol na zem, a kde ho následne začal udierať a kopať do oblasti celého trupu,
horných a dolných končatín, čím mu spôsobil ľahké zranenia, a to pomliaždenie hlavy, tváre, hrudnej
steny, pravého a ľavého lakťového kĺbu, ľavého ramena, pravého a ľavého kolenného kĺbu ľahkého
stupňa s dobou liečenia, práceneschopnosti a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 7 dní,

uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Levice sp. zn. 1Pv 596/17/4402-21, zo dňa
14.02.2019, právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného
zákona, Okresnému úradu v Leviciach, ktorý by ho mal prejednať ako priestupok.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry Levice a dôvodil tým, že
posúdením všetkých kritérií materiálneho korektívu v zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona, dospel
k záveru, že boli naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa §

364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, vrátane materiálneho korektívu tohto prečinu podľa § 10
odsek 2 Trestného zákona. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé z čoho súd vyvodil
účelovosť výpovede svedkyne I. Y.. Táto svedkyňa potvrdila, že obvinený na zemi ležiace viackrát kopol
a zranenia si nespôsobil sám. Zranenia vznikli v príčinnej súvislosti s konaním obvineného. O značnej
agresivite obvineného svedčí i fakt, že do konfliktu s ním sa mal okrem poškodeného aj jeho brat a
napriek zraneniam, ktoré obvinený utrpel, obvinený bol fyzicky zdatnejší a z jeho strany sa jednalo o

útok. Skutočnosť, že obvinený bol pod vplyvom alkoholu nemožno ospravedlňovať jeho agresivitu a
intenzitu konania. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť ako nezákonné a uložiť súdu I. stupňa, aby vo
veci znovu konal a rozhodol.
Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Trestného poriadku, preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 234 odsek 1 Trestného poriadku, „Ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania
dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, prokurátor podá obžalobu...“.V zmysle tohto ustanovenia prokurátor subjektívne preskúmava výsledky vyšetrovania a posudzuje ich
dostatočnosť pre postavenie ich pred súd. Je povinný podať obžalobu i vtedy, ak dve skupiny dôkazov
si oponujú a ďalšie objasnenie dôkazného stavu nie je možné zaobstarať dostupnými dôkaznými

prostriedkami.
Zároveň je nutné dodať, že prokurátor vždy podaním obžaloby preberá na seba zodpovednosť za
výsledky dokazovania v prípravnom konaní, ich dostatočnosť a kvalitu pre rozhodnutie súdu v smere
akom navrhuje, aby bolo rozhodnuté.
Prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, je úmyselným prečinom.

Podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona „Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následku, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná“.
Posudzovaný skutok súdom I. stupňa, uvedený v obžalobe prokurátora, spĺňa zákonné náležitosti
prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona. Nakoľko páchateľ sa mal
dopustiť, na mieste prístupnom verejnosti, fyzického napadnutia iného.

Zpohľaduskúmania,čijezávažnosťkonaniaobžalovanéhonepatrná,súdI.stupňaargumentovalnajmä
hodnotením dôkazného stavu. Teda, že časť svedkov G. J., I. Y. a G. K. videli ako obvinený kopal
poškodeného na zemi. Na druhej strane argumentuje závermi znalca MUDr. Luciana Šuplatu z odboru
zdravotníctva, odvetvia chirurgie a traumatológie, ktorý fakticky vylúčil vo svojich záveroch, že zranenia
poškodeného mali byť spôsobované kopaním do jeho tela.

Takýmto záverom je potrebné dodať, že pristúpiť k aplikácii ustanovenia § 10 odsek 2 Trestného zákona,
je možné iba vtedy, ak zo strany páchateľa boli naplnené všetky formálne znaky niektorého prečinu
uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona a súd si osvojí takéto stanovisko.
Posudzovanie, či závažnosť prečinu je nepatrná, je výnimkou pri posudzovaní trestných činov v trestnom
zákone, ktoré je postavené na formálnych znakoch, ako to vyplýva z ustanovenia § 8 Trestného zákona.

V tejto časti súd I. stupňa postupoval v súlade so zákonom.
Z pohľadu hodnotenia dôkazu je potrebné zdôrazniť tieto momenty.
Obvinený P. E. uviedol, že v predmetný večer boli J. v pohostinstve trikrát, začali ho napádať, jeden ho
chytil okolo krku a druhý pod pazuchou a udierali ho do celého tela. Takto sa buchli do steny, v tom
naňho skočil druhý J. a vykotúľali sa z baru na ulicu. Pamätal si, že jeden z J. na ňom sedel alebo

kľačal a udieral ho päsťami do tváre. Bratranec obvineného, B. G., z neho stiahol útočníka a pomohol
mu zodvihnúť sa zo zeme. Čašníčky ho ošetrovali, pretože mal monokel na oboch očiach, na hlave dve
alebo tri hrče, oškretú ruku a opuchnutý prst. Priznal, že za celý večer vypil veľké množstvo alkoholu.
Preskúmaním obsahu predmetného spisu je potrebné upozorniť, že poškodený I. J. sám po požitom
alkohole si nepamätal priebeh skutkového deja, hovorí o výmene názorov s obvineným, nepamätá si

predmet hádky, iba to, že ho vysotil obvinený z pohostinstva a spadol na zem. Obvinený ho mal kopať
do oblasti brucha, hlavy a ramien.
Svedok G. K. uvádzal, že videl ako obvinený s poškodeným spolu „vyleteli“ z baru a obaja spolu spadli
na zem, bola tma, no napriek tomu videl ako obvinený kopal do poškodeného.

Svedok G. J., brat poškodeného, videl ako obaja obvinený i poškodený spadli na zem pred pohostinstvo
a následne ho obvinený kopal do celého tela. Či mali jeho bratia alebo on pred tým konflikt v pohostinstve
povedať nevedel.
Svedok B. G., v čase keď vyšiel pred pohostinstvo videl, ako obvinený leží na chodníku, sedel na ňom
G. J. a udieral ho päsťami. I. J. sa na to celé pozeral a dvakrát kopol do obvineného, následne skočil

medzi nich B. G. a snažil sa ich rozbrániť.
SvedokI.J.,bratpoškodenéhouviedol,žesinepamätáktonakohoútočilaakosaspormedziobvineným
a poškodeným začal. Myslí si však, že obvinený zaútočil na jeho brata - poškodeného.
Počas konfrontácie medzi obvineným a poškodeným obaja priznali, že pred predmetným činom sa
nepoznali. Poškodený videl ako jeho brat mal v bare konflikt s obvineným, tohto udrel a následne

obvinený to jeho bratovi vrátil, preto on - poškodený udrel obvineného do niektorej časti tela a obvinený
ho vysotil z chodby na ulicu, kde ho začal kopať do oblasti brucha, chrbta a hlavy. Obvinený uviedol, že
z časti je opis takéhoto skutku pravdivý, nepamätal si ktorý z J. ho udrel do hlavy alebo hrude a pred
barom skončil tak, že jeden ho pridržal a druhý ho udieral. Ani jeden z nich si nepamätal na podklade
čoho vznikol medzi nimi konflikt.

Svedkyňa I. Y. - obsluhujúca uviedla, že J. aj obvinený sa začali naťahovať medzi sebou pri barovom
pulte, presunuli sa do chodbičky a biť sa medzi sebou. Celý incident medzi nimi trval asi päť minúť,
pričom raz bol P. v presile a raz J.. Následne jeden z J. odišiel z chodbičky von a obvinený jedného z nichpretlačil pred bar, kde sa bili na zemi, až potom, keď poškodený zostal na zemi, obvinený sa postavil
a začal ho do tela kopať.
Do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie a traumatológie MUDr. Lucian

Šuplata, konštatoval, že u poškodeného boli zistené nasledovné zranenia:
zranenia pomliaždenie hlavy, pomliaždenie tváre, pomliaždenie hrudnej steny ľahkého stupňa,
pomliaždenie pravého lakťového kĺbu ľahkého stupňa, pomliaždenie ľavého ramena ľahkého stupňa,
pomliaždenie ľavého lakťového kĺbu ľahkého stupňa, pomliaždenie pravého kolenného kĺbu ľahkého
stupňa a pomliaždenie ľavého kolenného kĺbu ľahkého stupňa.

Všetky poranenia mali podľa znalca vzniknúť pôsobením tlaku a ťahu tupého predmetu silou strednej
intenzity. Pád poškodeného vysotením predstavuje pôsobeniu tlaku a ťahu tupého predmetu, ktorým
mohlo dôjsť k pomliaždeniu hrudnej steny ľahkého stupňa, pomliaždeniu hlavy. Kopanie nohou
predstavuje pôsobenie tlaku a ťahu tupého predmetu sily veľkej intenzity, následkom ktorého dochádza
na tvári k zlomeninám tvárových kostí, na hlave vznikajú podkožné krvné výrony, na hrudníku zlomeniny

rebier a pod..
Po oboznámení sa s výpoveďami poškodeného a obvineného, sa znalec priklonil k opisu skutku
obvineným P. E..

Na podklade takto vykonaného dokazovania bolo zrejmé už v štádiu prípravného konania, že poškodený

musel, vzhľadom na prebiehajúci konflikt v bare, či pohostinstve utrpieť viacero zranení, ktoré nemožno
bez akýchkoľvek pochybností prisúdiť konaniu obvineného, iba jednoduchým aritmetickým súčtom
všetkých poranení, ktoré uňho boli po prvom vyšetrení po čine zistené.

Medzi každým následkom, teda i ublížením na zdraví v konkrétnej forme a konaním páchateľa, je

potrebné preukazovať príčinnú súvislosť. Vymedziť v súčasnom období, ktoré zranenia vzniklo akým
konaním, by ani po doplnení dokazovania nebolo možné. Bolo preto správne, ak prokurátor pristúpil
k zmene právne kvalifikácie pred záverom vyšetrovania, pretože konanie obvineného posudzoval ako
narušenie verejného poriadku fyzickým útokom páchateľa voči inej osobe na verejnosti.

Z pohľadu konania obvineného však nemožno neprihliadnuť na konflikt v pohostinstve aj pre vznik
zranení, ktoré získal obvinený sám i pre motív jeho konania a v neposlednom rade i zranení, ktoré mohol
získať v pohostinstve poškodený.
Zpohľadupreukázaniatoho,čiobvinenýkopaldopoškodenéhopotom,čomedzinimiskončilabitka,keď
spolu ležali na zemi je potrebné dodať, že tieto kopy, aj keď svedkovia ich potvrdzovali, nemohli byť tak

intenzívne, pretože inak by spôsobili väčšie následky a pribratý znalec by určite objektívne zaznamenal
ich intenzitu.

Z pohľadu protiprávnosti je nutné dodať, že materiálny korektív uvádzaný v ustanovení § 10 odsek
2 Trestného zákona, umožňuje konanie páchateľa, v ktorom nie je potrebné použiť trestnoprávne

prostriedky po vyhodnotení následkov (narušenie verejného poriadku o jednej hodine po pol noci, za
tmy, nepatrené zranenia nepredstavujúce akúkoľvek hrozbu pre zdravie poškodeného) okolnosti za
ktorých bol čin spáchaný (značná opilosť všetkých aktérov trestného činu i obvineného a poškodeného)
mieru zavinenia (nemožnosť úplne presnej definície zavinenia obvineného) i pohnútku páchateľa (ani
obvinený, ani poškodený si nepamätajú pôvod vzniku rozporu medzi nimi), závažnosť jeho konania,

posúdiť ako nepatrné.

Záver súdu I. stupňa, ktorý je vyššie špecifikovaný nadriadený súd hodnotí ako správny a zákonný, na
podklade tejto argumentácie a opierajúc sa i o dôvody napadnutého uznesenia.

Na záver je nutné dodať, že obvinený v minulosti došiel v jednom prípade k stretu s trestným zákonom,
hľadí sa naňho akoby nebol odsúdený. Priestupku sa doposiaľ nedopustil žiadneho.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.